60. schôdza

Ďakujem za slovo.
Tak môj predrečník vám vo faktickej, pán Kuffa, povedal, že odkiaľ to pochádza to zhrubnutie toho správania sa v parlamente, tak tomu sa už nemusím venovať.
Ja skôr, sme po devätnástej, budeme o chvíľočku končiť, tak ja si dovolím tak troška odľahčene na vás zareagovať. Vy hovoríte, neberte to osobne, ja len v dobrom, tak aj ja vám chcem len tak v dobrom. Hovoríte o tom, že by sa malo pristupovať k tomu poslaneckému mandátu s úctou, správaním, vyjadrovaním emócie by sa mali držať na uzde, hoc niekedy uletia. Ja s tým súhlasím, lenže ako chcem povedať, že my reprezentujeme krajinu, reprezentujeme Slovensko a v svojich platoch máme aj paušálne náhrady, ktoré máme na výdavky spojené s vykonávaním toho mandátu a aby sme to reprezentovali nejak dôstojne, tak súvisí to aj s oblečením. A ja vám poviem, vy prídete sem oblečený tak, jak ja chodím na turistiku, sa nehnevajte, to by ste nemuseli takto vystupovať tu v pléne Národnej rady pred národom. Mne sa nepáčilo, keď stredoškoláci chodili v kraťasoch do školy, troška úcta k tej inštitúcii, do ktorej prichádzam a vy už by ste mali byť natoľko rozumný, že aj aspoň to sako by sa hodilo, sako a košeľa na poslanca.
Zažil som jedného docenta, bola to prednáška z teórie elektromagnetického poľa, ktorý môjho kolegu, kamaráta vyhodil z prednášky, on mu tam prišiel doslova v plavkách na prednášku a on tam bol v obleku, vyhodil ho preč. Mali by ste byť dôstojne oblečený aj vy.

Ďakujem. Ja vo viacerých veciach môžem súhlasiť s tým, čo ste, pán poslanec, povedali, ale myslím si, že situácia dospela do takého bodu, že je potrebné urobiť aj takéto praktické kroky a zmeniť rokovací poriadok. Ja súhlasím s tým, že slovo má veľkú moc a my sme zodpovední za každé slovo, ktoré povieme a budeme sa za to zodpovedať, to vy viete veľmi dobre. Je to aj v Biblii napísané, a teda s týmto súhlasím a každý má začať od seba a súhlasím aj s tým, že, žiaľ, situácia je taká, že sa používa osobný útok vedome ako pracovná metóda a práve viacerí poslanci z tej kandidátky, kde ste vy boli zvolení, to používajú ako pracovnú metódu, ale tým, že ponížite svojho oponenta, vaše vecné argumenty sa nestanú silnejšími, ale slabšími, lebo ho nahneváte a šanca, že bude počúvať, rapídne klesá. A preto si myslím, že to úplne pragmatické riešenie je, keby sme sa zdržali osobných útokov a držali sa vecnej stránky toho, o čom sa rokuje a nepoužívali osobné útoky ako pracovnú metódu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja chcem len pripomenúť nielen pánovi Kuffovi, ale vlastne všetkým, že tento návrh zákona, ktorý predkladá pani poslankyňa Andrejuvová, on nevznikol tak, že by niekto bol urazený z toho, že poslanec opozície sa pozerá krivo na poslanca z koalície. Tento návrh zákona vznikol preto, že sú tu poslanci, ktorí sa nevedia ospravedlniť, keď urobia chybu. Ktorým keď uletia nervy, tak nevedia prísť za druhým, povedať prepáč, uznávam si chybu a, samozrejme, zaplatím aj pokutu. Lebo toto nie je materská škôlka a ani náboženský krúžok. Áno, platí kto do teba kameňom, ty doňho chlebom, len my sme najvyšší zákonodarný orgán v tejto krajine a keď ľudia, ktorí tu sedia, nie sú schopní rešpektovať elementárne pravidlá, tak je našou úlohou nastaviť tie pravidlá tak, aby sme ich boli schopní vynútiť. Krajina sa pozerá na ten parlament. Prial by som si, aby každý z nás bol schopný povedať prepáč, je mi to ľúto, budem sa správať inak. Len tu boli poslanci, ktorí sa oblievali vodou. Tu boli poslanci, ktorí trhali vlajky, ktorí sa sácali, ktorí pomaly išli biť ministra Naďa. To nie je už o dobrom slove, to je o tom, že sa nastaví jasný systém. A áno, žiaľbohu, naša politická kultúra veľmi utrpela za posledné roky a možno tým aj týmto návrhom zákona, ktorý predkladá pani poslankyňa, sme na ceste späť ju trošku napraviť a dať do poriadku. Ale keď je niekto taký
===== Nastaví jasný systém. A áno, žiaľbohu, naša politická kultúru veľmi utrpela za posledné roky a možno tým aj týmto návrhom zákona, ktorý predkladá pani poslankyňa, sme na ceste späť ju trošku napraviť a dať do poriadku. Ale keď je niekto taký frajer, že vie sa tu oblievať vodou alebo vykrikovať hlúposti a vulgarizmy z lavice a bude mať zaplatiť 5-tisíc eur, tak podľa mňa sa potom na to bude inak pozerať. Toto považujem za cestu.
