28. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som sa na úvod poďakoval pánovi predsedovi za dobre pripravenú Správu o kontrolnej činnosti za rok 2020.
Poďakovanie patrí aj všetkým tým zdatným kontrolórom, ktorí vykonávali kontrolu, a za ich každodennú neľahkú vykonanú prácu. Verím, že kontrolóri vynaložili všetko svoje úsilie pri zisťovaní každého jedného kontrolného nedostatku.
Myslím si, že dobre vypracovaná správa o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky by mala nielen nám poslancom Národnej rady, ale každému občanovi Slovenskej republiky prezentovať obraz o tom, ako štát spravuje náš spoločný majetok, ako zaobchádza s našimi peniazmi, aby sa ne..., a v prípade, že sú zistenia systémové a zistené nedostatky obrovského charakteru, je treba ich upraviť prijatím opatrení.
No nielen to. Podľa názoru občanov by výsledky kontrol mali umožniť vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za nedostatky v účelnom, efektívnom a hospodárnom nakladaní s naším spoločným majetkom a škody, ktoré boli spôsobené na našom spoločnom majetku, by mali zaplatiť zodpovedné osoby.
Teraz trochu štatistiky. Z predloženej Správy o kontrolnej činnosti za rok 2020 vyplýva, že v hodnotenom období kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu vykonali celkom 216 kontrol, čo je v porovnaní s rokom 2019 o 210 kontrol menej. V roku 2020 zistili 1 552 nedostatkov, čo je v porovnaní s rokom 2019 o 159 nedostatkov menej. Z pohľadu vývoja počtu vykonaných kontrol NKÚ je to najmenej vykonaných kontrol za posledných 10 rokov. Ale predpokladám, tak ako hovoril pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, tento pokles bol zapríčinený s vývojom alebo dôvodom bolo popandemická situácia na Slovensku.
Fiškálnej a rozpočtovej politike ako nástrojom udržateľnosti verejných financií venujú jednotlivé národné vlády i Európska komisia veľkú pozornosť. A práve na zhodnotenie nastavenia strednodobých rozpočtových rámcov s dôrazom na účinnosť a transparentnosť strednodobých rozpočtov s cieľom za obdobie roku 2015 až 2019 bola zameraná medzinárodná kontrola, ktorá bola vykonaná v šiestich..., národnými kontrolnými inštitúciami. O tom hovoril aj predseda. Cieľom bolo zhodnotiť, ako sa uplatňujú tieto rámce.
Kontrolóri identifikovali, v Slovenskej republike absentuje zrozumiteľnosť štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu pre bežného občana, preto Najvyšší kontrolný úrad odporučil ministerstvu financií zverejňovať rozpočet pre ľudí spolu s predkladaním rozpočtu do vlády, resp. parlamentu. Zároveň odporučil, aby ministerstvo financií vypracovávalo a zverejňovalo aj obdobný odpočet pre ľudí stručne a prehľadne sumarizujúci, čo za posledný rok sa podarilo urobiť, na čo boli prostriedky v rozpočte schválené a na čo sa v skutočnosti vynaložili, ako sa darilo napĺňať strednodobé rozpočtové ciele.
Kontrola strednodobých rozpočtových rámcov za roky 2015 až 2019 ukázala, že sa nedarilo napĺňať stanovené fiškálne ciele a tieto sa každoročne presúvajú na koniec trojročného rozpočtovacieho horizontu. Výdavkové stropy nie sú zavedené, limity výdavkov sa schvaľujú každoročne na nasledujúci rok a ďalšie dva sú indikatívne.
Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu vykonali kontrolu zameranú na vybrané zmluvné vzťahy a kompetencie na ministerstve vnútra. Z kontroly vyplýva, že obstarávanie informačných systémov a ich správa je často spojená s nehospodárnym a neefektívnym vynakladaním verejných zdrojov. Pri obstarávaní informačných systémov a pri upgrade ministerstvo takmer ku každej zmluve uzatváralo viaceré dodatky, ktorými sa upravoval rozsah predmetu zmluvy, zvyšovali sa zmluvné ceny v niektorých prípadoch až o 30 % a posúvali sa termíny ukončenia plnenia. Zmluvy šiestich poradenských spoločností v hodnote takmer 13 mil. eur boli predmetom auditu Európskej komisie, so záverečnej správy vyplýva, že v dôsledku pochybení pri verejnom obstarávaní bola pre ministerstvo uplatnená 25 % korekcia vo výške viac ako 3 mil. eur.
