40. schôdza

Ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Marek Šefčík.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Tak ďakujem pani profesorke Horváthovej za toto jej vystúpenie a jej realistický postoj k navrhovanému zákonu. A mne z toho vychádza tak, že bremeno dodržania zákona nesmie byť nezvládnuteľné. A ja si myslím, že tento zákon je pripravený tak, že z praxe sa ozývajú ľudia, ktorí hovoria, že bremeno toho zákona bude pre nich nezvládnuteľné. Odznelo v tom vystúpení aj, že kto tento zákon nedodrží, pre to zariadenie hrozí pokuta až do výšky 16 000 eur. Ja si myslím, že idea zákona je výborná, ale jeho realizovateľnosť v praxi má, zdá sa, neprekonateľné prekážky momentálne. Čiže treba vychádzať z reality a z toho, v akom stave naše zdravotníctvo je. A znova sa prikláňam k tomu, ja som takisto rodič, mám štyri deti, nie som síce matka, ale otec a takisto som mal deti v nemocnici a radi by sme boli s nimi, ale keby takto vyjadrili takú túžbu mnohí rodičia, tak tie nemocnice by skutočne nemali možnosť, technickú, zvládnuť a vyhovieť to rodičom. Takže, takže za mňa je to nezvládnuteľné.

Poslednú faktickú poznámku má pani poslankyňa Vladimíra Marcinková.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za, za návrhy a názory pani profesorky na túto tému. Ja, vy ste povedali, že tento zákon je nadčasový. Ja si s týmto dovolím nesúhlasiť. Nehovorí ani o ideálnom svete, ani o nadčasovosti, toto sú všetko práva, ktoré už dnes máme zaručené naozaj právnymi predpismi, ktoré prevyšujú naše vnútroštátne právo, čiže my sme nimi zaviazaní. A to, že to teraz explicitne dávame do našej zákonnej úpravy v tomto formáte, je podľa mňa pochopením našej práce ako zákonodarcu naozaj sprecizovať a doslova upratovať ten náš právny poriadok. Je to niečo, čo už dnes je právne vymožiteľné, čiže nehovoríme o nejakom novom práve. Toto právo tu už je a existuje.
Samozrejme, že v novele myslím aj na život ohrozujúce operácie a takéto citlivé prípady, kedy nie je vhodné, aby tam ten rodič alebo akýkoľvek iný zástupca sprevádzal to dieťa. Čiže je zavádzajúcim tvrdením hovoriť, že na to nemyslíme. Práve naopak. Je to tam upravené a práve v tejto vete to chceme ešte precizovať, aby to bolo ešte čitateľnejšie, aby to bremeno nebolo na strane zdravotníka, ako ste uvádzali. O tom sme mali debatu pred malou chvíľou, čiže toto, toto sme odkomunikovali a v žiadnom prípade si nedovoľujem podceňovať lekárov a robiť z nášho zdravotníctva nejaké rozvojové zdravotníctvo. V žiadnom prípade.
Musím povedať, že z takého nášho prieskumu, ktorý sme si s tímom robili, vychádza, že až v 80 % našich zdravotníckych zariadení už dnes sú schopní a robia to, vychádzajú v ústrety rodičom. Áno, máme aj nemocnice, kde je problém s takýmito kapacitami a bude, bude toto výzvou, ale pán minister, ja si naozaj vážim, že on dokázal toho maloletého pacienta povýšiť natoľko, že videl tam priestor na realizáciu tejto zmeny a tak sa riešia všetky zmeny podľa mňa v politike... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pani poslankyňa Eva Horváthová.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za všetky faktické poznámky. Možno, pani poslankyňa Marcinková, sa líšia naše pohľady trošku z toho, že vy pozeráte na to viac z pohľadu právničky a matky a ja na to pozerám viac z pohľadu lekára a matky. A ako zákonodarcovia, to sme, to sme obidve, ja legislatívne, ako neni problém s tým zákonom legislatívne, ja len hovorím, že každý jeden zákon, ktorý tu prijímame, by mal sa dať aplikovať do praxe, a keď vám ja poviem výhrady reálne, aké sú a aké môžu s tým byť problémy, tak ja si nemyslím, že ste mi ich dostatočne zodpovedali, hej? Lebo na všetky tie výrady, to, že 80 % nemocníc je pripravených a reálne to poskytuje, áno, robí to, aj ja som to spomínala, ale nie pre všetky deti a nie, nerobí to povinne, hej?
To znamená, že keby všetky deti tam chceli mať svojho zákonného zástupcu a budú sa toho na základe tohto vášho zákonu dožadovať, tak ja tvrdím, že s tým bude v praxi obrovský problém a myslím si, že si nezaslúžia lekári a zdravotnícki pracovníci, sestry, aby sa dostávali pod takýto obrovský tlak bez toho, aby sme im my ako zákonodarcovia, ktorí túto zmenu navrhnú, povedali, ako to majú urobiť a dali im na to financovanie. To sa nikde nespomína v tomto vašom zákone a to, že na to myslíte, to nie je pravda. Je tam taký bod, ktorý hovorí o tom, že jediná výnimka je, pokiaľ nenarúša tá prítomnosť rodiča poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ rodič stojí na operačke alebo pri výkone v kúte tej miestnosti, tak nenarúša tú zdravotnú starostlivosť. Pýtam sa, či touto cestou chceme ísť, že naozaj na operačkách budú, keď to preženiem teraz, ale ja, ja to tak čítam ten zákon, že reálne im to umožníte, tak či týmto chceme ísť, týmto smerom a teda chcela by som vidieť naozaj tých primárov tých oddelení, či toto vám povedali, lebo ja teda zatiaľ mám iné referencie aj od iných lekárov, s ktorými som sa s nimi o tom bavila.

