Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister niekde tam vzadu, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som v rámci môjho vystúpenia možno ani nehovoril o dopadoch zdražovania a krízy, ale skôr začal veľmi vážne polemizovať o odborných predpokladoch pána Sulíka na výkon funkcie ministra hospodárstva.
Všetci dobre vnímame a už sme sa tak trošku zmierili s tým, že pán Sulík má ten sociálny a možno aj ten solidárny rozmer jednak predsedu SaS, ale aj ministra hospodárstva už taký povestný, povedzme, že je tvrdo liberálny. Ale ja by som k tomu dodal, že taký ten jeho sarkazmus, kedy nevieme či hovorí pravdu, či žartuje, polemizuje, je niekedy taký veľavravný a možno do toho úzko zapadá aj ten jeho slávny výrok alebo nápad, ktorý tu použil v poslednom období - zrušiť v rámci šetrenia úrady práce, ktoré možno na rozdiel od ministerstva hospodárstva boli v tom predchádzajúcom období jediné, čo počas pandémie pomáhali zamestnancom a podnikateľom so všetkými dôsledkami. Ale o tých sa budeme baviť, keď tu bude sedieť niekto iný. Myslím teraz na tú poslednú kauzu.
Ale treba povedať, že to bol jediný rezort, ktorý to riešil a jediné úrady. Krútili nad tým hlavou viacerí odborníci. Mňa zaujalo dosť aj vystúpenie a reakcia expremiérky pani Radičovej už aj z toho titulu, že kedysi sedela aj na stoličke ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Tak trošku som čakal a zatiaľ som nepočul reakciu exministra za SaS pána Mihála. Veľmi by ma zaujímala jeho reakcia na tento výrok alebo tento nápad, ako ušetriť na úradníkoch.
Mimochodom, pán minister, ak to mala byť istá replika k tomu, že ste sa zaviazali niekde v programovom vyhlásenie vlády ušetriť 10 % štátnych úradníkov, no viete, aký je váš výsledok za rok 2020? A to nemám zo svojej hlavy, to je správa Rady pre štátnu službu, 4 600 štátnych úradníkov za rok 2020 pribudlo. To znamená, takto plníte svoje vlastné programové vyhlásenie vlády. To je tak naoko pre ľudí, ale platí to, že vodu káže, ale víno pije. Možnože ja keby som takýmto spôsobom bol býval v roku 2012, keď som nastupoval na rezort práce, pristúpil k hodnoteniu, ja si dovolím povedať, veľkých profesionálov, ktorí na službách zamestnanosti na úradoch práce robia, že stačí, aby ich nahradil nejaký webový portál ponuky pracovných miest a pár podnikateľov okolo toho, no nikdy by sme neboli bývali dokázali posunúť nezamestnanosť z 15 % na 5 % a možno aj z tohto miesta chcem poďakovať všetkým tým, ktorí sa spolupodieľali a spolupracovali na úlohách, ktoré z toho jednoducho vyplývali.
To vôbec neznamená, že sa pri napĺňaní politiky zamestnanosti nespolupracuje aj so súkromnými personálnymi agentúrami. Ale to je komplex vecí a on nie je možný jednoducho bez toho, že by tieto úrady a hlavne úradníci, ktorí tam sedia, nespolupracovali. Je to zároveň aj, dovolím si povedať, urážka spoločného Európskeho sociálneho fondu a jeho operačných programov. Pán minister, 900 mil. eur - Operačný program Ľudské zdroje je na politiku zamestnanosti, 900 mil. eur - úrady práce sú hlavné inštitúcie, cez ktoré sa realizujú jednotlivé projekty, ktoré sa týkajú aktívnej politiky trhu práce, ktoré sa týkajú motivácie zamestnávateľov, aby zamestnávali mladých ľudí, dlhodobo evidovaných nezamestnaných a, samozrejme, aj tých, ktorí majú tesne pred dôchodkom. O to je to pre mňa ako prekvapujúcejšie a nepochopiteľnejšie, čo to vlastne malo byť v tomto prípade. Skôr si to vysvetľujem tak, že to malo byť také jemné kopnutie do zadku možno koaličného partnera, no a ten prirodzene reagoval.
Pán minister, čo ste to vlastne zahlásili, budem vás citovať zo 7. 10. tohto roku, nastal čas zrušiť úrady práce: "Možno už nastal čas na to, aby vláda začala robiť odvážnejšie rozhodnutia, napríklad zrušiť úrady práce." povedal Richard Sulík. "V čase, keď niekto hľadá prácu, stačí mu naťukať si na portál niekoho z poskytovateľov pracovných ponúk." Nemyslí si, že štát musí zamestnávať 2-tisíc, dnes som tu už počul číslo aj 9-tisíc, ale dobre, úradníkov, ktorí nezamestnaným sprostredkovávajú prácu. "To zvládne každý sám, kto prácu chce", tvrdí pán Sulík.