Oceňujem odborný prístup kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu pri kontrolnej akcii zameranej na informačný systém krízového riadenia budovaný na ministerstve hospodárstva. Odôvodnenie potreby tohto informačného systému v nadrezortnom rozsahu nebolo podložené žiadnym interným procesom, identifikovanie požiadaviek aj na tento systém. Na informačný systém krízového riadenia bolo v roku 2013 až 2020 vynaložených 8 mil. eur, a to aj napriek tomu, že ani jedna z fáz nebola reálne použitá a niektoré neboli ani certifikované Národným bezpečnostným úradom, ale bol v prevádzke.
Kontrolóri skonštatovali, že došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu finančných prostriedkov v hodnote obstarania informačného systému krízového riadenia s presným vyčíslením cca 8,6 mil. eur, avšak celková škoda v ich prípade kompletného naplnenia rámcových zmlúv mohla vzniknúť až vo výške 23 mil., 23 mil. eur. Účelom kontrolnej akcie Vykazovanie majetkov a záväzkov v individuálnych účtovných uzávierkach Ústredných orgánov štátnej správy bolo preveriť, či ministerstvá vykazujú a zverejňujú údaje o vybraných položkách majetku a záväzkov v účtovníctve a v individuálnej účtovnej závierke verne, pravdivo a úplne a či nakladajú s dlhodobým hmotným majetkov a s pohľadávkami štátu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Kontrola bola vykonaná na ministerstve zahraničných vecí, ministerstve práce a ministerstve kultúry. Všetky tri ministerstvá vykazovali podľa výsledkov kontroly vysokú mieru opotrebovanosti dlhodobého hmotného majetku, najmä stavieb. Ministerstvá nepostupovali podľa metodického usmernenia ministerstva financií a neurčovali dobu odpisovania pre každú položku v majetku osobitne v závislosti od individuálne očakávanej doby jeho využitia. Jedno ministerstvo odpisovalo všetky stavby 50 rokov, druhé 30 rokov a tretie 20 až 40 rokov. Nejednotný prístup k vykazovaniu majetku potom spôsobuje skresľovanie údajov v súhrnných výkazoch za štát a verejnú správu. Kontrola odhalila aj nedostatky v evidencii v ochrane štátneho majetku. Boli zistené prípady nesprávnych zápisov nehnuteľného majetku štátu v katastri nehnuteľnosti. Pozemky a budovy Slovenskej republiky umiestnené v zahraničí a spravované ministerstvom zahraničných vecí v hodnote 330 mil. eur neboli evidované v centrálnej evidencii majetku.
Kontrolóri prekontrolovali aj to, či je účinný systém monitorovania podzemných vôd pitnej vody, o ktorom hovoril aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Kontrola bola vykonaná v kontrolovaných subjektoch, a to ministerstve životného prostredia a v jeho troch podriadených organizáciách, zároveň bola vykonaná aj na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom, ktorý je rozpočtovou organizáciou ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja a vidieka.
Na základe zistených nedostatkov NKÚ vyhodnotil systém Monitorovanie podzemných zdrojov pitnej vody ako nedostatočný s tým, že nedokáže zabrániť súčasným ani budúcim hrozbám zhoršovania kvality podzemných zdrojov pitnej vody.
Taktiež pán predseda hovoril o kontrole systému priamych podpôr, ktorá bola zameraná na priame podpory, resp. oddelenie priamej platby. Kontrola bola vykonaná v PPA-čke, čiže Poľnohospodárskej platobnej agentúre a na ministerstve pôdohospodárstva. Výsledky potvrdili, že na Slovensku môže získať priamu podporu nielen vlastník či nájomca pôdy, ale ktokoľvek bez preukázania právneho vzťahu k tejto pôde. Absentuje však aj mechanizmus na riešenie sporov v prípadoch, ak podporu na túto, na tú istú plochu žiadajú viacerí žiadatelia.
Najvyšší kontrolný úrad upozornil kontrolované subjekty štátnej správy na to, že priame platby nemajú slúžiť na vykonávanie straty z iného podnikania či činnosti žiadateľa.