Ďakujem. Toto bol posledný príspevok vo všeobecnej rozprave, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, či chce pani navrhovateľka zaujať stanovisko. Chce.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja len zopakujem, že my nezavádzame nové právo. Toto právo tu už je, my naozaj precizujeme tú právnu úpravu a inšpirovali sme sa úpravou v Českej republike, ktorá je nám v právnom poriadku najbližšia a presne takýmto spôsobom to upravujú aj oni, práve aj výnimku, ktorú spomínala pani kolegyňa, upravujú presne rovnako. Čiže keďže som bola nedávno na služobnej ceste v Česku, aj som sa pýtala, ako, ako to funguje v praxi a aké s tým majú skúsenosti. Rovnako nemajú stopercentne pripravenú sieť nemocníc na tento právny nárok, ktorý už dávno majú vo svojej právnej úprave, ale, samozrejme, tak ako u nás, už dnes to je právom, pracujú s realitou a snažia sa na to vytvárať podmienky. Ja si myslím, že práve pri tejto kľúčovej veci, s ktorou teraz pracujeme a o ktorej hovoríme, je nevyhnutné dbať na to pri optimalizácii sietí nemocníc a pri veľkých zmenách, ktoré sa v našom zdravotníctve momentálne formujú. A aj preto táto zmena prichádza v tomto čase, aby bola jedným z kritérií pri ďalších zmenách, ktoré verím, že napomôžu uplatňovaniu všetkých pacientskych práv.
Ďakujem.

Ďakujem. Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Nechce. Preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz by sme mali pristúpiť k prvému čítaniu návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov. Keďže pani predkladateľka, pani poslankyňa Jarmila Halgašová sa ospravedlnila, tak tento bod presúvame na koniec schôdze.
Ďalší bod by mal byť tak prvé čítanie o návrhu poslancov Dominika Drdula, Jozefa Pročka, Marcela Mihalika, Romany Tabák a Radovana Slobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Taktiež tu nevidím pána predkladateľa, pána poslanca Dominika Drdula a takisto ani pána spravodajcu. Takže tento bod tiež presúvame na koniec schôdze.
Ďalej by sme mali pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o pomoci tehotným ženám. Ani pani poslankyňa Záborská, ani pán poslanec spravodajca nie sú v sále, takisto tento bod prepadá na koniec schôdze.
Ďalší, kolegovia, už vidím, že v sále sú, takže teraz bude prvé čítanie o návrhu poslanca Györgya Gyimesiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uvedený ako tlač 666. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 696.
Dávam slovo pánovi poslancovi Györgyovi Gyimesimu, aby návrh zákona uviedol.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Györgya Gyimesiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, tlač 666.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V krátkosti by som uviedol tento návrh zákona. My v hnutí OĽANO považujeme práva národnostných komunít za rovnako dôležité ako všetky ostatné práva a sme tu jedni z tých, ktorí, pre ktorých sú tieto práva mimoriadne dôležité a snažíme sa a zasadzujeme sa o to, aby sa v tejto krajine všetky národnostné komunity cítili ako doma. Z tohto vyplýva aj tento návrh zákona, ktorým rozširujeme vizuálnu dvojjazyčnosť na územiach obývaných príslušníkmi národnostných komunít. Konkrétne sa jedná o tie obce, ktoré sú uvedené v zozname, ktorý je prílohou vyhlášky ministerstva vnútra, ktoré smú používať jazyk národnostnej komunity, a to sú obce, kde podiel tých obyvateľov je vyšší ako 15 %. Konkrétne sa jedná o možnosť, aby sa šípové smerníky, čiže tie tabule, ktoré navádzajú do cieľa, mohli použiť aj v jazyku národnostnej komunity. Čiže môžme si to predstaviť tak, že pred križovatkou je uvedené, že je tam odbočka na Bratislavu, tak sa pod ňu bude môcť uviesť aj to, že je to Pozsony.
Tento zákon je plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a nariadeniami. Jeho vplyv na štátny rozpočet sa kvantifikovať nedal ani podľa ministerstva financií, pretože my zavádzame možnosť pre obce osádzať tieto tabule, nie povinnosť, čiže je to, bude to aj jednak v kompetencii obcí a takisto to bude aj platené alebo hradené z rozpočtu obce, ak sa obec rozhodne tieto tabule osádzať.
Ďakujem pekne. Toľko v úvodnom slove.