48. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister niekde tam vzadu, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som v rámci môjho vystúpenia možno ani nehovoril o dopadoch zdražovania a krízy, ale skôr začal veľmi vážne polemizovať o odborných predpokladoch pána Sulíka na výkon funkcie ministra hospodárstva.
Všetci dobre vnímame a už sme sa tak trošku zmierili s tým, že pán Sulík má ten sociálny a možno aj ten solidárny rozmer jednak predsedu SaS, ale aj ministra hospodárstva už taký povestný, povedzme, že je tvrdo liberálny. Ale ja by som k tomu dodal, že taký ten jeho sarkazmus, kedy nevieme či hovorí pravdu, či žartuje, polemizuje, je niekedy taký veľavravný a možno do toho úzko zapadá aj ten jeho slávny výrok alebo nápad, ktorý tu použil v poslednom období - zrušiť v rámci šetrenia úrady práce, ktoré možno na rozdiel od ministerstva hospodárstva boli v tom predchádzajúcom období jediné, čo počas pandémie pomáhali zamestnancom a podnikateľom so všetkými dôsledkami. Ale o tých sa budeme baviť, keď tu bude sedieť niekto iný. Myslím teraz na tú poslednú kauzu.
Ale treba povedať, že to bol jediný rezort, ktorý to riešil a jediné úrady. Krútili nad tým hlavou viacerí odborníci. Mňa zaujalo dosť aj vystúpenie a reakcia expremiérky pani Radičovej už aj z toho titulu, že kedysi sedela aj na stoličke ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Tak trošku som čakal a zatiaľ som nepočul reakciu exministra za SaS pána Mihála. Veľmi by ma zaujímala jeho reakcia na tento výrok alebo tento nápad, ako ušetriť na úradníkoch.
Mimochodom, pán minister, ak to mala byť istá replika k tomu, že ste sa zaviazali niekde v programovom vyhlásenie vlády ušetriť 10 % štátnych úradníkov, no viete, aký je váš výsledok za rok 2020? A to nemám zo svojej hlavy, to je správa Rady pre štátnu službu, 4 600 štátnych úradníkov za rok 2020 pribudlo. To znamená, takto plníte svoje vlastné programové vyhlásenie vlády. To je tak naoko pre ľudí, ale platí to, že vodu káže, ale víno pije. Možnože ja keby som takýmto spôsobom bol býval v roku 2012, keď som nastupoval na rezort práce, pristúpil k hodnoteniu, ja si dovolím povedať, veľkých profesionálov, ktorí na službách zamestnanosti na úradoch práce robia, že stačí, aby ich nahradil nejaký webový portál ponuky pracovných miest a pár podnikateľov okolo toho, no nikdy by sme neboli bývali dokázali posunúť nezamestnanosť z 15 % na 5 % a možno aj z tohto miesta chcem poďakovať všetkým tým, ktorí sa spolupodieľali a spolupracovali na úlohách, ktoré z toho jednoducho vyplývali.
To vôbec neznamená, že sa pri napĺňaní politiky zamestnanosti nespolupracuje aj so súkromnými personálnymi agentúrami. Ale to je komplex vecí a on nie je možný jednoducho bez toho, že by tieto úrady a hlavne úradníci, ktorí tam sedia, nespolupracovali. Je to zároveň aj, dovolím si povedať, urážka spoločného Európskeho sociálneho fondu a jeho operačných programov. Pán minister, 900 mil. eur - Operačný program Ľudské zdroje je na politiku zamestnanosti, 900 mil. eur - úrady práce sú hlavné inštitúcie, cez ktoré sa realizujú jednotlivé projekty, ktoré sa týkajú aktívnej politiky trhu práce, ktoré sa týkajú motivácie zamestnávateľov, aby zamestnávali mladých ľudí, dlhodobo evidovaných nezamestnaných a, samozrejme, aj tých, ktorí majú tesne pred dôchodkom. O to je to pre mňa ako prekvapujúcejšie a nepochopiteľnejšie, čo to vlastne malo byť v tomto prípade. Skôr si to vysvetľujem tak, že to malo byť také jemné kopnutie do zadku možno koaličného partnera, no a ten prirodzene reagoval.
Pán minister, čo ste to vlastne zahlásili, budem vás citovať zo 7. 10. tohto roku, nastal čas zrušiť úrady práce: "Možno už nastal čas na to, aby vláda začala robiť odvážnejšie rozhodnutia, napríklad zrušiť úrady práce." povedal Richard Sulík. "V čase, keď niekto hľadá prácu, stačí mu naťukať si na portál niekoho z poskytovateľov pracovných ponúk." Nemyslí si, že štát musí zamestnávať 2-tisíc, dnes som tu už počul číslo aj 9-tisíc, ale dobre, úradníkov, ktorí nezamestnaným sprostredkovávajú prácu. "To zvládne každý sám, kto prácu chce", tvrdí pán Sulík.
Nedá mi nič iné, budem sa pokúšať teraz v nejakej krátkej dobe pomenovať, čo všetko úrady práce majú na zodpovednosť. Ale možno ešte pred tým. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny robí tri politiky. Prvé politiku zamestnanosti, po druhé sociálnu politiku a po tretie dôchodkovú politiku. Aj politika zamestnanosti a v značnej miere aj sociálna politika je o úradoch práce. Dôchodková politika je hlavne o Sociálnej poisťovni. To znamená, hlavné nástroje na realizáciu týchto politík by pán minister hospodárstva zrušil. No o čom sú tie úrady práce, čo sa týka obsahu a významu? Samozrejmá vec, to nie je len politika zamestnanosti, ako som povedal. To sú sociálne veci, z časti už viacerí kolegovia sa snažili tu niektoré veci pomenovať. To je vyplácanie sociálnych dávok, pomoci rodinám, rodinné prídavky, rodičovské príspevky, náhradné výživné, pomoc v hmotnej núdzi. To sú desiatky kompenzačných príspevkov pre zdravotne postihnutých, krízová pomoc, intervencia, je to pomoc a príspevky pre prvákov, pri narodení dieťaťa, príspevky na stravu detí, náhradnej starostlivosti. No a to, čo je naposledy pre človeka dôležité, ktorý odchádza, príspevok na pohreb.
