28. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. A ďakujem aj vám, pán kolega, pretože, tak ako ste spomínali, kríza ešte viac odhalila mnoho chýb v systéme alebo teda v systémoch. A takže vďaka, pani profesorka, za otvorenie týchto tém vo vašej správe.
A ja si teda dovolím vyzdvihnúť tú, ktorá mne tak najviac leží na srdci, a to je opatrovníctvo dospelých, pretože, alebo garancia práv dospelých osôb, ktoré sú akýmsi spôsobom zdravotne postihnuté. Vieme, že súdy neprimerane rozhodujú v konaniach o pozbavenie i navrátenie spôsobilosti k právnym úkonom.
Takže vďaka za otvorenie tej témy a dúfam, že budeme spolu o tom v budúcnosti komunikovať.

Ďakujem, pán predsedajúci. Len na jednu, na pána Heráka, na pána poslanca Heráka. Je mi ľúto, že sme si a môžem použiť už to slovo, tak fatálne nerozumeli, pretože moja pointa bola úplne iná. Moja pointa bola konštatovať, že ste dostali do vienka, dokonca poviem, že sme dostali do vienka, pretože ako správne hovoríte, v čase začiatku pandémie som ešte bol v koalícii, sme dostali do vienka situáciu, kedy tie krízové plány nefungovali, inštitúcie neexistovali. Nie je tu síce nikto zo SMER-u a HLAS-u, napriek tomu to poviem, to odovzdávanie plánu a odovzdávanie krízového riadenia pandémie, ktoré začali riadiť oni a prebrala táto vláda, bolo tiež katastrofálne. Dodnes si pamätám, ako sme v tlačovom stredisku kúsok odtiaľto s mojou bývalou kolegyňou Andrejkou Letanovskou a s Veronikou Remišovou a trvali sme, žiadali sme od vlády, aby nás brífovala ako prichádzajúcu vládu, čo v otázke pandémie robí, aký je stav, čo je v štátnych hmotných rezervách, nedostali sme nič. Čiže nerozumeli sme si.
Mojou pointou nebolo kydať na vládu, že ona je zlá, mojou pointou bolo skonštatovať, že už keď ste prichádzali, sme prichádzali k moci, nič z toho, čo by malo normálne fungovať v krízovom riadení štátu, nefungovalo. Dokonca keďže sú či v podobne pána poslanca Krúpu, či ministra Naďa, je aj vo vláde, aj v koalícii kopa ľudí, ktorí sa v týchto témach vyznajú, dopredu identifikovali toto ako problém. A už v prvom programovom vyhlásení bola napísaná potreba napraviť ten problém krízového riadenia štátu. Čiže nerozumeli sme.
Mojou pointou nebolo kydať na vládu. Mojou pointou bolo povedať, že to nemohlo dopadnúť inak, pretože ktokoľvek príde k moci akokoľvek pripravený, pokiaľ nemá inštitúcie, nemá toho, kto ho vie na Úrade vlády nabrífovať, ako sa krízy riadia, nemá plány, ktorých sa vie držať, nemá nikoho na tej regionálnej či štátnej úrovni, kto by to bol býval nacvičoval, a tým pádom vie, aké dilemy vyvstanú a čo sa stane, tak potom nemá šancu tú krízu riadiť odborne. Toto je to, čo musíme napraviť.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem veľmi pekne za tie postrehy, pripomienky, ktoré ste k správe uviedli. Musím povedať, že možno som na začiatku málo zdôraznila tú skutočnosť, ktorá súvisí s poslaním verejného ochrancu práv a ktorým sa viaže, tá pôsobnosť sa viaže k tomu, že spájam základné práva a slobody s činnosťou-nečinnosťou alebo rozhodovaním nejaké úradu, nejakého orgánu verejnej správy. Z toho teda vyplýva, že okrem toho, ako som uviedla, že sú mimo pôsobnosti mojej taxatívne vymedzené orgány medzi nimi, ako som uviedla, vládu Slovenskej republiky, súdy, prokurátora, vyšetrovatelia, na to dostávame veľmi veľa podnetov a nevieme ich jednoducho riešiť. Pretože súc viazaná princípom legality, podľa čl. 2 ods. 2 verejný ochranca práv je viazaný tým, ako má pôsobnosť vymedzenú. Nemôžem ju prekračovať, pretože som takisto štátny orgán.
Teraz, keď zoberieme túto situáciu, tak tie, pán poslanec Marcinčin čo uvádzal tie príklady a ktoré potom boli následne reflektované v diskusii, súvisia práve s tým, že vo vzťahu k žiakom, vo vzťahu k tým deťom sa v školskom systéme uplatňuje z pozície učiteľa, riaditeľa verejnoprávny princíp. To znamená, zasahuje sa do jeho práv vrchnostenským spôsobom. Napríklad ako ste povedali, že teda keby to riaditeľ riešil, tak vylúči podmienečne alebo s konečnou platnosťou. A keď ja dostanem do kancelárie takýto podnet, tak ho riešim, lebo je tam ten vrchnostenský pomer. Ak ja dostanem podnet od učiteľa, ktorý mi povie, že riaditeľ nerieši nejaký problém, tak je tam súkromnoprávny vzťah horizontálny a nie ten vertikálny. A preto viem len odkázať, že musí apelovať na riaditeľa, aby riešil tie vzťahy, ktoré na tom pracovisku vznikajú. Pretože ja som si vedomá toho, že keďže v rodine mám rovnako aj učiteľov, že tie vzťahy vedia prerásť do veľmi vážnych problémov. Ale raz keď nie som oprávnená ich riešiť tie súkromnoprávne vzťahy, tak sa k nim skrátka neviem vyjadriť.
A tam je aj významný rozdiel oproti stredisku, v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva je slovenskou ľudskoprávnou inštitúciou tzv. NHRI v medzinárodnom právnom kontexte. Preto aj správa strediska sa vyjadruje všeobecne k dodržiavaniu ľudských práv na Slovensku a zároveň aj ako antidiskriminačný orgán k dodržiavaniu zákazu diskriminácie tak, ako vyplýva z antidiskriminačného zákona. To znamená, stredisko má to portfólio širšie a nemá ho viazané na tú vertikálnu os, ku ktorej sa ja musím alebo ktorej sa ja musím podriadiť, či sa mi to páči, alebo nie. To je nastavenie verejného ochrancu práv ako ombudsmanskej inštitúcie. A práve ten vrchnostenský vzťah je na 98 % prítomný vo všetkých ombudsmanských inštitúciách, ktoré teda pôsobia v rámci štátov sveta a je teda vyše 140.
