Vážený pán presedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyňa, ja zareagujem aspoň krátko na niektoré vaše názory, ktoré sa objavili v diskusii. Rád využijem tento priestor, ktorý mi rokovací poriadok umožňuje ako jednému z predkladateľov tohoto návrhu zákona. Aby som vás teda ušetril nejakých príliš dlhých prejavov, budem vám to dávkovať po častiach, aby ste mali možnosť to lepšie vstrebať.
Takže zaujalo ma viacero vašich názorov prednesených v tejto poobedňajšej časti rozpravy. A osobitne vo mne zarezonovala zmienka pána poslanca Filipa Kuffu o 300 rokoch lesníctva na Slovensku. Keďže lesníctvo mi je veľmi blízke, žiaľ, nemal som príležitosť vyštudovať lesnícku fakultu, ale v rámci možností som si dopĺňal vzdelanie posledných 30 rokov, ako som len vedel, takže väčšinou vždy skôr či neskôr nachádzame s kolegami lesníkmi spoločnú reč. A koniec koncov, keďže sme boli na tom poslaneckom prieskume v lete jeden deň v Tatranskom národnom parku, tak aj s pánom kolegom poslancom Kuffom sme si vedeli o mnohých veciach celkom dobre podiskutovať v teréne. Nie na všetkom sme sa zhodli. Mňa vtedy najviac potešil jeho názor, ktorý tu aj tak nenápadne prezentoval vo svojich vystúpeniach, že v zásade nemá nič proti bezzásahu za istých okolností, a jediné, teda o čom sme sa celkom nezhodli, že na akých lokalitách, resp. na akých plochách by tento bezzásahový režim ešte si vedel predstaviť on a na akých by som si ich vedel predstaviť ja, resp. širšia odborná ochranárska komunita. Ale to je otázka možno na ďalšiu diskusiu, ktorej vás chcem dnes ušetriť. Verím tomu, že raz k nejakému súladu medzi lesníkmi a ochranármi, aspoň medzi tými väčšinovými prúdmi dôjde a tie línie medzi tými územiami, kde uprednostníme ten bezzásah a vývoj podľa prirodzených procesov, a medzi tými druhými plochami, kde budeme akceptovať prírode blízke hospodárenie, že tie línie budú vytýčené. Poznám viacero území na Slovensku, kde už k tomu došlo.
Čiže vrátim sa k tej téze 300 re... 300 rokov lesníctva na Slovensku. No podľa informácií, ku ktorým som sa ja dopracoval, ale môžme o tom diskutovať, samozrejme, že kde budeme klásť ten míľnik. Viacero nezávislých zdrojov ma teda ubezpečilo o tom, že skutočne odborné lesníctvo sa začína až rokom 1770, kedy došlo k otvoreniu výuky lesníctva na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Čiže ak presne rátam, bolo by to v tomto roku 251 rokov, ale však nebudeme sa sporiť o jeden rok hore-dole, ani o 50 rokov hor-dole. Ale čo ma zaujalo a vždy ma to zaujíma proste v týchto diskusiách, ktoré vedieme s kolegami a mnohými aj priateľmi lesníkmi, je, že predsa len za tých 250 či 300 rokov podarilo sa naozaj vypestovať si takú stavovskú hrdosť, ktorej ja úplne rozumiem, ja ju proste vnímam, do určitej miery ju zdieľam a častokrát sa práve pri tých našich spoločných debatách o zmysle bezzásahu, o jeho potrebe, o vhodnosti v rôznych typoch lesa, v rôznych lokalitách dostávame k tomu, že niekde to prejde až do takého extrému, že tie lesy bez tej odbornej starostlivosti tých našich lesníkov, že by biedne zahynuli, že by, že by sa rozpadli, vyschli, zožrali by ich lykožrúty, vyvrátil by ich vietor, podľahli by všetkým tým nepriaznivým činiteľom, takže ja by som si pri tejto príležitosti dovolil pripomenúť, že aký bol za posledné obdobie približne 1 mil. rokov vývoj lesov v oblasti strednej Európy, kam patríme.
Nepôjdem ďalej do histórie, pretože práve zhruba na konci treťohôr, čo je asi tak pred tým 1 mil. rokov, sa charakter a najmä druhové zloženie lesov už postupne začína približovať k charakteru a zloženiu drevinovému dnešných prírodných lesov. To znamená, že vo vyšších polohách prevládali bukové pralesy so zastúpením ihličnanov, najmä jedle a smreka. V nižších polohách to boli zmiešané až dubové pralesy.