Ďalej je tu SPO-čka, to znamená sociálno-právna ochrana detí a sociálnej kurately. Je to ochrana všetkých záujmov detí pred týraním. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny fungujú ako centrá pre deti a rodiny. To sú bývalé detské domovy. To je štyri a pol tisíca detí alebo mladých ľudí niekedy, ktorí sú na týchto zariadeniach a to sú konkrétni ľudia, stovky a stovky, ktoré ich v tomto prípade riadia a zabezpečujú.
Ďalej sú to služby zamestnanosti, a to sú chránené dielne v rámci tom, 430 sociálnych podnikov, kde pracuje takmer tri a pol tisíca ľudí veľakrát so zdravotným postihnutím, realizovanie množstva projektov na zvyšovanie zamestnanosti rôznych uchádzačov o zamestnanie. Ďalej celý komplex jednotlivých paragrafov aktivačných prác, absolventskej praxe, zvyšovania si, zmeny kvalifikácie, znižovania nákladov zamestnávateľov cez jednotlivé príspevky a, samozrejme, vytváranie pracovných miest, mobilitu za prácou riešia úrady práce. Ďalej je to realizácia tisícov výberových konaní a koordinácií, ďalej je to realizácia veľtrhov práce, ktoré hlavne v čase vysokej nezamestnanosti majú svoju veľmi dôležitú úlohu, no je to aj kontrola dodržiavania pracovnej legislatívy. Úrady práce a sociálnych služieb a rodiny vykonávajú svoju činnosť v oblasti služieb zamestnanosti pre klientov. To sú uchádzači a záujemcovia o zamestnanie, študenti, rodičia, občania ohrození stratou zamestnania, samozrejme, zamestnávatelia ako druhá významná kategória, živnostníci, ale sú to aj cudzinci, občania Európskej únie, ale aj občania tzv. tretích krajín.
Klientom môže byť každá osoba, ktorá sa pohybuje na trhu práce v rámci Slovenskej republiky alebo má záujem o vstup na trh práce v rámci Slovenskej republiky. Kľúčovou úlohou činnosti služieb zamestnanosti je sprostredkovanie vhodného zamestnania. Samozrejmá vec, že aj v spolupráci s personálnymi agentúrami, ale najmä, pán minister, vo veľmi vážnom prepojení s ministerstvom hospodárstva, pretože máme spoločné záujmy, aj rezort práce, aj rezort hospodárstva a zamestnávatelia, prípadne zamestnanci. To sú kategórie a sociálni partneri, ktorí sú pri tomto, realizácii týchto úloh veľmi dôležití aj pre rezort hospodárstva a samozrejmá vec, že aj pre rezort práce.
Rezort práce je ten prvý, ktorý vytvára podmienky a predpoklady, aby sa následne uplatnili a realizovali politiku, ktorú v tomto prípade riadi rezort ministerstva hospodárstva. Je tu zákon č. 5 o službách zamestnanosti. Presne vymedzuje, medzi ktoré, okrem iných, patria aj sprostredkovanie uchádzačov, viesť evidenciu, rozhodovať o zaradení občana do evidencie, predkladať na posúdenie, toto by som sa chcel trošku pozastaviť, výboru pre otázky zamestnanosti žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby.
Možno ani neevidujete, že tie výbory pre otázky zamestnanosti fungujú na každom jednom úrade. Sú to také malé tripartity, kde sú aj zástupcovia samosprávy, zamestnávateľov, áno, aj odborárov, ale aj občianskych združení, ktoré posudzujú projekty komu dať, komu nedať, kto dokáže efektívnejšie zrealizovať tie prostriedky, pokiaľ mu nejaké prídu. To je jednoducho veľmi dôležitý a veľký nástroj a možnože málokto vie, že tieto úrady alebo tieto komisie sa vyjadrovali v čase, keď sme boli pri vláde napríklad k výberovým konaniam na riaditeľov úradov práce. Čo je dnes niekde úplne inde, čo už dávno, dávno zabudnuté. Samozrejme, je tu aj pôsobnosť pri integrácii občanov so zdravotným postihnutím, no a pôsobnosť pri zamestnávaní občanov členského štátu Európskej únie, ale ďaleko zložitejších hlavne tzv. tretích krajín. Toto je možno veľmi, veľmi stručnosti a v krátkosti celý komplex vecí, ktoré s týmto jednoducho súvisia.
No, dosť ma zaujímalo, ako zareaguje na takýto nápad alebo návrh minister Krajniak. To radšej zrušíme ministerstvo hospodárstva. Na Slovensku zvykneme hovoriť, že aký pochválen, no taký naveky amen. Je to koaličný partner. Ak to nebol zámer, pán minister, tak trošku, by som povedal, kopnúť si do koaličného partnera, no tak minimálne ho to k tomu vyprovokovalo a takúto rétoriku v danom prípade použil, pretože okrem iného 2,5 mld. eur boli prostriedky, ktoré boli na podporu podnikania, napríklad teraz v pandémii, poskytnuté. Ministerstvo hospodárstva napríklad na rozdiel od ministerstva dopravy, ktoré sanovalo aspoň cestovný ruch a tie reštauračné zariadenia, v podstate nekompenzovalo nič.
Vôbec nepovažujeme za vtipné, citujem Krajniaka: "Keď niekto dehonestuje prácu zamestnancov štátu, ktorí počas pandémie najlepšie zvládli vyplácanie pomoci ľuďom a podnikateľom, no a teraz im niekto odkazuje, že sú nadbytoční." Tvrdé, ale adekvátne. Každopádne si dovolím povedať, že tu vzácne súhlasím s pánom ministrom Krajniakom a to aj napriek tomu, že tu bude za chvíľku sedieť a bude skladať účty, ktoré sa týkajú jeho výkonu práce.