Nedá mi nič iné, budem sa pokúšať teraz v nejakej krátkej dobe pomenovať, čo všetko úrady práce majú na zodpovednosť. Ale možno ešte pred tým. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny robí tri politiky. Prvé politiku zamestnanosti, po druhé sociálnu politiku a po tretie dôchodkovú politiku. Aj politika zamestnanosti a v značnej miere aj sociálna politika je o úradoch práce. Dôchodková politika je hlavne o Sociálnej poisťovni. To znamená, hlavné nástroje na realizáciu týchto politík by pán minister hospodárstva zrušil. No o čom sú tie úrady práce, čo sa týka obsahu a významu? Samozrejmá vec, to nie je len politika zamestnanosti, ako som povedal. To sú sociálne veci, z časti už viacerí kolegovia sa snažili tu niektoré veci pomenovať. To je vyplácanie sociálnych dávok, pomoci rodinám, rodinné prídavky, rodičovské príspevky, náhradné výživné, pomoc v hmotnej núdzi. To sú desiatky kompenzačných príspevkov pre zdravotne postihnutých, krízová pomoc, intervencia, je to pomoc a príspevky pre prvákov, pri narodení dieťaťa, príspevky na stravu detí, náhradnej starostlivosti. No a to, čo je naposledy pre človeka dôležité, ktorý odchádza, príspevok na pohreb.
Ďalej je tu SPO-čka, to znamená sociálno-právna ochrana detí a sociálnej kurately. Je to ochrana všetkých záujmov detí pred týraním. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny fungujú ako centrá pre deti a rodiny. To sú bývalé detské domovy. To je štyri a pol tisíca detí alebo mladých ľudí niekedy, ktorí sú na týchto zariadeniach a to sú konkrétni ľudia, stovky a stovky, ktoré ich v tomto prípade riadia a zabezpečujú.
Ďalej sú to služby zamestnanosti, a to sú chránené dielne v rámci tom, 430 sociálnych podnikov, kde pracuje takmer tri a pol tisíca ľudí veľakrát so zdravotným postihnutím, realizovanie množstva projektov na zvyšovanie zamestnanosti rôznych uchádzačov o zamestnanie. Ďalej celý komplex jednotlivých paragrafov aktivačných prác, absolventskej praxe, zvyšovania si, zmeny kvalifikácie, znižovania nákladov zamestnávateľov cez jednotlivé príspevky a, samozrejme, vytváranie pracovných miest, mobilitu za prácou riešia úrady práce. Ďalej je to realizácia tisícov výberových konaní a koordinácií, ďalej je to realizácia veľtrhov práce, ktoré hlavne v čase vysokej nezamestnanosti majú svoju veľmi dôležitú úlohu, no je to aj kontrola dodržiavania pracovnej legislatívy. Úrady práce a sociálnych služieb a rodiny vykonávajú svoju činnosť v oblasti služieb zamestnanosti pre klientov. To sú uchádzači a záujemcovia o zamestnanie, študenti, rodičia, občania ohrození stratou zamestnania, samozrejme, zamestnávatelia ako druhá významná kategória, živnostníci, ale sú to aj cudzinci, občania Európskej únie, ale aj občania tzv. tretích krajín.
Klientom môže byť každá osoba, ktorá sa pohybuje na trhu práce v rámci Slovenskej republiky alebo má záujem o vstup na trh práce v rámci Slovenskej republiky. Kľúčovou úlohou činnosti služieb zamestnanosti je sprostredkovanie vhodného zamestnania. Samozrejmá vec, že aj v spolupráci s personálnymi agentúrami, ale najmä, pán minister, vo veľmi vážnom prepojení s ministerstvom hospodárstva, pretože máme spoločné záujmy, aj rezort práce, aj rezort hospodárstva a zamestnávatelia, prípadne zamestnanci. To sú kategórie a sociálni partneri, ktorí sú pri tomto, realizácii týchto úloh veľmi dôležití aj pre rezort hospodárstva a samozrejmá vec, že aj pre rezort práce.
Rezort práce je ten prvý, ktorý vytvára podmienky a predpoklady, aby sa následne uplatnili a realizovali politiku, ktorú v tomto prípade riadi rezort ministerstva hospodárstva. Je tu zákon č. 5 o službách zamestnanosti. Presne vymedzuje, medzi ktoré, okrem iných, patria aj sprostredkovanie uchádzačov, viesť evidenciu, rozhodovať o zaradení občana do evidencie, predkladať na posúdenie, toto by som sa chcel trošku pozastaviť, výboru pre otázky zamestnanosti žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby.
