51. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ctená snemovňa, nebudem dlho rozprávať, myslím si, že to, čo je najdôležitejšie, vyjadril už za mňa kolega Lukáš Kyselica.
A znovu poviem to, že naozaj išlo o vecné vyjadrenie v tom zmysle, že prednostovia okresných úradov sú naozaj predĺženou rukou vlády priamo v tom regióne. A je logické, že najmä v takýchto ťažkých časoch, ako dnes prežívame, vláda chce mať na týchto miestach ľudí, ktorí naozaj dokážu riadiť ten región a riadiť tam fungovanie štátnej správy naozaj razantne, odborne a byť ľuďmi na svojom mieste. A myslím si, že to, čo tu počúvame od opozície, to sú také veľmi naivné a niekedy až zábavné, ja sa tak, tam tak aj pousmievam, keď to počúvam, predstavy o tom, ako také výberové komisie asi fungujú, že tam sa nejako poslanci OĽANO ruvali, koľkí budú v ktorej komisii a aby v čím viac komisiách boli a Jožo Pročko mal najširšie lakte, tak vyhral a bol v deviatich komisiách. Je to naozaj toto veľmi, naozaj bizarná predstava, že to takto funguje.
Myslím si, že ono to bolo práve naopak, že niekedy v niektorých regiónoch sme aj ťažko hľadali ľudí, ktorí by v tom regióne sa vyznali a mali tam aspoň aký-taký prehľad, a skôr sme sa museli prehovárať, že tak ty choď ešte aj tam, ty choď ešte aj tam, čiže je to naozaj veľmi smiešne, čo tu rozprávate niekedy. A myslím si, že dôvodom bolo práve to, že OĽANO nie je stranou, ktorá má tisíce členov, kde sú ľudia, ktorí sa chcú pod značkou OĽANO vyviezť k moci a, samozrejme, že aj takíto ľudia sa objavujú, ale väčšinou sa veľmi rýchlo vyfarbia a prídeme na to, že celý ich záujem je len niekde si nájsť miesto, a veľmi rýchlo ich vlastne zneškodníme.
Samozrejme, že pre, hlavne pre stranu SMER je toto úplne nepredstaviteľné a vaša prax bola taká, že ste sa priam takýmito ľuďmi obklopovali, vytvárali si tieto korupčné väzby a v každom okrese ste mali ľudí, ktorí tam doslova vládli, dokonca často vypaľovali podnikateľov, občanov, rôznych ľudí a je to veľmi smutné, že takúto, takéto obdobie sme prežili, každý z nás to zažil, každý z nás videl, ako to funguje, a napriek tomu vy máte ešte tú trúfalosť tu rozprávať o tom, že my to robíme. Ako myslím si, že je neuveriteľné, ako dokážete z čierneho urobiť biele a naopak, ako dokážete urobiť z dobrého zlé a naopak, no proste dokonalý marketing klamu a dezinformácie, v ktorom úplne otočíte veci a urobíte z nás tých korupčníkov, ktorými ste vy sami. Ale nie je to tak. Pravda sa časom vždy ukáže a v skutočnosti ste stále tými istými ľuďmi, ktorí vo vláde korumpovali túto krajinu, ktorí ukradli tento štát a ktorí z neho urobili miesto, odkiaľ mladí ľudia utekajú, do ktorého sa boja vrátiť a kde sa boja vychovávať svoje deti.
A my sme tu práve preto, aby sme to zmenili, aby sme z tejto krajiny naozaj urobili krajinu, ktorá slúži svojim obyvateľom a nieže jej obyvatelia slúžia skupine, ktorá ju ukradla a ktorá si z toho robí zlatú baňu. Takže to je to, prečo robíme aj túto zmenu a princípom je to, aby každý bol vymeniteľný. Ak nefunguje, ak nie je ochotný pracovať, ak si robí z toho svoj príjem bokom, tak jednoducho nemá čo robiť vo svojom úrade. A práve na toto sme narazili počas tohto obdobia, že sú tu ľudia, ktorých vy ste tam dosadili, ktorých vy ste tam zabetónovali, a tí ľudia proste štrajkujú, tí ľudia odmietajú pracovať, tí ľudia robia na pol plynu, dokonca robia naprotiveň. Niektorí z nich si vydávajú povolenia bez toho, aby proste to malo nejaký právny základ, a dokonca aj keď na to upozorní prokuratúra, dokonca keď na to upozorní ministerstvo, tak nie sú ochotní dať tieto rozhodnutia do súladu so zákonom. To je už sabotáž, v niektorých krajinách by to bola sabotáž, keď niekto vydáva rozhodnutia, ktoré sú v rozpore so zákonom, a dokonca ani takýchto ľudí nie je možné odvolať podľa súčasného zákona. Čiže ako, možno by to bolo možné, ale dlhým, obtiažnym dokazovaním a vlastne prejde obrovský čas, počas ktorého títo ľudia tam budú fungovať a nebudú slúžiť tejto krajine, ale budú slúžiť sebe a ľuďom, s ktorými sú prepojení. To je to, prečo to robíme, pretože to nechceme.
