60. schôdza

Pani spravodajkyňa sa chce vyjadriť? Nechce. Ďakujem vám obom a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia spravodajkyne.) Môžte povedať, kedy bude hlasovanie.

Hlasovanie bude zajtra o jedenástej hodine.

Predpokladá sa, keď to je prvé čítanie, že vždy býva hlasovanie pri najbližšom hlasovaní, to iba pri druhých čítaniach určujeme termín, kedy sa treba zoznámiť s pozmeňujúcimi návrhmi dôkladnejšie.
Takže nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Anny Andrejuvovej, Milana Vetráka, Gábora Grendela a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 931. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 966.
Dávam teraz slovo pani poslankyni Anne Andrejuvovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Andrejuvovej, Milana Vetráka, Gábora Grendela a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 931.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, spolu s kolegami robíme takú malú novelu rokovacieho poriadku, ktorej cieľom je stiahnuť pravidlá pre zabezpečenie poriadku v rokovacej sále pléna parlamentu aj na rokovanie výborov a druhá časť sa týka jednoznačnosti výkladu rokovacieho poriadku v časti ukladania pokút mandátovým a imunitným výborom, ktoré sú sankciou za urážlivé, nedôstojné a neetické správanie poslancov v pléne Národnej rady. Je to pomerne veľmi malá novela, takže iba toľko krátko k tomu.
Ďakujem.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Ja teraz dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Dominikovi Drdulovi. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Zároveň odporúčam návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Ja teraz otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili pán poslanec Juraj Šeliga a pán poslanec Štefan Kuffa. Nech sa páči, pán poslanec Šeliga, máte slovo.

Dámy a páni, pán podpredseda, pani predkladateľka, ja chcem povedať len pár vecí. V prvom rade oceňujem, že pani poslankyňa prichádza s týmto návrhom zákona, pretože evidentne sme sa dostali do situácie ako Národná rada Slovenskej republiky, že dobré slovo nestačí, že nestačí si povedať, že vo verejných priestoroch, keď sa na to pozerá celá krajina, sú určité pravidlá slušného a normálneho správania a je evidentné, že niekomu nestačí, keď mu parlamentný výbor povie, že by sa mal ospravedlniť za výroky alebo kroky, ktoré urobil, tak ako sa to v normálnej spoločnosti patrí. Mne to je ľúto.
Ja chcem povedať, že ak prejde tento návrh zákona v prvom čítaní, tak my už chystáme pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude týkať tzv. parlamentnej stráže, kým niektorí kolegovia možno to budú vnímať tak, že tu budú stáť ozbrojení policajti, ktorí ich budú vyvádzať. Nie, nie je to tak. Ale podľa mňa je cesta naozaj aj vzhľadom na to, čo sa častokrát v tomto pléne deje, aby predsedajúci mal možnosť zjednať v pléne poriadok. A keď niekto nechce poslúchať, tak by sme mali mať ako Národná rada Slovenskej republiky také nástroje, že bude donútený poslúchať. A to ja hovorím nie o fyzickom nátlaku, ale v prvom rade o tom, že tí ľudia by mali platiť dosť veľké pokuty v tisícoch eur.
Jednoducho podľa mňa je cťou a privilégiom byť poslancom Národnej rady, lebo poslankyňou Národnej rady a ak sa niekto nevie spratať do kože, tak by tu nemal sedieť a ak už tu sedí a aj tak sa nevie spratať do kože, tak by mal byť tvrdo potrestaný a to najmä finančne a v úplne krajných prípadoch aj tak, že ho niekto odtiaľto fyzicky vyvedie. Ale to je debata na druhé čítanie.
Opakujem, som rád, že s týmto prišla pani poslankyňa, vyjadrujem tomu podporu a verím, že tento návrh bude schválený.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Faktické poznámky k vášmu vystúpeniu neboli. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Štefan Kuffa, nech sa páči.

Dobrý večer. Vážený pán predsedajúci, kolegovia a jedna kolegynka, je to vzácne, sama ste tu. Dovoľte mi niekoľko slov a keď som si kolegu vypočul tu pred chvíľkou, tak nech tu zazneje trošku aj iný hlas, ako to bolo pred tou chvíľou.
Musím sa priznať v úvode, pán predsedajúci, aj ty tu predsedáš, že aj mne sa pošmykol jazyk a možno boli tie slová také príkre alebo nevhodné voči kolegom. Ale myslím si, že patrí to aj by som povedal k tej parlamentnej demokracii, aj k parlamentarizmu, lebo veľakrát táto sála je nabitá tak silnou emóciou a takýmito emóciami, že častokrát sa stáva alebo stáva sa aj to, že pošmykne sa nám aj ten jazyk. No len rozdiel je v tom, kolegovia, že či ja toho kolegu chcem cielene uraziť a proste ho haniť, hej alebo sa mi to stane, že sa mi to tak pošmykne. Hovorím, že aj mne sa to stalo. Človek keď tak trošku sa potom stíši a si uvedomí to, že v podstate kdesi to premrštil, nebolo to vhodné.
Kolegynka, ja nebudem hlasovať za tento návrh zákona, pretože nevidím tuná donekonečna opravovať a nejakú reparáciu pri rokovacom poriadku, ja som to už kedysi dávno ako povedal, nie je problém v rokovacom poriadku, ale v nás, v poslancoch Národnej rady. Nie je rokovací poriadok zlý. Nikdy ani nebol. Viete, donekonečna ísť reštrikčnými opatreniami sami voči sebe a my si naivne myslíme, že toto zlepší ako situáciu. To je obrovský omyl. Takto to nebude, hej. Pokiaľ každý neukáže, nie prstom ukazujem kolega, pán Šeliga, na vás, neberte to osobne, ja viem, že takto môžem, ale zapamätaj si jednu vec. Palec mieri k tebe, hej, teda začať každý od seba. To chcem povedať, nie na druhého poukázať, že ten je taký alebo ten je taký, ale aby sme všetci predovšetkým sami od seba začínali a to hovorím aj o sebe úprimne a vážne. Takto som si spomenul tuná na jednu takú vec. Viete, tie reštrikčné opatrenia, tak sa vrátim do nejakej minulosti k Tomášovi Morovi, bol to sociálny filozof, napísal také zaujímavé dielo Utópia, bol anglickým lordom, kancelárom, druhý...
=====