Takže to je ten zásadný rozdiel, prečo v tej správe, ktorú máte predloženú, som sa vyjadrovala k tým otázkam, ktoré súvisia s činnosťou orgánu verejnej správy, ktorý v niektorých prípadoch vie byť aj právnická osoba, ktorej bolo zverené štátom to vrchnostenské rozhodovanie. A teda tá právnická osoba ako keby získala to postavenie úradu. Ale musí tam byť tá vertikála. Pokiaľ tam nie je a neviem ju odvodiť, tak v tom prípade neviem do toho podnetu zasiahnuť takým spôsobom, že by som ho preskúmavala.
A čo sa týka problematiky uplatňovania náboženskej slobody a účasti na náboženských obradoch. My sme dostali v prvej vlne jeden podnet, ktorému sme tomu venovali. A ja som ho dala do výročnej správy za rok 2020, aby bolo zrejmé, že sme sa venovali tejto problematike a že sme ju vyhodnotili ako takú, ktorá nezasahuje do samotného jadra tej náboženskej slobody. To znamená, že to vnútorné prežívanie keby bolo znemožnené, tak to by bol ten zásah, ktorý by bol neprimeraný.
Na rozdiel od škôl, kde sme, v decembri 2020 som dávala stanovisko, kde už situácia bola taká, že tým dlhodobým neposkytovaním ani online vzdelávania z tých technických dôvodov, ktoré ste uviedli, že tam už zasahujeme do toho jadra, teda nielen kvality, ale do samotného jadra vzdelávania tých detí, ktoré takýmto spôsobom nemali, nemali na to prostriedky alebo aj mali, ale v rodinách bolo viac detí, mali teda jeden počítač alebo jeden tablet a podobne. Ale akonáhle vláda začala uplatňovať svoju právomoc vo vzťahu aj k vzdelávaniu a začal sa v uzneseniach vlády objavovať tento problém, tak tam zas som mala zviazané ruky a zas som nevedela do týchto otázok vstúpiť. To znamená, ja som vystupovala na základe alebo dala aj to stanovisko na základe tých rozhodnutí, ktoré v týchto otázkach prijímal minister školstva. Akonáhle to už nebol minister školstva, ale bola to vláda, opätovne zostali pomyselné dvere zatvorené pred tým, aby som do toho, do toho vstúpila.
Takže toto snáď na vysvetlenie, lebo z viacerých diskusných alebo teda faktických poznámok vyplývalo také to neporozumenie a ja ho každý deň čítam z tých podnetov, ktoré dostávam. To neporozumenie toho, v čom môže verejný ochranca práv podávateľom pomôcť a v čom je jednodu..., v čom sú dvere pred ním zatvorené a musí prípadne on v rámci usmernení odkazovať na iné, iné orgány.
Napriek tomu ďakujem veľmi pekne za spätnú väzbu, za pozitívne a aj za negatívne pripomienky k činnosti alebo k správe, pretože to je to, čo pre verejného ochrancu práva a pre môj tím znamená veľmi dôležité reflektovanie, ako sa v živote v spoločnosti reflektuje naša činnosť.
A tam, kde nevieme teda účinne pomôcť z dôvodu nastavenia pravidiel hry, tak poukazuje na to, že musím sústavne v podstate tieto dôvody pripomínať, uvádzať, a preto tá spätná väzba takéhoto charakteru je pre mňa veľmi dôležitá. Tým pádom ďakujem za ňu a ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte najskôr, aby som pozdravila. Dobrý deň prajem všetkým a, samozrejme, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, na základe zákona, ktorý mi ukladá povinno..., ktorý mi ukladá zákon o komisárovi pre deti a právo komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím, samozrejme, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vám predkladám Správu o činnosti za rok 2020.
Tak ako každoročne aj v roku 2020 bola moja činnosť zameraná na ochranu a monitorovanie práv detí, ktorých dodržiavanie vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa a tiež z Právneho poriadku Slovenskej republiky.
Žiaľ, monitorovanie práv detí sa nemohlo uskutočniť v celom rozsahu a v termínoch pôvodne naplánovaných, bránil tomu nepredvídaný výskyt pandémie spôsobenej šírením vírusu SARS-CoV-2 a ochorením na COVID-19. Opatrenia na zabránenie šírenia vírusu boli okrem iného zamerané s menšími alebo väčšími časovými prestávkami aj na zákaz návštev v zariadeniach, v ktorých sú deti umiestňované, na prerušenie prezenčnej školskej dochádzky, výučby v školách, na zastavenie činnosti školských klubov. Z toho dôvodu nebolo možné navštíviť ani všetky plánované zariadenia.

Viaceré pandemické opatrenia významným spôsobom zasiahli do práv detí garantovaných Dohovorom o právach dieťaťa, Ústavou Slovenskej republiky alebo zákonmi. V tejto súvislosti sme dostali aj najviac podnetov a dopytov od rodičov detí, od samotných detí a, samozrejme, aj od iných právnických a fyzických osôb. Preto sa činnosť moja aj mojich spolupracovníkov zamerala predovšetkým na monitorovanie práv tých detí, ktoré boli dotknuté pandemickými opatreniami.
V roku 2020 sme evidovali 1 416 podnetov. Z toho nových podnetov bolo v hodnotenom roku 1 200, prenesených podnetov z predchádzajúcich rokov, ktoré nebolo možné najmä z dôvodov prebiehajúcich konaní pred súdmi a ktoré boli neustále odročované orgánmi štátnej správy alebo inými inštitúciami uzatvoriť v roku 2019. Dodávam, že živých podnetov prenesených z minulých rokov je približne trojnásobok, avšak uvádzam len tie, ktoré boli v minulom roku riešené. Popri tom sme zaznamenali aj približne 1 600 telefonických dopytov.
Z hľadiska základnej štruktúry je správa predložená a obsahuje - stručné informácie o medzinárodnej právnej úprave práv dieťaťa, o postavení inštitútu komisára pre deti, časť o samotnej činnosti komisára pre deti, o hospodárení a personálnom zabezpečení Úradu a napokon v prílohách je ako názorná ilustrácia súhrn práv dieťaťa obsiahnutých v dohovore, zároveň zoznam právnych predpisov.
Vzhľadom na enormné množstvo obsahovo podobných podnetov sme sa sústredili predovšetkým na zhrnutie najčastejších dôvodov, kvôli ktorým sa na mňa obracali predovšetkým samotné deti, rodičia alebo fyzické a právnické osoby.
Najčastejším dôvodom boli - prerušenie prezenčného školského vyučovania v základných školách a stredných školách, problémy spojené s dištančným vzdelávaním, problémy spojené s testovaním žiakov na vírus SARS-CoV-2, usmernenia podávateľom podnetov v súvislosti s opatreniami na predchádzanie ochoreniu COVID-19, problémy dodržiavania práv detí žijúcich v prihraničných oblastiach v zahraničí, problém, samozrejme, prekrytia horných dýchacích ciest žiakov, najmä v súvislosti s diagnózami, ktoré sú kontraindikované na nosenie rúšok.