Ja som už na tomto mieste spomínal ten prípad z Popradu, ktorý nebudem opakovať, môžete si ho všetci vyhľadať v médiách, ak vás to zaujíma, kde proste človek, ktorý je šéf odboru životného prostredia, sa vyjadril, že netreba EIA na ťahanie potrubia cez pozemky iných ľudí k vile nejakého bohatého človeka, ktorý jednoducho si ich kúpil, termálny vrt, a chce si dotiahnuť tú teplú vodu na svoj pozemok cez chránenú krajinnú oblasť, ale tento úradník sa jednoducho rozhodol, že na to ani netreba robiť EIA. A takýchto prípadov vidíme veľa po celom Slovensku.
Takže poprosím vás, skúsme naozaj sa správať vecne, držať sa faktov a nie si vymýšľať. To je celé, to je celé, prečo to robíme, robíme to pre ľudí tejto krajiny a preto, aby fungovala stále lepšie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja budem reagovať aj na pána Kremského faktickú poznámku, kde nereagoval, mal reagovať na predrečníka.
Pán Kremský, ja som nikdy nepovedala, že žena, ktorá opatrovala matku, nie dieťa, ako ste povedal, že stratila inteligenciu. To by som si nedovolila, ale stratila prax, pán Kremský, čo znamená, že neviem si dobre predstaviť, aby chirurg, ktorý osem rokov neoperoval, ho dali za primára a ľudia sa bili o to, aby ho operoval. Tu je strata praxe a ak dáte niekoho bez praxe okamžite riadiť, tak sa to ukáže.
Ja v tej súvislosti vám dám aj otázku, lebo vy ste povedal, že aj vaša žena pätnásť rokov nepracovala a teraz riadi. Ja som sa vás spýtala, že čo riadi vaša žena, keď pätnásť rokov nepracovala, dodnes ste mi neodpovedali, bola by som veľmi rada, keby ste to verejne povedali.
A máte pravdu, pravda sa časom vždy ukáže, pretože ak sa pozrieme, že akých ľudí dosadzujete, že znižujete vzdelanie, my sme nikdy nedosadzovali ľudí do funkcií, ktorí nemali vzdelanie, ktorí teda nepracovali tak, aby teda na to vzdelanie, aby to vzdelanie nemali. Takže beriem to, že je to skutočne iba čistky, ako hovoríte, že viete ľudí odvolať, ale dlho by to trvalo. Samozrejme, vy to chcete hneď, pretože chcete sa politicky rozhodnúť, že ten tu patrí, ten tu nepatrí a možno, aby vykonávali pokyny, tak ako si predstavujete a ako chcete, aby vyzeralo riadenie úradu. Takže ešte raz, ešte raz vás poprosím, že čo riadi vaša žena, ktorá dlhé roky nepracovala, lebo určite bude mať neskutočný talent podľa mňa, ako všetky tie talentované osoby, ktoré nepracovali dlhodobo a dneska nám riadia okresné úrady, dneska nám riadia štát.
A myslím si, že občania vám na to jasne odpovedajú, ako sú spokojní s týmto riadením v štáte, ale aj na okresných a mes... ale aj na okresoch a me... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Kremský rozprával o liste vo svojej, vo svojej rozprave, že chcete raziť slušnosť, odbornosť a nejakým spôsobom aj nejakú transparentnosť, aby sa jednoducho úradom fungovalo lepšie, aby úrady fungovali lepšie. Žiaľbohu, zatiaľ to veľmi nevidieť ani na tých úradoch, ani na tých úradníkoch, ktorí boli nominovaní do týchto funkcií prednostov okresných úradov. Určite nemajú ani patričné osobnostné, ani vzdelanostné, ani iné predpoklady na to, aby tieto funkcie zastávali, nakoľko mnohých ste ťahali z klobúka ako také králiky v rozprávke od kúzelníka Pokustona a niektorých ste vyberali na tretí-, štvrtý-, piatykrát a aj napriek tomu, že tie vaše úderky OĽANO naozaj veľmi intenzívne a veľmi kvalitne kooperovali medzi sebou, medzi jednotlivými regiónmi, aj tak sa vám nepodarilo nájsť dostatočný počet kvalifikovaných a schopných ľudí.