Na efektívnosť a účinnosť procesu v organizáciách riadenia, kontroly v skladoch a skládkovania odpadov, sa pozreli kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu z dôvodu rastúceho objemu produkovaného odpadu obyvateľstva, ako aj podnikateľským sektorom v Slovenskej republike, čo má za následok jeho uskladňovanie vo vysokej miere na skládky odpadov, ktoré sa postupne stávajú významným spoločensko-ekonomickým problémom.
Kontrolóri zistili také paradoxy, že ministerstvo životného prostredia nevykonávajú žiadnu kontrolu na Slovenskej inšpekcii životného prostredia či vykonávajú vôbec štátny dozor. Zistili taktiež, že je neúčinný systém vyhodnocovania výsledkov kontrolnej činnosti okresných úradov. Si predstavte, že výstupy z kontrol skládok, ktoré zabezpečujú okresné úrady, by mali byť dôležitým informačným prostriedkom pre ministerstvo v danej oblasti. Ministerstvo však takéto výstupy od okresných úradov nepožaduje a zistenia, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu skvalitneniu riadenia orgánov štátneho dozoru, ostávajú nevyužité.
Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu prekontrolovali v rámci kontrolnej akcie aj vnútorný kontrolný systém výdavkov na šport a rozpočtovej kapitole ministerstva školstva, o ktorom pán predseda hovoril. Nebudem to hovoriť a ja ho len doplním, že kontroly na základe zistení naformulovali 20 odporúčaní pre ministerstvo školstva vzhľadom na nedostatky, ktoré zistili kontroly Najvyššieho kontrolného úradu.
Vychádzajúc zo správy, to sú prípady nehospodárneho, neúčelného a neefektívneho nakladania s verejnými zdrojmi v rezortoch ministerstva financií, vnútra, hospodárstva, školstva, životného prostredia, kultúry, za ktoré zodpovedali ministri. Na to, aby tieto nedostatky boli odstránené, je potrebné ich riešiť. Preto súhlasím s vaším názorom, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré prezentujete v predkladanej správe, že, citujem: „NKÚ sa snaží byť spoľahlivým a dôveryhodným partnerom, ktorého ambíciou nie je iba skonštatovať zistený stav, ale aby objektívne a pravdivé, preukázateľné kontrolné zistenia viedli aj k náprave daného stavu a tým spôsobom prispievali k lepšiemu riadeniu verejných financií na všetkých úrovniach ich použitia.“ Ale je tomu tak? Sami uznáte, že tomu tak v mnohých prípadoch nie je, najmä keď sa jedná o kontroly, ktoré sú Najvyšším kontrolným úradom vykonávané na ústredných orgánoch štátnej správy, to znamená ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy. Aj preto som z predloženej správy vybral iba časť kontrolných akcií, ktoré boli vykonané na ústredných orgánoch štátnej správy.
Z ustanovenia § 20 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade vyplýva povinnosť pre Najvyšší kontrolný úrad predkladať vláde Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky kontrolou zistené nedostatky v činnosti orgánov, ústredných orgánov štátnej správy. Vláda Slovenskej republiky má prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky za povinnosť zabezpečiť odstránenie oznámených nedostatkov a bez odkladu predložiť Najvyššiemu kontrolnému úradu informácie o odstránení zistených nedostatkov. V prípade, že si vláda Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky túto povinnosť nesplní, predseda Najvyššieho kontrolného úradu prerokuje vec, teda výsledky kontrolnej činnosti s predsedom vlády Slovenskej republiky. Ak nedôjde medzi nimi k dohode, predloží výsledok kontrolnej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky.
Prekontroloval som si materiály, ktoré boli predmetom rokovania vlády za roky 2015 až 2020. Nenašiel som tam ani jeden materiál, ktorý by predložil Najvyšší kontrolný úrad na rokovanie vlády, aj napriek tomu, že kontrolovaným subjektom bol ústredný orgán štátnej správy, tak ako je to uvedené aj v súčasnej správe. Z uvedeného vyplýva, že predseda vlády, resp. vláda v rokoch 2015 až 2020 na svojich rokovaniach neprijala na základe výsledkov kontroly vykonanej NKÚ ani jedno opatrenie na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Potom sa nečudujme, že kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu pri kontrolách ústredných orgánov štátnej správy niečo zistia, ale výsledok z jeho kontrolnej činnosti neprinesie zmenu k lepšiemu, ba naopak, nedostatky v hospodárení ústredných orgánov štátnej správy sa neustále opakujú.
