40. schôdza

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, poslanci za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Marek Kotleba, Rastislav Schlosár a Peter Krupa predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom uvedenej novely zákona je odbremeniť občanov od poplatku za odborný posudok o kontrole originality vozidla a tým súčasne zjednodušiť proces vývozu vozidiel do zahraničia.
V súčasnosti je vlastník alebo držiteľ vozidla povinný pri jeho odhlásení do cudziny predložiť odborný posudok o kontrole originality, a to aj v prípade nových aj jazdených vozidiel, čo proces odhlásenia vozidla komplikuje a značne predlžuje. Spôsobuje to značné problémy aj predajcom vozidiel, keďže sa kontrola originality nevykonáva na počkanie. My máme za to, že kontrola originality pri vývoze nového vozidla je zbytočná, keďže nové vozidlo nemôže byť upravené žiadnym spôsobom. V prípade starších vozidiel kontrola originality taktiež značne komplikuje proces odpredaja vozidla, keďže kupujúci zo zahraničia nemôže po kúpe vozidla s týmto vozidlom odísť do zahraničia, ale čaká ho zdržanie v podobe kontroly originality.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. Návrh zákona má neutrálny vplyv na ostatné posudzované oblasti. Predmetný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Viac vám o tomto zákone poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, o čo tu ide v tomto zákone? V tomto zákone ide o to, že my chceme zrušiť kontrolu originality, aj keď kontrola originality sa vykonáva na vozidlách, ktoré sú dovezené zo zahraničia. Vykonávajú sa tam rôzne merania, či vozidlo náhodou nie je niekde v blokácii, či nie je kradnuté, ale treba si povedať aj to, že kontrola originality v súčasnosti nikomu negarantuje to, že vozidlo nebolo niekde v zahraničí odcudzené, čiže kontrolu originality môžeme chápať ako iba nejaký štatistický úrad, pretože aj v minulosti sa stalo to, že vozidlá, ktoré prešli kontrolou originality, boli evidované na dopravnom inšpektoráte, tak následne – dajme tomu aj po dvoch, po troch rokoch – polícia takéto vozidlá zadržala, pretože bolo podozrenie o tom, že tieto vozidlá boli niekde v zahraničí kradnuté a mali či už pozmenené identifikátory, alebo nejakým iným spôsobom na to prišli.
My chceme týmto zákonom predložiť to, aby vozidlá, ktoré sa vyvážajú zo Slovenska do zahraničia, nemuseli absolvovať takúto kontrolu, pretože to komplikuje aj samotným predajcom celý ten proces predaja vozidla, pretože na Slovensko chodia ľudia kupovať vozidlá aj zo zahraničia, aj kupujú vozidlá nové, ktoré sú priamo od dílerov rôznych značiek a takíto díleri vozidlo môžu odpredať až potom, ak vykonajú kontrolu originality pri vývoze vozidla. Čiže to vozidlo je úplne nové, z predajne, má najazdené nula kilometrov, ale aj tak musí ísť na kontrolu originality, čo mi príde úplne nezmyselné a zbytočne nákladné, pretože ak niekto si príde na Slovensko kúpiť vozidlo aj nové od predajcu, nemôže si ho zakúpiť a nemôže na ňom odísť, pretože nemá kontrolu originality. Kontrola originality sa na takéto vozidlá nevykonáva na počkanie, pretože tiež, takisto ako pri staniciach technickej kontroly sú tam čakacie lehoty a veľakrát sa stane to, že niekto na tú kontrolu originality musí čakať aj týždeň a samotná kontrola originality môže trvať dajme tomu dve-tri hodiny.
Čiže je to komplikácia aj pre tých predajcov nových vozidiel a je to komplikácia aj predajcov vozidiel jazdených, pretože ak niekto napríklad zo zahraničia využíva vozidlo evidované na Slovensku a následne odchádza naspäť do zahraničia a toto vozidlo si chce so sebou takzvane zobrať, tak musí vykonať kontrolu originality. A opäť, zaťažuje to všetkých tých, ktorí si takéto vozidlo chcú vyviesť. A mnohokrát ide o vozidlá staré, ktoré idú napríklad do krajín, ako je Rumunsko, Bulharsko, Srbsko, a zamestnanci, ktorí tu pracujú v automobilkách, na takýchto autách jazdia a keď si ho chcú evidovať napríklad v Srbsku a má staré vozidlo, tak niekedy hodnota kontroly originality je taká istá ako hodnota toho vozidla. Čiže je to zase zbytočná komplikácia.