To, že nemáte dostatočný počet členov, to nie je, pán Kremský, hanba. Jednoducho ste zoskupenie, aké ste, nemusíte disponovať nejakými expresívnymi kádrami, ale to, že nemáte ľudí naozaj ani vzdelanostne, ani osobnostne, ale ani nijako inak situovaných, svedčí len o tom, že ste len skupinka ľudí pozbieraná odkadiaľ a odvšadiaľ a zvláštnym spôsobom. To, že ľudia urobili 29. februára obrovskú chybu, sa stalo to, že ste mohli obsadzovať týchto úradníkov na týchto dosť vysokých regionálnych postoch. To však naozaj nesvedčí o vašej odbornosti a transparentnosti.
A ak ste spomínali vo svojej rozprave, že sa snažíte, aby ste zmenili Slovensko, tak ja pevne dúfam, že sa ho snažíte zmeniť k lepšiemu, lebo zatiaľ za rok a pol, teda už za viac ako rok a pol vašej vlády nemeníte Slovensko k lepšiemu, ale idete od horšieho k úplnej katastrofe.

Pán poslanec Kremský, no čo čakáš, rozumieš, kohokoľvek vyberieme, kohokoľvek, tak táto skupina etalónov so vzdelaním vo všetkom bude rozprávať, že ste vybrali zle. Ja som bol, veď ty vieš veľmi dobre, na jednom jedinom výberovom konaní, a to bolo v Banskobystrickom kraji, ktoré prebehlo trikrát, trikrát! To znamená, že nevybrali sme hneď v prvom kole, ale v prvom, druhom, treťom. V tom výberovom konaní bolo päť poslancov, päť nezávislých osobností, ale nie osobností, ale to boli tam rôzni, rôzne charitatívne organizácie a dvaja obyčajní ľudia. Ani jedného človeka som nedosadil a dnes tu celý deň počúvam, ako som ja, Jožo Pročko, vyberal, no čo ti poviem, to je, to je neskutočná politika týchto ľudí, ktorí namiesto toho, aby pokorne, pokorne, v tejto dobe naozaj pokorne pomáhali pri boji s pandémiou, tak ti budú rozprávať, že sme vybrali zlých ľudí.
Každý jeden človek, ktorého sme vybrali, je morálne, čestne aj, aj zodpovedne manažérsky na svojom mieste. Nezaručujem sa za všetkých, ale čo môžem povedať, je, že predchádzajúca garnitúra, to už dnes spomínali, tak vyberali tých prednostov okresných úradov spôsobom, že dobre, počúvaj, moja teta nemá kde robiť, tak ju tam dáme. Dobre, daj ju tam. A Robo čo povedal? Daj ju tam, neni problém. Na tých predno... tí prednostovia okresných úradov do roboty vôbec nechodili, to bola neskutočne lenivá banda a im vadí to, že konečne sa tu všetko mení. No čo ti bude taký Kočiš rozprávať? Bude ti rozprávať o Pročkovi, Peťo, že Pročko vyberal osemkrát. No Pročko nevyberal, títo klamári, klamári fašistickí, robia Slovensku len a len zle! (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.)

Ďakujem za slovo.
Ja budem hovoriť taktiež z praxe a súhlasím s pánom Kremským, ja keď som pred pár rokmi prišiel niekedy na Okresný úrad v Humennom, som tam chodil pravidelne, tak som sa cítil ako na nejakom sneme SMER-u. Veď tam čo oddelenie, to bol člen strany SMER. Kľudne si môžte pozrieť, mestskí poslanci, ktorí boli v zastupiteľstve za stranu SMER, boli zároveň aj zamestnanci okresného úradu na vedúcich pozíciách. Teraz sa všetko zmenilo a ja rozprávam s tými zamestnancami, oni mi prídu: A vedúci na našom oddelení len celý deň hrá karty a všetko robíme zaňho. To sú akí odborníci na tých okresných úradoch?