Ešte raz vďaka za ten návrh, pani poslankyňa.

Tak všeobecne, ľudský tak zareagujem na vás kolegovia. Viete, skúsme sa tak každý možno sám nad sebou zamyslieť, nechcem nikomu vstupovať do svedomia, ani to. Ale vo všeobecnosti je to tak, že vždy je ľahšie toho druhého raniť, ako sa ospravedlniť. To ospravedlnenie z nás ide veľakrát veľmi, veľmi ťažko. A ja chcem byť vlastne taký chápavý a možno pochopiť aj tých kolegov, z ktorých to jednoducho nejde. Niekto má problém s tým ospravedlnením, iný sa ospravedlní hneď, ďalší možno mu nejaký deň-dva trvá, kým ho prejde nejaký ten hnev. Takže ale myslím si, že v konečnom dôsledku mali by sme sa ospravedlniť. Ale to je málo, pán kolega, ospravedlniť sa. My by sme si, pán kolega, mali odpustiť.
Viete a toto mi tuná chýba, tá zákernosť, ktorá sa tu zaviedla cez toto volebné obdobie, je čosi absurdné. Zákernosť v rámci, by som povedal, kolegiality, poslanec voči poslancovi.
A to že sa zhoršila politická kultúra. Vy to nehovorte, že teraz za toto volebné obdobie. Ja som tu bol pred 10 rokmi, bola katastrofálna. Tiež sa tu trhali vlajky, aj makety, aj bitky boli tuná. Netvárme sa, že to teraz tu prišla taká politická nekultúra. Tá politická nekultúra, kolegovia, a môžte si to pozrieť zo záznamu, ja by som vám vedel aj menovať tuná aj poslancov Národnej rady, ktorí sa takto správali, dnes sú vo vašej koalícii. Netvárme sa takto, že to teraz prišlo. Vôbec nie.
A kolegovi sa ospravedlňujem, keď som prišiel takto oblečený, ale dal som si to odobriť vaším koaličným poslancom, či nebudete pohoršení. Vidím, že niektorí boli pohoršení. Ale prišiel som zo stretnutia a chcel som byť na tej rozprave. Mi to prepáčte, ale bol som celý deň v obleku a nestihol som sa teraz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Je iba nejaké štyri poznámky. Len aby som upresnila, táto malá novela rokovacieho poriadku zahŕňa také dva body. Prvý z nich je, aby sa aplikovali, aplikoval § 32 rokovacieho poriadku aj na zasadanie výborov. Čiže to nie je niečo, čo by bolo niečo nové v tomto pléne. Je to len analógia, aby to platilo aj na výboroch. Čo si myslím, že je úplne normálne, nie je to nič divné.
A druhá časť sa týka určenia pokút podľa § 139 ods. 1 a 4 ide o 1 000 eur a 500 eur. V súčasnosti môže mandátový a imunitný výbor uložiť pokutu do výšky 1 000 eur a do výšky 500 eur. A my to stanovujeme v týchto dvoch odsekoch na pevné sumy. A verím, že v budúcnosti sa príjme aj etický kódex poslanca, aspoň nejaký základný. Ja nemám problém so slovnou kreativitou poslancov, ale aj na mandátovom a imunitnom výbore sa častejšie stretávame, a teda zasadáme oveľa viac ako akokoľvek inokedy v minulých volebných obdobiach a vidím, že sa to nejakým spôsobom ako keby to stúpa. Čiže tá, žiaľ, nazvem to tak, že faktické tvrdenie niektorých kolegov by mali byť, by sa mali nad nimi zamyslieť, pretože mnohokrát označujú iných kolegov veľmi hanlivými alebo vecami, ktoré nie sú fakticky pravdivé a nedokážu sa za to ani ospravedlniť.