Na vývoj lesov v tejto historickej dobe, rovnako ako na dnešné zloženie lesov na našom území mala však rozhodujúci vplyv doba ľadová. Podľa historických prameňov na značne prevažujúcej časti nášho územia, kde sa v poľadovej dobe mohol vzhľadom na vtedy trvajúce ekologické podmienky vyvinúť les, išlo aj na našom území do 13. storočia o tzv. primárne pralesy. Na pôvodnosť a stav slovenských lesov, čo sa prejavuje až prakticky dodnes, mala podstatne škodlivejší vplyv tzv. valaská kolonizácia, ktorá prešla severným a stredným Slovensko v 15. až 17. storočí.
Čiže prvé začiatky lesníctva môžme sledovať, teda v tej podobe aspoň, ako ho vidíme, hodnotíme dnes, koncom 18. a začiatkom 19. storočia, kedy už sa pre lesy na väčších panstvách na Slovensku začali vypracúvať tzv. hospodárske elaboráty, ktoré vlastne znamenali nástup éry usporiadaného obhospodarovania lesov. Dnes hovoríme o tzv. hospodárskej úprave lesov, v skratke HUL.
Vo vývine hospodárenia v slovenských lesoch mal potom revolučný význam známy banskobystrický lesný poriadok vydaný Maximiliánom II. v roku 1565 a v ňom boli zahrnuté všetky vtedajšie lesnícke vedomosti o ťažbe dreva a jeho plavenia. Napriek tomu môžme polemizovať o tom, či teda skutočne odborné lesníctvo začína už v nasledujúcom období, alebo, ako som povedal na začiatku, až otvorením lesníckej výučby na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v roku 1770. Toľko ku kolegovi pánovi poslanci Filipovi Kuffovi a jeho téze 300 rokov lesníctva na Slovensku.
K pani poslankyni kolegyni Halgašovej. Pokiaľ ide o to, že či je legitímny poslanecký návrh, alebo vládny návrh, dovolím si pripomenúť, že nerobil som si štatistiku, ale trúfam si povedať, že podstatnú časť návrhov zákonov, ktoré prerokúvame v tejto snemovni, sú poslanecké návrhy. Pani poslankyňa, mám tomu rozumieť tak, že poslanecké návrhy oproti vládnym sú nejaké menejcenné, nemej hodnotné, menej významné, menej starostlivo pripravené? Nie. Nastavený systém vrátane rokovacieho poriadku nám plnohodnotne umožňuje iniciovať legislatívny proces ako vládnym návrhom, tak aj poslaneckým návrhom.
Pri tejto príležitosti, možno si tu nebola, keď prednášal úvodné slovo, ja to pripomeniem pre istotu ešte raz, tento návrh prešiel v lete tohto roku štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním v dĺžke trvania tri týždne, 15 pracovných dní. Všetky vznesené pripomienky boli prerokované a množstvo z nich, presné čísla som citoval v tom v predchádzajúcom vystúpení, boli zapracované. Takže myslím si, že z tohoto hľadiska je to úplne v poriadku. V živote by ma nenapadlo niekomu vytýkať niečo také, že nejaký návrh zákona podal poslanecký návrhom. Je to je naše legitímne právo, a tak to beriem.
Pokiaľ ide o obhospodarovanie tých nelesných pozemkov na území národných parkov, z ktorého teda máš, pani poslankyňa, isté obavy, zachytil som tieto obavy aj u pána, vo vystúpení pána poslanca Kočiša. Podľa údajov, ktoré nemám dôvod spochybňovať, keďže ich mám priamo od kolegov potvrdené z obidvoch rezortov, aj z pôdohospodárstva, aj zo životného prostredia, všetkých tých približne 9-tisíc ha nelesných pozemkov na území národných parkov, ktorý si tento prevod pozemkov týka, ide o vysokohorské lúky, kde sa prakticky vzhľadom na klimatické pomery nedajú pestovať nejaké plodiny, do určitej miery je tam možné, prichádza do úvahy pasenie oviec alebo hovädzieho dobytka najmä.