Čoho sa tu boja kolegovia, aby boli transparentné výberové konania na okresných úradoch na vedúcich? Ak je niekto odborník, tak vyhrá, ale je tam aj množstvo neodborných ľudí, ktorí tam boli politicky dosadení a o rodinných príslušníkoch ani nehovorím, v tom sa to plne hemží. Len taký príklad, rozprával som prednedávnom so starostom z okresu v Medzilaborciach a mi povedal, že, pán Šudík, s vašou vládou nesúhlasím, on je nominant SMER-u, ale prednostov máte trikrát lepších, ako sme mali my. A to je pravda.
Ďakujem krásne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Len krátko.
Pani Vaľová, no, myslím, že pán Šudík vám celkom jasne odpovedal. Myslím, že vás najviac trápi to, že už nevládnete v Humennom, v Humennom železnou rukou ako kedysi, tie časy skončili, ale proste ľudia nezabúdajú, ľudia sa vždy rozhodnú. A k tej mojej manželke, no, je mi ľúto, že si ju beriete do úst, lebo myslím si, že mali by sme sa tu vyhýbať nejakým invektívam na našich rodinných príslušníkov, ja to nerobím a aj som veril, že ste seriózni ľudia a tiež to nebudete robiť, ale teda ak sa ma na ňu pýtate, tak ja som nikde netvrdil, že niečo riadi, to ste si asi zle zapamätali. Skúste mi to nájsť, ani ma nepočúvate, dobre, tak budem pokračovať k ďalšiemu.
Pán Kočiš, spomínate, že sme to vyberali na tretí, štvrtýkrát. No áno, samozrejme, pretože sme chceli vybrať dobre, samozrejme, že sme to nemali vopred vybraté, tak sme museli urobiť viac kôl. To je logické, ale myslím si, že tak to má byť. Myslím si, že vy ste zažili veľmi jasne, čo to je niečo riadiť v Banskobystrickom samosprávnom kraji, keď tam vyhral pán Kotleba, ale hneď po prvom období vás ľudia poslali kade ľahšie. A to je to, čo je veľmi dôležité, že jednoducho ľudia rozhodnú. O vás rozhodli, že stačilo, Kotlebovci nám tu vládnuť nebudú. A aj o nás rozhodnú, o dva roky aj niečo sú voľby, ľudia rozhodnú, či budeme pokračovať, či nám dajú svoju dôveru alebo nie. Ak nám ju nedajú, tak sa pokorne pred tým skloníme a povieme: Okej, stačilo, naša služba tu skončila. Ale keď nás tu ľudia postavili do tejto služby, tak tu chceme stáť a chceme to robiť poriadne, preto sme tu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 2. novembra 2021 o elektronických komunikáciách, vráteného prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 793.
Prezidentka Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátila zákon z 2. novembra 2021 o elektronických komunikáciách na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 793.
Vo svojom rozhodnutí číslo 5439-2021-KPSR z 19. novembra 2021 prezidentka Slovenskej republiky uviedla dôvody na vrátenie zákona a v časti IV navrhla, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní schválila zákon s jednou pripomienkou.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 823 z 22. novembra 2021 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, ktorý určil aj ako gestorský výbor. Lehotu na prerokovanie vráteného zákona vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Uvedené výbory prerokovali predmetný vrátený zákon a zaujali tieto stanoviská:
Ústavnoprávny výbor prerokoval vrátený zákon 23. novembra 2021. Výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval vrátený zákon 23. novembra 2021. Výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor neprijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky na hlasovanie o pripomienke prezidentky Slovenskej republiky ani odporúčanie k hlasovaniu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, ukľudnite sa v sále! Buďte takí láskaví, nediskutujte, nerobte tuná krúžky, na to máte vzadu kaviareň alebo opustite toto plénum! Rušíte pani poslankyňu, ďakujem.

Šuteková, Miriam, poslankyňa NR SR
Gestorský výbor neprijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky na hlasovanie o pripomienke prezidentky Slovenskej republiky ani odporúčanie k hlasovaniu o vrátenom zákone ako o celku podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh odporúčaní nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Spoločná správa výborov o prerokovaní zákona z 2. novembra 2021 o elektronických komunikáciách, vráteného prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 257 z 23. novembra 2021.