Túto povinnosť Najvyšší kontrolný úrad si plní pri kontrolách, ktorú vykonával v samospráve realizáciou § 20a zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, kde závery z vykonanej kontroly, kontrolné zistenia v zmysle citovaného zákona musí kontrolovaná obec, mesto, vyšší územný celok prerokovať na svojom zastupiteľstve a o výsledku tohto prerokovania musí podať kontrolovaná obec, mesto alebo vyšší územný celok správu Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky.
Z uvedeného vyplýva, že pri kontrolách v subjektoch podriadených ústredných orgánov štátnej správy, resp. pri samospráve je zákon o NKÚ dodržiavaný, ale pri kontrolách ústredných orgánov štátnej správy nie. Na uvedené nedostatky v činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky som upozornil už pred rokom pri prerokovaní správy o výsledku kontrolnej činnosti za rok 2019. Môžem skonštatovať, že nedošlo k žiadnej náprave. Uvedené nedostatky sa každoročne opakujú.
Aj preto si moje vystúpenie dovolím ukončiť netradične otázkou na pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, na ktorú by som poprosil odpoveď, aby nás informoval, prečo Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky porušil vo fáze realizácie výsledkov kontrolnej činnosti ustanovenie § 20 o Najvyššom kontrolnom úrade a výsledok kontroly neoznamuje vláde Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády? Veľmi rád si, pán predseda, vypočujem vaše vysvetlenie.
Ďakujem všetkým za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Hlinku.
Pán poslanec Jaroslav Karahuta, nech sa páči.

Ďakujem pekne, za slovo. Jožko, ako vždycky, výborný materiál, výborné vystúpenie a ja by som ho ešte rád doplnil. Doplnil to, čo si hovoril v súvislosti s pôdohospodárstvom, a bolo by dobré, keby pán predseda nám objasnil z hľadiska kontrol na PPA, ako to vlastne prebieha, pretože mám informácie, že certifikačný orgán Deloitte, ktorý stál štátny rozpočet nie malé peniaze, sa vyjadroval v nejakých materiáloch, že svoju prácu robil dôsledne, že poukazoval na neoprávnené nakladanie s finančnými prostriedkami, že certifikácia PPA bola dlhé roky od roku 2016 po rok 2019 na hrane, ale nemám, nemám informácie o tom, že by sa to objavilo niekde v nejakých materiáloch, výsledky práce toho Deloittu, či už je to o forenznom audite, alebo je to v správe NKÚ.
Takže pokiaľ štát takýto orgán platil, ako je Deloitte, a nebolo to o tisícoch, bolo to o veľkých peniazoch, tak ja si myslím, že Najvyšší kontrolný úrad mal by takéto informácie mať, ak došlo k nejakým nekalým nakladaním s finančnými prostriedkami, ktoré vo výsledku preukázali, preukázali aj posledné, posledné kauzy, hlavne ten Dobytkár. A ja si ešte myslím, že to ešte nie je koniec, to, čo je zverejnené v médiách.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hlinka, chcete zareagovať? Nie. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Traja kolegovia, pani poslankyňa Zemanová, pán poslanec Kollár Miroslav a pán poslanec Ledecký. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, ja by som sa chcela zmieniť len v jednej oblasti, ktorú ste mali pod kontrolou, a to je vlastne dohľad ohľadom pitnej vody, monitorovania týchto ukazovateľov.
