32. schôdza

Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem teraz rozpravu za skončenú. Chcete ešte záverečné slovo zaujať, pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem aj rokovanie schôdze Národnej rady do 14.00 hodiny.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní štvrtého dňa 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/2018 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 575, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 588.
Dávam slovo poslankyni Vladimíre Marcinkovej, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 575)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Zhrniem to len stručne. Návrh približuje našu legislatívu legislatíve susedných krajín a odbúrava prekážku, ktorú v súčasnosti máme v rámci našej legislatívy, a ktorá spôsobuje, že pri pripomínaní si obetí totalitných režimov, ale taktiež pamiatky padlých a podobných situácií nám naša právna úprava bráni hovoriť o nich menovite a skúmať ďalej ich minulosť. Takže toto je niečo, čo chceme touto zmenou odstrániť. Ja sa takisto hlásim v rámci rozpravy ako prvá. Ďakujem veľmi pekne.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny za spravodajcu k predmetnému návrhu zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ako prvá sa do rozpravy prihlásila pani navrhovateľka.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Navrhovaná zmena naráža na to, že v súčasnosti naša platná právna úprava zákona o ochrane osobných údajov spôsobuje skutočne veľké ťažkosti v oblasti pripomínania obetí totalitných režimov. Konkrétne obetí holokaustu, ale aj iných režimov či pamiatky padlých hrdinov. S týmito ťažkosťami sú konfrontované rôzne subjekty, napríklad mimovládne organizácie, občianski aktivisti, ktorí sa zasadzujú o pripomínanie si týchto obetí, a ktorí majú záujem organizovať pietne akcie či vybudovať pamätník s menami konkrétnych obetí.
Zákon o ochrane osobných údajov v súčasnosti zároveň komplikuje aj zámery vytvárať virtuálne cintoríny, teda snahy vzdať úctu konkrétnym obetiam či padlým v online priestore. Súčasné znenie zákona totiž vyžaduje súhlas všetkých blízkych osôb, všetkých, podotýkam, čo je až absurdné, ktorého získanie vzhľadom na historické okolnosti, zachovanosť prameňov je nereálne a nedosiahnuteľné. Pokiaľ ide o pietne akcie zamerané na pripomínanie si pamiatky obetí holokaustu, akými sú napríklad čítania mien obetí, naplnenie podmienok v súčasnosti platnej právnej úpravy je takisto nereálne, nenaplniteľné, nakoľko stotožnenie a kontaktovanie všetkých blízkych osôb za účelom získania ich súhlasu dnes nie je možné.
Keď sa tieto akcie dejú, tak sa dejú prakticky na veľmi krehkej právne hrane. V období holokaustu došlo k zavraždeniu približne 70 000 židov žijúcich na území vtedajšej Slovenskej republiky a ďalších asi 35 000 židov z územia dnešného južného Slovenska, ktoré v danom období bolo súčasťou Maďarska.
Obeťami nacistov a ich kolaborantov sa stalo aj mnoho Rómov pochádzajúcich z územia Slovenska. V mnohých prípadoch boli vyvraždené celé rodiny. Zároveň sa mnohí z tých, ktorí prežili, po skončení 2. svetovej vojny z územia Slovenska vysťahovali a nie je možné ich ani stotožniť, ani kontaktovať. Snahy o zaistenie súhlasu všetkých blízkych osôb komplikuje aj nedostupnosť a nezachovanosť prameňov. Požiadavky kladené súčasným znením zákona o ochrane osobných údajov tak nie je možné z dôvodu objektívnych skutočností pri zámere realizovať napríklad pri pietnych akciách, ktoré som spomenula, ani pri tom budovaní pamätníkov alebo pri rôznych iných aktivitách s tým spojených.
Druhý dôvod okrem tohto pripomínania si obetí a padlých, kvôli ktorému pristupujeme k tejto zmene zákona, je dokumentovanie osudu týchto obetí. Zákon komplikuje snahy zdokumentovať osudy obetí totality padlých a poskytovať ďalšie informácie. V praxi sú napríklad mimovládne organizácie aj historici konfrontovaní so žiadosťami konkrétnych fyzických osôb a právnických osôb, napríklad samospráv. V prípade, ak naozaj vyhľadávajú informácie a snažia o osude konkrétnych obetí totality informovať, zozbieravať o nich všetky dostupné zdroje alebo spomienky na padlých za účelom následnej organizácie alebo organizácie nejakej akcie, alebo vydania publikácie.
Aj keď sa tu subjekty, na ktoré smerujú žiadosti, pohybujú v medziach zákonom povoleného spracovania osobných údajov na vedecký účel alebo na účel historického výskumu, problém nastáva pri poskytovaní získaných údajov žiadateľom, kde komplikáciu spôsobuje najmä požiadavka zákona získať súhlas, opakujem, všetkých blízkych osôb. To je často nevykonateľné. A v prípade, že žiadateľom o informácie je jedna z blízkych osôb príbuzných obete bez informácii o ostatných blízkych osobách, takisto nevie dostať adekvátnu informáciu. Aj tomuto chceme touto zmenou zákona predísť.
