32. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, chcel by som podobne ako v prvom čítaní vystúpiť podporne k tomuto návrhu zákona a zároveň by som sa chcel vrátiť k môjmu vystúpeniu v prvom čítaní, kde som sa vyjadril k dvom veciam, ktoré by podľa môjho názoru mohli doznať ešte nejakých zmien oproti tomu, ako to bolo navrhnuté vo vládnom návrhu zákona. A teda chcem teda informovať, že sme dospeli k zhode aj v rámci vládnej koalície aj teda s ministerstvom vnútra na pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa dotkne oboch tých vecí alebo tých tém, o ktorých som hovoril v prvom čítaní a dotýka sa niektorých ďalších vecí. Tak predtým ako by som ho prečítal, tak by som ho rád uviedol a odôvodnil.
Prvá z tých vecí, o ktorých som hovoril v prvom čítaní, je dĺžka pozastavenia živnosti, pozastavenia prevádzkovania živnosti. Podľa súčasnej právnej úpravy je možné pozastaviť živnosť na dobu najmenej šesť mesiacov a najviac tri roky. Takáto právna úprava sa ukázala ako nepružná a spôsobujúca pri aplikácii viaceré problémy, a to smerom dole k tej minimálnej, minimálnej, k tomu minimálnemu limitu, ale aj smerom hore k tomu, k tomu maximálnemu limitu. Smerom dole z toho dôvodu, že existujú situácie, keď potrebuje živnostník prerušiť prevádzkovanie živnosti na kratšiu dobu, ako je šesť mesiacov. Napokon v súvislosti s pandémiou a mimoriadnymi opatreniami takáto možnosť existuje už v súčasnosti, ale je naviazaná práve na mimoriadnu situáciu alebo núdzový stav. A smerom hore to spôsobuje problémy, keď živnostník opäť potrebuje si pozastaviť živnosť na dobu dlhšiu, alebo že sa mu môže stať, že pozabudne na to, že má pozastavenú živnosť a v tom prípade mu to môže spôsobovať to automatické obnovenie, automatické obnovenie živnosti.
Problémy či už tým, že povedzme automaticky sa mu obnoví aj, aj povinné poistenie, ktoré keď si toho nie je vedomý, tak mu nabehne dlh alebo ako sa stalo niektorým kolegom poslancom v minulom volebnom období alebo v predchádzajúcich volebných obdobiach, ktorí mali iba pozastavenú živnosť, že si ju nezrušili, že sa automaticky im obnovila živnosť a dopustili sa tým porušenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a museli zaplatiť mastnú pokutu, hoci reálne nepodnikali, ale už tým, že, že im sa obnovila živnosť, tak výbor pre nezlučiteľnosť funkcií to interpretoval ako porušenie zákona, ako podnikanie. Tu chcem oceniť aj prístup ministerstva, ktoré reagovalo na tieto problémy z aplikačnej praxe, ktoré sa pochopiteľne netýkajú iba, iba poslancov, ale aj bežných ľudí. A realita je dnes taká, že ministerstvo upozorňuje, keď má skončiť pozastavenie živnosti. Čiže také situácie, aké, aké sa v minulosti stávali, že povedzme niekomu sa obnovila živnosť, on o tom nevedel a po rokoch zistil, že má sekeru na povinnom poistnom, by sa už nemali stávať, a to aj bez zmeny zákona vďaka, vďaka prístupu ministerstva.
Napriek tomu ministerstvo a teda vláda prišli, prišli s návrhom, aby sa zväčšil tento limit, a aby sa teda skrátila tá minimálna doba pozastavenia živnosti zo šiestich mesiacov na jeden mesiac a aby sa predĺžila tá maximálna z troch rokov na štyri roky. Bol by to, samozrejme, krok k lepšiemu. Ja som sa domnieval, že bolo by vhodné, aby existovala možnosť pozastavenia živnosti aj na dobu neurčitú, keďže živnostníci v čase, v čase prerušenia živnosti alebo pozastavenia živnosti nemusia vedieť, na akú dlhú dobu si to pozastavujú. A teda mnohým by, mnohým by vyhovovalo viac, keby bola možnosť pozastaviť si to aj na, na dobu neurčitú. Napokon takáto právna úprava bola aj v minulosti. To sme si na rokovaniach vyjasnili s odbornými pracovníkmi ministerstva vnútra, že by, že to spôsobovalo problémy najmä z hľadiska nastavenia informačných systémov a tak sme dospeli ku kompromisnému riešeniu, ktoré sa premietlo do druhého bodu pozmeňujúceho návrhu, ktorý, ktorý hovorí o tom, že by sa ten limit zrušil.
Čiže nebola by možnosť, možnosť pozastaviť si živnosť, prevádzku živnosti na dobu neurčitú, aby teda bola tá informácia v registroch a v informačných systémoch zaznamenaná, že na akú dobu ide o pozastavenie, ale na druhej strane bude na samotnom podnikateľovi, na akú dobu chce prerušiť živnosť. Predpokladá sa teda, že sa to nebude využívať na povedzme obdobie kratšie ako mesiac, ale tá horná hranica je na samotnom, na samotnom podnikateľovi. Takže keď niekto nevie a predpokladá, že to môže trvať veľmi dlho, tak si môže dať aj pomerne dlhé časové obdobie, desať rokov, nič tomu nebude a nebude v zákone brániť a samozrejme, že ak by sa ukázalo, že to spôsobuje nejaké problémy, či už absencie jednej alebo druhej hranice, alebo naopak, že informačné systémy sú už tak pripravené, že, že toto nie je problém, aj aby bola, bolo pozastavenie na dobu, na dobu neurčitú, tak sa to môže v budúcnosti, samozrejme, zmeniť.
Takže tým druhým bodom navrhujeme zaviesť väčšiu variabilitu inštitútu prevádzkovania živnosti, a to odstránením minimálnej a maximálnej doby pozastavenia.
Cieľom je umožniť, aby doba pozastavenia prevádzkovania živnosti nebola zákonom limitovaná, teda vôbec limitovaná. Podnikateľ po zapracovaní navrhovanej zmeny bude oprávnený živnostenskému úradu dobu pozastavenia živnosti na ním určenú dobu s ohľadom len na svoje aktuálne potreby a možnosti. Podnikateľ bude mať rovnako ako doposiaľ priestor kedykoľvek v priebehu pozastavenia oznámiť živnostenskému úradu zmenu doby pozastavenia prevádzkovania živnosti. Čiže je to riešenie, ktoré je ústretové a povedal by som, že takmer najústretovejšie voči podnikateľom a ich potrebám v situácii, keď z nejakého dôvodu si potrebujú pozastaviť živnosť. To ústretovejšie by bolo, bola iba tá doba neurčitá, ale v praxi medzi týmito dvoma, dvoma riešeniami nie je žiadny podstatný rozdiel. A druhá téma, o ktorej som hovoril v prvom čítaní a ktorú som sa aj v minulosti snažil riešiť a ku ktorej sa vyjadrovali aj kolegovia, bol ten článok 2, teda novela zákona o obecnom zriadení, ktorá sa týkala určovania pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb, čo dnes je jedna z kompetencií samosprávy, aby obecné alebo teda mestské či miestne zastupiteľstvo prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia stanovilo pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb. Toto ustanovenie bolo aj v minulosti často, často diskutované a neraz bolo aj kritizované a najmä teda z hľadiska alebo teda z dvoch hľadísk.
Jedno hľadisko je hľadisko takpovediac podnikateľské, keďže obce v niektorých prípadoch stanovovali podnikateľským subjektom, ktoré majú prevádzky, povinnosti aj nad rámec, aj nad rámec zákona, určovali im povinnosť oznamovať konkrétnu prevádzkovú dobu, určovali im iné povinnosti, ktoré súviseli, súviseli s tou prevádzkou. A to sa pokúšal zmeniť vládny návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že by obec všeobecne záväzným nariadením neurčovala pravidlá času predaja a prevádzky služieb, ale len samotný čas predaja a prevádzky služieb. To znamená, obec by stanovila iba rozpätie, v ktorom môžu byť, môžu byť prevádzky otvorené a potom by bolo na samotnej prevádzke, aby si určila, určila konkrétny čas, kedy bude otvorená, bez toho, aby musela spĺňať nejaké ďalšie podmienky, bez toho, aby to musela oznamovať obci.
To je v podstate, takto by sa korektne mal interpretovať zákon aj v súčasnom znení, ale v realite je to, samozrejme, často inak. A pri tomto pohľade z hľadiska podnikateľského alebo z hľadiska, z hľadiska podnikateľskej slobody je, samozrejme, aj otázka, že aký je dôvod, pre ktorý by obce mali regulovať čas predaja a čas prevádzky, prevádzky služieb. A v tomto prípade je to, je to do istej miery relikt z minulosti, keď toto ustanovenie bolo zahrnuté do ustanovenia, ktoré hovorilo o tom, že obce vytvárajú podmienky pre zásobovanie obyvateľov obce (rečník si odkašľal), pardon. A teda samozrejme, že v plánovanej ekonomike alebo ekonomike, ktorá práve opustila plánovanú ekonomiku, toto mohlo byť vnímané ako problém, že aby tie potraviny boli dostatočne dlho otvorené, aby si ľudia mohli nakúpiť. Samozrejme, že v trhovej ekonomike po troch desaťročiach normálneho fungovania trhovej ekonomiky vieme, že nepotrebujeme ani obchodom ani, ani iným prevádzkam určovať, kedy majú byť otvorené a oni sú otvorené dostatočne dlho na to, aby, aby si ich zákazníci našli.
