32. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Lietajúce športové zariadenia a ich piloti tvoria pravdepodobne najmladšiu z kategórie lietadiel, ktoré sa v rámci pravidiel určených nariadeniami zo strany Európskej únie a jej výkonného orgánu Európskej agentúry pre bezpečnosť v lietaní etablovala ako jedna z kategórii lietadiel všeobecného letectva.
Len tak z historického exkurzu by som priblížil, akým spôsobom práve táto oblasť a tento segment letectva na Slovensku vznikala. V marci 1990 dobrovoľná spoločnosť a spoločenská organizácia s názvom Letecká amatérska asociácia Českej a Slovenskej federatívnej republiky dostala od federálneho ministerstva dopravy a spojov Československej socialistickej republiky poverenie na výkon niektorých činností pri stavbe a prevádzke závesných lietajúcich športových zariadení. Tieto lietajúce športové zariadenia ako kategória lietadiel zahrňuje jednak paraglajding, motorový paraglajding, závesné lietanie a rogalá, vírniky, vrtuľníky, lietadlá riadené zmenou ťažiska, aerodynamicky riadené lietadlá, ultraľahké lietadlá do hmotnosti 475 kg so záchranným systémom integrovaným v lietadle a amatérsky postavené lietadlá pri vzletovej hmotnosti 600 kg.
Všetky tieto lietadlá môžu vykonávať iba nekomerčné športové lety za účelom vzdelávania športu, rekreácie a privátneho využitia. Po rozdelení sa dve samostatné republiky v roku 1993 rozdelili aj práve v tejto oblasti športového lietania. Na Slovensku to bola Letecká amatérska asociácia Slovenskej republiky. Práve na Slovensku pokračoval rozvoj malého lietania a za prispenia Štátnej leteckej inšpekcie vznikla v roku 1989 Slovenská federácia ultraľahkého lietania ako občianske združenie s pôsobnosťou pre aerodynamicky riadené ultraľahké lietadlá a existujúca Letecká amatérska asociácia Slovenskej republiky.
Bez zveličovania možno povedať, že od tohto momentu začína novovek malého lietania celého všeobecného letectva.
Všeobecným letectvom sa rozumejú, ako som už povedal na úvod, paraglajdy, balóny, vzducholode, ktoré sa používajú na športové účely, ale aj ako komerčné napríklad korporátne firemné lietadlá, reklamné balóny, súkromné lietadlá fyzických osôb, ktoré nie sú určené na hromadnú alebo komerčnú prepravu leteckými spoločnosťami. Avšak v nadväznosti na nekomerčné športové lietajúce zariadenia určené na vzdelávanie, rekreáciu a šport sú v súčasnosti poverenými organizáciami na schvaľovanie spôsobilosti lietadiel, lietajúcich športových zariadení a vydávanie preukazov spôsobilosti pilotov na Slovensku štyri organizácie. Je to Slovenská liga aviatikov, Slovenská letecká federácia, bývalý SFUL, Letecká amatérska asociácia, ktorá je členom Slovenského národného aeroklubu, a samotný Slovenský národný aeroklub.
Lietajúce športové zariadenia sa pohybujú prevažne vo vzdušnom priestore kategórie G, to znamená voľné letové pásmo. Lety v tejto kategórii lietadiel sú povolené od východu do západu slnka, súmraku. Tí, ktorí sa venujete tejto oblasti, viete, o čom hovorím, za podmienok dohľadnosti zeme. Predstavy, že lietajúce športové zariadenia sú handráky alebo, prepáčte za výraz, papieráky patria dávnej minulosti. Dnešné lietajúce športové zariadenia hlavne aerodynamicky riadené, ktorých výstavba a prevádzka pod dozorom poverených organizácií, kvality a bezpečnosti je porovnateľná s letúnmi kategórie normál, teda vyššou kategóriou lietadiel, ktoré už môžu svojimi výcvikovými zariadeniami vycvičiť aj dopravných pilotov, je na mieste.
Produkcia týchto lietadiel na profesionálnej úrovni je aj významným vývozným a hospodárskym prínosom pre ekonomiku Slovenskej republiky. Slovenská republika je, pre vašu informáciu, v tejto oblasti na špičke producentov lietajúcich športových zariadení v Európskej únii a produkcia lietadiel predstavuje pre každý štát vysoko edukovanú a technologicky najvyspelejšiu priemyselnú produkciu. Ďalšou možnosťou získania kvalifikácie leteckého personálu nielen pre lietajúce športové zariadenia sú uchádzači, držitelia preukazov spôsobilosti vyššej kategórie tzv. súkromný pilot, potom komerčný pilot alebo dopravný pilot.
