4. schôdza

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kozelová.

Vážený podpredsedajúci, vážený pán minister, ja by som chcela upozorniť - kolegyne, kolegovia, prepáčte - ja by som chcela upozorniť na dve veci, ktoré jednoducho priniesol život v rámci tejto situácie. Ten, poviem to na konkrétnych prípadoch, ten prvý prípad sa stal v Ružinove a ide o dôchodkyňu, ktorá jednoducho padla, padla v domove dôchodcov, rozbila si hlavu, zobrala ju rýchla zdravotná pomoc a keď sa vrátila naspäť do domova dôchodcov už po ošetrení, po všetkom, tak ošetrovateľka, ktorá išla skontrolovať, aké lieky jej má dať, zistila, že v papieroch, do ktorých v podstate ošetrovateľka ani nemala prístup, ale jednoducho musela, ak jej chcela dať, dať lieky, lebo je, lebo sú tie DSS-ky poddimenzované, zistila, že pani bola pri ošetrení v styku s osobou nakazenou COVID-19 a že je dali robiť testy. Bez toho, aby sme vedeli, aké, aký výsledok je tých testov, ju vrátili naspäť do domova dôchodcov. Našťastie tie testy sú negatívne, čiže je v poriadku, ale môže sa stať, že jednoducho budú pozitívne a nakazí 124 pacientov, teda resp. klientov domova sociálnych služieb, plus celé osadenstvo.
Chcela som sa spýtať, či by nebolo možné pripraviť, alebo resp. zriadiť nejakú karanténu práve pre ľudí, ktorí budú takýmto spôsobom v styku s niekým, kto je pozitívny na COVID-19 a vlastne ho udržať tam dovtedy, kým, ako keby v nejakej karanténe, aby skutočne neprišlo k tomu, k čomu prišlo v Čechách, že sú tam nakazené celé domovy dôchodcov. A to je jedna vec.
A druhá vec, ktorú tiež priniesol život, je fakt, že tak ako skončili školy, skončili aj školy, ktoré sú pre deti, alebo resp. mladých ľudí, ktorí sú aj psychicky v neporiadku. Teraz hovorím o prípade chlapca, 16-ročného chlapca, má osamelú matku, má dve malé dcéry, chlapec je autista, ale, bohužiaľ, je ten typ autistu, ktorý je agresívny. Agresívny až tak, že by dokázal sestry zabiť, hej? Problém je, že tá mama, ktorá je osamelá, nemôže chodiť do obchodu, pretože buď, buď teda zoberie tie dve dcéry a nemôže nechať toho chlapca samého doma, alebo nechá dve dcéry doma a nevie, či teda ich nájde v poriadku.
Takýto istý problém je aj s psychiatrickou pani, ktorá je schizofrenička, stará sa o ňu celý panelák, ale dokedy, to ťažko povedať.
Chcem sa spýtať, či by nebolo možné aspoň pre tieto najťažšie prípady a v podstate svojím spôsobom neriešiteľné prípady tak isto otvoriť aspoň jedno zariadenie, kde by sa sústredili aspoň po tú dobu, kým karanténa bude, kým sa neotvoria riadne, riadne domovy.
To je všetko, ďakujem veľmi pekne.

Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Taraba.

Pán predsedajúci, ctená snemovňa, vážený pán minister, ďakujeme za návrhy, ktoré ste vo veľmi krátkom čase na zlepšenie situácie ľuďom predostreli. Na druhej strane, chcel by som sa spýtať aj v nadväznosti na vystúpenie pána premiéra, ktorý povedal, že zákon nemyslí na všetkých a treba zriadiť fond, ale je to symbolické. Vy ste minister sociálnych vecí a myslím si, že je úplne legitímne uznať, že sú prípady, že naozaj zákon nemyslí na všetkých ľudí, tak to je len taká, taký návrh, že aby sme neboli v rovine symbolickej pomoci, že či nezvažujete, že by bol zriadený nejaký fond pre vás ako pre ministra povedzme, ktorý aj prípady, ako vaša kolegyňa teraz predostrela, budete mať na stole a budete vedieť operatívne riešiť. Ja si myslím, že v tomto sa všetci zhodneme, že treba dnes ukázať ľuďom, že štát je na ich strane, že im vie pomôcť a chce pomôcť a myslím si, že nikto z opozície by s týmto nemal problém, ak by vznikol nie symbolický, ale reálny fond na riešenie tých dennodenných situácií, takže to je taký prvý podnet.