Som rada, že sa NKÚ touto problematikou zapodievalo, ale musím konštatovať, že neboli tam zohľadnené všetky okolnosti, ktoré, myslím si, že by bolo správne v rámci takého, komplexnej ochrany zdrojov pitnej vody monitorovať. V správe sa uvádza Rámcová smernica o vode, ktorá nehovorí len o kvalite pitnej vody, ale o dobrom stave podzemných vôd na Slovensku, teda keď sme na Slovensku, tak dobrý stav podzemných vôd na Slovensku ako taký, ale pitná voda je samostatná kapitola a samostatný problém. Je to niečo, čo Slovensko je naozaj veľmi bohaté, zatiaľ na zdroje podzemnej vody, ale aj povrchovej vody, ktoré môžu slúžiť ako zdroj pitnej vody. V niektorých prípadoch stále je to ešte s nie až takými veľkými nákladmi na jej úpravu. Toto si stále málo uvedomujeme a vidno aj z vašej správy, že ten komplexný pohľad a tie súvislosti, ktoré súvisia s ochranou hlavne zdrojov podzemnej pitnej vody, ale povrchovej, nie sú stále jasné. A chcela by som na to upozorniť a možnože do budúcna rozšíriť kontrolu, aby naozaj aj vaša správa, ktorá je v mnohých prípadoch takým nejakým návodom na zlepšovanie situácie, na doplnenie legislatívy strategických dokumentov, aby napomohla situáciu riešiť.
Napríklad poukážem to na najväčšej vodárenskej, chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, kde je potenciál až 22 000 litrov sekundových ťažiť pomerne kvalitnú podzemnú vodu pre pitné účely. To je množstvo vody, ktoré vystačí pre strednú Európu, ani nie len pre Slovensko. Tu si treba ale uvedomiť, že dramatickým spôsobom sa znižuje kvalita tejto zásobárne pitnej vody a je to z dôvodu aj nedodržiavania tzv. princípu prevencie a predbežnej opatrnosti, ktorý aj pozná naša judikatúra a ktorý sa veľmi málo uplatňuje. A práve v tomto, v tejto oblasti by všetky zložky, ktoré sa týmto zapodievajú, mali sa tomu venovať. Podzemná voda Žitného ostrova v hlbokých štruktúrach ešte stále dosahuje v podstate kvalitu pitnej vody, ktorú len minimálnymi úpravami len v rámci bežnej dezinfekcie je možné dodávať do rozvodnej siete ako pitnú vodu. Avšak množstvo environmentálnych záťaží známych aj neznámych a nekonaním v tejto veci tak znehodnocuje tieto zdroje a do budúcna a už aj v súčasnosti bude Slovensko musieť dodávať ako, ako prevá... ako po čo... subjekt, ktorý je povinný dodávať pitnú vodu ľuďom, vynakladať veľké prostriedky na dočisťovanie niečoho, čo si vlastne znehodnocujeme sami sebe.
Vy sa zameriavate v prvom rade na monitoring, ten je veľmi dôležitý a správne popisujete, že stále nie sú prepojené tie monitorovacie systémy, tie jednotlivé organizácie najmä rezortu životného prostredia, každá separátne niečo posudzuje a v nijakom jednom systéme sa nestretávajú tieto dáta tak, aby naozaj bol aj varovný systém v prípade, že dôjde k... dôjde k znečisteniu vodárenského zdroja a dodávania vody ľuďom, ktorá môže byť znečistená. Tu vám chýba ďalší subjekt, ktorý je už zase rezort ministerstva zdravotníctva, pretože ako pitnú vodu na kohútiku, to znamená tá voda, ktorá už je u spotrebiteľa, tú musí kontrolovať a ten výstražný systém zabezpečovať Úrad verejného zdravotníctva. Je pravdou, nefunguje to. Úrad verejného zdravotníctva sa dozvie na kohútiku, že je znečistenie, ale pritom už oveľa skôr, ak by sa dodržiavali všetky tieto mechanizmy monitorovania a prevencie programu manažmentu ochrany týchto vodárenských zdrojov, aby vôbec k takej situácii nedošlo. Nie veľmi v minulej, vzdialenej minulosti sa dodával atrazín ľuďom z vodárenských, od vodárenských spoločností, keď to neboli tie najväčšie, boli to obecné, obecní prevádzkovatelia, ale faktom je, že možno mesiace, roky tu ľudia pili vodu s atrazínom, a je možné, že aj ďalší takúto vodu pijú, pretože práve v tejto chránenej vodohospodárskej oblasti mnohí majú vlastné zdroje pitnej vody, ktoré nie sú podrobované týmto, tomuto monitoringu a ten varovný systém pre týchto ľudí neslúži. Zákon, áno, je nastavený tak, že štát má povinnosť od 50, od odberu 50, podzemnej vody 50 m2 a viac, resp. ak dodáva viac ako päťdesiatim ľuďom vodu.
