28. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako to už býva, čas medzi prvým, druhým čítaním slúži najmä na to, aby sa niektoré veci v predloženom legislatívnom návrhu vždy vylepšili, ak je taký priestor a možnosť, a takisto aby sa aj prehodnotili niektoré ustanovenia, pokiaľ určité procesy ešte stále prebiehajú a neboli ukončené, a ak by sa taký návrh zákona prijal, tak by potom spolu, ako sa povie, tieto veci nehrali alebo neharmonizovali.
Ja sa dostanem aj k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol avizovaný, a na úvod ešte poviem krátke odôvodnenie k nemu, lebo práve s tým, čo som povedal, to súvisí. Už v stanovisku odboru parlamentnej legislatívy bolo odporúčané, aby bod 1 predloženého legislatívneho návrhu nebol formulovaný ako teda čiastková novela toho ustanovenia, ale aby sa dalo plné znenie ustanovenia § 58 ods. 5 do tohto legislatívneho návrhu, a to aj z dôvodu, že k nemu prebieha na Ústavnom súde konanie a v závislosti od toho, ako by bolo ukončené, by sa mohlo stať, že potom by následne ten zvyšok ustanovenia nedával zmysel. My sme to teda spolu s predkladateľom, s pánom poslancom Dostálom vyhodnocovali a nakoniec sme sa zhodli, že odbor parlamentnej legislatívy to vo vzťahu k tomuto ustanoveniu myslí s vylepšením návrhu zákona správne, a preto aj v bode 1 pozmeňujúceho návrhu, ktorý budem čítať, dávame celé znenie, celé nové znenie toho § 58 ods. 5. (Ruch v sále.)
Ešte ako na doplnenie na doplnenie k tomuto ustanoveniu uvediem, že to, čo sa tam teraz dopĺňa, bolo tak aj pôvodne navrhovateľmi myslené, a očakávali sme, že sa to dá vysvetliť tým tzv. ústavne komfortným výkladom. Vzhľadom však na to, čo bolo uvedené v odôvodnení (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu) Ústavného súdu v konaní, ktoré prebieha práve vo vzťahu k tomuto ustanoveniu, sme nakoniec akceptovali iný výklad, ktorý má Ústavný súd, a to, že toto ustanovenie sa nedá dovysvetľovať komfortným výkladom, a preto je ho potrebné dať výslovne do textu samotného zákona. To je teda druhý dôvod, pre ktorý spresňujeme ustanovenie § 58 ods. 5.
No a potom ten samotný návrh zákona obsahoval dva ďalšie body, prvý sa týkal možnosti udeľovať výnimky zo strany hlavného hygienika, ktorý, ktoré boli napadnuté na Ústavnom súde generálnym prokurátorom, my sme ponúkli v tom návrhu zákona aj určité riešenie situácie, ktoré čiastočne, čiastočne sa zhoduje s tým, čo aj generálny prokurátor vo svojom podnete tvrdil, čiastočne nie. Ale vzhľadom na to, že ešte na vládnej úrovni prebieha diskusia k tomu, akým spôsobom sa postaviť k výnimkám, k udeľovaniu výnimiek z tohto zákona, a neradi by sme tento proces nejako predbiehali predtým, než je na vládnej úrovni medzi jednotlivými príslušnými štátnymi úradmi nedokončený, tak sme sa rozhodli, že celú tú časť o výnimkách vypustíme z tohto návrhu a budeme sa ňou opätovne zaoberať v prípade, že by vláda neponúkla lepšie alebo vôbec nejaké riešenie.
No a tretí bod toho návrhu sa zaoberal odôvodnením vyhlášok, ktoré po novom od minulého roka vydáva Úrad verejného zdravotníctva, už keď sa to prerokovávalo v Národnej rade v tom skrátenom legislatívnom konaní, tak sme viacerí členovia ústavnoprávneho výboru vyjadrili nespokojnosť s tým, že na tie vyhlášky ako také sa nevzťahujú aj určité náležitosti, ktoré sú úplne štandardné pre každý iný druh všeobecne záväzného právneho predpisu, a takou najcitlivejšou otázkou z tých náležitostí je práve odôvodnenie. A preto sme v tomto návrhu zákona chceli doplniť aspoň odôvodnenie ako štandardnú náležitosť vyhlášky, ktorú vydáva Úrad verejného zdravotníctva, len na to, aby sa tak mohlo stať aj v praxi, aby to nebolo svojím spôsobom také obsolentné ustanovenie, tak je potrebné navýšiť, alebo teda potrebné riešiť kapacity aj Úradu verejného zdravotníctva, lebo ten sa primárne venuje práci v teréne, keď ľudia zachraňujú zdravie a životy ľudí počas pandémie (ruch v sále), čiže znovu, pôvodne sme si mysleli že túto záležitosť už vláda vyriešia spolupráci s úradom skôr, ale keďže stále ešte nie je doriešená, tak sme nakoniec, teda poviem tak, že dočasne s pánom predkladateľom poslancom Dostálom ustúpili, a rozumieme racionalite argumentov zo strany vlády, že nie je dobré takisto predbiehať v tomto ohľade procesy, ktoré sa dejú na úrovni vlády, a vypúšťame takisto (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu) túto tretiu časť zákona s tým, že, že do budúcnosti budeme chcieť určite doriešiť tak, aby to bolo štandardné.
