40. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Šeliga, ja sa chcem faktickou poznámkou vyjadriť k tomu trestu prepadnutia majetku. Ešte v piatok sme tiež načali túto tému.
Na úvod chcem povedať, že ja nie som zástanca ani jedného, ani druhého názoru, či to má byť taký trest, alebo nemá tak byť taký trest, ja sa snažím si vytvoriť nejaký názor na základe diskusie, a preto ma zaujíma aj váš názor a vy ste mi naposledy povedali, že v ústave je tiež napísané, že sme slobodní, a napriek tomu môže byť trest odňatia slobody, ale ja keď čítam ústavu, tam to je jasne napísané, že, že nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Čiže ústava hovorí o tom, že je možno niekoho pozbaviť slobody a tie podrobnosti ustanoví zákon, ale pri tom majetku, ja keď to čítam, ako to čítam, ja tam vidím napísané to, že iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov. To je, tam je viacej takých, takých článkov. Čiže nie je mi to úplne jasné, ako je to, ako je to v súlade s tou ústavou, ten trest prepadnutia majetku, keď ten majetok tam má také špeciálne, špeciálne to právo alebo tú ochranu a snaží sa proste vysporiadať s tými argumentami tak, aby som v prípade, že raz budeme o tom v parlamente hlasovať, sa vedel rozhodnúť správne. Iba o to mi ide.
Ďakujem za vysvetlenie.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti, Juraj, že si upozornil aj ty na kontrast medzi tým, ako reagoval generálny prokurátor, špeciálny prokurátor, a nie je tam len kontrast v komunikácii. Ja som sa o tom presvedčil aj v týchto dňoch, keď som sa pýtal na zničenie nahrávky Gorily. Pán generálny prokurátor mi odpovedal, že si mám naštudovať to a to, v tom a v tom spise a na tej a tej strane a tam sa dozviem odpovede. Pán špeciálny prokurátor, za čo mu ďakujem, mi odpovedal tak, že to mohol pochopiť aj laik.
Zachytil som, že Fico tvrdí, že Lipšic musí odísť pre upokojenie situácie. Ja si myslím, že toto najlepšie svedčí o tom, že si pán špeciálny prokurátor robí svoju prácu dobre. Kováčik Ficovi a jeho ľuďom doprial pokoja až až.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Beluský, kým sa dostaneme k tým ústavným rozmerom, samozrejme, že ten trest je v súlade s ústavou, aby, aby sme tú debatu posunuli ďalej.
Ja si myslím, že máme príliš veľa obligatórneho trestu prepadnutia majetku, to znamená, že príliš veľa skutkových podstát je podľa môjho názoru naviazaných na to, že súd musí uložiť tento trest. Myslím si, že ten trest by mal zostať súčasťou nášho právneho poriadku, ale je podľa mňa namieste tá diskusia, že či naozaj pri tých všetkých, a urobil by som to tak, to hovorím ako vstup do tej diskusie, že by som viac posilnil právomoc súdu. Nech súd vzhľadom na okolnosti prípadu sa rozhodne, či uloží, alebo neuloží ten trest. Sú potom, samozrejme, trestné činy, kde by sme to mohli pokojne nechať ako obligatórny trest prepadnutia majetku, ktorý sa uloží s trestom odňatia slobody.
A čo sa týka toho, čo hovoril váš kolega, tam sa mi ťažko niečo dodáva, lebo mi to prišlo, že to nie je vstup do diskusie, to je niečo, čo on má uzavreté ako svoj vlastný názor, a tam asi je zbytočné ho nejako presviedčať o tom, že je to inak. Ja len zopakujem to, čo som hovoril predtým.
Komunikácia a pochopenie verejnosti je kľúčové pre udržanie právneho poriadku. Nie preto, aby niekto bol za pekného, nie preto, aby niekoho mala verejnosť rada a iného menej rada, ale preto, aby občania, ktorí sa zriekajú časti svojej slobody a odovzdávajú ju štátu, ktorí štátu dávajú autoritu, aby udržiavala koncept pokojného života, ak to takto môžem povedať, rozumeli, čo ten štát robí a prečo v určitých prípadoch zasahuje aj trestnou politikou. V tom je kľúčová tá komunikácia, a preto je dôležitá.

Ďakujem vám pekne. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem reagovať aj na posledné príspevky v rozprave aj pána poslanca Šeligu. Možno stručne to, čo hovoril pán poslanec Mazurek.
Je mi v prvom rade ľúto, že okrem úvodného vystúpenia jedného z poslancov opozície z opozičných strán nevystúpil nikto. Evidujem rôzne plamenné prejavy na sociálnych sieťach a vyzýval som aj v úvodnom slove, že by som rád o veciach v pléne diskutoval. Tým, že musím byť zdržanlivý, nebudem komentovať, o akej charakterovej vlastnosti svedčí, keď po vlastnom prejave niekto uteká zo sály, a nevypočuje si ani reakciu. To je mi ľúto, pretože podľa mojej mienky len v diskusii sa môžeme posúvať ďalej a diskusiou znamená, že aj počúvame tú druhú stranu.
Vo vzťahu k veciam, ktoré spomínal pán poslanec Šeliga pred chvíľou, samozrejme, že aj my evidujeme nové informácie, ktoré sa týkajú o offshoreových spoločností, dokonca jedna osoba ktorá bola, ktorej meno bolo zverejnené včera, sa nachádza aj v našom trestnom stíhaní v kauze Mýtnik a určite aj informácie z verejných zdrojov nám budú slúžiť na to, aby sme podľa Trestného poriadku konali ďalej. Akým spôsobom budeme konať ďalej a v akých veciach, samozrejme, zverejňovať nebudeme, ale určite aj verejné zdroje sú jednou z dôležitých informačných súčastí, na základe ktorých Úrad špeciálnej prokuratúry koná a konať bude, pokiaľ tieto informácie budú vytvárať podozrenie, že došlo alebo dochádza k páchaniu trestnej činnosti.
Súhlasím s vami, pán poslanec, aj v tom, že platná právna úprava preukázania pôvodu majetku je nefunkčná, a ja by som bol za to, aby sa prijal úplne nový zákon, ktorý by nastavil účinnejšiu právnu úpravu preukazovania pôvodu majetku v rámci civilného, teda netrestného konania. Pokiaľ sa pýtate na trest prepadnutia majetku, ja sa domnievam, že ustanovenia § 58 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sú proporcionálne, a ten obligatórny trest prepadnutia majetku sa týka v princípe najzávažnejších drogových trestných činov, legalizácie príjmov z trestnej činnosti, založenia zločineckej skupiny a tých najzávažnejších korupčných trestných činov, prijímania úplatku v tej najzávažnejšej kvalifikovanej skutkovej podstate, kde ide o korupciu vo veľkom rozsahu, teda nad 133-tisíc eur.