Možno ani neevidujete, že tie výbory pre otázky zamestnanosti fungujú na každom jednom úrade. Sú to také malé tripartity, kde sú aj zástupcovia samosprávy, zamestnávateľov, áno, aj odborárov, ale aj občianskych združení, ktoré posudzujú projekty komu dať, komu nedať, kto dokáže efektívnejšie zrealizovať tie prostriedky, pokiaľ mu nejaké prídu. To je jednoducho veľmi dôležitý a veľký nástroj a možnože málokto vie, že tieto úrady alebo tieto komisie sa vyjadrovali v čase, keď sme boli pri vláde napríklad k výberovým konaniam na riaditeľov úradov práce. Čo je dnes niekde úplne inde, čo už dávno, dávno zabudnuté. Samozrejme, je tu aj pôsobnosť pri integrácii občanov so zdravotným postihnutím, no a pôsobnosť pri zamestnávaní občanov členského štátu Európskej únie, ale ďaleko zložitejších hlavne tzv. tretích krajín. Toto je možno veľmi, veľmi stručnosti a v krátkosti celý komplex vecí, ktoré s týmto jednoducho súvisia.
No, dosť ma zaujímalo, ako zareaguje na takýto nápad alebo návrh minister Krajniak. To radšej zrušíme ministerstvo hospodárstva. Na Slovensku zvykneme hovoriť, že aký pochválen, no taký naveky amen. Je to koaličný partner. Ak to nebol zámer, pán minister, tak trošku, by som povedal, kopnúť si do koaličného partnera, no tak minimálne ho to k tomu vyprovokovalo a takúto rétoriku v danom prípade použil, pretože okrem iného 2,5 mld. eur boli prostriedky, ktoré boli na podporu podnikania, napríklad teraz v pandémii, poskytnuté. Ministerstvo hospodárstva napríklad na rozdiel od ministerstva dopravy, ktoré sanovalo aspoň cestovný ruch a tie reštauračné zariadenia, v podstate nekompenzovalo nič.
Vôbec nepovažujeme za vtipné, citujem Krajniaka: "Keď niekto dehonestuje prácu zamestnancov štátu, ktorí počas pandémie najlepšie zvládli vyplácanie pomoci ľuďom a podnikateľom, no a teraz im niekto odkazuje, že sú nadbytoční." Tvrdé, ale adekvátne. Každopádne si dovolím povedať, že tu vzácne súhlasím s pánom ministrom Krajniakom a to aj napriek tomu, že tu bude za chvíľku sedieť a bude skladať účty, ktoré sa týkajú jeho výkonu práce.
No prišla na druhý deň 8. 10. istá korekcia, ktorú ste tu aj naznačil. Minister hospodárstva a predseda SaS Sulík nechce rušiť úrady práce, chce len, aby prestali hľadať prácu pre nezamestnaných. Pán minister, ďalšia perla: "Myslím si totiž, že ide o činnosť, ktorú by štát vykonávať nemal." Podľa Sulíka úrady práce zamestnávajú približne 9-tisíc, z nich odhadom 2-tisíc ľudí sprostredkúva prácu pre nezamestnaných, "a ja si myslím, že toto je činnosť, ktorú by štát nemal," skonštatoval s tým, že nezamestnaní by si mali hľadať prácu sami. Pripomínam to, čo som povedal, ešte raz.
Rok 2020 úloha z programového vyhlásenia vlády mínus 10 % zamestnancov štátnej správy, skutočnosť plus 4 600. Možno práve toto je ten dôvod, prečo vás to takto radikálne posunulo. Sú veľmi zaujímavé slová, ktoré v tomto prípade, alebo reakcia, ktorú povedala pani Radičová, tá Radičová, ktorú ste ako predsedníčku vlády pred takmer desiatimi rokmi svojimi postojmi v podstate zložil. Radičová konštatovala, že v súčasnej ekonomickej situácie by sa mal minister hospodárstva venovať najmä cenám energie. Radičová dodala, práve túto tému by nemal prekrývať provokujúcimi výrokmi o zrušení úradov práce a vytvárať tak nový konflikt. V podstate by sa to dalo uzavrieť ako jeden nezmysel, pretože úrady práce vlastne ani nemáme, pretože u nás fungujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré neriešia len hľadanie práce, ale celý súbor opatrení, ktorý som v podstate predtým pomenoval. Podľa jej slov pri témach ako nerozvinuté regióny, vysoká nezamestnanosť, riziko chudoby a podobné ďalšie je takýto výmysel úplne odtrhnutý od reality. Pani Radičová, hlboko s vami súhlasím.
