51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Kazda ma nesklamal, očakával som z hľadiska jeho vyjadrení, ktoré už tu viackrát povedal v pléne, v tomto pléne, kde jeho názor je, že našu pôdu by sme mali nie vlastniť ako štát, ale kľudne by to mohli vlastniť súkromníci, a toto je postoj liberálov v tomto pléne.
Dámy a páni, strana SMER – sociálna demokracia už veľakrát v minulosti preukázala, že im záleží na ochrane prírodného bohatstva a prírodného dedičstva. Ak si pamätám, tak v minulosti, v roku 2014, kde sme sa dozvedeli o tom, že nejaká poľská spoločnosť sa chystá ťahať hore pri hraniciach medzi Poľskom a Slovenskom potrubie cez hranice a kde chce takýmto spôsobom vyvážať cez potrubie slovenskú vodu, tak v tom momente strana SMER – sociálna demokracia veľmi pružne a veľmi rýchlo zareagovala a pripravila novelizáciu ústavného zákona na ochranu slovenskej vody a, samozrejme, aj podzemnej vody, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov a jaskýň. Som veľmi rád, že vtedy prešla táto novelizácia Ústavy Slovenskej republiky a od roku 2014 máme našu vodu ako prírodné bohatstvo chránené, kde sme zamedzili tomu, aby v tom čase napríklad táto poľská spoločnosť vyvážala slovenskú vodu zo Slovenska.
Všetci dobre vieme, že patríme medzi krajiny na svete, kde asi sme, ja neviem, ak si dobre pamätám, tretí v rozlohe krajiny v množstve vody, ktorú tu máme na Slovensku, asi tretí v počte, že z hľadiska najväčšej kapacity vody na Slovensku. Je to naše veľké bohatstvo, ktoré si musíme chrániť. A takisto aj naše bohatstvo okrem vody je aj naša, naša pôda, naše lesy. A preto by som začal tým procesom, ktorý bol od začiatku vstupu do Európskej únie, kde v roku ešte 2004 sme mali prechodné obdobie na päť rokov, kde nebolo možné inými subjektami zo zahraničia kupovať túto našu slovenskú pôdu. Toto prechodné obdobie, ak si dobre pamätám, tak sa v roku 2010 ešte raz predĺžilo a potom po roku 2013 už toto prechodné obdobie neplatilo a vlastne na Slovensku sa po roku 2013 otvoril trh, kde vlastne došlo k tomu, že našu pôdu mohli začať kupovať aj rôzni, napríklad zahraniční nejakí súkromníci alebo zahraniční investori.
Vtedy sme, ak si dobre pamätám, a zisťoval som u kolegov, ktorí v minulosti pôsobili v Národnej rade, dali pokyn vtedy, lebo sme boli vo vláde v rokoch 2012 – ´16, sme dali vtedy pokyn na ministerstve pôdohospodárstva, aby sa vypracovala legislatíva na obmedzenie nadobúdania slovenskej pôdy do zahraničných rúk. Tento legislatívny proces v roku 2013 prešiel aj vládou Slovenskej republiky a potom bol následne tento zákon, o ktorom sa dnes aj bavíme, bavíme sa o jeho novelizácii, to je zákon 140/2014, schválený a zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel a začal platiť. To znamená, že keď sme chceli poľnohospodársku pôdu, keď chcel vlastník predať, musel v tom čase najprv ponúknuť poľnohospodárovi v danom katastrálnom území, potom vo vedľajšom, mladému poľnohospodárovi a keď nemali záujem, samozrejme, toto bolo zverejnené na webe, nikto neprejavil záujem, tak potom sa to mohlo predať tretej fyzickej alebo právnickej osobe.
Čo ale nastalo v tom čase? V tom čase nastalo, že vtedajší opoziční poslanci, bohužiaľ, teraz niektorí aj koaliční poslanci, hlavne z OĽANO, SaS-ky a KDH, tento zákon 140/2014 napadli na Ústavnom súde. A, bohužiaľ, je to, veľakrát je to zvláštne, že slovenský Ústavný súd dáva rozhodnutia voči tomu, že sa snažíme my na Slovensku chrániť našu slovenskú pôdu a slovenské lesy. No a tento Ústavný súd zrušil určité tie odseky a časti tohto zákona 140/2014 a prestalo, prestalo platiť, prestala platiť tá ochrana toho, že sme sa snažili zákonom zamedziť nadobúdaniu pôdy rôznym zahraničným investorom.
Som veľmi rád, že v tom čase potom, následne, keď došlo k zrušeniu tohto, určitých častí tohto ústavného zákona, tak prišlo k tomu, že opäť plénum Národnej rady, poslanci Národnej rady sa rozhodli do Ústavy Slovenskej republiky vložiť odseky, kde sme chceli a aj, chvalabohu, chránime do určitej miery slovenskú pôdu, slovenské lesy. Čiže od 1. 6. 2017 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, kde v 6. oddieli, ktorý je právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, sa do čl. 44 vložil odsek 4 a 5 a 6.
Odsek 4, to bola tá novelizácia Ústavy Slovenskej republiky, bol: "Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov."
V odseku 5: "Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti."
Som veľmi rád, že v roku 2017 táto novelizácia nastala a potom v odseku 6 sa zadefinovalo, že podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odseku 1 až 5 ústavy ustanoví zákon.
Ďalej po tomto roku 2017, pokiaľ zas mám dobré informácie, tak po roku 2018 sa začala, sa začalo zaoberať, asi poslanci Národnej rady alebo možnože na ministerstve pôdohospodárstva legislatívou a novelizáciou alebo prípravou nového zákona na to, aby sme to, čo sme v roku 2017 dali do Ústavy Slovenskej republiky, sa pretavilo aj do zákona. A potom to išlo nejakým procesom jeden-dva roky. Prišla, prišli voľby a máme tu už skoro druhým rokom novú, novú vládu a tá zatiaľ nič nepripravila. Čakal som, že po tom, čo sme sa dozvedeli, že Maďarská republika chce skupovať slovenskú pôdu, že vláda Slovenskej republiky prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva pripraví buď novelizáciu tohto zákona, alebo pripraví nový zákon na to, aby sme chránili slovenskú pôdu a slovenské, slovenské lesy, ale toto nenastalo.
