60. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ide o relatívne jednoduchý zákon...
=====

Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 929. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 964 z 25. februára 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady SR pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Mňa len napadlo, že čo som ešte zabudol. Ono ostatne to, že ten príspevok bude vyplácaný automaticky, nebude tam už žiadne 20 stranové tlačivo, ako bolo doteraz, lebo toto považujem za podstatnú vec, že toto ostane zachované, len teda opäť to bude len na živé deti a tie mŕtvonarodené budú mať ten nižší príspevok.

Hlasovanie bude zajtra o jedenástej hodine.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, spolu s kolegami robíme takú malú novelu rokovacieho poriadku, ktorej cieľom je stiahnuť pravidlá pre zabezpečenie poriadku v rokovacej sále pléna parlamentu aj na rokovanie výborov a druhá časť sa týka jednoznačnosti výkladu rokovacieho poriadku v časti ukladania pokút mandátovým a imunitným výborom, ktoré sú sankciou za urážlivé, nedôstojné a neetické správanie poslancov v pléne Národnej rady. Je to pomerne veľmi malá novela, takže iba toľko krátko k tomu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Zároveň odporúčam návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Dámy a páni, pán podpredseda, pani predkladateľka, ja chcem povedať len pár vecí. V prvom rade oceňujem, že pani poslankyňa prichádza s týmto návrhom zákona, pretože evidentne sme sa dostali do situácie ako Národná rada Slovenskej republiky, že dobré slovo nestačí, že nestačí si povedať, že vo verejných priestoroch, keď sa na to pozerá celá krajina, sú určité pravidlá slušného a normálneho správania a je evidentné, že niekomu nestačí, keď mu parlamentný výbor povie, že by sa mal ospravedlniť za výroky alebo kroky, ktoré urobil, tak ako sa to v normálnej spoločnosti patrí. Mne to je ľúto.
Ja chcem povedať, že ak prejde tento návrh zákona v prvom čítaní, tak my už chystáme pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude týkať tzv. parlamentnej stráže, kým niektorí kolegovia možno to budú vnímať tak, že tu budú stáť ozbrojení policajti, ktorí ich budú vyvádzať. Nie, nie je to tak. Ale podľa mňa je cesta naozaj aj vzhľadom na to, čo sa častokrát v tomto pléne deje, aby predsedajúci mal možnosť zjednať v pléne poriadok. A keď niekto nechce poslúchať, tak by sme mali mať ako Národná rada Slovenskej republiky také nástroje, že bude donútený poslúchať. A to ja hovorím nie o fyzickom nátlaku, ale v prvom rade o tom, že tí ľudia by mali platiť dosť veľké pokuty v tisícoch eur.
Jednoducho podľa mňa je cťou a privilégiom byť poslancom Národnej rady, lebo poslankyňou Národnej rady a ak sa niekto nevie spratať do kože, tak by tu nemal sedieť a ak už tu sedí a aj tak sa nevie spratať do kože, tak by mal byť tvrdo potrestaný a to najmä finančne a v úplne krajných prípadoch aj tak, že ho niekto odtiaľto fyzicky vyvedie. Ale to je debata na druhé čítanie.
Opakujem, som rád, že s týmto prišla pani poslankyňa, vyjadrujem tomu podporu a verím, že tento návrh bude schválený.
Ďakujem pekne.

Dobrý večer. Vážený pán predsedajúci, kolegovia a jedna kolegynka, je to vzácne, sama ste tu. Dovoľte mi niekoľko slov a keď som si kolegu vypočul tu pred chvíľkou, tak nech tu zazneje trošku aj iný hlas, ako to bolo pred tou chvíľou.
Musím sa priznať v úvode, pán predsedajúci, aj ty tu predsedáš, že aj mne sa pošmykol jazyk a možno boli tie slová také príkre alebo nevhodné voči kolegom. Ale myslím si, že patrí to aj by som povedal k tej parlamentnej demokracii, aj k parlamentarizmu, lebo veľakrát táto sála je nabitá tak silnou emóciou a takýmito emóciami, že častokrát sa stáva alebo stáva sa aj to, že pošmykne sa nám aj ten jazyk. No len rozdiel je v tom, kolegovia, že či ja toho kolegu chcem cielene uraziť a proste ho haniť, hej alebo sa mi to stane, že sa mi to tak pošmykne. Hovorím, že aj mne sa to stalo. Človek keď tak trošku sa potom stíši a si uvedomí to, že v podstate kdesi to premrštil, nebolo to vhodné.
Kolegynka, ja nebudem hlasovať za tento návrh zákona, pretože nevidím tuná donekonečna opravovať a nejakú reparáciu pri rokovacom poriadku, ja som to už kedysi dávno ako povedal, nie je problém v rokovacom poriadku, ale v nás, v poslancoch Národnej rady. Nie je rokovací poriadok zlý. Nikdy ani nebol. Viete, donekonečna ísť reštrikčnými opatreniami sami voči sebe a my si naivne myslíme, že toto zlepší ako situáciu. To je obrovský omyl. Takto to nebude, hej. Pokiaľ každý neukáže, nie prstom ukazujem kolega, pán Šeliga, na vás, neberte to osobne, ja viem, že takto môžem, ale zapamätaj si jednu vec. Palec mieri k tebe, hej, teda začať každý od seba. To chcem povedať, nie na druhého poukázať, že ten je taký alebo ten je taký, ale aby sme všetci predovšetkým sami od seba začínali a to hovorím aj o sebe úprimne a vážne. Takto som si spomenul tuná na jednu takú vec. Viete, tie reštrikčné opatrenia, tak sa vrátim do nejakej minulosti k Tomášovi Morovi, bol to sociálny filozof, napísal také zaujímavé dielo Utópia, bol anglickým lordom, kancelárom, druhý...
=====