Ja sa domnievam, že tam obligatórny trest prepadnutia majetku má svoj význam, samozrejme, v súčasnosti posudzuje tento inštitút Ústavný súd a ja by som, je to, samozrejme, vec Národnej rady, ale myslím si, že by Národná rada mala počkať na rozhodnutie Ústavného súdu v tejto veci a potom zvažovať svoje kroky.
Ale dovolím si predsa len jednu poznámku, evidujem, evidujem, že je tu veľká kritika niektorých spolupracujúcich obvinených. Jedným z najkritizovanejších, najviac napádaných je Ľudovít Makó. On v prípade akejkoľvek dohody alebo čohokoľvek, jemu hrozí obligatórny trest prepadnutia majetku. Teraz tu trošku urobím takú skratku. Ak niekto bojuje proti obligatórnemu trestu prepadnutia majetku, tak bojuje aj za to, aby tieto osoby neboli v trestom prepadnutia majetku postihnuté. A potom mi to nie je celkom zrejmé, na jednej strane taká kritika nejakých veľmi veľkých benefitov a na strane druhej snaha, aby ten ultimatívny trest nebol taký prísny. To, to sa mi zdá, že, že sa, že sa logicky nedá celkom spojiť. V každom prípade by som ale odporúčal, aby Národná rada počkala na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý dá odpoveď aj poslancom, ktorí sa dnes na to pýtali, do akej miery je možné obmedziť vlastnícke právo chránené, chránené našou ústavou.
Vo vzťahu, len jedna poznámka, možno, možno len podnet vo vzťahu k médiám. Sú rôzne mainstreamové médiá a rôzne mainstreamové média vlastnia rôzni ľudia. Pán poslanec, odporúčam vám, pozrite si mainstreamové médiá, ktoré vlastní pán Brhel, pán Haščák, pán Kmotrík, nejdem ďalejm, nie je to moja parketa. Pozrite si, koho v tej diskusii o právnom štáte tieto média podporujú a do koho pália. Ak máte otvorenú myseľ. A ja musím prezumovať, že vy ju máte otvorenú, tak si to skúste pozrieť, aby ste mohli svoj názor, možno si nejakým spôsobom objektivizovať.
Vo vystúpení v piatok bola Špeciálna prokuratúra napádaná aj na základe toho, že sa vedú trestné stíhania, ktoré majú nejaký politický podtext. To úplne vylučujem a dôkazom toho je, že, že sú stíhaní aj nominanti súčasnej vládnej koalície, ak ktokoľvek poruší zákon, tak bude niesť vo veciach pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry trestnú zodpovednosť. Ale nedá mi, možno pár vetami nepovedať, že sme tu mali systém, kde boli trestné veci ovplyvňované politicky. Sú podozrenia dokonca, že trestné stíhania niektoré boli koordinované z úradu vlády. Vieme o trestných stíhaniach viacerých opozičných politikov v tom čase, kde záver orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov bol, že išlo o účelové trestné stíhania. Je tu pán podpredseda Grendel, išlo o súčasných ministrov Mikulca, ministra Matoviča, šikanovaný bol pán poslanec Mičovský, nie v trestnom konaní, ale v civilnom konaní štátnou organizáciou, Štátnymi lesmi. Pánovi ministrovi Mikulcovi bol podhodený do motorového vozidla dátový nosič, aby mu vedeli preukázať, že nelegálne uschováva utajované informácie. To bolo preukázané. Myslím si, že je potrebné mať veľkú odvahu, aby osoby ktoré v tom čase vykonávali vládnu moc, dnes kritizovali alebo uvádzali údajné politické stíhanie. Ja som bol trestne stíhaný tri roky nezákonne vo veci Privatbanka. O 11.00 hod. idem na Úrad inšpekčnej služby vypovedať ako poškodený vo veci nezákonných lustrácií aj mojej osoby, aj mojich blízkych. Kde títo ľudia berú odvahu hovoriť o politických stíhaniach? Ja som poškodený osobne v kauze nezákonného sledovania skupinou Bödörovcov, skupinou Kočnerovcov, nezákonné lustrácie, prípravy úkladnej vraždy. Treba si trochu niektoré veci popripomínať.
Vo svojej funkcii za sedem mesiacov som zamietol a vo vzťahu k rôznym uzneseniam, najmä uzneseniam k vzneseniu obvinenia desiatky sťažností, podávam obžaloby. Zrušil som len jedno uznesenie o vznesení obvinenia. Len jedno jediné, ktoré sa týkalo trestného stíhania poslanca Fica. Máme rovnaký meter na každého a nebudem ani ja tolerovať premotivované stíhania, ale pokiaľ niekto poruší zákon, a si myslí, že nás zastraší nejakými verbálnymi deklaráciami alebo verbálnymi útokmi alebo vyhrážaním sa, čo príde, keď niekto vyhrá voľby, tak je na veľkom omyle. My neutekáme. Ani z rokovacej sále, ale ani z boja.
Bol tu spomínaný prípad môjho predchodcu, ktorému sa nikto na Špeciálnej prokuratúre, tomuto prípadu neteší, bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Chcem len povedať poslancom, ktorí tak veľmi zastávajú inštitút § 363, že jeho trestné stíhanie bolo preskúmané v rámci konania podľa § 363 Trestného poriadku s tým, že ide o úplne zákonné, oprávnené a dôvodné trestné stíhanie.
Bol tu spomínaný aj prípad bývalého policajného prezidenta Lučenského a bolo spomenuté, že práve Milan Lučanský bojoval proti skutočnej mafii, ktorou bol napríklad Mikuláš Černák. Mikuláš Černák bol skutočná mafia. Ja som v jeho veci, ešte ako minister spravodlivosti podával mimoriadny opravný prostriedok, keď bol prepustený z väzby v roku 2002, a vďaka tomu a rozhodnutiu Najvyššieho súdu sa vrátil do väzby a už z nej nikdy nikdy nevyšiel.
Len ani predchádzajúce zásluhy v boji proti zločinu nikoho, nikoho z nás nerobia imúnnym voči následnej trestnej činnosti, napr. korupčného charakteru. A keďže som tak nepriamo sa vyjadril k otázke odvahy, resp. jej nedostatku, tak vám vo veci Milana Lučanského poviem ešte, ešte jednu informáciu. Možno si pamätáte a možno to bolo práve tých nie mainstreamových médiách. Koncom minulého roku, potom ako zahynul Milan Lučanský, tak na jednom tiež webovom portáli, a teda aj na Facebooku zverejnil bývalý politik Fedor Flašík informáciu, ktorá sa týkala mojej osoby a toho, že na výsluchu Milana Lučanského, kde som bol ako obhajca jedného zo spoluobvinených, som naňho mal tlačiť, aby udal Fica, Kaliňáka a proste politikov a tak ďalej. Ja už som to považoval za konanie cez čiaru, tak som podal trestné oznámenie a trestné stíhanie bolo začaté, na KS v Bratislave. Všetci prítomní vrátane obhajcu Milana Lučanského potvrdili, že to je klamstvo, úplná lož. Pán Flašík teraz povedal, že vlastne on nevie, on to dostal z neznámeho čísla na WhatsUpe, ďalší hrdina dnešných dní a on to len zverejnil. Nedá sa nič robiť. On nevie, kto mu to poslal. Veľmi mám rád takýchto hrdinov.