Ale je tam, je tam druhý problém, ktorý sa týka, týka, povedal by som, ochrany obyvateľov pred rušením nočného kľudu. Toto je v mestách, ale aj v obciach niekedy vážny problém, keďže niektoré prevádzky, ktoré sú otvorené dlho do noci, tak či už sami alebo teda ich zákazníci, ktorí sa v nich nachádzajú, alebo zákazníci, ktorí z nich odchádzajú, spôsobujú rušenie nočného, nočného kľudu, a to je z môjho pohľadu ten hlavný alebo, alebo najviac legitímny dôvod, pre ktorý by obce mali mať možnosť vstupovať do určovania prevádzkovej doby a to takým spôsobom, že by tým bezproblémovým prevádzkam neurčovali nič, teda ak nejaká prevádzka nespôsobuje nadmerný hluk, nespôsobuje rušenie obyvateľov žijúcich v okolí nočným kľudom, tak nie je vôbec žiadny dôvod, aby obec povedala, kedy musí takáto prevádzka mať zatvorené, či to je o ôsmej večer alebo o desiatej večer alebo o polnoci. Lebo ak nie je žiadny problém, ak nie je činnosťou prevádzky nikto postihnutý, tak nie je dôvod, aby do toho zasahoval, zasahovala obec a niečo prevádzke nariaďovala.
Iná situácia je práve v prípade prevádzok, ktoré, ktoré rušia nočný kľud, opakovane rušia nočný kľud a spôsobujú problémy obyvateľom žijúcim, žijúcim v okolí a tam si myslím, že je na mieste, aby takéto prevádzky mali obmedzenú prevádzkovú dobu. Idealistická predstava je, že je to možné regulovať povedzme iba prostredníctvom pokút, ktoré ukladá mestská polícia, ale tá realita ukazuje, že táto forma vymáhania práva je v podmienkach Slovenskej republiky ešte stále nie dostatočne, dostatočne účinná a preto je na mieste aj, aj tvrdšia sankcia v podobe povedzme dočasného obmedzenia prevádzkovej doby iba na dennú a večernú dobu, teda mimo nočného času.
Lenže ukázalo sa, že tento problém je trošku komplikovanejší, než aby sme ho vedeli vyriešiť v rámci, v rámci druhého čítania. Bude si pravdepodobne vyžadovať aj, aj zásah do zákona o ochrane verejného zdravia a tá debata o tom, akým spôsobom to konkrétne upraviť, asi ešte chvíľu potrvá. Preto ten kompromis, na ktorom sme sa dokázali zhodnúť, je, že by sa vypustil čl. 2 z návrhu novely ústavy, novely zákona, čiže by ten zákon obsahoval, neobsahoval novelizáciu zákona o obecnom zriadení a teda aj s kolegami verím, že v blízkej dobe prídeme s nejakým návrhom riešenia, ktorý by uspokojivo dokázal tento problém, problém riešiť.
Čiže sme presvedčení, že tieto zmeny si vyžadujú širšiu odbornú, odbornú diskusiu a komplexnejší prístup a malo by to byť realizované prostredníctvom osobitného návrhu zákona. Takže v tomto prípade sme sa dohodli, že lepšie bude, keď, keď ten článok 2 vypadne, ako by teraz sa mala udiať jedna zmena, že sa pravidlá času predaja a času prevádzky služieb zmenia na čas predaja a prevádzky služieb a o pol roka príde nejaká ďalšia, ďalšia zmena, ktorá by to upravila novým spôsobom. Táto zmena je premietnutá do bodu 5 pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložím.
Tretím bodom a teda aj tretím bodom v rámci pozmeňujúceho návrhu je téma, o ktorej hovoril, teda ktorú skoro prišiel kolega Peter Cmorej z poslaneckého klubu SaS, ktorý je tiež spolupredkladateľom tohto pozmeňujúceho návrhu a ktorá sa týka neprimeranej prísnosti právnej úpravy pri ukladaní pokuty za neohlásenie prevádzkarne živnostenskému úradu, čo súvisí s tým, že túto povinnosť si viaceré prevádzky reálne neplnia a sankcie im zväčša, zväčša nie sú ukladané, ale visí nad nimi hrozba pomerne, pomerne vysokej sankcie a tu opäť tá pôvodná predstava bola úplne vypustiť buď túto povinnosť alebo, alebo ukladanie sankcie, ale to, na čom sme dokázali nájsť prienik, je, že sa bude, bude toto porušenie zákona alebo porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona sankcionovať miernejším spôsobom, a to tým, že sa, že sa teda odkáže na iné ustanovenie a teda vzhľadom na neprimeranú prísnosť právnej úpravy pri ukladaní pokuty za neohlásenie prevádzkarne živnostenskému úradu sa navrhuje vypustiť skutkovú podstatu neohlásenia zriadenia prevádzkarne živnostenskému úradu z § 65a ods. 1 a následne ho vložiť do § 65a ods. 2 písm. e) a tým sa najvyššia prípustná hranica pokuty zníži z 1 659 eur na 663 eur a v nadväznosti na zmenu textu v § 65a je nevyhnutné aktualizovať vnútorný odkaz v § 65b ods. 1 živnostenského zákona, ktorý upravuje ukladanie blokovej pokuty za porušenie povinnosti, povinností ustanovených živnostenským zákonom.
Ďalší, ďalší bod, ktorý je vlastne v poradí prvým bodom pozmeňujúceho návrhu, sa týka implementácie smernice a jeho odôvodnenie je také, že navrhované znenie je potrebné zmeniť z dôvodu, že voľný pohyb služieb, vrátane smernice 2005/36 Európskej únie o uznávaní odborných kvalifikácií, ako aj smernice 2016/123 Európskeho spoločenstva o službách na vnútornom trhu sa vzťahuje na všetky krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru. Pri ponechaní navrhovaného znenia, tak ako je vo vládnom návrhu, by došlo k opomenutiu Lichtenštajnska, ktoré nepatrí medzi krajiny Európskej únie ani medzi krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu, je však zmluvnou stranou Dohody o európskom hospodárskom priestore.
Druhý dôvod je, že pri vzniku oprávnenia prevádzkovať živnosť v prípade príslušníkov tretích krajín je rovnako ako pri iných kategóriách osôb potrebné ponechať oprávnenie uviesť v ohlásení neskorší deň začatia prevádzkovania živnosti, teda deň, ktorý nastane až po dni udelenia povolenia na pobyt.
A potom sú tam ešte dva body, ktoré sa týkajú nadobudnutia účinnosti alebo zmeny, zmeny termínu nadobudnutia účinnosti zákona z dôvodu predĺženia legislatívneho procesu. Mali sme ten zákon v druhom a treťom čítaní prerokovať a schváliť už, už na predchádzajúcej schôdzi, ale bolo to odložené až na túto schôdzu, takže sa účinnosť posúva z júla alebo z programu júla na 1. august tohto roka. A ja by som sa teda chcel len poďakovať pánovi ministrovi a ministerstvu, ako aj koaličným partnerom za, za ústretový prístup a za to, že sme, že sme našli zhodu v tých zmenách, ktoré, o ktorých som hovoril a ktoré teraz prednesiem ako pozmeňujúci návrh. Čiže idem čítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja, Ondreja Dostála, Jany Žitňanskej a Juraja Šeligu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 367.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 367, sa mení a dopĺňa takto:
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu: V čl. I bod 4 znie:
"4. V § 10 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Fyzickým osobám s bydliskom v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o európskom hospodárskom priestore alebo zmluvným štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nemajú udelený pobyt na území Slovenskej republiky, vzniká živnostenské oprávnenie najskôr dňom udelenia povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky."."
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu: V čl. I bod 14 znie:
"14. V § 57 sa vypúšťa ods. 6."
Bod 3 pozmeňujúceho návrhu: V čl. I sa za bod 14 vkladajú nové body 15 až 17, ktoré znejú:
"Nový bod 15. V § 65a ods. 1 sa vypúšťa písm. b). Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
Nový bod 16. V § 65a ods. 2 písm. e) znie:
"e) neohlási zriadenie prevádzkarne alebo neohlási zrušenie prevádzkarne."
Nový bod 17. V § 65b ods. 1 sa vypúšťajú slová: "ods. 1 písm. ba)". Nasledujúce body sa primerane preznačia."
Bod 4 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 16 sa slovo "júla" nahrádza slovom "augusta" a slová "30. júna" sa v celom texte nahrádzajú slovami "31. júla".
Bod 5 pozmeňujúceho návrhu. Čl. II sa vypúšťa, v nadväznosti na uvedenú zmenu sa upraví názov zákona. Doterajší čl. III sa primerane preznačí.
Bod 6 pozmeňujúceho návrhu. V čl. III sa slovo "júla" nahrádza slovom "augusta".
Poprosím o všetkých pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
19:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:00
Juraj KrúpaVy ste sa pýtali na politické riziko. To je, myslím si, že aj v tom odôvodnení vcelku jasne vysvetlené. Ja som tam poukazoval aj na príklady zo zahraničia, ako napríklad bolo Holandsko. Ja vám to teda môžem v podstate aj prečítať znova, ale myslím, že stačí, keď vám to prečítam zajtra znova. Ide v podstate o to, že mali by ste brať do úvahy...
Vy ste sa pýtali na politické riziko. To je, myslím si, že aj v tom odôvodnení vcelku jasne vysvetlené. Ja som tam poukazoval aj na príklady zo zahraničia, ako napríklad bolo Holandsko. Ja vám to teda môžem v podstate aj prečítať znova, ale myslím, že stačí, keď vám to prečítam zajtra znova. Ide v podstate o to, že mali by ste brať do úvahy dodávateľov tovarov alebo služieb alebo riešení softvérových od krajín, s ktorými máte nejaké dohody urobené bezpečnostné alebo politické také, ktoré vám zaručujú, že v podstate tieto krajiny v prípade bezpečnostného incidentu jednoducho prestanú s vami spolupracovať alebo niečo podobné. Čiže musíte mať určité záruky a tam sa preto pri tomto definuje to politické riziko.