Pokiaľ ide o podnety súvisiace s opatreniami vlády, resp. iných orgánov, na elimináciu šírenia vírusu SARS-CoV-2, treba povedať, že pri rozhodovaniach o opatreniach sa často neanalyzovali vplyvy na práva detí. A tak viaceré opatrenia mali negatívny dopad na deti, znamenali porušenie práv, ktoré dieťaťu garantuje Dohovor o právach dieťaťa, Ústava Slovenskej republiky a ďalšie zákony Slovenskej republiky. Dokonca z dnešného pohľadu by som si dovolila povedať, že najväčšími rukojemníkmi pandemických opatrení boli práve deti.
Opakovane som preto upozorňovala na nevyhnutnosť čo najskoršieho návratu detí do školského prostredia. Psychiatri, teda pedopsychiatri, psychológovia, ale aj pedagógovia, sociológovia, uvádzajú, že plnenie školských povinností v domácom prostredí oberá deti o možnosť kontaktovať sa s rovesníckou skupinou, nadobúdať zručnosti v rámci socializácie, kontaktovať sa osobne s učiteľmi. Nemohli chodiť von deti, stretávať sa s kamarátmi, pričom je potrebné zdôrazniť, že deti sa nachádzajú v rôznom rodinnom prostredí, to znamená, že sú denne konfrontované so situáciou doma.
Nemálo detí je svedkami hádok, alkoholových excesov rodičov, domáceho násilia. Na mnohé z nich prechádza tlak zo strachu rodičov o stratu zamestnania, o finančné zabezpečenie. Veľakrát vnímajú diskusie o súčasnej epidemiologickej situácii a o rozporných stanoviskách na ňu. Deti prešli etapou nového spôsobu vyučovania, čo narušilo to ich zvyky a, samozrejme, aj režim. Môžme konštatovať, že pedopsychiatri a psychológovia upozorňujú na nárast depresií, duševných porúch, domáceho násilia a kyberšikany ako dôsledok zatvorených škôl. Okrem toho deti nemali možnosť športového vyžitia a vzájomnej činnosti, v dôsledku čoho sa oslabuje ich náležitý telesný i duševný vývoj.
Zatvorenie škôl. To bol jeden z najväčších problémov a ja len pripomeniem a vychádzam z údajov UNESCO z Inštitútu pre štatistiku zo dňa 19.4. tohto roku, kde Slovensko je na špici z hľadiska doby zatvorenia školy, a to v týždňoch. Celkove Slovensko je prvé v rámci celej Európskej únie a nielen Únie, ale celej Európy. Je to to 37 týždňov. A keď si to porovnáme trebárs s Chorvátskom, Francúzskom, Španielskom - 10 týždňov, Nórsko - 19 týždňov. Poviem Česko, ktoré pomerne veľa bolo tiež zatvorené školy - 28 týždňov. Ak si k našim 37. týždňom pripočítame dva týždne školských prázdnin na Vianoce a týždeň v jarných prázdninách je to viac ako, je to 40 týždňov. Je to celý školský rok. Myslím si, že skutočne ten dopad na deti bol asi najtvrdší.
Podľa odhadov Svetovej banky, ale aj OECD má práve toto dlhodobé zatvorenie škôl ďalekosiahle dôsledky aj na budúce príjmy detí, ktorých sa zatvorenie škôl týka. Svetová banka odhaduje, že pri strate 0,6 roka efektívnej školskej výučby by súčasná kohorta žiakov I. a II. stupňa základných škôl mala prísť zhruba o 872 dolárov mesačne príjmu a to po celý pracovný život. Podľa OECD každý ďalší rok školskej dochádzky zvyšuje životný príjem v priemere od 7,5 do 10 %. Teda žiaci I. a II. stupňa, žiaci stredných škôl, ktorí vynechali tretinu školského roka, hrozia im zhruba o 3 % nižšie zárobky ako v prípade, keby školskú dochádzku nevynechali. Na Slovensku sa teda v dôsledku zatvorenia škôl počas prvej vlny zníži budúca mzda detí na primárnom a sekundárnom stupni vzdelania o 0,3 až 0,9 %, a to zase počas celého pracovného života.
Toto potvrdzuje analyk, analytik útvaru ministerstva financií, ktorý jednoznačne hovorí, ja si ho dovolím odcitovať, že: "Mysleli sme si, že možno cez online vzdelávanie nejaký pokrok nastáva. Na jar sme o tom nevedeli. Teraz však máme priame dôkazy z tejto krízy. Jedna štúdia v Holandsku porovnávala to, čo sa deti naučili za tých 8 týždňov, keď boli zatvorené školy, a porovnali to s uplynulými rokmi. Zistili, že prírastok vedomostí bol v skutočnosti nulový a deti si udržiavali len to, čo vedeli. A tiež sa potvrdilo to, čo sme vedeli o deťoch zo slabších, sociálne slabších pomerov a zaznamenali regres, vedeli na konci obdobia menej ako pred krízou."
Opierajúc sa o stanovisko Benátskej komisie, zastávam názor, že také dlhodobé prerušenie školského vyučovania v školách neobstojí testu proporcionality, ktorý je jednou z hlavných podmienok "sine qua non" pre obmedzenie základných práv a slobôd.
Okrem toho, ak vychádzam z ústavných garancií práva na vzdelanie a ústavou stanovenú povinnú školskú dochádzku a z ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase núdzového stavu, vzniká dôvodná pochybnosť, či ustanovenie § 150 ods. 8 školského zákona, ktorým sa umožňuje mimoriadne prerušiť školskú dochádzku, je v súlade s čl. 5 ods. 4 ústavného zákona. Inak podrobne je tento právny rozbor uvedený v správe na strane 11 až 14.
Nemenej závažnými problémami súvisiacimi so zatvorením škôl sú problémy, ktoré prinieslo dištančné vzdelávanie. Musím pripomenúť, že popri škodlivosti zdravému vývinu dieťaťa, ak je vystavené viac hodín pôsobeniu elektromagnetickému smogu z počítača, vystupuje do popredia absolútna nepripravenosť spoločnosti na dištančné vzdelávanie.