Po splnení predpísaných administratívnych náležitostí kancelária poverenej právnickej alebo fyzickej osoby uzná preukaz, ktorý som spomínal, PPL, CPL, ATPL ako ekvivalent spôsobilosti pilota lietajúcich športových zariadení, ktorý po typovom preškolení má platnosť dva roky. Táto spôsobilosť však musí byť navzájom uznaná všetkými poverenými organizáciami v rámci Slovenskej republiky na jednotlivé kategórie lietajúcich športových zariadení bez akýchkoľvek diskriminácií. Preto tento daný návrh zákona reaguje na potreby aplikačnej praxe v oblasti aplikovania výcviku leteckého personálu lietajúcich športových zariadení.
Lietajúcim športovým zariadením, ako už bolo spomenuté, je lietadlo osobitnej kategórie určené na letecký šport. Výcvik členov leteckého personálu lietajúcich športových zariadení by mala vykonávať fyzická alebo právnická osoba poverená na základe povolenia vydaného dopravným úradom. Jej cieľom je zachovanie vysokej úrovne bezpečnosti leteckej prevádzky týchto zariadení a rozvoju tohto odvetvia leteckého športu. Tento systém je dlhodobo funkčne nadväzujúci a potrebuje určitý konkrétny legislatívny rámec, a práve aj preto z toho dôvodu aj ako človek, ktorý má na starosti u nás za poslanecký klub SME RODINA dopravu a pod dopravu spadá aj tento segment dopravy, teda letecká doprava, práve z tohto dôvodu som aj spolunavrhovateľ tohto zákona, a preto navrhujeme aj práve túto legislatívnu úpravu.
Takže ak by som vás mohol aj poprosiť, podporte tento návrh zákona, pretože veľmi uľahčí a veľmi zefektívni situáciu, čo sa týka zaškoľovania týchto fyzických alebo právnických osôb, ktoré sa chcú pohybovať v tomto segmente dopravy.
Ďakujem pekne, za mňa všetko.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Zhrniem to len stručne. Návrh približuje našu legislatívu legislatíve susedných krajín a odbúrava prekážku, ktorú v súčasnosti máme v rámci našej legislatívy, a ktorá spôsobuje, že pri pripomínaní si obetí totalitných režimov, ale taktiež pamiatky padlých a podobných situácií nám naša právna úprava bráni hovoriť o nich menovite a skúmať ďalej ich minulosť. Takže toto je niečo, čo chceme touto zmenou odstrániť. Ja sa takisto hlásim v rámci rozpravy ako prvá. Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny za spravodajcu k predmetnému návrhu zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Navrhovaná zmena naráža na to, že v súčasnosti naša platná právna úprava zákona o ochrane osobných údajov spôsobuje skutočne veľké ťažkosti v oblasti pripomínania obetí totalitných režimov. Konkrétne obetí holokaustu, ale aj iných režimov či pamiatky padlých hrdinov. S týmito ťažkosťami sú konfrontované rôzne subjekty, napríklad mimovládne organizácie, občianski aktivisti, ktorí sa zasadzujú o pripomínanie si týchto obetí, a ktorí majú záujem organizovať pietne akcie či vybudovať pamätník s menami konkrétnych obetí.
Zákon o ochrane osobných údajov v súčasnosti zároveň komplikuje aj zámery vytvárať virtuálne cintoríny, teda snahy vzdať úctu konkrétnym obetiam či padlým v online priestore. Súčasné znenie zákona totiž vyžaduje súhlas všetkých blízkych osôb, všetkých, podotýkam, čo je až absurdné, ktorého získanie vzhľadom na historické okolnosti, zachovanosť prameňov je nereálne a nedosiahnuteľné. Pokiaľ ide o pietne akcie zamerané na pripomínanie si pamiatky obetí holokaustu, akými sú napríklad čítania mien obetí, naplnenie podmienok v súčasnosti platnej právnej úpravy je takisto nereálne, nenaplniteľné, nakoľko stotožnenie a kontaktovanie všetkých blízkych osôb za účelom získania ich súhlasu dnes nie je možné.
