60. schôdza

Bol to sociálny filozof, napísal také zaujímavé dielo Utópia. Bol anglickým lordom, kancelárom, druhý najvyšším po Henrichovi VIII. v Anglicku, veľký muž, veľmi vážený. A on okrem iného, to bolo utopistické dielo, hej a utópia neskôr ako z toho vychádzali ďalší filozofi a filozofia a on už vtedy, pred rokmi, 500 rokov je to dozadu, kedy hovoril, že v Anglicku bol zavedený trest smrti. Trest smrti, ja neviem, možno za krádež, lúpežné prepadnutie. Bola to taká doba, že proste Henrich VIII. bol príznačný v tom, že bol veľmi tvrdý a krutý, ako aj v týchto trestoch koniec koncov dve manželky jeho dal zoťať hlavou na verejnom popravisku. Koniec koncov aj Tomáš Morus takto skončil ako verný jeho kancelár, a tým že sa nechcel podriadiť a pokloniť sa mu, kráľovi Henrichovi VIII., že a neuznal ho za hlavu cirkvi anglikánskej, ale stále hovoril, že pápež je to hlavou cirkvi, šiel až do takého extrému, že bol uväznený v Towere, jeho dcéra chodila za ním, ho prosila, aby ten otec odvolal to a podrobil sa kráľovi. Kráľ prišiel za ním, Henrich VIII., oni boli priatelia, ho prosil: Prosím ťa, Tomáš, odvolaj to. A on hovorí: Nemôžem. A to je ten hlas svedomia, pani kolegynka. A čo chcem povedať v tej Utópii, čo písal Tomáš Morus, už pred 500 rokmi. Nie reštrikčné opatrenia, nie trest smrti za takého previnenia, možno lúpežné prepadnutia, krádeže, nerieši to problém. Naopak lúpežníci, to hovoril Tomáš Morus, nielen vás olúpili, nielen vás okradli, ale aj vás zabili. Prečo? Z jednoduchého dôvodu, on to hovoril a povedal, že z takého dôvodu, aby zahladili stopy. Toto hovoril renesančný filozof Tomáš Morus a dovolil som si takú paralelu, ako poukázať na to aj na ten náš ako rokovací poriadok a povedať to, že rokovací poriadok v podstate nevyrieši ako tento problém nášho správania.
Kolega predo mnou tuná hovoril, že chystáte aj zaviesť tú parlamentnú stráž. No, smutné je to, aj som sa tak nad tým zamýšľal, lebo však mediálne to už tak ako prenikalo. Aj mňa samotného zamrzelo to, že vôbec už tá úvaha, že zaviesť ako tú parlamentnú tlač. Položil som si otázku, kam dospel parlament Národnej rady Slovenskej republiky? Hej, kam dospel. Hej a či toto je ako nevyhnutné a či toto je potrebné. Myslím si, že skôr tým slovom a parlament mal by byť predovšetkým o tom, a to je sila v podstate slova, sila viet a sila argumentov a v tom by sme sa mali vlastne pretláčať. To je úplne legitímne. Akonáhle tu začnú padať nejaké facky, alebo fyzické útoky, to už je proste tá krajnosť najkrajnejšia, ktorá len môže byť.
Keď to tak sledujeme ako vo svete, nemôžeme povedať, že sa to nedeje nikde. A zase si nehovorme, že proste, že je to len v našom parlamente a v našej Národnej rade. Žiaľ, nie je. A ono to celkové napätie aj to sociálne napätie, ktoré v podstate v spoločnosti cítiť, ja to sám ako pociťujem v podstate už niekoľko rokov alebo desiatky rokov, by som to tak mohol povedať. A to napätie narastá, a to napätie narastá nielen tuná ako v Národnej rade, ale aj v spoločnosti, v rodinách a proste aj v iných situáciách.
Samozrejme, poslanec Národnej rady mal by udržať aj svoje emócie možno v danej chvíli, možno nejaký hnev, aj keď spravodlivý, na uzde. Ale, pani kolegynka, vy zabúdate aj na ten ľudský rozmer, že sme aj ľudia. A je rozdiel v tom úmysle, že či ja naozaj niekoho chcem ponížiť, raniť, proste verbálne a napádať ho. Aj dnes, keď som len tak chvíľu sedel a keď v podstate aj tou faktickou poznámkou, keď akože začíname a už konkrétne a menovite aj verbálne a napádame kolegu alebo kolegyňu, ktorá tu ani nie je, hej. V tom náboji tej emócie niekedy môže sa to stať, ale keď ja sa na to pripravím a častokrát to vidím, že to máte možno napísané v lavici na papieri alebo si to na notebook, alebo vám to niekto pošle a proste takto to ako voči svojmu kolegovi ako vystupovať, tak považujem to za niečo veľmi nekorektné.
Ja osobne si myslím, že táto stráž, ktorú máme z ľavej, pravej strany dverí, dá sa povedať aj tuná na druhej strane, je dostatočnou strážou a ochranou nás poslancov Národnej rady, aby sa tu naozaj niečo také nestalo a nestávalo. Nemyslím si, že práve nejaké tie sankcie a všetky tie veci, že vyriešia tento problém.
Nebudem menovať ľudí, ktorí sa pohrávajú s myšlienkou takou, že zaviesť v Národnej rade, a to Pán Boh nech vás ochraňuje, to vám úprimne hovorím, máte väčšinu, teraz máte väčšinu. Nezneužívajte moc, lebo budete niesť za to zodpovednosť, budete niesť za to zodpovednosť a nesieme všetci za to zodpovednosť. Ale aby my sme zrušili imunitu výrokovú, to je koniec, to je po demokracii. Výrokovú imunitu, že by sme my zrušili, poslancov Národnej rady. V minulosti, ale aj v súčasnosti je veľmi veľa poslancov Národnej rady, ktorí majú strach postaviť sa tu k tomuto ambónu a hovoriť pravdu, dnes, v dnešnej dobe. Nehovorím, možno o tých prestrelkoch, ktoré sú tuná a proste takej tej guráži a urážlivosti vzájomne voči sebe, kto koho viac urazí a potupí. Tu odvaha nechýba, hej a to len tak z lavice faktickou alebo v záverečnom slove mať tuná veľké slová, kedy sa na teba už nedá ako reagovať. Dnes poslanci Národnej rady majú strach hovoriť z tohto miesta, majú strach a mali ho aj v minulosti. Majú aj mali ten strach hovoriť.
Kývete mi záporne hlavou, ale je to jednoducho tak a že by sme my obmedzili alebo zrušili výrokovú poslaneckú imunitu, zásadne som proti tomu. A ak by sme raz v minulosti mali podiel na moci, ak by ste toto aj na tieto veci siahli, inak po vás, s prepáčením, kolegovia, neberte to tak osobne, ale strašne veľa vecí, ktoré bude treba ako naprávať. Konkrétne aj okrem iného tuná pán kolega, ktorý povedal, zákon o cestnej doprave a zákaz parkovania na chodníku. Už idete to opravovať, ešte ste to ledva schválili, ledva to prišlo do platnosti a účinnosti a už to idete opravovať, ale to je pochvalné. Ešte keď dokončím len, hej, myšlienku. Je to pochvalné, lebo dokážeme sa opraviť.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, už je po siedmej, ale dokončiť myšlienku.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Dokážeme sa opraviť aspoň v tejto veci a uznať si, že sme pochybili. Ani Národná rada, ani my ako poslanci Národnej rady nie sme neomylní.
Ďakujem.