Takými najčastejšími problémami je to jednak - nedostatok finančných zdrojov zakúpiť pre každé dieťa osobný počítač, resp. notebook alebo tablet; nedostatok finančných zdrojov na zabezpečenie pripojenia sa na internet, a tým nezabezpečenie aj dištančného vzdelávania; nemožnosť pripojenia sa na internet v danej lokalite, pretože nie je signál mobilnej siete; diskriminačný prístup voči žiakom, ktorí nemajú prístup k online vzdelávaniu; časté vypadávanie internetu, čo narúša kontinuitu vzdelávacieho procesu; nedostatočná metodická pripravenosť učiteľov na dištančný spôsob vzdelávania, samozrejme, že sa prejavilo aj to, že počas roka sa snažili vyvzdelávať učiteľov, ale tí zase vypadávali počas dištančného vzdelávania; nedostatočné vysvetlenie pertraktovanej učebnej látky; nedostatočné pochopenie pertraktovanej učebnej látky žiakmi pri online vzdelávaní; nedostatočné pochopenie učebnej látky formou pracovných zošitov, ak žiak nemal prístup k online vzdelávaniu; sťažená komunikácia, samozrejme, medzi žiakmi a učiteľmi; neexistujúca "živá" sociálna komunikácia medzi žiakmi a čo je veľmi dôležité pripomenúť, je to obrovský znížený rozsah pertraktovanej učebnej látky. Čiže ten je tak redukovaný, že zhruba len jedna tretina, ktorá sa pomocou dištančného vzdelávania odprednášala.
Podľa zistení Inštitútu vzdelávacej politiky ministerstva školstva nebolo do dištančného vzdelávania vôbec zapojených až 52-tisíc žiakov. Tento údaj mi potvrdili aj zástupcovia Združenia miest a obcí, ktorí sa zúčastnili jedného z pracovných stretnutí vôbec zainteresovaných ľudí.
Pokiaľ ide o tých 52-tisíc žiakov, predstavuje to 7,5 % žiakov, ktorým bolo ústavné právo na vzdelávanie úplne odopreté. Takmer 128-tisíc žiakov a žiačok sa neučilo prostredníctvom internetu. Je to alarmujúce číslo, predstavuje 18,5 % žiackej populácie. Zároveň si dovolím poukázať na neexistenciu plánu, ako nahradiť plnohodnotné vzdelávanie. Z týchto dôvodov a na základe mojich zákonných oprávnení podávať návrhy prostriedkov nápravy som odporučila pánovi ministrovi školstva, aby v budúcom období prerušenie školského vyučovania v školách sa nerealizovalo celoplošne, ale len na území tých miest a obcí, v ktorých bude pandemická situácia kritická a len na nevyhnutný čas.
Zároveň som odporučila zvážiť opakovanie ročníka 2019 až 2020. V tejto súvislosti musím pripomenúť, že nielen ministerstvo školstva, ale aj samotní žiaci odmietajú opakovať ročník. A ako alternatívnu možnosť riešenia tohto problému odporúčam zmierniť výpadky vedomostí detí prijatím vyrovnávacích plánov, ktoré určia spôsob ako zameškané učivo nahradiť. Pripomínam však, že tieto vyrovnávacie plány je potrebné spracovať pre každú školu osobitne, pre každú triedu osobitne. A ešte musím povedať, že aj nielen pre triedu, ale aj pre predmety, a to podľa našich zistení ide predovšetkým o výučbu matematiky, výučbu jazykov, výučbu fyziky a chémie. To nehovorím o odborných predmetoch na stredných odborných školách. Je to nesmierne dôležité, aby tieto vyrovnávacie plány nejakým spôsobom situáciu riešili.
Dnes do... ráno ako som odchádzala, tak mi volalo dievčatko veľmi ťažko komunikovalo. Predpokladám, že sa jednalo o dievčatko, pridalo sa potom ešte druhé, ktoré veľmi ťažko artikulovalo, a zistila som, že sa jedná o dieťa, ktoré zrejme má poruchy sluchu, a chodilo do, chodí do špeciálnej školy. Veľmi nešťastné hovorilo o tom, že nastúpili do školy a píšu písomky z toho, čo sa vôbec neučilo. Snažilo sa mi presved..., ale veľmi ťažko to bolo rozumieť, zasahovalo do toho aj to druhé dieťa a snažili sa mi cez telefón nejakým spôsobom signalizovať, že sa jedná o geometriu, kde nevedeli niečo s trojuholníkmi a podobne. Prišli do školy, opakovane píšu písomky a napriek tomu, že dostávajú v celej triede zlé známky, píšu znovu a znovu a nemajú látku pertraktovanú. Čiže preto hovorím aj o tých vyrovnávacích plánoch. Signalizovalo to viacero detí z viacerých škôl, že opakovane píšu dve, tri písomky denne a píšu ich z toho, z látky, ktorú nikdy neprebrali.
Takže bola by som veľmi rada, keby ste, vážení, vážené panie poslankyne a páni poslanci, pokiaľ môžete aj vy vplývať, aby sa tie vyrovnávacie plány nejakým spôsobom realizovali, ale musia byť realizované tak, aby nie veľmi zaťažovali deti.
Pri posudzovaní tejto otázky, pri dobrovoľnom nepodriadení sa testu, pretože to bola ďalšia skupina mnohých testov, musím povedať, že rodičia sa obracali na mňa s požiadavkou zabrániť testovaniu žiakov ako podmienky povolenia vstupu do budovy za účelom prezenčnej výučby. Vyslovili rôzne obavy vo vzťahu k vykonanému testu a zdraviu dieťaťa. Poukázali aj na to, že ministerstvo školstva neurčilo za akých podmienok a akou formou sa vzdelávanie, ktorého sa deti tzv. dobrovoľne nepodriadia testu, nebudú môcť zúčastňovať.
Stretla som sa už aj s tým, že deti signalizovali, že majú neospravedlnené hodiny v škole, neospravedlnené dni. Pri posudzovaní tejto otázky som vychádzala z garancie práva na vzdelanie, ktoré poskytuje každému dieťaťu bez rozdielu Dohovor o právach dieťaťa, Dohovor o ľudských právach o biomedicíne a Právny poriadok Slovenskej republiky vrátane ústavy. Zastávam názor, že vstup žiaka do priestorov školy, realizácia ústavného práva na vzdelanie podmienené preukázaním sa negatívneho, negatívnym testom na zistenie vírusu, ide vlastne o vynútené testovanie maloletých detí. Aj keď navonok sa príslušné orgány tvárili, že testovanie je dobrovoľné. Takéto vynútené testovanie maloletých detí bez súhlasu zákonných zástupcov právne nie je dovolené.
V nadväznosti na to, že som už citovala, čoho všetkého sa dotýka, teda až dvoch medzinárodných dohovorov. Pripomeniem, že v zmysle článku ústavy 154c prednosť pred vyhláškou, ba dokonca aj pred zákonmi, majú medzinárodné dohovory, ktoré Slovenská republika ratifikovala.