Kolegyne, kolegovia z koalície, chcem vám aj pripomenúť a pripomeniem vám to prečítaním z vášho programového vyhlásenia vlády, ktoré máte: "Vláda Slovenskej republiky prepracuje doterajšiu právnu úpravu vlastníckych a užívacích vzťahov k pôde v súlade s Ústavou Slovenskej republiky s cieľom vyvážiť postavenie vlastníkov pôdy voči jej užívateľom. Predloží ústavnoprávne riešenie vlastníckych vzťahov k pôde, čím zabráni predaju pôdy na špekulatívne účely. Zabezpečí tým, aby rozhodujúci vplyv na stratégiu a smerovanie hospodárenia na pôde zostal v rukách Slovenskej republiky."
Toto je citácia z vášho programového vyhlásenia vlády a tým pádom, keď som si toto prečítal, by som očakával že vláda Slovenskej republiky vytvorí aktívne kroky na to, aby chránila slovenskú pôdu.
Viac ma mrzí to, že ako som povedal, vtedajší opoziční poslanci to napadli na Ústavnom súde a, bohužiaľ, medzi nimi bol napríklad aj váš bývalý minister pôdohospodárstva pán Mičovský a takisto aj váš bývalý štátny tajomník na ministerstve pôdohospodárstva pán Fecko. Mrzí ma, že títo dvaja páni tu nesedia teraz a možnože sa aktívne nezapoja do diskusie, lebo mali možnosť rok a pol ukázať na ministerstve pôdohospodárstva, že to úprimne myslia, vážne so slovenskými poľnohospodármi a potravinármi. Ale, bohužiaľ, výsledok sme všetci videli a realita je úplne iná. Musím povedať, že na poslednom výbore, kde došlo k zmene členov výborov, zasadol pán Fecko s pánom Mičovským opäť do lavíc výboru pôdohospodárskeho, som mal, s nemým úžasom som sledoval, ako začali kritizovať napríklad to, že vyčleňme aspoň pár miliónov na pozemkové úpravy, musíme intenzívne robiť, robiť, robiť, tak som taký rozčarovaný kukal a pozeral, že však mali títo páni možnosť rok a pol na ministerstve predviesť to, čo chcú pomôcť slovenským poľnohospodárom a potravinárom, ale, bohužiaľ, realita bola úplne iná.
Kolegyne, kolegovia, čo sa týka samotnej novelizácie tohto zákona, vám chcem ešte prečítať jeden taký odsek z pohľadu Európskeho parlamentu. Ambícia tej navrhovanej právnej úpravy, ktorú predkladáme, o nej hovorí aj Európsky parlament. A hovorí o tom, že treba zabrániť špekulatívnym nákupom poľnohospodárskej pôdy a uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla z roku 2017 hovorí o súčasnom stave koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v Európskej únii. Hovorí o tom, aby sme zabránili, čiže aj Európska únia, parlament hovorí o tom, že nemôžme vytvárať kroky na to, aby sme nezamedzili nejakej nadmernej koncentrácii jedného vlastníka – či už fyzickej osoby, alebo právnickej osoby – koncentrácii vlastníctva pôdy a lesov v jednotlivých členských štátoch Európskej únie.
Dámy a páni, táto novelizácia je úplne jednoduchá. Myslím si, každý, kto si ju mal možnosť prečítať, môže mať niektoré otázky k tomu, môže mať tam ešte teoreticky aj nejaké výhrady. Dá sa tam viesť ešte nejaká diskusia k niektorým tým bodom tejto novelizácie zákona 140/2014, ale pevne verím, že na to bude druhé čítanie.
Kolegyne, kolegovia, ak si pamätám, tri mesiace dozadu sme tu ako strana SMER – sociálna demokracia predkladali novelizáciu zákona o doprave, o tom, ako chrániť cyklistov. A ja som bol rád potom v konečnom dôsledku, že síce ste nám to vrátili, ten zákon na ochranu cyklistov naspäť na dopracovanie, ale som veľmi rád, že sme vás ako koalíciu naštartovali a, chvalabohu, dnes prijatím novelizácie tohto zákona začíname chrániť cyklistu. Pevne verím, že aj v prípade tohto zákona, lebo však vy razíte to, že čo je opozičné, aj keď je to dobré, tak to neschválite, tak pevne verím, že minimálne touto, týmto naším návrhom vás ako koalíciu naštartujeme a začnete, začnete a možnože na najbližšiu januárovú schôdzu predložíte novelizáciu, alebo možnože prekvapíte a podporíte náš návrh a následne rôzne otázky, ktoré možnože vzniknú a vzídu aj teraz pri vystúpeniach alebo faktických otázkach, dopracujeme v druhom čítaní a tým pádom sa nám podarí skôr chrániť slovenskú pôdu a slovenské lesy.
Dámy a páni, začnem predmetnou novelizáciou zákona, čiže § 4, kde ide o podmienky prevodu a predkupné právo k poľnohospodárskym pozemkom. V tomto paragrafe riešime to, že ak sa bude samotný pozemok (zaznievanie gongu), poľnohospodársky pozemok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím o pokoj v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec Takáč pokojne predniesť svoj návrh. Nech sa páči.

Takáč, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže, kolegyne, kolegovia, v § 4 riešime podmienky prevodu a predkupného práva k poľnohospodárskym pozemkom, kde chceme a definujeme pri... poviem vám príklad, sa niekto rozhodne v nejakom okrese v katastrálnom území predať poľnohospodársky pozemok, tak tento pozemok, na tento pozemok budú mať predkupné právo v poradí. A prvý bude mať predkupné právo štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu. Slovenský pozemkový fond spravuje a má vo vlastníctve alebo teda štát má vo vlastníctve, ale spravuje pôdu štátnu, samozrejme, aj neznámych vlastníkov. Čiže prvé predkupné právo pri tomto, pri poľnohospodárskych pozemkoch bude mať Slovenský pozemkový fond.