Aj na tejto schôdzi budeme rokovať o pokute pre pána poslanca, nášho kolegu, na konci schôdze. Takisto parlament môže rozhodnúť, či túto pokutu potvrdí, ktorú navrhoval mandátový a imunitný výbor, alebo nie.
A už iba na záver, teraz nemyslím na prejavy kohokoľvek, kto tu dneska vystúpil k tejto téme, ale ja určite nie som za žiadne zrušenie výrokovej imunity. Som za pomerne širokú slobodu slova a s tým súvisí, že aj hlúpy prejav má byť chránený.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona sa zosúlaďuje hierarchia statusov ochrany udeľovanej cudzincom v Slovenskej republike s právom Európskej únie. Systémovo sa upravuje prvotná integrácia v pôsobnosti ministerstva vnútra pre azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Popri jednorazovom príspevku sa do zákona zavádza aj integračný príspevok.
Táto pomoc pre osoby s už udelenou medzinárodnou ochranou síce existovala aj doteraz, ale integračné príspevky boli poskytované len z fondov Európskej únie. Táto finančná podpora nie je v súčasnosti legislatívne zakotvená a v prípade výpadku medzi jednotlivými obdobiami čerpania fondov ju musí v rámci svojich medzinárodných záväzkov zabezpečovať štát. Integračný príspevok má azylantom a osobám s poskytovanou doplnkovou ochranu pomôcť po udelení medzinárodnej ochrany preklenúť počiatočné problémy s ich integráciou do spoločnosti.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, aj keď súčasnou prioritou Slovenska je riešenie situácie osôb z Ukrajiny, prostredníctvom dočasného útočiska je potrebné venovať pozornosť aj osobám s udeleným azylom alebo doplnkovou ochranou, a preto si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vám ako určený spravodajca výboru predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1268 zo 16. februára 2022 pridelila návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská.
Ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. A výbor pre obranu a bezpečnosť odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Z uznesení výborov vyplývajú, vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, teda je tam jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je uvedený pod bodom III spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.
Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť č. 141.
Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, milá kolegynka, vážení kolegovia a vážený pán minister vnútra, máme tu novelu zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle. Dalo by sa očakávať alebo očakávali by sme, že táto novela bude inšpirovaná a cielená na situáciu, inšpirovaná situáciou a cielená na riešenie situácie ľudí utekajúcich pred konfliktom z Ukrajiny na Slovensko alebo cez Slovensko, ale v skutočnosti o týchto ľuďoch, o týchto trpiacich ľuďoch nie je v tejto novele ani jedno jediné slovo. A to nielen v paragrafovom znení, ale ani v dôvodovej správe.
To znamená, túto novelu zákona o azyle nemôžme hodnotiť optikou konfliktu na Ukrajine, ale musíme sa na ňu pozerať výlučne optikou toho, akým spôsobom zmení azylovú legislatívu na Slovensku, akým spôsobom zmení postavenie ľudí, ktorých sa tento zákon dotýka, to znamená azylantov, cudzincov a tak ďalej oproti obyvateľom Slovenskej republiky.
No, a tak ako som kritizoval túto novelu zákona o azyle aj na rokovaní Brannobezpečnostného výboru Národnej rady, tak si dovolím zopakovať tú kritiku aj tu v pléne, pretože ide o otázku, ktorá nebola do začiatku rokovania o tomto návrhu nijakým spôsobom zmenená alebo vyriešená.
