48. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Šíbl, spomínali ste, že prevažná časť z 9-tisíc ha, ktoré mali byť súčasťou týchto prírodných území a chránených prírodných parkov, sa nachádza vo vysokohorskom prostredí. Úplne súhlasím, je to pravda. Ale zabudli ste dodať, že aj v týchto vysokohorských lúkach alebo na týchto vysokohorských lúkach sa obhospodaruje iba na základe určitého stupňa ochrany. To znamená, že či je to trojka, štvorka alebo päťka. Čiže aj obhospodarovanie, čiže pasenie oviec a kôz alebo hovädzieho dobytka na týchto vysokohorských lúkach sa môže urobiť iba v určitých mesiacoch a nerobí sa to celoročne. Čiže toto je veľmi taká zaujímavá a dôležitá informácia, aby ste možno do budúcna vedel. Čiže toto je taký veľký problém.
Kolega Karahuta správne poznamenal, že nepasením na týchto vysokohorských lúkach sa z toho stane skanzen. Jednoducho zarastie nám to šípkami, trnkami a kadejakými inými náletovými drevinami a to, o čom ste rozprával vo svojej rozprave vy, že ten ekosystém, ktorý sa na týchto vysokohorských lúkach nachádza, jednoducho zanikne. Jednoducho skončí, jednoducho sa zničí.
Čiže v prírode blízke hospodárenie je aj toto vysokohorské spásanie lúk, vysokohorských lúk a toto sa tu deje niekoľko stoviek rokov. Čiže vo svojej rozprave ste tiež poznamenal, že problémom začalo byť valašské osídľovanie, práve naopak. Nezačalo byť problémom valašské osídľovanie na severovýchode Slovenska, práve toto hospodárenie na týchto vysokohorských lúkach a na týchto kopcoch malo veľký a dôležitý význam na to, že tie náletové dreviny sa nerozširovali ďalej do dolín, a toto bolo veľmi dôležité a toto je tých Valachov, ktorí tam vlastne prišli na ten severovýchod, toto je taká, taká vizitka, že to vysokohorské pasenie je doteraz aktívne a dúfajme, že aj aktívne bude.
Ďakujem.

Pán poslanec Pročko.

Jaro, mňa mrzí, že počúvam tu o tom, ako ty ideš zlikvidovať chov oviec a ideš zlikvidovať poľnohospodársku výrobu, pretože aj okolo mňa je toľko náletovej hmoty, ktorú nikto neobhospodaruje, a je toľko lúk, ktoré nikto nekosí, a naozaj na Slovensku je toľko nevyužitých plôch, kde by sa mohli chovať ovce, kde by sa mohli riešiť naozaj poľnohospodárskou výrobou problémy, ktoré máme. Ja som za to, aby sme, Slovensko, boli sebestační.
Ja pôjdem do rozpravy, ale chcem povedať, ty si tam naznačil, naznačil si tam veľmi dôležitý faktor a to je poľovníctvo a to je ten jeden z najväčších problémov, prečo sa tu niektorí poslanci bijú za, za ľudí, ktorí nemajú čisté úmysly, pretože dnes sa poľuje v revíroch, dnes poľujú v revíroch len oligarchovia a ľudia, ktorí majú peniaze. Ľudové poľovníctvo, ktoré bolo kedysi, aj ja som poľovník, zaniklo. Aj ja som poľoval v jednom poľovnom revíri, ktorý zobrali traja ľudia, a teraz už tam poľujú iní. Čiže záujmy ľudí veľmi bohatých, ktorí sú v poľovných revíroch a ktorí vlastnia poľovné revíry, prípadne majú prenajaté režijné poľovné revíry, sú veľmi silné, pretože z týchto poľovných revírov idú veľké peniaze.
A povedal si ešte jednu veľmi veľkú vec, že títo ľudia nepoľujú a tá zver spôsobuje obrovské škody.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Šíbl.

Vážení páni poslanci, kolegovia, pán poslanec Karahuta, Kočiš, sčasti aj pán poslanec Pročko, ja sa ospravedlňujem, ak som sa nevyjadril dostatočne zrozumiteľne, lebo som tam splietal dokopy veci, ktoré súvisia v tom krajnom priestore, ale možno som ich mal trošku viacej didakticky od seba oddeliť.