No prišla na druhý deň 8. 10. istá korekcia, ktorú ste tu aj naznačil. Minister hospodárstva a predseda SaS Sulík nechce rušiť úrady práce, chce len, aby prestali hľadať prácu pre nezamestnaných. Pán minister, ďalšia perla: "Myslím si totiž, že ide o činnosť, ktorú by štát vykonávať nemal." Podľa Sulíka úrady práce zamestnávajú približne 9-tisíc, z nich odhadom 2-tisíc ľudí sprostredkúva prácu pre nezamestnaných, "a ja si myslím, že toto je činnosť, ktorú by štát nemal," skonštatoval s tým, že nezamestnaní by si mali hľadať prácu sami. Pripomínam to, čo som povedal, ešte raz.
Rok 2020 úloha z programového vyhlásenia vlády mínus 10 % zamestnancov štátnej správy, skutočnosť plus 4 600. Možno práve toto je ten dôvod, prečo vás to takto radikálne posunulo. Sú veľmi zaujímavé slová, ktoré v tomto prípade, alebo reakcia, ktorú povedala pani Radičová, tá Radičová, ktorú ste ako predsedníčku vlády pred takmer desiatimi rokmi svojimi postojmi v podstate zložil. Radičová konštatovala, že v súčasnej ekonomickej situácie by sa mal minister hospodárstva venovať najmä cenám energie. Radičová dodala, práve túto tému by nemal prekrývať provokujúcimi výrokmi o zrušení úradov práce a vytvárať tak nový konflikt. V podstate by sa to dalo uzavrieť ako jeden nezmysel, pretože úrady práce vlastne ani nemáme, pretože u nás fungujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré neriešia len hľadanie práce, ale celý súbor opatrení, ktorý som v podstate predtým pomenoval. Podľa jej slov pri témach ako nerozvinuté regióny, vysoká nezamestnanosť, riziko chudoby a podobné ďalšie je takýto výmysel úplne odtrhnutý od reality. Pani Radičová, hlboko s vami súhlasím.
Teraz, ak dovolíte, súvislosti, pretože politika zamestnanosti, samozrejmá vec, je to je implementácia hlavne cez úrady práce, ale to sú aj ďalšie veľmi dôležité veci. Neviem, do akej miery ovládate dva pojmy, ale z toho vyplývajúce obsahy. Národná sústava povolaní a národná sústava kvalifikácií. Pretože to je spoločná úloha, ktorá vyplynula a v podstate národná sústava povolaní reaguje na štvrtú priemyselnú revolúciu, keď jednotlivé profesie zanikajú a naopak nové vznikajú a na to reaguje táto sústava a v rámci nej máme už zadefinovaných 1 200 profesií, čo majú obsahovať, ako to napĺňať. No a tá národná sústava kvalifikácií v rezorte školstva, neviem, či pán minister vôbec o tom vie, by mala povedať, ako dosiahnuť to vzdelanie. To znamená, kde a ako vzdelávať ľudí, aby boli pripravení na takéto profesie, ktoré vyplývajú aj z tej štvrtej priemyselnej revolúcie jednoducho realizovať.
Je tu aj koordinácia princípu 32 hodín odpracovania pre hmotnonúdziarov. V roku 2015, keď som s touto, to bola revolučná myšlienka, prišiel, boli veľmi vážne debaty okolo toho, do akej miery sa to osvedčí alebo nie. Ale výsledok je taký, že viacerí tí, ktorí chodili na tie aktivačné práce, sa naučili stávať, naučili robiť a oni sa potom uplatnili normálne na trhu práce a nehovoriac o tom, že ako vysoko hodnotia potrebu obce a mestá z hľadiska hodnoty. Už len skutočnosť, že nestáli a nekričali pred poštou, dajte nám našu výplatu, ale že sa podieľali na istých službách pre tú obec, je veľmi dôležitá pre tých ostatných daňových poplatníkov. Myslím, že toto netreba nejak bližšie vysvetľovať. Je tu aj súčinnosť s inšpektorátom bezpečnosti práce. Kontrola nelegálneho zamestnávania. To znamená razantnejšie zmeny, áno, ale toto nie je razantnejšia zmena, keď to hlbšie premení na drobné, je to hlboká neznalosť politiky zamestnanosti, čo ona obnáša a ako sa jednoducho realizuje.
Európsky sociálny fond. Pán minister, už som spomenul, to je 900 mil., ktoré sú v tomto fonde na politiku zamestnanosti. Samozrejme, na celé programovacie obdobie. Tam sa realizujú úlohy a veci pre potreby zamestnávateľov, ktorých by ste vy mal obhajovať záujmy, aby sme vedeli zamestnať mladých ľudí do 29 rokov, dlhodobo evidovaných nezamestnaných, 50-ročných a viac. To znamená, to sú ohrozené kategórie, ale veľmi dôležité, aby boli na trhu práce zrealizované. To sú všetko veci, ktoré jednoducho je potrebné, aby boli zabezpečované. Ďalej sú to rôzne modely v rámci Európskej únie. To priznávam, kde napríklad politiku zamestnanosti, pán minister, vy to možno aj viete, keď sa stretávate s kolegami, zabezpečujú ministerstva hospodárstva. Má to logiku, nie je to úplne odtrhnuté.
Samozrejmá vec, tie moduly sú rôzne. Veď ja keď som napríklad odovzdával predsedníctvo Slovenskej republiky po nás Malte, odovzdával som trom ministrom obsah môjho rezortu. Samostatný minister zamestnanosti a práce, samostatný minister sociálnych vecí a samostatná ministerka pre rodovú rovnosť. To znamená, pripúšťam, že to záleží, a treba povedať Malta má 450-tisíc obyvateľov, že to záleží od istých vnútorných vlastných rozhodnutí, ale keď takto navrhujete, možno by stálo za to, aby ste sa zamysleli nad kompetenčákom a možno zmenili kompetenciu, aby politika zamestnanosti kompletne prešla jednoducho k vám.
No samozrejmá vec je tu aj Ústava Slovenskej republiky, ktorá jasne hovorí, sociálne, trhovo a ekologicky orientovaná ekonomika, ekonomika Slovenskej republiky, že v tomto prípade je veľmi dôležité.
