28. schôdza

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Ferenčák. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa zapojili do diskusie. V prvom rade možno je veľmi jednoduché, som chcel poukázať na to v mojom príhovore, aby otázka adresnosti nebola zámienkou na odmietnutie rokovania, to znamená a to platí aj k pánovi Mazurekovi, pani Krištúfkovej a ďalším, to znamená, ak sa posunie, tak myslím si, že každý má príležitosť dať pozmeňujúci návrh a jednoducho sa venovať tejto problematike, ale zámer je podstata, aby jednoducho týmto rodinám tá pomoc išla.
Pánovi Šefčíkovi chcem povedať, že ako hovorí o tom čase, no, ale prešiel, prešiel rok a konkrétna pomoc stále nechodí. Tak ak máte návrh, jednoducho treba ho predložiť, ako pomáhať rodinám, a tým pádom nemusíme o tom tuná rozprávať, ale stále len sa o tom rozpráva.
To isté platí pánovi Herákovi, jednoducho platí základné pravidlo: Najrýchlejšia pomoc je najefektívnejšia a najlepšia, ono darmo sa o tom bude hovoriť rok, a tie rodiny stále budú čakať. To platí aj k pánovi Kuriakovi, Kazdovi.
A možno len, možno len také veľmi jednoduché, pozrite sa, bol návrh na pandemickú OČR, keby ste ju schválili, tak tie rodiny už pol roka mohli mať viac zdrojov na svoje, svoje prežitie. Tým, že ste to neschválili, ale stále hovoríte, s niečím prídeme, no tak s čím prídete? Jednoducho stále o tom hovoriť, to má aký zmysel? Je tu konkrétny návrh, ktorý hovorí o konkrétnej pomoci pre jednotlivé rodiny. Tak stále o čom rozprávať, že niečo bude, keď niečo tu je, ktoré aj reálne pomôže, ak nemáte iný návrh, tak stále o tom hovoriť asi nemá zmysel.
Ďakujem.