Čiže jednoznačne záujmom štátu, ministerstva životného prostredia aj Štátnej ochrany prírody je udržiavať tieto lúky v stave vysokej biodiverzity, to znamená kosiť ich, resp. ich pásť, tradične podľa možností a všetci budú spokojní. Čiže pokračovať viac-menej v ich súčasnom využívaní.
Takže v tomto smere, myslím, že obavy nie sú na mieste.

V rozprave ďalej by mala vystúpiť pani poslankyňa Majorová Garstková, ktorá nie je v sále, takže stráca poradie. Ďalším v poradí je pán poslanec Ján Mičovský a pripraví sa pán poslanec Vladimír Zajačik.

Dobré, pokojné popoludnie prajem. Ďakujem, vážený pán podpredseda, za slovo, ďakujem vám aj za vašu neutíchajúcu aktivitu v smere zjednať takú základnú disciplínu v tejto sieni zákonnosti, ktorí by sme mali vysielať lúče istého príkladu pre celú spoločnosť, lebo najlepší spôsob riadenia všetkého, rodiny, firmy aj štátu je osobný príklad.
Je mi ľúto, že niektorí poslanci stále nerozumejú, že máme byť príkladom a že z hľadiska protiepidemických opatrení by sme mali byť ozaj vzorom pre túto krajinu. Mrzí ma to a možno to treba naozaj riešiť tento problém trošinka razantnejšie... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ďakujem za upozornenie. Mal som za to, že pán poslanec si priniesol fľašku, z ktorej sa napije, a potom si nasadí rúško tak ako všetci ostatní.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. Prepáčte, ja viem, že to nepatrí do tejto časti, patrí sem reakcia na to, čo tu ozaj veľmi podrobne vysvetľuje pán poslanec Šíbl, ktorého si ja úprimne vážim.
A ja vždy oceňujem ľudí, ktorí dokážu svoju vieru v isté hodnoty obhajovať aj vtedy, keď to nie je jednoduché, ani on nie je v jednoduchej situácii. Určite je to človek, ktorý nevyrástol ako ochranár včera a neprišiel tu teraz za moderného človeka, ktorý sa venuje práve tejto problematike. Viem, že to má zažité v sebe, viem, že to je človek, ktorý ctí aj nie slovom, ale aj svojím životom princípy ochrany prírody, a možno na úvod aj poďakujem za to isté historické poobhliadnutie za lesníckou činnosťou.
Bola tu debata o histórii lesníkov, odkiaľ teda ich môžme počítať. Myslím, že si zareagoval, Jaro, na otázku histórie lesníckeho školstva. Tam sa zhodneme, 1770 alebo až 1807, ale predsa len považujem za dôležité pripomenúť, že lesníci naozaj neprišli pred sto, dvesto ani tristo rokmi, že ten lesnícky stav vznikal dlhodobo a možno ešte dávnejšie, ako pán predkladateľ spomenul, hovoril o lesnom poriadku kráľa Maximiliána z roku 1565.
Ja si dovolím povedať, že ani táto hĺbka nestačí. Môžme hovoriť o lesnom poriadku kráľa Žigmunda z 1426 alebo môžme hovoriť ešte o opatreniach na plavenie a vyťaženie dreva v oblasti Hronského Beňadiku, takže keby sme išli do histórie Sloven... na Slovensku lesníctva, pokojne môžme rozprávať o 600 až 700 rokov.
A nie je dôležité, aby sme sa tu bavili o rokoch, je dôležité povedať to, že lesy na Slovensku, tak ako dnes ich poznáme, ako ich chceme chrániť a ako sa posúva naše poznanie a rozhodnutie byť lepší, ako boli možno naši predkovia, a odovzdať deťom ešte lepší majetok, ako sme ho zdedili my, je založené práve na tom dlhodobom pôsobení lesníkov, ktorí museli odolávať množstvu rôznych výhrad, a poviem tú vetu, rád ju opakujem. Lesy na Slovensku nie sú napriek lesníkom, že tu ťažili, lesy na Slovensku sa zachovali vďaka lesníkom, ktorí ich stvorili, aj keď sa možno nazývali hájnici a nemali ešte také pomenovanie, stvorili múdri panovníci, ktorých sme mali našťastie na území Slovenska, ktorí dokázali naozaj tie lesné poriadky zaviesť, a my sme ich dedičmi a mali by sme byť dedičmi, ktorí ich zveľaďujú.
