40. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Urban, vďaka za odborné postrehy a poznámky k tomuto predkladanému návrhu zákona. Poväčšine sa s kolegyňou Žitňanskou zhodnem vo všetkých jej alebo ňou predkladaných návrhoch zákona, ktoré sa týkajú zlepšenia sociálneho prostredia, či už je to vo vzdelávaní alebo v domácom prostredí, ale tento váš predkladaný návrh zákona mi príde takou akousi utópiou alebo nejakým, nejakým science-fiction na americký spôsob. Áno, sú v západnej Európe obrovské školy, kde je lekár, zdravotná sestra, zdravotnícky asistent na plný úväzok, ale myslím si, že na Slovensku nie je to realizovateľné, nakoľko nám chýbajú stovky až tisíce zdravotníckych pracovníkov, či sú to sanitári, opatrovateľky, ošetrovatelia, zdravotné sestry, zdravotní asistenti, ako aj lekári. Čiže podľa mňa, aj keby ste tento zákon chceli aplikovať do praxe v nejakých troch-štyroch zariadeniach ako nejaký pilotný projekt, podľa mňa nenájdete dostatok kvalifikovaného personálu, ktorý by bol ochotný vykonávať túto prácu.
Ďalšou otázkou, ktorá z mojej strany by nejakým spôsobom chcela byť zodpovedaná, kde na to vezme daná škola, daný rezort, ako na to vyčlení financie? Hovorím, je tu strašne veľa neznámych, strašne veľa premenných, ale neviem naozaj, či tento návrh zákona bude možný, realizovateľný alebo uvedený do praxe. Čiže skúsim k tomu možno niečo viac povedať v rozprave alebo skôr také svoje dojmy alebo postrehy.
A čo sa týka tých detí, ktoré sú buď diabetici, celiatici alebo majú nejakú intoleranciu, myslím si, že tieto detičky sú či už na základnej škole alebo na strednej škole plne začlenené do vzdelávacieho procesu. Čiže hovorím, neviem, no neviem sa úplne stotožniť s týmto predkladaným návrhom zákona, no ale snáď nám to bude podrobnejšie vysvetlené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolegovia, prekvapili ste ma teraz obaja, aj pán Urban, aj pán Kočiš, lebo mnohokrát veľmi vehementne presadzujete návrhy a mnohokrát dobré, ale mnohokrát aj z kategórie fantazmagórie a kritizujete vládnych predstaviteľov, že proste nerobia veci lepšie, ako robia. Teraz to je také zvláštne, lebo viete, ja sa držím v živote takého pravidla, že kto niečo nechce urobiť, hľadá dôvody, ale kto chce niečo urobiť, hľadá spôsoby. Vy ste povedali, že toto je dobrá vec, mať zdravotný personál v škole je určite dobrá pozitívna vec, ale zároveň hneď v bode B ste povedali ix dôvodov, že prečo to nespraviť. No, nehľadajme, prosím vás, dôvody. Poďme hľadať spôsoby, ako dobrú vec v prospech našich detí urobiť, ako nájsť ten zdravotnícky personál, ktorý, plne súhlasím s pánom kolegom Urbanom, jednoznačne chýba. Ale tá problematika je široká. Možno práve aj týmto zámerom odhalíme mnoho problémov, v ktorých v konečnom dôsledku nájdeme riešenie, ktoré bude fungovať širokospektrálnejšie, bude fungovať v nemocniciach, bude fungovať v školách a tak ďalej. Čiže, čiže možno sa budeme musieť vrátiť o krok späť a zlepšiť pracovné podmienky zdravotníkom a podporiť viacej školstvo, aby sme jednoducho pediatrov mali a zlepšiť ich platové podmienky, aby nám neodchádzali do zahraničia. A možno práve aj takouto cestou, síce trošku tak cez hlavu sa škrabeme, sa k takémuto niečomu dopracujeme. Na každý pád ale tento návrh je, je podľa mňa vynikajúci a plne ho podporujem, hovorím. A poďme hľadať spôsoby, ako to spraviť, páni, nie dôvody, ako to nespraviť.