Ako som sa v úvode, keď som zákon v stručnosti uviedla, vyslovila, že hľadáme naozaj zhodu aj s príbuznými právnymi úpravami v okolitých štátoch, tak z hľadiska tých blízkych právnych úprav spomeniem napríklad zákon č. 110/2019 Z. z. o spracovaní osobných údajov platný v Českej republike, kde Česká republika rešpektuje GDPR, no na druhej strane nevyužila oprávnenie rozšíriť jeho pôsobnosť aj na ochranu osobných údajov zosnulých osôb práve vzhľadom na tom, že sa snažila zachovať pripomínanie si obetí holokaustu a iných obetí režimov, ktorý aj európske právo priznáva ako jeden z pilierov zachovania v rámci GDPR.
Nevidíme teda dôvod, aby v príbuznom právnom prostredí, za aký Slovenskú republiku radím, bola odlišná právna úprava, ktorá zamedzuje takémuto pripomínaniu si a dokumentovaniu osudu obetí, a prináša do aplikačnej praxe viac problémov ako úžitku.
Ďakujem pekne.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nehlási sa nikto z kolegov, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračovať budeme prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má tlač 578, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 591.
Dávam slovo poslancovi Milanovi Vetrákovi, aby návrh zákona uviedol. Prerušujem schôdzu na dve minúty, aby sme si vyjasnili, že či pôjdeme, áno je tu pán predseda ústavnoprávneho výboru, takže prosím ho, aby uviedol návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 578.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, aj vo vašich poslaneckých kluboch sú predpokladám poslanci, ktorí sa venujú téme sociálnych vecí a osobitne aj téme osôb, ktoré majú ťažké zdravotné postihnutie. Predpokladám takisto, že ste už boli informovaní, že ministerstvo práce, sociálnych vecí chystá v najbližšom období takú veľkú reformu, ktorá sa týka príspevkov pre tieto osoby. Myslím si, že ešte bude predmetom dosť veľkých diskusií.
Keď som sa možno dva-tri mesiace dozadu informoval, čo všetko bude obsahom tejto reformy s tým, že som poukázal na niektoré nepresnosti alebo medzery v zákone o kompenzáciách pre tieto osoby a pýtal som sa ministerstva, či aj tieto otázky chce nejakým spôsobom v tej reforme riešiť, tak som zistil, že z tých viacerých otázok práve tá, ktorú riešim spolu s ďalšími kolegami, v tejto novele zákona by ani nemala byť súčasťou tej reformy.
Takže sme sa rozhodli potom spolu teda s tými ďalšími kolegami, kolegyňami, ktoré sú pripísané ako spolupredkladatelia k tomuto návrhu zákona, že by sme časovo predbehli túto veľkú novelu, tú veľkú reformu a v snahe pomôcť tým osobám, ktoré vlastnia najmä nehnuteľný majetok, s ktorým z objektívnych dôvodov nevedia nakladať.
Častokrát sú to nehnuteľnosti, ktoré spoluvlastnia v režime BSM, teda bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo sú tieto nehnuteľnosti zaťažené, povedzme, exekučným záložným právo, alebo hypotekárnym úverom a objektívne s nimi nevedia nakladať. To je podmienka, na ktorej trvalo príslušné ministerstvo. Ja som to pôvodne chcel dať trošku širšie, že tam nebude tá podmienka, že by s nimi nevedeli objektívne nakladať. Jednoducho, že taký stav, že tie nehnuteľnosti sú zaťažené týmito ťarchami a že by sa tie ťarchy mali pri posudzovaní výšky majetku zohľadňovať.
Ministerstvo si potom dalo podmienku, že áno, zohľadňujme to, ale iba v prípade, že preukážu, že naozaj nevedia sa tej ťarchy zbaviť, teda že vlastným pričinením jednoducho tá ťarcha viazne na tom nehnuteľnom majetku. No a v prípade, že teda je to tak, že naozaj nevedia s tým, s tou ťarchou nič robiť, tak v takom prípade bude po novom alebo malo by po novom platiť, že keď sa bude načítavať tá hodnota príjmov a majetku, ktorá nesmie presiahnuť cca 40 000 eur na to, aby boli kvalifikované pre kompenzáciu, tak sa tá ťarcha odčíta. Bude to aktuálna hodnota k tomu stavu pri podaní žiadosti. Čiže tá ťarcha sa odčíta a ona potom priebežne, ako, povedzme, ten človek spláca tú hypotéku alebo ak sa vyrovná to BSM, tak ona sa prehodnotí, pretože ten zákon obsahuje ustanovenie, že osoba ZŤP je povinná informovať o zmenách, ktoré sa týkajú žiadosti o kompenzácie.
Je to jednoduchá novela. Som otvorený diskusii. Chcem poprosiť, aby ste to podporili.
Ďakujem pekne.