Ďalšia otázka, už teraz ani neviem, čo to bolo. (Reakcia z pléna.) Dodávateľom, áno, áno. (Reakcia z pléna.) Čo? (Reakcia z pléna.) Tretie krajiny sú mimo, tretie krajiny sú mimo EÚ a NATO. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, áno. Áno, vy môžte potom to mať upravené nejakými bilaterálnymi dohodami alebo niečo podobné, ale tak každopádne sú to tretie krajiny mimo. (Reakcia z pléna.) No mimo EÚ a NATO.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.6.2021 o 19:00 hod.
PhDr.
Juraj Krúpa
Videokanál poslanca
Ďakujem. No, nemám s tým problém. Ja by som teda tu rád zostal a znova to prečítal, ako kľudne.
Vy ste sa pýtali na politické riziko. To je, myslím si, že aj v tom odôvodnení vcelku jasne vysvetlené. Ja som tam poukazoval aj na príklady zo zahraničia, ako napríklad bolo Holandsko. Ja vám to teda môžem v podstate aj prečítať znova, ale myslím, že stačí, keď vám to prečítam zajtra znova. Ide v podstate o to, že mali by ste brať do úvahy dodávateľov tovarov alebo služieb alebo riešení softvérových od krajín, s ktorými máte nejaké dohody urobené bezpečnostné alebo politické také, ktoré vám zaručujú, že v podstate tieto krajiny v prípade bezpečnostného incidentu jednoducho prestanú s vami spolupracovať alebo niečo podobné. Čiže musíte mať určité záruky a tam sa preto pri tomto definuje to politické riziko.
Ďalšia otázka, už teraz ani neviem, čo to bolo. (Reakcia z pléna.) Dodávateľom, áno, áno. (Reakcia z pléna.) Čo? (Reakcia z pléna.) Tretie krajiny sú mimo, tretie krajiny sú mimo EÚ a NATO. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, áno. Áno, vy môžte potom to mať upravené nejakými bilaterálnymi dohodami alebo niečo podobné, ale tak každopádne sú to tretie krajiny mimo. (Reakcia z pléna.) No mimo EÚ a NATO.
Rozpracované
9:03
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušenie niektorých podmienok na výkon živnostenského podnikania. Úpravou živnostenského zákona obsiahnutou v čl. I sa navrhuje:
- znížiť administratívnu záťaž pri ohlasovaní živnosti využitím informácií, ktoré už má orgán verejnej správy k dispozícii,
- znížiť mieru regulácie pri preukazovaní...
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušenie niektorých podmienok na výkon živnostenského podnikania. Úpravou živnostenského zákona obsiahnutou v čl. I sa navrhuje:
- znížiť administratívnu záťaž pri ohlasovaní živnosti využitím informácií, ktoré už má orgán verejnej správy k dispozícii,
- znížiť mieru regulácie pri preukazovaní odbornej spôsobilosti pri remeselných živnostiach a súčasne znížiť ich počet,
- skrátiť lehoty na preukazovanie požadovanej odbornej praxe u vybraných viazaných živností a
- skrátiť minimálnu lehotu na pozastavenie živnosti zo šiestich mesiacov na jeden mesiac a predĺžiť maximálnu lehotu pozastavenia živnosti z troch rokov na štyri roky.
V nadväznosti na legislatívne zmeny súvisiace s obchodným registrom sa upravuje aj vznik oprávnenia prevádzkovať živnosť v prípade príslušníkov tretích krajín. Navrhuje sa, aby živnostenské oprávnenie týchto osôb vzniklo dňom udelenia povolenia na pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov.
V článku II návrhu zákona sa vzhľadom na negatívne skúsenosti z aplikačnej praxe precizuje zákon o obecnom zriadení tak, aby bolo bez pochýb zrejmé, že obce ustanovujú prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia iba časť predaja v obchode a časť prevádzky služieb na svojom území, v rámci ktorého môžu mať podnikatelia otvorené svoje prevádzky. Upresnením tohto ustanovenia sa zamedzuje tomu, aby obce nad rámec zákonného splnomocnenia ukladali podnikateľom dodatočné povinnosti, napríklad oznamovať obci konkrétny čas predaja a čas prevádzky služieb v súlade s časovým rámcom ustanoveným všeobecne záväzným nariadením.
Predložený návrh je výsledkom diskusií so zainteresovanými partnermi z podnikateľského prostredia, ako aj s partnermi z úrovne ústredných orgánov štátnej správy a zástupcov združení územnej samosprávy a zohľadňuje primeranosť a vyváženosť aktuálnych potrieb.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, zastávam názor, že naplnenie cieľa zjednodušiť niektoré podmienky na výkon živnostenského podnikania v intenciách predloženého vládneho návrhu zákona je aj vzhľadom na aktuálne zložitú situáciu v oblasti živnostenského podnikania rozumné a prínosné, preto vás žiadam o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušenie niektorých podmienok na výkon živnostenského podnikania. Úpravou živnostenského zákona obsiahnutou v čl. I sa navrhuje:
- znížiť administratívnu záťaž pri ohlasovaní živnosti využitím informácií, ktoré už má orgán verejnej správy k dispozícii,
- znížiť mieru regulácie pri preukazovaní odbornej spôsobilosti pri remeselných živnostiach a súčasne znížiť ich počet,
- skrátiť lehoty na preukazovanie požadovanej odbornej praxe u vybraných viazaných živností a
- skrátiť minimálnu lehotu na pozastavenie živnosti zo šiestich mesiacov na jeden mesiac a predĺžiť maximálnu lehotu pozastavenia živnosti z troch rokov na štyri roky.
V nadväznosti na legislatívne zmeny súvisiace s obchodným registrom sa upravuje aj vznik oprávnenia prevádzkovať živnosť v prípade príslušníkov tretích krajín. Navrhuje sa, aby živnostenské oprávnenie týchto osôb vzniklo dňom udelenia povolenia na pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov.
V článku II návrhu zákona sa vzhľadom na negatívne skúsenosti z aplikačnej praxe precizuje zákon o obecnom zriadení tak, aby bolo bez pochýb zrejmé, že obce ustanovujú prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia iba časť predaja v obchode a časť prevádzky služieb na svojom území, v rámci ktorého môžu mať podnikatelia otvorené svoje prevádzky. Upresnením tohto ustanovenia sa zamedzuje tomu, aby obce nad rámec zákonného splnomocnenia ukladali podnikateľom dodatočné povinnosti, napríklad oznamovať obci konkrétny čas predaja a čas prevádzky služieb v súlade s časovým rámcom ustanoveným všeobecne záväzným nariadením.
Predložený návrh je výsledkom diskusií so zainteresovanými partnermi z podnikateľského prostredia, ako aj s partnermi z úrovne ústredných orgánov štátnej správy a zástupcov združení územnej samosprávy a zohľadňuje primeranosť a vyváženosť aktuálnych potrieb.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, zastávam názor, že naplnenie cieľa zjednodušiť niektoré podmienky na výkon živnostenského podnikania v intenciách predloženého vládneho návrhu zákona je aj vzhľadom na aktuálne zložitú situáciu v oblasti živnostenského podnikania rozumné a prínosné, preto vás žiadam o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
9:06
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:06
Zita PleštinskáVážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač...
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 367, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 639 z 18. marca 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 266 z 28. apríla 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi; Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 164 z 29. apríla 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi; Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 83 z 29. apríla 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III. spoločnej správy vyplynuli tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 91 zo 4. mája 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
18.6.2021 o 9:06 hod.
Ing. arch.
Zita Pleštinská
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 367, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 639 z 18. marca 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 266 z 28. apríla 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi; Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 164 z 29. apríla 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi; Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 83 z 29. apríla 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III. spoločnej správy vyplynuli tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 91 zo 4. mája 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.
Rozpracované
9:11
Prvá z tých vecí, o ktorých som hovoril v prvom čítaní, je dĺžka pozastavenia živnosti, pozastavenia prevádzkovania živnosti. Podľa súčasnej právnej úpravy je možné pozastaviť živnosť na dobu najmenej šesť mesiacov a najviac tri roky. Takáto právna úprava sa ukázala ako nepružná a spôsobujúca pri aplikácii viaceré problémy, a to smerom dole k tej minimálnej, minimálnej, k tomu minimálnemu limitu, ale aj smerom hore k tomu, k tomu maximálnemu limitu. Smerom dole z toho dôvodu, že existujú situácie, keď potrebuje živnostník prerušiť prevádzkovanie živnosti na kratšiu dobu, ako je šesť mesiacov. Napokon v súvislosti s pandémiou a mimoriadnymi opatreniami takáto možnosť existuje už v súčasnosti, ale je naviazaná práve na mimoriadnu situáciu alebo núdzový stav. A smerom hore to spôsobuje problémy, keď živnostník opäť potrebuje si pozastaviť živnosť na dobu dlhšiu, alebo že sa mu môže stať, že pozabudne na to, že má pozastavenú živnosť a v tom prípade mu to môže spôsobovať to automatické obnovenie, automatické obnovenie živnosti.
Problémy či už tým, že povedzme automaticky sa mu obnoví aj, aj povinné poistenie, ktoré keď si toho nie je vedomý, tak mu nabehne dlh alebo ako sa stalo niektorým kolegom poslancom v minulom volebnom období alebo v predchádzajúcich volebných obdobiach, ktorí mali iba pozastavenú živnosť, že si ju nezrušili, že sa automaticky im obnovila živnosť a dopustili sa tým porušenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a museli zaplatiť mastnú pokutu, hoci reálne nepodnikali, ale už tým, že, že im sa obnovila živnosť, tak výbor pre nezlučiteľnosť funkcií to interpretoval ako porušenie zákona, ako podnikanie. Tu chcem oceniť aj prístup ministerstva, ktoré reagovalo na tieto problémy z aplikačnej praxe, ktoré sa pochopiteľne netýkajú iba, iba poslancov, ale aj bežných ľudí. A realita je dnes taká, že ministerstvo upozorňuje, keď má skončiť pozastavenie živnosti. Čiže také situácie, aké, aké sa v minulosti stávali, že povedzme niekomu sa obnovila živnosť, on o tom nevedel a po rokoch zistil, že má sekeru na povinnom poistnom, by sa už nemali stávať, a to aj bez zmeny zákona vďaka, vďaka prístupu ministerstva.