Pán minister vie, že ja som na výbore najviac zo všetkého kritizoval navrhované znenie § 28, ktoré hovorí práve o tých finančných príspevkoch žiadateľom o azyl, nazývaných v tomto zákone azylantom, cudzincom, budem to zjednodušene, zjednodušene nazývať azylant, kde v § 28 sa zavádzajú dve, dva nové, dva nové príspevky. To znamená, schválením tejto novely vznikne týmto azylantom zákonný nárok, zákonný nárok na tieto príspevky zo strany Slovenskej republiky, a to je podľa § 28 ods. 2 taký ten jednorazový príspevok vo výške 1,5-násobku sumy životného minima, ktorý v podstate nejako nenapádam, lebo áno, tí ľudia, všetci tí azylanti by mali byť, pretože chceme veriť a chceme dúfať, že Policajný zbor to vie roztriediť, azylantov od kadejakých ekonomických migrantov, takže ak sa bavíme o azylantoch, tak áno, všetci tí azylanti by mali byť v ťažkých podmienkach, a keď jednému alebo každému z nich teda štát vyplatí 1,5-násobok sumy životného minima na to, aby nejakým spôsobom sa mu uľahčil ten, to azylové, azylové konanie alebo ten, ten azylový proces, tak s tým, s tým v podstate nejako veľmi problém nie je.
Čo je však veľký problém, čo je však o to väčší problém ako tento § 28 ods. 2, je § 28 ods. 4, ktorý hovorí o tom, že azylantom, ktorým sa poskytne doplnková ochrana, sa poskytne príspevok vo výške 1,75-násobku sumy životného minima po dobu šiestich mesiacov. Problém nie je, vážení kolegovia, milá kolegynka, problém nie je v tom, že by sa im nejaký príspevok mal poskytnúť, týmto ľuďom, problém je v tom, ako je stanovený a v akej výške je tento príspevok stanovený.
Máme dnes na Slovensku stanovenú sumu životného minima, ktorá je pre dospelú osobu určená na rok ’22, 2022, vo výške 218 eur. Pre dieťa je určená vo výške 99 eur. A azylant, cudzinec, ktorý príde na Slovensko, bude od Slovenskej republiky dostávať 402 eur. Ešte raz to zopakujem: občan Slovenskej republiky 218 eur, dieťa občana Slovenskej republiky 99 eur, azylant 402 eur.
Mali sme s pánom ministrom na výbore debatu, diskusiu, akým spôsobom by sa táto otázka mohla vyriešiť. A ja som povedal áno, ak chcete, ak chcete týmto azylantom dávať 402 eur, tak to ale upravte tak, aby z toho mali profit aj občania Slovenskej republiky, a síce úpravou výšky životného minima. Ale ak je raz životné minimum stanovené ako nejaká suma, ktorá musí stačiť občanom na život, tak nie je možné, aby cudzinci mali na svoj život 1,75-násobok tejto sumy, to znamená jeden a trištvrtenásobok toho, z čoho mali by v tých najhorších extrémnych podmienkach vyžiť občania Slovenskej republiky.
Považujeme to za absolútne diskriminačné, považujeme to za absolútne neférové nielen z pohľadu výšky životného minima, ale aj z pohľadu výšky dôchodkov ľudí, ktorí celý život pracovali, platili dane a odvody. Zoberte si, že ešte stále je na Slovensku veľmi veľa ľudí, ktorých dôchodok nedosahuje týchto 402 eur. A ja sa teraz pýtam optikou týchto ľudí, v čom sú one... oni menejcenní ako tí cudzinci, ktorí sem prídu. V čom je človek, ktorý celý život platil dane, odvody, pracoval a má dnes dôchodok napríklad 380 eur, v čom je on horší ako cudzinec, ktorý tu neodpracoval ani deň, ktorý tu nezaplatil ani euro daní a dostane od štátu 402 eur?
Dvanásť rokov som robil v školstve. V školstve a v sociálnych službách pracuje dodnes mnoho ľudí, ktorým sa musí ich mzda dorovnávať, aby vôbec dosiahla mzdu predpísanú tabuľkami. A na toto peniaze mnohokrát nie sú, mnohokrát tí ľudia na takéto dorovnanie mzdy, ktorá im patrí, čakajú aj štvrť roka. To je z praxe, to sa nedá spochybniť, aj štvrť roka. A zrazu keď chceme byť štedrí pre cudzincov, pre azylantov, zrazu sa proste peniaze nájdu. Preto aby ste nepovedali, kolegyne, kolegovia, že tu len kritizujem, tak sa preto pýtam, a resp. dávam pánovi ministrovi návrh, aj keď on na výbore argumentoval tým, že to nie je v kompetencii ministerstva vnútra, ale vláda je len jedna a vládu posudzujú ľudia ako celok, prečo sme nešli cestou úpravy sumy životného minima. Prečo sme nešli tou cestou, že by sa životné minimum zdvihlo na takú sumu, aby keď už chceme, tak aby aj tí cudzinci, tí azylanti mali len 1-násobok životného minima? Nemôžu mať 1,75-násobok, kým naši vlastní občania majú 1-násobok. A ešte aj na tú jednotkovú sumu životného minima, ešte aj na tú im vie siahnuť exekútor. Je to z nášho pohľadu absolútne diskriminačné.
