40. schôdza

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Miroslav Urban.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja by som reagoval na pani Žitňanskú. Ja to akceptujem, že je to správne. V pohode, veď treba, aby tam ten zdravotník bol. Len ja som z toho reálneho sveta, že viem, ako to chodí. A keby si mala zdravotná sestra vybrať, či chce robiť v škole zdravotnú sestru s prázdninami a robiť na COVID-pracovisku alebo na iných ťažkých pracoviskách, kde chýbajú, no tak si zoberie, vyberie tú školu. Ale aj tak nakoniec tí zdravotníci majú aj lepšie platové podmienky alebo lekár povedzme v škole. Musel by byť platený podľa zákona. Mne sa tá náplň zdá dosť taká široká, všeobecná, či by to dokázalo to školstvo utiahnuť, týchto zdravotníkov, celkom sa mi to nezdá. Možnože to máte odsledované z nejakých iných krajín západných, že to takto funguje, ale tie reálie na Slovensku sú iné. A však ja verím tomu, že bolo by to správne. Možnože tie čiastočné úväzky nejaké a zdravotná sestra od pediatra, to by možnože stačilo na nejaký čiastočný úväzok tam ísť do tej školy. Alebo by to mohli vykonávať aj dáki školskí pracovníci, čo by mali dáky zdravotný kurz trebárs sa tomuto venovať. Tie ostatné veci ako sebapoškodzovanie, však v školách sú psychológovia, tí to, myslím, že riešia. Neriešia to? Nie sú. No veď vidíte, veď nie sú psychológovia (povedané so smiechom) a my chceme ešte viacej zdravotných sestier, lekárov. To je zase len o peniazoch, motivácii, tých pracovných podmienkach a podobne, no. A samozrejme, všetko, čo je dobré pre deti, podporíme, len ja som stále voľajakosi pri zemi a som skôr v tých reáliách slovenských.
Ďakujem.

Posledným ústne prihláseným rečníkom do rozpravy je pán poslanec Eduard Kočiš, ktorému v tejto chvíli odovzdávam slovo.
Nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani predkladateľka, pán navrhovateľ, tento návrh zákona z vašej dielne, respektíve z tejto, ženského zoskupenia, ktoré tento návrh zákona predkladá, nemôžem povedať, že by ma nejakým spôsobom znepokojoval alebo aby ma nejakým spôsobom utvrdzoval v tom, že váš krok alebo váš zámer je nejaký nečistý alebo nesprávny. Práve naopak, je veľmi dobrý, je dostatočne potrebný, aby takáto zdravotná starostlivosť v školských alebo v predškolských zariadeniach dajme tomu aj bola, ale tak ako vo svojej rozprave poznamenal alebo v poslednej faktickej poznámke ako reakciu na ostatných kolegov doktor Urban, aj ja mám značné obavy a najmä z dôvodu jeho posledných slov.
Ak si porovnám prácu zdravotnej sestry, zdravotného asistenta na oddelení alebo priamo v ambulancii praktického lekára alebo detského pediatra a mám si potom vybrať možnosť, ak ju dostanem, ísť pracovať do školského alebo predškolského zariadenia ako zdravotná sestra, ja nemám o čom sa rozhodovať alebo nemám o čom v podstate diskutovať. Práca na oddelení - ťažká, práca na ambulancii - ťažká, práca v školskom zariadení oproti tomu je nejakých desať, pätnásť, dvadsať percent.
Čo sa týka pracovníkov, ktorí by mali v školských zariadeniach dohliadať na už vami spomenuté sebapoškodzovanie alebo možno nejaké psychické neduhy alebo psychické záťaže u týchto detí, týmto veciam by sa mal najmä venovať výchovný poradca, ktorý si myslím, že na každej škole je, a buď mu rozšíriť kompetencie, poprípade prijať alebo doplniť tento odborný tím týchto výchovných poradcov podľa počtu detí na školách o jedného, o dvoch z radov pedagogických zamestnancov, si myslím, by nebol žiadnym problémom. Ale vytvárať pracovné miesto zdravotnej sestry, zdravotného asistenta, nedajbože lekára na plný úväzok na škole, ktorá je možno aj väčšieho rozsahu, že má nad tisíc detí, podľa mňa je to, neviem, no nedokážem si to akože úplne presne predstaviť.
Keď sa bavíme o krajinách, ktoré sú v západnej Európe, áno, tam to funguje, pretože tieto procesy sú tam nastavené dlhodobo. Ale čo sa týka Slovenska, neviem, odkiaľ by sme tento personál našli. Ako sama ste poznamenala, že zdravotné sestry, ktoré sú po materskej alebo jednoducho už sú možno vo vyššom veku a nezvládajú prácu na oddelení alebo na ambulancii, by veľmi radi alebo rady prejavili záujem o túto prácu, ale reálny pohľad na Slovensku je taký, že k 1. septembru nám odchádza alebo zahájilo dôchodok 2 700 zdravotníckych pracovníkov. Ide o zdravotné sestry s viac ako 40-ročnou praxou a túto dieru na trhu v podstate by sme ešte prehĺbili, ak by sme zdravotným sestrám, ktoré by mali možnosť ísť pracovať do takéhoto zdravotníckeho, pardon, školského zariadenia, ešte viacej by sme túto dieru vlastne na tomto trhu vytvorili a chýbajúci stav personálu na oddeleniach a v ambulanciách by sa len zväčšoval a jednoducho tie nožnice by sa nám nezatvárali, ale otvárali.