Pán kolega Urban, mňa ste neprekvapili vôbec, a to preto, lebo ste človek z praxe, ste lekár a prišli ste s presne rovnakými obavami, s akými som prišla za Jankou Žitňanskou ja, keď prišla s týmto návrhom, je to jej iniciatíva. Jej reakcia bola naozaj absolútne zrozumiteľná, požiadavka, vysvetlenie. Konzultovala to na ministerstve zdravotníctva, kde som bola aj ja a dokonca boli aj u nás na výbore. Konzultovala to so školstvom. Vyriešila sa tá obava, ktorú som mala aj ja, že prídeme o zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú nevyhnutní a už teraz chýbajú v tých nemocniciach spôsobom, že sa rozšírili, rozšíril rad tých ľudí, ktorí to môžu to vykonávať. Na môj vkus málo. Ja teda, Janka, vieš, že ja by som ešte ďalej išla, ale zas musí tam byť aj teda naozaj nejaká, nejaká ochrana tých detí. Vyriešilo sa aj financovanie na ministerstve školstva, vyriešilo sa to, že to nemusí byť povinné, môže to byť dobrovoľné, môže to byť na čiastočný úväzok. Rozumiem, že, rozumiem úplne naozaj tej obave a nedá sa to asi v dvoch minútach vysvetliť presne, aj keď verím, že Janka vysvetlí podrobnejšie veci. Ale ak by ste mali ešte otázky, som si istá, že vám ich pani Žitňanská bez problémov zodpovie. Kľudne príďte na výbor a radi, radi sa o tom porozprávame. Ten návrh, tieto obavy, ktoré máte, už rieši a precizuje do maximálnej možnej miery. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa budem snažiť rýchlo zareagovať a keď nestihnem, tak potom ešte vystúpim v rozprave. Samozrejme, že si uvedomujeme, aká je situácia v našich nemocniciach, že nám chýba odborný personál, zdravotnícky personál, lekári a tak ďalej. Nemyslím si, že vytvorenie možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť na pôde školy, školských zariadení nám nejako húfne týchto ľudí odoberie z nemocníc, ambulancií a pôjdu do tejto sféry. To, čo ste hovorili a teda ja tak budem aj proti možno v rozpore s rokovacím poriadkom reagovať aj na pána poslanca Kočiša, že či zase vôbec niekoho nájdeme. Už sa ľudia hlásia, pretože my sme to, túto tému prediskutovali ešte v roku 2015 aj s komorou sestier. Čiže sú ľudia, napríklad sestry, ktoré sú po materskej, majú ešte malé deti a rady by robili v prostredí, ktoré im umožní skĺbiť lepšie ten rodinný a pracovný život. To znamená, že majú aj prázdniny a tak ďalej. Čiže pre nejakú kategóriu zdravotných sestier, alebo teda sestier a možno aj lekárov práve takáto pozícia môže byť tá, kde budú mať menší stres.
A teraz keď ste, pán poslanec, pán doktor, hovorili o tom, že čo vlastne budú robiť celý deň, ráno pichnú inzulín a potom už vlastne nič. Ja som to aj spomínala vo svojej úvodnej reči, že vlastne okrem poskytovania takejto starostlivosti, podávania inzulínu, liekov a zasahovania, ja neviem, v prípade epileptického záchvatu, tak budú sa podieľať aj na výchove a vzdelávaní. To znamená, že budú spolupracovať aj s pedagógmi. My potrebujeme, aby naše deti boli lepšie vzdelávané v zdravom životnom štýle, aby tam bol niekto, kto možno bude viacej dbať aj na to, že možno zachytí, že sa tam deje nejaké sebapoškodzovanie, že tam tie deti prichádzajú do kontaktu s omamnými a psychotropnými látkami. Čiže naozaj to nie je len vec nejakého zdravotníckeho úkonu, ale chceme, aby aj títo ľudia participovali na vzdelávaní našich žiakov.
Ale ak bude treba, samozrejme, to bližšie vysvetlím aj neskôr.