No ale teraz tá podstata. Ja v závere veľmi presne navrhnem, aká je moja predstava o ďalšom pokračovaní, lebo myslím, že pri prvom vystúpení som to nepovedal dostatočne jasne. Alebo poviem to radšej hneď teraz, aby som to nezabudol.
V zmysle rokovacieho poriadku § 83 odsek 1 navrhujem, aby sa tento návrh novely zákona 543 vrátil na dopracovanie.
A možno, aby som aj nezabudol ešte povedať aj to, na čo sa spytoval pri mojom prvom vystúpení v písomnej rozprave pán spravodajca predseda výboru Karahuta. Ja som sa vtedy zmienil o takej síce nenápadnej, ale veľmi dôležitej vetičke, ktorá hovorí o tom, že podľa tohto zákona je možné, aby sa istej časti územia lesov, ktoré budú spadať do území, ktoré sú pod kuratelou životného prostredia, mohli prenajať bez súhlasu ministerstva. A ja som tam vyslovil istú obavu, teda takýto nájom by mohol zaváňať niečím, čo by teda mohlo prihrať lesné územie, jeho užívanie nejakej nadácii, nejakému združeniu, nejakej skupine oligarchov, proste niekomu. Myslím si, že je to nesprávne, a, pán spravodajca, ak sa nemýlim, je to teda čl. 2 tohto návrhu ods. 5, kde sa hovorí o § 50, o bode 50 a § 8 zákona tohto, takže áno, zákona o lesoch. Takže tento moment je taký, ktorý viem, že niektorí analytici to pomenovali tak, že takúto odvahu ešte nemal nikto v histórii Slovenska, aby takýmto ľahtikárskym spôsobom bez súhlasu štátu, že by štátny pozemok išiel do užívania nejakej skupine ľudí. Ja a priori netvrdím, že by to muselo byť zneužité, ale sme povinní robiť zákony tak, aby zneužité veci mohli byť čo najmenej a aby sme rátali s tým zlým počasím, že ľudské vlastnosti nie sú vždycky tie najkrajšie.
No a teraz tá podstata, kde veľmi stručne zareagujem na to, že existuje riešenie tejto situácie, riešenie, ktoré považujem za správne, za realizovateľné a za doslova efektívne. Riešenie, ktoré umožní všetky dobré veci, ktoré v tomto návrhu sú, zachovať, uplatniť ich, ktoré umožní všetky tie veci, ktoré sú spojené s týmto zákonom, teda tie dobré sú ten presun, ja ho nepopieram, že má svoj význam, ale poznáš môj názor, poznáte môj názor, je to nedostatočné. Tento návrh je spojený s množstvom záťaží z hľadiska delimitácie. Tú som nespomínal pri svojej ústnej rozprave. Ten proces delimitácie môže byť katastrofálne problematický, zdĺhavý a skoro nerealizovateľný. Takže aj toto vieme odstrániť, tieto negatíva tohto návrhu.
No a vieme najmä urobiť to tým návrhom, ktorý pomenujem v závere, že sa pripravíme veľmi dôsledne na to, čo nás čaká. Tu naozaj sme vystrieľali množstvo munície, poobviňovali sme sa z kadečoho, ale nás musí spájať to, čo možno v tejto chvíli necítime ešte, len čítame, len sa o tom hovorí, ale tá realita môže byť o to krutejšia. Klimatické zmeny dokážu takéto diskusie veľmi rýchlo vyčiarknuť z akademického prostredia a donútiť nás k sťahovaniu, možno k smädu, k hladu, možno k vojnám. To sú naozaj vážne veci. Tá malá gulička menom Zem je preťažená ľudskou činnosťou. Dospeli sme do kritického bodu, do bodu varu, aj keď iba o zatiaľ poldruha stupňa Celzia, ale to sú Celzie, ale var v spoločenskom dianí, resp. v dianí v prírode je už na stovke. A my máme ako bohatý štát na lesy obrovskú možnosť povedať zásadné slovo pre našich občanov, ale aj pre Európu, musíme vidieť dopredu. To je vlastnosť múdrych a zákonodarcovia by mali byť múdri a vidieť dopredu dovidieť a musíme sa pripraviť na tieto zmeny. A tá šanca je tu obrovská a ja som rád a vieš, Jaro, ja som ťa na to upozornil, že to poviem v rozprave, že si s ňou stotožnený.
