55. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, určite všetci ste dostali na maily sťažnosti a rôzne materiály od pamiatkarov, ja sa teda budem venovať dnes pamiatkam a stavebnému zákonu, je to moja parkete, tak som si to takto dovolila. Ja som ich tiež dostala nespočet a asi najjednoduchšie to zhrnula stránka "Čierne diery" na Facebooku. Musím povedať, že urobili kus dobrej práce a budem ich aj dnes citovať, takže to len pre informáciu a pre dodržanie autorského zákona.
Slovensku hrozí, že si vlastnou vinou odpíše starostlivosť o pamiatky týmto zákonom, všetko je však riešiteľné. Varujú pred tým nielen aktivisti, ale teda hlavne samotné pamiatkové úrady. Pamiatkari sa spojili v otvorenom liste, ale po pár dňoch ho museli aj stiahnuť z vlastnej stránky a upozorňujú v nich na riziká nového stavebného zákona. Povesť ochrany pamiatok na Slovensku nie je v súčasnosti dobrá. Ale po novom sa môže ešte zhoršiť.
Nový systém zahltí odborníčky a odborníkov novou byrokraciou, ktorá je mimo ich záber. A keď nebudú mať námietky v krátkej lehote, bude sa to brať tak, že súhlasia a môže sa búrať alebo stavať. Toto je to, čo hrozí. "Sme zavalení spismi, je nás málo, nemáme šancu odborne sa vzdelávať a špecializovať. My na Slovensku ani nevieme, čo všetko nevieme." Takto by sa dala zhrnúť frustrácia pamiatkarov na Slovensku, takto to píšu samotní pamiatkari. Kým na Slovensku máme dohromady zhruba 200 odborných zamestnancov, na pamiatkových úradoch, v susednom Česku je to viac ako 2 000 ľudí. Minulý rok sa s nimi stretávali aj v rámci nových výskumov a niektorí ešte stále nestratili oduševnenie pre svoju prácu. Ak ste krajským pamiatkarom na Slovensku, musíte rozumieť všetkému od stredoveku cez ľudové staviteľstvo, železničné stavby až po neskorú modernu, keďže vaša činnosť je stanovená geograficky podľa regiónu, v ktorom pôsobíte, a špecializovať sa len na jeden typ architektúry je nepredstaviteľné. Bez toho však nevyhnutne trpí kvalita väčšiny rozhodnutí.
Na Slovensku chýbajú metodiky obnovy. Pamiatkar musí byť zároveň právnikom, úradníkom, musí byť zorientovaný v stavebných konštrukciách aj štukatérskych detailoch. Niet divu, že sa na voľné pracovné pozície takmer nikto nehlási, a to už nehovorím o ohodnocovaní pamiatkarov. Na obrovské kraje na Slovensku pripadajú jednotky úradníkov, ktorí majú veľa práce za slabý tabuľkový plat. To, že rozhodujú o stavebnom zámere niekoľko mesiacov, nie je preto, že sú pomalí, ale zúfalo poddimenzovaní. Máme jednoducho nedostatok ľudí.
Jeden úradník má vedieť robiť metodiku, usmerňovať obnovu konkrétnych budov, má si stíhať ustriehnuť zámery na svojom území, dávať pokuty, robiť revízie, archívny výskum a teoreticky aj osvetu. A popri tom všetkom sa stretávať s vlastníkmi pamiatok, architektmi a stavebníkmi. Debata o kultúrnom dedičstve na Slovensku sa začína končiť tým, či majú jednotlivci na úrade čas začať konanie na vyhlásenie pamiatky a či nájdu podporu u svojich nadriadených. Je naozaj šialené, že sme si zvykli, že takto to na Slovensku funguje. Pamiatkar často stojí pred ťažkým rozhodnutím pustiť sa do akútneho prípadu s neistým výsledkom alebo konečne riešiť hŕbu podnetov, ktoré má na stole ohľadom iných budov možno aj niekoľko rokov, buď-alebo. Niektoré odložené prípady sú možno jednoduchšie na vybavenie, ale zatiaľ čo čakajú roky na stole, možno spadnú alebo budú zbúrané, taká je realita. A ja za seba hovorím, že skôr zbúrané.
Ako tieto problémy ovplyvňujú návrh nového stavebného zákona? Kunsthistoričky, archeológovia, architektky a iní odborníci na pamiatky sa v mene pružnejšieho stavebného zákona majú premeniť na administratívnu zložku. Možno je pravda, že získajú väčšie právomoci. V skutočnosti ich nebudú mať kedy využiť. Po novom majú posudzovať, či má stavba dosť elektrických prípojok, alebo parkovacích miest, s čím nemajú skúsenosti a nebudú mať ani dostatok času a kapacít. Hrozí, že mnohí z nich zo svojej profesie radšej odídu.
Pamiatkový úrad je už dlhšie bez riadneho vedenia, keďže výberové konanie na nového riaditeľa bolo zrušené. Inštitúcia je teda momentálne v podstate bezbranná. Pamiatkari kontaktujú aktivistov s prosbou o pomoc. V médiách sa im ťažko vysvetľujú výhrady k legislatíve jednoduchým jazykom. Žilinský pamiatkový úrad to povedal celkom jasne: Systém ochrany pamiatok má veľa nedostatkov, ale teraz mu hrozí paralýza, aby nekomplikoval veľké investičné plány. Ak chcú investori rýchlejšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie, je to v poriadku, ale nenájdu ho v národných kultúrnych pamiatkach. Nič nie je nepredvídateľnejšie ako historický dom, nič nie je pomalšie ako kvalitná obnova budovy starej desiatky alebo stovky rokov.
V zahraničí majú zavedené mnohé nástroje na kompenzovanie zvýšených nákladov pre majiteľov zákonom chránených pamiatok. Na Slovensku poznáme len ich zlomok, ale napriek tomu máme aj tu množstvo úspešných príkladov obnovy. Nový zákon je viac-menej nepochopením toho, čomu sa pamiatkari venujú a majú venovať. Moja zásadná otázka preto znie, kde vezme pamiatkový úrad ďalších zhruba tisíc pracovníkov, z financií akého ministerstva budú platení a kto ich vyškolí v oblasti stavebníctva ako takého. Je mi jasné, že zmena stavebného zákona je nevyhnutná, je mi jasné, že je to veľký boj, preto budem rada, ak zákon bude pamätať aj na to, ako zákon naplniť technicky.
Lebo ak pamiatkari nebudú stíhať odpovedať do 15, resp. teraz už do 30 dní, čo zatiaľ nemajú šancu, budú nám tu pamiatky padať rovnako ako Kelti na hrade. Zároveň aj tu je priestor pre bujnenie korupcie. Veď bude stačiť len nestihnúť vydať súhlas na pamiatku a môže vziať za svoje, preto verím, že aj táto časť sa detailne vyrieši v novom zákone a že sa posunieme ďalej. Takže za mňa len toľko a verím, že v druhom čítaní už aj s pozmeňujúcimi návrhmi vyriešime aj túto časť stavebného zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa. Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie, to ešte stíhame. Pani poslankyňa Pleštinská.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som sa poďakovať kolegyni Monike Kozelovej za tento príspevok, myslím si, že pamiatkový úrad je neskutočne dôležitý pre ochranu pamiatok na Slovensku. Samozrejme, celý systém ochrany pamiatok aj na Slovensku potrebuje zmeny. Napríklad pohľad bežného občana, ktorý žije v pamiatkovo chránenom území, napríklad máme v okrese historické centrum obce Hniezdne alebo historické centrum mesta Stará Ľubovňa, je taký, by som povedala, negatívny. Stanovisko pamiatkového úradu je niekedy pre vlastníka objektu v tomto historickom objekte tak finančne náročné, že ho nedokáže naplniť hlavne preto, že nemá financie. Keď rešpektuje stanovisko pamiatkarov, tak zostane ten objekt nezmodernizovaný, nezrekonštruovaný a potom nám pamiatky, teda pamiatky chradnú a sú vlastne v takom nevyhovujúcom technickom stave.
Čiže keď štát si povie, že budeme chrániť toto historické centrum obce alebo mesta a stanovíme vlastníkom podmienky, mal by nájsť aj finančné prostriedky na to, aby týmto ľuďom pomohol tento objekt zrekonštruovať.
Čiže, samozrejme, pamiatkový úrad má veľmi dôležité poslanie a verím, že spoločne s pani kolegyňou Kozelovou aj s pánom podpredsedom nájdeme také riešenie, aby aj pamiatkový úrad a členovia pamiatkového úradu boli spokojní.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou pán poslanec Benčík.