Druhý. Mal by som v podstate dve alebo tri také okruhy otázok. Prvá je, že myslím si, že aj vy ste to videli na tej reakcii na tento balík ekonomických a sociálnych opatrení, že zamestnávatelia ho s nejakou veľkou odozvou neprijali až tak pozitívne, možno ste očakávali pozitívnejšiu reakciu. Je podstatné si uvedomiť, že či je alebo nie je prázdna tá špajza, že ideme to platiť cez Európsku centrálnu banku z veľkej časti. To asi sa ešte teraz dolaďuje, ale bude emitovaných približne 800 miliárd eur, ktoré sa dnes spomínajú s tým, že Európska centrálna banka povedala, že horný strop nevidí, to znamená, ak bude treba, pôjdu ešte vyššie. A preto sa pýtam, že či tá suma 80 % pokrývania priemerného zárobku v prípade tej prekážky v práci nie je zbytočne limitovaná, prečo nejdeme na obdobie dvoch, troch mesiacov jednoducho na 100 %? Pretože zdá sa, že okolité štáty idú tú úverovú linku použiť v absolútnej miere tým, že sme v európskom stabilizačnom mechanizme, tak aj my ako Slovensko budeme ručiť za ich záväzky, keby ich oni neplnili. To znamená, že je to možno paradoxné, ale ako opozičná strana vás nekritizujeme za to, že chcete míňať veľa, ale práve preto, že máme pocit, že je to zbytočne málo v tejto chvíli. Pretože ako povedal aj pán Sulík, koniec-koncov najhoršia pomoc bude, ak dôjde neskoro, ak nebude dostatočná. A myslím si, že dávať to, aby sme neurobili tú chybu, ako sa diala pri Grécku, keď sa stabilizovalo Grécko, že proste išlo to postupne salámovou metódou, stále to bolo málo a ten trh očakával čoraz viac a viac.
Praktická otázka, ktorú mám, hovoríte tu v bode 3, keď to správne rozumiem, že zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť odpracovanie času, za ktorý zamestnancovi patrila náhrada mzdy. Maximálne však po dobu teda v rozsahu 400 hodín v kalendárnom roku, a že patrí zamestnancovi za to dosiahnutá mzda, pričom tento čas sa nezapočítava do priemerného týždenného pracovného času. Rozumiem to správne, keď chce to povedať, že ten zamestnanec bude pracovať už v riadnom nejakom pracovnom režime, vtedy bude môcť 400 hodín v kalendárnom roku od neho zamestnávateľ požadovať s tým, že tých 400 hodín sa nebude zarátavať do toho týždenného pracovného času riadnej pracovnej doby? A moja otázka teraz, že ak zostane uhradených iba, lebo je veľmi veľa zamestnancov, ktorí idú jednoducho príjmami dole. Myslím, že vy ste to limitovali na 1 100 euro, ak si dobre spomínam, a jednoducho vieme, že na východe Slovenska a na západe sú tie mzdy diametrálne odlišné, ale jednoducho na domácnosť sú ľudia, ktorí proste v domácnosti každý možno zarába 2 000 euro a pod. Tí ľudia budú výrazným spôsobom zasiahnutí ekonomicky, ak nezvýšite ten limit na 1 100, teda nad 1 100 euro a môže sa stať, že títo ľudia budú jednoducho nútení si pribrať rôznu druhú prácu a podobne. Tým, že to dáte 400 hodín v kalendárnom roku, že majú odpracovať dodatočne, bude to opäť zásah do ich flexibility vykonávať nejakú druhú pracovnú činnosť len preto, aby nepocítili nejaký zásadný dopad na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu.