Napriek tomu ministerstvo a teda vláda prišli, prišli s návrhom, aby sa zväčšil tento limit, a aby sa teda skrátila tá minimálna doba pozastavenia živnosti zo šiestich mesiacov na jeden mesiac a aby sa predĺžila tá maximálna z troch rokov na štyri roky. Bol by to, samozrejme, krok k lepšiemu. Ja som sa domnieval, že bolo by vhodné, aby existovala možnosť pozastavenia živnosti aj na dobu neurčitú, keďže živnostníci v čase, v čase prerušenia živnosti alebo pozastavenia živnosti nemusia vedieť, na akú dlhú dobu si to pozastavujú. A teda mnohým by, mnohým by vyhovovalo viac, keby bola možnosť pozastaviť si to aj na, na dobu neurčitú. Napokon takáto právna úprava bola aj v minulosti. To sme si na rokovaniach vyjasnili s odbornými pracovníkmi ministerstva vnútra, že by, že to spôsobovalo problémy najmä z hľadiska nastavenia informačných systémov a tak sme dospeli ku kompromisnému riešeniu, ktoré sa premietlo do druhého bodu pozmeňujúceho návrhu, ktorý, ktorý hovorí o tom, že by sa ten limit zrušil.
Čiže nebola by možnosť, možnosť pozastaviť si živnosť, prevádzku živnosti na dobu neurčitú, aby teda bola tá informácia v registroch a v informačných systémoch zaznamenaná, že na akú dobu ide o pozastavenie, ale na druhej strane bude na samotnom podnikateľovi, na akú dobu chce prerušiť živnosť. Predpokladá sa teda, že sa to nebude využívať na povedzme obdobie kratšie ako mesiac, ale tá horná hranica je na samotnom, na samotnom podnikateľovi. Takže keď niekto nevie a predpokladá, že to môže trvať veľmi dlho, tak si môže dať aj pomerne dlhé časové obdobie, desať rokov, nič tomu nebude a nebude v zákone brániť a samozrejme, že ak by sa ukázalo, že to spôsobuje nejaké problémy, či už absencie jednej alebo druhej hranice, alebo naopak, že informačné systémy sú už tak pripravené, že, že toto nie je problém, aj aby bola, bolo pozastavenie na dobu, na dobu neurčitú, tak sa to môže v budúcnosti, samozrejme, zmeniť.
Takže tým druhým bodom navrhujeme zaviesť väčšiu variabilitu inštitútu prevádzkovania živnosti, a to odstránením minimálnej a maximálnej doby pozastavenia.
Cieľom je umožniť, aby doba pozastavenia prevádzkovania živnosti nebola zákonom limitovaná, teda vôbec limitovaná. Podnikateľ po zapracovaní navrhovanej zmeny bude oprávnený živnostenskému úradu dobu pozastavenia živnosti na ním určenú dobu s ohľadom len na svoje aktuálne potreby a možnosti. Podnikateľ bude mať rovnako ako doposiaľ priestor kedykoľvek v priebehu pozastavenia oznámiť živnostenskému úradu zmenu doby pozastavenia prevádzkovania živnosti. Čiže je to riešenie, ktoré je ústretové a povedal by som, že takmer najústretovejšie voči podnikateľom a ich potrebám v situácii, keď z nejakého dôvodu si potrebujú pozastaviť živnosť. To ústretovejšie by bolo, bola iba tá doba neurčitá, ale v praxi medzi týmito dvoma, dvoma riešeniami nie je žiadny podstatný rozdiel. A druhá téma, o ktorej som hovoril v prvom čítaní a ktorú som sa aj v minulosti snažil riešiť a ku ktorej sa vyjadrovali aj kolegovia, bol ten článok 2, teda novela zákona o obecnom zriadení, ktorá sa týkala určovania pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb, čo dnes je jedna z kompetencií samosprávy, aby obecné alebo teda mestské či miestne zastupiteľstvo prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia stanovilo pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb. Toto ustanovenie bolo aj v minulosti často, často diskutované a neraz bolo aj kritizované a najmä teda z hľadiska alebo teda z dvoch hľadísk.
Jedno hľadisko je hľadisko takpovediac podnikateľské, keďže obce v niektorých prípadoch stanovovali podnikateľským subjektom, ktoré majú prevádzky, povinnosti aj nad rámec, aj nad rámec zákona, určovali im povinnosť oznamovať konkrétnu prevádzkovú dobu, určovali im iné povinnosti, ktoré súviseli, súviseli s tou prevádzkou. A to sa pokúšal zmeniť vládny návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že by obec všeobecne záväzným nariadením neurčovala pravidlá času predaja a prevádzky služieb, ale len samotný čas predaja a prevádzky služieb. To znamená, obec by stanovila iba rozpätie, v ktorom môžu byť, môžu byť prevádzky otvorené a potom by bolo na samotnej prevádzke, aby si určila, určila konkrétny čas, kedy bude otvorená, bez toho, aby musela spĺňať nejaké ďalšie podmienky, bez toho, aby to musela oznamovať obci.
To je v podstate, takto by sa korektne mal interpretovať zákon aj v súčasnom znení, ale v realite je to, samozrejme, často inak. A pri tomto pohľade z hľadiska podnikateľského alebo z hľadiska, z hľadiska podnikateľskej slobody je, samozrejme, aj otázka, že aký je dôvod, pre ktorý by obce mali regulovať čas predaja a čas prevádzky, prevádzky služieb. A v tomto prípade je to, je to do istej miery relikt z minulosti, keď toto ustanovenie bolo zahrnuté do ustanovenia, ktoré hovorilo o tom, že obce vytvárajú podmienky pre zásobovanie obyvateľov obce (rečník si odkašľal), pardon. A teda samozrejme, že v plánovanej ekonomike alebo ekonomike, ktorá práve opustila plánovanú ekonomiku, toto mohlo byť vnímané ako problém, že aby tie potraviny boli dostatočne dlho otvorené, aby si ľudia mohli nakúpiť. Samozrejme, že v trhovej ekonomike po troch desaťročiach normálneho fungovania trhovej ekonomiky vieme, že nepotrebujeme ani obchodom ani, ani iným prevádzkam určovať, kedy majú byť otvorené a oni sú otvorené dostatočne dlho na to, aby, aby si ich zákazníci našli.
Ale je tam, je tam druhý problém, ktorý sa týka, týka, povedal by som, ochrany obyvateľov pred rušením nočného kľudu. Toto je v mestách, ale aj v obciach niekedy vážny problém, keďže niektoré prevádzky, ktoré sú otvorené dlho do noci, tak či už sami alebo teda ich zákazníci, ktorí sa v nich nachádzajú, alebo zákazníci, ktorí z nich odchádzajú, spôsobujú rušenie nočného, nočného kľudu, a to je z môjho pohľadu ten hlavný alebo, alebo najviac legitímny dôvod, pre ktorý by obce mali mať možnosť vstupovať do určovania prevádzkovej doby a to takým spôsobom, že by tým bezproblémovým prevádzkam neurčovali nič, teda ak nejaká prevádzka nespôsobuje nadmerný hluk, nespôsobuje rušenie obyvateľov žijúcich v okolí nočným kľudom, tak nie je vôbec žiadny dôvod, aby obec povedala, kedy musí takáto prevádzka mať zatvorené, či to je o ôsmej večer alebo o desiatej večer alebo o polnoci. Lebo ak nie je žiadny problém, ak nie je činnosťou prevádzky nikto postihnutý, tak nie je dôvod, aby do toho zasahoval, zasahovala obec a niečo prevádzke nariaďovala.
Iná situácia je práve v prípade prevádzok, ktoré, ktoré rušia nočný kľud, opakovane rušia nočný kľud a spôsobujú problémy obyvateľom žijúcim, žijúcim v okolí a tam si myslím, že je na mieste, aby takéto prevádzky mali obmedzenú prevádzkovú dobu. Idealistická predstava je, že je to možné regulovať povedzme iba prostredníctvom pokút, ktoré ukladá mestská polícia, ale tá realita ukazuje, že táto forma vymáhania práva je v podmienkach Slovenskej republiky ešte stále nie dostatočne, dostatočne účinná a preto je na mieste aj, aj tvrdšia sankcia v podobe povedzme dočasného obmedzenia prevádzkovej doby iba na dennú a večernú dobu, teda mimo nočného času.
Lenže ukázalo sa, že tento problém je trošku komplikovanejší, než aby sme ho vedeli vyriešiť v rámci, v rámci druhého čítania. Bude si pravdepodobne vyžadovať aj, aj zásah do zákona o ochrane verejného zdravia a tá debata o tom, akým spôsobom to konkrétne upraviť, asi ešte chvíľu potrvá. Preto ten kompromis, na ktorom sme sa dokázali zhodnúť, je, že by sa vypustil čl. 2 z návrhu novely ústavy, novely zákona, čiže by ten zákon obsahoval, neobsahoval novelizáciu zákona o obecnom zriadení a teda aj s kolegami verím, že v blízkej dobe prídeme s nejakým návrhom riešenia, ktorý by uspokojivo dokázal tento problém, problém riešiť.