Tá šanca na to, aby sme všetky pozitívne veci tohto návrhu zachovali, aby sme jeho negatíva odstránili a aby sme sa dôsledne pripravili skôr, ako to bude kruté a nezvratné, na klimatické zmeny, sa volá presun všetkých lesov - chránených, nechránených, štátnych, neštátnych, poľovných, nepoľovných revírov - všetko pod rezort životného prostredia. To neslobodno personifikovať, to neslobodno hovoriť, že kto dneska kde je. Tam sa treba pozerať dopredu a ja som rád, že množstvo lesníkov, naozaj mnohí, aj tí, ktorí možno požívajú až nie celkom dobré meno ale vo... sme rôzni, množstvo ochranárov. A ja ti ďakujem, pán predkladateľ, že patríš medzi nich. Ja viem, že je to tak trocha možno na tejto otvorenej scéne nie odo mňa celkom kóšer, ale vyšší záujem mi velí to povedať, že predkladateľ tohto návrhu pán poslanec Jaromír Šíbl je zástancom tohto riešenia. Ja poznám jeho názory. Len kdesi ešte nad nami tu putuje akési politické rozhodnutie-nerozhodnutie a hovorí sa o tom, že nie je vôľa, že to neni realizovateľné.
Kto iní ako poslanci Národnej rady, keď zasadnú do týchto lavíc v sieni zákonnosti, môžu rozhodnúť o čomkoľvek, o dobrom aj o zlom? Poznáte to okrídlené vyjadrenie, že keď zasadá parlament, tak je národ v ohrození. Je to irónia, ale svojím spôsobom je v tom istá múdrosť. Nie je nikto vyšší z hľadiska administratívneho riadenia štátu tu, aby nám mohol zabrániť uplatniť akékoľvek riešenie. A ja veľmi prosím, veľmi sa prihováram za to, aby sme toto riešenie uplatnili.
Ďakujem pekne.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Pán poslanec Karahuta, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mičovský, to sú... to je jeden z dvoch bodov, ktorý, ktorý mi nedal kľudne spávať, keď ten zákon sa objavil na tomto, tomto svete, a to bolo presne ten § 50, nový zákon o lesoch a druhý bol čl. 1 bod 1, kde, kde sa, kde som čítal, a čítať viem, si myslím, kde sa jedná nie o 300, ale 1,2 mil. hektárov.
A keď niekto takýto zákon predloží, napíše, tak prvé, čo v každom začne vŕtať v hlave, že veď to nemôže byť náhoda. Je možné, aby niekto vzdelaný, vysokoškolsky vzdelaný, predpokladám, že právnik alebo s právnym vzdelaním, alebo tím ľudí, aby takúto náhodu urobili, že z dvojstranného pozmeňováku sú dva body tak zásadné, že každý, ktorý má len trošku vzťah k vidieku, tak začne pochybovať. To je, to je presne, ako, ako je to v manželstve, ako je to v partnerstve. Akonáhle sa niečo nahlodá, je to ťažko spojiť naspäť dohromady. Takže s týmto absolútne súhlasím.
Čo sa týka spojenia týchto dvoch, prepojenia lesov pod ministerstvo životného prostredia, tento model funguje v Poľsku. Ja som sa o tom rozprával s kolegom predsedom výboru pre pôdohospodárstvo. On hovorí, že nie je to zlé, len oni zase to chcú dať naspäť, ale takým spôsobom, ako teraz chceme to urobiť my, to znamená národné parky pod ministerstvom životného prostredia, hospodárske lesy pod ministerstvom pôdohospodárstva a snažia sa to už tri roky, myslím. Stále to... oni to schvália v parlamente a dolná komora to zruší, že vraj to je lepšie oddeliť, hospodársku činnosť od ochrany životného prostredia, takže asi by stálo za to ísť možno na týždeň do Poľska si to s nimi vydiskutovať, ale pokiaľ je to v záujme spoločnosti, tak ja si myslím, každý nápad je dobrý.
Ďakujem.

Pán poslanec Filip Kuffa.