32. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, ja by som v tomto svojom záverečnom slove po tom, čo už bola ukončená rozprava, chcel povedať len niekoľko slov k istému argumentu, ktorý tu padol, ale na ktorý nezaznel nejaký proti argument, a to je ten, že ak by sme aj obmedzili vykonávanie umelých potratov legislatívou, by sme teda zakázali tie potraty na požiadanie, tak by to v podstate nemalo nijaký vplyv na počet umelých potratov, ale naopak, viedlo by to iba k tomu, že by ženy vyhľadávali tie interrupcie niekde inde, alebo by chodili na ilegálne interrupcie, čo by spôsobilo to, že by mohli zomrieť alebo mať poškodené zdravie. K tomu musím povedať, najskôr čo sa týka tých žien, že v ich prípade, pokiaľ by u nás na Slovensku boli tie umelé potraty na požiadanie ilegálne, a napriek tomu by sa nejaká žena rozhodla ísť na tento potrat, tak je to v prvom rade jej vlastné rozhodnutie. To, že chce riskovať svoj život a zdravie kvôli tomu, že potrebuje usmrtiť svoje vlastné dieťa a že za tú cenu, teda alebo chce to urobiť dokonca za cenu porušenia, porušenia zákona, tak je to jej vlastné rozhodnutie, opakujem. Čiže nie je to to isté, ako v prípade nenarodeného dieťaťa, ktoré sa nemôže rozhodnúť, ale za ktorého rozhodujú jeho rodičia, teda matka, ktorá ide na tú umelú, umelý potrat. A tu treba povedať aj toľko, že pokiaľ nám ide o ochranu života, tak aj keď by sme pripustili, že niektoré ženy, ktoré by išli na tie ilegálne interrupcie, by mohli prísť o život, tak keď si pozrieme štatistiku napríklad Svetovej zdravotníckej organizácie, tak pri tých ilegálnych potratoch v krajinách, kde sú reštriktívne zákony, kde sú tie potraty zakázané, zahynie ročne alebo zomrie ročne 47-tisíc žien, čo je, sa môže javiť ako veľmi vysoké číslo. Treba ale povedať, že z 98 % sú to ženy, ktoré postupujú tieto ilegálne potraty v krajinách tretieho sveta, napríklad v Afrike, teda nejde o Poľsko alebo nejaké tie malé európske štáty, ktoré, ako napríklad Malta, ktoré majú tiež ilegálne potraty. Čiže nie je to niečo, čo sa dá porovnávať s nami.
Ale na druhej strane v krajinách, kde sú liberálne zákony, ako je to aj tu na Slovensku, pokiaľ ide o umelé potraty, tak zahynie alebo zomrie ročne vo svete 26 miliónov nenarodených detí. Čiže 26 miliónov oproti 47- tisíc. Každý jeden ľudský život má hodnotu, každý jeden ľudský život, no napriek tomu len takto čisto matematicky, ak sa máme postaviť na stranu života, ak máme ochrániť čo najviac ľudských život, tak lepšou cestou je ísť cestou práve tých obmedzení, reštrikcií umelých potratov, pretože vtedy zachránime viacej ľudských životov, ako keď, keď umožníme, aby naďalej u nás platili tieto liberálne zákony.
No a musím povedať aj toľko, že nie je pravda, nie je pravda, že je úplne jedno, akú máme legislatívu na Slovensku, že ten počet interrupcií nebude nejakým spôsobom klesať. Pretože keď sa pozrieme do histórie, tak výraznou mierou sa liberalizovali, liberalizovala legislatíva práve v roku 1986. Vtedy bol prijatý ten zákon, ktorý tu platí aj doteraz. Predtým tiež bolo možné vykonávať umelé potraty, ale tie podmienky boli omnoho prísnejšie. Boli tu tie interrupčné komisie atď. No a akonáhle bol prijatý ten zákon ešte v bývalom Československu, tak medziročne, medzi tým rokom 1986 - 1987 narástol počet umelých potratov o viac ako 20 %, čiže o jednu pätinu. To je dosť výrazný nárast, ktorý svedčí práve o tom, že keď niečo liberalizujeme v prípade interrupcií, tak ten počet interrupcií stúpne. Ale zase naopak, ak budeme reštriktívnejší, ak to obmedzíme, áno, nezachránime všetky, všetky nenarodené deti, ale výrazným spôsobom to obmedzíme.
A podobný príklad by som mohol uviesť aj v prípade Spojených štátov amerických, kde tým známym súdnym rozhodnutím amerického Najvyššieho súdu boli legalizované interrupcie v roku 1973. To bol rok, keď v tom čase sa vykonávalo približne 100-tisíc v celých Spojených štátoch amerických, 100-tisíc ilegálnych interrupcií. Ale po tom, čo boli legalizované, tak v priebehu desiatich rokov sa ten počet interrupcií vyšplhá na 1,3 milióna. Zo 100-tisíc na 1,3 milióna, čo je aj v prípade teda, že zoberieme, že ten počet populácie v Amerike za tých 10 rokov narástol, stále je to 12-násobný nárast počtu interrupcií len kvôli tomu, že bola tá legislatíva uvoľnená.
Na záver, panie poslankyne, páni poslanci, len toľko, že každý z nás, každý z nás má právo aj povinnosť sa rozhodnúť, zaujať nejaké stanovisko v tejto otázke a má sa teda, môže sa teda rozhodnúť, či sa postaví na stranu života, alebo sa postaví na stranu smrti. V konečnom dôsledku, ja tomu verím, že každý z nás si za toto svoje rozhodnutie, ktoré tu v Národnej rade Slovenskej republiky vykoná, bude raz zodpovedať aj pred Pánom Bohom, aj pred národom. Ale ja musím povedať za seba a za svojich kolegov z Ľudovej strany Naše Slovensko, že my budeme vždy stáť na strane života. A ja by som bol veľmi rád, keby sme v tejto otázke neboli sami. Viem, že sú tu poslanci, ktorí napriek tomu, že sú z koalície, sa na túto stranu života postavili a verím tomu, že rovnako sa postavia aj ďalší poslanci na túto správnu stranu, na stranu, na stranu pravdy.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
10:39
Vystúpenie 10:39
Rastislav SchlosárAle na druhej strane v krajinách, kde sú liberálne zákony, ako je to aj tu na Slovensku, pokiaľ ide o umelé potraty, tak zahynie alebo zomrie ročne vo svete 26 miliónov nenarodených detí. Čiže 26 miliónov oproti 47- tisíc. Každý jeden ľudský život má hodnotu, každý jeden ľudský život, no napriek tomu len takto čisto matematicky, ak sa máme postaviť na stranu života, ak máme ochrániť čo najviac ľudských život, tak lepšou cestou je ísť cestou práve tých obmedzení, reštrikcií umelých potratov, pretože vtedy zachránime viacej ľudských životov, ako keď, keď umožníme, aby naďalej u nás platili tieto liberálne zákony.
No a musím povedať aj toľko, že nie je pravda, nie je pravda, že je úplne jedno, akú máme legislatívu na Slovensku, že ten počet interrupcií nebude nejakým spôsobom klesať. Pretože keď sa pozrieme do histórie, tak výraznou mierou sa liberalizovali, liberalizovala legislatíva práve v roku 1986. Vtedy bol prijatý ten zákon, ktorý tu platí aj doteraz. Predtým tiež bolo možné vykonávať umelé potraty, ale tie podmienky boli omnoho prísnejšie. Boli tu tie interrupčné komisie atď. No a akonáhle bol prijatý ten zákon ešte v bývalom Československu, tak medziročne, medzi tým rokom 1986 - 1987 narástol počet umelých potratov o viac ako 20 %, čiže o jednu pätinu. To je dosť výrazný nárast, ktorý svedčí práve o tom, že keď niečo liberalizujeme v prípade interrupcií, tak ten počet interrupcií stúpne. Ale zase naopak, ak budeme reštriktívnejší, ak to obmedzíme, áno, nezachránime všetky, všetky nenarodené deti, ale výrazným spôsobom to obmedzíme.
A podobný príklad by som mohol uviesť aj v prípade Spojených štátov amerických, kde tým známym súdnym rozhodnutím amerického Najvyššieho súdu boli legalizované interrupcie v roku 1973. To bol rok, keď v tom čase sa vykonávalo približne 100-tisíc v celých Spojených štátoch amerických, 100-tisíc ilegálnych interrupcií. Ale po tom, čo boli legalizované, tak v priebehu desiatich rokov sa ten počet interrupcií vyšplhá na 1,3 milióna. Zo 100-tisíc na 1,3 milióna, čo je aj v prípade teda, že zoberieme, že ten počet populácie v Amerike za tých 10 rokov narástol, stále je to 12-násobný nárast počtu interrupcií len kvôli tomu, že bola tá legislatíva uvoľnená.
Na záver, panie poslankyne, páni poslanci, len toľko, že každý z nás, každý z nás má právo aj povinnosť sa rozhodnúť, zaujať nejaké stanovisko v tejto otázke a má sa teda, môže sa teda rozhodnúť, či sa postaví na stranu života, alebo sa postaví na stranu smrti. V konečnom dôsledku, ja tomu verím, že každý z nás si za toto svoje rozhodnutie, ktoré tu v Národnej rade Slovenskej republiky vykoná, bude raz zodpovedať aj pred Pánom Bohom, aj pred národom. Ale ja musím povedať za seba a za svojich kolegov z Ľudovej strany Naše Slovensko, že my budeme vždy stáť na strane života. A ja by som bol veľmi rád, keby sme v tejto otázke neboli sami. Viem, že sú tu poslanci, ktorí napriek tomu, že sú z koalície, sa na túto stranu života postavili a verím tomu, že rovnako sa postavia aj ďalší poslanci na túto správnu stranu, na stranu, na stranu pravdy.
Ďakujem pekne.
Pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, ja by som v tomto svojom záverečnom slove po tom, čo už bola ukončená rozprava, chcel povedať len niekoľko slov k istému argumentu, ktorý tu padol, ale na ktorý nezaznel nejaký proti argument, a to je ten, že ak by sme aj obmedzili vykonávanie umelých potratov legislatívou, by sme teda zakázali tie potraty na požiadanie, tak by to v podstate nemalo nijaký vplyv na počet umelých potratov, ale naopak, viedlo by to iba k tomu, že by ženy vyhľadávali tie interrupcie niekde inde, alebo by chodili na ilegálne interrupcie, čo by spôsobilo to, že by mohli zomrieť alebo mať poškodené zdravie. K tomu musím povedať, najskôr čo sa týka tých žien, že v ich prípade, pokiaľ by u nás na Slovensku boli tie umelé potraty na požiadanie ilegálne, a napriek tomu by sa nejaká žena rozhodla ísť na tento potrat, tak je to v prvom rade jej vlastné rozhodnutie. To, že chce riskovať svoj život a zdravie kvôli tomu, že potrebuje usmrtiť svoje vlastné dieťa a že za tú cenu, teda alebo chce to urobiť dokonca za cenu porušenia, porušenia zákona, tak je to jej vlastné rozhodnutie, opakujem. Čiže nie je to to isté, ako v prípade nenarodeného dieťaťa, ktoré sa nemôže rozhodnúť, ale za ktorého rozhodujú jeho rodičia, teda matka, ktorá ide na tú umelú, umelý potrat. A tu treba povedať aj toľko, že pokiaľ nám ide o ochranu života, tak aj keď by sme pripustili, že niektoré ženy, ktoré by išli na tie ilegálne interrupcie, by mohli prísť o život, tak keď si pozrieme štatistiku napríklad Svetovej zdravotníckej organizácie, tak pri tých ilegálnych potratoch v krajinách, kde sú reštriktívne zákony, kde sú tie potraty zakázané, zahynie ročne alebo zomrie ročne 47-tisíc žien, čo je, sa môže javiť ako veľmi vysoké číslo. Treba ale povedať, že z 98 % sú to ženy, ktoré postupujú tieto ilegálne potraty v krajinách tretieho sveta, napríklad v Afrike, teda nejde o Poľsko alebo nejaké tie malé európske štáty, ktoré, ako napríklad Malta, ktoré majú tiež ilegálne potraty. Čiže nie je to niečo, čo sa dá porovnávať s nami.
Ale na druhej strane v krajinách, kde sú liberálne zákony, ako je to aj tu na Slovensku, pokiaľ ide o umelé potraty, tak zahynie alebo zomrie ročne vo svete 26 miliónov nenarodených detí. Čiže 26 miliónov oproti 47- tisíc. Každý jeden ľudský život má hodnotu, každý jeden ľudský život, no napriek tomu len takto čisto matematicky, ak sa máme postaviť na stranu života, ak máme ochrániť čo najviac ľudských život, tak lepšou cestou je ísť cestou práve tých obmedzení, reštrikcií umelých potratov, pretože vtedy zachránime viacej ľudských životov, ako keď, keď umožníme, aby naďalej u nás platili tieto liberálne zákony.
No a musím povedať aj toľko, že nie je pravda, nie je pravda, že je úplne jedno, akú máme legislatívu na Slovensku, že ten počet interrupcií nebude nejakým spôsobom klesať. Pretože keď sa pozrieme do histórie, tak výraznou mierou sa liberalizovali, liberalizovala legislatíva práve v roku 1986. Vtedy bol prijatý ten zákon, ktorý tu platí aj doteraz. Predtým tiež bolo možné vykonávať umelé potraty, ale tie podmienky boli omnoho prísnejšie. Boli tu tie interrupčné komisie atď. No a akonáhle bol prijatý ten zákon ešte v bývalom Československu, tak medziročne, medzi tým rokom 1986 - 1987 narástol počet umelých potratov o viac ako 20 %, čiže o jednu pätinu. To je dosť výrazný nárast, ktorý svedčí práve o tom, že keď niečo liberalizujeme v prípade interrupcií, tak ten počet interrupcií stúpne. Ale zase naopak, ak budeme reštriktívnejší, ak to obmedzíme, áno, nezachránime všetky, všetky nenarodené deti, ale výrazným spôsobom to obmedzíme.
A podobný príklad by som mohol uviesť aj v prípade Spojených štátov amerických, kde tým známym súdnym rozhodnutím amerického Najvyššieho súdu boli legalizované interrupcie v roku 1973. To bol rok, keď v tom čase sa vykonávalo približne 100-tisíc v celých Spojených štátoch amerických, 100-tisíc ilegálnych interrupcií. Ale po tom, čo boli legalizované, tak v priebehu desiatich rokov sa ten počet interrupcií vyšplhá na 1,3 milióna. Zo 100-tisíc na 1,3 milióna, čo je aj v prípade teda, že zoberieme, že ten počet populácie v Amerike za tých 10 rokov narástol, stále je to 12-násobný nárast počtu interrupcií len kvôli tomu, že bola tá legislatíva uvoľnená.