Rovnako v rámci rozpravy tu zaznievali slová ohľadne nezákonných trestných stíhaní, ktoré potvrdzujú aj súdy, a opakovane sa v tejto súvislosti vo verejnosti spomína prípad advokáta Rybára, ktorý podľa tvrdení mnohých mal byť vyše 500 dní nezákonne vo väzbe. Je to, samozrejme, že nepravda. Ústavný súd konštatoval v jeho rozhodnutí, to je okrem rozhodnutia Adamčo proti Slovensku ďalšie jediné rozhodnutie, ktoré opakovane býva recyklované v podaniach obhajoby, že jeho rozhodnutie o predĺžení väzby po základnej lehote väzby nebolo v súlade s ústavou, pretože Najvyšší súd si nevšimol nadkvalifikáciu skutku pri trestnom čine vydierania, a podľa tohto rozhodnutia 3ÚS 33/2021 nie je možné dôvody preventívnej väzby založiť len na samotnej trestnej činnosti, ktorá je stíhaná.
Musím povedať, že tento pomerne široko znejúci princíp a nechcem ísť do nejakých právnych podrobností, samozrejme, nie je platný v každom jednom prípade, a preto aj tento nález Ústavného súdu bol podrobený pomerne veľkej kritike poukazom na judikatúru Ústavného súdu, dokonca toho istého senátu. Túto judikatúru Ústavného súdu tretieho senátu veľmi pregnantne zhrnul vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd v trestnej veci vedenou pod spisovou značkou IV. TO SP 23/2021, kde na záver uviedol: „Z uvedeného je potom zrejmé, že rozhodnutie Ústavného súdu spisová značka III. ÚS 33/2021, na ktoré obvinenie opakovane poukazoval, nie je možné podľa názoru Najvyššieho súdu považovať za ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu. Je záväzné pre všeobecné súdy v trestnej veci, v ktorej bolo vydané, teda inter partes, a vzhľadom na odklon o doterajšej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu a už spomínané odlišné východiská Najvyšší súd nevzhliadol jeho použiteľnosť v prejednávanej trestnej veci.“
Odcitujem z nálezu Ústavného súdu, tretieho senátu pod spisovou značkou III. ÚS 202/2021 kde tento, ten istý senát potvrdzuje vo svojom rozhodnutí, že dôvodom preventívnej väzby môže byť samotné trestné stíhanie vedené pre skutok alebo skutky. Je to inak pomerne logická argumentácia, pretože v opačnom prípade, ak by ste mali trestne stíhaného sériového vraha, ktorý mal čistý register trestov, tak by dôvodom preventívnej väzby nemohla byť len samotná jeho stíhaná trestná činnosť, čo, samozrejme, že je nelogické.
Považoval som za potrebné sa k tomu vyjadriť práve preto, že sa často aj tento prípad v médiách pomerne často spomína. Spomínajú ho aj verejní činitelia a spomínajú ho, obávam sa, že bez znalosti veci, resp. buď tú znalosť veci majú a potom úmyselne podsúvajú pomerne nesprávne informácie.
Len na margo chcem spomenúť, že advokát Ribár je v súčasnosti trestne stíhaný v ďalšej veci v kauze Bar Casey, a to za zločin vydierania, založenia zločineckej skupiny, zločin krivej výpovede, krivej prísahy. Tá vec sa týka dokonanej snahy presvedčiť poškodeného, ktorému bola bitkou odtrhnutá slezina, aby na hlavnom pojednávaní vyvinil obžalované osoby.
Dovoľte mi vyjadriť sa stručne aj k situácii, ktorá nastala v piatok, ktorá sa týka vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, ktorí pracujú pod dozorom mojich kolegov, ale aj mojím na Úrade špeciálnej prokuratúry. Ja nebudem prejudikovať ďalšie konanie, ale, ale chcem povedať, že ak sa tu dlhé hodiny hovorilo o zákonnosti alebo potrebe rešpektovať zákonnosť, tak predpokladám a verím, že zákonnosť bude rešpektovaná a bude postupované v právne identickej veci aj v ďalších prípadoch.
O čom hovorím? Práve 1. 10., teda v piatok publikovali prokurátori prieskumného oddelenia trestného odboru Generálnej prokuratúry reakciu Generálnej prokuratúry k návrhu stanoviska Súdnej rady. Táto reakcia bola zverejnená na Právnych listoch, čo je portál, ktorý, ktorý prevádzkuje jeden sudca krajského súdu, má tam odborné články aj rôzne politické výzvy a tak podobne. V tejto reakcii spomínali trestnú vec obvineného Jaroslava Haščáka, kde zmieňovali rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 7. 1. 2021 a uvádzali: „V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval Najvyšší súd nielen absenciu dôvodov väzby, ale predovšetkým absenciu zákonných dôvodov na vznesenie obvinenia.“ A potom išli ďalej a uzavreli to týmto spôsobom: „Pokiaľ by teda Trestný poriadok neumožňoval generálnemu prokurátorovi zrušiť nezákonne právoplatné uznesenie orgánov prípravného konania o vznesení obvinenia, dotknutí obvinení by mohli byť nezákonne trestne stíhaní aj niekoľko rokov, kým by došlo k ich právoplatnému oslobodeniu v konaní pred súdom.“
Čo tým prokurátori hovoria? Prokurátori povedali, že pokiaľ sťažnostný súd pri rozhodovaní o väzbe prišiel k záveru o nedôvodnosti vedeného trestného stíhania, bolo nevyhnutné uznesenie o vznesení obvinenia zrušiť. Inak by obvinení, v tomto prípad Haščák, Arpáš, Arpášová boli stíhaní nezákonne. Teraz prišlo k čomu? Sťažnostný súd Krajský súd v Bratislave povedal, že trestné stíhanie vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry a povereného riaditeľa Úradu inšpekčnej služby je nedôvodné. Mal by byť rovnaký záver, ak hovoríme veľa vzletných slov o zákonnosti. To znamená, malo by byť v rámci sťažnostného konania zrušené uznesenie o vznesení obvinenia, lebo ja si myslím, že vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry, ktorí celý život pracovali na najťažších prípadoch organizovaného zločinu, majú rovnaké právo na zákonnosť ako pán Haščák, pán Arpáš a pani Arpášová. Uvidíme, ako sa situácia bude vyvíjať.