Bol to sociálny filozof, napísal také zaujímavé dielo Utópia. Bol anglickým lordom, kancelárom, druhý najvyšším po Henrichovi VIII. v Anglicku, veľký muž, veľmi vážený. A on okrem iného, to bolo utopistické dielo, hej a utópia neskôr ako z toho vychádzali ďalší filozofi a filozofia a on už vtedy, pred rokmi, 500 rokov je to dozadu, kedy hovoril, že v Anglicku bol zavedený trest smrti. Trest smrti, ja neviem, možno za krádež, lúpežné prepadnutie. Bola to taká doba, že proste Henrich VIII. bol príznačný v tom, že bol veľmi tvrdý a krutý, ako aj v týchto trestoch koniec koncov dve manželky jeho dal zoťať hlavou na verejnom popravisku. Koniec koncov aj Tomáš Morus takto skončil ako verný jeho kancelár, a tým že sa nechcel podriadiť a pokloniť sa mu, kráľovi Henrichovi VIII., že a neuznal ho za hlavu cirkvi anglikánskej, ale stále hovoril, že pápež je to hlavou cirkvi, šiel až do takého extrému, že bol uväznený v Towere, jeho dcéra chodila za ním, ho prosila, aby ten otec odvolal to a podrobil sa kráľovi. Kráľ prišiel za ním, Henrich VIII., oni boli priatelia, ho prosil: Prosím ťa, Tomáš, odvolaj to. A on hovorí: Nemôžem. A to je ten hlas svedomia, pani kolegynka. A čo chcem povedať v tej Utópii, čo písal Tomáš Morus, už pred 500 rokmi. Nie reštrikčné opatrenia, nie trest smrti za takého previnenia, možno lúpežné prepadnutia, krádeže, nerieši to problém. Naopak lúpežníci, to hovoril Tomáš Morus, nielen vás olúpili, nielen vás okradli, ale aj vás zabili. Prečo? Z jednoduchého dôvodu, on to hovoril a povedal, že z takého dôvodu, aby zahladili stopy. Toto hovoril renesančný filozof Tomáš Morus a dovolil som si takú paralelu, ako poukázať na to aj na ten náš ako rokovací poriadok a povedať to, že rokovací poriadok v podstate nevyrieši ako tento problém nášho správania.
Kolega predo mnou tuná hovoril, že chystáte aj zaviesť tú parlamentnú stráž. No, smutné je to, aj som sa tak nad tým zamýšľal, lebo však mediálne to už tak ako prenikalo. Aj mňa samotného zamrzelo to, že vôbec už tá úvaha, že zaviesť ako tú parlamentnú tlač. Položil som si otázku, kam dospel parlament Národnej rady Slovenskej republiky? Hej, kam dospel. Hej a či toto je ako nevyhnutné a či toto je potrebné. Myslím si, že skôr tým slovom a parlament mal by byť predovšetkým o tom, a to je sila v podstate slova, sila viet a sila argumentov a v tom by sme sa mali vlastne pretláčať. To je úplne legitímne. Akonáhle tu začnú padať nejaké facky, alebo fyzické útoky, to už je proste tá krajnosť najkrajnejšia, ktorá len môže byť.
Keď to tak sledujeme ako vo svete, nemôžeme povedať, že sa to nedeje nikde. A zase si nehovorme, že proste, že je to len v našom parlamente a v našej Národnej rade. Žiaľ, nie je. A ono to celkové napätie aj to sociálne napätie, ktoré v podstate v spoločnosti cítiť, ja to sám ako pociťujem v podstate už niekoľko rokov alebo desiatky rokov, by som to tak mohol povedať. A to napätie narastá, a to napätie narastá nielen tuná ako v Národnej rade, ale aj v spoločnosti, v rodinách a proste aj v iných situáciách.
Samozrejme, poslanec Národnej rady mal by udržať aj svoje emócie možno v danej chvíli, možno nejaký hnev, aj keď spravodlivý, na uzde. Ale, pani kolegynka, vy zabúdate aj na ten ľudský rozmer, že sme aj ľudia. A je rozdiel v tom úmysle, že či ja naozaj niekoho chcem ponížiť, raniť, proste verbálne a napádať ho. Aj dnes, keď som len tak chvíľu sedel a keď v podstate aj tou faktickou poznámkou, keď akože začíname a už konkrétne a menovite aj verbálne a napádame kolegu alebo kolegyňu, ktorá tu ani nie je, hej. V tom náboji tej emócie niekedy môže sa to stať, ale keď ja sa na to pripravím a častokrát to vidím, že to máte možno napísané v lavici na papieri alebo si to na notebook, alebo vám to niekto pošle a proste takto to ako voči svojmu kolegovi ako vystupovať, tak považujem to za niečo veľmi nekorektné.
Ja osobne si myslím, že táto stráž, ktorú máme z ľavej, pravej strany dverí, dá sa povedať aj tuná na druhej strane, je dostatočnou strážou a ochranou nás poslancov Národnej rady, aby sa tu naozaj niečo také nestalo a nestávalo. Nemyslím si, že práve nejaké tie sankcie a všetky tie veci, že vyriešia tento problém.
Nebudem menovať ľudí, ktorí sa pohrávajú s myšlienkou takou, že zaviesť v Národnej rade, a to Pán Boh nech vás ochraňuje, to vám úprimne hovorím, máte väčšinu, teraz máte väčšinu. Nezneužívajte moc, lebo budete niesť za to zodpovednosť, budete niesť za to zodpovednosť a nesieme všetci za to zodpovednosť. Ale aby my sme zrušili imunitu výrokovú, to je koniec, to je po demokracii. Výrokovú imunitu, že by sme my zrušili, poslancov Národnej rady. V minulosti, ale aj v súčasnosti je veľmi veľa poslancov Národnej rady, ktorí majú strach postaviť sa tu k tomuto ambónu a hovoriť pravdu, dnes, v dnešnej dobe. Nehovorím, možno o tých prestrelkoch, ktoré sú tuná a proste takej tej guráži a urážlivosti vzájomne voči sebe, kto koho viac urazí a potupí. Tu odvaha nechýba, hej a to len tak z lavice faktickou alebo v záverečnom slove mať tuná veľké slová, kedy sa na teba už nedá ako reagovať. Dnes poslanci Národnej rady majú strach hovoriť z tohto miesta, majú strach a mali ho aj v minulosti. Majú aj mali ten strach hovoriť.
Kývete mi záporne hlavou, ale je to jednoducho tak a že by sme my obmedzili alebo zrušili výrokovú poslaneckú imunitu, zásadne som proti tomu. A ak by sme raz v minulosti mali podiel na moci, ak by ste toto aj na tieto veci siahli, inak po vás, s prepáčením, kolegovia, neberte to tak osobne, ale strašne veľa vecí, ktoré bude treba ako naprávať. Konkrétne aj okrem iného tuná pán kolega, ktorý povedal, zákon o cestnej doprave a zákaz parkovania na chodníku. Už idete to opravovať, ešte ste to ledva schválili, ledva to prišlo do platnosti a účinnosti a už to idete opravovať, ale to je pochvalné. Ešte keď dokončím len, hej, myšlienku. Je to pochvalné, lebo dokážeme sa opraviť.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, už je po siedmej, ale dokončiť myšlienku.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Dokážeme sa opraviť aspoň v tejto veci a uznať si, že sme pochybili. Ani Národná rada, ani my ako poslanci Národnej rady nie sme neomylní.
Ďakujem.