Keď sa tieto akcie dejú, tak sa dejú prakticky na veľmi krehkej právne hrane. V období holokaustu došlo k zavraždeniu približne 70 000 židov žijúcich na území vtedajšej Slovenskej republiky a ďalších asi 35 000 židov z územia dnešného južného Slovenska, ktoré v danom období bolo súčasťou Maďarska.
Obeťami nacistov a ich kolaborantov sa stalo aj mnoho Rómov pochádzajúcich z územia Slovenska. V mnohých prípadoch boli vyvraždené celé rodiny. Zároveň sa mnohí z tých, ktorí prežili, po skončení 2. svetovej vojny z územia Slovenska vysťahovali a nie je možné ich ani stotožniť, ani kontaktovať. Snahy o zaistenie súhlasu všetkých blízkych osôb komplikuje aj nedostupnosť a nezachovanosť prameňov. Požiadavky kladené súčasným znením zákona o ochrane osobných údajov tak nie je možné z dôvodu objektívnych skutočností pri zámere realizovať napríklad pri pietnych akciách, ktoré som spomenula, ani pri tom budovaní pamätníkov alebo pri rôznych iných aktivitách s tým spojených.
Druhý dôvod okrem tohto pripomínania si obetí a padlých, kvôli ktorému pristupujeme k tejto zmene zákona, je dokumentovanie osudu týchto obetí. Zákon komplikuje snahy zdokumentovať osudy obetí totality padlých a poskytovať ďalšie informácie. V praxi sú napríklad mimovládne organizácie aj historici konfrontovaní so žiadosťami konkrétnych fyzických osôb a právnických osôb, napríklad samospráv. V prípade, ak naozaj vyhľadávajú informácie a snažia o osude konkrétnych obetí totality informovať, zozbieravať o nich všetky dostupné zdroje alebo spomienky na padlých za účelom následnej organizácie alebo organizácie nejakej akcie, alebo vydania publikácie.
Aj keď sa tu subjekty, na ktoré smerujú žiadosti, pohybujú v medziach zákonom povoleného spracovania osobných údajov na vedecký účel alebo na účel historického výskumu, problém nastáva pri poskytovaní získaných údajov žiadateľom, kde komplikáciu spôsobuje najmä požiadavka zákona získať súhlas, opakujem, všetkých blízkych osôb. To je často nevykonateľné. A v prípade, že žiadateľom o informácie je jedna z blízkych osôb príbuzných obete bez informácii o ostatných blízkych osobách, takisto nevie dostať adekvátnu informáciu. Aj tomuto chceme touto zmenou zákona predísť.
Ako som sa v úvode, keď som zákon v stručnosti uviedla, vyslovila, že hľadáme naozaj zhodu aj s príbuznými právnymi úpravami v okolitých štátoch, tak z hľadiska tých blízkych právnych úprav spomeniem napríklad zákon č. 110/2019 Z. z. o spracovaní osobných údajov platný v Českej republike, kde Česká republika rešpektuje GDPR, no na druhej strane nevyužila oprávnenie rozšíriť jeho pôsobnosť aj na ochranu osobných údajov zosnulých osôb práve vzhľadom na tom, že sa snažila zachovať pripomínanie si obetí holokaustu a iných obetí režimov, ktorý aj európske právo priznáva ako jeden z pilierov zachovania v rámci GDPR.
Nevidíme teda dôvod, aby v príbuznom právnom prostredí, za aký Slovenskú republiku radím, bola odlišná právna úprava, ktorá zamedzuje takémuto pripomínaniu si a dokumentovaniu osudu obetí, a prináša do aplikačnej praxe viac problémov ako úžitku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, aj vo vašich poslaneckých kluboch sú predpokladám poslanci, ktorí sa venujú téme sociálnych vecí a osobitne aj téme osôb, ktoré majú ťažké zdravotné postihnutie. Predpokladám takisto, že ste už boli informovaní, že ministerstvo práce, sociálnych vecí chystá v najbližšom období takú veľkú reformu, ktorá sa týka príspevkov pre tieto osoby. Myslím si, že ešte bude predmetom dosť veľkých diskusií.