Ďakujem za slovo. Ja by som reagoval na pani Žitňanskú. Ja to akceptujem, že je to správne. V pohode, veď treba, aby tam ten zdravotník bol. Len ja som z toho reálneho sveta, že viem, ako to chodí. A keby si mala zdravotná sestra vybrať, či chce robiť v škole zdravotnú sestru s prázdninami a robiť na COVID-pracovisku alebo na iných ťažkých pracoviskách, kde chýbajú, no tak si zoberie, vyberie tú školu. Ale aj tak nakoniec tí zdravotníci majú aj lepšie platové podmienky alebo lekár povedzme v škole. Musel by byť platený podľa zákona. Mne sa tá náplň zdá dosť taká široká, všeobecná, či by to dokázalo to školstvo utiahnuť, týchto zdravotníkov, celkom sa mi to nezdá. Možnože to máte odsledované z nejakých iných krajín západných, že to takto funguje, ale tie reálie na Slovensku sú iné. A však ja verím tomu, že bolo by to správne. Možnože tie čiastočné úväzky nejaké a zdravotná sestra od pediatra, to by možnože stačilo na nejaký čiastočný úväzok tam ísť do tej školy. Alebo by to mohli vykonávať aj dáki školskí pracovníci, čo by mali dáky zdravotný kurz trebárs sa tomuto venovať. Tie ostatné veci ako sebapoškodzovanie, však v školách sú psychológovia, tí to, myslím, že riešia. Neriešia to? Nie sú. No veď vidíte, veď nie sú psychológovia (povedané so smiechom) a my chceme ešte viacej zdravotných sestier, lekárov. To je zase len o peniazoch, motivácii, tých pracovných podmienkach a podobne, no. A samozrejme, všetko, čo je dobré pre deti, podporíme, len ja som stále voľajakosi pri zemi a som skôr v tých reáliách slovenských.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani predkladateľka, pán navrhovateľ, tento návrh zákona z vašej dielne, respektíve z tejto, ženského zoskupenia, ktoré tento návrh zákona predkladá, nemôžem povedať, že by ma nejakým spôsobom znepokojoval alebo aby ma nejakým spôsobom utvrdzoval v tom, že váš krok alebo váš zámer je nejaký nečistý alebo nesprávny. Práve naopak, je veľmi dobrý, je dostatočne potrebný, aby takáto zdravotná starostlivosť v školských alebo v predškolských zariadeniach dajme tomu aj bola, ale tak ako vo svojej rozprave poznamenal alebo v poslednej faktickej poznámke ako reakciu na ostatných kolegov doktor Urban, aj ja mám značné obavy a najmä z dôvodu jeho posledných slov.
Ak si porovnám prácu zdravotnej sestry, zdravotného asistenta na oddelení alebo priamo v ambulancii praktického lekára alebo detského pediatra a mám si potom vybrať možnosť, ak ju dostanem, ísť pracovať do školského alebo predškolského zariadenia ako zdravotná sestra, ja nemám o čom sa rozhodovať alebo nemám o čom v podstate diskutovať. Práca na oddelení - ťažká, práca na ambulancii - ťažká, práca v školskom zariadení oproti tomu je nejakých desať, pätnásť, dvadsať percent.
Čo sa týka pracovníkov, ktorí by mali v školských zariadeniach dohliadať na už vami spomenuté sebapoškodzovanie alebo možno nejaké psychické neduhy alebo psychické záťaže u týchto detí, týmto veciam by sa mal najmä venovať výchovný poradca, ktorý si myslím, že na každej škole je, a buď mu rozšíriť kompetencie, poprípade prijať alebo doplniť tento odborný tím týchto výchovných poradcov podľa počtu detí na školách o jedného, o dvoch z radov pedagogických zamestnancov, si myslím, by nebol žiadnym problémom. Ale vytvárať pracovné miesto zdravotnej sestry, zdravotného asistenta, nedajbože lekára na plný úväzok na škole, ktorá je možno aj väčšieho rozsahu, že má nad tisíc detí, podľa mňa je to, neviem, no nedokážem si to akože úplne presne predstaviť.