Na záver, panie poslankyne, páni poslanci, len toľko, že každý z nás, každý z nás má právo aj povinnosť sa rozhodnúť, zaujať nejaké stanovisko v tejto otázke a má sa teda, môže sa teda rozhodnúť, či sa postaví na stranu života, alebo sa postaví na stranu smrti. V konečnom dôsledku, ja tomu verím, že každý z nás si za toto svoje rozhodnutie, ktoré tu v Národnej rade Slovenskej republiky vykoná, bude raz zodpovedať aj pred Pánom Bohom, aj pred národom. Ale ja musím povedať za seba a za svojich kolegov z Ľudovej strany Naše Slovensko, že my budeme vždy stáť na strane života. A ja by som bol veľmi rád, keby sme v tejto otázke neboli sami. Viem, že sú tu poslanci, ktorí napriek tomu, že sú z koalície, sa na túto stranu života postavili a verím tomu, že rovnako sa postavia aj ďalší poslanci na túto správnu stranu, na stranu, na stranu pravdy.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:45
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:45
Jana Bittó Cigániková"Potratila som mimovoľne, mala som 18 rokov, študentskú brigádu, celý život a štúdium pred sebou. Krátky vzťah, ktorý by dieťa neuniesol. Brala som antikoncepciu, ktorá však zlyhala, ako sa občas stáva. Keby nepotratím mimovoľne, aj tak na ten potrat pôjdem. Bez toho by som zničila život sebe, jednému mužovi a dieťaťu, ktoré by...
"Potratila som mimovoľne, mala som 18 rokov, študentskú brigádu, celý život a štúdium pred sebou. Krátky vzťah, ktorý by dieťa neuniesol. Brala som antikoncepciu, ktorá však zlyhala, ako sa občas stáva. Keby nepotratím mimovoľne, aj tak na ten potrat pôjdem. Bez toho by som zničila život sebe, jednému mužovi a dieťaťu, ktoré by nebolo zabezpečené, trápilo by sa, malo by rodičov, ktorí trpia, lebo sa oň nedokážu postarať. Neľutovala by som toto rozhodnutie, lebo by som tak zachránila seba a svoju budúcnosť a nezničila budúcnosť niekoho malinkého, nevinného. Jediné, čo ma mrzí, je, že nikto nerieši traumy spojené s mimovoľnými potratmi, že ženy nemajú psychologickú starostlivosť a že nie je možné vykonať interrupciu pomocou tabletky, čo by mnoho, mnohým ušetrilo bolesti a zbytočné trápenie. Ženy majú právo sa rozhodnúť. A mnohé tak nekonajú kvôli tomu, že sú sebecké, ale práve naopak, lebo chcú niekomu dať zaslúžene kvalitný život, nie mu ho vziať."
Poprosila som na internete aj o to, aby predkladateľom ľudia napísali odkaz, že čo vám mám povedať. Poprosila som o to, aby to boli slušné odkazy. Napriek tomu som musela filtrovať. Myslím, že to poznáte aj vy z druhej strany, že naozaj tá téma rozdeľuje spoločnosť. Snažila som sa preto vybrať také miernejšie. Prosím, neberte to osobne. Sú to teda odkazy ľudí.
Radovan Jokel píše: "Keď majú takú starosť o ochranu života, nech sa postarajú o zlepšenie zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia, sprísnenie trestov za násilné trestné činy, zlepšenie kvality ovzdušia, potravín, bezpečnosť práce, prevencie chorôb a aj zlepšenie dôchodkov pre, vďaka ochrane života, čoraz viac dlhovekých občanov. A tiež by som sa ich spýtal, koľko človekohodín intenzívnej práce expertov to stálo, kým prišli na konkrétne tento spôsob ochrany života?"
Viem, čo by ste povedali, že teda však sme pri vláde, tak to zlepšujme, je mi to úplne jasné. Nechcem sa tváriť, že nie, ale pravda je taká, že tieto aspekty sa ešte nezlepšili a už ideme zakazovať, že to je ten, to je ten pohľad.
Petra Hrušková: "Pán Čepček, s kľudom môžte mať aj dve, tri, štyri deti, ale nie sú jasle, nie sú škôlky, nie sú pracovné príležitosti pre matky, nie je dostupné bývanie atď. To sú problémy, s ktorými sa potýka takmer každá rodina. Potraty sú len špička problému v tejto republike."
Zuzana Hudecová: "Ak chcú chrániť život, nech zlepšia podmienky ženám, ktoré od začiatku tehotenstva vedia, že budú na to samé. Nejeden prípad a rozhodnutie ísť na interrupciu vzišiel z obáv, ako sa o dieťa žena postará sama. Nech si oni idú platiť účty z tých smiešnych príspevkov. Interrupcia nie je kratochvíľa a čísla počtu interrupcií neustále klesajú."
Mariana Tilingerová: "Najprv treba prevenciu, ochranu pred otehotnením, až potom dôsledky, pokiaľ nebude žena dobre ochránená zákonmi pred svojvôľou mužov, že ju môžu pomaly znásilniť a donútiť k materstvu, aj keď nechce. Pre ochranu žien pred nechceným tehotenstvo treba, aby si muži urobili vazektómiu a bude pokoj. Treba taký zákon. Alebo trestať mužov, ak bez vysloveného súhlasu ženy sa opovážia ju oplodniť."
Ľubica, okej, to nie, dobre.
Mária Záhorcová: "Však sa ho spýtajte, či vie, koľkým deťom tohto roku zamietli škôlku a z akej almužny žijú rodičia chorých, postihnutých detí, ktorí prišli o prácu, lebo sa 24/7 o deti starajú. A či už dostali aspoň psychologickú a právnu pomoc obete sexuálneho násilia, napríklad aj tie maloleté, z ktorých obťažovania bol obvinený náš kolega."
Ľuboš Forró: "Nech rieši radšej to, ako pomôcť mladým rodinám a nehrabať sa v materniciach žien, pre ktoré je toto rozhodnutie zväčša životná trauma. Počet interrupcií klesá, tak nech to nechajú tak, nech netlačia svoje názory a postoje."
V podstate takto sa dokola opakuje. Nechcem vás zaťažovať. Je to väčšinou o tom, že, že treba najprv riešiť iné problémy. A všetci sa zhodneme na tom, že treba a že sú, aj sa robia niektoré veci, aj sa predkladajú návrhy zákonov, aj sa predkladajú návrhy zákonov, ale skutočnosť je takáto. Asi nikto z nás nepoprie, že tieto problémy nie sú ešte stále vyriešené. A jednoducho nie je fér, kým nie sú vyriešené, kým žena nevie sa postarať, nemá na to financie, keď zostane sama, nemá kam dať to dieťa do jaslí, do škôlky. Pokiaľ je choré, nemá dostatočnú starostlivosť. Akonáhle to dieťa dosiahne 18 rokov a náhodou je samé, nemá kam ísť. Kým toto nie je vyriešené, nie je fér vôbec sa baviť o tom, že prikážeme žene, aby do takéhoto prostredia dieťa porodila bez ohľadu na to, či to chce alebo nechce urobiť.
No zaujímavé bolo, mali sme teraz situáciu, bol COVID a ako viete, tak ja som kedysi zakladala škôlky a jasle práve preto, že som bola mamina dvoch detí a chcela som zároveň byť s nimi a zároveň nebyť odkázaná na tú almužnu. A jediné, čo mi z toho vyšlo napriek tomu, že som mala ekonomické vzdelanie, bolo, že teda urobiť škôlku, normálne si sprístupniť vzdelanie nižšieho stupňa síce, ale pedagogické, aby som sa mohla venovať deťom, urobiť si kurz a otvoriť tú škôlku. A takto takýmto spôsobom som sa vlastne dostala k tomu, že nejakú dobu, a vlastne tie škôlky a jasle fungujú aj teraz, to už je vyše desať rokov, ale nejakú dobu som sa ja sama o tieto detičky starala, aj som teda toto rozbehla. A viem tým pádom veľmi dobre, ako to funguje.
A keď chce dať matka dieťa do škôlky, tak má vlastne dve možnosti, buď berie príspevok na, to je rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. No a je zaujímavé, že akonáhle sa jeden alebo druhý príspevok zvýši o nejakú sumu, tak, samozrejme, tí rodičia sa prehlásia na ten príspevok, lebo je vylúčené brať obidva naraz. Čiže buď beriete rodičák, alebo beriete ten príspevok na starostlivosť. V čase, keď bol príspevok na starostlivosť vyšší, všetci rodičia alebo väčšina rodičov ho čerpala a tento príspevok sa čerpá z fondov Európskej únie drvivou väčšinou. Rodičovský príspevok sa čerpá z nášho rozpočtu. A hovorím vám to celé preto, lebo je zaujímavé, že v priebehu času prišlo k tomu, že ten rodičovský príspevok, ktorý čerpáme z rozpočtu Slovenska, tak v podstate sa navýšil, je vyšší ako príspevok na starostlivosť a preto dnes nikto nečerpá, aj keď máme tú možnosť ten príspevok na starostlivosť z rozpočtu Európskej únie, ale všetko sa čerpá vlastne z nášho.
A keď prišlo k tomuto COVID-u a keďže viem, ako to v tých škôlkach chodí, ako sa správajú tí rodičia, ako je to pre nich dôležité, samozrejme, však taká súkromná škôlka, to stojí 400 - 500 eur, v štátnych nie je dosť miesta, no tak tí rodičia potrebujú pomoc. Tak som prišla s návrhom v koalícii, že prosím vás, však urobme to, že zvýšme ten príspevok na starostlivosť o dieťa, aby bolo viac miesta v tých škôlkach pre tie deti, pretože to je problém, prečo veľa matiek ani len sa neodváži mať dieťa, lebo vie, že sa nebude vedieť uplatniť a zostane na to sama, na tú starostlivosť.
A bolo zaujímavé počúvať kolegov, ktorí teraz s tým istým rozmýšľaním, ktorí teraz obhajujú tieto, tieto obmedzenia interrupcií, o tom, že nemôžme to spraviť, my predsa nemôžme dať väčší príspevok na starostlivosť o dieťa, pretože to je iba pre pracujúce alebo študujúce matky a my by sme tým zhodili vlastne tie, ktoré sú doma a preto to nespravíme a nezvýšime ten príspevok a zostalo to tak. Tie peniaze tam ležia, ležali a aj ležia. My čerpáme peniaze v menšom množstve z nášho rozpočtu, pritom z peňazí z Európskej únie sme mohli podporiť, podporiť to, aby tie matky sa nebáli do toho ísť. A len na základe nejakej ideológie o tom, že žena patrí, a to som aj doslova počula túto vetu, že žena patrí domov k deťom, za sporák, a nie teda, že bude nejakú kariéru alebo že bude študovať a že bude pracovať, tak kvôli tejto ideológii sme neboli schopní takéto opatrenie, muselo by to urobiť vlastne ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, sme to jednoducho neurobili. A toto opatrenie by pomohlo naozaj podľa mňa ženám, aby sa rozhodli, aby mali odvahu, nazbierali odvahu mať dieťa. A ja som to s týmto zámerom aj robila. Úprimne to hovorím. Takže toto sú pre mňa riešenia, ktoré pomôžu znížiť počet interrupcií a tomuto podobné. Presne to, čo si ľudia pýtajú, hej, že tú pomoc v reálnom živote.
Zhrňme si to. Dokázala som vám, že to nie je želanie väčšiny, čo ste predložili. Napriek tomu to tu opakujete. No dáta hovoria jasne. Nemusím čítať znova tie grafy. Ale ani pri vašom, o ktorom ste vy hovorili, prieskume, pán Čepček, kde ste hovorili, že 47 % ľudí, ani to nie je väčšina. Ja som taký prieskum ale nenašla. Hovoríte stále dokola, že ide o zabíjanie detí. Ja som vám teda včera sa snažila dokázať, že nie je to zabíjanie a nie sú to deti. Viem, že je to pre vás citlivé, rozumiem tomu, že je to pre vás citlivé, ale vy nemôžte niečo, čo si vy prajete, dávať ako fakt. A jednoducho keby to bolo zabíjanie, tak by bol, bol by to trestný čin, tak by sa za to chodilo do basy, keby to bolo detí, tak by sme nemali všetky tie debaty o tom, že zygota, embryo, vajíčko, embryo, plod, atď. a aj sami pripúšťate, že teda to bude dieťa, a to pripúšťam aj ja. To, to, to, samozrejme, o tom nie je diskusia, ale ja hovorím, dieťa to bude, až keď sa tak rozhodne žena, prípadne rodičia.
Bola tu diskusia o tom, že kedy začína život. Napriek tomu, že som vám včera predložila päť vedeckých pohľadov, odborných pohľadov na to, ako rôzne sa dá pozerať na počiatok života, napriek tomu aj dnes opakujete, veda hovorí jasne, nie je v tom rozpor, nikto nespochybňuje, to nie je pravda. Kolegovia, nepoužívate férové argumenty, pretože včera som vám dala jasný dôkaz o tom, že takto to nie je. Váš pohľad je len jeden z mnohých pohľadov a je legitímne, že nejaká časť spoločnosti má iný. Nie je fér, keď opakujete veci, ktoré jednoducho už boli dokázateľne vyvrátené. A taká debata potom, samozrejme, ani nikam nevedie.
Často sa tu omieľajú komunisti, že teda my liberáli, SaS-kári obhajujeme komunistický zákon. Počúvajte, komunisti hovorili aj, že dva plus dva sú štyri a my liberáli si myslíme, že sú štyri. Ono sa niekedy aj pritrafí aj komunistom, hej? A úplne zaujímavé je potom dávať ako dobrý príklad Hippokratovu prísahu z 12. storočia, že tej by sme sa mali držať, ale toho komunistického zákona už nie. Také zaujímavé rozpory.
Počúvam, že vás napádam. Ja by som sa chcela každého z vás, čo tu sedíte, spýtať, koho som osobne urazila? Koho z vás počas debaty som ja osobne urazila? Na koho som bola osobná? Čo som spravila? Prečítala som štúdiu, ukázala som alebo prečítala som vám grafy, ktoré hovorili o tom, že to nie je názor väčšiny, že ako klesajú, klesajú interrupcie. Prečítala som vedecký článok o pohľadoch rôznych vedcov o tom, ako sa dá pozerať na začiatok života. A reagovala som na faktické, kde ktoré síce boli zväčša osobné, ale snažila som sa vám práve ukázať, že aký je v tom rozdiel.
