40. schôdza

Pán poslanec Ondrej Dostál.

Pán poslanec Tomáš, použili ste vo svojom vystúpení veľmi zaujímavý spôsob argumentácie, tak skúsim ho použiť aj ja. Ja si napríklad naozaj myslím, že SMER a HLAS sa tak zúrivo usilujú o referendum preto, že sa boja, že sa boja, že keď nebude referendum a keď nebude úspešné referendum, tak sa príde na všetky tie zlodejiny, ktoré sa diali počas ich vlád, a že to ohrozí, bezprostredne to ohrozí aj ich lídrov a ich lídri pôjdu sedieť alebo im to prinajmenšom vážne bude hroziť. A nech sa prepadnem pod zem, ak to tak nie je. (Reakcie z pléna.) Neprepadol som sa, takže je to tak.

Pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo.
No aj my bojujeme za referendum a nebojíme sa nikoho, že by sa niečo mohlo stať. A ja si myslím, že toto je obohraná pesnička súčasnej vládnej koalícii, keď už nevedia čo, tak vytiahnu túto kartu a nakoniec zistíme, že polovicu vecí, ktoré akože úspešne vyriešili, tak sú vyfabrikované nejakou čurillovskou mafiou a podobne. Takže len tak.
Pán poslanec Tomáš, povedali ste na záver jednu alebo dve vety, s ktorými sa nedá nesúhlasiť. Áno, my by sme sa mali navzájom spojiť všetci, neútočiť na seba a čo najrýchlejšie sa zbaviť tejto negramotnej vlády. Lebo tu vyberať nejakého ministra, že ktorý je horší a ktorý je lepší, to je tak ťažké, lebo sú tak všetci nekompetentní alebo drvivá väčšina, že mala by táto vláda mať čo najkratší čas na ďalšie pokračovanie. Lebo kto príde po nej, to ako keby ste mali riadiť niečo po potope. Ako najvyšší čas fakt prestať s nejakými vojnami, spojiť sa v tých základných veciach, veciach, ktoré nás spájajú, a to je vlastne boj proti týmto pročkovcom, matovičovcom, feťákom zo SaS-ky a podobne.

S faktickou poznámkou pán poslanec Ondrej Ďurica.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, pán Tomáš, že ste spomenuli vo svojej rozprave velikánov slovenskej politiky, najmä tých súčasných, ktorí s veľkou noblesou tlmočili svoje presvedčenie, že referendum je nástroj občanov a že budú robiť všetko pre to, aby tento nástroj občania mohli a mali právo využiť. Bohužiaľ, tá realita je iná, ale ja to absolútne chápem z pozície koalície, pretože to, čo dokázali spraviť so Slovenskom za čas toho svojho krátkeho vládnutia, jednoducho keď si spočítajú fakty a spočítajú si, aké šance majú na to, aby obhájili ten svoj mandát, o ktorý sa tu často opierajú, tak im nevychádza nič iné len zubami-nechtami sa tu držať, nedovoliť, nedovoliť referendum, nedovoliť ľuďom sa vyjadriť a urobiť akýsi reparát svojho vyjadrenia alebo rozhodnutia v posledných parlamentných voľbách.
Mne tak isto, ako tu už povedal kolega, nejde o to, kto sa má báť za nejakú svoju minulosť alebo za svoje činy alebo skutky, kto sa má báť alebo kto je zodpovedný, tak nech si nesie svoju zodpovednosť. My sa tu bavme o tom, že je tu obrovská, obrovská vôľa občanov, ktorá bola vyjadrená podpismi, na to, aby sa referendum uskutočnilo. Je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby tí ľudia jednoducho boli vypočutí, aby nestratili tento nástroj. To je podstatné. Tých 600-tisíc občanov, ktorí sa podpísali pod referendum a ktorých je dnes po tom všetkom, čo vidia, že sa deje na Slovensku, oveľa, oveľa viac.

Pán poslanec Eduard Kočiš s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Tomáš, vo svojej rozprave ste poznamenali niekoľko zaujímavých a, dá sa povedať, veľmi argumentačne zdatných faktov, ale fakt o tom, že najväčšou formou demokracie v demokratickej spoločnosti, ktorou, ako tvrdí naša súčasná vládna junta, Slovenská republika je a neustále z tejto cesty nesmie upadnúť alebo úpadne odísť, tak je jednoducho referendum. Referendum je vôľa ľudu a sila politikov, mandát politikov pochádza od ľudí. Takže mne je úplne nejasné, z akého dôvodu sa terajšia vládna, nejaké vládne zoskupenie alebo ja už to nedokážem nejakým zázračným spôsobom pomenovať, pretože raz ste koalícia troch, potom koalícia štyroch, zrazu už budete piatich, potom už budete mať trinásť subjektov, neustále sa rozpadávate, rozkamarátite, rozhádate, dáte sa dokopy a v konečnom dôsledku neriešite to, prečo vám ľudia, občania Slovenskej republiky, tak silný mandát dali.
To vysvedčenie, ktoré ste dostali na pol roka, už dávno neplatí na konci školského roka. A buďte si istí a buďte si jasní, že minimálne z polovice klasifikovaných predmetov u občanov Slovenskej republiky by ste prepadli. Strach v očiach politikov, či už terajších, bývalých, budúcich, nech bude, pokiaľ spáchali trestný čin, pokiaľ spáchali zločin, máme tu OČTK, ktoré sa týmito politikmi musia zaujímať. Ale poukazovať na to, že referendum chce súčasná opozícia iba preto, že sa bojí, tak ja vám môžem povedať za hnutie REPUBLIKA, podporujeme toto referendum a naozaj sa nebojíme, pretože nemáme čoho.

Pán poslanec Šutaj Eštok.

Ďakujem za slovo. Erik, ty si v svojom príhovore spomenul slovíčko strach, ktorý tu už bol spomínaný. Áno, súčasná vládna koalícia má strach, bojí sa a bojí sa, v prvom rade sa bojí ľudí, pretože im neverí 80 % voličov. A bojí sa toho, že ak by referendum bolo, bolo by úspešné a oni by skončili. A vedia, že toto je ich labutia pieseň, že toto je poslednýkrát, kedy drvivá väčšina z týchto hlasovacích automatov sedí v tomto parlamente a berú ten kráľovský plat. Toto je ich strach. Preto sa boja. Z toho sa boja, že skončia v parlamente. Pretože tak ako sa sem dostali klamstvom, keď Igor Matovič oklamal viac ako 26 % voličov, tak vedia, že toto klamstvo sa im už nepodarí zopakovať. Pretože keby chceli tak veľmi podporiť túto iniciatívu referenda, tak ako to hovoril Igor Matovič ešte pred niekoľkými rokmi, kedy sám organizoval referendum, tak už to dávno urobia. Tak ako vedia bleskovo zvolať totalitnú komisiu na zriadenie akejsi inkvizície, tak takisto rýchlo by vedeli zvolať aj komisiu na to, aby bleskovo vyriešila otázku referenda, aby sa referendum vedelo konať na druhý deň. Takúto silu majú, 90 poslancov vládnej koalície. Tu už dnes vieme povedať, že to nechcú, pretože sa boja a boja sa toho, čo by im občania, aký účet vystavili v prípadných predčasných voľbách, a vedia, že veľká časť z nich tu už sedí naposledy.