Ale právne názory prokurátorov Generálnej prokuratúry by nemali závisieť od toho kto a kedy, z akej procesnej situácii je, ale podľa toho, aby sa právne názory principiálne aplikovali bez ohľadu na osobu obvinenej osoby, preto má bohyňa spravodlivosti zaviazané oči.
A musím povedať, ako som už spomínal v piatok, že v tejto veci, ktorá sa týka vyšetrovateľov pracovnej skupiny Očistec, boli opakovane poskytované médiám nepravdivé informácie o neposkytovaní súčinnosti, ale aj, na čo sa pýtal pán poslanec Dostál, aj vo vzťahu k mojej osobe. V návrhu, a k tomu sa tým pádom môžem, dokonca asi musím vyjadriť, v návrhu na vzatie do väzby konštatoval prokurátor krajskej prokuratúry vo veci štyroch vyšetrovateľov, že dôvod kolúznej väzby u jedného z nich je daný aj tým, že pri jeho zadržiavaní požiadal svoju kolegyňu vyšetrovateľku, aby ma vyrozumela o tom, že prichádza k zaisťovaniu vyšetrovacieho spisu. Tento prokurátor napísal v návrhu na vzatie do väzby pre sudcu pre prípravné konanie, že kontaktovala táto vyšetrovateľka ako špeciálneho prokurátora, námestníka generálneho prokurátora ako najvyššieho postaveného, jedného z najvyššie postavených predstaviteľov prokuratúry, a to bol celý odsek o tom, aké postavenie má špeciálne prokurátor. Tento prokurátor zabudol uviesť, že v danej veci ma kontaktovala tá vyšetrovateľka ako dozorového prokurátora. Keď som sa ohradil, tak krajská prokuratúra dala informáciu, že síce som bol dozorujúci prokurátor v tej starej veci, ale v tej novej už nie. Ale ja som bol aj v tej novej veci, aj to vyplýva z dozorového denníku a vyplýva to z informačného systému Patricia, kde sú zaevidované nové dokumenty. Generálna prokuratúra oznámila, že to preverí. Termín bol do 1. októbra.
Kontaktoval som vedenie Generálnej prokuratúry včera, bezúspešne. Generálna prokuratúra dva týždne preveruje, kto bol dozorový prokurátor v tejto veci a či prokurátor krajskej prokuratúry úmyselne nezavádzal sudcu pre prípravné konanie a následne aj verejnosť vo svojej reakcii sprostredkovanej hovorcom Generálnej prokuratúry. Čo to má znamenať? U nás sa dá veľmi ľahko zistiť, kde je pravda a kde je lož. Dnes je 5. 10., dva týždne to mala Generálna prokuratúra preverovať, dodnes nemám žiadnu reakciu. Včera večer som sa snažil skontaktovať pred dnešným vystúpením vedenie Generálnej prokuratúry. Neúspešne.
Ja si neosobujem ani nikto z mojich kolegov, že máme v každej veci pravdu. Ale som presvedčený o tom, že ak sa úprimne hľadá, tak sa pravda dá nájsť. Vo väčšine vecí dá sa proste nájsť. Považujem to za neprijateľné a pýtam sa, z akého dôvodu je prokurátor krajskej prokuratúry takýmto spôsobom chránený, aj keď nepravdivo útočí na mňa. A nebudem sa ďalej vyjadrovať k iným veciam, ktoré sa na krajskej prokuratúre dejú, pretože musím zachovávať adekvátnu mieru zdržanlivosti, ktorá sa týka priamo mojej osoby. V tejto súvislosti sa vyjadrím ešte stručne k § 363 Trestného poriadku.
Ako som spomenul v piatok, viacerí verejní funkcionári tento inštitút v súčasnosti, doposiaľ nebol ani veľmi známy v laickej verejnosti, dnes § 363 pozná celé Slovensko. A tento inštitút v takejto podobe nemá žiadna krajina Európskej únie. A podľa mňa ani teda ani mimo Európsku úniu. Je to úplne, v takomto rozsahu inštitút, ktorý, ktorý je... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, my sme si potykali?! Tak vám to teda vysvetlím. Už som to v piatok vysvetľoval. Ale ja vám budem teda vykať, lebo sa snažím byť slušný.
Pán poslanec, v roku 2005 sme zaviedli nový Trestný poriadok, kde sa zaviedol aj § 363. Mám tu celú analýzu aj môžte sa pozrieť aj potom na ASPI, v roku 2005 bol zavedený § 363 len na meritórne rozhodnutia. Meritórne sú tie, ktoré, ktoré skončenia právoplatne vec, teda o zastavení trestného stíhania. (Reakcia z pléna.) Myslíte, že nie? Je to také tiež, že sa pravda ťažko hľadá. (Reakcia z pléna.) Nie, dá sa nájsť, pán poslanec. Pozrite si ASPI, urobte si jednotlivé časové verzie, uvidíte to, hej? Aj preto do roku 2012, pán poslanec, nebolo žiadne uznesenie o vznesení obvinenia zrušené. Zastupujúci generálny prokurátor Tichý v internom predpise z roku 2012 rozšíril § 363 interným pokynom aj na uznesenia o vznesení obvinenia. V roku 2014 povedal Ústavný súd, som citoval to rozhodnutie, mám ho tu, vo veci Plháková, že generálny prokurátor nemá právomoc zrušovať uznesenie o vznesení obvinenia. V roku 2015 sa doplnil § 363 tak, aby sa netýkal len meritórnych rozhodnutí, ale okrem iného aj uznesení o vznesení obvinenia. Takže kto to zaviedol, pán poslanec? Si to načítajte, prosím vás, lebo len tak vykrikovať do pléna je síce možno zaujímavé, ale nie príliš bystré.
Na konci dňa, na konci dňa je otázka § 363 otázkou politickou. Nie právnou. Politickou v tom slova zmysle, že či je potrebné, aby v prebiehajúcom trestnom konaní, ak sa trestné konanie dostane do nejakého štádia, tu existovala nejaká záchranná brzda, alebo nie. O tom to koniec koncov je, lebo ak si nechá Parlamentný inštitút urobiť komparatívnu analýzu iných krajín, tak veľmi ľahko zistí, ako, aké mimoriadne opravné prostriedky fungujú, v akom rozsahu a v akej krajine. To je najmenší problém.
Dovoľte mi na záver sa vyjadriť aj k otázke, ktorá podľa mňa je dôležitá, a to je prebiehajúca diskusia o charaktere prokuratúry a o tom, či by malo ísť o otvorenú prokuratúru alebo prokuratúru, ktorá je uzavretá. Inými slovami, či by prokuratúra mala fungovať ako nejaká vojenská jednotka alebo ako demokratický inštitút štátnej obžaloby. A v tomto je spor - hovorím to otvorene - aj vo vedení Generálnej prokuratúry.