A nerozumiem ani tomu, že tá kontrola originality pri vývoze vozidla takisto negarantuje ani to, či to vozidlo v minulosti nebolo odcudzené, takisto ako to negarantuje pri tom, keď sa vozidlo nové prihlasuje. Preto vás žiadam, pani poslankyne, páni poslanci, o podporu tohto zákona, pretože odbremeníme tak ako aj ľudí, ktorí si chcú vyviesť jazdené vozidlo, odbremeníme aj predajcov na Slovensku a naozaj pre ľudí to bude aspoň takýto krok kupredu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Kolega poslanec, ďakujem ti, že si to vysvetlil, jako to s tými KO-čkami je, lebo fakt je to len byrokratická záťaž. KO-čko slúži len, iba na vyťahovanie peňazí z vačku ľudí. Ako v podstate v praxi nerieši absolútne nič, žiaľ. Poznám príhodu zo života, môj známy si zabudol, do jedného mesiaca teda je lehota prihlásiť nové vozidlo do evidencie vozidiel, a jednoducho bol pracovne vyťažený, takže jednoducho zabudol proste na to, a policajti ho poslali s novým vozidlom, že má ísť na kontrolu originality a až potom ho prihlásia. Prišiel na kontrolu originality, pýtajú sa ho, to je nové vozidlo? Že áno. Tak počkajte. Za päť minút mu vystavili certifikát kontroly originality a v podstate to auto, s tým autom sa v praxi nič neudialo, akurát ho to stálo sto euro. To je všetko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Mňa veľmi prekvapila tá informácia, čo tu zaznela, že tá kontrola originality za nič neručí, že neručí za to, či to auto je legálne, či je čisté, či nie je kradnuté, že sa musí robiť aj pri nových autách, keď idú na vývoz. To je naozaj pre mňa ako pre človeka, ktorý sa autám nevenuje, veľká novinka. A ak tento náš návrh to celé odstraňuje, túto nezmyselnosť, tak potom ja nechápem, prečo už dávno s tým vládna strana neprišla, ktorá sa hrdí tým, že ide odbúravať zbytočnú byrokraciu v rámci rôznych konaní úradných, keď toto je absolútne čistý nezmysel.
A teda keď tu zaznela aj taká príhoda zo života, tak potom asi veľmi veľa ľudí privíta to, ak zbytočná kontrola originality nebude musieť byť vykonávaná, pretože dnes si každý vie predstaviť lepšie investovaných sto eur, ako ich zaplatiť niekde za nezmyselnú administratívnu kontrolu originality, ktorá v konečnom dôsledku tým ľuďom aj tak nič nebude garantovať.

Pán poslanec Krupa, toto sa deje pravidelne, pretože ak niekto to vozidlo, v minulosti to bolo, že ak neprihlási vozidlo do dvoch týždňov, teraz sa to predĺžilo na mesiac, už pár rokov dozadu, tak naozaj takýto človek musel vykonať tú kontrolu originality kvôli tomu, či tam nezmenil farbu, nezmenil identifikátory, ale to vozidlo aj v tom čase bolo evidované na dopravnom inšpektoráte, kde sa vtedy ešte vykonávali fyzické obhliadky VIN čísla, čiže takéto prípady sa stávajú.
A, pán poslanec Marian Kotleba, s tou originalitou je to tak ťažké, pretože v okolitých štátoch tá originalita buď nie je, alebo keď tá originalita je, ako napríklad v Českej republike, tak je iba na dobrovoľnej báze, aby si ten človek, ktorý si takéto vozidlo chce skontrolovať, tak fyzicky jemu tam premerajú hrúbku laku, skontrolujú identifikátory a skontrolujú nejaké, nejaké prvky, ktoré predkladá tá, nejaký ten protokol o kontrole originality, ale čo sa týka toho vývozu, tak neviem to pochopiť ja, nevedia to pochopiť ani predajcovia, že vlastne na čo je toto dobré, keď to vozidlo odchádza do zahraničia a kontrola originality negarantuje to, či vozidlo bolo v minulosti odcudzené, či už na Slovensku, alebo niekde v Európskej únii. Čiže tento bod, ak by sme zrušili, tak ja si myslím, že naozaj veľa ľudí by to uvítalo a veľa ľudí by aspoň bralo, že to je aspoň jeden krôčik k tomu, aby sme ľudí odbremenili od tej kontroly originality, ktorá bola úplne nezmyselne vymyslená.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na začiatku tohto roka zažilo Slovensko historicky najrýchlejšie vyzbieranú petíciu za konanie referenda o predčasných voľbách v histórii Slovenskej republiky, a to je dôvod na to, aby sme dnes predložili tento zákon.