Druhé predkupné právo v poradí bude právnická osoba so stopercentnou majetkovou účasťou. To je napríklad, dámy a páni, Národná diaľničná spoločnosť alebo štátne lesy, alebo Vodohospodársky podnik. Ďalej v poradí to bude obec a v ďalšom poradí to bude vyšší územný celok. A potom prichádza na radu miestny poľnohospodár, kde teda pod poľnohospodárom rozumieme buď teda samostatne hospodáriaceho roľníka, alebo právnickú osobu, ktorá teda vykonáva v danej obci poľnohospodársku činnosť.
Definujeme tam pri tom SHR-kovi (samostatne hospodáriacom roľníkovi, pozn. red.) alebo pri tej spoločnosti, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť, tam definujeme výrobu najmenej tri roky. Tri roky. Toto je možnože na diskusiu ešte a to z toho dôvodu, že asi je snaha nás všetkých tak možnože viacej podporiť aj tých začínajúcich mladých farmárov. A v tom prípade, pokiaľ ide o, sa bavíme o mladom farmárovi, nemôžme od neho očakávať, že už tri roky hospodári, lebo tým pádom nie je mladý alebo začínajúci farmár. Preto toto pokladám za vec, ktorú by som možnože ešte odborne prediskutoval, lebo je snaha hlavne pomôcť tým začínajúcim a mladým, mladým farmárom.
Dámy a páni, potom z hľadiska toho predkupného práva podľa ods. 1 písm. a) až d) sa uplatňuje tak, že ten štát, ak je potrebné, tá definícia toho, na základe čoho si uplatňuje to predkupné právo, dávame, že je potrebné na účel, to je ten Slovenský pozemkový fond, a po prvé tam je, pokiaľ chce dosiahnuť, dosiahnutie účelov podľa osobitného predpisu. To je naplnenie úloh Slovenského pozemkového fondu z hľadiska spravovania a toho, čo má.
Ďalej, po druhé, poskytnutie pozemkov ako náhrad podľa osobitného predpisu, to sú reštitúcie. To znamená, sú napríklad teraz aj niektoré okresy, vieme, že Slovenský pozemkový fond vydáva reštitúcie a je to oklieštené na okresy. To znamená, že nevydáva sa, ja neviem, z Bratislavy na východe a opačne. To znamená, že sú okresy, kde by, kde sú reštituenti, ktorí majú záujem o nejakú pôdu, ale pôdu štát tam nemá, takže v tomto prípade by si mohol uplatniť predkupné právo.
Samozrejme, je tam definícia, na ktorý možno pozemok vyvlastniť, zriadenia priemyselného parku, usporiadania vlastníctva k pozemkom zastavanými stavbami vybudovanými vo verejnom záujme alebo zabezpečenia nevyhnutného prístupu k nim. A po šieste, usporiadanie vlastníctva k pozemkom vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich obrane a štátu.
Čiže vidíte, že bavíme sa o pozemkoch, ktoré by si uplatnil Slovenský pozemkový fond v tom predkupnom práve, kde chceme usporiadať možnože pozemky pod nejakými verejnými budovami, ktoré sú vo vlastníctve štátu, inštitúciami a na to slúži Slovenský pozemkový fond, aby tieto pozemky vysporiadal tým, že si uplatní predkupné právo.
Ďalej sa bavíme o tej právnickej osobe so stopercentnou majetkovou účasťou štátu a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Takáč, prepáčte, že vás prerušujem. Máme sedemnástu hodinu, kedy by sme mali pristúpiť k hlasovaniu, preto sa vás chcem spýtať, či máte ešte svoje vystúpenie na dlhšie.

Takáč, Richard, poslanec NR SR
Ešte to mám dlhšie.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu. Vstup predsedajúceho.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Kolegovia, prosím tých, ktorých to nezaujíma, aby opustili sálu a ostatní si, prosím, sadnite na svoje miesta a sa ukľudnite, aby pán poslanec Takáč mohol dôstojne predniesť svoj príspevok. Ďakujem.

Takáč, Richard, poslanec NR SR
Verím, že kolegov to bude zaujímať a hlavne aj predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána Karahutu, ktorý tu zostal asi kvôli tomu, aby sa mohol ešte k tomu vyjadriť. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.)
Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia, by som pokračoval v rozprave k tomuto bodu a prednesením tejto novelizácie zákona 140/2014 o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Budem pokračovať, tak ako som povedal, z pohľadu predkupného práva, ktoré je definované v odseku 2, budem ďalej pokračovať, že pri prvom bode sme hovorili o štáte, za ktorý teda funguje Slovenský pozemkový fond.
Po b) právnická osoba so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Tak pri právnickej osobe so stopercentnou účasťou štátu sa môžme rozprávať o Národnej diaľničnej spoločnosti napríklad, štátnych lesoch, vodohospodárskom podniku, kde ich nadobúdanie tohto poľnohospodárskeho pozemku je napríklad nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu stavby, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme. To znamená, že si vieme predstaviť, napríklad NDS-ka ide, buduje diaľnice, vodohospodársky podnik môže robiť nejaké vodné dielo, štátne lesy napríklad v rámci V. stupňa vykupujú pozemky, takže na toto môže byť uplatnené predkupné právo podľa tohto zákona.
Po c) je to obec. Obec, nadobudnutie poľnohospodárskeho pozemku na potrebné účely a to
Po prvé, na usporiadanie vlastníctva pozemkov, na ktorých sa nachádzajú spoločné zariadenia alebo osídlenia alebo ich časti, čiže bavíme sa o tom, že obec alebo teda mesto chce si uplatniť predkupné právo na tento pozemok z dôvodu, že tam má nejaké, ja neviem, možnože mestský úrad, pod ktorým sú neni vysporiadané pozemky.
Po druhé, v rámci obce a mesta je uskutočnenie stavieb vo verejnom záujme úplne jednoducho. Obec alebo mesto ide budovať napríklad, ja neviem, nejakú polyfunkciu, napríklad polikliniku alebo niečo, tak vie vysporiadať tieto pozemky predkupným právom vo verejnom záujme.
A po tretie je to usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavanými stavbami vo vlastníctve obce alebo zabezpečenia nevyhnutného prístupu. Napríklad máte prístup, to znamená, že ide niečo realizovať obec, mesto, potrebuje si zabezpečiť prístup. Zhodou okolností ten pozemok sa, chce ten majiteľ predať, tak mesto alebo obec si môže uplatniť predkupné právo.