No a chcel som ešte na konci zareagovať na tú vašu poznámku k tomu mesiacu smerom k tej skúške. Pán minister, ja som robil rigoróznu skúšku. Rigorózna skúška, viete, z hľadiska postavenia je druhá trieda alebo druhý stupeň vysokoškolského vzdelania aj magister, aj doktor práv. Fakulta určí termíny a keď má uchádzač záujem, tak sa prihlási, spraví rigoróznu prácu, obháji ju, spraví štátnu skúšku a má to. Nechápem prečo, možno ste sa pozeral doľava, doprava na svojho ministra školstva a mal ste záujem medzi plagiátorov zanietiť a zaradiť aj niekoho iného, ale to sa vám nepodarí.

Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci, resp. pán predseda.
Pán kolega Richter, vo vašej rozprave ma zaujala najmä jedna myšlienka, ktorá bola spomenutá v súlade s tým, ako pán minister Sulík vo svojom jednom vystúpení veľmi dosť nešetrne alebo možno troška zbrklo zareagoval na to, že treba zrušiť úrady práce a tá vaša myšlienka v tej vašej rozprave bola nasledovná a podľa mňa je veľmi zaujímavá, aby sa skúsilo ministerstvo hospodárstva zaoberať možno nejakým kompetenčným zákonom, aby priamo celý inštitút zamestnanosti z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny prešiel priamo pod nejaký inštitút, ktorý zriadi ministerstvo hospodárstva.
Je to naozaj veľmi zaujímavá myšlienka, pretože ministerstvo hospodárstva by malo v tomto smere možno oveľa viacej možností alebo oveľa viacej príležitostí, ako tým nezamestnaným, ktorí sú momentálne evidovaní na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, možno nejakým spôsobom tú prácu rýchlejšie nájsť bez ohľadu, či si odmyslíme nejaké portály - profesia.sk a podobné veci. Ale je to veľmi zaujímavá myšlienka a ak by si ju možno osvojilo aj ministerstvo hospodárstva, ktoré má v tejto dobe dosť veľa iných a možno aj dôležitejších vecí, ale je to, je to veľmi zaujímavá myšlienka, ktorou by sa možno bolo treba zaoberať.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Richter, veľmi podrobne ste rozviedli veci. Pokiaľ sa týkalo úradu práce, ja beriem, že či je to úrad práce alebo aj Sociálna poisťovňa iste veľa vecí tu bolo od poslancov, ktorí nerozumejú, pokiaľ sa týka, že čo robí úrad práce a čo robí Sociálna poisťovňa.
Už som to viackrát tu povedal, že treba nechať tieto organizácie na pokoji, pretože možno sú predimenzované, ale vykonávajú veľmi, prácu, ktorá je veľmi dôležitá pre ľudí. Mňa viacej mrzí vôbec, že k tejto celej záležitosti, ktorá tu prebieha ohľadom energií. Ja som čakal aj od pána ministra, že pomenuje niektoré veci úplne jednoducho, ale, samozrejme, to je otázka ministra hospodárstva a ministra financií. Pretože tieto veci, keby bol pomenoval, to, čo mu dáva aj Klub 500 a ďalší, že treba pre domácnosti zaviesť cieľne kompenzačné opatrenia vo vzťahu k zraniteľným skupinám obyvateľstva, ktoré môžu byť vo forme príspevku alebo umožní im odklad platieb, splátkových kalendárov, prípadne dočasné zníženie sadzby DPH, ako to spravili Česi.
Pokiaľ sa týka pre priemysel. Zníženie poplatku veľkých priemyselných odberateľov, zavedenie pásmovej tarify za prevádzku systému závislosti od spotreby elektriny. Prenesenie financovania a časti podpory obnoviteľných zdrojov energií na štátny rozpočet. Zrušenie platby poplatku za prevádzku systému elektriny vyrobeného pre vlastnú spotrebu. Zníženie poplatkov za prenos, dočasné zrušenie platby poplatku do národného jadrového fondu, zreformovať celý systém obchodovania s emisnými povolenkami, tak aby obchodovanie na trhu bolo umožnené len subjektom výrobcov, ktorí povolenky potrebujú. V oblasti plynu zaviesť pásmové poplatky za prepravu plynu v závislosti od veľkosti odberu. Spoločne pre oblasť plynu a elektriku zreálnenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán Richter, nebol som celý čas počas vášho vystúpenia tu v sále, ale to, čo som počul, a teraz fakt bez najmenšej irónie, chcem veľmi oceniť konečne konštruktívna, i keď kritická, však niektoré veci aj bytostne s vami nesúhlasím, ale konečne konštruktívny príspevok. Konečne je na čo reagovať a je o čom diskutovať v parlamente. Konečne to nie je dokola len to stále isté, tých 4 - 5 hesiel od môjho vysvedčenia, cez podiel na tej nehnuteľnosti v Austrálii a 15 rokov staré a tisíckrát vysvetlené OLO a tak ďalej. Takže úplne úprimne, mňa ste príjemne prekvapili, a to si veľmi cením.
Preto budem iba vecne reagovať na niektoré veci, ktoré ste povedali. Medzi rečou ste spomenuli, že povedali, ministerstvo hospodárstva nekompenzovalo nič. To ste povedali v súvislosti, že doprava niečo robila. Tak, pán Richter, nájmy. Desaťtisíce zmlúv vrátane následnej kontroly, vrátane tiež niekoľko trestných oznámení išlo, tiež sme niektoré platby zastavili. S nájmy sme mali kopec roboty. Potom pomoc pre nepravidelnú autobusovú dopravu, potom pomoc pre tzv. kreatívny priemysel, toto všetko procesovalo ministerstvo hospodárstva a takisto športové kluby, kde sme to vlastne celé pripravili, zafinancovali z nášho rozpočtu a potom sme to posunuli ďalej. Čiže nie je pravda, že by sme vôbec nepomáhali.