Úprimne, napriek tomu, že je to pre mňa veľmi emotívna téma, napriek tomu som sa, napriek tomu som sa snažila naozaj nikoho nenapádať a nepovažujem to za fér, keď mi niekto povie: stále ma napádate. Nie je to pravda, ja korektne argumentujem.
Mojou odpoveďou na to, čo som prečítala, boli práve naopak, bola kopa osobných urážok. Skúste si pozrieť tie včerajšie reakcie na ten článok, čo som prečítala. Ja si dám tú námahu, ja to zostrihám. Keď tu stál pán Kuffa a rozprával tu o tom, nebudem to opakovať, boli ste tu. Nikto z vás z tých faktických nepovedal: fú, tak toto je za čiaru. Jedine pán Kotleba potom, keď sa postavil, začal hovoriť, tak, tak na začiatku povedal, že to je za čiaru. Nikto z vás. Kde je vaša ochrana života narodeného? Kde je vaša ochrana žien? Keď váš, keď, keď, síce váš názorový oponent, ale predsa staršia kolegyňa dostáva ako reakciu na jasné dáta a fakty a na úprimné odpovede takýto hejt, kde ste boli, ochranári, vtedy?
Dostala som informáciu, ako vlastne som súčasťou pekelného plánu, že som diablov advokát, agent LGBT, mimochodom k tomu sa hlásim, vrahyňa svojich súrodencov. Pán Suja, k vám špeciálne, od vás nie som zvyknutá, že ste takto nekorektný. Rozumiem, že je to pre vás emotívna téma, aj pre mňa, ale prepáčte, aby keď ja poviem svoj osobný príbeh a vy ma obviníte, že ja som vlastne chcela zabiť svojich súrodencov, však to je fakt úplne za čiarou. Včera, včera ste to povedali, keď som hovorila o tom, že v dospelosti som zistila, aký ťažký život mala moja mama a že som vlastne spoznala svojich súrodencov, tak vo vašej faktickej ste takéto niečo povedali. (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
70a.
Páni poslanci!
Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
70b.
Hovorili ste, že obhajujem zákon proti pedofílii. Prosím vás pekne, pán Suja, ja som včera hovorila o tom, že nie je normálne brániť tomu, aby mladí ľudia dostali informácie, napríklad o homosexuáloch, pretože sú súčasťou našej spoločnosti. Vy dobre viete, že Orbán zakázal aj toto. A to je, a to je kdekoľvek, pán Suja. Oni sú súčasťou nášho života a vôbec nie je na škodu im povedať, že existujú.
Hovoríte o lieku za dva milióny, že ja chcem teda zabíjať dieťa, ktoré nedostane liek za dva milióny. Pán Suja, hovorím vám ja, že chcete zabíjať tisíc detí, ktoré nedostanú dvojtisícový liek preto, lebo chcete zaplatiť ten jeden liek za dva milióny? Toto nie je fér. Pán Suja, skúste, ja vám len chcem, skúste ma vnímať, ja vám len chcem povedať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
70c.
Pán, páni poslanci! Pani poslankyňa, aj vás poprosím, snažte sa to spravodajské záverečné vystúpenie viesť k tomu, aby ste nepriamo alebo priamo nevyzývali k nejakej reakcii, pretože to nie je účelom ani spravodajcu podľa môjho názoru, takže vás poprosím, skúsme to ukončiť dôstojne. Ďakujem.
Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
70d.
Ďakujem. Aj sa o to snažím, len sa snažím ukázať, že čo robia nekorektné argumenty, ale áno, rozumiem, idem k tomu. Naozaj nie je mojím cieľom nejako vám to vyčítať, len vám ukazujem, ako veľmi nekorektné argumenty na jednej aj na druhej strane potom zaznievajú a že to nikam nevedie.
Hovoríte, že si neviete predstaviť, že nebudete bojovať za nenarodené deti. Ja vám rozumiem, pretože ja si neviem predstaviť, že nebudem bojovať za slobodu žien, za právo žien sa rozhodnúť, kedy sa budú reprodukovať, za právo žien byť rovnoprávnymi s mužmi.
Ja osobne som chcela napríklad dieťa už v sedemnástich rokoch, prvé som mala v dvadsiatich dvoch, druhé v dvadsiatich štyroch. Ja teda si nemyslím, že by som si zaslúžila nejakú dehonestáciu, ale to mne nedáva právo prikazovať to iným ženám. Ten môj pohľad na život predsa neznamená, že všetci ostatní sa tak musia správať.
Nepatrí sem ani prirovnanie detí ku kuriatkam, psíkom, mačičkám a podobne. Hovoríte o tom, že ženy matky ku gravidným sukám a k sliepkam. Viem, že to nemyslíte ako urážku, len si uvedomte, kam tá debata speje, pretože vy hovoríte o tom, že my, ktorí si zastávame ženy, že my jednoducho bojujeme za práva zvierat, ale za práva nenarodených detí, ľudí, nie. Ale veď to nie je pravda. Veď nikto nebráni majiteľovi tej fenky, o ktorej ste hovorili, aby nemala šteniatka, keď sa tak majiteľ rozhodne. O tom tu diskusia neni, a keď dáte taký návrh zákona, tiež budem proti.
A to, že týranie zvierat, živých bytostí je zakázané, veď to by malo byť samozrejmé tak isto, ako je zakázané týranie detí. Veď o tom neni žiadna diskusia. To nie je fér argument. Nikto nechce, aby boli deti týrané. Nikdy nikto takéto niečo nepovedal. Nie je to od vás korektné a takéto nekorektné, takáto nekorektná argumentácia ukazuje, že to nie je u vás fér hra, ale že je to len presvedčenie, dogma, ktorú chcete ostatným, ostatným vštiepiť.
Hovoríte často o demografickej otázke. Páni, prosím vás, my nie sme tu na, ženy nie sú na to, aby riešili demografickú otázku. My nie sme nástroje nejakej vašej politiky. My sme živé bytosti. My nie sme schránky na rodenie detí. To nie je fér. Jasné, klesá počet ľudí, Slovensko a Európska únia budú, budú tieto deti chýbať, to tu padlo, no tak ženy roďte, páči sa. A my chlapi v parlamente vám to prikážeme. Vážne? Nie je to fér takto uvažovať.
Vraj som sa vytrestala, lebo som tu sama. No ja vám poviem pravdu, ja, odo mňa asi to vidíte, je to úprimné, ale som jediná, ktorá si myslí, že má význam s vami diskutovať. A stále si to myslím, že je treba vám ukázať, že tá druhá strana, to nie je žiadny diabol, žiadne peklo. Že je to len úprimne tak, ako vy úprimne veríte tomu svojmu, tak úprimne aj tá druhá strana verí, že treba bojovať za tie ženy.
V podstate na záver, celú dobu hovoríte iba o dieťati, aj to iba do momentu narodenia, lebo predstavte si, že 4 % z tých detí budú napríklad homosexuáli, vtedy ich už tak ľúbiť nebudete. A nedajbože, že sa by sa ešte narodilo ako, ako nejaký transsexuál alebo niečo také. Tam už láska končí. Nezaujíma vás, že dieťa môže, to, ktoré sa narodí, trpieť nedostatkom, láskou, lásky, zabezpečenia, nič také. A už vôbec vás nezaujímajú tie ženy.
Nepozeráte sa na to z pohľadu ženy, ktorú dvadsať rokov týral manžel a chce si ju zaviazať tým, že jej urobí ďalšie dieťa bez toho, aby sa jej pýtal. Pretože má nad ňou fyzickú prevahu. A pretože máme taký systém, že ona sa bojí ísť na políciu alebo kohokoľvek požiadať o pomoc. Nepozeráte sa na to z pohľadu Rómky z osady, kde jej opitý manžel príde večer domov a vôbec sa jej nepýta, či chce alebo nechce dieťa a antikoncepciu brať nemôže, lebo to je proti Bohu. Nepozeráte sa na to z pohľadu 16-ročného dievčaťa, ktoré dovtedy rodičia úzkostlivo strážili, nikdy nepustili von a ona ide na prvý žúr svojho života a tam ju očarí pekný chalan, ktorého vidí prvýkrát v živote a urobí životnú chybu. Nepozeráte sa na to z tohto pohľadu, ako si zničí život, ako zničí život tomu dieťaťu. Nepozeráte sa na to z pohľadu toho, že ak, ak by k tejto chybe neprišlo, lebo v tomto prípade by to bola chyba, tak by mohla neskôr stretnúť muža, ktorý, s ktorým bude mať ďalšie 2-3 deti a budú šťastná rodina. Bude šťastná ona, budú šťastné deti, bude šťastný ten muž.
Jednoducho sa na to pozeráte len z toho svojho pohľadu, prípadne, musím uznať, z pohľadu nenarodeného dieťaťa, ale nepočúvate, nevnímate nás ženy. Nevnímate ani niekoho, kto si, kto sa vám úprimne snaží otvoriť oči a ukázať aj iný pohľad na svet. Prosím vás pekne, takéto návrhy, na takých sa nikdy nezhodneme, ale určite sa zhodneme, ako tu bolo povedané niekoľkokrát, na podpore žien. Napríklad pri tých škôlkach, pri tých príspevkoch. Toto je cesta, kde sa zhodneme, poďme touto cestou.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
25.6.2021 o 10:45 hod.
Mgr. MBA
Jana Bittó Cigániková
Videokanál poslanca
Dostala som správu na sociálnych sieťach, tak dostala som ich viac, niekoľko vám prečítam a začnem touto:
"Potratila som mimovoľne, mala som 18 rokov, študentskú brigádu, celý život a štúdium pred sebou. Krátky vzťah, ktorý by dieťa neuniesol. Brala som antikoncepciu, ktorá však zlyhala, ako sa občas stáva. Keby nepotratím mimovoľne, aj tak na ten potrat pôjdem. Bez toho by som zničila život sebe, jednému mužovi a dieťaťu, ktoré by nebolo zabezpečené, trápilo by sa, malo by rodičov, ktorí trpia, lebo sa oň nedokážu postarať. Neľutovala by som toto rozhodnutie, lebo by som tak zachránila seba a svoju budúcnosť a nezničila budúcnosť niekoho malinkého, nevinného. Jediné, čo ma mrzí, je, že nikto nerieši traumy spojené s mimovoľnými potratmi, že ženy nemajú psychologickú starostlivosť a že nie je možné vykonať interrupciu pomocou tabletky, čo by mnoho, mnohým ušetrilo bolesti a zbytočné trápenie. Ženy majú právo sa rozhodnúť. A mnohé tak nekonajú kvôli tomu, že sú sebecké, ale práve naopak, lebo chcú niekomu dať zaslúžene kvalitný život, nie mu ho vziať."
Poprosila som na internete aj o to, aby predkladateľom ľudia napísali odkaz, že čo vám mám povedať. Poprosila som o to, aby to boli slušné odkazy. Napriek tomu som musela filtrovať. Myslím, že to poznáte aj vy z druhej strany, že naozaj tá téma rozdeľuje spoločnosť. Snažila som sa preto vybrať také miernejšie. Prosím, neberte to osobne. Sú to teda odkazy ľudí.
Radovan Jokel píše: "Keď majú takú starosť o ochranu života, nech sa postarajú o zlepšenie zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia, sprísnenie trestov za násilné trestné činy, zlepšenie kvality ovzdušia, potravín, bezpečnosť práce, prevencie chorôb a aj zlepšenie dôchodkov pre, vďaka ochrane života, čoraz viac dlhovekých občanov. A tiež by som sa ich spýtal, koľko človekohodín intenzívnej práce expertov to stálo, kým prišli na konkrétne tento spôsob ochrany života?"
Viem, čo by ste povedali, že teda však sme pri vláde, tak to zlepšujme, je mi to úplne jasné. Nechcem sa tváriť, že nie, ale pravda je taká, že tieto aspekty sa ešte nezlepšili a už ideme zakazovať, že to je ten, to je ten pohľad.
Petra Hrušková: "Pán Čepček, s kľudom môžte mať aj dve, tri, štyri deti, ale nie sú jasle, nie sú škôlky, nie sú pracovné príležitosti pre matky, nie je dostupné bývanie atď. To sú problémy, s ktorými sa potýka takmer každá rodina. Potraty sú len špička problému v tejto republike."
Zuzana Hudecová: "Ak chcú chrániť život, nech zlepšia podmienky ženám, ktoré od začiatku tehotenstva vedia, že budú na to samé. Nejeden prípad a rozhodnutie ísť na interrupciu vzišiel z obáv, ako sa o dieťa žena postará sama. Nech si oni idú platiť účty z tých smiešnych príspevkov. Interrupcia nie je kratochvíľa a čísla počtu interrupcií neustále klesajú."
Mariana Tilingerová: "Najprv treba prevenciu, ochranu pred otehotnením, až potom dôsledky, pokiaľ nebude žena dobre ochránená zákonmi pred svojvôľou mužov, že ju môžu pomaly znásilniť a donútiť k materstvu, aj keď nechce. Pre ochranu žien pred nechceným tehotenstvo treba, aby si muži urobili vazektómiu a bude pokoj. Treba taký zákon. Alebo trestať mužov, ak bez vysloveného súhlasu ženy sa opovážia ju oplodniť."
Ľubica, okej, to nie, dobre.
Mária Záhorcová: "Však sa ho spýtajte, či vie, koľkým deťom tohto roku zamietli škôlku a z akej almužny žijú rodičia chorých, postihnutých detí, ktorí prišli o prácu, lebo sa 24/7 o deti starajú. A či už dostali aspoň psychologickú a právnu pomoc obete sexuálneho násilia, napríklad aj tie maloleté, z ktorých obťažovania bol obvinený náš kolega."
Ľuboš Forró: "Nech rieši radšej to, ako pomôcť mladým rodinám a nehrabať sa v materniciach žien, pre ktoré je toto rozhodnutie zväčša životná trauma. Počet interrupcií klesá, tak nech to nechajú tak, nech netlačia svoje názory a postoje."
V podstate takto sa dokola opakuje. Nechcem vás zaťažovať. Je to väčšinou o tom, že, že treba najprv riešiť iné problémy. A všetci sa zhodneme na tom, že treba a že sú, aj sa robia niektoré veci, aj sa predkladajú návrhy zákonov, aj sa predkladajú návrhy zákonov, ale skutočnosť je takáto. Asi nikto z nás nepoprie, že tieto problémy nie sú ešte stále vyriešené. A jednoducho nie je fér, kým nie sú vyriešené, kým žena nevie sa postarať, nemá na to financie, keď zostane sama, nemá kam dať to dieťa do jaslí, do škôlky. Pokiaľ je choré, nemá dostatočnú starostlivosť. Akonáhle to dieťa dosiahne 18 rokov a náhodou je samé, nemá kam ísť. Kým toto nie je vyriešené, nie je fér vôbec sa baviť o tom, že prikážeme žene, aby do takéhoto prostredia dieťa porodila bez ohľadu na to, či to chce alebo nechce urobiť.
