55. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený člen vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní: podpredsedníčka vlády, ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová, zastupuje ju minister životného prostredia Ján Budaj, minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling, zastupuje ho podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok, zastupuje ho podpredseda vlády, minister hospodárstva Richard Sulík, ministra vnútra Romana Mikulca zastupuje minister zdravotníctva pán Vladimír Lengvarský.
Neprítomní sú aj ministri, ktorým neboli položené otázky, a to ministerka kultúry Natália Milanová a minister obrany Jaroslav Naď.

Vážený pán poslanec, hlavnou stratégiou vlády Slovenskej republiky pre obnovenie ekonomického rastu je predovšetkým implementácia Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Ide o bezprecedentný rastový program, ktorý nás posunie smerom k modernej, ekologicky zodpovednej, inovatívnej krajine.
Plán obnovy predstavuje najväčšie reformné úsilie za posledných 15 rokov a má kľúčový význam pre Slovensko ako krajinu, ktorá je pevne odhodlaná podniknúť odvážne kroky a dosiahnuť významné a udržateľné zlepšenie v kľúčových oblastiach ovplyvňujúcich kvalitu života našich občanov.
Mnohí vnímajú plán obnovy iba ako veľký balík peňazí. Jeho hlavným zmyslom a najväčším prínosom je šanca systematicky a zásadne zmeniť krajinu k lepšiemu vo všetkých smeroch, kvalitu života priblížiť tým najúspešnejším krajinám v EÚ a pripraviť Slovensko na víziu budúcnosti.
Plán obnovy je nástroj so silnou orientáciou na výsledky. Splnenie všetkých míľnikov a cieľov je základným predpokladom k vyplateniu finančných prostriedkov zo strany Európskej únie. Vzhľadom na charakter nástroja budú kontroly okrem iného zamerané na konkrétne výstupy v súvislosti s implementáciou. Už existujúci a zavedený systém kontroly je pomerne široký a robustný, čo prispieva k predchádzaniu závažným nezrovnalostiam a zároveň k odhaľovaniu a náprave.
Zákon upravuje základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly, ktoré sú povinné vykonávať všetky rezorty, ostatné orgány štátnej správy, sprostredkovatelia, ktorí sa podieľajú na implementácii plánu obnovy, ako aj Národná implementačná a koordinačná autorita, tzv. NIKA. NIKA prijíma rôzne opatrenia, medzi ktoré patrí aj nahlasovanie podvodného správania, kde je možné nahlasovať závažné nezrovnalosti, akými sú podvod, korupčné správanie, konflikt záujmov či dvojité financovanie. Vláda, ministerstvá a všetky zložky štátnej správy, ktoré sú zapojené do realizácie plánu obnovy postupujú podľa vytýčeného plánu, a to napriek pokračujúcej pandémii. V tých segmentoch plánu obnovy, kde nastáva oneskorenie, sa prijímajú nápravné opatrenia.
Plán sa zameriava na päť hlavných priorít, to je zelená ekonomika – 2,3 miliardy, vzdelávanie – 892 miliónov, veda, výskum a inovácie – 739 miliónov, zdravie – 1,533 miliardy, efektívna verejná správa – 1,110 miliardy a digitalizácia 615 miliónov. Je rozdelený na 18 častí, tzv. komponentov, ktoré zahŕňajú reformy a investície v celkovej hodnote vyše 6 miliárd euro. Vďaka efektívnemu systému implementácie dôležitých reforiem a investícií, ktoré plán obnovy nastavuje, bude Slovensko ako celok odolnejšou krajinou voči krízam a naši občania lepšie pripravení reagovať na nové výzvy.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán poslanec, samospráva je organickou súčasťou štátu. Všetci spolu sme v službe občanom. Regióny sú kľúčovým partnerom pre úspech plánu obnovy a hrajú významnú úlohu v rámci implementácie plánu. Práve preto so zástupcami samospráv vedieme intenzívny dialóg a to prostredníctvom spoločných stretnutí za prítomnosti ministrov zodpovedných za implementáciu. Cieľom je informovať o procese implementácie, ako aj o plánovaných výzvach, do ktorých sa môžu samosprávy zapojiť.
Ostatné stretnutie predsedu vlády, ministra zdravotníctva, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny so zástupcami samospráv sa uskutočnilo na Úrade vlády 15. februára 2022. Témou diskusie bola implementácia Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb.
Zdravotníctvo je jednou z kľúčových priorít plánu obnovy, na ktorú je vyčlenených celkovo 1,53 miliardy euro. Z toho skoro miliarda smeruje na investície do modernizácie budov a technického vybavenia nemocníc. Ďalšie investície sú naplánované na podporu zriadenia nových ambulancií pre všeobecných lekárov pre dospelých a deti, ktorých je už dnes nedostatok.
Plán obnovy ráta s podporou dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti, kde budú investície smerovať do výstavby a rekonštrukcie zariadení pre seniorov, nízkokapacitných sociálno-zdravotných zariadení, domovov sociálnych služieb, špecializovaných zariadení aj denných stacionárov.