Keď som sa možno dva-tri mesiace dozadu informoval, čo všetko bude obsahom tejto reformy s tým, že som poukázal na niektoré nepresnosti alebo medzery v zákone o kompenzáciách pre tieto osoby a pýtal som sa ministerstva, či aj tieto otázky chce nejakým spôsobom v tej reforme riešiť, tak som zistil, že z tých viacerých otázok práve tá, ktorú riešim spolu s ďalšími kolegami, v tejto novele zákona by ani nemala byť súčasťou tej reformy.
Takže sme sa rozhodli potom spolu teda s tými ďalšími kolegami, kolegyňami, ktoré sú pripísané ako spolupredkladatelia k tomuto návrhu zákona, že by sme časovo predbehli túto veľkú novelu, tú veľkú reformu a v snahe pomôcť tým osobám, ktoré vlastnia najmä nehnuteľný majetok, s ktorým z objektívnych dôvodov nevedia nakladať.
Častokrát sú to nehnuteľnosti, ktoré spoluvlastnia v režime BSM, teda bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo sú tieto nehnuteľnosti zaťažené, povedzme, exekučným záložným právo, alebo hypotekárnym úverom a objektívne s nimi nevedia nakladať. To je podmienka, na ktorej trvalo príslušné ministerstvo. Ja som to pôvodne chcel dať trošku širšie, že tam nebude tá podmienka, že by s nimi nevedeli objektívne nakladať. Jednoducho, že taký stav, že tie nehnuteľnosti sú zaťažené týmito ťarchami a že by sa tie ťarchy mali pri posudzovaní výšky majetku zohľadňovať.
Ministerstvo si potom dalo podmienku, že áno, zohľadňujme to, ale iba v prípade, že preukážu, že naozaj nevedia sa tej ťarchy zbaviť, teda že vlastným pričinením jednoducho tá ťarcha viazne na tom nehnuteľnom majetku. No a v prípade, že teda je to tak, že naozaj nevedia s tým, s tou ťarchou nič robiť, tak v takom prípade bude po novom alebo malo by po novom platiť, že keď sa bude načítavať tá hodnota príjmov a majetku, ktorá nesmie presiahnuť cca 40 000 eur na to, aby boli kvalifikované pre kompenzáciu, tak sa tá ťarcha odčíta. Bude to aktuálna hodnota k tomu stavu pri podaní žiadosti. Čiže tá ťarcha sa odčíta a ona potom priebežne, ako, povedzme, ten človek spláca tú hypotéku alebo ak sa vyrovná to BSM, tak ona sa prehodnotí, pretože ten zákon obsahuje ustanovenie, že osoba ZŤP je povinná informovať o zmenách, ktoré sa týkajú žiadosti o kompenzácie.
Je to jednoduchá novela. Som otvorený diskusii. Chcem poprosiť, aby ste to podporili.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 578. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 591 z 31. mája 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem vetou, ktorú mi povedala pani ministerka spravodlivosti: "Pán Krošlák, nemám rada, keď si poslanci robia z Trestného zákonníka trhací kalendár, ale táto vaša úprava je dobrá a dávam jej zelenú." Takže ja som vždycky vnímal túto snemovňu, parlament, ako inštanciu, kde sa prijímajú zákony, ktoré majú slúžiť ľuďom. A táto úprava je presne na to. Táto úprava slúži ochrane zdravia obyvateľstva.
Rozprávame hlavne o mladých ľuďoch, športovcoch, amatérskych športovcoch, ktorí v nevedomosti berú zakázané látky, rôzne steroidy, rastové hormóny a rôzne iné látky, ktorým sa v skratke hovorí LAHU.
Chceme touto úpravou alebo vrátim sa ešte naspäť. Za posledných 15 rokov v tejto oblasti, to znamená distribúcia, predávanie zakázaných látok, propagácia, bol odsúdený jeden jediný človek na Slovensku. Za 15 rokov! To znamená, že pravdepodobne bol niekde problém v tejto trestnej úprave, pretože táto činnosť sa u nás diala vo veľkom. A presne touto právnou úpravou chceme toto zmeniť. Táto právna úprava pre trestné konanie zjednodušuje dokazovanie, zjednodušuje celý proces a bude nápomocná orgánom činným v trestnom konaní, aby sa ľudia, ktorí sa živia touto činnosťou, aby mali väčší problém a aby mohli byť ľahšie stíhaní.