Čiže sme presvedčení, že tieto zmeny si vyžadujú širšiu odbornú, odbornú diskusiu a komplexnejší prístup a malo by to byť realizované prostredníctvom osobitného návrhu zákona. Takže v tomto prípade sme sa dohodli, že lepšie bude, keď, keď ten článok 2 vypadne, ako by teraz sa mala udiať jedna zmena, že sa pravidlá času predaja a času prevádzky služieb zmenia na čas predaja a prevádzky služieb a o pol roka príde nejaká ďalšia, ďalšia zmena, ktorá by to upravila novým spôsobom. Táto zmena je premietnutá do bodu 5 pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložím.
Tretím bodom a teda aj tretím bodom v rámci pozmeňujúceho návrhu je téma, o ktorej hovoril, teda ktorú skoro prišiel kolega Peter Cmorej z poslaneckého klubu SaS, ktorý je tiež spolupredkladateľom tohto pozmeňujúceho návrhu a ktorá sa týka neprimeranej prísnosti právnej úpravy pri ukladaní pokuty za neohlásenie prevádzkarne živnostenskému úradu, čo súvisí s tým, že túto povinnosť si viaceré prevádzky reálne neplnia a sankcie im zväčša, zväčša nie sú ukladané, ale visí nad nimi hrozba pomerne, pomerne vysokej sankcie a tu opäť tá pôvodná predstava bola úplne vypustiť buď túto povinnosť alebo, alebo ukladanie sankcie, ale to, na čom sme dokázali nájsť prienik, je, že sa bude, bude toto porušenie zákona alebo porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona sankcionovať miernejším spôsobom, a to tým, že sa, že sa teda odkáže na iné ustanovenie a teda vzhľadom na neprimeranú prísnosť právnej úpravy pri ukladaní pokuty za neohlásenie prevádzkarne živnostenskému úradu sa navrhuje vypustiť skutkovú podstatu neohlásenia zriadenia prevádzkarne živnostenskému úradu z § 65a ods. 1 a následne ho vložiť do § 65a ods. 2 písm. e) a tým sa najvyššia prípustná hranica pokuty zníži z 1 659 eur na 663 eur a v nadväznosti na zmenu textu v § 65a je nevyhnutné aktualizovať vnútorný odkaz v § 65b ods. 1 živnostenského zákona, ktorý upravuje ukladanie blokovej pokuty za porušenie povinnosti, povinností ustanovených živnostenským zákonom.
Ďalší, ďalší bod, ktorý je vlastne v poradí prvým bodom pozmeňujúceho návrhu, sa týka implementácie smernice a jeho odôvodnenie je také, že navrhované znenie je potrebné zmeniť z dôvodu, že voľný pohyb služieb, vrátane smernice 2005/36 Európskej únie o uznávaní odborných kvalifikácií, ako aj smernice 2016/123 Európskeho spoločenstva o službách na vnútornom trhu sa vzťahuje na všetky krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru. Pri ponechaní navrhovaného znenia, tak ako je vo vládnom návrhu, by došlo k opomenutiu Lichtenštajnska, ktoré nepatrí medzi krajiny Európskej únie ani medzi krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu, je však zmluvnou stranou Dohody o európskom hospodárskom priestore.
Druhý dôvod je, že pri vzniku oprávnenia prevádzkovať živnosť v prípade príslušníkov tretích krajín je rovnako ako pri iných kategóriách osôb potrebné ponechať oprávnenie uviesť v ohlásení neskorší deň začatia prevádzkovania živnosti, teda deň, ktorý nastane až po dni udelenia povolenia na pobyt.
A potom sú tam ešte dva body, ktoré sa týkajú nadobudnutia účinnosti alebo zmeny, zmeny termínu nadobudnutia účinnosti zákona z dôvodu predĺženia legislatívneho procesu. Mali sme ten zákon v druhom a treťom čítaní prerokovať a schváliť už, už na predchádzajúcej schôdzi, ale bolo to odložené až na túto schôdzu, takže sa účinnosť posúva z júla alebo z programu júla na 1. august tohto roka. A ja by som sa teda chcel len poďakovať pánovi ministrovi a ministerstvu, ako aj koaličným partnerom za, za ústretový prístup a za to, že sme, že sme našli zhodu v tých zmenách, ktoré, o ktorých som hovoril a ktoré teraz prednesiem ako pozmeňujúci návrh. Čiže idem čítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja, Ondreja Dostála, Jany Žitňanskej a Juraja Šeligu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 367.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 367, sa mení a dopĺňa takto:
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu: V čl. I bod 4 znie:
"4. V § 10 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Fyzickým osobám s bydliskom v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o európskom hospodárskom priestore alebo zmluvným štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nemajú udelený pobyt na území Slovenskej republiky, vzniká živnostenské oprávnenie najskôr dňom udelenia povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky."."
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu: V čl. I bod 14 znie:
"14. V § 57 sa vypúšťa ods. 6."
Bod 3 pozmeňujúceho návrhu: V čl. I sa za bod 14 vkladajú nové body 15 až 17, ktoré znejú:
"Nový bod 15. V § 65a ods. 1 sa vypúšťa písm. b). Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
Nový bod 16. V § 65a ods. 2 písm. e) znie:
"e) neohlási zriadenie prevádzkarne alebo neohlási zrušenie prevádzkarne."
Nový bod 17. V § 65b ods. 1 sa vypúšťajú slová: "ods. 1 písm. ba)". Nasledujúce body sa primerane preznačia."
Bod 4 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 16 sa slovo "júla" nahrádza slovom "augusta" a slová "30. júna" sa v celom texte nahrádzajú slovami "31. júla".
Bod 5 pozmeňujúceho návrhu. Čl. II sa vypúšťa, v nadväznosti na uvedenú zmenu sa upraví názov zákona. Doterajší čl. III sa primerane preznačí.
Bod 6 pozmeňujúceho návrhu. V čl. III sa slovo "júla" nahrádza slovom "augusta".
Poprosím o všetkých pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne.
Ďakujem.
Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, chcel by som podobne ako v prvom čítaní vystúpiť podporne k tomuto návrhu zákona a zároveň by som sa chcel vrátiť k môjmu vystúpeniu v prvom čítaní, kde som sa vyjadril k dvom veciam, ktoré by podľa môjho názoru mohli doznať ešte nejakých zmien oproti tomu, ako to bolo navrhnuté vo vládnom návrhu zákona. A teda chcem teda informovať, že sme dospeli k zhode aj v rámci vládnej koalície aj teda s ministerstvom vnútra na pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa dotkne oboch tých vecí alebo tých tém, o ktorých som hovoril v prvom čítaní a dotýka sa niektorých ďalších vecí. Tak predtým ako by som ho prečítal, tak by som ho rád uviedol a odôvodnil.
Prvá z tých vecí, o ktorých som hovoril v prvom čítaní, je dĺžka pozastavenia živnosti, pozastavenia prevádzkovania živnosti. Podľa súčasnej právnej úpravy je možné pozastaviť živnosť na dobu najmenej šesť mesiacov a najviac tri roky. Takáto právna úprava sa ukázala ako nepružná a spôsobujúca pri aplikácii viaceré problémy, a to smerom dole k tej minimálnej, minimálnej, k tomu minimálnemu limitu, ale aj smerom hore k tomu, k tomu maximálnemu limitu. Smerom dole z toho dôvodu, že existujú situácie, keď potrebuje živnostník prerušiť prevádzkovanie živnosti na kratšiu dobu, ako je šesť mesiacov. Napokon v súvislosti s pandémiou a mimoriadnymi opatreniami takáto možnosť existuje už v súčasnosti, ale je naviazaná práve na mimoriadnu situáciu alebo núdzový stav. A smerom hore to spôsobuje problémy, keď živnostník opäť potrebuje si pozastaviť živnosť na dobu dlhšiu, alebo že sa mu môže stať, že pozabudne na to, že má pozastavenú živnosť a v tom prípade mu to môže spôsobovať to automatické obnovenie, automatické obnovenie živnosti.
Problémy či už tým, že povedzme automaticky sa mu obnoví aj, aj povinné poistenie, ktoré keď si toho nie je vedomý, tak mu nabehne dlh alebo ako sa stalo niektorým kolegom poslancom v minulom volebnom období alebo v predchádzajúcich volebných obdobiach, ktorí mali iba pozastavenú živnosť, že si ju nezrušili, že sa automaticky im obnovila živnosť a dopustili sa tým porušenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a museli zaplatiť mastnú pokutu, hoci reálne nepodnikali, ale už tým, že, že im sa obnovila živnosť, tak výbor pre nezlučiteľnosť funkcií to interpretoval ako porušenie zákona, ako podnikanie. Tu chcem oceniť aj prístup ministerstva, ktoré reagovalo na tieto problémy z aplikačnej praxe, ktoré sa pochopiteľne netýkajú iba, iba poslancov, ale aj bežných ľudí. A realita je dnes taká, že ministerstvo upozorňuje, keď má skončiť pozastavenie živnosti. Čiže také situácie, aké, aké sa v minulosti stávali, že povedzme niekomu sa obnovila živnosť, on o tom nevedel a po rokoch zistil, že má sekeru na povinnom poistnom, by sa už nemali stávať, a to aj bez zmeny zákona vďaka, vďaka prístupu ministerstva.
Napriek tomu ministerstvo a teda vláda prišli, prišli s návrhom, aby sa zväčšil tento limit, a aby sa teda skrátila tá minimálna doba pozastavenia živnosti zo šiestich mesiacov na jeden mesiac a aby sa predĺžila tá maximálna z troch rokov na štyri roky. Bol by to, samozrejme, krok k lepšiemu. Ja som sa domnieval, že bolo by vhodné, aby existovala možnosť pozastavenia živnosti aj na dobu neurčitú, keďže živnostníci v čase, v čase prerušenia živnosti alebo pozastavenia živnosti nemusia vedieť, na akú dlhú dobu si to pozastavujú. A teda mnohým by, mnohým by vyhovovalo viac, keby bola možnosť pozastaviť si to aj na, na dobu neurčitú. Napokon takáto právna úprava bola aj v minulosti. To sme si na rokovaniach vyjasnili s odbornými pracovníkmi ministerstva vnútra, že by, že to spôsobovalo problémy najmä z hľadiska nastavenia informačných systémov a tak sme dospeli ku kompromisnému riešeniu, ktoré sa premietlo do druhého bodu pozmeňujúceho návrhu, ktorý, ktorý hovorí o tom, že by sa ten limit zrušil.