Avšak nemôžme zatvárať oči, že tisícky ľudí pijú zákonným spôsobom, povoleným spôsobom pitnú vodu, ktorá môže ohrozovať ich. ich zdravie, plodnosť, pretože práve ten atrazín spôsobuje neplodnosť u mužov a následne zdravotné riziká, ktoré, ktoré musí znášať náš zdravotný systém na príčine týchto chorôb z dôvodu požívania znečistenej akože pitnej vody.
Tuná máme obrovskú výzvu a by som bola rada, keby naozaj ste doplnili tento monitoring, kontrolu o pitnej vode aj o tie ďalšie faktory, o ktorých hovorím, o ďalšie subjekty, aby ste najmä sa snažili kontrolovať aj nápravu, či dochádza k realizácii toho, previazanosti tých jednotlivých dát. Máme to v programovom vyhlásení vlády, čiže tam naozaj opora, opora vôle tejto vlády túto situáciu riešiť je veľmi veľká, ale asi bude aj dobre, keď bude ten tlak zo strany kontrolných orgánov, aby sa tieto veci doriešili. Ja pripravujem legislatívnu iniciatívu v tejto oblasti, avšak tá tiež nepokryje úplne všetky oblasti, ale len v prvom rade tých veľkých prevádzkovateľov vodárenských zdrojov.
Ako hovorím, monitoring je už vtedy, keď už je zle, keď naskočí varovný systém, vtedy už riešime dôsledky. Avšak my sa naozaj spoločne musíme zamyslieť nad tým, aby k tým dôsledkom vôbec nedošlo, pretože ich riešenie je oveľa ekonomicky drahšie vo všetkých oblastiach, ako možno investovať do toho, aby sme identifikovali riadne tie zdroje znečistenia a minimálne v tých chránených vodohospodárskych oblastiach, ktorých nemáme na Slovensku až tak veľa, ale sú veľmi bohaté, je ich desať, aby aspoň v týchto lokalitách sme zabránili ich znehodnoteniu. A sa to týka aj nerastného bohatstva, ktoré tiež máte v svojej správe spomínané, a myslím si, že voda by mala byť zaradená aj v tejto časti, pretože voda je nerastné bohatstvo a zaslúži si našu veľkú pozornosť.
Takže v prvom rade chcem poďakovať, že ste sa tejto téme venovali, ale musíme aj konštatovať, že nebola obsiahnutá úplne tak, ako by mala, mala by byť širšie a navrhujem doplnenie kontroly do budúcna, aby sa teda obsiahli všetky tie povinnosti a okolnosti, monitoringy a úlohy, ktoré štát, ale aj prevádzkovatelia, aj iné subjekty vo vzťahu k pitnej vode majú.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Miroslav Kollár.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja budem hovoriť len chvíľu. Budem hovoriť ako primátor a ako člen Únie miest Slovenska. Ja som primátor siedmy rok a priznám sa, že keď sa mi krátko po nástupe do funkcie prvýkrát ohlásila kontrola NKÚ, tak som teda prvú noc nespal. Nemal som tú skúsenosť. Po tých siedmich rokoch vo funkcii musím povedať, že dávam klobúk dolu pred pánom predsedom aj pred jeho ľuďmi, pretože tie kontroly, ktorých sme aj z NKÚ mali viacero, boli síce tvrdé, ale korektné. Pochopili sme veľmi rýchlo, že nie je cieľom trestať primárne, ale ukázať na problémy, ktoré môžeme mať. Nikto nie sme dokonalý, všetci, čo robíme, robíme chyby a naozaj musím povedať, že vzťah s ľuďmi z NKÚ, ktorí chodia k nám na kontroly, je korektný, aj keď nám teda nič nedarujú.
A preto chcem aj poďakovať pánovi predsedovi aj za túto správu, aj za činnosť NKÚ, pretože to, čo sa posledné roky deje v NKÚ, a aj s tými správami, je, že okrem sumáru samotných zistení, ktorý, ku ktorým prišli v rámci svojich kontrol, je to v podstate návod na zlepšenie verejných politík a zlepšenie fungovania štátnych inštitúcií. Čiže keď to teraz možno trochu preženiem, že minimálne v oblasti transparentnosti, antikorupčných opatrení a efektívneho fungovania štátu je toto akoby základ programového vyhlásenia každej vlády, ktorá má túto ambíciu. A áno, uznávam, napokon ja som sa tiež na tom nejakým spôsobom podieľal, že mnohé z týchto vecí sa objavujú aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády a budem rád, keď sa ich podarí postupne naplniť.