Po d) ide o vyššie územné celky. To znamená, že nadobudnutie poľnohospodárskeho pozemku na účely napríklad stavieb vo verejnom záujme, to znamená aj VÚC-ky môžu budovať nejaké svoje zariadenia a možnože napríklad nejakú telocvičňu alebo nejakú, poviem príklad, novú školu, tak toto sú budovy, ktoré, na ktoré sa uplatňuje tento zákon, to znamená, vedia tam vysporiadať tieto pozemky takouto formou a, samozrejme, aj ich budovy, ktoré sú už reálne vo vlastníctve a vysporiadania prístupu. Je to obdobné, skoro obdobné ako pri obci.
Z hľadiska predkupného práva táto prednosť, majú prednosť, toto predkupné právo v tomto odseku 1 má prednosť pred zmluvným predkupným právom. Poviem taký príklad, že aby nedochádzalo k tomu, že ten, kto chce predať tento pozemok, tak si, poviem príklad, fiktívne spraví predkupné právo s tou treťou osobou a týmto by sme to, týmto by to chceli obísť. Takže to tu presne citujeme, aby nedochádzalo k tomuto. Tá ponuka zverejnená, ktorá tam bude, bude 30 dní.
V odseku 4, vlastník poľnohospodárskeho pozemku, okrem vlastníkov uvedených v článku, teda odseku 1 a) až d), a to sa bavíme o štáte, právnickej osobe so stopercentnou majetkovou účasťou obce a vyššom územnom celku, je povinný, teda pri tom prevode je povinný zverejniť túto ponuku na prevod poľnohospodárskeho pozemku. Tam toto zverejnenie je vlastne 30 dní v registri zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a to na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Toto zverejnenie sa považuje za ponuku a na prevod, na účely toho predkupného práva. To znamená, je to obdobné, ako to fungovalo už v minulosti, kde to bolo zrušené týmto napadnutím na Ústavnom súde, kde je normálne webové sídlo, kde každý, kto chce ponúknuť ten svoj pozemok alebo chce ho predať niekomu, tak to tam najprv musí zverejniť.
Po piate, máme definíciu toho, že ten, kto chce predať pozemok, tak ho musí najprv teda zverejniť na tom webovom sídle, tak musí zverejniť určité údaje, či to je identifikačné údaje samotného vlastníka, meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, prípadne organizácia alebo právnická osoba a, samozrejme, údaje o pozemku podľa údajov z katastra nehnuteľností a, samozrejme, tam musí byť aj zverejnená cena, cena požadovaná tým vlastníkom, ktorý chce tento svoj pozemok, pozemok predať. Aj vysvetlím potom, prečo tá cena tam musí byť zverejnená, aby nedochádzalo potom k takému zneužívaniu pri tejto cene, a, samozrejme, adresu na uplatnenie toho predkupného práva.
Po šieste, ak sa predkupné právo podľa toho odseku 1 neuplatní alebo nedôjde k dohode o predkupnom práve, tak potom vlastník pozemku toho poľnohospodárskeho môže poľnohospodársky pozemok previesť na inú osobu. To znamená, že vysvetlil som presne postupnosť uplatnenia toho predkupného práva, kde v poslednom rade je ten poľnohospodár, ktorý v tom katastrálnom území alebo v tom okrese vykonáva tú poľnohospodársku činnosť. Tak v prípade, že z týchto všetkých, ktorí tam majú to predkupné právo zadefinované, nedôjde k uplatneniu, tak potom následne môže ten človek, ten vlastník previesť na tretiu osobu s tým, že, samozrejme, za tú cenu, ktorú definoval aj v tom, v tej zverejnenej, zverejnenej ponuke. Ak nedôjde k prevodu tohto poľnohospodárskeho pozemku do šiestich mesiacov, tak vlastne celý ten proces musí ísť následne od začiatku.
Ďalej by som ešte pripomenul, že definujeme aj v odseku 8, z hľadiska toho predkupného práva vynímame prevod spoluvlastníckeho podielu. To znamená, že sa to neuplatňuje na to, keď, ja neviem, sú desiati na liste vlastníctva, medzi sebou si ponúknu, to je v poriadku a, samozrejme, aj prevod blízkej osoby podľa § 16, 116 Občianskeho zákonníka, otec alebo mama alebo brat alebo sestra. Samozrejme, že toto predkupné právo nie je dotknuté predkupným právom štátu. Podľa tých osobitných predpisov to je napríklad to, že už teraz zo zákona majú niektoré inštitúcie predkupné právo, ako napríklad, ja neviem, v prípade pozemkov v V. ochrannom stupni alebo napríklad pamiatkový fond, keď si chce uplatniť takéto predkupné právo.
Dosť možnože diskutovaná časť tejto novelizácii je pre niekoho aj obmedzenie, by som povedal, obmedzenie toho, že najprv definujeme fyzickú osobu, samostatne hospodáriaceho roľníka, samozrejme, s ručením obmedzeným spoločnosť alebo, samozrejme, potom je tam aj družstvo a definujeme pri fyzickej osobe celkovú výmeru obmedzenia na 100 hektároch, pri samostatne hospodáriacom roľníkovi je to 300 hektárov a pri právnickej osobe je to 1 200 hektárov. To sú limity, ktoré dávame do tejto novelizácie, a musím povedať, že takéto limity obdobné plus-mínus majú aj v iných členských štátoch Európskej únie. Majú to Poliaci, Maďari, Taliani, Francúzi, čiže nie je to nič neobvyklé, lebo, ako som aj povedal predtým ešte, v tom úvodnom slove, samotná, samotná Európska komisia hovorí o tom, že sa má zamedziť nejakej nadmernej koncentrácii výmery poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy v rukách fyzických, právnických osôb.