Keď sa bavíme o krajinách, ktoré sú v západnej Európe, áno, tam to funguje, pretože tieto procesy sú tam nastavené dlhodobo. Ale čo sa týka Slovenska, neviem, odkiaľ by sme tento personál našli. Ako sama ste poznamenala, že zdravotné sestry, ktoré sú po materskej alebo jednoducho už sú možno vo vyššom veku a nezvládajú prácu na oddelení alebo na ambulancii, by veľmi radi alebo rady prejavili záujem o túto prácu, ale reálny pohľad na Slovensku je taký, že k 1. septembru nám odchádza alebo zahájilo dôchodok 2 700 zdravotníckych pracovníkov. Ide o zdravotné sestry s viac ako 40-ročnou praxou a túto dieru na trhu v podstate by sme ešte prehĺbili, ak by sme zdravotným sestrám, ktoré by mali možnosť ísť pracovať do takéhoto zdravotníckeho, pardon, školského zariadenia, ešte viacej by sme túto dieru vlastne na tomto trhu vytvorili a chýbajúci stav personálu na oddeleniach a v ambulanciách by sa len zväčšoval a jednoducho tie nožnice by sa nám nezatvárali, ale otvárali.
Čiže hovorím, mám z tohto návrhu zákona dobré pocity, veľmi rád by som sa o týchto veciach dozvedel viac, ale hovorím, je tam obrovské množstvo pochybností alebo obáv, aby sme jednoducho týmto zákonom neurobili, nehovorím, že viac zlého ako dobrého, ale aby sme jednoducho neurobili niečo, čo by nám v konečnom dôsledku mohlo nejakým spôsobom viacej ublížiť. Ale hovorím, z vašej strany každý jeden návrh zákona má hlavu, má pätu, je rozumný, ale hovorím, potrebujeme o tomto rozprávať, potrebujeme sa o tom dozvedieť viac, aby tie naše obavy, ktoré teraz rezolútne máme, by boli odstránené, vyvrátené alebo ste nás upokojili, že je to všetko možné a fungovať by to mohlo.
Čiže budem rád, keď sa o tom dozviem viac a budeme to podporovať všetky naozaj rozumné veci ako hnutie REPUBLIKA, pretože zdravotná starostlivosť, sociálna starostlivosť či už na školách alebo zariadeniach sociálnych služieb nieže je dôležitá, je úplne potrebná.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja tento návrh zákona vnímam ako právnu, právny rámec k tomu, aby takéto zdravotnícke povolania mohli sa v škole pohybovať, aby mohli vykonávať túto svoju činnosť. Tak ako aj pani poslankyňa Žitňanská, predkladateľka, uviedla, tak nie je to povinnosť, že tá škola, bude na nej, či dokáže zohnať financie a umiestniť a či vlastne potrebuje takéhoto zdravotníka. My sme mali také dlhšie diskusie, lebo pôvodný návrh bol o školskej zdravotnej sestre, kde sme mali trošku také legislatívne výhrady. Takže ja som rada, že sme sa dohodli. Naozaj je za týmto návrhom zákona kopa práce a aj kopu kompromisov a vnímam to ešte raz ako právny rámec k tomu, aby sa možno zlepšila situácia zdravotného stavu detí na školách, ktoré to potrebujú. Takže všetky tie poznámky, ktoré tu padli, vnímam, aj sme sa s nimi zaoberali, aj teda širšie, koalícia aj tí, ktorí nepredkladajú tento zákon, a môžem povedať, že teda ja som s týmto znením spokojná a budem rada, keď v druhom čítaní, ak to bude možné, sa rozšíri ten okruh zdravotníkov, ktorí budú môcť na škole pôsobiť, pretože je veľmi dôležitá aj tá naozaj zdravotná výchova a podpora zdravého životného štýlu detí a práve takýto zdravotník by to mohol realizovať.