Ničím nie je tento koeficient 1,75-násobku v prospech cudzincov oproti občanom Slovenskej republiky, ničím nie je ani v tejto dôvodovej správe tohto návrhu zdôvodnený, nijako to nie je odargumentované, vyargumentované, že prečo by to presne tak malo byť, takže ja by som dal tu v rozprave návrh na to, aby táto novela, tento návrh bol stiahnutý a prepracovaný.
Ďakujem pekne.

Ja by som kolegu Kotlebu doplnil iba v tom, že pomôcť utečencom, resp. azylantom je jedna vec, ale snaha o ich integráciu na Slovensku aj vo forme toho, že im budeme poskytovať nejaké integračné príspevky, tak to je niečo úplne iné, lebo integrovať utečencov, resp. azylantov, to už nie je len o tom, že ich sem pustíme, že sa budeme o nich možno dočasne starať, že im budeme pomáhať, keď utiekli pred vojnou, a potom, keď tá vojna skončí, tak sa do svojich domovských štátov vrátia.
Integrácia znamená, že tu, v podstate znamená, zostanú natrvalo, že sa tu usadia, že tu budú možno pracovať niektorí, možno niektorí ani nebudú vôbec pracovať. No ale to v každom prípade, každý, kto uvažuje nad tým rozumne, tak vie, že to znamená totálne ohrozenie jednak slovenského trhu práce, slovenských zamestnancov a znamená to aj obrovské riziko vôbec pre demografiu na Slovensku, pretože... a vôbec pre etnické zloženie, lebo uvedomme si, že ak sa sem dovalí 0,5 mil. utečencov a je jedno úplne, z akej krajiny teraz príde, tak to úplne zmení štruktúru slovenskej spoločnosti a môže nás to naozaj aj ako štát, aj ako národ ohroziť.
A naozaj platí aj to, že štát sa nesmie ani vláda sa nesmie správať k vlastným občanom a k vlastnému národu ako macocha, nemôže uprednostňovať cudzincov, nemôže uprednostňovať nejakých cudzích ľudí pred svojimi vlastnými občanmi. To je absolútne neprijateľné. A štát, ktorý sa takto správa, tak jednoducho to taký tu... alebo takúto vládu, ktorú, ktorá uprednostní cudzích pred vlastnými, tak treba okamžite vymeniť.

Ďakujem kolegovi Schlosárovi za faktickú poznámku, len ešte by som to upresnil, pretože poslancom, vládnym činiteľom sa žije dobre, majú dobré platy, ale mnohí si možno ani nevedia predstaviť, aké to je, keď človek, dôchodca, ktorý naozaj celý život robil, poctivo pracoval, poctivo tu platil dane, odvody, budoval tento štát, staval tu možno byty, pracoval v škôlke, vychovával deti, obetoval sa, tak dnes, kolegyne, kolegovia, dnes rozmýšľa, či pôjde k zubárovi, lebo ak zaplatí za zubára 80 alebo 100 eur, tak má úspory štvrťročné, polročné úspory má v háji, má minuté. Ten istý človek rozmýšľa, či bude kúriť len cez víkend, alebo bude kúriť aj piatok, pretože tie ceny vďaka úplne liberálnej štátnej cenovej politike ceny energií išli tak vysoko hore, že proste mnoho ľudí si nemôže dovoliť kúriť tak, ako by chcelo.
A v tejto situácii, vážení predstavitelia vlády, v tejto situácii vy idete ľuďom, ktorí tu nič pre Slovensko nespravili, dávať 1,75-násobok toho, z čoho by mali, mali dokázať podľa vás vyžiť občania Slovenskej republiky v tom najťažšom prípade. Ja vás naozaj prosím, aby ste sa nad týmto návrhom zamysleli a aby ste buď upravili tento koeficient na 1-násobok, keď už tak, alebo aby ste išli cestou úpravy sumy životného minima, aby to pre tých ľudí na Slovensku nebolo diskriminujúce a aby znova nemali ešte väčší pocit, že vláda tu slúži kadekomu, len nie občanom Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.