Samozrejme, nezabúdame ani na to, že boli tu aj otázky niektorých kolegov koaličných, s ktorými som sa rozprával, tam aj definíciu toho, že to obmedzenie nadobúdania toho poľnohospodárskeho pozemku dávame do tej miery, by som povedal, recipročne s tým, ako môžu nadobúdať slovenské fyzické osoby, slovenské právnické osoby v tých krajinách Európskej únie. To znamená, že, poviem príklad, v Maďarsku môže alebo neviem, či to je úplne presne, poviem príklad, v Maďarsku právnická osoba z iného štátu Európskej únie napríklad nemôže nadobudnúť poľnohospodárske pozemky, tak takisto právnická osoba z Maďarskej republiky nemôže nadobúdať pozemky, pozemky u nás na Slovensku. Čiže vytvárame tam recipročne presne to isté a, samozrejme, dávame tam aj do toho paragrafu, teda do toho § 7 ods. 1 vkladáme nový odsek, kde definujeme aj toho konečného užívateľa výhod, lebo, aby nedochádzalo k tomu, že to budú zneužívať, a preto musí byť zadefinované, že v rámci napríklad tých právnických osôb budeme musieť mať konečného užívateľa.
Dámy a páni, tento zákon má, myslím si, že pomôcť tomu, aby sme zamedzili skupovaniu pôdy či už iným štátom, ale, samozrejme, aj iným právnickým a fyzickým osobám, aby sme zamedzili nadmernej koncentrácii tejto pôdy v rukách nejakých možnože právnických, fyzických osôb, tak ako sa to deje, a je tu vytvorený teraz priestor na to, aby dochádzalo k takémuto niečomu. Preto je potrebné prijať novelizáciu tohto zákona. Tak ako som povedal, možnože sú tam nejaké otázniky dva-tri, kde by sme vedeli ešte diskutovať, a pevne verím, že v druhom čítaní by sme to vedeli rozdiskutovať, a verím, že týmto naším predložením tejto novelizácie zákona sme naštartovali vládnu koalíciu a poslancov vládnej koalícii, aby možnože plnili sľuby, ktoré si dali do programového vyhlásenia vlády. Takže zatiaľ takto.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Kolega, oceňujem naozaj snahu pripraviť a predložiť návrh na riešenie na ochranu poľnohospodárskej pôdy. Ale teda s úžasom vás počúvam, pretože 12 rokov vlády SMER-u, ktoré tu bolo, a za tých 12 rokov ste nedokázali vy pripraviť a predložiť nejaký systémový a systematický zákon, ktorý teda by túto pôdu ochraňoval, tak, naopak, práve na Slovenskom pozemkovom fonde, nakoniec bude k tomu vydaná záverečná správa z Najvyššieho kontrolného úradu, ste robili také rôzne, teda nie celkom kalé, resp. nekalé činnosti, kde ste práve túto poľnohospodársku pôdu zneužívali.
Ale áno, naštartovali ste nás, ďakujem veľmi pekne, pretože určite pripravujeme vládny návrh zákona, ktorým budeme novelizovať tento zákon 140/2014, a chcem vás ubezpečiť, že bude aj posúdenie súladu s ústavou a s právom Európskej únie. Pretože ja som si prečítala tento váš návrh a mám silné pochybnosti, v niektorých oblastiach nie je súlad ani s ústavou, ani s právom Európskej únie, čiže tam sú určite pochybnosti, že tento zákon po prípadnom jeho schválení by mohol byť napadnutý a následne opäť zrušené tieto ustanovenia.
Neviem si predstaviť, ako chcete obmedzovať nákup poľnohospodárskej pôdy. Môžte si byť istý, že tak ako to urobil aj predchádzajúci minister, a toto sme teda zastavili, obmedzovanie nákupu veľkosti pôdy či už fyzickými osobami, alebo právnickými osobami, pretože toto sa bude obchádzať, to vám garantujem.

Pán poslanec Jaroslav Karahuta, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Takisto oceňujem prácu pána poslanca o vytvorenie zákona, čo sa týka nadobúdania vlastníctva k poľnohospodárskej pôde. Ja tam mám také dva momenty, ktoré ma vyrušujú.
Prvý je ten, to je obmedzenie v množstve, pretože k dnešnej štruktúre poľnohospodárskej pôdy, ak fyzická osoba chce byť väčšia ako 300 hektárov, už dnes mu povieme, že nebude. A jedinú šancu, ako môže zväčšiť rozsah svojho podnikania v poľnohospodárstve, je to, že urobí nejakú fiktívnu eseročku alebo sa s niekým nejako spojí. Tak to mi tam vadí a nechápem, prečo by právnická osoba mala byť lepšia a dominantnejšia, ako je fyzická osoba. Ja si myslím, že fyzická osoba, pokiaľ to je rodinný podnik, dokáže ďaleko lepšie hospodáriť ako právnická osoba.
Ďalšia vec je, čo sa týka predkupného práva. Predkupné právo, ja v podstate tento postup som celkom v poriadku, pokiaľ je to, pokiaľ by to bolo tak, že je to vzťahované na občana Slovenskej republiky, lenže podľa tohto zákona, pokiaľ by sa schválil, tak predkupné právo mala by hocijaká dánska alebo iná firma nemecká, ktorá má eseročku založenú v danej oblasti, kde sa podnik prevádza, a tým pádom podľa tohto zákona by hlavne na východnom Slovensku nemecké spoločnosti, ktoré podnikajú na Zemplíne, by skúpili, nie ako teraz majú niekoľko desiatok tisíc hektárov a mali by možno niekoľko stotisíc hektárov pôdy. Takže tam mi vadí to, že je to dosť tak liberálne postavené aj voči zahraničnému. A skúsenosti zo Slovenska sú také, že nemáme kontrolované výmery, koľko pôdy patrí slovenským podnikateľom a koľko zahraničným.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.
No, pani Zemanová, pani Halgašová, pardon. Pani Halgašová, stále dvanásť rokov, dvanásť rokov, dvanásť rokov, tuto ste úplne mimo a ja si myslím, že túto argumentáciu by ste mali prestať používať.
V prvom rade si treba uvedomiť, že do roku 2013 sme tu mali prechodné obdobia ešte po vstupe do Európskej únie, kde nám umožňovali to, že sme mali prechodné obdobie, kde nám zamedzovalo, zamedzovalo nadobudnutie zahraničným nám to zo zákona, to bolo po vstupe do Európskej únie. Čiže, dobre. A v roku 2014 hneď potom, ako prestalo platiť toto predkupné, tieto, toto prechodné obdobie, tak vláda SMER-u prijala zákon, ktorým obmedzovala a znemožňovala, tak by som povedal, nadobúdaniu fyzickým a právnickým zo zahraničia, veľkostne a tak ďalej a tak ďalej. Však boli ste to vy, ktorí ste napadli potom na Ústavnom súde túto novelizáciu.