A ešte by som, zaujalo ma to, teda ste tu predostreli, že nebude možné na Slovensku platiť v Sociálnej poisťovni tou hotovosťou. Ja som to aj minule tu povedal, že ja si myslím, že by sme mali ako demokratický štát používať a pohybovať sa v rámci, ktorý demokratickým krajinám patrí, a myslím si, že jednoducho mena krajiny je jedným z atribútov zvrchovanosti a keď Sociálna poisťovňa teraz ohlási, že nebude prijímať hotovosť, tým pádom myslím si, že o týždeň, o dva, neni vylúčené, že oznámite, že ďalšia nejaká inštitúcia štátna, potom pošta atď., ja si myslím, že by sme mali otvorene potom aj dať nejakú garanciu, že jednoducho na Slovensku sa s hotovosťou ráta aj do budúcna, pretože je to prvok slobody človeka a navrhujem, alebo teda aby sme prišli s nejakou spoločnou iniciatívou, koalícia - opozícia, aby ľudia práve teraz, keď sa narýchlo prijíma strašne veľa opatrení a niektoré môžu vzbudzovať otázky, naposledy to bola tá nešťastná, nešťastné návrhy kvôli aplikácii, ktoré navodili dojem sčasti opodstatnený, ako keby tu malo ísť o špehovanie ľudí, že či vidíte priestor na to, že by sa v nejakej dohľadnej dobe prijalo či už povedzme ústavným zákonom alebo podobne, garancia, že jednoducho hotovosť na Slovensku ako platidlo zostane a že výsledkom tejto krízy nebude to, že sa len posunieme do nejakého elektronického bankovníctva, ktoré aj časti staršej populácie a ostatných ľudí jednoducho nemusí byť úplne prijateľný.
Ďakujem pekne, dovi.

Posledne ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Tomáš.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som aj ja zaujal postoj k tejto rozprave, aj keď vieme, že rozprava je o skrátenom legislatívnom konaní, ale keďže už pán minister načal obsahovú problematiku predkladanej legislatívy, tak sa skúsim stručne vyjadriť aj k nej.
Pán minister, musíte uznať, že čo sa týka sociálnych opatrení zo strany vás a vašej vlády, SMER - SD pri tom prvom urgentnom balíku sa zachoval zodpovedne, hlasoval za všetky vami navrhnuté opatrenia aj preto, pretože mnohé z nich ako napríklad OČR-ka, jej predĺženie teda počas zatvorenia škôl alebo nemocenské pre ľudí v karanténe boli už pripravované za našej vlády. Toto nie je podstatné, tak to má vyzerať, ak ide o takýto výnimočný a mimoriadny stav, politikárčenie musí ísť bokom. Dni ale plynú a začíname niektorým veciam nerozumieť, pán minister.
Prvá spočíva v tom, že zatiaľ stále vnímame len určité čiastkové, aby som to možno zjednodušil, až kozmetické opatrenia v sociálnej oblasti, pritom mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne opatrenia, zásadné opatrenia, systémové a najmä plošné opatrenia pre ľudí, čo sa zatiaľ nedeje.
Druhá dôležitá vec, že všetko, čo zatiaľ prijímate, sa deje bez sociálneho dialógu. Naozaj nerozumiem, ako môže byť v mimoriadnej situácii vynechávaný tak dôležitý orgán, akým je Tripartita, to znamená zástupcovia vlády, zamestnávateľov, ale najmä zamestnancov. Odborári sa k vám, pán minister, nevedia dostať. Nevedia rozkopnúť zatvorené dvere a ja naozaj nerozumiem. Písali listy premiérovi, predsedovi parlamentu a jedná sa, samozrejme, aj o firmy, aj o zamestnávateľov, ale najmä o ľudí, o pracujúcich v tejto kritickej situácii a ich zástupcovia nie sú prizvaní k sociálnemu dialógu. Na dnešnej tlačovej besede vám odkázali, že to už vnímajú ako aroganciu moci a nedokážu garantovať sociálny zmier na Slovensku. Toto je veľmi nebezpečné, pán minister, pretože to posledné, čo by sme potrebovali v tejto mimoriadnej situácii, je ešte aj sociálny nepokoj ľudí.
Reálne hrozí, že môže prísť o prácu strašne veľa ľudí, podľa údajov Národnej banky Slovenska dokonca až 130-tisíc, a my napriek tomu sa venujeme čiastkovým, opakujem, kozmetickým opatreniam, ktoré sú síce dôležité, ale určite nie najpodstatnejšie. Zatiaľ ste navrhli preplácanie miezd zamestnancov malých, možno stredných firiem, vieme dobre, že je tam limit Európskej komisie pre štátnu pomoc 200-tisíc na jednu spoločnosť, vieme, že to sú približne spoločnosti do 250 zamestnancov, ale pýtam sa, čo tí zamestnanci, ktorí pracujú vo veľkých firmách. To nie sú pracujúci ľudia? Tí si nezaslúžia pomoc? Oni nemajú rodiny? Oni neplatia hypotéky? Oni nemajú svoje deti doma, pretože sú zatvorené školy? To sú takí istí pracovníci, ako zamestnanci malých firiem alebo živnostníci. Takí istí.