Zástupcovia samospráv sú taktiež súčasťou Rady vlády pre Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktorý slúži ako poradný orgán v otázkach týkajúcich sa implementácie plánu a je prierezovou platformou na najvyššej úrovni. Je to istá úroveň nadstavby diskusie medzi odbornou verejnosťou a ministerstvami, ktorej úlohou je vytvoriť priestor na diskusiu tém naprieč opatreniami plánu obnovy.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, dámy a páni, prepáčte mi to meškanie, dostal som informáciu, že hodina otázok nebude, som si dohodol alternatívny program a potom sa to opäť zmenilo, takže nevedel som dostatočne včas reagovať.
No, pán Suja, odpoveď. Vážený pán poslanec, v pléne Národnej rady došlo k hanobeniu ukrajinskej vlajky, nie však poslancami SaS, ale opozičnými poslancami, ktorí ju poliali vodou a násilne vytrhli z rúk poslancov SaS, ktorí prejavovali solidaritu s Ukrajinou.
Tento incident bol o to poľutovaniahodnejší, že sa odohral počas pracovnej návštevy ministra Korčoka na Ukrajine. Minister Ivan Korčok sa jasne vyjadril, že sa hanbí za konanie uvedených opozičných poslancov.
Ja teda k tomu dodám, že neviem, nerozumiem, prečo by ukázanie vlajky malo byť hanobenie. Ale veľmi dobre tomu rozumiem, že hanobenie môže byť toto divadlo s tým polievaním, trhaním a také podobné šaškovanie. Ja som si myslel, že za Andreja Danka dosiahla kultúra a nejaká úroveň v Národnej rade také to svoje pomyselné dno, ale to, čo som videl z rôznych prenosov, tak mal som pocit takej sprostredkovanej hanby, čo sa tu odohrávalo. A ja, čo som dlhé roky odporcom parlamentnej stráže, tak si medzičasom myslím, že práve na takéto prípady ju asi budeme potrebovať.
Ďakujem pekne, toľko z mojej strany odpoveď.

Pán podpredseda vlády Sulík, myslíte, že je správne vyjadrovať solidaritu s Ukrajinou tým, že vyvesíte ich vlajku dole hlavou?

Chcete odpoveď, hej? (Reakcia poslanca Suju: "Áno.")
No, určite to podľa mňa nie je hanobenie, tak chybička sa vlúdila, určite to nespravili poslanci, ktorí tú vlajku tu držali, naschvál, tak skrátka si to neuvedomili a bolo by lepšie, keby to bolo hore hlavou, ale v žiadnom prípade to nie je hanobenie. Ale prísť sem a akože robiť také divadlo, čo tu bolo, a polievať to vodou a šaškovať tu okolo toho a robiť z Národnej rady ten cirkus Humberto, ktorý teda videl celý národ, no, to je úbohé. Môžme, vy ste nepočuli teraz alebo neviem, prečo mi zámerne vkladáte slová do úst, ktoré som nepovedal, hovorím, nie je to v poriadku. Bolo by lepšie bývalo, keby tá vlajka bola nie hore, dole nohami, ale hore, teda nie hore nohami, ale správne, ako má byť. Chybička sa vlúdila, to znamená, nie je to v poriadku, ale nebolo to vedomé, zámerné konanie. Ale dôjsť sem a šaškovať a vykrikovať a správať sa jak v štvrtej cenovej, akože vrchol úbohosti. Tak to rozhodne v poriadku nie je.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
Druhá otázka je od pána poslanca Tomáša Šudíka, ktorý je v sále, a je smerovaná na vás, pán podpredseda vlády a minister hospodárstva Slovenskej republiky Richard Sulík, a znie: "Vážený pán minister, myslíte, že systém, ktorý ste nastavili pre samostatné plynové kotolne, je spravodlivý voči občanom, ktorí sú napojení na centrálny zdroj tepla? V pomoci ste sa zamerali len na spoločné plynové kotolne. Tam teda, kde bude cena napríklad 160 eur za MWh, tak im poskytnete plyn cca o 30 % lacnejšie a cena tepla sa tak zníži. Ale sú tu aj mestá, ako napríklad mesto Humenné, ktoré má tiež schválenú cenu tepla 160 eur za MWh bez DPH. My si máme teda zobrať úver, ktorý zaplatia všetci občania, a tam, kde sú plynové kotolne, tak tam pomôže štát?"
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem pekne. Začnem teda tým, že aký je rozdiel. Rozdiel je v tom, že pri, alebo to špecifikum tých domových kotolní je také, že tí ľudia, ktorí zanedbali svoju povinnosť alebo ktorí spravili chybné rozhodnutia, alebo ktorí chceli špekulovať okolo toho, tak to sú tí manažéri v tých správcovských spoločnostiach, tak oni neznášajú škody. Škody znášajú tie domácnosti, tu je to, tu je to oddelené. Keď nejaká firma, normálna súkromná firma si nenakúpila včas plyn, ale vedela, že je neregulovaná, že si to ona musí riešiť, ale sa o to nestarala a potom ten plyn musela kúpiť drahšie, tak firma spravila alebo manažér firmy spravil zlé rozhodnutie a firma znáša následky tohto zlého rozhodnutia. Čiže tam je to zjednotené, kto spravil zlé rozhodnutie, si to aj vytrpí.