Ja vás plne chápem, že ste proti tomu, že nesúhlasíte s tým, aby sa obmedzila výmera pre právnické osoby. Ja vás chápem, však už váš koaličný partner vám vyčítal vášho oligarchu Sabola, ktorý skupuje poľnohospodársku pôdu. Teraz sme sa dozvedeli, že ju skupuje aj v Rusku, však je to váš človek, takže ja vás chápem, že proti tomuto bojujete. Však my máme informácie, že už to bolo predložené na koaličnej rade, kde to SaS-ka vetovala. Však my vás chápeme, pani kolegyňa. Takže táto argumentácia neobstojí.
Pán predseda výboru, na jednej strane hovoríš o tom, že si proti tomu, aby sa zamedzili nejaké limity, ale potom v druhej vete povieš, že tým spôsobíme to, že tí všetci, tí z Holandska, z Nemecka a tak ďalej budú mať státisíce. No nebudú mať, však tu zavádzame limity, pán kolega. Takže áno, sú to veci, ktoré sú na diskusiu a pome o tom diskutovať. Preto vieme, že bolo niečo nachystané, neprešlo to, preto sa snažíme pretlačiť na to, aby, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený predkladateľ, vážený spravodajca, no, pán poslanec Takáč, ja sa nebudem venovať problematike skupovania štátnej pôdy z... a toho rizika, ktoré tu vyplýva, teda ktoré sa tu javí byť, Maďarska, zo strany Maďarska, skôr teda, skôr teda sa podivujem, že máte problém s tým, že niektorá krajina chce skupovať pôdu, a zároveň navrhujete... ja kľudne aj počkám, než sa porozprávate, lebo ja sa tu teraz rozprávam hlavne ku pánovi poslancovi. Tak sa podivujem, že máte problém s tým, čo ja neoponujem, že máte na jednej strane problém s tým, že niekto chce, nejaká krajina chce skupovať pôdu, a na druhej strane, teda že štát chce skupovať pôdu, a na druhej strane tu navrhujete predkupné právo štátu, čiže opäť štátu, hej? To je, akože je to stále štát, hej, je to iná krajina a Slovensko je iná krajina. To sa teda veľmi podivujem. A mám tu také štyri body, ktoré skúsim veľmi rýchlo, rýchlo prejsť.
Vy tam uvádzate, že z hľadiska, v dôvodovej správe, že z hľadiska ústavnoprávneho rozmeru tohto návrhu, že ten sa opiera o zmenu ústavy prijatú ústavným zákonom č. 137/2017. Tým ustanovením, bol to, myslím, že návrh SNS, ktorý vtedy prešiel, tým zákonom bolo deklarované, že poľnohospodárska pôda popri pôde lesnej ako nenahraditeľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. A vy tu uvádzate, že teda, že máte za to, že toto ústavné ustanovenie oprávňuje Národnú radu prijať zákon regulujúci podmienky nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskej pôdy.
Ja som si pozeral aj dôvodovú správu, keď sa predkladala táto novela ústavy, a nie je tam nič o vlastníctve. Tam je jasne uvedené, navrhuje sa, aby pôda bola zadefinovaná ako neobnoviteľný prírodný zdroj požívajúci osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. To ustanovenie smerovalo k ochrane pôdy, ako jej úrodnostného potenciálu a tak ďalej a tak ďalej. Proste ich, jeho, jeho dôležitosti pre životné prostredie, čiže nemá to vôbec nič spoločné s riešením vlastníctva poľnohospodárskej pôdy. Takže tento predpoklad, nazdávam sa, je veľmi mylný, ktorý máte v dôvodovej správe. Preto si myslím, že tento návrh by ani nemal ísť.
Potom je tam taká tá druhá vec, a to sa budem vracať k tomu, čo už som tu spomínal, to je to predkupné právo. Myslím, že niekto hovoril, je taký citát, myslím, že autor je Benjamin Franklin, že na svete nie je nič istého, len smrť a platenie daní. Každý si tam niekto vieme niečo doplniť do toho, že tých istôt, jednou z tých istôt, ktoré by som tam ja pridal, je, že štátny vlastník ako celok ako v priemere je podstatne horší vlastník ako súkromný vlastník. To je proste nepopierateľný fakt. Nerozumiem preto tej úprave, ktorú navrhujete v § 4, že predkupné právo má mať opäť štát a opäť cez ten nešťastný Slovenský pozemkový fond, ktorý sa tu 30 rokov potĺka s obrovskými, s obrovskými rizikami a podozreniami z korupčného správania a z nehospodárnosti. A takisto potom neviem ani nerozumiem celkom tomu poradiu, že Slovenský pozemkový fond, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec a vyšší územný celok a až potom ten súkromný poľnohospodár drobný. Naozaj štát je horší vlastník, aj z toho dôvodu ja vnímam problém, keď ide, keď chce nejaký štát skupovať pôdy na Slovensku.
No a potom je tu tá tretia vec, a to je práve to obmedzenie výmery. Vy tam navrhujete, že fyzická osoba nemôže nadobúdať poľnohospodársky pozemok, ak celková výmera presiahne 100 hektárov, samostatne hospodáriaci roľník maximálne 300 hektárov, právnická osoba 1 200. No, ja toto považujem za veľmi zásadné obmedzenie vlastníctva. Vy tam v dôvodovej správe argumentujete príkladmi, že takáto úprava už je aj v niektorých krajinách, že už je zavedená napríklad v Maďarsku a Poľsku. Nemyslím si, že toto sú veľmi šťastné prípady, Maďarsko je krajina, ktorá má veľký v súčasnosti už deficit demokracie, vieme, že jej rozhodnutia sú vedené takým pomerne, veľmi často lacným populizmom, až takým nacionalistickým populizmom, takže tento príklad by som tam naozaj neuvádzal. Skôr moja otázka teda smeruje, že či teda poznáte ešte nejaké iné prípady krajín, kde je to takto upravené. A samozrejme, že ony sa môžu, môžu sa naozaj ešte takéto krajiny aj objaviť, ale nemyslím si, že to je správne takýmto spôsobom obmedzovať. A áno, viem aj o tom uznesení Európskeho parlamentu z roku 2014, 2017, ktoré nejakým spôsobom nabáda krajiny, aby možno niečo také, nejakým takýmto smerom išli.