Ja neviem, kto z kolegov vo vedení Generálnej prokuratúry bol na vojenskej službe, ja som teda bol a myslím si, že moja skúsenosť s touto službou je odlišná ako moja skúsenosť s prokuratúrou. Tá otvorenosť prokuratúry alebo uzatvorenosť sa netýka, samozrejme, len sporov medzi Špeciálnou prokuratúrou a Generálnou prokuratúrou, je to, je oveľa širšia téma. Nedávno bol dokonca, bolo iniciované dokonca konanie pred etickou komisiou proti predsedovi Rady prokurátorov Krajskej prokuratúry Žilina, pretože prokurátori krajskej prokuratúry sa stretli s krajskou prokurátorkou a vyjadrili nesúhlas s tým, aby bol na krajskú prokuratúru preložený pomerne kontroverzný prokurátor z Okresnej prokuratúry v Martine. Nechcem riešiť, v akej pozícii sa ten prokurátor nachádza dnes. To je možnože téma na inokedy. Je úplne v poriadku, že na konci dňa o preložení tohto prokurátora rozhodne na návrh krajskej prokurátorky generálny prokurátor. Ale upierať právo prokurátorom krajskej prokuratúry sa vyjadriť, povedať svoj nesúhlas na internom fóre, a pokiaľ tak urobia, iniciovať konanie na etickej komisii, považujem za prejav uzavretosti prokuratúry. Etická komisia konštatovala, že to bolo úplne v poriadku. Rovnako som citoval stanovisko Rady prokurátorov, ktoré sa týkalo nevyhnutnosti, aby orgány prokuratúry prezentovali svoju činnosť, ale aj závažné problémy pred spoločnosťou, aby bola diskusia.
Pán poslanec Dostál sa pýtal aj na tie podporné petície. Ja sa k tomu vyjadrovať nechcem. Boli tu čítané rôzne maily, a to, myslím, že hovorí samo za seba. Myslím si, že vždy je dobré, keď je podpora spontánna, a nie podľa mojej mienky, ale hovorím to, ako skôr osoba, ktorá bola vo verejnom živote činná, keď podpora sa zabezpečuje takýmto spôsobom, že aby sa vyjadrili tí, ktorí nesúhlasia, tých potom dáme na nástenku.
Ale chcem povedať možno ešte ďalšiu vec. Podľa mojich informácií včera bola doručená na Radu prokurátorov žiadosť o vyjadrenie rady k odvolaniu námestníčky generálneho prokurátora JUDr. Klimentovej. JUDr. Klimentová je jediná z dnešného vedenia prokuratúry, ktorá strávila celý svoj profesný život ako prokurátorka. Považujem ju - a tým jej asi nepomôžem, ale poviem to napriek tomu - za jednu z najkvalifikovanejších prokurátoriek na netrestnom úseku. A aj dlhé roky viedla netrestný, netrestný úsek. Má mimoriadne veľký rešpekt na prokuratúre, ale aj mimo nej v odborných kruhoch. Pani námestníčka Klimentová ma podporila ešte začiatkom augusta, keď sme sa dostali do sporu s pánom generálnym prokurátorom ohľadne mojich vyjadrení, kde som podporil vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, ktorí boli opakovane a agresívne škandalizovaní vo verejnom priestore. Po tomto, po tejto podpore jej bola uložená úloha, aby zmenila organizačný poriadok a aby vymenila pozície prvého námestníka, námestníka, lebo vtedy bola prvá námestníčka, tak, aby bol prvým námestníkom námestník pre trestný úsek. Následne podpísala list na moju podporu a bolo jej, bola požiadaná, aby sa vzdala funkcie pre stratu dôvery, a následne bol podaný návrh na jej odvolanie, resp. na vyjadrenie Rady prokurátorov. Nepovažujem to za dobré, nepovažujem to za správne a myslím si a som presvedčený, že diskusia o otvorenosti alebo uzavretosti prokuratúry pokračovať bude a pokračovať musí.
Dovoľte mi na záver ešte predniesť aj z tohto miesta jedno poďakovanie. Napriek tomu, že Úrad špeciálnej prokuratúry je súčasťou Generálnej prokuratúry, my sme prvostupňová prokuratúra. Riešime tie najzávažnejšie kauzy, ale sme na prvom stupni, dozorujeme vyšetrovanie, zastupujeme obžalobu na hlavných pojednávaniach a chcem sa poďakovať mojim kolegom prokurátorom na Špeciálnej prokuratúre, že tento rok, ale aj ten minulý odviedli enormný kus práce pod tlakom, pod vyhrážkami aj v tom priestore verejnom, ale nielen a chcem vyjadriť aj presvedčenie, že napriek tomu, pod akým útokom sa Špeciálna prokuratúra nachádza - sčasti ten útok je pochopiteľný, ja to absolútne chápem, vieme, kam trestné stíhania smerujú, títo ľudia nezložia sami zbrane, čiže chápem to -, tak verím, že, že ten postup aj v tomto roku a v tých nasledujúcich bude, bude rovnaký. Som presvedčený ale a za to im aj ďakujem, že sa nenechali týmito útokmi, ktoré nemajú obdobu v našej histórii, na prokurátorov, ani znechutiť, ani odradiť by som povedal, že možno práve naopak. Myslím si dokonca, že aj vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry, ktorí boli v piatok z dôvodu nezákonne vedeného trestného stíhania, prepustení z väzby, že sa vrátia na svoje pozície. A zákonne, bez vášne a hnevu, ale aj so svojím drajvom budú ďalej v trestných stíhaniach, ktoré viedli a viesť budú, pokračovať.
Jednoducho som presvedčený o tom, že v súčasnosti, v súčasnej dobe sa naozaj Slovensko v tej oblasti spravodlivosti nachádza na, na križovatke. Všetci vieme. Za 30 rokov trestné stíhania neviedli tak vysoko nikdy. A buď sa vrátime k systému našich ľudí, kde nebudeme tie trestné stíhania tak vysoko viesť, kde bude nejaká implicitná dohoda, že tak vysoko sa proste nejde, alebo sa v trestných stíhaniach pokračovať bude a na Slovensku nebudeme nikdy v ideálnom stave, nerobím si žiadne ilúzie, ale sa budeme približovať k stavu, kde každý - akokoľvek vplyvný, akokoľvek bohatý -, pokiaľ poruší zákon aj Trestný zákon, bude niesť trestnú zodpovednosť. A chcem vám sľúbiť za prokurátorov Špeciálnej prokuratúry, že urobíme všetko pre to, čo je v našich silách a zákonných možnostiach, aby sa Slovensko už nevrátilo do systému našich ľudí a aby ten najdôležitejší princíp právneho štátu, princíp rovnosti pred zákonom, platil čo najdôslednejšie aj na Slovensku. Zaslúžime si to my a zaslúžia si to aj naše deti.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám stručne uviedol správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti za minulý rok, ako to od nás vyžaduje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Do prepuknutia koronakrízy dlh Slovenskej republiky nepretržite porušoval dolné sankčné pásmo dlhovej brzdy počas celej platnosti ústavného zákona. V roku 2019 bolo stanovené na úrovni 48 % HDP. V minulom roku došlo najmä vplyvom pandémie koronavírusu k medziročnému zvýšeniu dlhu o 12,1 percentuálneho bodu na úroveň 60,3 % HDP. Úroveň dlhu tak prekročila všetky sankčné pásma dlhovej brzdy, keďže horný limit dlhovej brzdy bol v minulom roku na úrovni 57 % HDP.