Obrovská nedôvera a oprávnená nespokojnosť ľudí s oboma vládami Igora Matoviča, ktoré fatálne zlyhali v boji s pandémiou, zaviedli chaos a zmätok ako trvalý stav na Slovensku a absolútne nie sú schopné spravovať krajinu v prospech jej občanov, to boli hlavné dôvody, prečo 600-tisíc ľudí podpísalo petíciu. Vôľa týchto ľudí, garantovaná Ústavou Slovenskej republiky, však bola bezprecedentne pošliapaná. Najprv sa totiž pani prezidentka obrátila na Ústavný súd, aby posúdila ústavnosť navrhovanej otázky. Napriek tomu, že bola v podstate identická s otázkou, o ktorej sa v minulosti referendum bez akýchkoľvek problémov konalo. Ústavný súd konanie referenda zamietol.
Je pritom úplne evidentné, že zákonodarný zbor pri schvaľovaní ústavy mal zrejmý úmysel dať do rúk ľuďom moc rozhodovať v referende aj o otázke predčasných volieb. Toto právo ľuďom jednoznačne patrí. Ak s ním v iných častiach nie je text ústavy v plnom súlade, treba tento text, prirodzene, zmeniť, a to je úloha nás politikov, zabezpečiť, aby vôľa ľudí mohla byť uplatnená, aby referendum bolo nespochybniteľným demokratickým nástrojom občanov Slovenskej republiky. Pretože ak má občan právo poslanecký mandát udeliť, má právo ho za prísne špecifikovaných okolností aj odobrať. Ak by to takto nebolo, každá jedna vláda by dostávala bianco šek na štyri roky, počas ktorých by mohla urobiť z krajiny aj kôlničku na drevo, tak ako to robí táto súčasná vláda Igora Matoviča, a nikto by s tým nemohol nič urobiť. Takýto stav je absolútne neprijateľný, pretože občan má právo brániť sa proti vláde, ktorá koná proti jeho záujmom tak ako táto.
Našou najväčšou výhradou voči celému procesu je skutočnosť, že v konečnom dôsledku nie Ústavný súd, nie pani prezidentka, ale osem koaličných poslancov, členov ústavnoprávneho výboru rozhodlo o tom, že sa referendum odkladá minimálne o pol roka. Tvrdia totiž, že pol roka nie je možné hlasovať o zmene ústavy kvôli referendu, pretože sa tejto istej oblasti týkal jeden z opozičných návrhov, zamietnutý parlamentom ešte v júni tohto roka. Tento návrh pritom vôbec neriešil výhrady Ústavného súdu voči konaniu referenda, pretože Ústavný súd rozhodol o svojom postoji až v júli, mesiac po tom, ako bol predložený zákon pána poslanca Tarabu.
Nech mi teda dotyční páni poslanci odpustia, ale osem bezmenných tvárí svojou vlastnou interpeláciou rokovacieho poriadku spôsobilo, že požiadavka 600-tisíc ľudí bola hodená do koša. Preto HLAS – sociálna demokracia považuje za svoju politickú povinnosť urobiť všetko pre to, aby sa moc v Slovenskej republike v podobe práva na referendum vrátila naspäť do rúk ľuďom. Chceme, aby mohla byť naplnená vôľa 600-tisíc občanov, aby mohla byť naplnená ústava, aby ľudia mali možnosť moc nielen dať, ale ju za presne vymedzených podmienok aj odobrať.