Ďakujem.
Teraz do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kočiš. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán spravodajca, pán predkladateľ, tento návrh zákona z dielne politickej strany HLAS vôbec nepovažujem ani za populistický, ani za nejakú ekonomickú skutkovú podstatu, ktorá by nejakým spôsobom mala príliš zaťažovať pokladnicu ministerstva financií. Práve naopak, každá jedna pomoc rodinám je dobrá pomoc a takáto pomoc by mala byť nie pranierovaná, nie osočovaná, nie dehonestovaná, ale, práve naopak, mala by byť vyzdvihovaná. Nepozerať vôbec na to, že ho predkladá politické zoskupenie, ktoré je v tejto rokovacej sále v radoch opozície, a pozerať sa na to treba ako na pomoc, ako na reálnu pomoc, ktorá môže zlepšiť daný stav, danú situáciu rodinám, ktoré naozaj boli touto pandémiou značne postihnuté.
Tak ako povedal môj kolega z hnutia REPUBLIKA MiIan Mazurek, my sa v našom hnutí na tento zákon pozeráme, netvrdím, že dvojako, ale pozeráme sa aj na adresnosť týchto finančných prostriedkov a hlavne sa pozeráme na to, aké rodiny boli touto pandemickou situáciou najmä postihnuté. Je úplne iné, ak by sa tieto finančné prostriedky adresovali rodine, kde naozaj obaja rodičia sú pracujúci, naozaj im táto pandemická situácia umožnila vykonávať svoje povolanie aj prostredníctvom núdzového stavu, aj na základe toho, že neboli obmedzovaní nejakým spôsobom vo svojom výkone povolania. A je rozdiel, ak sa tieto prostriedky použijú pre rodinu, ktorá je, ktorá naozaj buď matka, alebo otec, alebo obaja rodičia museli odísť na tú pandemickú óčeerku, tak pri tejto príležitosti je táto pomoc viac ako adekvátna a viac ako adresná.
Čiže, tak ako tuná bolo povedané z lavíc kolegov z opozície, ale aj z koalície, adresnosť tohto zákona je veľmi dôležitá a za hnutie REPUBLIKA môžem povedať, že naozaj tento zákon veľmi radi všetkými piatimi hlasmi, ktoré tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky máme, posunieme do druhého čítania, ale tam budeme žiadať nejakú nápravu alebo nejaké zabezpečenie adresnosti, aby rodičia, ktorí sa naozaj na základe pandemickej ťažkej situácie stali z ničoho nič domácimi učiteľmi, museli nakúpiť prostriedky na výchovu v tomto kyberpriestore, čo stálo nemalé finančné prostriedky, a táto adresná pomoc týmto rodičom je určite adekvátna a určite dobrá.
Na druhej strane, rodičia, ktorých sa táto celá situácia absolútne žiadnym prípadom nedotkla, pretože naďalej si žili svojím spôsobom života, to znamená, ani pred pandémiou, ani počas pandémie nevykonávali nejaké zamestnanie, nevykonávali pracovný pomer a príde mi tento jednorazový príspevok pre tieto rodiny úplne nie korektný a príde mi to tak, že vlastne rodiny, ktoré boli najviac postihnuté, to znamená rodič, matka, otec museli zostať doma, museli sa o to dieťa intenzívnejšie starať, intenzívne pristupovať k jeho vzdelaniu, to znamená, tieto rodiny si tento príspevok viac ako zaslúžia. Ale hovorím, zase na druhej strane rodiny, kde tá výučba počas pandémie nebola takým spôsobom adresovaná alebo adekvátna, tak hovorím, tam naozaj nedošlo k žiadnemu ani obmedzeniu nejakého príjmu alebo k nejakému navýšeniu nejakých, k navýšeniu v podstate nejakých finančných prostriedkov, ktorými tieto rodiny museli zabezpečiť či už nákupom nejakej počítačovej techniky, alebo zabezpečením internetového pripojenia. Je to, je to také, hovorím, je to tento zákon veľmi ošemetný.
Čiže, ale hovorím, v druhom čítaní sa o ňom určite budeme vedieť baviť viac, odbornejšie, komplexnejšie, pretože je veľký rozdiel, ak sa dieťa preukázateľne vzdelávalo cez výučbový portál EduPage. Hovorím, ten rodič musel zakúpiť či už notebook, alebo počítač, alebo nejaký tablet, stabilné pripojenie na internet. Hovorím, všetky tieto položky stoja každú rodinu značné množstvo peňazí a je rozdiel, ak nejaká skupina obyvateľstva, ktorá sa vzdelávala spôsobom, že v pondelok prišla nejaká asistentka, rozdala deťom pracovné listy a o dva týždne ich pozbierala. Ja hovorím, tak takéto rodiny určite nemali nejaké náklady zvýšené, teda nemali náklady žiadne.
Takže hovorím, táto adresnosť je veľmi dôležitá, pretože je to veľmi dvojsečná zbraň. A dostávame často do mailov rôzne podnety od občanov, ktorí naozaj sa nepozerajú ani na farbu pleti, ani odkiaľ to dieťa pochádza, ale jednoducho už sa cítia byť týmto návrhom zákona určitým spôsobom diskriminovaní, pretože rodina, ktorá náklady mala, a rodina, ktorá náklady žiadne nemala, dostane ten istý balík peňazí. Samozrejme, niekde je ten počet detí vyšší, takže bola by to ohromná suma, a tak, správne, ako to poznamenal kolega Mazurek, v určitých skupinách obyvateľstva, keby takáto jednorazová suma prišla, či už na účet, alebo poštovou poukážkou, takýmto našim spoluobčanom, tak dovolím si povedať, že ľudia, ktorí žijú v týchto, v týchto obciach, mestách, kde sa takáto vzorka populácie nachádza, tak zažili by nezažité a videli by nevídané.
Takže, ešte raz zopakujem, podporíme tento návrh zákona, aby prešiel do druhého čítania. Myslím, že nemal by mať problém, aby bol prerokovaný v druhom čítaní, ale naozaj skúsme sa pobaviť o adresnosti a aby sme naozaj niekomu nepridali, niekomu neubrali a nebol ten zákon viac na škodu ako na osoh.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vyhlasujem dvojhodinovú prestávku a budeme pokračovať o štrnástej.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Pellegriniho, Rašiho, Sakovej, Šutaj Eštoka a Tomáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa (tlač 512).
Navrhovateľ už zaujal svoje miesto, takisto aj pán spravodajca.
S faktickými poznámkami sú na dopoludňajšie vystúpenie pána poslanca Eduarda Kočiša prihlásení piati poslanci.
Ako prvý pán poslanec Jozef Pročko. Nech sa páči, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, Richarda Rašiho, Denisy Sakovej, Matúša Šutaj Eštoka a Erika Tomáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 512.)