Nakoľko došlo k schváleniu nového programového vyhlásenia vlády, vrchné sankcie sa podľa zákona neuplatňujú po dobu 24 mesiacov a v súčasnosti sú tak platné len sankcie druhého sankčného pásma dlhovej brzdy. Tie spočívajú v povinnosti pre vládu predložiť na rokovanie Národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu, ako aj sankcia zníženia platov členov vlády. Platy členov vlády sú v roku 2021 nižšie oproti predchádzajúcemu roku, návrh opatrení zatiaľ však nebol predložený.
Článok 55a Ústavy Slovenskej republiky definuje hlavný cieľ Rozpočtovej rady - ochranu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Rada si teda ešte viac ako len aktuálnu situáciu všíma trend vývoja verejných financií do budúcnosti. Konštatujeme, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií bola v minulom roku podľa ukazovateľa stanoveného ústavným zákonom v pásme vysokého rizika na najhoršej úrovni od roku 2012. Podobne podľa medzinárodného ukazovateľa počítaného Európskou komisiou bola dokonca najhoršia v celej Európskej únii. To znamená, že v prípade, ak nebudú prijaté žiadne reformy zlepšujúce dlhodobú udržateľnosť a Slovensko zotrvá na súčasnej trajektórii vývoja verejného dlhu, z dlhodobého hľadiska nás čaká nárast dlhu až do úrovní, v ktorých už jeho financovanie nebude udržateľné. V takom prípade by vláda čelila nutnosti prijímať opatrenia veľkého rozsahu, ktoré by sa necitlivo dotkli životnej úrovne obyvateľstva. To je scenár, ktorému by sme sa mali vyhnúť.
Existujú tri hlavné dôvody tohto stavu. Veľkou ranou pre zdravie verejných financií bol fakt, že predkrízová hospodárska politika neakceptovala základné pravidlo zdravého moderného spravovania verejných financií, a síce že v dobrých časoch musíme verejné financie pripraviť na zlé časy. Tým sa vytvára dostatočný vankúš pre nárast dlhu, keď príde kríza, a dlh tak automaticky nedosiahne svoje historické maximá ako tomu bolo v minulom roku. Takáto zodpovedná politika dokáže potom lepšie ochrániť ekonomiku domácností a firmy v krízovom období. Žiaľ, naša hospodárska politika sa v predkrízových časoch riadila heslom V dobrých časoch sa s ľuďmi podeľme, a tak napriek lepšiemu vývoju ekonomiky, ako očakával rozpočet verejných financií, sme v posledných piatich rokoch pred pandémiou dokázali splniť len jeden zo schválených rozpočtov a opakovane sa nám nepodarilo dosiahnuť plánované vyrovnané hospodárenie, a to napriek tomu, že podľa odhadov rady by aj tzv. pasívna rozpočtová politika bez akýchkoľvek konsolidačných opatrení v dobrých časoch viedla automaticky rozpočet v štrukturálne vyrovnanému saldu. Namiesto toho však predkrízová rozpočtová politika viedla k štrukturálnemu deficitu na úrovni 2,4 % HDP. Ak by sme teda neprejedali nadštandardne vysoké príjmy z dobrých časov a dosiahli vyrovnaný rozpočet, neprekročili by sme dnes vrchné sankčné pásmo dlhovej brzdy, nakoľko by dlh mohol byť nižší až o 10 % HDP. Boli by sme tak výrazne lepšie pripravení na krízu. Prejavila sa tak naplno absencia funkčných výdavkových limitov, ktoré majú chrániť občanov pred dôsledkami nezodpovednej rozpočtovej politiky, a pritom súčasne platný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti predpokladá ich fungovanie už takmer 10 rokov.
Neexistencia výdavkových limitov mala za následok čiastočné znefunkčnenie aktuálneho, aktuálne platného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Totiž hneď v prvej kríze po prijatí zákona sme prekročili všetky sankčné pásma dlhu, mali dočasný problém s prefinancovaním rozpočtu, ako aj si zničili dlhodobé zdravie verejných financií aj opatreniami v dôchodkoch.
A práve nedostatočný rešpekt voči budúcnosti, najmä vzhľadom na očakávaný negatívny demografický vývoj a z neho plynúce náklady spojené so starnutím obyvateľstva boli druhým hlavným dôvodom dosiahnutia vysokého rizika udržateľnosti našich verejných financií. Mám na mysli zmeny v dôchodkoch v roku 2019, ako aj začiatkom roku 2020. Tieto opatrenia výrazne zhoršili dlhodobú perspektívu verejných financií, a teda automaticky aj pravdepodobnosť plného vyplatenia všetkých sľubovaných dôchodkov pre budúce generácie. V krátkom čase sme sa tak z pozitívneho, zodpovedného príkladu, ktorý napríklad organizácia združujúca najvyspelejšie krajiny sveta, OECD, označila za inšpiratívny aj pre iné krajiny čeliace demografickej kríze, stali odstrašujúcim príkladom prístupu k verejným financiám. Hneď v prvom rebríčku krajín dlhodobej udržateľnosti, ktorý obsahoval tieto zmeny v dôchodkoch a ktorý zostavuje Európska komisia, sme sa dostali na alarmujúce druhé najhoršie miesto v Európskej únii.
Tretím dôvodom bola samotná pandémia, ktorá výrazným dočasným pribrzdením ekonomiky zaťala dodatočnú radu... ranu do dlhodobej udržateľnosti. Aj keď Európska komisia odhaduje, že nárast dlhu za pandemické roky 2020 a 2021 bude na Slovensku v porovnaní s inými krajinami Európskej únie podpriemerný, stále ide o dvojciferný nárast v percentách HDP, ktorý vyústil do prekročenia všetkých dlhových sankčných pásiem. Na konci roku 2021 predpokladá rada dlh približne na úrovni 61 % HDP.
Nová hospodárska politika po voľbách síce prispela k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti, stále však nepoznáme detailný plán, ako prinavrátiť stabilitu verejným financiám. Pripravované schvaľovanie zavedenia výdavkových limitov sa opakovane odkladá a takisto sa postupne vytráca ambícia zlepšiť finančnú stabilitu dôchodkov ústavným zákonom.