Postoj vládnej koalície k referendu vnímame ako obyčajnú a nechutnú obštrukciu. Keď je treba zjednodušiť zatýkanie a urobiť zo špeciálneho prokurátora politického inkvizítora, vtedy sa zrazu zvolávajú komisie, ktorých jedinou úlohou je pokriviť zákony a spravodlivosť. Igor Matovič zrazu nemusí sedieť na ministerstve financií, hoci jeho rezort je v absolútnom rozklade a absolútne škandalózne do dnešného dňa nepredstavil ani len východiská budúcoročného štátneho rozpočtu, nieto jeho konkrétny návrh. Zrazu Igor Matovič nemusí uvažovať, ako bojovať s astronomickým dlhom, do ktorého nás uvrhli jeho dve vlády. Nemusí riešiť Slovensko, nemusí riešiť problémy, ktoré tu ľudia majú, a ako dostať Slovensko z jedného najhoršieho štátu v Európe z hľadiska udržateľnosti verejných financií. Nemusí si robiť prácu, za ktorú ho platia slovenskí daňoví poplatníci, lebo sedí v inkvizičnej komisii.
Rovnako Veronika Remišová zrazu nemusí riešiť fatálne zlyhávanie pri regionálnom rozvoji, nemusí chodiť do regiónov, v ktorých nikdy nebola, nezaujíma sa o to, aké trápenie ľudia majú v ich dennodennom živote, už nemusí riešiť čerpanie eurofondov, už predsa sedí v inkvizičnej komisii.
No a títo dvaja, nech mi pán minister Mikulec odpustí, najslabší ministri vlády nám ešte s prihlúplym úsmevom oznámia, že výsledky bude mať táto komisia do týždňa.
Vážení občania Slovenskej republiky, keď treba napĺňať vôľu a vaše ústavné právo, má vládna koalícia pol roka času a je vďačná za akúkoľvek obštrukciu, ktorá môže vykonanie referenda oddialiť. Ak treba pošliapať ústavnosť a právo a dať možnosť vybraným ľuďom zatýkať bez akéhokoľvek dôkazu, vtedy všetko hodia za hlavu a výsledky prinesú do týždňa, tak ako to má urobiť inkvizičná komisia Igora Matoviča.
Vládna koalícia sa v prípade referenda hrá na bezmocného hlupáčika, veď ona by chcela to referendum, ale nemôže, lebo rokovací poriadok a jeho účelovo široký výklad v ústavnoprávnom výbore parlamentu je viac ako požiadavka 600-tisíc ľudí. Je to, samozrejme, lož. No ale v poriadku, tak teda poďme upraviť rokovací poriadok tak, aby vykonaniu vôle ľudí nestálo nič v ceste. Práve preto dnes HLAS – sociálna demokracia predkladá návrh rokovacieho poriadku v parlamente.
Chceme napraviť súčasný stav, ktorý je zvrátený, a dať možnosť parlamentnému plénu a predsedovi parlamentu, aby posúdili, či predkladaný návrh zákona je naozaj totožný alebo v obrovskej miere rovnaký ako už predtým neschválený návrh. Inak je vytvorený obrovský precedens do budúcnosti, že akákoľvek legislatívna iniciatíva sa označí nálepkou, že už v tej istej veci bolo rozhodnuté, a nedostane sa tak ani len na rokovanie parlamentu.
Pripomínam, že sama vládna koalícia musela viackrát po sebe opraviť svoje vlastné zákony, keďže v praxi sa ukázali ako chybné alebo nerealizovateľné. Sama vládna koalícia teda viackrát konala v tej istej veci, hoci s iným textom zákona, a presne to je prípad aj referenda.
Žiadame preto parlament a predsedu parlamentu, aby dostal právo predložiť na rokovanie pléna aj taký návrh, o ktorom sa už v predchádzajúcich šiestich mesiacoch hlasovalo. Poslanci parlamentu následne v hlasovaní rozhodnú, či takýmto návrhom sa zaoberať budú alebo nie. Ak ho odmietnu, tak potom bude platiť predpísaná polročná lehota, počas ktorej nebude môcť zákon v snemovni byť predložený. Toto riešenie je vyvážené, pretože dáva možnosť tak predsedovi parlamentu, ako aj všetkým poslancom posúdiť a rozhodnúť, či skutočne ide o identický návrh zákona, ktorý v najbližšom polroku do parlamentu nepatrí, alebo nejde o rovnaký návrh a vtedy o ňom snemovňa rokovať môže.
Som presvedčený, že naše riešenie je jednoznačne cestou, ako priblížiť konanie referenda, o ktoré ústavnými prostriedkami požiadalo 600-tisíc ľudí v rekordne krátkom čase. Títo ľudia splnili všetky podmienky, ktoré predpokladá ústava, a preto majú plné právo rozhodnúť v referende o tom, či si na Slovensku ďalej želajú druhú vládu Igora Matoviča, alebo dajú dôveru niekomu inému, kto vyvedie krajinu zo súčasného marazmu.