Prekvapený som, že vôbec sa do rozpravy neprihlásili naši tradiční zástancovia, ktorí z rôznych, z rôznych poslaneckých klubov, ktorí sa zastávajú poľnohospodárstva a poľnohospodárov a roľníkov, a vy tu navrhujete teda to obmedzenie na tých 100 hektárov alebo 300 hektárov pre poľnohospodárov a pozerám, že nikto tu nie je, nikto to nenamieta.
Potom už len asi štvrtá vec, už aj tak veľa času nemám. Tam ste, už sme spomínali teda to uznesenie Európskeho parlamentu z roku 2017. Nabáda teda členské krajiny, aby robili teda nejaké, nejaké opatrenia, obmedzenie nákupného práva právnických osôb a tak ďalej a tak ďalej. Ja sa pýtam, že tak je to uznesenie z 2017, naozaj tá otázka tu leží, že prečo ste to neurobili už vtedy, však mali ste ešte dva roky, tri roky v podstate, dva a pol roka na to, aby ste nejakým spôsobom niečo navrhli a presadili. Toto mi skôr tak otvára také podozrenie, že nejakým spôsobom ani nepočítate, že táto úprava prejde, ale že chcete vyslať nejaký taký opäť populistický signál voči voličom.
Na záver chcem povedať, že naozaj nemyslím si, že je správne obmedzovať takýmto spôsobom súkromné vlastníctvo na nejakú rozlohu, nemyslím si, že to rieši ten problém, ktorý ste tu spomínali, že je tu podozrenie zo snahy nejakého štátu nakupovať nejaké, nejaké pozemky. Nemyslím si, že koncentrácia poľnohospodárskej pôdy zatiaľ je nejaký obrovský, zásadný problém slovenského poľnohospodárstva, napokon koncentrácia sa deje všade, keď si kúpite rajčiny, tak sú to rajčiny z obrovských fariem, z desaťtisíchektárových fariem, neviem, zo Španielska, možno z Maroka, takže naozaj si nemyslím, že toto je zásadný problém slovenského poľnohospodárstva, že tu dochádza k nejakej obrovskej koncentrácii. Tá, si myslím, že ani nie je možná, realizovateľná tak, že by tu vznikol nejaký, nejaký monopol.
Rozumiem vašim motiváciám, je to vaša socialistická ľavicová agenda – obmedzovať vlastníctvo, považovať štát za najlepšieho hospodára, aký existuje. V skutočnosti ten štát nie je, preukázateľne nie je lepší hospodár a pokiaľ tam ešte budete dávať takéto opatrenia, ako je predkupné právo štátnych organizácií, tak naozaj ja v tom vidím obrovský, obrovský problém, že to poľnohospodárstvo pôjde skôr k neefektivite.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán Kazda, ja vás úplne rešpektujem a chápem, že váš pohľad je úplne iný, liberálny, načo štát, všetko súkromníci. Čo sa týka prvej vašej veci, a to z hľadiska tej ústavy, ktorá bola prijatá v roku 2017, asi ste prešli len k bodu 5, keby ste čítali ďalej, tak natrafíte na bod 6, kde podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odseku 1 až 5 v tej ústave ustanoví zákon. Čiže my sme to definovali v tom, to je jedna vec.
Druhá vec je, čo sa týka predkupného práva a toho poradia, toho, že štát a Slovenský pozemkový fond. No, štátnu pôdu spravuje Slovenský pozemkový fond. Keď chcete, aby to spravoval niekto iný, vytvorte inštitúciu alebo to dajte pod niekoho iného, to je jedna vec. Druhá vec je tá, že my sa tu nebavíme o tom, že tie inštitúcie, ktoré sú tam v poradí od obcí, mestá, VÚC-ky a tak ďalej, budú si uplatňovať vehementne predkupné práva na všetky pozemky vo všetkých katastrálnych územiach. Tu sa bavíme o tom, že v prípade, že tam majú nejaké investície, verejné budovy a tak ďalej, tak umožníme im uplatniť si predkupné právo.
Ďalšia vec. Čo sa týka toho, no napríklad v takom Maďarsku máte, máte obmedzenia nadobúdania pôdy pre nepoľnohospodárov jeden hektár. Pri fyzických osobách poľnohospodároch 300 hektárov, rodinná farma 500 hektárov a právnická osoba 1 200 hektárov. A čo sa týka, čo sa týka tých ďalších krajín, ja som to hovoril, asi ste ma nepočúvali, okrem teda, keď nechcete hovoriť o Poliakoch a Maďaroch, lebo vám vadia, tak ja hovorím napríklad o Talianoch a Francúzoch, hej? Čiže sú aj iné krajiny Európskej únie, môžme si spraviť analýzu a boli by sme prekvapení, ako to je aj v iných krajinách Európskej únie.
No a hovoríte tu o signáli, ktorý tu my vysielame a vieme, že to neprejde. Tak ja vás vyzývam, podporte to, pome do druhého čítania, spravme, znovelizujme tento zákon a pome chrániť slovenskú pôdu. Len vy to nechcete.

Ďakujem.
Áno, ja som aj povedal aj v rozprave, že určite nevylučujem, že existujú prípady aj v iných krajinách, ako je, ste spomínali že napríklad Taliansko. Ja som spochybňoval teda len to, že ste použili taký práve nie najlepší prípad, príklad Maďarska. A naozaj si nemyslím, že toto je cesta, ktorou by sme sa mali uberať napriek tomu, že uznesenie Európskeho parlamentu nabáda k nejakým reguláciám, ktoré by zabránili nejakej koncentrácii, koncentrácii vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Takže áno, je to, je to jedno z tých riešení, ale ja rozhodne nie som zástancom tohto riešenia, lebo si myslím, že nie je to veľmi zásadné, zásadný problém súčasnosti, prečo by sme to mali riešiť.