Princípy rozpočtovej zodpovednosti by mali spájať všetky politické strany naprieč ideologickým spektrom, či je to pravica, ľavica, koalícia alebo opozícia. To nie je agenda, ktorá má stranícke tričko, a už vôbec by nemala byť predmetom politického obchodovania. V tomto smere vítame snahu doplniť a po desiatich rokoch skúseností aj zmodernizovať ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorým sa to toto plénum má zaoberať v blízkej dobe. Pripomínam, že bolo to práve toto plénum, ktoré pred rokom v ústave v čl. 55a ukotvilo ochranu dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky ako kľúčového princípu spravovania vecí verejných.
Z pohľadu budúcich generácií je preto kľúčové, aby sa práve tomuto plénu podarilo prijať plnohodnotnú novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá môže výrazne prispieť k zlepšeniu dlhodobého zdravia našich verejných financií. Prístup k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti tak vyšle signál o skutočnej zodpovednosti vás poslancov Národnej rady Slovenskej republiky voči našim verejným financiám.
Nedobrý stav verejných financií volá aj po kvalitnej reforme dôchodkového systému. Je neľahkou úlohou politikov prijať riešenie, ktoré spravodlivo rozloží medzigeneračný dlh ukrytý v dôchodkovom systéme medzi súčasné a budúce generácie. Súčasná veľkosť tohto problému tak v prvom, ako aj v druhom dôchodkovom pilieri je, žiaľ, ovocím hlavne krátkozrakých nepremyslených zásahov. Preto je kľúčové finančnú stabilitu budúcich dôchodkov ukotviť čo najväčšou celospoločenskou zhodou v ústavnom zákone.
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti nám dáva za povinnosť hodnotiť aj pravidlá rozpočtovej transparentnosti. V správe konštatujeme, že pravidlá rozpočtovej transparentnosti definované ústavným zákonom boli z formálneho hľadiska takmer v plnej miere splnené. Vnímame veľmi pozitívne, že niektoré z našich odporúčaní sa dostávajú do praxe. Ako príklad by som uviedol nezávislé posudzovanie niektorých nedaňových príjmov a výdavkov, ktoré by malo odstrániť chybné rozpočtovanie, na ktoré rada opakovane upozorňovala. Rovnako v čoraz väčšej miere dochádza k prepojeniu výsledkov revízií výdavkov rozpočtovaním jednotlivých oblastí. Takisto sa lepšie stanovili pravidlá pre tvorbu a použitie rezerv v rozpočte, aby nemohli slúžiť ako netransparentný nástroj riadenia a rozpočtu pre ministra financií, ale ktorých použitie musí byť odpočtované aj pred parlamentom.
Rada v správe identifikovala aj nedostatky ktorých náprava by mohla viesť k ďalšiemu skvalitneniu rozpočtovej transparentnosti a celého rozpočtového procesu. Súčasné rozpočtovanie na tri roky je stále formálne a vláda sa plnohodnotne zaoberá rozpočtom len na najbližší rok. Chýba tak jasná a dôveryhodná trajektória, akým spôsobom chce vláda postupne ozdravovať verejné financie.
Čo však vnímame ako najväčšiu slabinu súčasného spôsobu schvaľovania rozpočtu, je to, že parlament schvaľuje len parametre hotovostného štátneho rozpočtu, ktorý je síce podstatnou, ale len jednou časťou rozpočtu celej verejnej správy. V súlade s najlepším štandardom vo svete a v krajinách Európskej únii, únie, by sa mal parlament zaoberať celým rozpočtom verejnej správy, a to v metodike ESA 2010 tak, ako sú vykazované aj výsledky hospodárenia. To by prispelo k odstráneniu mnohých nedorozumení, ktoré vznikli tento rok pri novelizácii zákona o štátnom rozpočte ku kvalitnejšej diskusii, lepšej a ľahšej kontrole rozpočtovej politiky parlamentu.
Vážený pán podpredseda, vážené pane poslankyne, vážení páni poslanci, v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť nájdete konštruktívneho partnera prinášajúceho nezávislé a nezaujaté analýzy a hodnotenia v súlade s najlepšou medzinárodnou praxou, o ktoré sa ako tvorcovia legislatívy môžete naďalej opierať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Rozpočtovej rady, dovoľ, vážené kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020.
Správu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 707 zo dňa 6. septembra 2021 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. A dovoľte mi teda prezentovať výsledky rokovania vo výbore.
Výbor prerokoval správu a prijal k nej uznesenie č. 228 zo dňa 21. septembra 2021. Uvedený výbor predloženú správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rade správu zobrať na vedomie. Zo strany, zo strany výboru ani poslancov neboli preložené žiadne stanoviská ani pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 229 zo dňa 21. septembra 2021. Zároveň ma výbor určil za spravodajcu výboru a poveril ma predniesť správu na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Gestorský výbor zároveň odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth správu predniesol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, ja vám veľmi pekne ďakujem za túto správu. Považoval som za svoju povinnosť vystúpiť, lebo by ma veľmi mrzelo, keby zanikla a nikto si ju nevšimol pri tých spoločenských udalostiach, ktoré dneska prežívame, a teda omnoho väčšiu, a teda omnoho väčšiu pozornosť si teraz uzurpovali správy generálneho a špeciálneho prokurátora. Vaša správa však nie je o nič menej dôležitá. Je veľmi dôležitá. Zopakovali ste to, čo už bolo v médiách, že máme aktuálne v podstate najhoršie hospodárenie zo všetkých krajín Európskej únie. Máme najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a neviem, či to tu zaznelo, lebo nepočul som úplne celý váš prejav, že v prípade, že nič nebudeme robiť, tak za 50 rokov, čo je scenár, ktorý modelujete, aby sa náš verejný dlh vyšplhal, ak si správne pamätám, až na vyše 400 % HDP, nejakých 450 %. Ale neviem, či to je tak. Myslím, že hej.
Kolegovia tuto v pléne, môžem vám povedať radostnú správu, že v skutočnosti nikdy nebudeme mať 450 % dlh, lebo to nie je možné. To dneska nemá, že žiadna krajina na svete. To nemá ani Japonsko, to nemá ani USA. V skutočnosti nás oveľa skôr nám vystavia stopku finančné trhy. Jednoducho ako krajina skrachujeme.
Preto by som vám rád povedal o tom, že ako krachuje štát, aby ste si to zhruba vedeli predstaviť, lebo skôr či neskôr tu budeme mať nielen teda novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, k čomu ešte potom krátko niečo poviem, ale budeme tu teda mať aj ústavný zákon o dôchodkovom systéme, tu chcem pánovi predsedovi povedať, že vaše reformné ambície ešte nie sú úplne pochované, a on tu skôr či neskôr, ten zákon bude. A už teraz si viem predstaviť ako niektorí z vás budú mať problém s niektorými ustanoveniami toho zákona.