Samozrejme, naše riešenie by malo podstatne väčšiu účinnosť, ak by ho parlament prijal ešte v skrátenom legislatívnom konaní. Napriek našej výzve predsedovi vlády i predsedovi parlamentu ho však minulý týždeň koalícia zamietla. Neostáva nám tak nič iné, iba veriť, že aspoň samotný návrh vládni poslanci podporia. Aj bez skráteného legislatívneho konania totiž výrazne urýchli možnosť prijať zmenu ústavy a to, čo, a tým pádom čo najskôr vypísať toľko želané referendum. Tri mesiace, ktoré by týmto Slovensko získalo, znamenajú o tri mesiace menej tohto marazmu, zmätku, chaosu, ktorého sme svedkami každý jeden deň.
Chcem iba na záver pripomenúť, že po výroku Ústavného súdu sme počúvali dojemné reči Igora Matoviča, ako boli slovenskí občania ukrátení o referendum, na ktoré mali svoje ústavné právo. Počúvali sme od pána predsedu Borisa Kollára, ako ide spraviť všetko pre to, aby sa ešte v júli mohlo hlasovať o príslušnej zmene ústavy. A počuli sme aj Richarda Sulíka, že on by sa na takomto referende osobne zúčastnil. Tak mu dajme tú možnosť.
Vážení koaliční lídri, dnes máte možnosť ukázať svojimi skutkami, že ste netárali do vetra a že ste naozaj pripravení akceptovať žiadosť 600-tisíc občanov na referendum. Ak náš návrh neprijmete, dáte jasne najavo, že slovenskými občanmi pohŕdate a sú vám dobrí akurát vtedy, keď potrebujete ich hlas vo voľbách. Ľudia majú právo prehovoriť nielen vo voľbách, ale aj vtedy, keď chcú vysloviť svoju zásadnú nespokojnosť s tým, ako krajinu spravujete, pretože občan je v Slovenskej republike nositeľom moci, ak ju dáva, má aj právo ju zobrať. Preto vás chcem poprosiť, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pevne verím, že ste pripravení akceptovať vôľu ľudu a náš návrh podporíte.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predkladateľ a vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, máme na stole návrh zákona, ktorý pomerne výrečne ukazuje, aký je rozdiel medzi SMER-om a HLAS-om. Ten rozdiel nie je nijako dramatický, najmä teda pokiaľ ide o ctenie si existujúcich pravidiel, ktoré SMER-u ani HLAS-u nevyhovujú. Rozdiel je len v tom, že SMER – sociálna demokracia, alebo slovenská sociálna demokracia, neviem, či to už zmenili aj oficiálne, ak mu nejaké pravidlo nevyhovuje, tak to pravidlo porušuje alebo sa snaží porušiť, snaží sa ho obísť a dúfa, že si to nikto nevšimne. HLAS ide na to trošičku sofistikovanejšie, ak mu nejaké pravidlo nevyhovuje, tak sa to pravidlo snaží zmeniť a zmeniť sa ho snaží čisto účelovo, bez akéhokoľvek reálne existujúceho dôvodu, pretože je to pravidlo, ktoré tu platí už roky, ktoré sa takýmto spôsobom už roky uplatňuje a HLAS-u, teda vtedy HLAS ešte neexistoval, ale teda jeho politici boli integrálnou súčasťou SMER-u, takže ani HLAS-u, ani SMER-u nevadilo toto pravidlo pred rokom, nevadilo pred dvoma rokmi, nevadilo pred desiatimi rokmi, až teraz im zrazu vadí.
Ústavný súd rozhodol, že podľa súčasného znenia ústavy nie je možné uskutočniť referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady, lebo takéto referendum by bolo v rozpore s ústavou.
Pán poslanec Taraba predložil návrh, ktorý, ak by bol schválený, tak priamo v ústave by bolo napísané, že sa takéto referendum konať môže. Je pravda, že pán poslanec Taraba predložil tento návrh zákona skôr, a dokonca sa aj skôr o ňom hlasovalo, ako rozhodol Ústavný súd, ale pán poslanec Taraba ho predložil, samozrejme, v priamej súvislosti s tým, že pani prezidentka sa obrátila na Ústavný súd a Ústavný súd mal rozhodnúť o tom, či sa také referendum môže konať, alebo nemôže konať.