Čiže nebola by možnosť, možnosť pozastaviť si živnosť, prevádzku živnosti na dobu neurčitú, aby teda bola tá informácia v registroch a v informačných systémoch zaznamenaná, že na akú dobu ide o pozastavenie, ale na druhej strane bude na samotnom podnikateľovi, na akú dobu chce prerušiť živnosť. Predpokladá sa teda, že sa to nebude využívať na povedzme obdobie kratšie ako mesiac, ale tá horná hranica je na samotnom, na samotnom podnikateľovi. Takže keď niekto nevie a predpokladá, že to môže trvať veľmi dlho, tak si môže dať aj pomerne dlhé časové obdobie, desať rokov, nič tomu nebude a nebude v zákone brániť a samozrejme, že ak by sa ukázalo, že to spôsobuje nejaké problémy, či už absencie jednej alebo druhej hranice, alebo naopak, že informačné systémy sú už tak pripravené, že, že toto nie je problém, aj aby bola, bolo pozastavenie na dobu, na dobu neurčitú, tak sa to môže v budúcnosti, samozrejme, zmeniť.
Takže tým druhým bodom navrhujeme zaviesť väčšiu variabilitu inštitútu prevádzkovania živnosti, a to odstránením minimálnej a maximálnej doby pozastavenia.
Cieľom je umožniť, aby doba pozastavenia prevádzkovania živnosti nebola zákonom limitovaná, teda vôbec limitovaná. Podnikateľ po zapracovaní navrhovanej zmeny bude oprávnený živnostenskému úradu dobu pozastavenia živnosti na ním určenú dobu s ohľadom len na svoje aktuálne potreby a možnosti. Podnikateľ bude mať rovnako ako doposiaľ priestor kedykoľvek v priebehu pozastavenia oznámiť živnostenskému úradu zmenu doby pozastavenia prevádzkovania živnosti. Čiže je to riešenie, ktoré je ústretové a povedal by som, že takmer najústretovejšie voči podnikateľom a ich potrebám v situácii, keď z nejakého dôvodu si potrebujú pozastaviť živnosť. To ústretovejšie by bolo, bola iba tá doba neurčitá, ale v praxi medzi týmito dvoma, dvoma riešeniami nie je žiadny podstatný rozdiel. A druhá téma, o ktorej som hovoril v prvom čítaní a ktorú som sa aj v minulosti snažil riešiť a ku ktorej sa vyjadrovali aj kolegovia, bol ten článok 2, teda novela zákona o obecnom zriadení, ktorá sa týkala určovania pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb, čo dnes je jedna z kompetencií samosprávy, aby obecné alebo teda mestské či miestne zastupiteľstvo prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia stanovilo pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb. Toto ustanovenie bolo aj v minulosti často, často diskutované a neraz bolo aj kritizované a najmä teda z hľadiska alebo teda z dvoch hľadísk.
Jedno hľadisko je hľadisko takpovediac podnikateľské, keďže obce v niektorých prípadoch stanovovali podnikateľským subjektom, ktoré majú prevádzky, povinnosti aj nad rámec, aj nad rámec zákona, určovali im povinnosť oznamovať konkrétnu prevádzkovú dobu, určovali im iné povinnosti, ktoré súviseli, súviseli s tou prevádzkou. A to sa pokúšal zmeniť vládny návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že by obec všeobecne záväzným nariadením neurčovala pravidlá času predaja a prevádzky služieb, ale len samotný čas predaja a prevádzky služieb. To znamená, obec by stanovila iba rozpätie, v ktorom môžu byť, môžu byť prevádzky otvorené a potom by bolo na samotnej prevádzke, aby si určila, určila konkrétny čas, kedy bude otvorená, bez toho, aby musela spĺňať nejaké ďalšie podmienky, bez toho, aby to musela oznamovať obci.
To je v podstate, takto by sa korektne mal interpretovať zákon aj v súčasnom znení, ale v realite je to, samozrejme, často inak. A pri tomto pohľade z hľadiska podnikateľského alebo z hľadiska, z hľadiska podnikateľskej slobody je, samozrejme, aj otázka, že aký je dôvod, pre ktorý by obce mali regulovať čas predaja a čas prevádzky, prevádzky služieb. A v tomto prípade je to, je to do istej miery relikt z minulosti, keď toto ustanovenie bolo zahrnuté do ustanovenia, ktoré hovorilo o tom, že obce vytvárajú podmienky pre zásobovanie obyvateľov obce (rečník si odkašľal), pardon. A teda samozrejme, že v plánovanej ekonomike alebo ekonomike, ktorá práve opustila plánovanú ekonomiku, toto mohlo byť vnímané ako problém, že aby tie potraviny boli dostatočne dlho otvorené, aby si ľudia mohli nakúpiť. Samozrejme, že v trhovej ekonomike po troch desaťročiach normálneho fungovania trhovej ekonomiky vieme, že nepotrebujeme ani obchodom ani, ani iným prevádzkam určovať, kedy majú byť otvorené a oni sú otvorené dostatočne dlho na to, aby, aby si ich zákazníci našli.
Ale je tam, je tam druhý problém, ktorý sa týka, týka, povedal by som, ochrany obyvateľov pred rušením nočného kľudu. Toto je v mestách, ale aj v obciach niekedy vážny problém, keďže niektoré prevádzky, ktoré sú otvorené dlho do noci, tak či už sami alebo teda ich zákazníci, ktorí sa v nich nachádzajú, alebo zákazníci, ktorí z nich odchádzajú, spôsobujú rušenie nočného, nočného kľudu, a to je z môjho pohľadu ten hlavný alebo, alebo najviac legitímny dôvod, pre ktorý by obce mali mať možnosť vstupovať do určovania prevádzkovej doby a to takým spôsobom, že by tým bezproblémovým prevádzkam neurčovali nič, teda ak nejaká prevádzka nespôsobuje nadmerný hluk, nespôsobuje rušenie obyvateľov žijúcich v okolí nočným kľudom, tak nie je vôbec žiadny dôvod, aby obec povedala, kedy musí takáto prevádzka mať zatvorené, či to je o ôsmej večer alebo o desiatej večer alebo o polnoci. Lebo ak nie je žiadny problém, ak nie je činnosťou prevádzky nikto postihnutý, tak nie je dôvod, aby do toho zasahoval, zasahovala obec a niečo prevádzke nariaďovala.
Iná situácia je práve v prípade prevádzok, ktoré, ktoré rušia nočný kľud, opakovane rušia nočný kľud a spôsobujú problémy obyvateľom žijúcim, žijúcim v okolí a tam si myslím, že je na mieste, aby takéto prevádzky mali obmedzenú prevádzkovú dobu. Idealistická predstava je, že je to možné regulovať povedzme iba prostredníctvom pokút, ktoré ukladá mestská polícia, ale tá realita ukazuje, že táto forma vymáhania práva je v podmienkach Slovenskej republiky ešte stále nie dostatočne, dostatočne účinná a preto je na mieste aj, aj tvrdšia sankcia v podobe povedzme dočasného obmedzenia prevádzkovej doby iba na dennú a večernú dobu, teda mimo nočného času.
Lenže ukázalo sa, že tento problém je trošku komplikovanejší, než aby sme ho vedeli vyriešiť v rámci, v rámci druhého čítania. Bude si pravdepodobne vyžadovať aj, aj zásah do zákona o ochrane verejného zdravia a tá debata o tom, akým spôsobom to konkrétne upraviť, asi ešte chvíľu potrvá. Preto ten kompromis, na ktorom sme sa dokázali zhodnúť, je, že by sa vypustil čl. 2 z návrhu novely ústavy, novely zákona, čiže by ten zákon obsahoval, neobsahoval novelizáciu zákona o obecnom zriadení a teda aj s kolegami verím, že v blízkej dobe prídeme s nejakým návrhom riešenia, ktorý by uspokojivo dokázal tento problém, problém riešiť.
Čiže sme presvedčení, že tieto zmeny si vyžadujú širšiu odbornú, odbornú diskusiu a komplexnejší prístup a malo by to byť realizované prostredníctvom osobitného návrhu zákona. Takže v tomto prípade sme sa dohodli, že lepšie bude, keď, keď ten článok 2 vypadne, ako by teraz sa mala udiať jedna zmena, že sa pravidlá času predaja a času prevádzky služieb zmenia na čas predaja a prevádzky služieb a o pol roka príde nejaká ďalšia, ďalšia zmena, ktorá by to upravila novým spôsobom. Táto zmena je premietnutá do bodu 5 pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložím.