A pri domových kotolniach je to oddelené. Nejaká správcovská spoločnosť alebo nejaký, nejaké spoločenstvo vlastníkov bytov, kde to možno ani nemali priamo regulou priamo stanovené, kto to má robiť, spraví zlé rozhodnutie alebo nespraví včas správne rozhodnutie, ale odskáču si to tí obyvatelia, ktorí s tým prakticky nič nemajú. Vdova v dvojizbovom byte a mladá rodina v trojizbovom a tak ďalej. Preto sme sa rozhodli toto zastropovať. To znamená, oni tiež doplácajú na zlé rozhodnutia, ale je tam nejaký strop a ten strop je taký, že toto sme v stave znášať. Sme znamená SPP.
Ale pri centrálnych zásobovateľoch tepla, ktorých je 338, z toho šesť najväčších sú štátne teplárne, tak týchto CZT je 338, 290 z nich, 289 nakúpilo dostatok plynu a včas a potom bolo 49 takých, ktorí toto nezvládli. Presne vedeli, že sú neregulovaní, lebo každý rok nakupujú plyn. Presne vedeli, že, alebo mali vedieť, ako sa vypočítava regulovaná cena. Tam stačilo postupovať s takou bazálnou zodpovednosťou, a síce kúpiť si každý mesiac jednu dvanástinu na ten ďalší rok.
K týmto mechanizmom nebudem ďalej hovoriť, lebo išiel by som príliš do detailu, ale v týchto CZT, centrálnych zásobovateľoch tepla, došlo k manažérskemu zlyhaniu aj v Humennom, aj v Humennom. Navyše posledných veľa-veľa rokov, čo vám tam vládla pani Vaľová, ktorú si občania Humenného pravidelne zvolili, a tu je teraz výsledok, veď tie rozvody, tepelné rozvody sú v katastrofálnom stave. Začali sme to riešiť, ja som intenzívne v kontakte aj s pánom primátorom a dohodli sme sa, už teraz sú, však to dobre viete, zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry tam už prišli experti, ktorí teraz robia ten audit.
Vy teraz píšete, že cena je 160 eur bez DPH. Áno, ale Humenské energetické služby si tam tiež ešte rýchlo prifarili, koľko (?) 20 (?) približne, riešili sme to. Tak viete, nemôžte nariekať, teda aj pre ostatných informácia, je zdroj tepla, to je v tej, v tom nešťastnom parku Chemez a Chemez Humenné to teda vyrába, to teplo, ale to potrubie, ktorým sa to dopraví do bytov, to už patrí mestskej firme. Mestská firma, volá sa Humenné energetické služby. No a zároveň mesto teda narieka aj vy, že tá cena tepla je drahá, ale mestská firma sa na tej drahej cene ešte priživí tým, že si ešte aj ona za svoje služby pýta viac peňazí. A takto sa tá cena umelo nafukuje.
No a po druhé, roky rokúce tam sú zanedbané investície napríklad do toho, že tam vykurujete sídlisko, ktoré je ďaleko, tam sú aj veľké straty, vedenie je predimenzované, to sú všetko zanedbané problémy, ktoré sa teraz vyvŕbili, a toto si musí riešiť mesto.
Toľkoto z mojej strany.

Pán poslanec má doplňujúcu otázku, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán minister, ja aj plne vítam, že hľadáme nejaké dlhodobé riešenie, ako mestu Humenné pomôcť, a že ministerstvo hospodárstva je veľmi aktívne a aktívne komunikuje s naším mestom, ale ja sa snažím riešiť aktuálnu situáciu. Keď mi hovoríte 160 eur bez DPH, s DPH pre domácnosti je 192 eur, jednotková cena tepla patrí asi k najvyšším v Európskej únii a je schválená v Humennom a pre ľudí nie je reálne túto vysokú cenu tepla v domácnostiach platiť. Mesto si zobralo aj úver, nejakých 1,5 milióna použijeme do Humenskej energetickej spoločnosti, aby sme aspoň čiastočne kryli náklady pre Humenčanov, ale aj tak je tá suma obrovská. Ja, samozrejme, nespochybňujem to, že sme museli a sme mali pomôcť tým, ktorí majú samostatnú plynovú kotolňu, ale my sme tú cenu znížili o nejakých 30 %, no ale Humenčania budú tak či tak platiť najvyššiu sumu na Slovensku, dokonca až v Európskej únii, jednotkovú cenu tepla. Z čoho to majú tí dôchodcovia, ktorí majú dôchodok 380 eur platiť? Ja žiadam už dlhodobo, aby vláda našla nejaké riešenie pre súčasnú situáciu, lebo je nereálne, aby občania platili takéto sumy.
Ďakujem.