Národná rada sa s týmto návrhom nestotožnila, neschválila ho, hlasovali sme o tom 29. júna tohto roku a v zmysle existujúceho pravidla, ktoré je zakotvené v § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, návrh zákona v tej istej veci nie je možné predložiť do Národnej rady skôr ako o šesť mesiacov, to znamená skôr ako 29. decembra 2021, napriek tomu skupina poslancov za SMER – sociálnu demokraciu ešte v júli, hneď po rozhodnutí Ústavného súdu, prišla so svojím návrhom novely ústavy, ktorého obsahom bolo to, že sa referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady konať môže. Bol to nepochybne návrh v tej istej veci, ako to predpokladá zákon o rokovacom poriadku a ako stanovuje, že nemôže byť takýto návrh predložený skôr ako po šiestich mesiacoch od neschválenia návrhu v tej istej veci. Zákon o rokovacom poriadku nehovorí, že to musí byť identický, do bodky rovnaký návrh, že musí byť veľmi podobný, že sa nemôže líšiť, ale že to má byť návrh v tej istej veci teda a že má upravovať ten istý okruh právnych vzťahov.
Pán predseda Národnej rady sa obrátil na ústavnoprávny výbor, keďže mal pochybnosti o tom, či je takáto úprava v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Ústavnoprávny výbor konštatoval, že nie, nie je.
Poslanci SMER-u následne v auguste predložili znovu návrh na zmenu ústavy, opäť tam nejaké čiarky a bodkočiarky upravili inak, ale opäť to bolo v tej istej veci, opäť podstatou toho návrhu bolo, aby sa mohlo konať referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady. Čiže nepochybne to bolo v tej istej veci, ako bol neschválený návrh pána poslanca Tarabu, nepochybne to bolo v tej istej veci, ako bol návrh zákona poslanca, návrh novely ústavy poslancov SMER-u, o ktorom už ústavnoprávny výbor rozhodol, že nie je predložený v súlade s rokovacím poriadkom. Napriek tomu to poslanci SMER-u opäť predložili.
No ale smola, opäť sme si to všimli a opäť sa pán predseda Národnej rady obrátil na ústavnoprávny výbor a ústavnoprávny výbor napriek tomu, že ho pán poslanec Šutaj Eštok nabádal, že však neberme ten zákon až tak vážne, tak konštatoval v súlade s tým, ako to naozaj je, že je to návrh zákona v tej istej veci, a teda nie je možné takýto návrh zákona v súlade so zákonom o rokovacom poriadku predložiť skôr ako po šiestich mesiacoch od hlasovania, neúspešného hlasovania o návrhu novely ústavy, ktorú predložil pán poslanec Taraba.
A v jednej veci ale teda by som možno súhlasil s kolegami z HLAS-u, že dnes sa to ustanovenie § 96 ods. 3 uplatňuje príliš striktne, lebo dnes podľa toho, ako sa uplatňuje a uplatňuje sa tak dlhodobo, sa tou istou vecou myslí ten istý okruh právnych vzťahov, a teda aj v prípade, že by niekto prišiel s návrhom, ktorý ten istý okruh právnych vzťahov chce upraviť odlišným spôsobom, dokonca úplne opačným spôsobom, je to v tej istej veci. Čiže niekto navrhne zvýšiť daň, neprejde to, tak pol roka by vlastne nikto nemal navrhnúť ani zníženie tej istej dane, lebo je to v tej istej veci. A ja súhlasím, že takýto výklad je príliš striktný a mohli by sme ho prehodnotiť, ale na to netreba zmenu zákona, na to treba zmenu výkladu, ktorá je možná, ktorá musí byť odôvodnená, prečo by k nej napríklad ústavnoprávny výbor pristúpil, ale nie je kvôli tomu potrebné meniť zákon.
Ale ak teda pán poslanec Šutaj Eštok hovorí, že to, čo robí ústavnoprávny výbor vo veci návrhov novely ústavy z dielne SMER-u, z dielne ich bývalých kolegov, že je účelovo široký výklad, tak to neplatí. Je to výklad, ktorý sa tu uplatňuje roky. Roky s tým nikto nemal vážnejší problém, a dokonca si dovolím povedať, že to ustanovenie § 96 ods. 3 je tam práve na takéto prípady. Je tam práve na prípady, aby keď sa Národná rada zaoberá nejakým návrhom a rozhodne sa, že o tom návrhu nebude rokovať alebo ho neschváli, tak aby niekto nemohol prísť upraviť dve vety alebo to naformulovať do iného ustanovenia a tvrdiť, že je to úplne iný návrh, a znova na ďalšiu schôdzu predložiť návrh zákona v tej istej veci.