Potom druhá vec, ktorú chcem spomenúť, to sú tie úrady práce. Oceňujem, že ste následne dali na poriadok, ja som teda nikdy nepovedal, že treba zrušiť úrady práce. Áno, správne hovoríte, úrady práce neexistujú, existujú ÚPSVaR-y majú kopec iných úloh a tie musí niekto robiť. Keby sme zrušili tie úrady práce, no tak úlohy prischnú aj s ľuďmi, to nemá žiaden zmysel. Vôbec mi tu nejde o tú inštitúciu, tá nech funguje ďalej, ale ide mi o tú činnosť. Štát dnes zamestnáva, úrady práce majú asi 9-tisíc zamestnancov z toho asi 2-tisíc sa venuje sprostredkovaniu práce. Napriek všetkému, čo tu bolo povedané, ja viem, že je veľmi pekné, ľúbivé, je to veľmi ľúbivé povedať, že doba je ťažká a majme ich a to je super, majú výplaty a tak ďalej. Ale treba si uvedomiť, že kto tých ľudí platí, platia ich daňoví poplatníci. Ja som nestretol človeka, ktorý by chválil funkčnosť úradov práce, teda ÚPSVaR-ov, čo sa týka sprostredkovania a nie tých iných vecí.
Tiež si uvedomujem, že vybavili desiatky tisíc žiadostí veľmi rýchlo teraz v rámci tej pomoci, a preto ma aj trochu mrzí osud Milana Krajniaka, ktorý teraz čelí tým 24 miliónom. Minimálne sa ukázalo, že už v auguste podal trestné oznámenie, čiže to si myslím, že bude vysvetlené. Podvodníci sa jednoducho vždy nájdu, môžte to myslieť sebelepšie, ja som sa s tým stretol pri tých nájmoch. My sme postupovali veľmi rýchlo, v tej prvej vlne nájmy išli do troch dní, áno, bohužiaľ, nalepili sa na nás podvodníci, a teda veľmi dúfam, že ich stihne spravodlivý trest.
Prechod politiky práce pod ministerstvo hospodárstva, to hovoril aj tu pán kolega z prvej rady. Ja si nemyslím, že to by bola, že to by bol dobrý krok, myslím si, že má to ostať tam, kde to je. To, čo ministerstvo spravuje, to sú, to sú tie zopár podnikov, ktoré vlastní štát. To je vlastne celá energetika, celá významná energetika, to nie je o zamestnancoch, to je o megawattoch a o povoleniach a o súhre, o regulácii, ktorú robí ÚRSO. Tam tiež je veľmi dôležitá komunikácia. Ja si nemyslím, že to by bol správny krok presúvať politiku práce. Ak by, a ja si nemyslím, že by si to myslel môj kolega pán minister Krajniak, ale ak by náhodou niekto v tomto období s tým došiel, tak by som sa tomu bránil. Naopak, myslím si, že pod ministerstvo hospodárstva by mali byť presunuté veci, ktoré sa týkajú priamo priemyslu, napríklad ten envirofond. Ten je dnes medzi úplne nelogicky medzi životným prostredím a financiami a mal by byť pod MH.
No a na záver Dušan Muňko, tak ty si začal čítať, ctený kolega, rôzne opatrenia, neviem, kde si to zobral z nejakého zoznamu. Predtým si hovoril, že veľa ľudí sa vyjadruje k veciam, ktorým nerozumie dostatočne a do tej energetiky si myslím, že nevidíš toľko, čo vidíš napríklad do správy Sociálnej poisťovne. A chcem spomenúť dve veci. Začal si hovoriť pásmové, neviem, čo to je, to, čo ideme robiť, to pásmové, to, je na tú TPS-ku, to ideme robiť.
A chcem uviesť jeden na záver, teda jeden príklad, ako sa dá robiť aj taký hektický akcionizmus. Čo spravila česká vláda? Česká vláda ide znižovať dépéháčku na mesiace november a december teraz. Tak prosím vás pekne, komu to pomôže, mi vysvetlite. Však domácnosti majú dnes až do konca roka regulovanú nízku cenu, domácnosti ešte necítia to zvýšenie cien v tomto roku. Pocítia ho až od 1. januára o tie tri, štyri eurá mesačne. Oni majú teraz také ceny, dokonca citeľne nižšie, ako mali minulý rok, asi o 6 percent, oni majú dnes ešte nižšie ceny, ako mali minulý rok. Zatiaľ sa domácnostiam nezvýšil ani cent, čo im chcete odpúšťať zrazu DPH na mesiace november, december? Česká vláda to spravila, možno vieš prečo, spravila to preto, lebo Babiš zanechal ešte na pamiatku takú, aby si spomenuli naňho občas, takú nie menšiu zákernosť, že zrušil DPH. Takže domácnostiam tá DPH nijak nepomôže, tu je nejaká regulovaná cena, ktorou sa už dokonca roka nemení. Kebyže dnes zrušíme DPH, tak by asi dodávatelia zvýšili o to tú cenu, ak by to mohli, to neviem teraz presne.
Podnikom, tam je problém s cenou a tam bude problém budúci rok. Podnikom to zrušenie DPH nijak nepomôže alebo zníženie, lebo oni si odrátajú na vstupe, im je to jedno. Keď má podnik na vstupe milión eur DPH a zaplatí za energie 200-tisíc DPH, rozdiel 800-tisíc odvedie. Keď mu tú dépeháčku zrušíte, no tak odvedie milión. To je suma s nulovým súčtom, teda hra s nulovým súčtom. DPH by bolo asi najmenej účinný prostriedok.
K tým cenám energií chcem ešte raz povedať. Budúci rok nebudú problém v domácnostiach, lebo majú regulované ceny a tie regulované ceny vyrátané na základe nízkych trhových cien z tohto roka. V plyne sa vrátime vlastne k minulému roku, keď prerátate ku mzdám, tak dokonca to bude menej budúci rok. Problém nie sú domácnosti budúci rok, nie sú, každý, kto sa na to trochu bližšie pozrie, tak to vidí. Budúci rok budú problém firmy, priemysel a najmä ten, ktorý je s vysokou energetickou náročnosťou.
Ten ďalší rok ´23 budú problém domácnosti, budú veľký. Teraz čo v tom robíme. Tak robíme v tom to, že už teraz začíname jednať so Slovenskými elektrárňami, aby prúd, ktorý ešte nepredali, rezervovali pre domácnosti, to je ten opt and gap, to znamená mať opciu na zastropovanú cenu. Lebo dnes stojí síce elektrina na forwarde na budúci rok 120 euro, 130 euro, ale keď si dnes chcete kúpiť na ´23 rok, hádajte, koľko stojí. Stojí 80. A to nie je žiadna dráma, keďže dnes ide do regulácie 69. Ono to aj ukazuje, že toto je len skrátka nejaká prudká vlna, ktorá sa preženie Európou, to cenové navýšenie, a potom to začne klesať. Preto aj ´23 roku už priemysel nebude mať problém, budú mať problém domácnosti, lebo sú takpovediac rok v omeškaní, preto lebo na ten ´23 rok bude vyrátaná cena z toho, čo nás čakajú tie vysoké ceny budúci rok.