Aj ja ďakujem pekne pani poslankyni Kozelovej, pretože aj na mňa sa obracajú ľudia, pamiatkari, ktorí teda nemajú výhrady priamo k pánovi podpredsedovi vlády Holému, ale práve k ministerstvu kultúry a mrzí ma, že aj kolega, ktorí v klube SaS je poverený rokovaním o tomto zákone, oslovil pani ministerku kultúry a ktorá si dosiaľ ani nenašla čas a ja teda musím povedať, že pokiaľ sa tento problém nevyrieši, budem veľmi zvažovať, či potom v ďalšom čítaní tento zákon podporím. Ďakujem.

Ešte s reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kozelová.

Ja ďakujem aj pánovi Benčíkovi aj Zitke Pleštinskej. Ja chcem pripomenúť, že áno, ja v podstate súhlasím s tým, že pamiatkari preberú zodpovednosť za pamiatky. Áno, treba však doriešiť naozaj veci, o ktorých som hovorila, to znamená dovzdelávať pamiatkarov, resp. podstatne navýšiť počet pamiatkarov. A teraz je otázne, ako sa s týmto štát popasuje.
Takže ďakujem pekne a pevne verím, že do druhého čítania vyriešime všetky otázky, ktoré sú nezodpovedané v oblasti pamiatkarov a ich vstupu do stavebného zákona.
Ďakujem.

Ešte kým sa dostavia všetci kolegovia na hlasovanie, s krátkym vystúpením v rozprave pán podpredseda vlády.

Ja len veľmi krátko. Ďakujem, pani poslankyňa, že ste otvorili túto tému. Chcem vás ubezpečiť, že na pamiatkach alebo na pamiatkaroch tento zákon nespadne, ja som to už spomínal aj pani poslankyni Marcinkovej a pán poslanec Benčík to tiež otvoril. Toto nie je rozpor medzi pamiatkarmi a mnou, toto je rozpor ako keby vnútri ministerstva kultúry, toto je rozpor v rámci ministerstva kultúry, ktorý tam pretrváva dlhodobo.
Ja chcem povedať za nás, my sme akoby pripravení diskusiu alebo na diskusiu o viacerých alternatívach, máme aj pripravené rôzne typy paragrafových znení, s ktorými sa dá ďalej pracovať. Čiže za mňa, chcem povedať, že na tomto nezhavarujeme určite. Takže ja tu mám veľkú mieru flexibility.

Prerušujem teraz schôdzu do 11.05 h, kedy budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

(Prestávka.)