Tretím bodom a teda aj tretím bodom v rámci pozmeňujúceho návrhu je téma, o ktorej hovoril, teda ktorú skoro prišiel kolega Peter Cmorej z poslaneckého klubu SaS, ktorý je tiež spolupredkladateľom tohto pozmeňujúceho návrhu a ktorá sa týka neprimeranej prísnosti právnej úpravy pri ukladaní pokuty za neohlásenie prevádzkarne živnostenskému úradu, čo súvisí s tým, že túto povinnosť si viaceré prevádzky reálne neplnia a sankcie im zväčša, zväčša nie sú ukladané, ale visí nad nimi hrozba pomerne, pomerne vysokej sankcie a tu opäť tá pôvodná predstava bola úplne vypustiť buď túto povinnosť alebo, alebo ukladanie sankcie, ale to, na čom sme dokázali nájsť prienik, je, že sa bude, bude toto porušenie zákona alebo porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona sankcionovať miernejším spôsobom, a to tým, že sa, že sa teda odkáže na iné ustanovenie a teda vzhľadom na neprimeranú prísnosť právnej úpravy pri ukladaní pokuty za neohlásenie prevádzkarne živnostenskému úradu sa navrhuje vypustiť skutkovú podstatu neohlásenia zriadenia prevádzkarne živnostenskému úradu z § 65a ods. 1 a následne ho vložiť do § 65a ods. 2 písm. e) a tým sa najvyššia prípustná hranica pokuty zníži z 1 659 eur na 663 eur a v nadväznosti na zmenu textu v § 65a je nevyhnutné aktualizovať vnútorný odkaz v § 65b ods. 1 živnostenského zákona, ktorý upravuje ukladanie blokovej pokuty za porušenie povinnosti, povinností ustanovených živnostenským zákonom.
Ďalší, ďalší bod, ktorý je vlastne v poradí prvým bodom pozmeňujúceho návrhu, sa týka implementácie smernice a jeho odôvodnenie je také, že navrhované znenie je potrebné zmeniť z dôvodu, že voľný pohyb služieb, vrátane smernice 2005/36 Európskej únie o uznávaní odborných kvalifikácií, ako aj smernice 2016/123 Európskeho spoločenstva o službách na vnútornom trhu sa vzťahuje na všetky krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru. Pri ponechaní navrhovaného znenia, tak ako je vo vládnom návrhu, by došlo k opomenutiu Lichtenštajnska, ktoré nepatrí medzi krajiny Európskej únie ani medzi krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu, je však zmluvnou stranou Dohody o európskom hospodárskom priestore.
Druhý dôvod je, že pri vzniku oprávnenia prevádzkovať živnosť v prípade príslušníkov tretích krajín je rovnako ako pri iných kategóriách osôb potrebné ponechať oprávnenie uviesť v ohlásení neskorší deň začatia prevádzkovania živnosti, teda deň, ktorý nastane až po dni udelenia povolenia na pobyt.
A potom sú tam ešte dva body, ktoré sa týkajú nadobudnutia účinnosti alebo zmeny, zmeny termínu nadobudnutia účinnosti zákona z dôvodu predĺženia legislatívneho procesu. Mali sme ten zákon v druhom a treťom čítaní prerokovať a schváliť už, už na predchádzajúcej schôdzi, ale bolo to odložené až na túto schôdzu, takže sa účinnosť posúva z júla alebo z programu júla na 1. august tohto roka. A ja by som sa teda chcel len poďakovať pánovi ministrovi a ministerstvu, ako aj koaličným partnerom za, za ústretový prístup a za to, že sme, že sme našli zhodu v tých zmenách, ktoré, o ktorých som hovoril a ktoré teraz prednesiem ako pozmeňujúci návrh. Čiže idem čítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja, Ondreja Dostála, Jany Žitňanskej a Juraja Šeligu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 367.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 367, sa mení a dopĺňa takto:
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu: V čl. I bod 4 znie:
"4. V § 10 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Fyzickým osobám s bydliskom v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o európskom hospodárskom priestore alebo zmluvným štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nemajú udelený pobyt na území Slovenskej republiky, vzniká živnostenské oprávnenie najskôr dňom udelenia povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky."."
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu: V čl. I bod 14 znie:
"14. V § 57 sa vypúšťa ods. 6."
Bod 3 pozmeňujúceho návrhu: V čl. I sa za bod 14 vkladajú nové body 15 až 17, ktoré znejú:
"Nový bod 15. V § 65a ods. 1 sa vypúšťa písm. b). Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
Nový bod 16. V § 65a ods. 2 písm. e) znie:
"e) neohlási zriadenie prevádzkarne alebo neohlási zrušenie prevádzkarne."
Nový bod 17. V § 65b ods. 1 sa vypúšťajú slová: "ods. 1 písm. ba)". Nasledujúce body sa primerane preznačia."
Bod 4 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 16 sa slovo "júla" nahrádza slovom "augusta" a slová "30. júna" sa v celom texte nahrádzajú slovami "31. júla".
Bod 5 pozmeňujúceho návrhu. Čl. II sa vypúšťa, v nadväznosti na uvedenú zmenu sa upraví názov zákona. Doterajší čl. III sa primerane preznačí.
Bod 6 pozmeňujúceho návrhu. V čl. III sa slovo "júla" nahrádza slovom "augusta".
Poprosím o všetkých pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne.
Ďakujem.
Rozpracované
9:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:38
Miroslav SujaČas predaja. Áno, čas predaja je problém. Čas predaja veľakrát obce berú osobne a podľa toho, kto o to žiada. Ja si myslím, že toto by sa malo riešiť aj pri tých sankciách a ak obce diskriminujú niektoré prevádzky, či už z osobných alebo akýchkoľvek dôvodov, mali, alebo mestá, mali by byť postihnuté, nielen tí podnikatelia. Uvediem príklad. Benzínová pumpa má bar, do rána ľudia tam môžu sedieť, je to 24 hodín denne otvorené, potom robia bordel. Penzión má bar, je to ubytovateľská služba, do rána takisto v tom penzióne ľudia sa môžu zabávať, potom robia tí zákazníci problém. Vedľa je kaviareň, ale tá už nemôže mať. Podľa mňa tu dochádza k diskriminácii tejto kaviarne, keď tieto dve prevádzky môžu mať. A na rovinu. Priamo v prevádzkach málokedy rušia prevádzky nočný kľud. Tie prevádzky málokedy, lebo sú odhlučnené, sú spravené tak, že po určitej dobe sa tie terasy zavrú, stiahnu sa ľudia dovnútra. Väčšinou nočný kľud rušia tí zákazníci, ale to sú už aj z iných prevádzok, ktoré majú povolenie, ktorí sa rozpŕchnu po tom meste. Takže toto či by sa dalo do budúcnosti nejako riešiť, lebo ja vidím v tomto problém. Problém, že je tá diskriminácia prevádzok a problém, že ten, rušenie nočného kľudu je potom ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.6.2021 o 9:38 hod.
PaedDr. Mgr.
Miroslav Suja
Videokanál poslanca
Som rád, že prišiel takýto návrh zákona, a samozrejme vítam aj pozmeňovák kolegu. Poslanci hnutia REPUBLIKA toto radi podporia, lebo to uľahčí dosť podnikateľom služby. Ale do budúcna ste hovorili, že by sa tam malo ešte niečo upravovať. Pán kolega, ja by som pri niektorých veciach, ako vítam, že je možnosť určiť si dobu, škoda, že to neni na dobu neurčitú. Ja som sa len chcel spýtať, či je možnosť opakovane za sebou si predlžovať tú živnosť ako pozastavenie živnosti bez toho, že by bolo medzi tým nejaké obdobie, to som nepostrehol, možnože tam je. Vítam tú možnosť, že to je na tú časovú dobu, že si to určíte sám, aj keď tá na neurčitú podľa mňa by bola lepšia, ale dobre.
Čas predaja. Áno, čas predaja je problém. Čas predaja veľakrát obce berú osobne a podľa toho, kto o to žiada. Ja si myslím, že toto by sa malo riešiť aj pri tých sankciách a ak obce diskriminujú niektoré prevádzky, či už z osobných alebo akýchkoľvek dôvodov, mali, alebo mestá, mali by byť postihnuté, nielen tí podnikatelia. Uvediem príklad. Benzínová pumpa má bar, do rána ľudia tam môžu sedieť, je to 24 hodín denne otvorené, potom robia bordel. Penzión má bar, je to ubytovateľská služba, do rána takisto v tom penzióne ľudia sa môžu zabávať, potom robia tí zákazníci problém. Vedľa je kaviareň, ale tá už nemôže mať. Podľa mňa tu dochádza k diskriminácii tejto kaviarne, keď tieto dve prevádzky môžu mať. A na rovinu. Priamo v prevádzkach málokedy rušia prevádzky nočný kľud. Tie prevádzky málokedy, lebo sú odhlučnené, sú spravené tak, že po určitej dobe sa tie terasy zavrú, stiahnu sa ľudia dovnútra. Väčšinou nočný kľud rušia tí zákazníci, ale to sú už aj z iných prevádzok, ktoré majú povolenie, ktorí sa rozpŕchnu po tom meste. Takže toto či by sa dalo do budúcnosti nejako riešiť, lebo ja vidím v tomto problém. Problém, že je tá diskriminácia prevádzok a problém, že ten, rušenie nočného kľudu je potom ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
9:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:40
Eduard KočišSkôr si myslím, že tento problém sa týka iba väčších miest, alebo dosť veľkých miest, možno Bratislavy, Košíc, ale aj teraz majú vlastne mestá a obce možnosť obmedzovať prevádzkové hodiny, a to formou všeobecného záväzného nariadenia a keď to premienim alebo premením na región, v ktorom celý život žijem, tak naozaj takéto problémy s nedodržiavaním prevádzkových hodín alebo nejakým rušením nočného kľudu na severovýchode Slovenska v takých maličkých mestečkách, ako tam máme, naozaj nemáme, takže tak ako povedal kolega Suja, týmto návrhom zákona možno dôjde aj k nejakej diskriminácii, čo sa týka prevádzkových hodín a nejakých prevádzkových odvetví. Ale s čím naozaj musím súhlasiť, je to, ten váš návrh na zníženie pokút o viac ako polovicu za neohlásenie prevádzky a považujem to naozaj za veľmi správny krok, ale skôr by som šiel do nejakých kárnych opatrení formou nejakého upozornenia alebo nejakej možnej nápravy a formuláciu pokuty by som úplne asi vylúčil.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.6.2021 o 9:40 hod.