Takže tam sa snažíme dať, že mať opciu mať možnosť na nejakú zastropovanú cenu, spotreba elektriny pre všetky domácnosti je 5 TWh, Slovenské elektrárne majú nepredaných ešte 12. Tak keby sa toto podarilo, rokujem aj s generálnym riaditeľom Strýčkom, ale aj s priamo Enelom. Mal som stretnutie so Simonem Morim, to je dvojka v Enely, tak keby sa toto podarilo, ja to teraz nehovorím ako hotovú vec, ale iba že čo podnikám, to ste sa pýtali, tak to by bola dobrá správa.
V 2023 roku budeme potrebovať presne to, čo požadujete. Či už extrémne nízka tarifa pre ener... alebo teda nízka tarifa pre rodiny, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou alebo tie energetické šeky, možnože aj zníženie DPH. Treba to dobre premyslieť prerátať a určite sa budeme tomuto venovať.
Pán Richter, ešte raz ďakujem za korektné vystúpenie.

Pán minister Sulík, teda vy v podstate, ak to chápem správne, priznávate to, čo hovorí Igor Matovič, že na vašom ministerstve sa diali podvody? Aby sme si to boli v tejto veci nejakým spôsobom vyjasnení, lebo viem, že Igor Matovič to tak pretrúsil na vás, že mali by ste sa skôr starať o to, čo sa deje vo vašom ministerstve, teda že aké podvody sa tam dejú, keď mám ho citovať presne. A mňa vtedy zaujímalo vaše práve vyjadrenie, že či súhlasíte s názormi Igora Matoviča, že sa na vašom ministerstve dejú podvody, alebo že to takto nie je.
A dotknem sa ešte jednej čiastkovej témy, to je práve to, že apelujete na to, aby štát šetril, ale ako sme už u vás zvyknutí, vždy prídete s nejakým absurdným nápadom, ktorý vôbec nekorešponduje s realitou, a ja som prekvapený, že keď ste teraz taký iniciatívny, že môžme napríklad 2-tisíc zamestnancov, ktorí úplne pre vás nepochopiteľne hľadajú ľuďom prácu a nič také by podľa vás štát robiť nemal ľudom, veď sme v "trhovej ekonomike" a ľudia by si mali hľadať prácu sami cez rôzne tie portály, prečo ste neboli takýto iniciatívny pri úplne sprostých nápadoch, ako bolo celoplošné testovanie, ktoré dnes už stálo ďaleko viac ako jednu miliardu eur? Pretože štát stále dotuje nejakým spôsobom tie PCR testy nediagnostické a podobné veci, ktoré len škodia ekonomike a vy sám to dobre viete. Ja som si istý, že máte rovnaký názor. Prečo ste nevetovali očkovaciu lotériu? Na tom by ste ušetrili parádne desiatky miliónov eur, prečo si tu musela Matovičova kamarátska firmička zarábať nekonečné peniaze a stať sa skokanom roka v príjmoch? Veď to sú obrovské sumy, o ktoré štát reálne prišiel, a o to viac, keby ste ako minister hospodárstva tlačili na tom, aby sa hospodárstvo neuzatváralo, aby sme teraz nezatvárali ekonomiku zase, tak štát zase ušetrí obrovské miliardy na pomoci, ktorá je nezmyselne vyplácaná na udržiavanie pracovného miesta len preto, že vláda blokuje činnosť týchto podnikov s tým, že chce nejaké opatrenia, ktoré sa už ukázali ako nefunkčné. Tam treba šetriť a nie na obyčajných ľuďoch.

Pán minister Sulík, ocenili ste vecné a odborné vystúpenie pána poslanca Richtera, s čím, samozrejme, súhlasím, ale na druhej strane sa tak trošku čudujete a kritizujete nás, že tie ostatné vystúpenia boli od veci alebo potom príliš kritické, ale hádam si pamätáte, nie je to až tak dávno, keď ste boli aj vy opozičným politikom tu v laviciach Národnej rady Slovenskej republiky a rozdávali ste tvrdé politické údery. A pamätám si, že z času na čas boli aj podpásové, tak sa potom nečudujte kritike z našich radov.
Je to legitímne, máme na to právo zvolať takúto schôdzu a pýtať sa vás a nielen čo sa týka otázok v súvislosti s rastom cien energií, ale máme právo sa pýtať aj na aktuálne témy, ako je kúpa ranča u protinožcov alebo vám pripomínať aj vaše stretnutie s Marianom Kočnerom.
Ja viem, že vy by ste to najradšej zo svojho politického života vygumovali, ale jednoducho nedá sa to a je to neodškriepiteľný fakt, že v pozícii predsedu Národnej rady Slovenskej republiky ste sa stretávali s pánom Kočnerom a dokonca ste sa bavili a dohadovali na tému voľby generálneho prokurátora.
Tak prosím, to sú fakty, a preto sa nemôžete hnevať, že vám to pripomíname.

Ďakujem pekne za slovo.
No chcem poďakovať, pán minister, za to vysvetlenie niektorých tých kompenzácií. O tom, či je to dosť, alebo málo teraz nebudeme polemizovať. Úmyselne som zvolil tú rétoriku tak, aby ste ma pochopil, že čo znamená politika zamestnanosti, že to je vzájomná previazanosť, že to nie je len otázka nejakého úradu, ale je to ďaleko širší komplex vecí.
