60. schôdza

Vážený pán podpredseda, milá kolegynka, vážení kolegovia, stanovenie platov poslancov Národnej rady a ústavných činiteľov a všetkých ostatných funkcionárov štátu, ktorých plat sa ďalej odvíja od platu poslanca Národnej rady nie v závislosti od fiktívnej priemernej mzdy, ale v závislosti od reálnej minimálnej mzdy, predkladáme od vstupu Ľudovej strany Naše Slovensko do Národnej rady Slovenskej republiky už asi štvrtýkrát. Jednoducho sme presvedčení o tom, že len vtedy, keď politici budú platení nie od virtuálnych nejakých hodnôt alebo tabuliek, ale od čísel, s ktorými musia obyvatelia Slovenskej republiky reálne každý deň žiť, len vtedy politici začnú mať aspoň, vládni politici, začnú mať aspoň trošku záujem o skutočne reálne zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov Slovenska.
Stačí sa ísť pozrieť na východ od Nitry, koľko ľudí zarába priemernú mzdu, ktorá je dnes vo výške viac ako 1 100 eur. V skutočnosti regióny východne od Nitry, to znamená už aj Banská Bystrica, veľmi málo ľudí v týchto regiónoch dosahuje priemernú, tzv. priemernú mzdu. Drvivá väčšina ľudí zarába práve v tom pásme pod priemernou mzdou, to znamená nad minimálnou, ale pod priemernou mzdou. Nastavenie platov poslancov a všetkých zodpovedajúcich politikov, napríklad aj sudcov, od, v závislosti od minimálnej mzdy by priblížilo, priblížilo vnímanie reality na Slovensku tými politikmi tak, aby sa vedeli ako keby viac vžiť do situácie ľudí, ktorí sa ničím neprevinili, nerobia žiadnu chybu vo svojom živote, poctivo pracujú, plnia si pracovný týždeň, chodia normálne do práce každý deň, ale zarábajú minimálnu mzdu. Poviete si, že no ale však to je nízko kvalifikovaná mzda a teda práca, však keby sa lepšie učili, alebo keby mali nejaké, viac snahy, tak by zarábali viac. No ale, vážení kolegovia, vážené kolegyne, no nie je to tak, nie je to tak. Choďte do, ešte viac na ten východ aj od Banskej Bystrice, na východné Slovensko, do regiónov, kde skutočne je problém ešte aj teraz s prácou a mnohí ľudia, ak nechcú odísť zo svojich domovov, nechcú opustiť svoje rodiny, tak mnohí musia pracovať za minimálnu mzdu.
A na druhej strane, nastavme si úprimne zrkadlo, koľko poslancov aj tu v parlamente má nejaké skvelé vzdelanie, vďaka ktorému by mohli povedať, že však ja by som za minimálnu mzdu nikdy nerobil. A koľkí sa sem do parlamentu na džob snov dostali nie vďaka vlastnej šikovnosti, ale vďaka tomu, že nejaká ich strana získala veľký počet mandátov a jednoducho sa zviezli, lebo inak by sa nikdy neprekrúžkovali alebo ich životný príbeh a ich schopnosti by nestačili na to, aby zarábali lukratívny plat poslanca Národnej rady?
Preto náš záujem je vlastne o tom, aby v čase stupňujúcej sa inflácie a v čase stupňujúcej sa neistoty ľudí z bežného života, z toho, čo bude zajtra, čo bude o týždeň aj vďaka chaotickým vládnym rozhodnutiam a nariadeniam, aby sa politici, sudcovia a všetci tí, ktorí si myslia, že sú niekde nad, aby sa vrátili zase naspäť trošku na zem. Naspäť trošku na zem.
A nie je jednoduchší recept na toto ako stanovenie alebo určovanie tých platov práve z tej reálnej, fyzicky hmatateľnej minimálnej mzdy, ktorú na Slovensku musí zarobiť každý, kto robí na plný pracovný úväzok. Znamenalo by to zhruba tretinový pokles platov poslancov, tretinový pokles platov všetkých tých ostatných funkcionárov a znamenalo by to ešte aj ďalšiu vec a síce, že by sa znížil rozdiel medzi minimálnou a priemernou mzdou, pretože ako tu povedal aj kolega Beluský, tá virtuálna priemerná mzda, tak jej výška je tvorená aj veľkou skupinou dobre zarábajúcich politikov, ktorí vlastne svojimi platmi ťahajú výšku priemernej mzdy hore. Ale ak by títo politici zarábali od minimálnej mzdy, tak, naopak, by sa rozdiel medzi minimálnou a priemernou mzdou znížil. Nehovoriac už o tom, že akosi intuitívne by v tomto prípade politici, vláda aj poslanci hľadali cestu na to, aby mohli zvyšovať minimálnu mzdu, pretože so zvýšením minimálnej mzdy by sa zvyšovali aj ich platy.