A pri tejto príležitosti by som reagoval aj na obavy pána poslanca Kočiša, že štát nepredĺži nájomné zmluvy na obhospodarovanie týchto lúk tým subjektom, ktoré tie zmluvy majú. No, asi by bol ten štát sám proti sebe, keby to, keby to neurobil, lebo poviem vám, čo možno nie všetci registrujete, ale skutočnosť je taká, že mnohé z týchto lúk, možno väčšina v národných parkoch majú mimoriadny význam práve z hľadiska ochrany biodiverzity, či už ide o vyššie rastliny, či už ide o bezstavovce, či už ide o niektoré stavovce, tieto lúky sú doslova zásobárňou a oázou biodiverzity. A vzhľadom na fakt, ktorý ekológovia celkom detailne skúmajú, dlhodobo popisujú, sú publikované v odbornej literatúre, prekvapivo druhové zloženie je veľmi pestré a počet druhov na týchto lúkach je veľmi vysoký.
Ale pozor, len v prípade, že tieto lúky sú viac-menej pravidelne extenzívne obhospodarované, pričom zdôrazňujem to slovo extenzívne - a môžme si slovo extenzívne nahradiť aj výrazom tradične, hej. Tradičné obhospodarovanie, ktoré po stáročiach na týchto lúkach fungovalo, vlastne spôsobilo, že sa tam takáto vysoká druhová diverzita vytvorila a zachovala počas tých stáročí. Akonáhle tieto lúky niekoľko rokov alebo dlhší čas prestaneme obhospodarovať, stále zdôrazňujem slovo extenzívne alebo tradične, nastáva proces, ktorý zrejme väčšina z vás poznáte pod ľudovým, ľudovým termínom zarastanie lúk, odborne sa tomu hovorí subcesia, ale nie je to nič iné ako postupná spontánna premena týchto lúk na les.
To je prirodzený, prirodzený prírodný proces, čiže jak by sme tie lúky nechali dostatočne dlho zarastať, poznáte mnohé lúky, v odbornej terminológii sa to volá tzv. biele plochy, ktoré po 50-60 a viacerých rokoch už veľmi pripomínajú lesy. A že to bola kedysi lúka, to už naozaj ťažko rozozná niekedy aj odborník.
Naopak, pri intenzívnom využívaní týchto lúk, to znamená najmä viacnásobné kosenie počas sezóny a intenzívne hnojenie, najmä pokiaľ ide o hnojenie minerálnymi hnojivami, biodiverzita týchto lúk prudko klesá a jeden z mojich kolegov profesionálnych ochrancov prírody tieto lúky ani nevolá lúky, ale trošku pejoratívne hovorí, to nie sú lúky, to sú polia na trávu. Ale je veľmi, veľmi blízko skutočnosti, lebo čo je typické pre pole, aspoň pre polia v našich podmienkach, že zvyčajne sa tam pestuje jeden druh plodiny na tom poli, veľmi výnimočne sú nejaké kombinované pokusy, ale to je skôr naozaj výnimočné. A takisto, ak pestujete lúku intenzívne, zvyčajne tam je niekoľko málo druhov tráv, prípadne nejakých ďalších bylín a druhová diverzita tej lúky je len o málo vyššia ako druhová diverzita nejakého kukuričného, repného alebo obilného poľa.
Čiže vrátim sa naspäť k obavám, ktoré som zachytil z vystúpení kolegov. Štát by bol sám proti sebe, keďže, keby nepredĺžil nájomné zmluvy na rozumnú extenzívnu vec, resp. tradičnú údržbu týchto lúk, či už o... by išlo o kosenie alebo o pasenie, pretože štát by mal mať a má v súčasnosti záujem, aby hlavné poslanie národného parku - ochrana prírody bolo zachované, a nielen v lesných biotopoch, ale aj na nelesných a najmä na týchto lúkach.
Pokiaľ ide o prednesenú obavu alebo obavy kolegu poslanca Gyimesiho ohľadne ochrany súčasného nastavenia poľovných revírov, tak dá sa o tom, samozrejme, diskutovať a verím, že ešte tie diskusie prebehnú tak, aby boli všetci spokojní. Ale môžem, môžem vás ubezpečiť, že tá navrhovaná novela zákona o ochrane prírody nijako nezasahuje do súčasného nastavenia poľovníctva, do súčasného výkonu práv a poľovníctva na území národných parkov.