Chcem sa ale krátko pristaviť pri tom, čo už spomínali moji kolegovia, a to sú veci, ktoré sa týkajú samosprávy. Ja sám si uvedomujem, že máme tam mnohé problémy, ale keďže napríklad ja mám naozaj ambíciu, aby sme boli čo najtransparentnejšia samospráva, sme štvrté najtransparentnejšie mesto na Slovensku, beriem aj tieto návody, a keď sa len pristavím pri inštitúcii hlavného kontrolóra, je mojím záujmom ako primátora a myslím si, že aj, aj ostatných mojich kolegov, aby tá funkcia mala zmysel. Vnímame tie počty, koľko máme v reále hlavných kontrolórov, ktorí majú ix úväzkov, čiže viem si predstaviť naozaj legislatívnu iniciatívu v tejto oblasti a verím, že spolu s kolegami primátorkami, primátormi, starostkami, starostami, je nás tu, myslím, štrnásť naprieč politickým spektrom, nájdime spoločnú reč pri príprave takejto legislatívnej úpravy.
Som presvedčený, že pozíciu hlavného kontrolóra treba profesionalizovať v zmysle lepších kritérií nie preto, aby sme urobili bariéru pre vstup do tejto funkcie, ale práve naopak, aby sme vytvorili priestor na to, aby hlavnými kontrolórmi boli naozaj kvalifikovaní ľudia, aby tá ich činnosť dávala zmysel a logiku nie primárne možno pre primátorov, ale pre obyvateľov a občanov tých miest a obcí, aby mali istotu, že tí primátori, starostovia konajú tak, ako majú, pretože, zase otvorene si povedzme, aj dnes už je tá funkcia finančne atraktívna, a bolo by fajn, keby ju naozaj zastupovali ľudia odborne zdatní, ja to poviem na príklade nášho mesta. Je to malé okresné mesto, ale momentálne ten plat hlavného kontrolóra je niekde na úrovni 2 500 - 2 600 eur a my máme teraz čerstvo asi týždeň nového hlavného kontrolóra, ktorý vyhral v mestskom zastupiteľstve v tajnom hlasovaní o jeden hlas a poslankyňou je jeho manželka. Tak ja neviem, samozrejme, povedať, že vyhral práve o tento jeden hlas, keďže to bolo tajné hlasovanie, čiže bolo by fajn naozaj upraviť tie veci tak, aby tými hlavnými kontrolórmi boli kvalifikovaní ľudia, aby povedzme naozaj to bolo limitované, aby mali toľko úväzkov, ktoré im umožnia sa seriózne venovať tej práci, pretože to je vlastne zmysel, zmysel tej práce.
A poslednú vec možno, ktorú poviem v súvislosti s fungovaním samospráv, je to taký, a spomenul to, myslím, že aj kolega Blcháč, jedna vec je politika vo fungovaní tých samospráv, vždy bola a vždy bude. Hej? S tým asi nič nenarobíme. Druhá vec je možno trošku vyrovnanejšie, vyrovnanejšia pozícia z hľadiska právomocí a zodpovednosti medzi primátormi, starostami a poslaneckým zborom. Často sa dostávame ja alebo mnohí moji kolegovia, stále to... takže v niektorých mestách možno majú poslanci pocit, že nič nezmôžu s primátorom, v niektorých mestách zase primátori majú pocit, že nezmôžu nič s poslaneckým zborom. Realita je však taká, že poslanci dnes nenesú v podstate žiadnu zodpovednosť okrem politickej zodpovednosti s tým, že im to spočítajú voliči v budúcich voľbách, a častokrát dokážu dostať primátorov svojimi rozhodnutiami, za ktoré nenesú žiadnu zodpovednosť, do situácie, že my nemáme inú možnosť, iba porušiť zákon, hej, že ix-krát som sa dostal do situácie, že mám len dve možnosti a jednou poruším zákon veľmi a druhou len čiastočne, ale že nemám inú možnosť.