Chcel by som povedať k tomuto návrhu Trestného zákona, k tejto novele, že vlastne nebol to nápad zo dňa na deň, že sa mi niečo prisnilo a som sa zobudil a pome to spraviť. Bol som oslovený Antidopingovou agentúrou a ľuďmi, ktorí sa pohybujú v tomto prostredí, a zobral som si to za svoje veľmi rád. Som rád, že si vybrali mňa a som rád, že sa nám po takmer trištvrte roku práce podarilo pretaviť túto krátku novelu. Zúčastňovala sa na tom Antidopingová agentúra, ľudia z Národnej kriminálnej agentúry, ktorí sa zoberajú touto činnosťou, Kriminalistický expertízny ústav a prokurátor z Generálnej prokuratúry.
Verím, že táto právna úprava bude dostačujúca, bude dobrá a že sa nám podarí odstrániť alebo utlmiť túto nekalú činnosť, ktorá prebieha, myslím si, takmer všade. Toľko na začiatok.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol zároveň aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 14. septembra 2021.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Zároveň odporúčam návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty prerokovania návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegynky, kolegovia, no je nás tu málo, ale poďme na to. Cieľom predloženého návrhu zákona je odstrániť nerovnosti pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania, konkrétne stravovacích poukážok, ako aj zjednodušiť administratívu zamestnávateľov, ktorá vzniká pri poskytovaní stravovacích poukážok a finančného príspevku na stravovanie v predstihu za príslušný kalendárny mesiac.
Od 1. marca 2021 si u zamestnávateľa, ktorý dovtedy zabezpečoval svojim zamestnancom stravovanie formou stravovacích poukážok, zamestnanci môžu vybrať medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie. Ak zamestnávateľ prispieva v týchto prípadoch na stravovanie v rozsahu upravenom Zákonníkom práce, z hľadiska daní a odvodov neexistuje rozdiel medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom.
Ak však zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov formou finančného príspevku na stravovanie nad rámec Zákonníka práce z vlastných zdrojov, táto, nazvime ju, že "nadrámcová" suma, je pre zamestnávateľa daňovo neuznaným nákladom a u zamestnanca sa zdaňuje daňou z príjmov zo závislej činnosti. Na rozdiel od toho, ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov nad rámec Zákonníka práce z vlastných zdrojov, pri stravovacích poukážkach je táto suma pre zamestnávateľa daňovo uznaným nákladom, no u zamestnanca sa nezdaňuje. Teda jednoducho povedané, gastráč a finančná náhrada nie sú rovnocenné.
Navrhovaná zmena Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľom prispievať na stravovanie zamestnancov až do výšky 100 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín bez toho, aby bol tento príspevok považovaný za daňovo neuznaný výdavok pre zamestnávateľa a aby bol zároveň zdanený daňou z príjmov zo závislej činnosti na strane zamestnancov.
Keďže zamestnávatelia zabezpečujúci stravovanie formou stravovacích poukážok alebo finančným príspevkom na stravovanie, poskytujú stravovacie poukážky a príspevok na stravovanie na začiatku kalendárneho mesiaca, vzniká im dodatočná administratívna záťaž v prípade vzniku prekážok v práci na strane zamestnancov alebo čerpania dovolenky počas kalendárneho mesiaca. Z uvedeného dôvodu sa umožní zamestnávateľom poskytovať stravovacie poukážky a finančný príspevok obdobne ako pri mzde, teda dodatočne, najneskôr však posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. To je teda druhá vec, ktorá vlastne, ktorou meníme aktuálne platný stav.
Zamestnávateľom bude i naďalej zachovaná možnosť poskytovať stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na stravovanie preddavkovo, ak to bude dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Čiže budú mať voľnosť zamestnávatelia podľa toho, ako sa im to, ako im to bude, povedzme, menej administratívne náročné.
Obdobne sa upravujú aj ustanovenia o zabezpečení stravovania v osobitných právnych predpisoch týkajúcich sa štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov a Hasičského a záchranného zboru, ktorí teda nejdú podľa Zákonníka práce, ale podľa svojich vlastných predpisov, aby mali rovnaké pravidlá ako všetci ostatní zamestnanci.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, ako aj pozitívne sociálne vplyvy pre zamestnancov. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Rovnako nebude mať návrh zákona žiadne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona tiež nebude mať negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený po tlačou 584. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 597 z 31. mája 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.