Trh práce na Slovensku má dva hlavné problémy, to sú, po prvé, regionálne rozdiely a, po druhé, je to štruktúra nezamestnaných. To je 200-, dneska už 220-tisíc, s nimi sa musí robiť. Oni sa musia rekvalifikovať, s absolventami škôl treba robiť inak, lebo to, čo im nedáva škola, musí pripraviť, predtým než nastúpia do fabriky, niekto iný, aby ovládali základné veci. Pán Lelovský by vám k tomu veľmi veľa hovoriť, s ním sme zvádzali, zvádzali viaceré slovné prekáračky, ktoré sa tejto veci týkajú, ale je to v prvom rade o pomoci zamestnávateľom, aby hlavne tí, ktorí sú na tých úradoch práce, vedeli zamestnať a aby sme nemuseli ťahať niekoho z tzv. tretích krajín.
Viete, ja súhlasím s vami, vy hovoríte stále o sprostredkovaní. Ten kto chce ísť robiť do Amazonu za 1 100 eur, nepotrebuje úrad práce, on tam príde, nastúpi, nemajú žiadne veľké požiadavky, ale Amazon nie je všade.
No a čo je to najpodstatnejšie, pán Kollár, stále nám chýbajú tie byty, ktoré vy sľubujete a najmä tam, kde je práca. Ak sa toto podarí do istej miery odstrániť, myslím si, že aj tá mobilita v rámci Slovenskej republiky bude ďaleko väčšia.
No, pán minister, snáď len toľko, čo tu už bolo povedané, ani váš, ja to nazvem, liberálny Boh - trh nie je schopný všetky problémy poriešiť, a preto je nevyhnutné, aby pomáhal aj štát vrátane úradov práce, vrátane služieb zamestnanosti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán minister, spomínal ste vo svojej rozprave problémy s nájmami, ktoré ste mali ako ministerstvo pôdohospodárstva pri tej druhej a prvej vlne, najmä sa to týkalo Bratislavy a takého začarovaného bludného kruhu, kde jedna firma z A do bodu B si presúvala zamestnancov, potom pracovný priestor. Myslím, že tam boli aj nejakí poslanci, neviem, či to bolo priamo z SaS, ktorí pôsobili na nejakej regionálnej úrovni, či sa to nejakým spôsobom vyriešilo, alebo ak sa to neriešilo, čo s tým plánujete robiť.
Ďalej ste spomínal, že ste nejakým spôsobom chceli kompenzovať alebo odškodňovať nepravidelnú autobusovú dopravu. Naposledy, keď sme tu mali zástupcov Únie súkromných autodopravcov, kde nás prijal aj pán predseda Kollár, tak celú túto kompetenciu riešil v podstate pán minister Doležal, či aj vy nejakým spôsobom na tejto veci kooperujete, a pár otázok mám ešte výlučne z energetického prostredia, nakoľko energetici z nášho regiónu by veľmi radi vedeli alebo dozvedeli sa niektoré veci, a to či napríklad by nebolo možné, ak by Slovensko nakupovalo zemný plyn tak ako Maďarsko, ako je to od, priamo od ruského exportéra, ktorý to nejakým spôsobom dodáva, či by Slovenská republika na tom nemohla nejakým spôsobom ušetriť prostriedky, alebo postupovať minimálne podobne.
Akým spôsobom koordinujete zvyšovanie cien elektrickej energie s najväčšími výrobcami energie na Slovensku. Či ministerstvo pôdohospodárstva na to dáva dostatočný pozor, aby naozaj tie roky 2022 a 2023 sme jednoducho neprepásli a nemal problém ani priemysel, ani domácnosti. A častokrát je najviac položená otázka najmä z laickej verejnosti, prečo stojí viacej tá distribučná zložka energie ako samotná silová energia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, mám zapnutý, tak skúsim v krátkosti.
Pán Mazurek, no veď písalo sa o tom. Si pozrite napríklad Transparency International. S nimi sme na tom spolupracovali, oni tie prípady aj zverejnili. My sme tam konali vždy, keď sme mali najmenšie podozrenie. Ja teraz neviem o úplne že dokonaných podvodoch, lebo to je vlastne vtedy, keď súd rozhodne, ale podali sme niekoľko trestných oznámení a zastavili sme niekoľko platieb. Áno, je to tak a pozrite si stránku Transparency International, tam nájdete tie konkrétne prípady.
Celoplošné testovanie, no neviem, či ste tu v tej dobe boli, alebo neboli, ale veď kvôli tomu som práve mal s Igorom Matovičom, a takisto kvôli neuzatváraniu hospodárstva, akože masívne konflikty. Vyberte si nejaké články z tej doby. A tú lotériu, áno, pýtali ste sa, prečo sme ju nevetovali. No minimálne sme za ňu nehlasovali a takisto môj názor na ňu som už viackrát povedal. Ale dobre, okej. To berem ako rozdiel v názoroch a môžete mi to vyčítať.
Pán Kéry, na vás musím preskočiť, lebo vy ste len také tie všeobecné omáčky ešte raz premelie, ja neviem, čo mám na to povedať, čo ste tu, čo ste vlastne chceli povedať, to mi uniklo.
Pán Richter, no tak Lelovský by vedel hovoriť aj o prekáračkách so mnou. Tam teraz neviem, či to znamená, že my dvaja sa zhodujeme alebo máme do tretice názor, ale v jednej veci chcem teda vám oponovať, a to je že mobilita v rámci SR. To ste vy zaviedli ten poplatok 4 000 eur za presťahovanie za prácou. No ale veď to len prospieva k tomu, že sa nám vysťahujú tie chudobné regióny, že sa ešte viacej vyľudnia. Práca musí ísť za ľuďmi, nie ľudia za prácou. Vy ste dali Jaguár do Nitry, čo napríklad ja by som s tým nebol súhlasil, naopak, my podporujeme ak niečo, tak na východ - Rimavská Sobota, kde je najvyššia nezamestnanosť, ten park tam bude o dva roky dobudovaný alebo aj ďalej na východ Valaliky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážení kolegovia, poslanci z koalície, opozície, vážená, vážení pán minister, z vlády tu už nemáme nikoho.