No zaujímavé bolo, mali sme teraz situáciu, bol COVID a ako viete, tak ja som kedysi zakladala škôlky a jasle práve preto, že som bola mamina dvoch detí a chcela som zároveň byť s nimi a zároveň nebyť odkázaná na tú almužnu. A jediné, čo mi z toho vyšlo napriek tomu, že som mala ekonomické vzdelanie, bolo, že teda urobiť škôlku, normálne si sprístupniť vzdelanie nižšieho stupňa síce, ale pedagogické, aby som sa mohla venovať deťom, urobiť si kurz a otvoriť tú škôlku. A takto takýmto spôsobom som sa vlastne dostala k tomu, že nejakú dobu, a vlastne tie škôlky a jasle fungujú aj teraz, to už je vyše desať rokov, ale nejakú dobu som sa ja sama o tieto detičky starala, aj som teda toto rozbehla. A viem tým pádom veľmi dobre, ako to funguje.
A keď chce dať matka dieťa do škôlky, tak má vlastne dve možnosti, buď berie príspevok na, to je rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. No a je zaujímavé, že akonáhle sa jeden alebo druhý príspevok zvýši o nejakú sumu, tak, samozrejme, tí rodičia sa prehlásia na ten príspevok, lebo je vylúčené brať obidva naraz. Čiže buď beriete rodičák, alebo beriete ten príspevok na starostlivosť. V čase, keď bol príspevok na starostlivosť vyšší, všetci rodičia alebo väčšina rodičov ho čerpala a tento príspevok sa čerpá z fondov Európskej únie drvivou väčšinou. Rodičovský príspevok sa čerpá z nášho rozpočtu. A hovorím vám to celé preto, lebo je zaujímavé, že v priebehu času prišlo k tomu, že ten rodičovský príspevok, ktorý čerpáme z rozpočtu Slovenska, tak v podstate sa navýšil, je vyšší ako príspevok na starostlivosť a preto dnes nikto nečerpá, aj keď máme tú možnosť ten príspevok na starostlivosť z rozpočtu Európskej únie, ale všetko sa čerpá vlastne z nášho.
A keď prišlo k tomuto COVID-u a keďže viem, ako to v tých škôlkach chodí, ako sa správajú tí rodičia, ako je to pre nich dôležité, samozrejme, však taká súkromná škôlka, to stojí 400 - 500 eur, v štátnych nie je dosť miesta, no tak tí rodičia potrebujú pomoc. Tak som prišla s návrhom v koalícii, že prosím vás, však urobme to, že zvýšme ten príspevok na starostlivosť o dieťa, aby bolo viac miesta v tých škôlkach pre tie deti, pretože to je problém, prečo veľa matiek ani len sa neodváži mať dieťa, lebo vie, že sa nebude vedieť uplatniť a zostane na to sama, na tú starostlivosť.
A bolo zaujímavé počúvať kolegov, ktorí teraz s tým istým rozmýšľaním, ktorí teraz obhajujú tieto, tieto obmedzenia interrupcií, o tom, že nemôžme to spraviť, my predsa nemôžme dať väčší príspevok na starostlivosť o dieťa, pretože to je iba pre pracujúce alebo študujúce matky a my by sme tým zhodili vlastne tie, ktoré sú doma a preto to nespravíme a nezvýšime ten príspevok a zostalo to tak. Tie peniaze tam ležia, ležali a aj ležia. My čerpáme peniaze v menšom množstve z nášho rozpočtu, pritom z peňazí z Európskej únie sme mohli podporiť, podporiť to, aby tie matky sa nebáli do toho ísť. A len na základe nejakej ideológie o tom, že žena patrí, a to som aj doslova počula túto vetu, že žena patrí domov k deťom, za sporák, a nie teda, že bude nejakú kariéru alebo že bude študovať a že bude pracovať, tak kvôli tejto ideológii sme neboli schopní takéto opatrenie, muselo by to urobiť vlastne ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, sme to jednoducho neurobili. A toto opatrenie by pomohlo naozaj podľa mňa ženám, aby sa rozhodli, aby mali odvahu, nazbierali odvahu mať dieťa. A ja som to s týmto zámerom aj robila. Úprimne to hovorím. Takže toto sú pre mňa riešenia, ktoré pomôžu znížiť počet interrupcií a tomuto podobné. Presne to, čo si ľudia pýtajú, hej, že tú pomoc v reálnom živote.
Zhrňme si to. Dokázala som vám, že to nie je želanie väčšiny, čo ste predložili. Napriek tomu to tu opakujete. No dáta hovoria jasne. Nemusím čítať znova tie grafy. Ale ani pri vašom, o ktorom ste vy hovorili, prieskume, pán Čepček, kde ste hovorili, že 47 % ľudí, ani to nie je väčšina. Ja som taký prieskum ale nenašla. Hovoríte stále dokola, že ide o zabíjanie detí. Ja som vám teda včera sa snažila dokázať, že nie je to zabíjanie a nie sú to deti. Viem, že je to pre vás citlivé, rozumiem tomu, že je to pre vás citlivé, ale vy nemôžte niečo, čo si vy prajete, dávať ako fakt. A jednoducho keby to bolo zabíjanie, tak by bol, bol by to trestný čin, tak by sa za to chodilo do basy, keby to bolo detí, tak by sme nemali všetky tie debaty o tom, že zygota, embryo, vajíčko, embryo, plod, atď. a aj sami pripúšťate, že teda to bude dieťa, a to pripúšťam aj ja. To, to, to, samozrejme, o tom nie je diskusia, ale ja hovorím, dieťa to bude, až keď sa tak rozhodne žena, prípadne rodičia.
Bola tu diskusia o tom, že kedy začína život. Napriek tomu, že som vám včera predložila päť vedeckých pohľadov, odborných pohľadov na to, ako rôzne sa dá pozerať na počiatok života, napriek tomu aj dnes opakujete, veda hovorí jasne, nie je v tom rozpor, nikto nespochybňuje, to nie je pravda. Kolegovia, nepoužívate férové argumenty, pretože včera som vám dala jasný dôkaz o tom, že takto to nie je. Váš pohľad je len jeden z mnohých pohľadov a je legitímne, že nejaká časť spoločnosti má iný. Nie je fér, keď opakujete veci, ktoré jednoducho už boli dokázateľne vyvrátené. A taká debata potom, samozrejme, ani nikam nevedie.
Často sa tu omieľajú komunisti, že teda my liberáli, SaS-kári obhajujeme komunistický zákon. Počúvajte, komunisti hovorili aj, že dva plus dva sú štyri a my liberáli si myslíme, že sú štyri. Ono sa niekedy aj pritrafí aj komunistom, hej? A úplne zaujímavé je potom dávať ako dobrý príklad Hippokratovu prísahu z 12. storočia, že tej by sme sa mali držať, ale toho komunistického zákona už nie. Také zaujímavé rozpory.
Počúvam, že vás napádam. Ja by som sa chcela každého z vás, čo tu sedíte, spýtať, koho som osobne urazila? Koho z vás počas debaty som ja osobne urazila? Na koho som bola osobná? Čo som spravila? Prečítala som štúdiu, ukázala som alebo prečítala som vám grafy, ktoré hovorili o tom, že to nie je názor väčšiny, že ako klesajú, klesajú interrupcie. Prečítala som vedecký článok o pohľadoch rôznych vedcov o tom, ako sa dá pozerať na začiatok života. A reagovala som na faktické, kde ktoré síce boli zväčša osobné, ale snažila som sa vám práve ukázať, že aký je v tom rozdiel.
Úprimne, napriek tomu, že je to pre mňa veľmi emotívna téma, napriek tomu som sa, napriek tomu som sa snažila naozaj nikoho nenapádať a nepovažujem to za fér, keď mi niekto povie: stále ma napádate. Nie je to pravda, ja korektne argumentujem.
Mojou odpoveďou na to, čo som prečítala, boli práve naopak, bola kopa osobných urážok. Skúste si pozrieť tie včerajšie reakcie na ten článok, čo som prečítala. Ja si dám tú námahu, ja to zostrihám. Keď tu stál pán Kuffa a rozprával tu o tom, nebudem to opakovať, boli ste tu. Nikto z vás z tých faktických nepovedal: fú, tak toto je za čiaru. Jedine pán Kotleba potom, keď sa postavil, začal hovoriť, tak, tak na začiatku povedal, že to je za čiaru. Nikto z vás. Kde je vaša ochrana života narodeného? Kde je vaša ochrana žien? Keď váš, keď, keď, síce váš názorový oponent, ale predsa staršia kolegyňa dostáva ako reakciu na jasné dáta a fakty a na úprimné odpovede takýto hejt, kde ste boli, ochranári, vtedy?
Dostala som informáciu, ako vlastne som súčasťou pekelného plánu, že som diablov advokát, agent LGBT, mimochodom k tomu sa hlásim, vrahyňa svojich súrodencov. Pán Suja, k vám špeciálne, od vás nie som zvyknutá, že ste takto nekorektný. Rozumiem, že je to pre vás emotívna téma, aj pre mňa, ale prepáčte, aby keď ja poviem svoj osobný príbeh a vy ma obviníte, že ja som vlastne chcela zabiť svojich súrodencov, však to je fakt úplne za čiarou. Včera, včera ste to povedali, keď som hovorila o tom, že v dospelosti som zistila, aký ťažký život mala moja mama a že som vlastne spoznala svojich súrodencov, tak vo vašej faktickej ste takéto niečo povedali. (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
70a.
Páni poslanci!
Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
70b.
Hovorili ste, že obhajujem zákon proti pedofílii. Prosím vás pekne, pán Suja, ja som včera hovorila o tom, že nie je normálne brániť tomu, aby mladí ľudia dostali informácie, napríklad o homosexuáloch, pretože sú súčasťou našej spoločnosti. Vy dobre viete, že Orbán zakázal aj toto. A to je, a to je kdekoľvek, pán Suja. Oni sú súčasťou nášho života a vôbec nie je na škodu im povedať, že existujú.
Hovoríte o lieku za dva milióny, že ja chcem teda zabíjať dieťa, ktoré nedostane liek za dva milióny. Pán Suja, hovorím vám ja, že chcete zabíjať tisíc detí, ktoré nedostanú dvojtisícový liek preto, lebo chcete zaplatiť ten jeden liek za dva milióny? Toto nie je fér. Pán Suja, skúste, ja vám len chcem, skúste ma vnímať, ja vám len chcem povedať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
70c.
Pán, páni poslanci! Pani poslankyňa, aj vás poprosím, snažte sa to spravodajské záverečné vystúpenie viesť k tomu, aby ste nepriamo alebo priamo nevyzývali k nejakej reakcii, pretože to nie je účelom ani spravodajcu podľa môjho názoru, takže vás poprosím, skúsme to ukončiť dôstojne. Ďakujem.
Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
70d.
Ďakujem. Aj sa o to snažím, len sa snažím ukázať, že čo robia nekorektné argumenty, ale áno, rozumiem, idem k tomu. Naozaj nie je mojím cieľom nejako vám to vyčítať, len vám ukazujem, ako veľmi nekorektné argumenty na jednej aj na druhej strane potom zaznievajú a že to nikam nevedie.
Hovoríte, že si neviete predstaviť, že nebudete bojovať za nenarodené deti. Ja vám rozumiem, pretože ja si neviem predstaviť, že nebudem bojovať za slobodu žien, za právo žien sa rozhodnúť, kedy sa budú reprodukovať, za právo žien byť rovnoprávnymi s mužmi.
Ja osobne som chcela napríklad dieťa už v sedemnástich rokoch, prvé som mala v dvadsiatich dvoch, druhé v dvadsiatich štyroch. Ja teda si nemyslím, že by som si zaslúžila nejakú dehonestáciu, ale to mne nedáva právo prikazovať to iným ženám. Ten môj pohľad na život predsa neznamená, že všetci ostatní sa tak musia správať.
Nepatrí sem ani prirovnanie detí ku kuriatkam, psíkom, mačičkám a podobne. Hovoríte o tom, že ženy matky ku gravidným sukám a k sliepkam. Viem, že to nemyslíte ako urážku, len si uvedomte, kam tá debata speje, pretože vy hovoríte o tom, že my, ktorí si zastávame ženy, že my jednoducho bojujeme za práva zvierat, ale za práva nenarodených detí, ľudí, nie. Ale veď to nie je pravda. Veď nikto nebráni majiteľovi tej fenky, o ktorej ste hovorili, aby nemala šteniatka, keď sa tak majiteľ rozhodne. O tom tu diskusia neni, a keď dáte taký návrh zákona, tiež budem proti.
A to, že týranie zvierat, živých bytostí je zakázané, veď to by malo byť samozrejmé tak isto, ako je zakázané týranie detí. Veď o tom neni žiadna diskusia. To nie je fér argument. Nikto nechce, aby boli deti týrané. Nikdy nikto takéto niečo nepovedal. Nie je to od vás korektné a takéto nekorektné, takáto nekorektná argumentácia ukazuje, že to nie je u vás fér hra, ale že je to len presvedčenie, dogma, ktorú chcete ostatným, ostatným vštiepiť.
Hovoríte často o demografickej otázke. Páni, prosím vás, my nie sme tu na, ženy nie sú na to, aby riešili demografickú otázku. My nie sme nástroje nejakej vašej politiky. My sme živé bytosti. My nie sme schránky na rodenie detí. To nie je fér. Jasné, klesá počet ľudí, Slovensko a Európska únia budú, budú tieto deti chýbať, to tu padlo, no tak ženy roďte, páči sa. A my chlapi v parlamente vám to prikážeme. Vážne? Nie je to fér takto uvažovať.
Vraj som sa vytrestala, lebo som tu sama. No ja vám poviem pravdu, ja, odo mňa asi to vidíte, je to úprimné, ale som jediná, ktorá si myslí, že má význam s vami diskutovať. A stále si to myslím, že je treba vám ukázať, že tá druhá strana, to nie je žiadny diabol, žiadne peklo. Že je to len úprimne tak, ako vy úprimne veríte tomu svojmu, tak úprimne aj tá druhá strana verí, že treba bojovať za tie ženy.