Takže takéto rozhodnutie by v podstate spôsobilo ekonomický alebo zlepšenie ekonomickej situácie pre tie najskromnejšie vrstvy obyvateľstva, pracujúceho slušného obyvateľstva a ľudia by na svojich výplatách pocítili zlepšenie kvality svojho života a možno aj zníženie niektorých cien, na ktoré má štát dosah, pretože zrazu by si aj tí politici uvedomili, že keď majú o tretinu nižšie výplaty, tak vlastne všetky tie produkty a služby sú o tretinu drahšie, sú o tretinu menej dostupné, sú jednoducho príliš drahé.
A keby sa tak začali na to pozerať politici len pre jeden jediný dôvod, že by sa táto zmena dotkla ich výplat, tak by sa ten život zlepšil aj pre tých, nazvem to tak paradoxne, obyčajných ľudí. Pretože Obyčajní ľudia dnes tvoria najväčšiu silu v tomto parlamente, ale pre tých obyčajných ľudí sa, paradoxne, toho za tie dva roky vlády Obyčajných ľudí zmenilo najmenej. Teraz je možno čas na to, aby tí najobyčajnejší ľudia v tomto parlamente ukázali, že skutočne chcú pomôcť obyčajným ľuďom a že si uvedomujú, že je najvyšší čas prispôsobiť platy politikov životnej úrovni obyvateľov.
Neexistuje jedno jediné kritérium na to, prečo by tento návrh mal byť odmietnutý. Ak v minulosti niekto hovoril o tom, že napríklad aj sudcovia sú platení z, alebo ich platy vychádzajú z platov poslancov a tie sa zase vypočítajú z priemernej mzdy a že znížením týchto platov by sa zvýšila korupcia napríklad v súdnictve, tak po tej všetkej špine, ktorá za posledný rok, za posledné mesiace vyšla ohľadom správania sa sudcov napríklad na Špecializovanom trestnom súde, videli sme tú aféru zo včera, ilúzie museli padnúť a kto sa chce nechať skorumpovať v akejkoľvek funkcii, či už je to sudca, alebo politik, tak sa nechá skorumpovať bez ohľadu na výšku svojho platu. Kto je čestným človekom, kto je čestným politikom, kto je čestným sudcom, tak ten sa skorumpovať nenechá bez ohľadu na to, či zarába o 500 euro viac, alebo o 500 euro mesačne menej.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pouvažujte nad tým, či z úcty k ľuďom, ktorých život je čoraz ťažší na Slovensku, z úcty k ľuďom, ktorí skutočne rozmýšľajú nad tým, že keď pošlú svoje dieťa na internát, tak už mu nebudú mať z čoho zaplatiť desiatu, alebo nad tým, že keď si zaplatia servis auta, tak už nebudú mať za čo doňho natankovať, tak či z úcty k týmto ľuďom – pracujúcim, slušným – nie je najvyšší čas, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že platy politikov a funkcionárov štátu nebudú počítané z priemernej mzdy, ale zo mzdy minimálnej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Práve preto by aj tí všetci, koho sa dotkne, by mali vnímať to, aká je tá priemerná mzda, aká je minimálna mzda, pretože tá priemerná mzda, ktorá je evidovaná na rok 2022, v sume skoro, niečo teda cez 1 200 eur a minimálna mzda je 646 eur, tak tá priemerná mzda je absolútne uletené číslo, pretože možno tu v Bratislave, keď sa to spriemeruje, áno, ale ak sa niekto pozrie na stredné Slovensko, tak priemerná mzda je niečo okolo tej minimálnej mzdy. A ak sa to spriemeruje, tak veľmi nám to skresľuje obraz. Čiže na toto by sme sa mali hlavne pozrieť, aby tá priemerná mzda bola úplne niekde inde. Ako jedna vec, čo nám hovoria štatistiky, a druhá vec je, ako tí ľudia z tých peňazí majú naozaj vyžiť. A naozaj niektorí poslanci, ktorí sem prišli možno po škole, ani nevedeli, ako sa sem dostali, a možno nemajú odpracované v normálnom zamestnaní ani jeden deň, tak si to nevedia ani sami predstaviť. A takto by mohli prísť k tomu a zistiť, čo to je naozaj reálny život.