Čiže hovorím, mám z tohto návrhu zákona dobré pocity, veľmi rád by som sa o týchto veciach dozvedel viac, ale hovorím, je tam obrovské množstvo pochybností alebo obáv, aby sme jednoducho týmto zákonom neurobili, nehovorím, že viac zlého ako dobrého, ale aby sme jednoducho neurobili niečo, čo by nám v konečnom dôsledku mohlo nejakým spôsobom viacej ublížiť. Ale hovorím, z vašej strany každý jeden návrh zákona má hlavu, má pätu, je rozumný, ale hovorím, potrebujeme o tomto rozprávať, potrebujeme sa o tom dozvedieť viac, aby tie naše obavy, ktoré teraz rezolútne máme, by boli odstránené, vyvrátené alebo ste nás upokojili, že je to všetko možné a fungovať by to mohlo.
Čiže budem rád, keď sa o tom dozviem viac a budeme to podporovať všetky naozaj rozumné veci ako hnutie REPUBLIKA, pretože zdravotná starostlivosť, sociálna starostlivosť či už na školách alebo zariadeniach sociálnych služieb nieže je dôležitá, je úplne potrebná.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Pani poslankyňa Eva Horváthová, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja tento návrh zákona vnímam ako právnu, právny rámec k tomu, aby takéto zdravotnícke povolania mohli sa v škole pohybovať, aby mohli vykonávať túto svoju činnosť. Tak ako aj pani poslankyňa Žitňanská, predkladateľka, uviedla, tak nie je to povinnosť, že tá škola, bude na nej, či dokáže zohnať financie a umiestniť a či vlastne potrebuje takéhoto zdravotníka. My sme mali také dlhšie diskusie, lebo pôvodný návrh bol o školskej zdravotnej sestre, kde sme mali trošku také legislatívne výhrady. Takže ja som rada, že sme sa dohodli. Naozaj je za týmto návrhom zákona kopa práce a aj kopu kompromisov a vnímam to ešte raz ako právny rámec k tomu, aby sa možno zlepšila situácia zdravotného stavu detí na školách, ktoré to potrebujú. Takže všetky tie poznámky, ktoré tu padli, vnímam, aj sme sa s nimi zaoberali, aj teda širšie, koalícia aj tí, ktorí nepredkladajú tento zákon, a môžem povedať, že teda ja som s týmto znením spokojná a budem rada, keď v druhom čítaní, ak to bude možné, sa rozšíri ten okruh zdravotníkov, ktorí budú môcť na škole pôsobiť, pretože je veľmi dôležitá aj tá naozaj zdravotná výchova a podpora zdravého životného štýlu detí a práve takýto zdravotník by to mohol realizovať.
A čo sa týka, že nedostatku zdravotníkov, tak naozaj zdravotná sestra, ktoré chce robiť v nemocnici, tak do školy, si myslím, že robiť nepôjde. Čiže je to naozaj možno pre tie, ktoré sa nevenujú svojmu povolaniu a môžu takto pomôcť deťom v školách. Takže ja tento návrh tiež podporujem aj s tými úskaliami, ktoré tu boli spomenuté od viacerých kolegov z opozície, a verím, že uvedenie do praxe ukáže, že to bol dobrý návrh a že sa bude dať dobre realizovať aspoň v časti škôl a časti detí pomôže.
Ďakujem.

Pán poslanec Kočiš, chcete reagovať na faktickú? Nie. Do rozpravy ešte chcete ísť alebo v záverečnom slove? Do rozpravy. (Reakcia navrhovateľky: "Môžem do rozpravy.".)
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ja vystúpim v rozprave, ak by náhodou ešte niekto chcel reagovať, aby mal tú možnosť. Ja by som zopakovala to, čo povedala teraz pani Horváthová. Ja som to už hovorila aj v úvodnej reči, aj potom som sa snažila to artikulovať. To, čo predkladáme dnes, alebo tá novela je najmä o tom, aby to bolo zákonné, aby bolo zákonné poskytnúť zdravotnú starostlivosť na pôde školy, školského zariadenia. Pretože doteraz, žiaľ, sa to robilo všelijako, ale chceme proste, aby to bolo v súlade so zákonom, aby sme nevystavovali učiteľov alebo ďalších ľudí zo škôl nejakým situáciám, kde by v snahe pomôcť dieťaťu porušili zákon. Čiže to je gro tohto zákona, vytvoriť právny rámec a uzákoniť možnosť poskytovať túto starostlivosť.