V podstate na záver, celú dobu hovoríte iba o dieťati, aj to iba do momentu narodenia, lebo predstavte si, že 4 % z tých detí budú napríklad homosexuáli, vtedy ich už tak ľúbiť nebudete. A nedajbože, že sa by sa ešte narodilo ako, ako nejaký transsexuál alebo niečo také. Tam už láska končí. Nezaujíma vás, že dieťa môže, to, ktoré sa narodí, trpieť nedostatkom, láskou, lásky, zabezpečenia, nič také. A už vôbec vás nezaujímajú tie ženy.
Nepozeráte sa na to z pohľadu ženy, ktorú dvadsať rokov týral manžel a chce si ju zaviazať tým, že jej urobí ďalšie dieťa bez toho, aby sa jej pýtal. Pretože má nad ňou fyzickú prevahu. A pretože máme taký systém, že ona sa bojí ísť na políciu alebo kohokoľvek požiadať o pomoc. Nepozeráte sa na to z pohľadu Rómky z osady, kde jej opitý manžel príde večer domov a vôbec sa jej nepýta, či chce alebo nechce dieťa a antikoncepciu brať nemôže, lebo to je proti Bohu. Nepozeráte sa na to z pohľadu 16-ročného dievčaťa, ktoré dovtedy rodičia úzkostlivo strážili, nikdy nepustili von a ona ide na prvý žúr svojho života a tam ju očarí pekný chalan, ktorého vidí prvýkrát v živote a urobí životnú chybu. Nepozeráte sa na to z tohto pohľadu, ako si zničí život, ako zničí život tomu dieťaťu. Nepozeráte sa na to z pohľadu toho, že ak, ak by k tejto chybe neprišlo, lebo v tomto prípade by to bola chyba, tak by mohla neskôr stretnúť muža, ktorý, s ktorým bude mať ďalšie 2-3 deti a budú šťastná rodina. Bude šťastná ona, budú šťastné deti, bude šťastný ten muž.
Jednoducho sa na to pozeráte len z toho svojho pohľadu, prípadne, musím uznať, z pohľadu nenarodeného dieťaťa, ale nepočúvate, nevnímate nás ženy. Nevnímate ani niekoho, kto si, kto sa vám úprimne snaží otvoriť oči a ukázať aj iný pohľad na svet. Prosím vás pekne, takéto návrhy, na takých sa nikdy nezhodneme, ale určite sa zhodneme, ako tu bolo povedané niekoľkokrát, na podpore žien. Napríklad pri tých škôlkach, pri tých príspevkoch. Toto je cesta, kde sa zhodneme, poďme touto cestou.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
11:06
Uvádzajúci uvádza bod 11:06
Tomáš TarabaCtení kolegovia, predkladám návrh zákona, ústavného zákona, ktorý by explicitne do Ústavy Slovenskej republiky zahrnul možnosť vykonať referendum k otázke skrátenia volebného obdobia Národnej rady a teda mandátu poslancov.
Dôvod, prečo predkladáme - a verím, že to môžem aj za opozíciu ako celok povedať - tento návrh, je, že po voľbách sme zistili, že existujú politici, zrazu sa objavili iba z tábora koalície,...
Ctení kolegovia, predkladám návrh zákona, ústavného zákona, ktorý by explicitne do Ústavy Slovenskej republiky zahrnul možnosť vykonať referendum k otázke skrátenia volebného obdobia Národnej rady a teda mandátu poslancov.
Dôvod, prečo predkladáme - a verím, že to môžem aj za opozíciu ako celok povedať - tento návrh, je, že po voľbách sme zistili, že existujú politici, zrazu sa objavili iba z tábora koalície, ktorí začali rozprávať, že občan Slovenskej republiky nemá právo skracovať volebné obdobie Národnej rade. To znamená, že má iba jedno právo, a to zvoliť poslancov do svojich funkcií a potom ich musí štyri roky trpieť.
Mysleli sme si, že pani prezidentka má v tomto jasno. Ukázala svojím odvolaním na najvyšší, na Ústavný súd, že ani ona nevie, že či občan Slovenskej republiky je vlastníkom tohoto štátu, teda že môže politikov nielen vymenovávať, ale aj odvolávať. A z toho dôvodu sme prišli s iniciatívou, ktorá by veľmi elegantným spôsobom vyriešila to, čo dneska je vo vzduchu, teda že či napriek 600-tisíc podpisom, ktoré boli vyzbierané občanmi Slovenskej republiky, že či Ústavný súd toto referendum tak, ako tu čoraz začíname viac počúvať, zablokuje jeho konanie.
Ak zmeníme ústavu, tak podľa toho, čo na konci roka koalícia prijala, teda že Ústavný súd sa nemôže vyjadrovať k ústavným zákonom, tak automaticky by to znamenalo, že Ústavný súd by nemohol zablokovať konanie referenda, ktoré získalo podporu 600-tisíc občanov Slovenskej republiky.
Myslím si, že každý jeden demokrat, každý jeden človek, ktorý si ctí parlamentnú demokraciu, ktorý si ctí občanov Slovenskej republiky, tak každý jeden za tento návrh zákona by mal zahlasovať o to väčšmi, ak sú tu poslanci aj koalície, ktorá nemala nič iné vo svojich sľuboch, ako to, že parlamentná demokracia sa musí na Slovensku vyvinúť aj tým smerom, že inštitút referenda bude sfunkčnený.
Ide tu o to, aby sme jednoducho aj v čase, kedy na Slovensku je extrémna nespokojnosť so systémom, tak ako dnes Slovensko funguje, aby nemali pocit občania Slovenskej republiky, že sú vazalmi, ktorí sa nevedia brániť, nevedia uplatniť svoju moc a o to väčšmi, že ju ukázali v 600-tisíc podpisoch, ktoré odovzdali.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
25.6.2021 o 11:06 hod.
Ing. Mgr.
Tomáš Taraba
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Ctení kolegovia, predkladám návrh zákona, ústavného zákona, ktorý by explicitne do Ústavy Slovenskej republiky zahrnul možnosť vykonať referendum k otázke skrátenia volebného obdobia Národnej rady a teda mandátu poslancov.
Dôvod, prečo predkladáme - a verím, že to môžem aj za opozíciu ako celok povedať - tento návrh, je, že po voľbách sme zistili, že existujú politici, zrazu sa objavili iba z tábora koalície, ktorí začali rozprávať, že občan Slovenskej republiky nemá právo skracovať volebné obdobie Národnej rade. To znamená, že má iba jedno právo, a to zvoliť poslancov do svojich funkcií a potom ich musí štyri roky trpieť.
Mysleli sme si, že pani prezidentka má v tomto jasno. Ukázala svojím odvolaním na najvyšší, na Ústavný súd, že ani ona nevie, že či občan Slovenskej republiky je vlastníkom tohoto štátu, teda že môže politikov nielen vymenovávať, ale aj odvolávať. A z toho dôvodu sme prišli s iniciatívou, ktorá by veľmi elegantným spôsobom vyriešila to, čo dneska je vo vzduchu, teda že či napriek 600-tisíc podpisom, ktoré boli vyzbierané občanmi Slovenskej republiky, že či Ústavný súd toto referendum tak, ako tu čoraz začíname viac počúvať, zablokuje jeho konanie.
Ak zmeníme ústavu, tak podľa toho, čo na konci roka koalícia prijala, teda že Ústavný súd sa nemôže vyjadrovať k ústavným zákonom, tak automaticky by to znamenalo, že Ústavný súd by nemohol zablokovať konanie referenda, ktoré získalo podporu 600-tisíc občanov Slovenskej republiky.
Myslím si, že každý jeden demokrat, každý jeden človek, ktorý si ctí parlamentnú demokraciu, ktorý si ctí občanov Slovenskej republiky, tak každý jeden za tento návrh zákona by mal zahlasovať o to väčšmi, ak sú tu poslanci aj koalície, ktorá nemala nič iné vo svojich sľuboch, ako to, že parlamentná demokracia sa musí na Slovensku vyvinúť aj tým smerom, že inštitút referenda bude sfunkčnený.
Ide tu o to, aby sme jednoducho aj v čase, kedy na Slovensku je extrémna nespokojnosť so systémom, tak ako dnes Slovensko funguje, aby nemali pocit občania Slovenskej republiky, že sú vazalmi, ktorí sa nevedia brániť, nevedia uplatniť svoju moc a o to väčšmi, že ju ukázali v 600-tisíc podpisoch, ktoré odovzdali.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
11:10
Vystúpenie v rozprave 11:10
Rastislav SchlosárNávrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby...
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 14. septembra 2021.
Zo znenia tohto návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane jeho určenia ako gestorského výboru, a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie v rozprave
25.6.2021 o 11:10 hod.
Mgr.
Rastislav Schlosár
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výbor k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 14. septembra 2021.
Zo znenia tohto návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane jeho určenia ako gestorského výboru, a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
11:11
Vystúpenie v rozprave 11:11
Milan MazurekA tak teda, keď som tu ráno prišiel a videl som, a počul ten zoznam ľudí, tuším 25 poslancov, ktorí sa ospravedlnili z rokovania tohto dnešného dňa, tak to vnímam ako veľkú vizitku tej vlády, ktorá chcela byť iná, zodpovedná, hodnotová a ukázať, že ona to dokáže robiť lepšie, a že ona prekazí a zavedie tu nové maniere, ktoré budú ukazovať tú hodnotovú, stabilnú a zodpovednú politiku voči národu. Opak je pravdou. Ani smeráci by si hádam toto nedovolili v minulom volebnom období, a ja chcem týmto vláde zagratulovať, že ukazuje ľuďom takto svoju pravú tvár.
A preto je dôležitý presne ten návrh zákona, ktorý tu predkladatelia dali o tom, že občania Slovenskej republiky, od ktorých pochádza moc v tomto štáte a ktorí tú moc dávajú do rúk voleným zástupcom, mali právo odvolať týchto volených zástupcov, keď im títo volení zástupcovia, tak ako to je v dnešný rokovací deň, ukážu (povedané so smiechom) reálne prostredník priamo do očí. Ukážu im prostredník do očí, že kým oni tu rok a pol trpia na Slovensku, pomaly nemajú z čoho žiť, prichádzajú o prácu, zužujú sa im mzdy, idú z úroku do úroku, z úveru do úveru, tak oni ani len neprídu v piatok na rokovanie, lebo však je vonku teplo a čo keď im ujde kúpalisko. Veď cez víkend by sa na tom kúpalisku museli tlačiť s mnohom ľudí a cez týždeň pracovný, tam je to lepšie, no nie, páni poslanci? Veď to je, to je, to je smutné, ako to celé dopadlo.
A ešte kým prejdem k tomu zákonu, mi dovoľte na úvod poďakovať sa pyrotechnickému tímu, keďže tu máme v Národnej rade nahlásenú nejakú bombu alebo niečo podobné, že to tu pekne prehľadali a zistili, že všetko je v poriadku. Ja som vonku stretol toho psa, som sa ich pýtal, že či náhodou nie je citlivý na drogy. Našťastie pre stranu SaS nie je citlivý na drogy, takže všetko je v pohode, môžeme fungovať ďalej. Nikoho odtiaľ nemusia predviesť, no a, vážená koalícia, keď už to tu takto smutne dopadlo, keď už takto ignorujete opozičné právo, keď už, keď už skrátka ani len nedokážete takú tú základnú úctu prejaviť ľuďom aspoň tým, že prídete do tej práce, keď už nič iné od vás nechcú a volili vás tu, tak musím povedať, že tento návrh zákona je dnes ako zrkadlo vám všetkým mimoriadne dôležitý.
Je predsa nepredstaviteľné, aby obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí využijú svoje demokratické právo zozbierať podpisy na to, aby sa na Slovensku mohlo konať referendum o predčasných voľbách, to znamená, aby tí istí ľudia, od ktorých vaša moc pochádza, aby tí istí ľudia vám ju mohli zobrať, keď ju nevykonávate tak, ako ste ju ľuďom sľúbili, keď ju nevykonávate tak, ako káže zákon a ústava, ale práve naopak, vykonávate ju tak, že tie zákony, predpisy a ústavu, dokonca zákony, ktoré si sami schvaľujete, porušujete, že ju vykonávate tak, že na práva obyčajných, bežných pracujúcich ľudí kašlete, a že životy tých ľudí, za ktorých by ste tu mali bojovať, a ktoré by ste tu mali zlepšovať, len systematicky trvalo a dlhodobo ničíte.
Vážené dámy, vážení páni, to, čo urobila prezidentka Slovenskej republiky, keď ju tak ešte môžem vôbec nazývať, žena, ktorá verejne na konferencii GLOBSEC povie, že Slovenská republika by sa mala vzdať svojho práva veta na Európskej rade, a že by mala zahraničnú politiku o našom štáte, to znamená jeden zo základných aspektov suverenity prenechať do rúk Nemecku a Francúzsku! Cudzím občanom cudzích štátov (zaznievanie gongu), keď môžem ešte takto nazývať túto ženu, ktorá si nezaslúži byť prezidentka Slovenskej republiky po tom, čo urobila. Že referendum, ktoré podpísalo viac ako 600-tisíc obyvateľov Slovenskej republiky, ona dala na Ústavný súd, len aby naťahovala čas, a len aby zodpovednosť za zásadné rozhodnutie, kedy by umožnila obyvateľom nášho štátu samých sa rozhodnúť o budúcnosti krajiny, v ktorej budú neskôr žiť, v ktorej budú vychovávať svoje deti, v ktorých budú vyrastať ich vnuci, že skrátka sa tohto rozhodnutia vzdala a dala ho do rúk nejakým ústavným sudcom, je napľutím do tváre všetkých týchto ľudí.
A preto je dôležité do ústavy zaviesť tento jednoznačný článok. Úplne jednoducho formulovaný, aby obyvatelia Slovenskej republiky mali právo túto vládu odvolať, lebo to v konečnom dôsledku boli práve vaše vládne strany. Bol to práve Igor Matovič, ktorý presadzoval referendum o predčasných voľbách. Bol to on, kto hovoril, dlhodobo bojoval za referendum a hovoril o tom, že ak vláda neplní svoje povinnosti, že ak vláda zradila svoje predvolebné sľuby, že ak vláda kašle na záujmy obyvateľov Slovenskej republiky, má mať obyvateľstvo štátu právo a možnosť odvolať takúto vládu demokratickým a legitímnym spôsobom v rámci nastavených pravidiel všeľudového hlasovania, teda referenda.