Podľa článku 1 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne jednoznačne možno hovoriť, že každej osobe bez diskriminácie musí byť garantované rešpektovanie jeho integrity, iných práv a základných slobôd v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny. Dovolím si poukázať na článok 2 citovaného dohovoru, podľa ktorého záujmy a blaho človeka budú mať prednosť pred výhradným záujmom spoločnosti. Neobstojí teda námietka viacerých politikov, ale ani riaditeľov škôl, že netestované, hoc zdravé, dieťa nemôže vstúpiť do školy, lebo by ohrozovalo zdravie ostatných. Chcem pripomenúť, že podľa Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne v čl. 5 zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa to týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas. Pred zákrokom by mala byť osoba primerane informovaná o jeho účele, povahe, ako aj o následkoch a rizikách zákroku. Pokiaľ sa tam má takýto zásah vykonať na dieťati, je určite nevyhnutný súhlas zákonného zástupcu.
V tejto súvislosti poukazujem súčasne aj na článok 16 Ústavy Slovenskej republiky ods. 1, ktorý zaručuje nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Odobranie ľudského biologického materiálu z tela je podľa zákona zdravotný výkon, a teda jej poskyt... je aj poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Avšak podľa zákona o zdravotnej starostlivosti na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas zákonného zástupcu maloletých detí. Bez tohto súhlasu nie je možné vykonať test na žiakoch. Problémom je tiež to, že stery z nosa na účely testu nevykonávali vždy na poskytovanie zdravotných účelov osoby kvalifikačne spôsobilá, spôsobilé.
Vážené dámy, vážení páni, ďalej sa podnety, ktoré sme obdržali, týkali šikany, porušovania práv žiakov v dôsledku štrajku učiteľov a problémov vo veciach osobnej starostlivosti o dieťa. Toľko asi k vyučovaniu a k tomu, čo sme sa stretli, jednotlivé problémy sú presne rozobraté v správe.
Problémy spojené so zabezpečením práva na duševné zdravie. Vážené páni, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rada by som upriamila vašu pozornosť na tento problém a problémy súvisiace so zabezpečením práva na zdravie detí s duševnými poruchami. Viem, že to nie je veselé čítanie, ale napriek tomu musím povedať, že tri roky spolu s detskými psychiatrami a ďalšími kompetentnými upozorňujem na viaceré porušovania práv detí pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v prípadoch vyžadujúcich si psychiatrickú starostlivosť. Upozorňujem, že v dôsledku nedostatočného personálneho, materiálno-technického, priestorového, ale aj finančného zabezpečenia dochádza ku kolapsu systému v tejto oblasti. Už v predchádzajúcich rokoch som zdôrazňovala aj to v správach, ktoré som predkladala do Národnej rady, potrebu prijímania programov na podporu duševného zdravia detí už v ranom veku. Aj aktuálne výsledky klinickej štúdie odborníkov potvrdzujú významné asociácie medzi výskytom retrospektívne udávanej traumatizácie v detstve a medzi dlhodobými zdravotnými ťažkosťami v dospelosti. V uplynulom roku som požiadala ministra zdravotníctva, aby sa zasadil o riešenie situácie, ktorá je v oblasti duševných porúch detí alarmujúca. Ak samotné ministerstvo zdravotníctva prezentovalo za minulý rok zvýšenie výskytu depresívnych príznakov u detí do 18 rokov o 33 % a u detí do 9 rokov zachytený bol štvornásobný nárast psychických problémov, tak určite niečo nie je v poriadku.
Všetká česť, pán minister v lete minulého roku prikročil k čiastkovým riešeniam, zatiaľ aspoň v inštitucionálnej rovine štátnych orgánov. Na ministerstve zriadil pán minister osobitný útvar, ktorý sa bude problematikou zaoberať. Začiatkom tohto roku bola zriadená ako poradný orgán vlády Rada vlády SR pre duševné zdravie. Samotný problém, samozrejme, v roku 2020 vyriešený nebol. Podľa odborníkov z odboru psychológia a pedopsychiatria sa situácia v dobe pandémie COVID-19 výrazne zhoršila. Prudko narastajú závislosti, látkové i nelátkové, narastá počet suicidálnych pokusov. Dokonca to, čo sme doteraz nemali, že sa vyskytujú u detí do 10 rokov, sme sa s tým stretli teraz. Prudko narastajú závislosti látkové i nelátkové, závažné depresie, sebapoškodzovania.
Vo všeobecnosti je pozorovaný nárast úzkostných stavov a depresie, a to nielen u detí, ktoré boli v starostlivosti u psychológov už pred pandémiou. Ako varujúci príklad uvádzam údaje detskej klinickej psychiatrie v Bratislave, ktoré poukazujú na to, že pri porovnaní údajov s rokom 2019 je po začatí pandémie v roku 2020 zreteľný nárast o tretinu, a to až o dvojnásobok vyššieho počtu ošetrených maloletých pacientov na ambulanciách Kliniky detskej psychiatrie v Bratislave. Pokiaľ sumárny počet v roku 2020 predstavoval 2 300, kým v roku 2019 to bolo 1 175 detí.
Z takéhoto množstva pacientov, najmä mladistvých, vyplýva aj vyšší počet pokusov o samovraždu, sebaubližovanie, šikanu, týranie, sexuálnych deliberácií, kriminality. Presakuje tu atmosféra možného rodinného násilia a syndrómu CAN. Obzvlášť háklivé na okolnosti pandémie sú skupiny psychiatrických pacientov s poruchami autistického spektra, pretože sa narušuje ich systém zvykov a stereotyp života. Pri poruchách pozornosti a hyperaktivite je sťažená adaptácia na lockdown. Pri poruchách príjmu potravy a k psychickým prejavom pristupuje imunodeficientný stav, ktorý je sám osebe rizikový. Karanténa a izolácia detí s rodičmi vytvára podmienky pre posttraumatickú stresovú poruchu až u 30% detí podľa údajov ich rodičov, ba dokonca o 25 % detí, u 25 % rodičov samotných.
Psychiatri upozorňujú, že digitalizácia vzdelávacieho procesu sa má robiť už uvážlivo. Školopovinné deti strácajú návyky režimového spôsobu učenia, menia sa princípy socializácie. Ovplyvňuje to vývinové tendencie detí aj adolescentov o to viac, že ide o deti s psychickými poruchami. Ak sa uplatňuje dlhodobo iba online kontakt, vytvára sa sociálne stiahnutie a to nielen u dospelých, samozrejme, aj u detí. Tragické pritom je, že zvýšený počet ambulantne identifikovaných detských pacientov s psychickou poruchou v rôznom stupni sa má liečiť a sledovať v pedopsychiatrických zariadeniach, ktorých je na Slovensku nedostatok. Stav detskej psychiatrie je dlhodobo alarmujúci. V časti Slovenska vôbec neexistuje adekvátna akútna pedopsychiatrická starostlivosť a v časti absentuje úplne liečba na iných ako akútnych lôžkach. Musím povedať, že toto je dlhodobo pretrvávajúci stav.