Ak sú tu obavy z toho, čo bude v budúcnosti, tak môžem zodpovedne povedať, že nakoľko poznám súčasné personálne obsadenie či už ministerstva životného prostredia, alebo jednotlivých správ národných parkov, ktoré, ako sme si povedali v predchádzajúcej rozprave, mali by okrem iného, mali by získať právnu subjektivitu touto reformou, tak určite sa, nie je na mieste sa obávať toho, že by poľovníci boli nejako znevýhodnení aj v budúcich zmluvách v porovnaní so súčasným stavom.
Myslím si, že je všeobecne známe, a už to nie je ani verejné tajomstvo, je to všeobecne známe a je to potvrdené viacerými aj medializovanými prípadmi, že výkon práva poľovníctva, teraz hovorím vo všeobecnosti na Slovensku, nielen na území národných parkov, nie je vždy v súlade, keď to poviem veľmi jemne, s platnou legislatívou. Takisto prenájmy poľovných revírov, tak ako sa diali v minulosti, minimálne za posledných 20 rokov, tiež nie vždy to bolo v súlade, v súlade s dobrými mravmi a častokrát ani v súlade s platnou legislatívou.
Čo môžem garantovať, poznajúc prístup a záujmy kolegov z rezortu životného prostredia vrátane Štátnej ochrany prírody a budúcich správ národných parkov, keďže nemajú takéto bočné záujmy, aspoň som ich nikdy nezaregistroval nejako, nemajú ani dôvod uzatvárať nejaké pokútne, pofidérne, pre štát alebo pre prírodu nevýhodné nájomné zmluvy k poľovným revírom. Takže pokiaľ by mal niekto z kolegov obavy z toho, že po prevzatí pozemkov Štátnou ochranou prírody, resp. správou národného parku nebude môcť ďalej sa s výkonom práva poľovníctva kšeftovať na týchto pozemkoch, tak to sú obavy plne oprávnené.
Tak pokiaľ tam chcú poľovníci a poľovníčky seriózne poľovať, rešpektujúc platné zákony, samozrejme, nemajú sa čoho obávať. A dokonca pripravujeme jeden zlepšovák k tomuto zákonu, či už vo forme pozmeňovacieho návrhu, alebo vo forme vykonávacích predpisov, alebo to zrealizujeme v procese zonácií, alebo iným spôsobom, určite by sme chceli veľmi výrazne posilniť možnosť neštátnych vlastníkov pozemkov a miestnych komunít v daných národných parkoch zúčastňovať sa výkonu práva poľovníctva v súlade so zákonom.
Túto tému by som teraz moc do detailu nerozvádzal, pretože sme ju diskutovali dlhodobo v súvislosti s prípravou iného zákona, ktorý dnes ešte na stole nemáme, ale verím, že v najbližších mesiacoch ho na stole budeme mať, a to je novela zákona o poľovníctve z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Možno pán poslanec, bývalý pán minister, kolega Jano Mičovský nám o tom povie viac, v akom je to, v akom je to stave, keďže táto novela sa začala pripravovať už počas jeho pôsobenia ako ministra. Ale podľa mojich, mojich informácií naozaj tento záujem tam bol a bol kľúčový.
A možno vám nepoviem nič nové, keď vám poviem, že prečo tento záujem je. Samozrejme, okrem základnej spravodlivosti, že príde nám to hrubo nespravodlivé, aby pri súčasnom nastavení sa stávali prípady, ktoré sú, žiaľ, bežné, že vlastníci pozemkov nemajú častokrát možnosť vykonávať právo poľovníctva na vlastných pozemkoch. Môžme diskutovať o tom, že prečo je to tak, ale je to tak. Ale hlavne tento spôsob nastavenia, aký máme v súčasnosti, výkonu práv poľovníctva, je dlhodobo nefunkčný najmä vo vzťahu k riešeniu závažného problému, ktorým je neschopnosť poľovných subjektov regulovať premnožené, vysoko premnožené stavy raticovej zveri, ako som to už spomínal z predchádzajúcej časti svojho vystúpenia.
Takže toľko zatiaľ k obavám, ktoré som zachytil, samozrejme. Ak zachytím nejaké ďalšie obavy, budem sa snažiť na nich včas a primerane reagovať.
Ďakujem, pán predsedajúci.