Veľkí zamestnávatelia, ktorí tvrdia, že majú pod sebou milión a pol zamestnancov, sa takisto dožadujú konkrétnej pomoci. Neprichádza. Vraj pán premiér povedal jedna miliarda mesačne je dosť. On hovorí jedna a pol miliardy, ale čo si budeme hovoriť, tých 500 miliónov bankových záruk to nie je žiadna pomoc, pretože už samotní zamestnávatelia tvrdia, že načo by si teraz požičiavali v čase krízy, načo by im to bolo. A ešte aj o tej jednej miliarde sa dá, pán minister, pochybovať, pretože vám chcem pripomenúť, že dávka v nezamestnanosti je v súčasnosti na úrovni 50 %, vy ponúkate 80 % preplácania mzdy. Čiže, keby sa aj nič nestalo z vašej strany, keby ste aj nič neurobili a ľudia by išli na úrad práce, tak by pol roka poberali túto dávku v nezamestnanosti. Takže neviem, či je to konkrétna miliarda na mimoriadnu situáciu. Aj tak by 50 % z predchádzajúcej mzdy tí ľudia dostávali. Ale dobre, s týmto súhlasím opatrením, len hovorím, prečo nie pre všetkých? Máme málo peňazí, hovorí Igor Matovič(?), patríme ku krajinám s najnižším, medzi, ktoré majú najnižší alebo patria medzi krajiny s najnižším dlhom v Európskej únii a ja si myslím, že toto nie je o peniazoch. Všetci vám hovoria, že pokiaľ neprijmete rýchle masívne opatrenia, budete platiť ešte viac, bude to stáť štát ešte viac. Tak prvá taká prosba a žiadosť na vás, prosím vás, pomôžme všetkým zamestnancom, všetkým.
A teraz tá druhá vec. Pán Heger, poprosím vás, trošku ma rušíte. (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne.
A tá druhá vec konkrétne v súčasnosti k tomu, čo predkladáte. Idete meniť Zákonník práce, asi najcitlivejší zákon v sociálnej oblasti a opakujem, deje sa to bez toho, aby o tom rokovala Tripartita. Prečo nevymenujete už tých siedmich chýbajúcich členov Tripartity, aby sa zišla, pretože už neviem kedy, ako teraz v tej mimoriadnej situácii? Už neviem kedy. Neviem prečo, najmä odborári sú odsúvaní bokom, keďže zastupujú zamestnancov. A z toho vyplývajú aj niektoré nuansy v tom vašom zákone, ktoré sú nepochopiteľné. Je tam veľa dobrých vecí, napríklad moratórium na výpovede. Super vec. A ďalšie drobné veci, ktoré, s ktorými samozrejme nemáme problém. Ale potom sa tam už vynárajú také menšie nedostatky, napríklad ten jeden, pýtam sa, že prečo žena, ktorá musí ostať kvôli tomu, že má dieťa doma, na OČR-ke, dostane len 55 % z hrubej mzdy a zamestnanec, ktorý zostane doma kvôli tomu, že fabrika nevyrába, dostane 80 % mzdy? Prečo je tam rozdiel? Ale to sú stále drobné veci.
To najpodstatnejšie, čo nám tam prekáža a čo budeme samozrejme pripomienkovať aj počas druhého čítania, teda vtedy, keď to prináleží, je, že meníte súčasný stav preplácania miezd v momente, keď existuje takzvaná prekážka v prevádzke. Aby sme tomu všetci rozumeli, v súčasnosti, pokiaľ sa vyskytne prekážka v prevádzke, to znamená, že firma z nejakého dôvodu, povedzme technického, nemôže vyrábať, je povinná táto firma preplácať zamestnancovi 100 % mzdy, alebo ak je dohodnuté inak, to znamená s odborovým zväzom, tak od 60 do 99 % mzdy. V súčasnosti idete novelizovať, vážení koaliční poslanci, Zákonník práce tak, že to bude 80 % mzdy počas mimoriadneho stavu a ešte dva mesiace po ňom, ale čo je dôležité, bude zároveň nariadené tým ľuďom si to po skončení krízy odpracovať do výšky 400 hodín a nie akože nadčasy, lebo vieme, že nadčasy sú lepšie platené, ale normálne sa ku klasickému pracovnému času, niekto robí osem hodín, niekto dvanásť, prifaria ešte dve hodinky každý deň a ten človek nebude mať vôbec čas na rodinu ani na nič. Na nič. Alebo sa dá pracovná sobota pre týchto ľudí do výšky 400 hodín.