Mgr.
Eduard Kočiš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán kolega Dostál, vo vašom pozmeňujúcom návrhu zákona ste veľmi dopodrobna opísal problém alebo problematiku, ktorá s týka rušenia nočného kľudu, obmedzovania prevádzkových hodín, ako aj pokút možných od mestskej polície alebo od obecnej polície, ak k nejakému takému nočnému, ak vlastne k porušovaniu nočného kľudu dochádza, a značne ste sa zmienil aj o obmedzení prevádzkových hodín iba na denné hodiny, ak takýto prevádzkovateľ bude aj naďalej porušovať zákon, dajme tomu, a ak chcete v tomto vašom pozmeňujúcom návrhu zákona v niektorých prevádzkach úplne zakázať nočné prevádzkové hodiny.
Skôr si myslím, že tento problém sa týka iba väčších miest, alebo dosť veľkých miest, možno Bratislavy, Košíc, ale aj teraz majú vlastne mestá a obce možnosť obmedzovať prevádzkové hodiny, a to formou všeobecného záväzného nariadenia a keď to premienim alebo premením na región, v ktorom celý život žijem, tak naozaj takéto problémy s nedodržiavaním prevádzkových hodín alebo nejakým rušením nočného kľudu na severovýchode Slovenska v takých maličkých mestečkách, ako tam máme, naozaj nemáme, takže tak ako povedal kolega Suja, týmto návrhom zákona možno dôjde aj k nejakej diskriminácii, čo sa týka prevádzkových hodín a nejakých prevádzkových odvetví. Ale s čím naozaj musím súhlasiť, je to, ten váš návrh na zníženie pokút o viac ako polovicu za neohlásenie prevádzky a považujem to naozaj za veľmi správny krok, ale skôr by som šiel do nejakých kárnych opatrení formou nejakého upozornenia alebo nejakej možnej nápravy a formuláciu pokuty by som úplne asi vylúčil.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:42
Peter DobešČiže tu vidím ako vstup tej obce, mesta, že je to celkom také, také prirodzené, aby sa tieto veci koordinovali. Chcem oceniť, že sa zjednodušenie agendy prostredníctvom elektroniky zjednodušuje, uľahčuje sa to pre občana a toto je tiež jeden z prínosov tohto vládneho zákona. Chcem poďakovať rezortu vnútra, že ho predkladá a samozrejme ho podporujeme.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.6.2021 o 9:42 hod.
RNDr.
Peter Dobeš
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Chcel som sa dotknúť toho rušenia nočného kľudu. Ono aj záleží, v akej destinácii, v akom meste, obci to je, či sú to kúpeľné mestá, ako je vzdialená, ja neviem, obytná zóna a podobne. Tu v Bratislave som bol svedkom, že to riešia tak, že z terasy sa do dvadsiatej druhej musíte stiahnuť do interiéru. Pýtam sa, či je to kvôli nejakým pandemickým opatreniam, že nie, že je to jednoducho VZN-ko a práve z dôvodu, aby sa nerušil nočný kľud, tak sa to takto riešilo, prevádzka bola otvorená alebo má otváracie hodiny do polnoci.
Čiže tu vidím ako vstup tej obce, mesta, že je to celkom také, také prirodzené, aby sa tieto veci koordinovali. Chcem oceniť, že sa zjednodušenie agendy prostredníctvom elektroniky zjednodušuje, uľahčuje sa to pre občana a toto je tiež jeden z prínosov tohto vládneho zákona. Chcem poďakovať rezortu vnútra, že ho predkladá a samozrejme ho podporujeme.
Ďakujem.
Rozpracované
9:43
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:43
Zita PleštinskáChcela by som podporiť pozmeňujúci návrh, ktorý predložili kolegovia poslanci Dostál, Cmorej, Žitňanská a Šeliga. V súčasnosti naša pracovná skupina naprieč koalície pripravuje...
Chcela by som podporiť pozmeňujúci návrh, ktorý predložili kolegovia poslanci Dostál, Cmorej, Žitňanská a Šeliga. V súčasnosti naša pracovná skupina naprieč koalície pripravuje novelizáciu zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Preto pokladám za racionálne riešenie, že sa živnostenský zákon nedotkne zákona o obecnom zriadení v paragrafe, na základe ktorého obec reguluje čas prevádzky. Verím, že tou novelizáciou zákona 369 o obecnom zriadení aj tento problém v zákone vyriešime a dáme možnosť obciam, aby hlavne odbúravali rušenie nočného kľudu a vytvárali lepšie podmienky pre život obyvateľov v obciach.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.6.2021 o 9:43 hod.
Ing. arch.
Zita Pleštinská
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, milý Ondrej Dostál, myslím si, že táto novela, alebo nie, som presvedčená, že novelizácia zákona o živnostenskom podnikaní je ďalším zákonom, ktorý odbúrava administratívu a byrokratické prekážky pre podnikateľov.
Chcela by som podporiť pozmeňujúci návrh, ktorý predložili kolegovia poslanci Dostál, Cmorej, Žitňanská a Šeliga. V súčasnosti naša pracovná skupina naprieč koalície pripravuje novelizáciu zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Preto pokladám za racionálne riešenie, že sa živnostenský zákon nedotkne zákona o obecnom zriadení v paragrafe, na základe ktorého obec reguluje čas prevádzky. Verím, že tou novelizáciou zákona 369 o obecnom zriadení aj tento problém v zákone vyriešime a dáme možnosť obciam, aby hlavne odbúravali rušenie nočného kľudu a vytvárali lepšie podmienky pre život obyvateľov v obciach.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:44
Ondrej DostálPán poslanec Suja, opakované predlžovanie pozastavenia prevádzkovania živnosti je možné aj dnes a ostane to tak aj v budúcnosti. Rovnako je možné predčasné ukončenie, čiže podnikateľ s pozastavenou živnosťou má už dnes možnosť regulovať si, že či chce to skrátiť, alebo chce to predĺžiť, na tom sa nič nezmení.
Viacerí, viacerí ste sa dotkli otázky rušenia nočného kľudu. To, s čím prichádzame, je v...
Pán poslanec Suja, opakované predlžovanie pozastavenia prevádzkovania živnosti je možné aj dnes a ostane to tak aj v budúcnosti. Rovnako je možné predčasné ukončenie, čiže podnikateľ s pozastavenou živnosťou má už dnes možnosť regulovať si, že či chce to skrátiť, alebo chce to predĺžiť, na tom sa nič nezmení.
Viacerí, viacerí ste sa dotkli otázky rušenia nočného kľudu. To, s čím prichádzame, je v podstate kompromis, keďže sme nevedeli naformulovať to konkrétne riešenie a dospeli sme k záveru, že je potrebné o tom ešte chvíľu hovoriť a diskutovať a možno, možno teda nielen medzi poslancami, ale aj, aj s verejnosťou, lebo je to téma, ktorá sa týka verejnosti. K tej diskriminácii by teoreticky dochádzať nemalo, lebo samospráva nemá právo určovať konkrétnu prevádzku konkrétnemu prevádzkovateľovi. Má právo nastaviť pravidlá. Tam, samozrejme, môže alebo v niektorých, v niektorých obciach sa snaží rozlišovať podľa zón, ktorých sa to týka, alebo podľa, podľa typu prevádzky, to je tiež pomerne, pomerne častý, častý dôvod. Nie je tam, nie je tam, samozrejme, týmto automaticky riešiteľné to, že keď tí zákazníci vyjdú z prevádzky, že budú potom robiť, robiť hluk, teda nie je možné všetko vyriešiť či už zákonom alebo všeobecne záväzným nariadením, na to je potrebné hľadať nejaké iné riešenia. A to skoršie zatváranie terás súvisí samozrejme s tým, že asi spôsobujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.6.2021 o 9:44 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Ďakujem za faktické poznámky.
Pán poslanec Suja, opakované predlžovanie pozastavenia prevádzkovania živnosti je možné aj dnes a ostane to tak aj v budúcnosti. Rovnako je možné predčasné ukončenie, čiže podnikateľ s pozastavenou živnosťou má už dnes možnosť regulovať si, že či chce to skrátiť, alebo chce to predĺžiť, na tom sa nič nezmení.
Viacerí, viacerí ste sa dotkli otázky rušenia nočného kľudu. To, s čím prichádzame, je v podstate kompromis, keďže sme nevedeli naformulovať to konkrétne riešenie a dospeli sme k záveru, že je potrebné o tom ešte chvíľu hovoriť a diskutovať a možno, možno teda nielen medzi poslancami, ale aj, aj s verejnosťou, lebo je to téma, ktorá sa týka verejnosti. K tej diskriminácii by teoreticky dochádzať nemalo, lebo samospráva nemá právo určovať konkrétnu prevádzku konkrétnemu prevádzkovateľovi. Má právo nastaviť pravidlá. Tam, samozrejme, môže alebo v niektorých, v niektorých obciach sa snaží rozlišovať podľa zón, ktorých sa to týka, alebo podľa, podľa typu prevádzky, to je tiež pomerne, pomerne častý, častý dôvod. Nie je tam, nie je tam, samozrejme, týmto automaticky riešiteľné to, že keď tí zákazníci vyjdú z prevádzky, že budú potom robiť, robiť hluk, teda nie je možné všetko vyriešiť či už zákonom alebo všeobecne záväzným nariadením, na to je potrebné hľadať nejaké iné riešenia. A to skoršie zatváranie terás súvisí samozrejme s tým, že asi spôsobujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
9:47
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:47
Zita PleštinskáVystúpenie spoločného spravodajcu
18.6.2021 o 9:47 hod.
Ing. arch.
Zita Pleštinská
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. V prípade, že bude hlasovanie dnes o jedenástej, tak odporúčam, aby hlasovanie o tomto návrhu zákona bolo dnes o 11.00 hod.
Rozpracované