Teraz, ak dovolíte, súvislosti, pretože politika zamestnanosti, samozrejmá vec, je to je implementácia hlavne cez úrady práce, ale to sú aj ďalšie veľmi dôležité veci. Neviem, do akej miery ovládate dva pojmy, ale z toho vyplývajúce obsahy. Národná sústava povolaní a národná sústava kvalifikácií. Pretože to je spoločná úloha, ktorá vyplynula a v podstate národná sústava povolaní reaguje na štvrtú priemyselnú revolúciu, keď jednotlivé profesie zanikajú a naopak nové vznikajú a na to reaguje táto sústava a v rámci nej máme už zadefinovaných 1 200 profesií, čo majú obsahovať, ako to napĺňať. No a tá národná sústava kvalifikácií v rezorte školstva, neviem, či pán minister vôbec o tom vie, by mala povedať, ako dosiahnuť to vzdelanie. To znamená, kde a ako vzdelávať ľudí, aby boli pripravení na takéto profesie, ktoré vyplývajú aj z tej štvrtej priemyselnej revolúcie jednoducho realizovať.
Je tu aj koordinácia princípu 32 hodín odpracovania pre hmotnonúdziarov. V roku 2015, keď som s touto, to bola revolučná myšlienka, prišiel, boli veľmi vážne debaty okolo toho, do akej miery sa to osvedčí alebo nie. Ale výsledok je taký, že viacerí tí, ktorí chodili na tie aktivačné práce, sa naučili stávať, naučili robiť a oni sa potom uplatnili normálne na trhu práce a nehovoriac o tom, že ako vysoko hodnotia potrebu obce a mestá z hľadiska hodnoty. Už len skutočnosť, že nestáli a nekričali pred poštou, dajte nám našu výplatu, ale že sa podieľali na istých službách pre tú obec, je veľmi dôležitá pre tých ostatných daňových poplatníkov. Myslím, že toto netreba nejak bližšie vysvetľovať. Je tu aj súčinnosť s inšpektorátom bezpečnosti práce. Kontrola nelegálneho zamestnávania. To znamená razantnejšie zmeny, áno, ale toto nie je razantnejšia zmena, keď to hlbšie premení na drobné, je to hlboká neznalosť politiky zamestnanosti, čo ona obnáša a ako sa jednoducho realizuje.
Európsky sociálny fond. Pán minister, už som spomenul, to je 900 mil., ktoré sú v tomto fonde na politiku zamestnanosti. Samozrejme, na celé programovacie obdobie. Tam sa realizujú úlohy a veci pre potreby zamestnávateľov, ktorých by ste vy mal obhajovať záujmy, aby sme vedeli zamestnať mladých ľudí do 29 rokov, dlhodobo evidovaných nezamestnaných, 50-ročných a viac. To znamená, to sú ohrozené kategórie, ale veľmi dôležité, aby boli na trhu práce zrealizované. To sú všetko veci, ktoré jednoducho je potrebné, aby boli zabezpečované. Ďalej sú to rôzne modely v rámci Európskej únie. To priznávam, kde napríklad politiku zamestnanosti, pán minister, vy to možno aj viete, keď sa stretávate s kolegami, zabezpečujú ministerstva hospodárstva. Má to logiku, nie je to úplne odtrhnuté.
Samozrejmá vec, tie moduly sú rôzne. Veď ja keď som napríklad odovzdával predsedníctvo Slovenskej republiky po nás Malte, odovzdával som trom ministrom obsah môjho rezortu. Samostatný minister zamestnanosti a práce, samostatný minister sociálnych vecí a samostatná ministerka pre rodovú rovnosť. To znamená, pripúšťam, že to záleží, a treba povedať Malta má 450-tisíc obyvateľov, že to záleží od istých vnútorných vlastných rozhodnutí, ale keď takto navrhujete, možno by stálo za to, aby ste sa zamysleli nad kompetenčákom a možno zmenili kompetenciu, aby politika zamestnanosti kompletne prešla jednoducho k vám.
No samozrejmá vec je tu aj Ústava Slovenskej republiky, ktorá jasne hovorí, sociálne, trhovo a ekologicky orientovaná ekonomika, ekonomika Slovenskej republiky, že v tomto prípade je veľmi dôležité.
No a chcel som ešte na konci zareagovať na tú vašu poznámku k tomu mesiacu smerom k tej skúške. Pán minister, ja som robil rigoróznu skúšku. Rigorózna skúška, viete, z hľadiska postavenia je druhá trieda alebo druhý stupeň vysokoškolského vzdelania aj magister, aj doktor práv. Fakulta určí termíny a keď má uchádzač záujem, tak sa prihlási, spraví rigoróznu prácu, obháji ju, spraví štátnu skúšku a má to. Nechápem prečo, možno ste sa pozeral doľava, doprava na svojho ministra školstva a mal ste záujem medzi plagiátorov zanietiť a zaradiť aj niekoho iného, ale to sa vám nepodarí.