Čiže na záver tohto celého odôvodnenia si dovolím prečítať pozmeňujúci návrh poslancov Milana Vetráka, Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 460, ktorý sa, ktorý sa mení takto:
1. V čl. I bod 1 znie:
„1. V § 58 odsek 5 znie:
(5) Právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení osobami, ktorým sú uložené, podľa tohto zákona a na jeho základe, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb...“ (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, chcem sa len spýtať, máte ten pozmeňovák dlhší?

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Tak asi 2-3 minúty. (Ruch v sále.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Ak je všeobecný súhlas, necháme prečítať, aby to bolo. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán predseda, ospravedlňujem sa. (Ruch v sále.)

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne a ďakujem za pochopenie všetkým.
Čiže bodkočiarka: „; tým nie je dotknuté právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa osobitného predpisu 67a) ani právo na primeranú náhradu za vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 67a znie:
„67a) Napríklad zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Novelizačný bod 2:
„2. V Čl. I sa vypúšťajú body 2 a 3. V súvislosti s touto zmenou sa zruší označenie bodu 1.“
A na záver hlavne pre pána spravodajcu, v súvislosti s týmto pozmeňovacím návrhom žiadam vyňať body 1 a 2 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Za mňa všetko a chcem vás požiadať o podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Nebudem veľmi obšírny. Väčšinu z toho, čo by som chcel povedať, povedal pán poslanec Vetrák (ruch v sále a zaznievanie gongu), keď uvádzal náš spoločný pozmeňujúci návrh. Nie je to, nie je to návrh z tých, z ktorých by človek mal obzvlášť veľkú radosť, ale niekedy treba rešpektovať realitu. Tak a ja by som sa pristavil pri tých troch bodoch, ktoré tvorili pôvodný návrh zákona, a povedal niečo o tom, ako sa, ako sa modifikujú.
V návrhu zákona sme sa vyjadrovali k tomu ustanoveniu, ktoré vylučovalo právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa zákona, ktoré sú, sa týkajú neurčitého počtu osôb, ktoré je podľa tej minuloročnej novely vylúčené. A teda, samozrejme, že to nebolo myslené tak, že by toto vylúčenie náhrady škody a ušlého zisku sa týkalo náhrady škody spôsobené, spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, keďže právo na náhradu takejto škody zaručuje, zaručuje ústava, tak zákon nemôže odporovať, nemôže odporovať ústave. Navrhli sme doplniť toto ustanovenie tak, aby to bolo, aby to bolo z neho jasné, ako je to, ako je to myslené, ale vzhľadom na pripomienky odboru legislatívy a aproximácie práva teda meníme tú formu doplnenia. Nepôjde, nepôjde o doplnenie ustanovení, ktorých účinnosť je momentálne pozastavená Ústavným súdom, pretože prebieha konanie na základe podnetu pani, pani prezidentky. Nahradíme to novým znením, pri ktorom by už nemala byť pochybnosť o tom, že je v súlade s ústavou.
Potom tam boli ďalšie dva body. Jeden z nich sa týkal výnimiek z opatrení Úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Aj tieto boli napadnuté zo strany pána generálneho prokurátora. A tam treba povedať, že existujú dva typy výnimiek. Jedny v podstatne ani nie sú výnimky, ale je to úprava opatrení priamo vo vyhláške, kde sa uvádza, na ktoré typy, situácie a osoby sa dané opatrenie, obmedzenie, zásah do základných práv vzťahuje a na ktoré sa nevzťahuje. Čiže nie sú to, nie sú to výnimky, o ktorých by niekto rozhodoval a posudzoval nejakú individuálnu žiadosť, ale je priamo vo vyhláške uvedené, na ktoré situácie alebo na ktoré subjekty sa dané opatrenie vzťahuje a na ktoré nie. Tie sú podľa nášho názoru úplne v poriadku a nie je potrebné ich nejako ďalej upravovať.