Pani poslankyňa Magdaléna Sulanová s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne.
Na základe skúseností, ktoré máme pri kontaktoch s občanmi – a nielen s našimi voličmi, ale všeobecne s občanmi – treba konštatovať, že posledný nárast platov poslancov a iných politických a vládnych činiteľov dosť kole oči občanom a je to, pôsobí to ako červené súkno na býka. To je jednoducho fakt a to je naša skúsenosť. To je na jednej strane.
Na druhej strane je zase prirodzené, že každý chce zarábať čo najviac a, samozrejme, poslancom lichotilo, hlavným tým novým, ktorí v predchádzajúcom volebnom období neboli poslancami, že tá výška platu je taká, aká je. Je pomerne vysoká. A je každému prirodzené, že na dobré sa ľahko zvyká a ťažko, ťažšie odvyká a každý je rád tomu. A preto si myslím, že keby sme urobili takéto gesto aj vzhľadom na to všetko, čo tu bolo povedané, aj vzhľadom na tú situáciu, ktorá momentálne v republike je, si myslím, že by to bolo úžasné gesto voči občanom a ukázali by sme, že nie sme takí pažraví, ako sa o nás hovorí, a vieme sa aj v prospech občanov aj vzhľadom na situáciu vzdať.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda.
No, ďakujem za reakcie kolegom, samozrejme, za podporné a súhlasné. A skutočne, keď si uvedomíme, kolegyne, kolegovia, tí, čo ste tu boli v minulom volebnom období, že v minulom volebnom období bol čistý plat poslanca Národnej rady, ktorý cinkol na účet, tritisíc zhruba tristo eur a dnes je to 4 500 eur, že za štyri roky stúpol o 1 200 eur, tak je to proste obrovské číslo. 1 200 eur v priebehu dvoch rokov, o viac ako 33 % narástol plat. Ak si spomínate na to, že v podstate bolo zrušené to zmrazenie platu, ste odhlasovali zrušenie zmrazenia poslaneckých platov a keď len poslancom narástol plat o 1 200, o koľko musel narásť plat ľuďom, funkcionárom štátu, ktorých plat sa počíta ako násobky poslaneckého platu, či už sú to spomínaní sudcovia Špecializovaného trestného súdu, kde to je 1,3-násobok, či je to plat prezidentky republiky, či je to plat iných predstaviteľov aj štátnych podnikov, ktorí sa počítajú z platu poslanca. To sú brutálne nárasty platu. Brutálne nárasty platu, kde človek z minimálnej mzdy, ktorý robí za minimálnu mzdu, zarobí za dva mesiace toľko, o koľko narástol plat poslanca oproti minulému volebnému obdobiu. To je absolútne nepomer a možno by to skutočne bolo dobré gesto aspoň v prvom čítaní podporiť tento návrh, aby sa o tom rozpútala celospoločenská diskusia a nastavili sa nové stropy platov štátnych funkcionárov.
Ďakujem pekne.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Marek Kotleba, Stanislav Mizík.
Cieľom legislatívneho návrhu je potrestať páchateľov obzvlášť závažného zločinu úkladov proti Slovenskej republike a v nadväznosti na to aj páchateľov obzvlášť závažného zločinu vlastizrady v každom prípade bez ohľadu na to, čo si, či ich spáchali násilím, alebo hrozbou násilia.
Súčasná legislatíva neumožňuje potrestať osoby, ktoré ohrozujú samotnú existenciu Slovenskej republiky, jej samostatnosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo ústavné zriadenie, dokonca ani vtedy, keď tak konajú v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom, ak sa tohto mimoriadne hanebného a nebezpečného konania nedopustia násilím alebo hrozbou násilia. Takýto právny stav považujeme za neprípustný. Umožňuje totiž uniknúť trestnoprávnej zodpovednosti a spravodlivému trestu osobám, ktorých konanie poškodzuje samotnú podstatu nášho štátu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Samotná novela zákona o verejnom obstarávaní bola vypracovaná ako iniciatívny materiál, a to v reakcii na vojnovú agresiu Ruskej federácie na Ukrajine. Podľa § 89 zákona Národnej rady Slovenskej republiky sa navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky, aby bol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválený v skrátenom legislatívnom konaní.