Uznesením ma výbor poveril informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť stanovisko gestorského výboru.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, musím povedať, že vo vzťahu k tomuto vrátenému zákonu pani prezidentkou sa plne stotožňujem so všetkými pripomienkami, ktoré pani prezidentka vyjadrila k tomuto návrhu zákona.
Podobnú úpravu alebo obdobnú úpravu sme tu mali už minulý rok, kde sa takáto úprava obdobná ustanovila v tzv., ako sme ho nazvali, v tzv. špicľovacom zákone, ktorého účinnosť napokon Ústavný súd pozastavil a dnes tu máme na stole znova zákon, ktorý upravuje veľmi obdobným spôsobom danú problematiku.
Tu by som chcel odcitovať z pripomienok pani prezidentky dva odseky, ktoré sú podľa môjho názoru kľúčové vo vzťahu k celému tomuto návrhu zákona. A to je, kde pani prezidenta hovorí, že tieto ustanovenia sporné, ktoré sa týkajú článku, resp. § 117 ods. 21, ktorý napadla pani prezidentka, ale ja budem citovať neskôr aj ďalšie ustanovenia, ktoré takisto napĺňajú tento rozpor s ústavou. Hovorí, že: "Ich znenie nespĺňa minimálne obsahové požiadavky formulované Ústavným súdom a opakovane taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, ktorých splnenie je nevyhnutným predpokladom pre zásah do práva na súkromie a ktoré slúžia na to, aby sa pri prelamovaní telekomunikačného tajomstva zabránilo svojvôli." Podľa § 117 ods. 1 písm. d) schváleného zákona predmetom telekomunikačného tajomstva sú aj lokalizačné údaje, teda údaje spracované sietí alebo prostredníctvom služby, ktoré označujú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejnej služby. Podľa § 117 ods. 2 schváleného zákona telekomunikačné tajomstvo je povinný zachovať každý, kto príde s jeho predmetom do styku pri poskytovaní sietí a služieb, pri používaní služieb náhodne alebo inak. V zmysle rozhodnutí Ústavného súdu akékoľvek obmedzenie práv na súkromie spočívajúce v prelomení ochrany osobných údajov, teda aj telekomunikačného tajomstva, musí byť dostatočne určité primerane okolnostiam zásahu a poskytovať silné záruky proti zneužitiu.
Ústavný súd opakovane zdôraznil potrebu osobitných záruk v uznesení z roku 2020, a to najmä subsidiaritu používania získaných údajov, jasné vymedzenie účelu použitia daných údajov, kvalitný dohľad zo strany súdu alebo iných nezávislých inštitúcií, zabezpečenie mimoriadne vysokej úrovne ochrany a bezpečnosti, časovo podmienené zničenie údajov a zároveň vyrozumenie dotknutých osôb. Takéto ustanovenia tento zákon, žiaľ, nespĺňa.
Vo svetle uvedeného uznesenia Ústavného súdu, ktorým pozastavil účinnosť obdobnej právnej úpravy týkajúcej sa prelomenia ochrany osobných údajov, teda telekomunikačného tajomstva, ich poskytovania štátnej moci, pani prezidentka hovorí, že má za to, že ani sporné ustanovenia schváleného zákona by neprešli týmto testom ústavnosti.
Čiže s týmto sa plne stotožňujem vo vzťahu k namietanému § 117 ods. 21 schváleného zákona, ktorý pani prezidentka navrhuje z tohto zákona vypustiť a opätovne ho teda schváliť bez tohto ustanovenia. Avšak treba povedať, že toto nie je jediné ustanovenie, ktoré nespĺňa a neprešlo by takýmto testom ústavnosti. Totižto pani prezidentka sa venovala len § 117 ods. 21 schváleného zákona, avšak v tomto zákone sú aj ďalšie ustanovenia, a to teda konkrétne ustanovenie § 117 ods. 6 a 8, ktoré zacitujem, ods. 6: "Podnik, ktorý poskytuje verejné dostupné služby, je povinný poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní na účely trestného konania a," a teraz je to dôležité "a iného orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 na účely plnenia jeho úloh v rozsahu podľa osobitných predpisov všetky podniku dostupné informácie, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa ods. 1 písm. b) až d)". To znamená, to sú všetky údaje o komunikujúcich stranách, telefónne čísla a aj lokalizačné údaje.