A k tomu pozemkovému fondu som sa už vyjadril, je to inštitúcia, ktorá neposkytne nikdy záruky dobrého obhospodarovania. Viem, že pozemkový fond je prenajímateľom následne, samozrejme, pre súkromné osoby, ale spôsob, akým sa prenajímajú tie pozemky, takisto nie je dobrý, takisto bol 30 rokov kritizovaný a vlastne to v podstate iba, iba to zvyšuje riziko neefektivity slovenského poľnohospodárstva.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v návrhu predmetného zákona potreby ochrany poľnohospodárskej pôdy pred jej skupovaním kapitálovo silnejšími subjektami, ako sú slovenskí poľnohospodári, si na ministerstve pôdohospodárstva uvedomovali už v roku 2013, kedy sa blížil koniec tzv. prechodného obdobia, počas ktorého bol zakázaný nákup poľnohospodárskej pôdy cudzincami po našom vstupe do Európskej únie.
Tomuto problému sa venovali seriózne, analyzovali skúsenosti s právnou úpravou tzv. starých členských štátov Európskej únie, bol pripravený a vládou schválený legislatívny zámer zákona, ktorý mal regulovať nákup poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike. Ten bol následne prijatý a publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Niekto môže namietať, že tento zákon na ochranu slovenskej poľnohospodárskej pôdy a tým aj na ochranu slovenských poľnohospodárov skrachoval preto, lebo bol v rozpore s legislatívou Európskej únie a Ústavou Slovenskej republiky. Ja si trúfnem povedať, že tomu tak nebolo a nie je a že za štyri roky svojej účinnosti tento zákon slovenským poľnohospodárom výrazne pomohol.
Čo sa týka politického dokumentu Európskeho parlamentu, ktorý bol citovaný v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona, nám dal jasne za pravdu, že eurobyrokratickí úradníci, ktorí voči Slovenskej republike spustili mašinériu tzv. infringementu, majú výrazne dvojaký meter na regulačné nástroje trhu s poľnohospodárskou pôdou, ktoré sú bežne využívané v starých členských štátoch, ale v nových členských štátoch ich považujú za rozporné s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy, ktorá upravuje voľný pohyb tovaru a kapitálu. Taktiež príslušný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky možno považovať za výsledok výrazného nepochopenia špecifík poľnohospodárskej pôdy, a preto som veľmi rád, že následne sa ústavnoprávna akceptácia týchto špecifík premietla do novely Ústavy Slovenskej republiky prostredníctvom ústavného zákona č. 137/2017 Z. z.
Chcem sa ale vrátiť k nepochopeniu špecifík poľnohospodárskej pôdy, kde si myslím, že tak úradníci Európskej komisie, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vychádzali z mylnej domnienky, že poľnohospodárska pôda je tovar ako každý iný bežný tovar a že je teda automaticky predmetom voľného pohybu tovaru, respektíve kapitálu so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami. Na ministerstve pri príprave zákona rešpektovali, tak ako aj my teraz rešpektujeme, jedinečnosť poľnohospodárskej pôdy. Tá okrem toho, že je základom zabezpečenia výživy obyvateľstva a tým aj nástrojom potravinovej bezpečnosti, je neprenosná, neobnoviteľná a nenahraditeľná súčasť životného prostredia. Objem poľnohospodárskej pôdy je limitovaný. Jej množstvo sa nezväčšuje, ale, naopak, dochádza ku kvantitatívnemu úbytku jej výmery a vzniku takého negatívneho javu, akým je narúšanie rovnomernej distribúcie vlastníctva poľnohospodárskej pozemkov. To vyúsťuje do nemožnosti prevažnej väčšine slovenských poľnohospodárov, najmä mladých a malých, získať vlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov. V desiatkach obcí, kde v dôsledku skúpenia poľnohospodárskych pozemkov veľkými poľnohospodárskymi podnikmi, za ktorými spravidla stoja zahraniční, stojí zahraničný kapitál, prišlo k výraznej redukcii, ba až zániku miestnych poľnohospodárov, ktorí predtým boli nielen rozhodujúcimi producentami lokálnych potravín, ale najmä základom komplexného rozvoja vidieka.
Predloženým návrhom preto chceme riešiť také negatívne javy, akými sú odliv vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mimo územia Slovenskej republiky a nadmerná koncentrácia vlastníctva poľnohospodárskej pôdy jej špekulatívnymi nákupmi. Vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy v rukách jedného vlastníka, či už ide o osobu fyzickú alebo právnickú, je na Slovensku dlhodobou tendenciou, pretože nemá žiadne legislatívne bariéry. Dôsledkom toho je, že desaťtisíce hektárov poľnohospodárskej pôdy vlastní niekoľko desiatok vlastníkov, ktorí sú často majetkovo prepojení. Až 80 % poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike obhospodaruje 20 % subjektov, čo má veľmi negatívny dopad na rozdelenie podporných prostriedkov, na zamestnanosť a celkovú situáciu na vidieku. To je základný dôvod, prečo navrhujeme horné limity vlastníctva poľnohospodárskej pôdy a to až na konečného užívateľa výhod. Takáto limitácia je zakotvená aj v právnom poriadku viacerých členských štátov Európskej únie. Takisto takýmto neželaným nákupom má napomôcť aj navrhovaný systém predkupných práv, pri ktorom sa opierame o uvádzaný politický dokument Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o súčasnom stave koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v Európskej únii.
Odliv vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mimo Slovenskú republiku je jav, ktorý má dlhodobú tendenciu. Ide o to, že slovenský právny poriadok považuje za slovenský subjekt i právnické osoby, ktoré sú rezidentami iných štátov, ale vznikli podľa slovenského práva a sú zapísané v našom obchodnom registri. Takéto právnické osoby nielen skúpili niekoľko desiatok slovenských poľnohospodárskych firiem, ale vlastnia podľa môjho odhadu viac ako 30-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Pre vašu informovanosť uvediem, že tri obchodné spoločnosti, ktoré sú najväčšími vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, sú všetko obchodné spoločnosti zo zahraničných kapitálov a vlastnia takmer 10-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy.
Kolegyne, kolegovia, a práve pre takéto negatívne poznatky vás chcem všetkých požiadať sa touto problematikou začať seriózne zaoberať v prospech slovenských poľnohospodárov.
Ďakujem pekne za pozornosť.