A čo sa týka, že nedostatku zdravotníkov, tak naozaj zdravotná sestra, ktoré chce robiť v nemocnici, tak do školy, si myslím, že robiť nepôjde. Čiže je to naozaj možno pre tie, ktoré sa nevenujú svojmu povolaniu a môžu takto pomôcť deťom v školách. Takže ja tento návrh tiež podporujem aj s tými úskaliami, ktoré tu boli spomenuté od viacerých kolegov z opozície, a verím, že uvedenie do praxe ukáže, že to bol dobrý návrh a že sa bude dať dobre realizovať aspoň v časti škôl a časti detí pomôže.
Ďakujem.

Ja vystúpim v rozprave, ak by náhodou ešte niekto chcel reagovať, aby mal tú možnosť. Ja by som zopakovala to, čo povedala teraz pani Horváthová. Ja som to už hovorila aj v úvodnej reči, aj potom som sa snažila to artikulovať. To, čo predkladáme dnes, alebo tá novela je najmä o tom, aby to bolo zákonné, aby bolo zákonné poskytnúť zdravotnú starostlivosť na pôde školy, školského zariadenia. Pretože doteraz, žiaľ, sa to robilo všelijako, ale chceme proste, aby to bolo v súlade so zákonom, aby sme nevystavovali učiteľov alebo ďalších ľudí zo škôl nejakým situáciám, kde by v snahe pomôcť dieťaťu porušili zákon. Čiže to je gro tohto zákona, vytvoriť právny rámec a uzákoniť možnosť poskytovať túto starostlivosť.
Ja s vami úplne súhlasím, že teda ja už som to aj povedala vo faktickej poznámke, že nám chýbajú aj sestry, aj zdravotnícky personál, aj lekári, aj zubári. Proste situácia je naozaj veľmi zlá, ale opakujem, nemyslím si, že týmto návrhom by sa nejako radikálne zhoršila tá situácia. Už dnes sestry, lekári, ktorí nie sú spokojní, idú do zahraničia. Čiže ten odliv týchto kompetentných ľudí, žiaľ, tu už k nemu dochádza. Mali by sme sa zamyslieť a áno, je to aj úloha a teda jedna z dôležitých úloh pre túto vládnu koalíciu, ako čeliť tomuto problému, ja si to uvedomujem a je mi možno aj trošku ľúto, že niektoré opatrenia, ktoré boli avizované na začiatku volebného obdobia, sú také pomalšie, aj keď teda je to spôsobené najmä COVID-om, ale či už je to ohodnotenie sestier alebo ďalšie opatrenia, ktoré by udržali týchto odborníkov v našich nemocniciach, ambulanciách, je proste potrebné čím skôr prijať.
Zároveň ja si myslím a možno, možno sa nad tým pousmejete, ale prítomnosť takýchto zdravotníkov na pôde škôl môže v konečnom dôsledku aj odľahčiť tie ambulancie a nemocnice, pretože keď bude pravidelná nejaká prevencia, keď tomu dieťatku sa bude niekto venovať aj na pôde školy, kde trávi väčšinu svojho dňa počas školského roku. Naozaj naše deti sú v školách od rána pomaly do večera, keď ešte majú aj mimoškolské aktivity, čiže je dobré, keď je niekto naporúdzi, kto im vie pomôcť a nemusia to byť rodičia, ktorí musia dať výpoveď v práci napríklad alebo teda odbiehajú od práce, aby poskytovali túto starostlivosť. Čiže myslím si, že aj tá prevencia, či už v podobe nejakého vzdelávania, ale tak isto aj toho, že podajú včas ten liek tomu dieťaťu, môže pomôcť zlepšiť ich zdravotný stav, resp. odbremeniť potom tie nejaké následky.