A tak ako ste otočili v mnohých iných otázkach, tak ste otočili aj v tejto otázke. Opäť ste raz ukázali, že z vašich predvolebných sľubov nie je nič. Opäť ste raz ukázali, že klamete a zrádzate tento národ. Opäť ste ľuďom ukázali, že na ich životoch, na ich hodnotách, na ich názoroch, dokonca na ich hlasovacom práve vám vôbec, ale vôbec nezáleží. Pretože keby vám záležalo, tak tu neokolkujete, ale priamo dbáte na to, aby mali mať právo sa vyjadriť v tomto referende. A nie, že budete kľučkovať, alebo ako to povedal dokonca pán poslanec OĽANO, tuším, ja ani neviem, ako sa volá, Dominik Drdul, ktorý povedal do kamery, že on má pocit, že referendum nie je nutné, lebo veď vláda podľa neho nerobí nič zlé. Ale on nie je ten, ktorý má rozhodovať o tom, čo vláda robí zle alebo dobre. Ľudia sú tí, ktorí majú dať vláde vizitku a povedať, či to robíte dobre alebo zle! Čo to je za argument?! Čo je to za úbohosť, do ktorej ste klesli, páni poslanci, čo ani v piatok neprídete do roboty, lebo sa vám už nechce.
Vážené dámy, vážení páni, po tom, čo ste zruinovali Slovensko, po tom, čo ste ľudí pripravili o prácu, zobrali im práva, zašliapali do zeme ústavu, pripravili ich o možnosť žiť ako slobodní ľudia a zavládli tu absolútnu COVID-totalitu, je tu jeden z najzásadnejších dôvodov, pre ktorý by ste mali byť odvolaní, pretože kryjete odporné a zvrátené zločiny, páni poslanci. Firmička s názvom Eurolab Lambda, ktorú pozná celé Slovensko ako firmu, ktorá obstarala štátu testy na to znásilnenie obyvateľstva Slovenskej republiky plošným testovaním. Firmička Eurolab Lambda z roka 2020 zvýšila svoj čistý zisk z 31 758 eur na 3 725 000 eur! Stala sa skokanom roka v príjmoch, stala sa skokanom roka v tržbách a v čistom zisku.
Myslíte si, páni poslanci, že toto je v poriadku? Že firma, ktorá ani len nemala byť zahrnutá do súťaže na nákup týchto testov, pretože mala nedoplatky na Sociálnej poisťovni a musela si ich narýchlo vyrovnať tesne predtým, asi bola informovaná, zvýšila svoj zisk z 31-tisíc na 3,7 milióna?! Príde vám toto v poriadku?! A hlavne vo chvíľach, kedy už ste chceli toto znásilnenie obyvateľstva organizovať, to štát mohol nakúpiť na priamo, nemusel hľadať sprostredkovateľa, a že to hovorím pravdu, dokladuje fakt, že neskôr ste tie testy už na priamo kupovali, kedy už firma zarobila! Klamali ste celému národu do tváre, že to je pár stoviek tisíc, ktoré zarobí. Aj to je nechutné. Ale zarobila 3,7 milióna eur na zisku, ktorý priznala. A vám to stále príde v poriadku? Že vy ste tí politici, ktorí nekradnete?! Vy ste tí, ktorí plníte sľuby, a to len tie vlády pred vami kradli?! Toto sa dá vôbec obhájiť?!
Keď už nič iné, keď sa bavíme o hodnotových, morálnych argumentoch, bavíme sa o slobode národa, o dodržiavaní práva právneho štátu a na toto nechcete počúvať, tak ten najzásadnejší bod vášho programu, údajný boj proti korupcii, ktorý ste vyhodili von oknom, spláchli do záchoda a celému národu ukázali, že ste z jednej konkrétnej firmy, ktorá sa nemala ani stať prvkom tej súťaže na nákup tých testov, urobili skokana roka v ziskoch, v tržbách a urobili ste tu nových milionárov. A ktovie, koľko ste si z toho zobrali do vrecka. Toto všetko je dôkazom, že vy si nezaslúžite vládnuť Slovensku, že ste klamári, že ste rovnakí podvodníci, ako tí, ktorých ste kritizovali, že ste sa v ničom nepoučili z minulých vlád a len ste jednu farbu nahradili inou farbou. Ale staré móresy ostali také isté, dokonca pravdepodobne a podľa názorov väčšiny obyvateľov Slovenska ešte horšie.
Vaša vláda má historicky vysokú nedôveru. Takú nenávisť, akú ľudia cítia voči vašej vláde, tu ešte nikto v histórii nezaznamenal. A prečo si myslíte, že je to tak? Aj ten príklad tej firmy, o ktorej som hovoril, dokazuje skutočnosť, že vy si toto celé zaslúžite.
A ja som tu na to ako opozičný politik, aby som bojoval za práva toho utláčaného národa, ktorého ste pripravili o všetky jeho základné atribúty právneho štátu. Národa, ktorý sa už ani nemôže oprieť o ústavu ako základný dokument, pretože tá sa tu porušuje zo dňa na deň. Národa, ktorý vidí, že hlavný hygienik vydá nariadenia, ktoré obmedzujú práva miliónov obyvateľov a generálny prokurátor mu povie, že sú v rozpore so zákonom a všetci sa tvárite, že je všetko v poriadku. Vydá ďalšie nariadenia a nový generálny prokurátor, ktorého ste vy sami zvolili, opäť skonštatuje, že tento hlavný hygienik porušil práva miliónov obyvateľov a on nie je ani len odvolaný. On si tu ďalej funguje. Ďalej vydáva vyhlášky a vy ho (povedané so smiechom) ešte obhajujete. Všetci sú padnutí na hlavu, len vy ste lietadlá. Neuveriteľné! Neuveriteľné! A najsmutnejšie na tom je, že tú kritiku a tie názory vy si ani neprídete vypočuť. Lebo však načo chodiť do roboty, načo?
Keby aj obyvatelia takto pristupovali k svojim pracovným povinnostiam, keby aj obyvatelia Slovenskej republiky sa takto stavali k svojej práci, k svojim firmám, tak by tie veľmi rýchlo skrachovali. Je neskutočne smutné, ako táto budova dokáže ľudí, ktorí tu možno aj mnohí z váš išli s úprimným záujmom niečo meniť, zmeniť na takých istých, ako boli tí pred vami. Ako boli tí pred vami. Zmeniť vás na to isté, čo ste kritizovali, na papalášov, ktorí kašľú na ľudí, ktorí už sa vysmievajú právam a spravodlivosti pre tento národ, a je preto nesmierne dôležité, aby občania Slovenskej republiky, ktorí urobili chybu vo voľbách a sami to dobre vedia v týchto chvíľach, a preto vyzbierali toľko stoviek tisíc podpisov na toto referendum za taký krátky rekordný čas a v období lockdownu, kedy sa tie podpisy ani len nemohli zbierať v uliciach, že tí ľudia sami chceli, ich posielali masovo poštou. Chodili ich nosiť do rôznych kancelárií rôznych politických strán, lebo sa vás tak veľmi chceli zbaviť, že títo občania by mali mať jednoznačné právo. A nedokážeme akceptovať akúkoľvek skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že by Ústavný súd zabránil konaniu tohto referenda. No a preto je nesmierne dôležité, aby tento zákon tu prešiel.
A keď aj Ústavný súd, tá inštitúcia, ktorá už mnohokrát za tento rok zradila obyvateľov Slovenskej republiky, keď ich nechala mučiť v nekonečných núdzových stavoch neodôvodneným ničím. Lebo tu sa obmedzovali ľudské práva, základné práva ľudí, právo vychádzať z domu a obmedzovali sa na základe dvoch A4, ktoré ste tu poslancom predložili, odôvodnenie zákazu vychádzania z domu, obmedzenie základných ľudských práv, prečo ste zničili a zruinovali život mnohým ľuďom, zruinovali ich firmy, tu bolo na A4 dvoch napísané. To vám stačilo na to, aby ste ruinovali Slovensko. A Ústavný súd sa za týchto ľudí nepostavil. Tak ako to vyzerá asi a chcel by som sa mýliť, že sa za nich nepostaví ani v otázke tohto referenda.
Lebo keď ste zodpovední, keď ste schopní, a keď sa nehanbíte za to, čo ste tu doteraz navystrájali, ak ste presvedčení o tom, že kvalita vašej práce vypovedá o kvalite vás samých, tak sa predsa nemôžete báť predčasných volieb, ktoré si ľudia prajú a chcú si ich zabezpečiť tým najzákladnejším legitímnym nástrojom v súlade so všetkými zákonmi v rámci Slovenskej republiky.
Ak ste presvedčení o tom, že to robíte dobre, že ste ľuďom pomohli, že ste zachraňovali ľudské životy, že ste pomohli slovenskej ekonomike, a že sa ľudia vďaka vám na Slovensku majú lepšie, tak čoho sa bojíte, dámy a páni? Čoho sa bojíte, prečo nechcete ísť do týchto referend? Prečo nechcete dať ľuďom možnosť vyjadriť sa, ukázať vám vysvedčenie? Prečo tu okolkujete, hráte sa na to, že tu sú upierané nejaké vaše ľudské práva, chudáčikovia? Páni poslanci majú upierané ľudské práva, lebo veď oni predsa majú právo na štvorročné volebné obdobie. A čo ľudské práva ľudí, ktorí sa museli ponížene preukazovať na benzínovej pumpe, aby ich pustili, keď nemali test dovnútra? Čo ľudské práva ľudí, ktorí boli otočení v lekárňach alebo u lekára a nedostalo sa im vyšetrenie, lebo nemali negatívny test? To vám bolo jedno, nie? Vy, ľudské práva! Pokrytectvo a úbohosť!
Ľudské práva ľudí vás nezaujímajú a ľudské práva vás, tak tie sú posvätné, na tie nemôžme siahať. Keby vám aspoň išlo o dobro, ale ľudské práva pre vás znamenajú vašu mesačnú výplatu. A preto z toho všetkého, z toho dôvodu, čo ste tu na národe napáchali, z toho, ako ste dneska ukázali prostredník všetkým obyvateľom Slovenskej republiky, budem jednoznačne hlasovať za tento návrh zákona, ktorý neurobí nič iné, len umožní ľuďom vystaviť vám vysvedčenie za vašu vlastnú vládnu činnosť, vystaviť vám vysvedčenie za to, ako ste vládli. A znovu prízvukujem, ak sa nebojíte, ak ste presvedčení o tom, že vy ste tí kvalitní a dobrí ľudia, ktorým majú ľudia veriť, tak dajte ľuďom možnosť o tom rozhodnúť v referende.
Vážené dámy, vážení páni, ctená delegácia Ukrajinského parlamentu, som rád, že môžete vidieť toto piatkové doobedie, aká smutná je dochádzka poslancov Národnej rady v dobe, kedy by mali vykonávať mandát svojich poslancov s vedomím a svedomím tak, aby tým pomáhali obyvateľom Slovenskej republiky, a keďže už si to vláda zariadila takým spôsobom, že v piatok o jedenástej, ten jediný akt, ktorí tu mali prísť urobiť za tie malé platy, ktoré dostávajú, a to zahlasovať, teda to hlasovanie zrušili, tak skrátka títo naši ctení poslanci Národnej rady ani len dnes neprišli urobiť to jedno jediné, a to je zapísať sa tam vonku na tú prezenčku, lebo už včera večer potrebovali rýchlo utekať domov, veď predsa boli unavení, znavení, no skrátka dorobení z tej ťažkej práce, ktorú tu robia.
A tak teda, keď som tu ráno prišiel a videl som, a počul ten zoznam ľudí, tuším 25 poslancov, ktorí sa ospravedlnili z rokovania tohto dnešného dňa, tak to vnímam ako veľkú vizitku tej vlády, ktorá chcela byť iná, zodpovedná, hodnotová a ukázať, že ona to dokáže robiť lepšie, a že ona prekazí a zavedie tu nové maniere, ktoré budú ukazovať tú hodnotovú, stabilnú a zodpovednú politiku voči národu. Opak je pravdou. Ani smeráci by si hádam toto nedovolili v minulom volebnom období, a ja chcem týmto vláde zagratulovať, že ukazuje ľuďom takto svoju pravú tvár.
A preto je dôležitý presne ten návrh zákona, ktorý tu predkladatelia dali o tom, že občania Slovenskej republiky, od ktorých pochádza moc v tomto štáte a ktorí tú moc dávajú do rúk voleným zástupcom, mali právo odvolať týchto volených zástupcov, keď im títo volení zástupcovia, tak ako to je v dnešný rokovací deň, ukážu (povedané so smiechom) reálne prostredník priamo do očí. Ukážu im prostredník do očí, že kým oni tu rok a pol trpia na Slovensku, pomaly nemajú z čoho žiť, prichádzajú o prácu, zužujú sa im mzdy, idú z úroku do úroku, z úveru do úveru, tak oni ani len neprídu v piatok na rokovanie, lebo však je vonku teplo a čo keď im ujde kúpalisko. Veď cez víkend by sa na tom kúpalisku museli tlačiť s mnohom ľudí a cez týždeň pracovný, tam je to lepšie, no nie, páni poslanci? Veď to je, to je, to je smutné, ako to celé dopadlo.
A ešte kým prejdem k tomu zákonu, mi dovoľte na úvod poďakovať sa pyrotechnickému tímu, keďže tu máme v Národnej rade nahlásenú nejakú bombu alebo niečo podobné, že to tu pekne prehľadali a zistili, že všetko je v poriadku. Ja som vonku stretol toho psa, som sa ich pýtal, že či náhodou nie je citlivý na drogy. Našťastie pre stranu SaS nie je citlivý na drogy, takže všetko je v pohode, môžeme fungovať ďalej. Nikoho odtiaľ nemusia predviesť, no a, vážená koalícia, keď už to tu takto smutne dopadlo, keď už takto ignorujete opozičné právo, keď už, keď už skrátka ani len nedokážete takú tú základnú úctu prejaviť ľuďom aspoň tým, že prídete do tej práce, keď už nič iné od vás nechcú a volili vás tu, tak musím povedať, že tento návrh zákona je dnes ako zrkadlo vám všetkým mimoriadne dôležitý.
Je predsa nepredstaviteľné, aby obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí využijú svoje demokratické právo zozbierať podpisy na to, aby sa na Slovensku mohlo konať referendum o predčasných voľbách, to znamená, aby tí istí ľudia, od ktorých vaša moc pochádza, aby tí istí ľudia vám ju mohli zobrať, keď ju nevykonávate tak, ako ste ju ľuďom sľúbili, keď ju nevykonávate tak, ako káže zákon a ústava, ale práve naopak, vykonávate ju tak, že tie zákony, predpisy a ústavu, dokonca zákony, ktoré si sami schvaľujete, porušujete, že ju vykonávate tak, že na práva obyčajných, bežných pracujúcich ľudí kašlete, a že životy tých ľudí, za ktorých by ste tu mali bojovať, a ktoré by ste tu mali zlepšovať, len systematicky trvalo a dlhodobo ničíte.