Ja s vami úplne súhlasím, že teda ja už som to aj povedala vo faktickej poznámke, že nám chýbajú aj sestry, aj zdravotnícky personál, aj lekári, aj zubári. Proste situácia je naozaj veľmi zlá, ale opakujem, nemyslím si, že týmto návrhom by sa nejako radikálne zhoršila tá situácia. Už dnes sestry, lekári, ktorí nie sú spokojní, idú do zahraničia. Čiže ten odliv týchto kompetentných ľudí, žiaľ, tu už k nemu dochádza. Mali by sme sa zamyslieť a áno, je to aj úloha a teda jedna z dôležitých úloh pre túto vládnu koalíciu, ako čeliť tomuto problému, ja si to uvedomujem a je mi možno aj trošku ľúto, že niektoré opatrenia, ktoré boli avizované na začiatku volebného obdobia, sú také pomalšie, aj keď teda je to spôsobené najmä COVID-om, ale či už je to ohodnotenie sestier alebo ďalšie opatrenia, ktoré by udržali týchto odborníkov v našich nemocniciach, ambulanciách, je proste potrebné čím skôr prijať.
Zároveň ja si myslím a možno, možno sa nad tým pousmejete, ale prítomnosť takýchto zdravotníkov na pôde škôl môže v konečnom dôsledku aj odľahčiť tie ambulancie a nemocnice, pretože keď bude pravidelná nejaká prevencia, keď tomu dieťatku sa bude niekto venovať aj na pôde školy, kde trávi väčšinu svojho dňa počas školského roku. Naozaj naše deti sú v školách od rána pomaly do večera, keď ešte majú aj mimoškolské aktivity, čiže je dobré, keď je niekto naporúdzi, kto im vie pomôcť a nemusia to byť rodičia, ktorí musia dať výpoveď v práci napríklad alebo teda odbiehajú od práce, aby poskytovali túto starostlivosť. Čiže myslím si, že aj tá prevencia, či už v podobe nejakého vzdelávania, ale tak isto aj toho, že podajú včas ten liek tomu dieťaťu, môže pomôcť zlepšiť ich zdravotný stav, resp. odbremeniť potom tie nejaké následky.
Pokiaľ ide o finančné prostriedky, áno, stále proste sa boríme s tým a zápasíme, že však nie je dostatok financií ani na tých psychológov, ktorí by mali byť na tých školách, ani na tých asistentov učiteľa. Ja dúfam, že aj z plánu obnovy, z týchto peňazí pôjde značná časť na inkluzívne tímy, ako aj pani poslankyňa Šofranko to už hovorila. Ten pilotný projekt vlastne pokiaľ ide o tieto, tento zdravotnícky personál, ono je to tam nazvané ako školské sestry, ale ako sme hovorili, túto prácu budú môcť vykonávať aj iné profesie ako sestry, aj lekári, záchranári, tak pokiaľ si dobre pamätám, tak je, sú finančné prostriedky na 50 takýchto pozícií v tom pilote a ja pevne verím, že časom, aj či už zriaďovatelia, ale teda najmä ministerstvo školstva pristúpi k systému, k systémovému kroku, aby tieto inkluzívne tímy, ktoré budú obsahovať aj zdravotnícky personál, fungovali podľa možnosti na každej škole. Ale opäť je to, je to celé o tom, že chceme vytvoriť podmienky a budeme sa snažiť o to aj, aby boli finančné prostriedky na ich naplnenie.
Neviem ešte, či boli, boli nejaké ďalšie pripomienky, na ktoré by som mala reagovať. Ak áno, kľudne vo faktickej ešte sa ma spýtajte. Ja by som chcela možno len na záver povedať, že áno, v ideálnom svete by všetko už dávno fungovalo, len teda tento svet nie je úplne ideálny a snažíme sa ale aspoň ho trošku zlepšiť. A ja teda budem naozaj vďačná za vašu podporu a samozrejme v prípade, že budú ešte nejaké ďalšie návrhy do druhého čítania, ktoré pôjdu v tejto línii, aby sa deťom dostala kvalitná starostlivosť, tak samozrejme, že ako predkladateľky budeme s tým súhlasiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Zita Pleštinská, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vítam tento návrh zákona už len z vlastných skúseností, ktorú máme v našej obci, v obci Chmeľnica na severovýchodnom Slovensku v okrese Stará Ľubovňa. Máme školu s ročníkmi 1-4 a v ročníku sme prijali autistické dieťa z inej obce. Mama ho chcela dať do školy vo svojej obci alebo v okresnom meste, ale nebola úspešná a v našej škole vlastne dostal asistenta učiteľa, ale skutočne tá práca s tým dieťaťom je veľmi náročná a určite vlastne takáto zdravotná sestra a v obci máme veľa zdravotných sestier, ktoré by uvítali vlastne možnosť pracovať v škole a pomôcť vlastne týmto deťom. Tieto deti, áno, skutočne potom zo štvrtého ročníka toto dieťa vyšlo veľmi tak vzdelané a možno šťastné, že mohlo byť vlastne integrované do ročníkov s deťmi zdravými. Takže vítam tento návrh a verím, že tento návrh zákona prejde. Ďakujem pekne.