Pán poslanec Kuffa, no zaujímavá úvaha, kam sa to ten parlament dostal a nemyslím, že, myslím, že aj vy teda občas niekde uletíte, ale sú to skôr také verbálne úlety a nemyslím si, že by pre vaše úlety alebo preto, akým spôsobom vy vystupujete, niekto uvažoval o parlamentnej stráži alebo nejakom sprísnení pravidiel. Áno, v parlamente niekedy padajú aj ostrejšie slová, ale my tu máme vážnejší problém.
My tu máme úplne zničenú politickú kultúru a primárnym zdrojom zničenia tej politickej kultúry sú poslanci, ktorí boli zvolení na tej istej kandidátke ako vy, fašisti, fašisti jedna, fašisti dva, Ľudová strana Naše Slovensko - Kotlebovci aj Republika. Tí sa správajú tak, ako sa v minulosti v tomto parlamente nikto nesprával alebo keď tak výnimočne nejakí jednotlivci. Ale veď sme tu mali polievanie pultu vodou, púšťanie, teda pískanie sirén, ktoré znemožnilo, znemožnilo rokovanie. Poslanci sú takmer napádaní, zaznievajú tu úplné, úplné vulgarity, nerešpektujú sa pravidlá, ktoré sú dohodnuté. Nerešpektuje sa, keď predsedajúci vykáže, a to nie sú nejaké náhodné odchýlky. Toto je normálny spôsob správania a títo ľudia boli zvolení na jednej kandidátke spolu s vami. Vy ste spolu s nimi kandidovali, vy ste išli na ich kandidátku, a teda aj vy máte zodpovednosť za to zhrubnutie mravov v tejto Národnej rade a za to, že sa teraz uvažuje o tom, ako sprísniť tie pravidlá, lebo toto, čo sa tu deje, nie je normálne v demokratickom parlamente a je to aj vaša zodpovednosť.