Lebo všetky tie návrhy, o ktorých je reč, a teda to sú návrhy, oba návrhy novely ústavy z dielne SMER-u, s ktorými prišli v júli a potom v auguste, sú evidentne v tej istej veci, lebo ich zámerom, ich cieľom je zmeniť ústavu tak, aby bolo možné uskutočniť referendum o skrátení volebného obdobia. Čiže to nie je tak, že nejakým nekorektným výkladom neznámych členov ústavnoprávneho výboru sme dospeli k tomu, že nie je možné rokovať o návrhoch SMER-u na zmenu ústavy. Nie. To ustanovenie je v zákone o rokovacom poriadku presne na takéto prípady, aby sa opakovane nepredkladali návrhy, ktoré sú o tom istom.
Pán predkladateľ tu hovoril o veľmi, používal veľmi silné slová a hovoril o bezprecedentnom pošliapaní vôle ľudu zo strany pani prezidentky a zo strany Ústavného súdu. No, ale pani prezidentka iba využila svoju právomoc, ktorá jej vyplýva z ústavy, pretože mala pochybnosti o tom, že také referendum je v súlade s ústavou, tak sa obrátila na Ústavný súd. To predpokladá priamo ústava. A Ústavný súd dospel k rozhodnutiu, že nie je v súlade s ústavou. Čo teda, keď sudcovia sú presvedčení, že referendum o skrátení volebného obdobia nie je v súlade s textom ústavy, aký je dnes, tak len preto, aby nenahnevali SMER a HLAS, tak teraz majú rozhodovať v súlade so svojím presvedčením a povedať, že je to v súlade, keď to podľa nich nie je v súlade? Ústavný súd takisto postupoval v súlade s právomocou, ktorú mu dáva ústava, a sudcovia Ústavného súdu rozhodli, že takéto referendum nie je možné podľa súčasného znenia ústavy. Ja tam nevidím žiadne bezprecedentné pošliapanie vôle ľudu. Naopak, vidím tam rešpekt k právu, k právnemu štátu a k ústave.
A teda len tak mimochodom, však tých ústavných sudcov síce niekto menoval, ale predtým, ako ich niekto z tých kandidátov menoval, tak niekto tých kandidátov na ústavných sudcov zvolil. Teda skoro všetci kandidáti na ústavných sudcov boli zvolení parlamentami, v ktorých sme tu mali vládnu koalíciu ma čele so SMER-om – sociálna demokracia, z ktorého vyšiel, vzišiel aj HLAS. Čiže to nie je nejako, že súčasná koalícia si navolila ústavných sudcov a teraz tí rozhodli podľa jej vôle. Však to sú, to sú všetko sudcovia, ktorí by neboli, možno teda s výnimkou, ktorí boli zvolení až v tomto volebnom období, to sú ústavní sudcovia, ktorí by neboli ústavnými sudcami, keby smerácka väčšina nebola s ich voľbou súhlasila.
A potom tu hovoríte o tom, že je tu nejaký precedens v tom, ako sa účelovo uplatňuje to ustanovenie, ale opakujem, takto sa to ustanovenie uplatňuje dlhodobo, to nie je, že teraz sme si to vymysleli. A dokonca, dokonca teda tu odkazujem na minulé volebné obdobie, keď povedzme poslanci SaS prišli s návrhom nejakým v daňovej oblasti, ktorý mali vo vládnom programe a ktorý dlhodobo presadzovali. Nebolo to schválené, samozrejme, a potom poslanci SNS na ďalšiu schôdzu prišli s rovnakým alebo teda s podobným návrhom. Upozornil som na to a Národná rada to rešpektovala, že je to v tej istej veci, hoci to nevyhovovalo poslancom SNS, ale predseda Národnej rady pán Danko sa obrátil na ústavnoprávny výbor. Ústavnoprávny výbor, v ktorom mala väčšinu vaša koalícia, konštatoval, že je to v tej istej veci, a Národná rada o tom návrhu nerokovala. Potom to teda vyriešili tak, že to dali ako pozmeňovák k nejakému inému návrhu, takže našli spôsob, ako obísť pravidlo, ale, samozrejme, že rešpektovali, že taký návrh by nemal byť predložený a nemôže byť predložený bez toho, aby bol porušený zákon o rokovacom poriadku.