No, keď si pozrieme § 109 ods. 9, tak iným orgánom štátu je podľa § 109 ods. 9 ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý v rozsahu ustanovený osobitnými predpismi plní úlohy na úseky ochrany ústavného zriadenia, obrany štátu vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a správy daní a inými orgánmi štátu na účely tohto zákona i počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Čiže bez ohľadu na to, že sa, aj keby sme schválili opätovne tento zákon s vypustením toho § 117 ods. 21, tak stále v tomto zákone existuje odkaz na § 109 ods. 9, ktorý v nadväznosti na § 117 ods. 6 a § 117 ods. 8 dáva zmocnenie Úradu verejného zdravotníctva v čase mimoriadnej situácie dostať také isté kompetencie, ako majú napríklad orgány činné v trestnom konaní pri vyšetrovaní trestných činov. A to podľa môjho názoru absolútne nespĺňa test ústavnosti, ktorý som citoval na začiatku, ktorý už raz Ústavný súd alebo niekoľkokrát Ústavný súd vyjadril v iných konaniach, naposledy pri schválení telekomunikačného zákona minulý rok, kedy pozastavil účinnosť tohto zákona.
Prečo je to tak? Predmetné údaje, telekomunikačné tajomstvo, a teda jeho obsah, ktorými sú okrem teda samotného obsahu prenášaných informácií, ktorých sa to netýka, ale údaje o komunikujúcich stranách a najmä lokalizačné údaje sú chránené a zároveň citlivé údaje, čo vyplýva aj z rozhodnutí Ústavného súdu iného z roku 2014, kde podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia možno z dotknutých údajov, ak sa budú sledovať po dlhší čas, získať v kombinácii s inými údajmi detailné informácie o spoločenskej alebo politickej príslušnosti dotknutej osoby, jej zdravotnom stave, sexualite, osobných sklonoch, záľubách a slabostiach, kde podobne rozhodol aj Ústavný súd Českej republiky. V tejto súvislosti sú aj alebo je potrebné poukázať aj na ďalšie rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, z ktorých vyplýva, že vnútroštátna úprava týkajúca sa osobných údajov je v rozpore s právom Európskej únie, ak stanovuje iba všeobecné a diferencované uchovávanie údajov elektronickej komunikácie a nepodmieňuje prístup štátnych orgánov k takýmto údajom predchádzajúcou kontrolou súdom alebo iným nezávislým orgánom, pričom predložená právna úprava uvedené podmienky ochrany dotknutých práv podľa môjho názoru nespĺňa.
Okrem toho navrhovaná právna úprava, kde sa na rovnakú úroveň ako orgány činné v trestnom konaní z hľadiska prístupu prevádzkovým a lokalizačným údajom a údajom o komunikujúcich stranách dáva Úrad verejného zdravotníctva, je zjavne nad rámec smerníc Európskeho parlamentu a Rady, osobitne Smernice Európskeho parlamentu a Rady 58 z roku 2002 týkajúce sa spracovania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií.
Okrem toho mám za to, že navrhovaná právna úprava je aj v rozpore s Trestným poriadkom. V § 116 ods. 1 Trestného poriadku sa hovorí, že v trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky, pre trestný čin ochrany súkromia v obydlí, podvodu, nebezpečného vyhrážania a tak ďalej, tam sú vymenované, možno vydať príkaz za zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných údajov, ktoré sú nevyhnutné na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie. Príkaz možno vydať, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené. A ods. 2 hovorí, že tento príkaz vydáva predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť písomný a odôvodnený aj skutkovými okolnosťami.
Teda príkaz na zistenie a oznámenie údajov telekomunikačnej prevádzke sa musí vydať písomne a odôvodniť a súčasťou príkazu je aj spôsob, rozsah a lehota oznámenia údajov. Ak sa príkaz týka konkrétneho používateľa, musí byť v ňom aj uvedená jeho totožnosť. A tu chcem poukázať na § 117 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách, vráteného prezidentkou Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že ak ide o vec týkajúca sa, resp. iný orgán štátu podľa § 109 ods. 9, a to je Úrad verejného zdravotníctva, je povinný doručenie žiadosti podniku podľa predchádzajúcej veci, teda ak to neznesie odklad a súhlas súdu podľa ods. 7 nemožno získať vopred, tak je povinný oznámiť to zákonnému sudcovi do jednej hodiny od doručenia žiadosti a bezodkladne predložiť zákonnému sudcovi žiadosť o dodatočný písomný súhlas. Ak zákonný sudca neudelí dodatočný súhlas sudcu do 24 hodín od doručenia žiadosti podniku, takto získané informácie nesmú byť ďalej použité a tak ďalej.