Ďakujem. Štyri faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Ondrej Dostál.

Pán poslanec Kuffa, no zaujímavá úvaha, kam sa to ten parlament dostal a nemyslím, že, myslím, že aj vy teda občas niekde uletíte, ale sú to skôr také verbálne úlety a nemyslím si, že by pre vaše úlety alebo preto, akým spôsobom vy vystupujete, niekto uvažoval o parlamentnej stráži alebo nejakom sprísnení pravidiel. Áno, v parlamente niekedy padajú aj ostrejšie slová, ale my tu máme vážnejší problém.
My tu máme úplne zničenú politickú kultúru a primárnym zdrojom zničenia tej politickej kultúry sú poslanci, ktorí boli zvolení na tej istej kandidátke ako vy, fašisti, fašisti jedna, fašisti dva, Ľudová strana Naše Slovensko - Kotlebovci aj Republika. Tí sa správajú tak, ako sa v minulosti v tomto parlamente nikto nesprával alebo keď tak výnimočne nejakí jednotlivci. Ale veď sme tu mali polievanie pultu vodou, púšťanie, teda pískanie sirén, ktoré znemožnilo, znemožnilo rokovanie. Poslanci sú takmer napádaní, zaznievajú tu úplné, úplné vulgarity, nerešpektujú sa pravidlá, ktoré sú dohodnuté. Nerešpektuje sa, keď predsedajúci vykáže, a to nie sú nejaké náhodné odchýlky. Toto je normálny spôsob správania a títo ľudia boli zvolení na jednej kandidátke spolu s vami. Vy ste spolu s nimi kandidovali, vy ste išli na ich kandidátku, a teda aj vy máte zodpovednosť za to zhrubnutie mravov v tejto Národnej rade a za to, že sa teraz uvažuje o tom, ako sprísniť tie pravidlá, lebo toto, čo sa tu deje, nie je normálne v demokratickom parlamente a je to aj vaša zodpovednosť.