Pokiaľ ide o finančné prostriedky, áno, stále proste sa boríme s tým a zápasíme, že však nie je dostatok financií ani na tých psychológov, ktorí by mali byť na tých školách, ani na tých asistentov učiteľa. Ja dúfam, že aj z plánu obnovy, z týchto peňazí pôjde značná časť na inkluzívne tímy, ako aj pani poslankyňa Šofranko to už hovorila. Ten pilotný projekt vlastne pokiaľ ide o tieto, tento zdravotnícky personál, ono je to tam nazvané ako školské sestry, ale ako sme hovorili, túto prácu budú môcť vykonávať aj iné profesie ako sestry, aj lekári, záchranári, tak pokiaľ si dobre pamätám, tak je, sú finančné prostriedky na 50 takýchto pozícií v tom pilote a ja pevne verím, že časom, aj či už zriaďovatelia, ale teda najmä ministerstvo školstva pristúpi k systému, k systémovému kroku, aby tieto inkluzívne tímy, ktoré budú obsahovať aj zdravotnícky personál, fungovali podľa možnosti na každej škole. Ale opäť je to, je to celé o tom, že chceme vytvoriť podmienky a budeme sa snažiť o to aj, aby boli finančné prostriedky na ich naplnenie.
Neviem ešte, či boli, boli nejaké ďalšie pripomienky, na ktoré by som mala reagovať. Ak áno, kľudne vo faktickej ešte sa ma spýtajte. Ja by som chcela možno len na záver povedať, že áno, v ideálnom svete by všetko už dávno fungovalo, len teda tento svet nie je úplne ideálny a snažíme sa ale aspoň ho trošku zlepšiť. A ja teda budem naozaj vďačná za vašu podporu a samozrejme v prípade, že budú ešte nejaké ďalšie návrhy do druhého čítania, ktoré pôjdu v tejto línii, aby sa deťom dostala kvalitná starostlivosť, tak samozrejme, že ako predkladateľky budeme s tým súhlasiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vítam tento návrh zákona už len z vlastných skúseností, ktorú máme v našej obci, v obci Chmeľnica na severovýchodnom Slovensku v okrese Stará Ľubovňa. Máme školu s ročníkmi 1-4 a v ročníku sme prijali autistické dieťa z inej obce. Mama ho chcela dať do školy vo svojej obci alebo v okresnom meste, ale nebola úspešná a v našej škole vlastne dostal asistenta učiteľa, ale skutočne tá práca s tým dieťaťom je veľmi náročná a určite vlastne takáto zdravotná sestra a v obci máme veľa zdravotných sestier, ktoré by uvítali vlastne možnosť pracovať v škole a pomôcť vlastne týmto deťom. Tieto deti, áno, skutočne potom zo štvrtého ročníka toto dieťa vyšlo veľmi tak vzdelané a možno šťastné, že mohlo byť vlastne integrované do ročníkov s deťmi zdravými. Takže vítam tento návrh a verím, že tento návrh zákona prejde. Ďakujem pekne.

Pani kolegyňa Žitňanská, ďakujem pekne za také dovysvetlenie celej problematiky. Skutočne to neberte tak ako nejakú kritiku z našich radov. Skôr to bola taká odborná rovina z pohľadu kolegu pána doktora Urbana.
Ja vítam jednu vec, že tak ako tu bolo spomenuté alebo ako ste zdôraznili potom v tom, v tejto záverečnej rozprave, že sa vytvára akýsi legislatívny zákonný rámec. Pretože tie prípady sú také, ja mám zase v prostredí pedagógov značnú časť rodiny a musím povedať, že rôzne tie prípady týchto detí, ktoré majú zdravotné ťažkosti, sa riešia naozaj všelijako a riešia sa improvizovane a dôležitý, dôležitý z môjho pohľadu je tam taký moment, kedy už nebude pedagóg zodpovedný a vystavený určitému riziku, že v snahe pomôcť bude jednoducho riskovať to, že niečo urobí zle ako neodborník, ako človek, ktorý neposkytuje profesne tú zdravotnú starostlivosť, ako človek, ktorý je tam v danom okamihu. Takže v tomto, z tejto, z tejto stránky to vítam a považujem to za veľmi správne, aj keď sa môžme baviť o realizovateľnosti alebo praktickej teda stránke, či na to bude personál alebo nebude personál. Ale myslím si, že myšlienka a celkový, celkový ten základ je v poriadku, je správny. Takže určite, určite som vďačný za takýto, takýto návrh.
Ďakujem pekne.