Takéto niečo Trestný poriadok pozná, že môže, ak vec neznesie odklad, sa tak udiať aj bez súhlasu sudcu s dodatočným súhlasom sudcu, ale len vo vzťahu k odpočúvaniu. Teda vo vzťahu k použitiu ITP, informačno-technických prostriedkov, ale nepozná Trestný poriadok takéto ustanovenie vo vzťahu k oznámeniu predmetu telekomunikačného tajomstva dodatočne.
Čiže možnosť pre orgány činné v trestnom konaní, resp. orgány ochrany štátu a bezpečnosti štátu alebo trestných činov vymedzených v osobitných predpisoch, ak neznesú odklad a súhlas súdu podľa ods. 7, tak možno aj s dodatočným súhlasom sudcu je podľa môjho názoru v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, kde Trestný poriadok pri oznamovaní predmetu telekomunikačného tajomstva dotknutým orgánom štátu nie je možné vykonať bez predchádzajúceho súhlasu sudcu, čo zavádza telekomunikačný zákon. Čiže ide priamo do rozporu s Trestným poriadkom.
Čiže z tohto dôvodu si myslím, že celé toto ustanovenie § 109 ods. 9, § 112 ods. 2, 117 ods. 8, 9, 10, 11 je takisto v rozpore s princípom alebo teda by neprešiel tým testom ústavnosti, ako aj ten § 117 ods. 21, ktorý namietala pani prezidentka. Preto si myslím, že by sme nemali tento zákon schváliť ako celok a odporúčam, aby sme ho ani neschválili ako celok, pretože podľa môjho názoru odporu je tak trestnému poriadku, ako aj testu ústavnosti vo všeobecnosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Uvádzam zákon, ktorý má za tému niečo, čo bolo už v minulosti veľmi široko debatované. Predpokladám, že takmer sa nenájde nikto v tejto budove, kto by nevedel, že o čo tu ide. Ide tu o to, aby sa zúžila právomoc generálneho prokurátora tak, aby nemohol robiť tie rozhodnutia, ktoré v každej civilizovanej krajine robí súd.
Ide o to, aby sa nám nestávalo to, že napríklad poškodení sú ukrátení o to, aby súd mohol rozhodnúť aj o ich oprávnení na odškodné v tzv. adhéznom konaní. A tiež o to, aby existovala nejaká prirodzená spravodlivosť v tom, čo si väčšina bežných ľudí myslí, že by malo platiť. Že ak existuje vážne podozrenie o tom, že došlo k spáchaniu trestného činu a prokurátor si myslí, že tá vec by mala byť predložená súdu, tak potom o tom, že také podozrenia sú oprávnené alebo nie, by mal rozhodovať nie generálny prokurátor, ale súd, pretože len súd v zmysle našej ústavy a je to všeobecné pravidlo každej civilizovanej krajine, len súd rozhoduje o vine a treste. Pretože ono, samozrejme, nejaká sofistikovaná oponentúra v tomto zmysle existuje v tom zmysle, že len súd rozhoduje o vine, ale prokurátor môže rozhodovať, generálny prokurátor môže rozhodovať o nevine. Ale keď sa na to pozrieme logicky, tak je to vlastne to isté. Ale každopádne o tom viacej poviem v samotnej rozprave a rád zodpoviem všetky otázky tých, ktorí prípadne nejaké budú mať, čo viac-menej nepochybujem o tom, ale si myslím, že je správne, aby sa to povedalo.
Ešte, a tým končím moje úvodné slovo, chcem zdôrazniť, že úprava toho § Trestného poriadku, ktorý sa týmto zaoberá, je ako jediný paragraf v celom programovom vyhlásení vlády uvedený výslovne v programovom vyhlásení vlády ako taký, ktorý sa vláda zaväzuje upraviť v tom zmysle, aby sa jeho prostredníctvom nediala tá vec, ktorá je zakázaná, a to je dávanie negatívnych pokynov.
Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady k uvedenému návrhu novely zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 31. januára 2022.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako už pán predkladateľ uviedol, ide o zmenu známeho § 363 Trestného poriadku, o ktorej sme aj na pôde Národnej rady aj mimo pôdy Národnej rady viacerí mnohokrát už hovorili.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.