Vážené dámy, vážení páni, to, čo urobila prezidentka Slovenskej republiky, keď ju tak ešte môžem vôbec nazývať, žena, ktorá verejne na konferencii GLOBSEC povie, že Slovenská republika by sa mala vzdať svojho práva veta na Európskej rade, a že by mala zahraničnú politiku o našom štáte, to znamená jeden zo základných aspektov suverenity prenechať do rúk Nemecku a Francúzsku! Cudzím občanom cudzích štátov (zaznievanie gongu), keď môžem ešte takto nazývať túto ženu, ktorá si nezaslúži byť prezidentka Slovenskej republiky po tom, čo urobila. Že referendum, ktoré podpísalo viac ako 600-tisíc obyvateľov Slovenskej republiky, ona dala na Ústavný súd, len aby naťahovala čas, a len aby zodpovednosť za zásadné rozhodnutie, kedy by umožnila obyvateľom nášho štátu samých sa rozhodnúť o budúcnosti krajiny, v ktorej budú neskôr žiť, v ktorej budú vychovávať svoje deti, v ktorých budú vyrastať ich vnuci, že skrátka sa tohto rozhodnutia vzdala a dala ho do rúk nejakým ústavným sudcom, je napľutím do tváre všetkých týchto ľudí.
A preto je dôležité do ústavy zaviesť tento jednoznačný článok. Úplne jednoducho formulovaný, aby obyvatelia Slovenskej republiky mali právo túto vládu odvolať, lebo to v konečnom dôsledku boli práve vaše vládne strany. Bol to práve Igor Matovič, ktorý presadzoval referendum o predčasných voľbách. Bol to on, kto hovoril, dlhodobo bojoval za referendum a hovoril o tom, že ak vláda neplní svoje povinnosti, že ak vláda zradila svoje predvolebné sľuby, že ak vláda kašle na záujmy obyvateľov Slovenskej republiky, má mať obyvateľstvo štátu právo a možnosť odvolať takúto vládu demokratickým a legitímnym spôsobom v rámci nastavených pravidiel všeľudového hlasovania, teda referenda.
A tak ako ste otočili v mnohých iných otázkach, tak ste otočili aj v tejto otázke. Opäť ste raz ukázali, že z vašich predvolebných sľubov nie je nič. Opäť ste raz ukázali, že klamete a zrádzate tento národ. Opäť ste ľuďom ukázali, že na ich životoch, na ich hodnotách, na ich názoroch, dokonca na ich hlasovacom práve vám vôbec, ale vôbec nezáleží. Pretože keby vám záležalo, tak tu neokolkujete, ale priamo dbáte na to, aby mali mať právo sa vyjadriť v tomto referende. A nie, že budete kľučkovať, alebo ako to povedal dokonca pán poslanec OĽANO, tuším, ja ani neviem, ako sa volá, Dominik Drdul, ktorý povedal do kamery, že on má pocit, že referendum nie je nutné, lebo veď vláda podľa neho nerobí nič zlé. Ale on nie je ten, ktorý má rozhodovať o tom, čo vláda robí zle alebo dobre. Ľudia sú tí, ktorí majú dať vláde vizitku a povedať, či to robíte dobre alebo zle! Čo to je za argument?! Čo je to za úbohosť, do ktorej ste klesli, páni poslanci, čo ani v piatok neprídete do roboty, lebo sa vám už nechce.
Vážené dámy, vážení páni, po tom, čo ste zruinovali Slovensko, po tom, čo ste ľudí pripravili o prácu, zobrali im práva, zašliapali do zeme ústavu, pripravili ich o možnosť žiť ako slobodní ľudia a zavládli tu absolútnu COVID-totalitu, je tu jeden z najzásadnejších dôvodov, pre ktorý by ste mali byť odvolaní, pretože kryjete odporné a zvrátené zločiny, páni poslanci. Firmička s názvom Eurolab Lambda, ktorú pozná celé Slovensko ako firmu, ktorá obstarala štátu testy na to znásilnenie obyvateľstva Slovenskej republiky plošným testovaním. Firmička Eurolab Lambda z roka 2020 zvýšila svoj čistý zisk z 31 758 eur na 3 725 000 eur! Stala sa skokanom roka v príjmoch, stala sa skokanom roka v tržbách a v čistom zisku.
Myslíte si, páni poslanci, že toto je v poriadku? Že firma, ktorá ani len nemala byť zahrnutá do súťaže na nákup týchto testov, pretože mala nedoplatky na Sociálnej poisťovni a musela si ich narýchlo vyrovnať tesne predtým, asi bola informovaná, zvýšila svoj zisk z 31-tisíc na 3,7 milióna?! Príde vám toto v poriadku?! A hlavne vo chvíľach, kedy už ste chceli toto znásilnenie obyvateľstva organizovať, to štát mohol nakúpiť na priamo, nemusel hľadať sprostredkovateľa, a že to hovorím pravdu, dokladuje fakt, že neskôr ste tie testy už na priamo kupovali, kedy už firma zarobila! Klamali ste celému národu do tváre, že to je pár stoviek tisíc, ktoré zarobí. Aj to je nechutné. Ale zarobila 3,7 milióna eur na zisku, ktorý priznala. A vám to stále príde v poriadku? Že vy ste tí politici, ktorí nekradnete?! Vy ste tí, ktorí plníte sľuby, a to len tie vlády pred vami kradli?! Toto sa dá vôbec obhájiť?!
Keď už nič iné, keď sa bavíme o hodnotových, morálnych argumentoch, bavíme sa o slobode národa, o dodržiavaní práva právneho štátu a na toto nechcete počúvať, tak ten najzásadnejší bod vášho programu, údajný boj proti korupcii, ktorý ste vyhodili von oknom, spláchli do záchoda a celému národu ukázali, že ste z jednej konkrétnej firmy, ktorá sa nemala ani stať prvkom tej súťaže na nákup tých testov, urobili skokana roka v ziskoch, v tržbách a urobili ste tu nových milionárov. A ktovie, koľko ste si z toho zobrali do vrecka. Toto všetko je dôkazom, že vy si nezaslúžite vládnuť Slovensku, že ste klamári, že ste rovnakí podvodníci, ako tí, ktorých ste kritizovali, že ste sa v ničom nepoučili z minulých vlád a len ste jednu farbu nahradili inou farbou. Ale staré móresy ostali také isté, dokonca pravdepodobne a podľa názorov väčšiny obyvateľov Slovenska ešte horšie.
Vaša vláda má historicky vysokú nedôveru. Takú nenávisť, akú ľudia cítia voči vašej vláde, tu ešte nikto v histórii nezaznamenal. A prečo si myslíte, že je to tak? Aj ten príklad tej firmy, o ktorej som hovoril, dokazuje skutočnosť, že vy si toto celé zaslúžite.
A ja som tu na to ako opozičný politik, aby som bojoval za práva toho utláčaného národa, ktorého ste pripravili o všetky jeho základné atribúty právneho štátu. Národa, ktorý sa už ani nemôže oprieť o ústavu ako základný dokument, pretože tá sa tu porušuje zo dňa na deň. Národa, ktorý vidí, že hlavný hygienik vydá nariadenia, ktoré obmedzujú práva miliónov obyvateľov a generálny prokurátor mu povie, že sú v rozpore so zákonom a všetci sa tvárite, že je všetko v poriadku. Vydá ďalšie nariadenia a nový generálny prokurátor, ktorého ste vy sami zvolili, opäť skonštatuje, že tento hlavný hygienik porušil práva miliónov obyvateľov a on nie je ani len odvolaný. On si tu ďalej funguje. Ďalej vydáva vyhlášky a vy ho (povedané so smiechom) ešte obhajujete. Všetci sú padnutí na hlavu, len vy ste lietadlá. Neuveriteľné! Neuveriteľné! A najsmutnejšie na tom je, že tú kritiku a tie názory vy si ani neprídete vypočuť. Lebo však načo chodiť do roboty, načo?
Keby aj obyvatelia takto pristupovali k svojim pracovným povinnostiam, keby aj obyvatelia Slovenskej republiky sa takto stavali k svojej práci, k svojim firmám, tak by tie veľmi rýchlo skrachovali. Je neskutočne smutné, ako táto budova dokáže ľudí, ktorí tu možno aj mnohí z váš išli s úprimným záujmom niečo meniť, zmeniť na takých istých, ako boli tí pred vami. Ako boli tí pred vami. Zmeniť vás na to isté, čo ste kritizovali, na papalášov, ktorí kašľú na ľudí, ktorí už sa vysmievajú právam a spravodlivosti pre tento národ, a je preto nesmierne dôležité, aby občania Slovenskej republiky, ktorí urobili chybu vo voľbách a sami to dobre vedia v týchto chvíľach, a preto vyzbierali toľko stoviek tisíc podpisov na toto referendum za taký krátky rekordný čas a v období lockdownu, kedy sa tie podpisy ani len nemohli zbierať v uliciach, že tí ľudia sami chceli, ich posielali masovo poštou. Chodili ich nosiť do rôznych kancelárií rôznych politických strán, lebo sa vás tak veľmi chceli zbaviť, že títo občania by mali mať jednoznačné právo. A nedokážeme akceptovať akúkoľvek skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že by Ústavný súd zabránil konaniu tohto referenda. No a preto je nesmierne dôležité, aby tento zákon tu prešiel.
A keď aj Ústavný súd, tá inštitúcia, ktorá už mnohokrát za tento rok zradila obyvateľov Slovenskej republiky, keď ich nechala mučiť v nekonečných núdzových stavoch neodôvodneným ničím. Lebo tu sa obmedzovali ľudské práva, základné práva ľudí, právo vychádzať z domu a obmedzovali sa na základe dvoch A4, ktoré ste tu poslancom predložili, odôvodnenie zákazu vychádzania z domu, obmedzenie základných ľudských práv, prečo ste zničili a zruinovali život mnohým ľuďom, zruinovali ich firmy, tu bolo na A4 dvoch napísané. To vám stačilo na to, aby ste ruinovali Slovensko. A Ústavný súd sa za týchto ľudí nepostavil. Tak ako to vyzerá asi a chcel by som sa mýliť, že sa za nich nepostaví ani v otázke tohto referenda.
Lebo keď ste zodpovední, keď ste schopní, a keď sa nehanbíte za to, čo ste tu doteraz navystrájali, ak ste presvedčení o tom, že kvalita vašej práce vypovedá o kvalite vás samých, tak sa predsa nemôžete báť predčasných volieb, ktoré si ľudia prajú a chcú si ich zabezpečiť tým najzákladnejším legitímnym nástrojom v súlade so všetkými zákonmi v rámci Slovenskej republiky.
Ak ste presvedčení o tom, že to robíte dobre, že ste ľuďom pomohli, že ste zachraňovali ľudské životy, že ste pomohli slovenskej ekonomike, a že sa ľudia vďaka vám na Slovensku majú lepšie, tak čoho sa bojíte, dámy a páni? Čoho sa bojíte, prečo nechcete ísť do týchto referend? Prečo nechcete dať ľuďom možnosť vyjadriť sa, ukázať vám vysvedčenie? Prečo tu okolkujete, hráte sa na to, že tu sú upierané nejaké vaše ľudské práva, chudáčikovia? Páni poslanci majú upierané ľudské práva, lebo veď oni predsa majú právo na štvorročné volebné obdobie. A čo ľudské práva ľudí, ktorí sa museli ponížene preukazovať na benzínovej pumpe, aby ich pustili, keď nemali test dovnútra? Čo ľudské práva ľudí, ktorí boli otočení v lekárňach alebo u lekára a nedostalo sa im vyšetrenie, lebo nemali negatívny test? To vám bolo jedno, nie? Vy, ľudské práva! Pokrytectvo a úbohosť!
Ľudské práva ľudí vás nezaujímajú a ľudské práva vás, tak tie sú posvätné, na tie nemôžme siahať. Keby vám aspoň išlo o dobro, ale ľudské práva pre vás znamenajú vašu mesačnú výplatu. A preto z toho všetkého, z toho dôvodu, čo ste tu na národe napáchali, z toho, ako ste dneska ukázali prostredník všetkým obyvateľom Slovenskej republiky, budem jednoznačne hlasovať za tento návrh zákona, ktorý neurobí nič iné, len umožní ľuďom vystaviť vám vysvedčenie za vašu vlastnú vládnu činnosť, vystaviť vám vysvedčenie za to, ako ste vládli. A znovu prízvukujem, ak sa nebojíte, ak ste presvedčení o tom, že vy ste tí kvalitní a dobrí ľudia, ktorým majú ľudia veriť, tak dajte ľuďom možnosť o tom rozhodnúť v referende.
Rozpracované
11:26
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:26
Eduard KočišPán kolega, vo svojej rozprave si povedal jednu veľkú pravdu, a to, že poslanci Národnej rady, ako aj predstavitelia vlády Slovenskej republiky sú zamestnancami štátu, čiže sú zamestnancami občanov Slovenskej republiky. A tak ako máme právo byť volení, tak máme zároveň právo byť aj ľuďmi, ktorí nás do tejto volenej funkcie dali, aj odvolaní. To je jednoduchá myšlienka, ale malo by to takto byť,...
Pán kolega, vo svojej rozprave si povedal jednu veľkú pravdu, a to, že poslanci Národnej rady, ako aj predstavitelia vlády Slovenskej republiky sú zamestnancami štátu, čiže sú zamestnancami občanov Slovenskej republiky. A tak ako máme právo byť volení, tak máme zároveň právo byť aj ľuďmi, ktorí nás do tejto volenej funkcie dali, aj odvolaní. To je jednoduchá myšlienka, ale malo by to takto byť, pretože referendum je najvyššou formou demokracie. Tou najvyššou formou, akou jednoduchý občan môže ovplyvňovať chod a vedenie štátu. Toto slovo demokracia je krásne v tom, že sa skladá z dvoch slov démos a kratos, čiže vláda ľudu. Ale toto nie je vláda ľudu, toto je vláda despotickej skupinky obyvateľov, ktorí sa nedopatrením dostali k moci.
Vláda nieže neplní svoje sľuby a očakávania ľudí, ale táto vláda a vládni poslanci, ktorí túto vládu naozaj niekedy slepo podporujú, by mali urobiť vo svojej hodnotovej orientácii úplne jasnú vec: buď prestať túto vládu nejakým spôsobom podporovať a začať sa správať racionálne a premýšľať reálne, alebo jednoduchým spôsobom prestať byť tejto vláde sluhom.