Návrh na odvolanie ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Richarda Sulíka podpísali aj moji kolegovia zo strany HLAS - sociálna demokracia z dôvodu nespôsobilosti pána Sulíka ako ministra hospodárstva zastávať túto funkciu. Táto nespôsobilosť je zrejmá predovšetkým z posledného obdobia, keď podnikateľská sféra, slovenské domácnosti, slovenská samospráva ako mestá a obce čelia bezprecedentnému tlaku v podobe enormného zvýšenia cien energií. Čo Slovensko čaká - devastujúce zdražovanie tepla, plynu, elektriny a minister hospodárstva doposiaľ nepredstavil žiadne racionálne riešenia, ktoré sa od neho očakávajú a ktoré od neho očakáva či slovenský priemysel, samospráva a hlavne ľudia, ktorých sa dotkne zdražovanie nielen priamo prostredníctvom cien energií, ale najmä nepriamo zdražovaním a nárastom cien služieb a tovarov.
No a poslednou kvapkou, ktorá ukázala, ako si pán minister predstavuje riešenie, je jeho tlačová konferencia zo dňa 11. októbra. Pán Sulík na tejto tlačovke rozprával najviac o trhu, o dopyte a ponuke a o tom, že ceny energie treba nechať na trhové sily. Žiadne iné riešenia, čo sa týka nárastu cien energií, neponúkol a dovolím si zacitovať, čo odkázal Slovensku: "Keď moje deti nechajú v izbe zažnuté svetlo, tak najprv to bude dvihnutý prst, potom to bude pár teplých slov a potom im tú žiarovku vymontujem, keď si nedajú povedať." Toto si dovolil povedať minister hospodárstva po tom, čo slovenský priemysel, ktorý je zastúpený prostredníctvom Klubu 500 a Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, bije na poplach v súvislosti s extrémnym rastom cien elektriny a plynu. Na spoločnom brífingu vyzvali vládu, aby sa zaoberala touto situáciou a aby im podala pomocnú ruku a zabezpečila dodávky energií za primerané ceny na najbližšie obdobie, inak budú musieť viaceré fabriky a spoločnosti zavrieť.
A prvou takouto obeťou riešení alebo neriešení trhových síl pána Sulíka sa už stala spoločnosť Duslo Šaľa, ktorá odstavila veľkú časť svojej výroby a ide momentálne na svoje technické minimum. Musíme povedať, že netýka sa to len spoločnosti Dusla Šaľa ako podnikateľského sektora, ale týka sa to najmä 2-tisíc zamestnancov, ktorí v tomto podniku robia a neviem, či im teraz máme odkázať, že skutočne si majú len odkrútiť žiarovky, šetriť a spoliehať sa na trhové sily.
Vážení kolegovia, táto vláda nemá v rukách nič. Žiadne riešenia, čo sa týka nárastu cien energií, žiadne nápady, ako zmierniť ich dopady a dokonca sa odmieta pozrieť aj do zahraničia, ako túto situáciu riešia okolité krajiny. Česi uvažujú o energetických šekoch, Taliani vytvárajú kompenzačné balíky, Španielsko ide znižovať dane za elektrinu a slovenská vláda nekoná nič. Ústami ministra hospodárstva, to vyrieši trh. Áno, určite to nejako vyrieši, len máme obavu ako. Či infláciou, či vyššou nezamestnanosťou, či zvýšeným počtom krachom firiem, zdražovaním napriek slovenskou ekonomikou? A vláda a minister hospodárstva sa budú asi na toto prizerať.
A, žiaľ, tu sa mi natíska jedna skúsenosť, ktorú už Slovensko s touto vládou má, je tu skúsenosť, ako Slovensko riešilo zlú situáciu po prvej a po druhej vlne COVID-u-19, kedy ostatné okolité štáty výrazne pomáhali svojim občanom a podnikateľskému sektoru zvládať následky či už po finančnej, alebo ekonomickej stránke. Každý členský štát ponúkol hneď niekoľko riešení a konkrétnu pomoc, aby pocítila ekonomika každého štátu všetky tieto veci hneď. U nás sme zažili mesiace nekonania sľubov, a tu si dovolím reagovať aj na pána ministra, ktorý pred chvíľou vo faktickej poznámke povedal, že riešili niekoľko desaťtisíc zmlúv ohľadne nájmov, že to preverovali. Ja len si dovolím pripomenúť, že táto vláda povedala, že odškodní slovenský priemysel alebo slovenský podnikateľský sektor v hodnote jednej miliardy eur mesačne. Ak sa dobre pamätám, v októbri alebo v novembri minulého roka stále to bola len jedna miliarda osemsto a to už malo byť šesť miliárd eur vliatych do slovenskej ekonomiky.
No a druhé tvrdenie, s ktorým si nedovolím súhlasiť s pánom ministrom, je, že domácností sa zvýšenie cien energií nedotkne budúci rok. Áno, možno sa nedotkne v primárnom náraste cien energií, ale určite sa dotkne v sekundárom zvýšení či už cien tovarov a služieb, keďže tak, ako pán minister povedal, slovenský priemysel bude mať obrovský problém budúci rok. A to z viacerých spoločností vieme, že čo sa týka napríklad len cien elektrickej energie, sú veľmi radi, ak silová zložka, silová energia sa im zvýšila maximálne o sto percent. Sú veľmi radi.
Takže áno, ja si myslím, že aj domácnosti budú mať problém budúci rok v podobe vyšších cien služieb a tovarov. A preto sme ako poslanci zo strany HLAS - sociálna demokracia navrhli aj dočasné zníženie DPH na elektrinu, plyn, teplo a teplú vodu na 5 %, toto zníženie by aspoň čiastočne kompenzovalo prudký nárast cien energií a zmiernilo by tak jeho dopady na priemysel a domácnosti. Vyzývame ministra hospodárstva a vyzývame celú vládu, aby začali urgentne konať a využívali všetky dostupné prostriedky na zníženie cien energií, ktoré majú vo svojich rukách. Ak urýchlene nezačnete konať, tak zasadíte vyslovene ďalšiu ranu Slovensku a môžete očakávať ešte väčší hnev ľudí, ktorý sa nemusí odraziť už len v tej stúpajúcej nedôvere 80 % spoločnosti voči vašej vláde, ale aj pri sociálnych výbuchoch a nespokojnosti naprieč celým Slovenskom, ktoré asi trhové sily v tomto prípade nevyriešia.
Ďakujem veľmi pekne.