Iniciovala som opakovanie stretnutia odborníkov z odboru pedopsychiatrie, psychológie, zainteresovaných orgánov štátu, samosprávy, generálneho riaditeľstva Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny a, samozrejme, aj zástupcov ďalších inštitúcií. Na prvom februárovom zasadnutí vo februári 2020 bola ústrednou témou problematika detí s duševnými poruchami a poruchami správania umiestnenými či už v centrách pre deti a rodiny, v reedukačných zariadeniach alebo v zariadeniach sociálnych služieb. Samozrejme, ide aj o deti, ktoré sú v starostlivosti, osobnej starostlivosti rodičov a následne z hľadiska svojej ťažkej diagnózy sú riešené ústavnou zdravotnou starostlivosťou psychiatrické oddelenie nemocníc alebo ambulantne.
Výsledkom bolo zosumarizovanie záverov do trinástich ťažiskových bodov, ktoré je potrebné riešiť, a sú uvedené v správe.
Na stretnutie nadväzovalo druhé stretnutie. Malo byť v máji, uskutočnilo sa až v júli vzhľadom na pandemickú situáciu, kde sme vlastne z tých trinástich bodov zosumarizovali jedenásť bodov, ktoré treba naliehavo riešiť. Keďže viaceré zo záverov pracovného stretnutia z júla patria do pôsobnosti ministra, ministerstva zdravotníctva, požiadala som pána ministra o riešenie danej problematiky. Predložili sme mu návrhy nápravy záverov sformulované na uvedenom odbornom seminári. Žiaľ, doteraz sme odpoveď nedostali, avšak zaznamenávam, že ľady sa čiastočne hýbu, lebo na ministerstve bol zriadený samostatný odbor duševného zdravia a Rada vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie.
Taktiež som požiadala ministra školstva o riešenie problémov, ktoré neznesú odklad. Išlo najmä o umiestňovanie detí s vážnymi duševnými poruchami a poruchami správania, prípadne v kombinácii s nediagnostikovanými psychiatrickými diagnózami do reedukačných zariadení.
Čiže, dá sa povedať, že napriek všetkému sme odpovede nedostali od viacerých ministerstiev, teda od viacerých pánov ministrov, na ktorých sme sa obracali, ale na druhej strane musím povedať, že Ústredie práce, sociálnych vecí, ktoré sme tiež žiadali o riešenie, a oceňujem, že pristúpilo a postavilo sa teda čelom k návrhom aj zo strany všetkých odborníkov. Oslovilo ministerstvo zdravotníctva na pomoc pri realizácii externého auditu pre deti v špeciálnych skupinách, v centrách pre deti. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny má v pláne zadefinovať kritériá pre zaradenie dieťaťa do špecializovanej samostatnej skupiny pre deti s duševnými poruchami v centrách. Pre deti a rodiny upresniť profesionálne zloženie personálu pre tieto skupiny, definovať kontraindikačné diagnózy s ohľadom na bezpečnosť detí a personálu. Zobrať do úvahy edukačné možnosti pre personál v zmiešanej skupine s rôznymi diagnózami. Čiže dá sa povedať, že vzhľadom na tieto kroky by sa situácia mohla pohnúť k lepšiemu.
Bohužiaľ, nie je tak na všetkých úrovniach. Úsilie zamerané na riešenie problémov duševného zdravia je podporené aj stratégiou Európskej únie v oblasti práv dieťaťa a z marca tohto roku. Dovolím si len upozorniť na túto stratégiu. Je to úplne nový materiál a tento materiál zaraďuje problematiku medzi priority ako jednu z úloh členských štátov. Je tam otvorené poskytovanie informácií o riešení problematiky duševného zdravia detí a zabezpečovanie výmeny najlepších postupov. Problematika duševného zdravia bola prednesená v tomto roku na rokovaní výboru Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny, rodovú rovnosť s požiadavkou, aby sa riešenie problémov spojených so zabezpečením duševného zdravia prenieslo aj na rokovanie vlády.
Okrem týchto činností správa obsahuje, dá sa povedať, monitorovaciu činnosť, zariadenia, kde boli umiestnené deti. Ako som už hovorila, zamerali sme sa na dodržiavanie práva dieťaťa v zariadeniach sociálnych služieb, v špecializovaných zariadeniach, na dodržiavanie práv detí v centrách pre rodiny s deťmi, na centrá s opatrovateľskými, ošetrovateľskými skupinami, na dodržiavanie práv dieťaťa so zdravotnými postihnutím v predprimárnom vzdelávaní, dodržiavanie práv dieťaťa v oblasti pediatrickej a stomatologickej starostlivosti. Monitoring redakčných centier so zameraním sa na starostlivosť na maloleté matky a monitoring dodržiavania práv detí v azylových zariadeniach. Ako som už uviedla, napriek všetkému sme uskutočnili monitoring len v 64 zariadeniach vzhľadom na obmedzenú možnosť návštevnosti.
Vážené dámy, vážení páni, z mojej strany asi toľko, pokiaľ by mal niekto záujem, nech sa páči, som ochotná sa venovať ešte oblasti medzinárodnej spolupráce, ktorú sme rozobrali, a ďalšie, ďalšie problematiky i iné aktivity, ktoré sme konali, ako aj informovať o podnetoch, ktoré sa týkali poradenskej činnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, z poverenia gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny podávam správu o výsledku prerokovania predmetného materiálu vo výboroch. Predseda Národnej rady pridelil správu komisárky pre deti na prerokovanie výboru pre sociálne veci a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru.
Oba určené výbory správu prerokovali a zhodne ju odporúčali Národnej rade zobrať na vedomie. Na základe uznesení určených výborov gestorský výbor odporúča Národnej rade správu o činnosti komisárky pre deti za rok 2020, tlač 471, zobrať na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe k spoločnej správe výborov. Je to tlač 471a.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážená pani komisárka, dámy a páni, dovoľte mi len krátko vystúpiť, lebo veď my sme o správe hovorili na výboroch, takže ju podrobne poznám. Je jasné, že všetky krajiny sveta boli konfrontované vplyvom pandémie na právo detí na vzdelanie, na výchovu, na zdravie a podobne. Oceňujem, že ste sa vo svojej správe práve týmto aspektom pandémie venovali a že ste vypichli tie jednotlivé problematické situácie, ktoré boli s týmto spojené. Predovšetkým prerušenie prezenčného školského vyučovania v základných a stredných školách, teda z toho vyplývajúce problémy s dištančným vzdelávaním, problémy detí, ktoré nežijú so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti a podobne. A to všetko, samozrejme, cez vplyv týchto faktorov na zdravý duševný vývin tých detí, našich detí. Všetky tie čísla a fakty, ktoré sme počuli, boli, sú naozaj alarmujúce. Možno jediné, čo by som možno v správe trošku viac očakávala, by boli také formulácie odporúčaní do budúcnosti, keby nebodaj prepukla ďalšia vlna COVID-u alebo iného druhu pandémie, lebo v tejto súvislosti vnímam, ako veľmi dôležité akési ponaučenie z tohto času pre budúcnosť, aby sa nám nestalo, že ochrana fyziologického zdravia bude v budúcnosti na úkor zdravia duševného.