Ale čo je najperfídnejšie, keď takéto slovo musím použiť, je, že sa to bude týkať aj tých firiem, ktoré sa zmestia do limitu 200-tisíc, čiže nebudú tie mzdy preplácať z vlastných peňazí, tých 80 %, ale dostanú to od štátu, štát preplatí mzdy zamestnancov a ešte potom bude tá firma nútiť toho zamestnanca, keď už budú dobré časy, aby si to len pekne odpracoval, to, čo bude sedieť doma. Tak toto je už na hranici bezdôvodného obohacovania. Aká je to pomoc tým ľuďom, mi povedzte. To je v prvom rade pomoc firmám a my ako sociálni demokrati sa musíme voči tomu ohradiť.
Preto chcem oznámiť, že v druhom čítaní predložíme nejaké pozmeňujúce návrhy k novele Zákonníka práce, opakujem, sú tam aj mnohé veci, s ktorými súhlasíme, ale spomenul som len niektoré, s ktorými nesúhlasíme. Pozmeňujúcimi návrhmi budeme žiadať buď vypustenie tých vecí alebo úpravu tých vecí. Pokiaľ k tomu nedôjde, nemôžeme Zákonník práce v takejto podobe podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie traja páni poslanci. Ako prvý pán poslanec Pročko.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Tomáš, neexistuje deň, neexistuje hodina, aby som sa neinformoval alebo niektorí moji kolegovia o pomoci pre občanov Slovenskej republiky. Môžem vás ubezpečiť, pán poslanec, že chceme pomôcť všetkým, všetkým Slovákom bez rozdielu, bez rozdielu, či pracujú vo veľkom závode, či pracujú v malom závode, či sú to súkromníci alebo sú zamestnanci. A musím takú malú poznámku, vy ma poznáte, pán poslanec, veľmi dobre a viete o mojej pomoci, takže verte mi, že nikto z nás, a ja si myslím, že ani tuná z tých pár smerákov, prepáčte smeráckych poslancov, nechce zle a chceme pomôcť všetci. Ja len chcem tak ľudsky, tieto vystúpenia vaše sú naozaj skvelé, ale taký politický marketing, neskutočný. Erik, veľmi dobre vieš, že chceme pomôcť. Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Kéry.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Pán poslanec Tomáš, tvoje vystúpenie bolo vyvážené, na jednej strane si pochválil opatrenia, s ktorými prichádza ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, na druhej strane si aj upozornil na niektoré veci, ktoré celému nášmu poslaneckému klubu vadia a súhlasím s tebou, že takisto mne absentuje to, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny doteraz nerokovalo s predstaviteľmi zamestnancov. Dozvedeli sme sa, že pán Sulík, minister hospodárstva, rokuje so zamestnávateľmi, ale je nesmierne dôležité v takomto čase neopomínať a počúvať aj hlas odborárov, ktorí zastupujú zamestnancov.
Zákonník práce je pre nás veľmi dôležitý a ja len pripomínam, že v roku 2010 počas vlády Ivety Radičovej bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál, ktorý výrazným spôsobom zasiahol do Zákonníka práce a v tomto zákonníku robil zmeny na prospech zamestnávateľov. Som veľmi rád, že pán minister Richter, ktorý teraz sedí po mojej pravej ruke, v súčasnosti už len poslanec, urobil naozaj zmeny a tieto mnohé krivdy napravil.
Pán minister Krajniak, ja by som chcel tak v dobrom povedať, že aby sa opäť nestalo, že štátny tajomník váš Jozef Mihál bude mať opäť ambíciu meniť tento Zákonník práce a naozaj opäť v neprospech zamestnancov. Verím, že dohliadnete na to, aby k tomu nedošlo.
Ďakujem.