Ak by mali existovať individuálne výnimky, o ktorých by rozhodoval Úrad verejného zdravotníctva alebo iný orgán, tak tam by mal byť upravený postup. My sme navrhovali, aby ten postup upravil samotný Úrad verejného zdravotníctva v tých vyhláškach, v ktorých ustanovuje tie opatrenia. Toto sa však stalo terčom kritiky, že by, že by to malo byť upravené buď priamo v zákone, alebo teda by, by také výnimky nemali byť možné. A v súčasnosti Úrad verejného zdravotníctva tento typ výnimiek neupravuje alebo, alebo nepotrebuje. Samozrejme, v tých počiatočných obdobiach, keď začínala pandémia, tak nevedel, nevedel úrad zadefinovať všetky presne situácie, ktoré by mohli nastať a pri ktorých by mohla byť výnimka alebo mohlo byť potrebné, aby sa na nich nejaké opatrenie nevzťahovalo. Išlo, išlo napríklad o štátnu karanténu, alebo teda povinnosť sa podrobiť domácej karanténe pri návrate zo zahraničia. Takže keďže Úrad verejného zdravotníctva nepotrebuje v súčasnosti výnimky a dokáže situáciu zadefinovať priamo v zákone ako tie výnimky typologické, nie výnimky, o ktorých sa individuálne rozhoduje, tak sme súhlasili s tým, že toto ustanovenie vypustíme z návrhu zákona.
A druhé vypúšťané ustanovenie sa týka odôvodňovania opatrení obsiahnutých vo vyhláškach Úradu verejného zdravotníctva. Tu sa domnievame naďalej, že je potrebné, aby opatrenia boli odôvodňované. Ale zase narazili sme, narazili sme na realitu, a síce na nedostatočnú kapacitu Úradu verejného zdravotníctva, aby dokázal podrobne odôvodňovať všetky opatrenia, keďže tie opatrenia nie sú klasickým právnym predpisom, ktorý je vydávaný na základe pripomienkového konania, ktorý sa pripravuje niekoľko týždňov, prebehne k nemu pripomienkové konanie, vyhodnotí sa a až následne sa zverejní. Tieto opatrenia bývajú pripravované a zverejňované zo dňa na deň. A teda úrad nemá v súčasnosti kapacitu, aby k nim pripájal až, aj nejaké dostatočné odôvodnenie, a zase nemá zmysel, aby to úrad robil čisto formálne, lebo teda keby bolo veľmi stručné odôvodnenie k celej vyhláške, kde by neboli rozobrané všetky opatrenia a nebolo by to podrobne, podrobnejšie vysvetlené, tak by, by to asi nemalo veľký zmysel, s tým, že rokovali sme aj, aj so zástupcami Úradu verejného zdravotníctva a úlohu odôvodnenia alebo dôvodovej správy pri právnych predpisoch, resp. odôvodnenie pri individuálnych správnych aktoch akoby čiastočne nahrádzala tá skutočnosť, že keď je vydané nové opatrenie, nová vyhláška, tak Úrad verejného zdravotníctva na svojej webovej stránke sa snaží informovať verejnosť takou formou, aby bola, bola zrozumiteľná.
A dúfame, že smerom do budúcnosti bude nejakým spôsobom aj formalizovanie upravené odôvodňovanie opatrení. Ale necháme si to na nejakú budúcu príležitosť, keď sa znova bude novelizovať zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, čo predpokladám, že bude potrebné v priebehu pár mesiacov. A dúfam, že potom sa k tomu vrátime. Takže aj za predkladateľov si dovolím vyjadriť súhlas s tým návrhom, na ktorom sme sa s kolegom Vetrákom dohodli.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dve poznámky k tomu, čo bolo povedané.
Áno, budem rád, ak sa aj po dohode s Úradom verejného zdravotníctva a s ministerstvom zdravotníctva dopracujeme k tomu, že aj kapacitne to bude tak posilnené, že budú vedieť štandardne zabezpečovať proces tvorby vyhlášok. Je to, považujem to za nedostatok aj súčasnej právnej úpravy. Ale nechcel som tento nedostatok ani ja povyšovať nad to, aby tieto úrady a najmä tie regionálne pracoviská nemohli pomáhať v prvom rade pri prekonávaní pandémie. Čiže v tomto ani ja nie som z hľadiska tvorby práva nejaký nadšený, ale, ale niečo muselo dostať prioritu.
No a druhá poznámka, že neustupujeme pri tom koncepte náhrady škody od toho, čo sme tu svojho času hovorili, že za, za prijatie legislatívy by mal niekto dostať náhradu škody. Ten koncept je tam stále zachovaný, ale spresňuje formulačne to ustanovenie práve kvôli tomu, že pôvodne sme, alebo stále zastávame názor, že sa to dalo prekonať aj výkladovo a že to tam uvedené nemuselo byť, ale vzhľadom na to, že sudcovia Ústavného súdu dospeli k záveru, že je potrebné, aby to tam formulačne doplnené bolo, tak sme tento iný názor akceptovali a to ustanovenie len spresňujeme. Ale ten základný koncept ponechávame.
To znamená za prijatú legislatívu v tomto ohľade nebude možné mať náhradu škody, teda za takú, ktorá je zákonná.