Pretože, tak ako ste spomínali, duševné poruchy detí sú závažná téma, ktorá je umocnená izoláciou a pandemickou situáciou. V tomto zmysle som aj ja v máji roku 2020 iniciovala vytvorenie diskusnej a odbornej pracovnej skupiny na pôde Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorej cieľom bolo preskúmanie možností na zlepšenie postavenia dieťaťa v súdnom konaní a v presadzovaní záujmu dieťaťa kolíznym opatrovníkom. Zároveň som prejavila záujem touto metódou podporiť, touto metódou práce podporiť aj odbornú diskusiu o naplnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti práv detí.
Verím, že v tomto zmysle budeme v budúcnosti spolupracovať, a preto som si vo vašej správe všímala práve tie odporúčania, ktoré by sa týkali činnosti kolíznych opatrovníkov a orgánov sociálno-právnej ochrany detí. A tak ako píšete vo vašej správe, na strane 76 je odporúčanie, že skvalitniť činnosť kolíznych opatrovníkov s cieľom profesionalizácie ich aktivít.
Kolízni pracovníci, ktorí by mali v zmysle zákona o sociálno-právnej ochrane detí zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov dieťaťa, vieme, že pomerne často zlyhávajú. Ja teda rozumiem tejto vašej požiadavke, len som ju vnímala ako veľmi všeobecnú. Bolo by dobré, aby sme si to definovali konkrétnejšie. Takže, preto prosím, pani komisárka, ak by bolo možné aj z vašich skúseností povedať, že aké zmeny by sme navrhovali v legislatívnej aj v nelegislatívnej oblasti, verím, že to bude pre nás inšpiráciou pre legislatívne zmeny.
A teda vaše zistenia a skúsenosti by som rada využila v pripravovanej novele zákona o rodine a iných súvisiacich zákonov. Mojím zámerom je zaviesť Inštitút spoločnej starostlivosti rodičov, ktorí by mohol znížiť spory v oblasti, v oblasti sporov rodičov pri výkone rodičovských práv k maloletému dieťaťu v čase po rozvode. Súčasný platný koncept vyplývajúci z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine často psychologicky fokusuje jedného z rodičov na dosiahnutie stavu zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti. A tak rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, toto vyhrocuje a vyhodnocuje ako prehru, a preto zvádza neprimerané právne a iné boje o zverenie dieťaťa do výhradnej osobnej starostlivosti. Primerane by sa, samozrejme, upravil aj zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane, aby kuratela pomáhala presadzovať a udržiavať rodičovské kompetencie v novozavedenom inštitúte spoločnej starostlivosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Nebudem na vás, úplne s vami súhlasím v niektorých veciach, ktoré ste povedali. Ja len chcem povedať, vlastne keď ste spomenuli tieto spory, tak naozaj som z tejto správy veľmi milo prekvapená, pretože predtým tu bola taká strašná kritika na prácu komisárky a dokonca sa jej preverovali financie. A keď som si všimla, tak v roku 2020 evidoval úrad komisárky 1 416 podnetov, čiže určite pracuje. Z toho v roku bolo vybavených 1 200 a 216 bolo prenesených do ďalšieho roku. Čiže je to obrovský nápor a agenda na vlastne na úrad a myslím si, že tak, ako ste aj vy zhodnotila, tá správa naozaj obsahuje a veľa nám napovie, čo všetko sa deje v spoločnosti a ako sa veci riešia. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vopred poviem, predtým ako prednesiem ten môj príspevok, že chcem poďakovať pani komisárke za to, že nieže kritizovala, ale že poukázala na skutočnosť, v akej sa nachádza, nachádzame a hovorím, prečo som sa rozhodol vystúpiť. Pretože mám doma päť, štyroch vnukov a vnučku a rozmýšľam, akým spôsobom im vôbec pomôcť a dokonca poviem kacírsku myšlienku, že som rozmýšľal, že či nenavrhnem, alebo či nebudem presviedčať, aby sa opakoval ročník.
Tie deti sú prakticky, ešte ktoré ako-tak sú pod kontrolou, tak je to v poriadku, ale väčšinou deti prakticky sú samé a sú vystavené tomu tlaku, ktoré sú.
Správa, ktorú pani komisárka predložila, obsahuje veľmi závažné skutočnosti a nie je možné, aby sme sa my poslanci nad nimi nepozastavili a nezamysleli nad tým, ako sa naša spoločnosť stavia k deťom. Verím, že sa zhodneme, že sú to práve deti, ktoré v budúcnosti možno budú sedieť v týchto laviciach, v ktorých odovzdávame riadenie našej spoločnosti, ktorí budú pracovať vo fabrikách, a chcem veriť, že to bude práve táto mladá generácia, ktorá bude už iná ako sme my.
Idem k veci. Hneď sme nemohli vedieť, čo prinesie COVID, lebo je to, sa to nevyskytlo v 20. storočí. My sme prakticky zatvorili školy na 37 týždňov, spolu s prázdninami je to prakticky celý školský rok. Podľa UNESCO patríme medzi tých, ktorí mali najviac zatvorené školstvo. Popritom sme zaviedli náhradnú formu - dištančné vzdelávanie - ako modernú formu vzdelávania s tretinovou redukciou obsahu a rozsahu učiva, a to ako aj s odporúčaním ministerstva školstva. Znova nevyčítam ministerstvu školstva nič.
Pán minister školstva vydal v júni minulého roka dodatok k štátnemu vzdelávaciemu programu, ktorý prakticky zaviedol možnosť redukcie obsahu a rozsahu štátneho vzdelávacieho programu na základných školách. Týmto dodatkom predefinoval podstatu vzdelávacích štandardov určených štátom a to tak, že sa vypustila veta - vzdelávacie štandardy vymedzujú požiadavky, ktoré majú žiaci splniť v rámci konkrétneho časového intervalu ročníka, stupňa. Rozdelenie štandardov do ročníkov v štátnom vzdelávacom programe už nie je záväzné a má len charakter odporúčania. Škola ich do ročníkov rozdelí tak, aby ich rozsah zodpovedal časovej dotácii podľa učebného plánu školy. Inými slovami, ako sa jej to hodí. Doslova sa uvádza, že škola má možnosť pre každú vzdelávaciu oblasť jednotlivo vybrať a bude postupovať podľa doterajších štandardov alebo podľa spravených vzdelávacích štandardov.