Pán poslanec Marek Šefčík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Tak môj predrečník vám vo faktickej, pán Kuffa, povedal, že odkiaľ to pochádza to zhrubnutie toho správania sa v parlamente, tak tomu sa už nemusím venovať.
Ja skôr, sme po devätnástej, budeme o chvíľočku končiť, tak ja si dovolím tak troška odľahčene na vás zareagovať. Vy hovoríte, neberte to osobne, ja len v dobrom, tak aj ja vám chcem len tak v dobrom. Hovoríte o tom, že by sa malo pristupovať k tomu poslaneckému mandátu s úctou, správaním, vyjadrovaním emócie by sa mali držať na uzde, hoc niekedy uletia. Ja s tým súhlasím, lenže ako chcem povedať, že my reprezentujeme krajinu, reprezentujeme Slovensko a v svojich platoch máme aj paušálne náhrady, ktoré máme na výdavky spojené s vykonávaním toho mandátu a aby sme to reprezentovali nejak dôstojne, tak súvisí to aj s oblečením. A ja vám poviem, vy prídete sem oblečený tak, jak ja chodím na turistiku, sa nehnevajte, to by ste nemuseli takto vystupovať tu v pléne Národnej rady pred národom. Mne sa nepáčilo, keď stredoškoláci chodili v kraťasoch do školy, troška úcta k tej inštitúcii, do ktorej prichádzam a vy už by ste mali byť natoľko rozumný, že aj aspoň to sako by sa hodilo, sako a košeľa na poslanca.
Zažil som jedného docenta, bola to prednáška z teórie elektromagnetického poľa, ktorý môjho kolegu, kamaráta vyhodil z prednášky, on mu tam prišiel doslova v plavkách na prednášku a on tam bol v obleku, vyhodil ho preč. Mali by ste byť dôstojne oblečený aj vy.

Pán poslanec Ján Szőllős, nech sa páči.

Ďakujem. Ja vo viacerých veciach môžem súhlasiť s tým, čo ste, pán poslanec, povedali, ale myslím si, že situácia dospela do takého bodu, že je potrebné urobiť aj takéto praktické kroky a zmeniť rokovací poriadok. Ja súhlasím s tým, že slovo má veľkú moc a my sme zodpovední za každé slovo, ktoré povieme a budeme sa za to zodpovedať, to vy viete veľmi dobre. Je to aj v Biblii napísané, a teda s týmto súhlasím a každý má začať od seba a súhlasím aj s tým, že, žiaľ, situácia je taká, že sa používa osobný útok vedome ako pracovná metóda a práve viacerí poslanci z tej kandidátky, kde ste vy boli zvolení, to používajú ako pracovnú metódu, ale tým, že ponížite svojho oponenta, vaše vecné argumenty sa nestanú silnejšími, ale slabšími, lebo ho nahneváte a šanca, že bude počúvať, rapídne klesá. A preto si myslím, že to úplne pragmatické riešenie je, keby sme sa zdržali osobných útokov a držali sa vecnej stránky toho, o čom sa rokuje a nepoužívali osobné útoky ako pracovnú metódu. Ďakujem.

Pán poslanec Juraj Šeliga s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo. Ja chcem len pripomenúť nielen pánovi Kuffovi, ale vlastne všetkým, že tento návrh zákona, ktorý predkladá pani poslankyňa Andrejuvová, on nevznikol tak, že by niekto bol urazený z toho, že poslanec opozície sa pozerá krivo na poslanca z koalície. Tento návrh zákona vznikol preto, že sú tu poslanci, ktorí sa nevedia ospravedlniť, keď urobia chybu. Ktorým keď uletia nervy, tak nevedia prísť za druhým, povedať prepáč, uznávam si chybu a, samozrejme, zaplatím aj pokutu. Lebo toto nie je materská škôlka a ani náboženský krúžok. Áno, platí kto do teba kameňom, ty doňho chlebom, len my sme najvyšší zákonodarný orgán v tejto krajine a keď ľudia, ktorí tu sedia, nie sú schopní rešpektovať elementárne pravidlá, tak je našou úlohou nastaviť tie pravidlá tak, aby sme ich boli schopní vynútiť. Krajina sa pozerá na ten parlament. Prial by som si, aby každý z nás bol schopný povedať prepáč, je mi to ľúto, budem sa správať inak. Len tu boli poslanci, ktorí sa oblievali vodou. Tu boli poslanci, ktorí trhali vlajky, ktorí sa sácali, ktorí pomaly išli biť ministra Naďa. To nie je už o dobrom slove, to je o tom, že sa nastaví jasný systém. A áno, žiaľbohu, naša politická kultúra veľmi utrpela za posledné roky a možno tým aj týmto návrhom zákona, ktorý predkladá pani poslankyňa, sme na ceste späť ju trošku napraviť a dať do poriadku. Ale keď je niekto taký
===== Nastaví jasný systém. A áno, žiaľbohu, naša politická kultúru veľmi utrpela za posledné roky a možno tým aj týmto návrhom zákona, ktorý predkladá pani poslankyňa, sme na ceste späť ju trošku napraviť a dať do poriadku. Ale keď je niekto taký frajer, že vie sa tu oblievať vodou alebo vykrikovať hlúposti a vulgarizmy z lavice a bude mať zaplatiť 5-tisíc eur, tak podľa mňa sa potom na to bude inak pozerať. Toto považujem za cestu.
Ešte raz vďaka za ten návrh, pani poslankyňa.

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Štefan Kuffa.