Argumenty poslancov, že prípadné platné referendum bude pošliapaním ich základných ľudských práv a slobôd alebo obmedzením nejakého ich mandátu, na ktorý vraj majú právo, tak sa veľmi mýlia, pretože právo vykonávať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky by malo byť veľkým honorom a malo by byť tým, čo naozaj poslanec má robiť, a to slúžiť ľuďom.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.6.2021 o 11:26 hod.
Mgr.
Eduard Kočiš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, vo svojej rozprave si povedal jednu veľkú pravdu, a to, že poslanci Národnej rady, ako aj predstavitelia vlády Slovenskej republiky sú zamestnancami štátu, čiže sú zamestnancami občanov Slovenskej republiky. A tak ako máme právo byť volení, tak máme zároveň právo byť aj ľuďmi, ktorí nás do tejto volenej funkcie dali, aj odvolaní. To je jednoduchá myšlienka, ale malo by to takto byť, pretože referendum je najvyššou formou demokracie. Tou najvyššou formou, akou jednoduchý občan môže ovplyvňovať chod a vedenie štátu. Toto slovo demokracia je krásne v tom, že sa skladá z dvoch slov démos a kratos, čiže vláda ľudu. Ale toto nie je vláda ľudu, toto je vláda despotickej skupinky obyvateľov, ktorí sa nedopatrením dostali k moci.
Vláda nieže neplní svoje sľuby a očakávania ľudí, ale táto vláda a vládni poslanci, ktorí túto vládu naozaj niekedy slepo podporujú, by mali urobiť vo svojej hodnotovej orientácii úplne jasnú vec: buď prestať túto vládu nejakým spôsobom podporovať a začať sa správať racionálne a premýšľať reálne, alebo jednoduchým spôsobom prestať byť tejto vláde sluhom.
Argumenty poslancov, že prípadné platné referendum bude pošliapaním ich základných ľudských práv a slobôd alebo obmedzením nejakého ich mandátu, na ktorý vraj majú právo, tak sa veľmi mýlia, pretože právo vykonávať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky by malo byť veľkým honorom a malo by byť tým, čo naozaj poslanec má robiť, a to slúžiť ľuďom.
Rozpracované
11:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:28
Martin BorguľaRovnako ste ma hodili do jedného vreca aj v otázke referenda. Ja som presvedčený o tom, že keď šesťsto tisíc ľudí podpísalo to, že referendum má byť, tak jednoducho referendum má byť. To je taká masa ľudí, že my ako politici, ktorí sú platení štátom, nemáme čo o tom dišputovať. Jednoducho referendum má byť.
A rovnako ste ma hodili do jedného vreca s tými, ktorí hovoria, že v prípade, že referendum bude úspešné, tak budú pošliapané ich práva na ten poslanecký mandát. No v mojom prípade ani náhodou. Ja jednoducho, keď ľudia povedia v referende, že skrátiť volebné obdobie, pre mňa je to písmo sväté. Jednoducho jak raz šesťsto tisíc ľudí alebo 50 % obyvateľstva, koľko je teda povinnosť, aby sa toho referenda zúčastnila, toto povie, a nehovorím to dneska prvýkrát, hovorím to mnoho razy už, tak ja toto budem rešpektovať.
Preto ma mrzí, že okrem daru reči nemáte aj daru korektnosti, lebo vy ste tieto moje vyjadrenia určite počuli. A hádzať ma do jedného vreca s tými, ktorí chcú silou mocou si dokončiť svoj poslanecký mandát aj napriek vôli ľudí, je z vašej strany voči mne jednoducho nekorektné.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.6.2021 o 11:28 hod.
Ing.
Martin Borguľa
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Mazurek, čo sa vám určite nedá uprieť, je, že máte dar reči, naozaj ho máte, výnimočný dar reči. Škoda, že nemáte podobný dar aj korektnosti, lebo keď ste tu nakričali a do všetkého, do, do jedného vreca nahádzali všetkých koaličných poslancov, tak vedzte, že ja som tu, kľudne sa môžete otočiť, pozrieť sa na mňa, sedím tu od rána, sedím v kancelárii, v sále, v kancelárii, v sále a budem tu, pán kolega, celý deň a naozaj sa snažím tu byť a stále a zahájiť a hájim záujmy obyvateľov.
Rovnako ste ma hodili do jedného vreca aj v otázke referenda. Ja som presvedčený o tom, že keď šesťsto tisíc ľudí podpísalo to, že referendum má byť, tak jednoducho referendum má byť. To je taká masa ľudí, že my ako politici, ktorí sú platení štátom, nemáme čo o tom dišputovať. Jednoducho referendum má byť.
A rovnako ste ma hodili do jedného vreca s tými, ktorí hovoria, že v prípade, že referendum bude úspešné, tak budú pošliapané ich práva na ten poslanecký mandát. No v mojom prípade ani náhodou. Ja jednoducho, keď ľudia povedia v referende, že skrátiť volebné obdobie, pre mňa je to písmo sväté. Jednoducho jak raz šesťsto tisíc ľudí alebo 50 % obyvateľstva, koľko je teda povinnosť, aby sa toho referenda zúčastnila, toto povie, a nehovorím to dneska prvýkrát, hovorím to mnoho razy už, tak ja toto budem rešpektovať.
Preto ma mrzí, že okrem daru reči nemáte aj daru korektnosti, lebo vy ste tieto moje vyjadrenia určite počuli. A hádzať ma do jedného vreca s tými, ktorí chcú silou mocou si dokončiť svoj poslanecký mandát aj napriek vôli ľudí, je z vašej strany voči mne jednoducho nekorektné.
Ďakujem.
Rozpracované
11:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:30
Miroslav SujaKeby teraz prišiel zákon, že zaplatiť vám tie peniaze, tak nebojte sa, zahlasujete hneď a máte pokoj. No takže asi tak.
A viete, Milan Mazurek povedal veľmi dobrú vec, že prezidentka neháji záujmy Slovenskej republiky. No samozrejme, že neháji záujmy Slovenskej republiky. Všimli ste si, že by aspoň raz sa zastala Slovákov v uliciach alebo ľudí, ktorí trpia? Ja som nepočul ani raz, len prázdne medové reči, prázdne medové reči a vopchatá hlboko v priazni EÚ a Ameriky.
Počuli ste Korčoka, ministra zahraničných vecí, že by sa niekedy zastal Slovákov alebo Slovákov v zahraničí? Ani raz. Čo vidíme? Jeho a toho nohsleda, čo tam behá po štyroch za ním, ako sa to volá, Klus, poklusom klus. A ten bojuje za práva Slovákov, aby mohli cestovať? Ten bojuje tak za práva Slovákov, aby mohli cestovať, že všade vyzýva, že keď Slovák nebude mať očkovací preukaz, aby ho nikde nepustili. Takto tento oný, nohsled bojuje.
Takže, páni kolegovia, viete, za čo títo ľudia bojujú? Bojujú za to, aby sa neprijal zákon napríklad proti pedofílii. Tak koho hája záujmy? Pedofilov alebo záujmy Slovákov? Lebo keď vidím Marcinkovú, ako sa vyjadrí, že je za to, aby bolo USA potrestané proste, aby ak, či USA, v Maďarsku potrestané za to, že si dovolila prijať zákon proti pedofílii. Koho záujmy háji Marcinková a kiskovci, saskári a podobne? Koho záujmy háji OĽANO, keď dlhé mesiace tu hájilo pedofila, ktorého mesiace vyšetrovalo a neposlali ste ho stadeto do čerta? Koho záujmy hájite, poslanci? Hájite záujmy pedofilov, alebo hájite záujmy Slovákov? Tak sa trošku preberme. Ide vám len o to, aby ste dostali plat 4,5-tisíc a takto vydržať do konca volebného obdobia. O nič iné vám nejde, že, o žiadne práva. Aké práva? Za rok tu niektorí z vás nepovedali ani slovo! (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.6.2021 o 11:30 hod.
PaedDr. Mgr.
Miroslav Suja
Videokanál poslanca
Ja si myslím, že ani poslanci by nemali z vládnej koalície, drvivá väčšina, problém ukončiť poslanecký mandát, keby im bolo vyplatené náhrady do konca volebného obdobia, lebo boli by veľmi spokojní. O nič iné im nejde, len o toto a, lebo vedia, že sú tu poslednýkrát, že sa sem nedostanú. Takže netvárme sa, že to tak nie je. Ide im len o prachy, o nič iné, kolegovia. Ide vám o tých 4,5-tisíc, o nič iné. Takže len kvôli tomu, hej? Keď si to tak už chceme vykrikovať.
Keby teraz prišiel zákon, že zaplatiť vám tie peniaze, tak nebojte sa, zahlasujete hneď a máte pokoj. No takže asi tak.
A viete, Milan Mazurek povedal veľmi dobrú vec, že prezidentka neháji záujmy Slovenskej republiky. No samozrejme, že neháji záujmy Slovenskej republiky. Všimli ste si, že by aspoň raz sa zastala Slovákov v uliciach alebo ľudí, ktorí trpia? Ja som nepočul ani raz, len prázdne medové reči, prázdne medové reči a vopchatá hlboko v priazni EÚ a Ameriky.
Počuli ste Korčoka, ministra zahraničných vecí, že by sa niekedy zastal Slovákov alebo Slovákov v zahraničí? Ani raz. Čo vidíme? Jeho a toho nohsleda, čo tam behá po štyroch za ním, ako sa to volá, Klus, poklusom klus. A ten bojuje za práva Slovákov, aby mohli cestovať? Ten bojuje tak za práva Slovákov, aby mohli cestovať, že všade vyzýva, že keď Slovák nebude mať očkovací preukaz, aby ho nikde nepustili. Takto tento oný, nohsled bojuje.
Takže, páni kolegovia, viete, za čo títo ľudia bojujú? Bojujú za to, aby sa neprijal zákon napríklad proti pedofílii. Tak koho hája záujmy? Pedofilov alebo záujmy Slovákov? Lebo keď vidím Marcinkovú, ako sa vyjadrí, že je za to, aby bolo USA potrestané proste, aby ak, či USA, v Maďarsku potrestané za to, že si dovolila prijať zákon proti pedofílii. Koho záujmy háji Marcinková a kiskovci, saskári a podobne? Koho záujmy háji OĽANO, keď dlhé mesiace tu hájilo pedofila, ktorého mesiace vyšetrovalo a neposlali ste ho stadeto do čerta? Koho záujmy hájite, poslanci? Hájite záujmy pedofilov, alebo hájite záujmy Slovákov? Tak sa trošku preberme. Ide vám len o to, aby ste dostali plat 4,5-tisíc a takto vydržať do konca volebného obdobia. O nič iné vám nejde, že, o žiadne práva. Aké práva? Za rok tu niektorí z vás nepovedali ani slovo! (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
11:32
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:32
Romana TabákVystúpenie s faktickou poznámkou
25.6.2021 o 11:32 hod.
Bc.
Romana Tabák
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec Mazurek, som tu, počúvam vás, ale je vás veľmi slabo počuť, mali by ste hovoriť trošku hlasnejšie. Čo sa týka pani prezidentky, mohli by ste byť väčší džentlmen. A nezabúdajte, že názor nie je rozhodnutie.
Rozpracované
11:32
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:32
Andrej StančíkVy, pán Mazurek, vy ste hovorili o tom, že rúško, kvôli rúšku sa otrávite kyslíkom, stále tu ste, stále tu sedíte, veľmi dobre sa vám dýcha, veľmi dobre dokážete hovoriť. Takže napriek tomu, že sa tým kyslíkom trávite a trávite, tak stále tu ste. Takže vidíte, že tie vaše lži sú všetky neopodstatnené. Napriek tomu to nevadí, vy idete ďalej a využijete, dneska to bude možno nejaké ďalšie klamstvo, nakoniec možno zistíme, že ten COVID to nebol, ale bola to iba nejaká chrípka, veď to ste hovorili tiež.
A mne je strašne ľúto, že zatiaľ, čo inde v Európe, tak opozícia aj napriek tomu, že s vládou nesúhlasí, to je úplne v poriadku, to je vaše právo, vaše právo je kritizovať nás, koľko sa do nás zmestí, ale nevyužíva pandémiu pre politický kalkul. Keby ste boli aspoň trochu zodpovední, tak sa postavíte a poviete ľuďom, že áno, nesúhlasíme s touto vládou, ale tie opatrenia tu treba dodržiavať. Očkovanie je cesta von, ale to vy nikdy nepoviete, aj keď to dobre viete, lebo vám ide iba o politické body a preferencie.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.6.2021 o 11:32 hod.
Mgr.
Andrej Stančík
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán Mazurek, to bola spŕška lží, demagógie a konšpirácií zabalené do rétoriky, ktorú veľmi dobre ovládate, to treba uznať. Človek má pocit, že keď vás ten rok počúva tuto v parlamente, ako keby je Slovensko nejakým ostrovom, kde, kde ide COVID, kde sú obmedzenia, kde sú lockdowny a všade inde žijú slobodne. To je taký obrázok, ktorý ste tu vytvorili, ale už napríklad aj dnes, keď chcete do Rakúska ísť, napríklad do reštaurácie, potrebujete buď očkovanie a prekonanie COVID-u alebo antigénový test. Dnes. Jednoducho celý svet sa s týmto COVID-om borí, bohužiaľ, my máme opozíciu, ktorá totálne nechutne využíva pandemickú situáciu v mene politického kalkulu. Vy tu od začiatku torpédujete akékoľvek opatrenia.
Vy, pán Mazurek, vy ste hovorili o tom, že rúško, kvôli rúšku sa otrávite kyslíkom, stále tu ste, stále tu sedíte, veľmi dobre sa vám dýcha, veľmi dobre dokážete hovoriť. Takže napriek tomu, že sa tým kyslíkom trávite a trávite, tak stále tu ste. Takže vidíte, že tie vaše lži sú všetky neopodstatnené. Napriek tomu to nevadí, vy idete ďalej a využijete, dneska to bude možno nejaké ďalšie klamstvo, nakoniec možno zistíme, že ten COVID to nebol, ale bola to iba nejaká chrípka, veď to ste hovorili tiež.
A mne je strašne ľúto, že zatiaľ, čo inde v Európe, tak opozícia aj napriek tomu, že s vládou nesúhlasí, to je úplne v poriadku, to je vaše právo, vaše právo je kritizovať nás, koľko sa do nás zmestí, ale nevyužíva pandémiu pre politický kalkul. Keby ste boli aspoň trochu zodpovední, tak sa postavíte a poviete ľuďom, že áno, nesúhlasíme s touto vládou, ale tie opatrenia tu treba dodržiavať. Očkovanie je cesta von, ale to vy nikdy nepoviete, aj keď to dobre viete, lebo vám ide iba o politické body a preferencie.
Rozpracované