Dámy a páni, uvedomujem si to, čo to znamená, takže úroveň získaných vedomostí na jednotlivých školách nemôže byť identická, ale ani aporovnateľná. A to nie je všetko. Na žiadnu z foriem dištančného vzdelávania neboli školy, učitelia, žiaci, rodičia ani len minimálne pripravení, čo samozrejmá vec, ministerstvo školstva vie, ale nemohlo nič s tým robiť.
Ako správa, ako sa správa odvoláva na prieskum uskutočnený samotným ministerstvom školstva, samotní učitelia uvádzajú svoju nedostatočnú pripravenosť na dištančný spôsob výučby. Je alarmujúce, že až 128-tisíc žiakov nemalo možnosť zapojiť sa do online vzdelávania, lebo nemali na to materiálno-technické podmienky. Ak sú v rodine tri alebo štyri deti a rodina nie je dobre finančne situovaná, nemá financie pre zakúpenie notebookov alebo tabletov pre každé dieťa a s jedným počítačom sa všetky deti učiť naraz nemôžu.
Rovnako vznikol problém, ak viacdetná rodina, ak by mala mať pre každé dieťa PC, nemá dostatok miestností na izolovanú výučbu pre dieťa.
Pýtam sa, tento systém, ktorý bol nastavený, proste hŕba detí, hŕba deťom nevyhovovala, a preto ani sa nedivím, že proste dostávali sa do tej situácie, do ktorej sa dostali. A už vôbec nehovorím o deťoch žijúcich v lokalitách, ktoré nie sú prekryté signálom mobilnej siete.
Pani poslankyne, páni poslanci, sme naozaj presvedčení, že náhradný spôsob výučby prostredníctvom pracovných listov bez názorného vysvetlenia učiva, bez akéhokoľvek priameho kontaktu učiteľov si každý žiak základnej školy mohol osvojiť? No pre mňa absolútne neprijateľný fakt, že až 52-tisíc nebolo vôbec, vôbec, zdôrazňujem, zapojených do dištančného vyučovania. To znamená, že 52-tisíc žiakom bolo brutálnym spôsobom odoprené ústavné právo vzdelávania.
Keď vezmem, že tých 52-tisíc detí len preto, že sme prijali fikciu, že každý žiak je nakazený COVID-om, prenáša sa na ostatné deti alebo sa nám vidí, že týchto 52-tisíc je primeraná obeť, ktorú sme priniesli z dôvodu pandémie? Ak aj niekto prijal kurióznu tézu renomovaného profesora práva, že v čase núdzového štátu (stavu, pozn. red.) ústava neplatí, čo je mimochodom od profesora práva mimoriadne inter... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) tvrdenie, ako sa vysporiadavajú s príkazom zakotveným v čl. II Dohovoru o ľudských práv (zaznievanie gongu), podľa ktorého záujmy a blaho človeka bude mať prednosť pred výhradným záujmom spoločnosti. Ako chceme tým 52-tisíc žiakom vysvetliť, že vzdelávanie bolo obetované v prospech fiktívnej ochrany zdravia ostatných žiakov? Ako im chceme na hodinách občianskej náuky vysvetliť, čo znamená prednosť práva jednotlivca pred právami skupiny, ak ide o základné ľudské práva? Ako chceme tiež vysvetliť týmto deťom, že pre ne neplatí právo vzdelávania podľa čl. II dodatkov protokolu z roku 1952 z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého nikomu, zdôrazňovať, nemožno odoprieť právo na vzdelávanie, a tak na jeden celý deň sme, jeden rok sme vylúčili zo vzdelávania.
Alebo ak žiak na hodine trebárs občianskej náuky sa spýta, ako je možné, že vyhláška úradu špeciálnej štátnej správy alebo administratívneho rozhodnutia ministra nie sú, sú len všeobecne záväznými právnymi predpismi a zakazuje uplatniť právo zakotvené v medzinárodných zmluvách, ktoré majú prednosť pred zákonmi, nielen pred administratívnymi riadiacimi aktami. Keď ústava stanovuje, že medzinárodné, medzinárodná zmluva o ľudských právach a o základných slobodách má prednosť pred zákonmi. Ako to žiakom vysvetlí učiteľ? Pozrime sa, že v čase núdzového stavu ani tieto medzinárodné zmluvy neplatia, ako to falošne vyhlásil pán profesor o Ústave Slovenskej republiky.
Dámy a páni, táto vec má aj výchovno-vzdelávací rozmer. Ako môže dieťa vylúčené z práva pre vzdelanie uveriť v spravodlivosť právneho poriadku a získať dôveru v právny štát? Uveriť, že je ono právnym poriadkom chránené. Samozrejme, s poznámkou, že chcem veriť, že ešte stále právnym štátom sme.
Dotknem sa aj žiakov na odborných školách, ktorí mali pripravovať sa na, pre budúce povolanie. Páni poslanci (zaznievanie gongu), panie poslankyne, dokážeme sa u niektorých presvedčiť, že výpadok odbornej praxe nebude týmto žiakom chýbať? Že študent strednej zdravotnej školy nepotrebuje prax v nemocnici? Alebo dáte sa ošetrovať takej zdravotnej sestre, ktorá proste prakticky tú školskú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia, poprosím vás, aby ste sa utíšili. Pán poslanec má ešte vystúpenie v rozprave.

Muňko, Dušan, poslanec NR SR
Nebude vám vadiť, keď príde k vám do bytu trebárs fušovať inštalatér alebo iný remeselník? No to nie je všetko. Dôsledky nepremyslených pandemických opatrení majú ďalšie nedozierne následky, ktorými sa budeme musieť ťažko vysporiadať. Deti boli zatvorené v domácich klietkach bez dozoru. Stratili hygienické a základné životné návyky, čo potvrdzujú rodičia na viacerých fórach. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, že vás prerušujem. Je jedenásť hodín. V zmysle rokováku by sme mali teraz hlasovať. Chcem sa opýtať, či máte ten prejav ešte na dlhšie...

Muňko, Dušan, poslanec NR SR
Dobre. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
... alebo počkáme, kým dokončíte. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Muňko, Dušan, poslanec NR SR
Nie. Mám to dlhšie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na základe dohody koaličných poslaneckých klubov navrhujem presunúť prerokovanie čísla parlamentnej tlače 451, 460, 487 po prerokovaní tlače 455 a prerokovanie tlače 459 presunúť na najbližšiu júnovú riadnu schôdzu Národnej rady.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes mám tridsať rokov, oslavujem svoje narodeniny, a preto by som vám chcela prečítať môj obľúbený výrok od Martina Luthera Kinga: "Život nám kladie najvytrvalejšiu otázku: "Čo robíš pre druhých?"."
Takže dúfam, že sa toho budeme držať. (Potlesk.) Pekný deň.