Čiže možnože treba trošku pouvažovať aj o tom, a bavíme sa tu napríklad o hmotnej zodpovednosti politikov, aby jednoducho ten vstup do verejnej funkcie bol predsa len spojený aj s nejakým typom zodpovednosti okrem tej, že nám to môžu voliči o štyri roky spočítať.
Ešte raz ďakujem, pán predseda. Ja sa ohlásim, pretože by som rád prišiel po inšpiráciu aj v súvislosti s úpravou fungovania hlavných kontrolórov a ďakujem aj vašim ľuďom na prácu.

Ako posledný ústne prihlásený ešte vystúpi v rozprave pán poslanec Vladimír Ledecký.

Vážený pán predsedajúci, pán predseda, tak... teda, vážení kolegovia, ďakujem za obsiahlu, komplexnú, nezávislú správu, správu plnú faktov a odporúčaní. Osobne ďakujem za kontrolu projektov najmenej rozvinutých okresov, ktorá sa konala za obdobie rokov 2016 až 2019. Každý projekt, ktorý v regióne vytvára príležitosti rozvoja, je potrebný. Preto vďaka, že vznikol aj tento projekt, aj keď sa potrebujeme výrazne vylepšiť. Vaša kontrola potvrdila to, čo sa zistilo aj analýzou na ministerstve. Projekty prideľované netransparentne, bez podmienok vytvárať pracovné miesta, financovanie nevyužiteľných stavebných dokumentácií, príliš veľká byrokracia procesov napriek malým zdrojom prideľovaným na tento účel.
Ja vám snáď poviem príklad byrokracie, keď, aby sme mohli vyplatiť ten príspevok, tak najprv je potrebné urobiť akčný plán. Ten akčný plán robia ľudia z regiónov. Keď urobia ten akčný plán, ten akčný plán sa musí schvaľovať na ministerstve. Napriek tomu, že sa schváli, tak každý rok aktualizuje podľa potreby individuálnej. Následne prednosta okresného úradu vytvorí nejaký, nejaký výbor, ten výbor nemá pravidlá, na základe ktorých má byť vytvorený, individuálne si tam tých ľudí menuje. Následne, keď projekt prejde cez prednostu, cez výbor, cez ľudí, ktorých má zamestnaných na, na mini... na okresnom úrade originál na tento projekt, prichádza to do Bratislavy na ministerstvo, ktorý sa tomu projektu venuje, tento projekt sa ďalej posúva na radu vlády, odtiaľ ide na vládu, keď sa schváli na vláde, ide znova na ministerstvo, kde sa kontroluje, a následne sa so žiadateľmi podpisujú zmluvy. Napriek tomu, že tento, na tento projekt bolo toho roku vyčlenených 9 mil. euro.
Zdroje sa nevyužívajú na rozvoj, ale na plátanie dier a havárií. Príklad toho je, že naozaj z tohto projektu za tie roky boli podporované opravy domu smútku, opravy múrov na cintorínoch, boli, samostatne hospodáriaci roľníci si kupovali traktory alebo v hoteloch sa vymieňalo kúrenie, alebo sa opravila strecha na obecnom úrade, či sa financovalo námestie, proste všetko a nič. Plátanie dier, a nie skutočný, skutočný rozvoj.
Na ministerstve je pripravená novela zákona o najmenej rozvinutých okresoch. Už je po medzirezortnom pripomienkovacom konaní. V nej sú zapracované všetky, naozaj všetky nedostatky a zistenia Najvyššieho kontrolného úradu. Po odstránení chýb a nedostatkov očakávam aj väčšiu finančnú podporu zo strany, pre najmenej rozvinuté okresy zo strany ministerstva financií, nakoľko argumenty ministerstva financií boli, že naozaj tento projekt, tento projekt prináša malý rozvoj.
Zároveň očakávam rovnaký proces pri ďalších zisteniach NKÚ. Očakávam od Najvyššieho kontrolného úradu jasné pomenovanie problému, tak ako sa to v tejto správe udialo, a od príslušných inštitúcií prípravu riešení, lebo len vtedy to má zmysel.
Ešte raz ďakujem za kvalitnú prácu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Karolovi Mitríkovi.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa, či chce zaujať stanovisko ako navrhovateľ pán predseda NKÚ.
Nech sa páči.