Škoda, že v tejto ľavej strane nie je viacej našich kolegov, ale aspoň kolegom dole, napríklad ma veľmi zaujíma, ako budete pristupovať k tomu, že tam bude naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života, čo je absolútne kruciálne opatrenie, ktoré potrebujeme aj kvôli Plánu obnovy. Je to jedna z podmienok Plánu obnovy, a to zvýšenie udržateľnosti dôchodkového systému o dve percentuálne body, čo zhodou okolností, alebo možno aj nie tak zhodou okolností, sa dosiahne presne práve naviazaním dôchodkového veku na strednú dĺžku života. Alebo možno budete mať problém s nejakými, nejakými inými ustanoveniami toho zákona, a potom teda dúfam, že aspoň tí, čo tu sedíte, tak si niektorí spomeniete na to, že čo tu dneska poviem, a možno to aj zopakujem potom, keď to príde, príde na rad.
No ono to asi začne, ten krach štátu takou nejakou nenápadnou správou, kde by sme niekde v ekonomickej sekcii niektorých denníkov, že Slovensku sa nepodarilo predať dlhopisy, ktoré plánovalo predať v tranži. ARDAL, čo je, čo je, čo je vlastne Agentúra na riadenie dlhu a likvidity, v pravidelných intervaloch predáva naše dlhopisy, a tak zabezpečuje cash na to, aby sme mali napríklad z čoho vyplácať dôchodky, vždy. A vyhlásia tú, tú emisiu si tranžu, či ako sa tomu hovorí, zase úplne presne vám to nepoviem. Prihlásia sa banky, ktoré to chcú skúpiť, resp. nejakí povedzme aj veľkí investori, a tí to skúpia. Zrazu sa stane, že to nepredáme alebo to predáme nie s tým úrokom, ktorý by sme si predstavovali, ale predáme to percento, dva, tri drahšie. To už tí, ktorí trochu vedia, o čo ide, začneme vyberať úspory z bankových účtov alebo začneme prevádzať si svoje peniaze niekam do zahraničia, lebo už budeme tušiť, čo sa udeje.
Potom budem možno mesiac alebo dva ticho, lebo budeme mať ešte nejaký cash, lebo však akože udržujeme nejakú cashoovú pozíciu a vyplatia sa dôchodky ešte. Nasledujúci mesiac alebo ten ďalší mesiac nepredáme opäť, a potom sa zrazu stane, že dôchodcom neprídu dôchodky. Prečo to budú práve dôchodky? No preto, lebo dôchodky patria medzi jeden z najväčších výdavkov štátu. Dôchodkový systém nám, teda I. pilier, ale aj vdovské a sirotské a podobne nám zožerú asi tretinu rozpočtu verenej správy, je to asi, je to zhruba 8 mld. a ten rozpočet verejnej správy máme okolo 25, plus-mínus autobus, preto, to je jedna z najväčších položiek, ktorú vyplácate, a preto je veľmi pravdepodobné, že práve dôchodky budú tie, ktoré raz neprídu na účty tých dôchodcov. Nie 13. dôchodok, nie 14. dôchodok, normálny, bežný dôchodok.
Zrejme ešte predtým sa ako blesk z jasného neba objaví správa, že vláda obmedzila prevody peňazí do zahraničia a obmedzí výbery z bankomatov možno na 300-400 eur na týždeň alebo na mesiac. Ak vám to príde nepredstaviteľné, tak presne toto sa stalo na Cypre, ja ani neviem, že, že koľko to bolo dozadu, možno nejaké dva-tri roky, a je to logický krok, a je to dôležitý krok, lebo ak by toto neurobili, teda vláda neurobila, tak v nasledujúcich dňoch sa vám rozpadne celý bankový systém, lebo vznikne tzv. run na banky, a všetci budete utekať do bankomatu a budete sa snažiť vybrať všetko, čo tam máte. V tom momente, keby toto urobila celá krajina, tak bankový systém celý skolabuje a vznikne cunami, ktorá položí v podstate všetky firmy, ktoré tu máme, a úplne rozvráti celé naše hospodárstvo.
Takže to je nevyhnutný krok v takomto prípade obmedziť výbery z bankomatov a prevody zo zahraničia. No a potom, medzitým zrejme padne vláda, možno prebehnú voľby, príde nejaký populista, ktorý povie, že on toto nedovolí a on tie dôchodky vyplácať bude. Chvíľku to bude skúšať, potom po dvoch-troch mesiacoch zistí, že teda môže sľubovať, ale keď mu nikto nepožičia, tak nič nevyplatí, možno padne ďalšia vláda. Niekedy vtedy príde k zdaneniu toho, čo máte na účtoch. Tí, čo budú mať veľa, tak sa im možno škrtne nejaká tá nula na tých zostatkoch a prejdeme si podobným ozdravným procesom, ako si prešlo napríklad Grécko. Dôchodky sa budú plošne znižovať, platy sa budú plošne znižovať. Jednoducho zažijeme to, čo nikto zažiť nechce. Aj keď si to predstavujete za nepredstaviteľné, choďte sa spýtať do Grécka, či oni to považovali za predstaviteľné. Presne tam smerujeme.
Takže, kolegovia, pamätajte si to, keď tu budú tie zákony, keď tu bude ten zákon o dôchodkovom systéme, lebo ani to nám možno nezaručí, že takto dopadneme, ale je to prvý nevyhnutný krok, aby sme sa tomu dokázali aspoň vyhnúť.
No a ešte teda zareagujem na tie výdavkové stropy. Úplne súhlasím s pánom predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že sú potrebné, sú nevyhnutné a my sme už našim kolegom viackrát povedali, nie je to tajomstvo, že za ne veľmi radi zahlasujeme, avšak aby boli spojené aj s dlhovou brzdou, to podmieňujeme daňovou brzdou, nemusí byť v tom istom zákone, keď to je ten neprekonateľný problém, ale podmieňujeme to, lebo dlh sa dá, sa dá znižovať dvoma spôsobmi, a to tým, že šetríte na sebe, šetríte na prevádzke štátu, alebo tým, že zvyšujete príjmy, zvyšujete dane. Ja neviem, či vám sa zdá, že platíte málo daní, už som počul aj také názory, že niektorí budú platiť pokojne aj viacej daní. Naši voliči nechcú platiť viacej daní. Mne sa zdá, že platím viacej, už tých daní pomerne dosť a nemám pocit, že za ne dostávam od štátu adekvátne služby, preto trváme na tom a z toho nepoľavíme, že chceme mať aj nejakú záruku, záruku v podobe ústavného zákona, že dane sa nebudú zvyšovať donekonečna a budeme mať nejaký strop, pod ktorý, nad ktorý už nemôžeme ísť.
Ďakujem.