Čiže zhrniem. Nie, nie je to o nerešpektovaní a o pohŕdaní vôľou ľudu. Vôľa ľudu je takisto prejavená vo voľbách a ľud vyjadril svoju vôľu vo voľbách do Národnej rady. Rozhodol o tom, ako má byť zložená Národná rada. A podľa súčasného znenia ústavy a aj podľa normálnych princípov fungovania parlamentnej demokracie skoro všade vo svete s výnimkou dvoch krajín, o ktorých viem, že je tam možnosť skracovania volebného obdobia cez referendum, to funguje práve takto. Ľud vyjadrí svoju vôľu, zvolí parlament a ten parlament je zvolený na určité obdobie, ktoré si môže sám skrátiť v prípade, že nemôže plniť svoju funkciu, napríklad nie je v ňom možné zostaviť väčšinu, ktorá je potrebná pre vládnutie a pre schvaľovanie zákonov, ale nie referendom sa má skracovať, sa má skracovať volebné obdobie, aj keď, samozrejme, že tento nástroj bol už neúspešne na Slovensku opakovane, opakovane použitý. Ale tak to je trochu iná téma, ku ktorej sa možno dostaneme, keď raz po uplynutí tých šiestich mesiacov opäť, nepochybujem o tom, nejaká skupina poslancov, či už SMER-u, alebo HLAS-u, alebo možno teda spoločne, keď sa spojíte, predloží tento návrh novely ústavy do parlamentu, tak tam potom môžme zviesť tú debatu, či je to správne alebo nie, ale teraz sa tu bavíme o pravidlách. A tie pravidlá sú pomerne jasne nastavené. A tak ako je nesprávne to, čo chce robiť SMER, teda že bude tie pravidlá porušovať a obchádzať, tak je nesprávne to, čo chce teraz spraviť HLAS, teda že tie pravidlá čisto účelovo zmení.
Takže napriek nádeji, ktorú prejavil pán predkladateľ v úvodnom slove, vlastne budem musieť sklamať, pretože ja určite budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Dostál, počuť z vašich úst, že sa tu porušujú pravidlá, je prinajmenšom smiešne. Ale u vás v SaS-ke je to normálne. Ja som vás nevidel, že by ste vystupoval, keď napríklad Alino doslova povedal, že Národná rada schválila niečo a on povie: "No a čo?" A to ste schválili vy. Vtedy nedochádza k porušovaniu pravidiel? Váš kolega Alino, ako sa, už ani neviem, volá, Baránik: "No a čo? Schválila Národná rada." Ten právnik z taxíka, čo dokáže odsúdiť generálneho prokurátora, že ho nepresvedčil. Vtedy som nepočul. Keď Zemanová povedala, keď sme jej vytýkali, že neplníte programové vyhlásenie vlády, a ona povedala: "No a čo? Mali ste vyhrať voľby. Chcete pomáhať ľuďom, mali ste vyhrať voľby. Je mi jedno, že to je v programovom vyhlásení vlády." Ani vtedy som nepočul, že by ste sa, niekto tu stál proti porušovaniu pravidiel.
Viete, je svetový precedens, to sa ešte nikde nestalo, aby v núdzovom stave sa zmenila ústava poslaneckým návrhom v skrátenom legislatívnom konaní! Vtedy som nepočul, že by ste vy vystúpil, že toto nie je v súlade s pravidlami. A vy ste tu koľkokrát kritizoval skrátené legislatívne konanie, pán poslanec Dostál? Takže toto vaše vystúpenie, to je aké farizejstvo? Vy máte amnéziu pamäte alebo ja neviem čo, lebo to, čo vy stvárate, to nemá svetovú obdobu. Tu dovediete poslancov, ktorí sú nakazení COVID-om, len aby ste znásilnili ústavu. V skrátenom legislatívnom konaní poslaneckým návrhom v núdzovom stave! Ukážte mi jedinú krajinu na svete, kde sa takéto niečo stalo! Nikde! A vy máte tú drzosť tu vystúpiť.