Pán Kočiš, absolútne s vami súhlasím. Je to neadresné, je to nepripravené, nekoncepčné, je to populizmus najvyššieho zrna. Určite si pamätáte, pán Kočiš, keď pred rokom v marci Deniska a Peťo mali na Úrade vlády stretnutie a Peťo hovoril o opatreniach na koronavírus, ak si to nepamätáte, tak ja vám to pripomeniem. A Peťo Pellegrini povedal pred brífingom: "Bude to drahé." A Deniska Saková povedala: "No a čo, veď oni na to budú hľadať peniaze." Presne tento istý princíp používa Peťo, Deniska a celá tá partia na zbieranie populistických bodov aj v tomto prípade.
Ja si nemyslím, že by tu v sále sedel jeden poslanec, ktorý by nechcel pridať rodinám. Ja si nemyslím, že by tu sedel niekto, kto by odoprel ľuďom, ktorí aj počas koronavírusu strádali, ale toto, čo predvádza SMEROHLAS je čistý populizmus, ktorý nemá s pomocou nič spoločné. A dnes sa tu už veľakrát opakovalo, že za dvanásť rokov pôsobenia vlády SMEROHLAS-u, táto vláda SMEROHLAS-u nepomohla ľuďom, ale teraz, keď, ako povedala Deniska, veď oni to zaplatia, tak budú rozdávať jedna radosť.
Ďakujem.

Ďalšiu faktickú poznámku má pripravenú pán poslanec Ján Herák. Máme tu pána poslanca Heráka? Nemáme. Stráca možnosť vystúpiť.
Ako ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Marek Šefčík. Nech sa páči.

Pán poslanec Kočiš, vy ste povedali, že to podporujete a že podľa vás to nie je populistický návrh. Tak čo to teda je? Už tu povedal kolega Pročko, že ako reagovali, že "bude to drahé. No a čo, veď oni na to budú hľadať peniaze." Tak to sú oni, takto fungujú. No a, však si, už som to tu dneska raz spomínal. V dvetisícosemnástom zdvihli tie prídavky a zvýšenie príplatku k prídavku na dieťa o 23 centov sumárne. V dvetisícdevätnástom Pellegrini to zdvíhal o 97 centov. V dvetisícdvadsiatom 90 centov. Vtedy mal moc. Povedal, že keď bude mať moc, on tu spraví také harakiri a neviem čo všetko. A viete, čo to je, tie harakiri všelijaké? To je 23 centov ročne, za rok teda 97 centov, 90 centov pridané deťom!
No a hovorili ste o adresnosti, to ste vytkli, myslím. Tak tá adresnosť, áno, vy ste hovorili a zamerali ste sa na tých, ktorí, myslím, keď si dobre spomínam, nepracujú, tak, ale, a že oni to dostanú. No, ale je tu ešte jedna skupina ľudí, ja neviem pomery pána Pellegriniho, že či má deti, nemá deti, ale predstavme si takto bohatých ľudí, takto bohatých ľudí, ktorí majú v Bratislave pod Hradom 400- alebo 500-tisícový byt úplne v pohode takto kúpený. Tak takýmto ľuďom treba tiež 300 eur na deti akože jednorazový príspevok? Ja nechcem nikoho diskriminovať, ale my sa snažíme pomáhať adresne, cielene. A tú pomoc robíme, za celý rok sme to dokázali.