Odôvodnenie prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva zo súčasnej mimoriadnej situácie, v ktorej je potrebné posilniť bezpečnosť štátu. Jedným z aspektov bezpečnosti je aj hospodárska závislosť na krajinách, ktoré môžu predstavovať bezpečnostné riziko pre záujmy Slovenskej republiky. Túto závislosť je potrebné urýchlene znižovať a rovnako platí, že v dnešnej situácii potrebuje mať štát efektívnejšie nástroje na obstarávanie tovarov a služieb v oblasti bezpečnosti. Predkladaný návrh zákona sa zameriava na dve oblasti úprav. Prvá oblasť je doplnenie mechanizmu na obmedzenie účasti vo verejnom obstarávaní a druhá oblasť je zjednotenie podmienok použitia priameho rokovacieho konania v čase núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie pre civilné zákazky a zákazky v oblasti obrany.
Cieľom návrhu zákona je umožniť na centrálnej úrovni reagovať najmä na bezpečnostné hrozby a situácie podobné k dnešnej situácii na Ukrajine, prípadne na ďalšie bezpečnostné hrozby, ktorým môže naša krajina v budúcnosti čeliť. Novela umožní vláde Slovenskej republiky reagovať na situácie, kedy je najmä z bezpečnostného hľadiska potrebné, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia v určitých oblastiach nevstupovali do zmluvných vzťahov s dodávateľmi z konkrétnych krajín alebo pri konkrétnych technológiách. Takisto táto novela umožní prikázať verejným obstarávateľom a obstarávateľom nekontrahovať určité typy komodít od subjektov, ktoré majú sídlo v konkrétnom štáte alebo využívať kapacity týchto subjektov.
Predkladaným návrhom sa zároveň takisto zjednocuje úprava použitia priameho rokovacieho konania v čase núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie, pretože súčasná právna úprava umožňovala použitie výnimky podľa § 11 ods. 2 len pre civilné zákazky a len pre verejných obstarávateľov, nie pre zákazky v oblasti obrany, ktoré sú práve v súčasnej situácii významné. Súčasná právna úprava pri civilných zákazkách umožňuje v krízovej situácii uzavrieť zmluvu s dodávateľom, ktorý nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, avšak v obranných zákazkách a pri obstáravateľoch to možné nie je. Tento rozdiel nemá žiadny legitímny dôvod a navrhuje sa odstrániť. Ide však len o možnosť uzavrieť zmluvu, nie o oslobodenie spod povinnosti do zápisu registra partnerov verejného sektora. Dodávateľ bude naďalej povinný dať sa zapísať, avšak stačí, ak tak urobí pred poskytnutím platby, odmeny, a nie pred uzavretím zmluvy.
Dôvody na použitie skráteného legislatívneho konania sú naplnené v oboch prípadoch navrhovaných úprav, jednak súčasná bezpečnostná situácia vytvára potrebu okamžitej reakcie v oblasti obranných zákaziek, a to aj postupom priameho rokovacieho konania, pričom dnešné znenie § 11 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní z formálneho hľadiska neumožňuje pri obranných zákazkách využiť tú istú výnimku z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora, ako je to pri civilných zákazkách.
Ide o nejednostnosť právnej úpravy, ktorá môže spôsobovať komplikácie pri nutnom zabezpečení potrieb spojených s obranou a bezpečnosťou Slovenskej republiky.
Druhá oblasť úpravy je potrebná z dôvodu, že je v záujme bezpečnosti Slovenskej republiky, aby v tejto mimoriadnej situácii mohla v súlade s európskym právom prikázať verejným obstarávateľom nekontrahovať určité typy komodít od subjektov, ktoré majú sídlo v konkrétnom štáte alebo využívať kapacity v týchto, týchto subjektov. Schválenie návrhu zákona tak vytvára priestor pre ochranu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky v oblasti prístupu k štátnym zákazkám zo strany subjektov so sídlom v štáte, ktorý sa podieľa na súčasnej invázii na Ukrajine.
Návrh zákona bol spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie schválený vládou Slovenskou republiky 16. marca.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o súhlas so skráteným legislatívnym konaním k novele zákona o verejnom obstarávaní.
Na záver by som vás chcela poprosiť, aby vecnú diskusiu, budem tu aj po popoludní, aby prípadne vecnú diskusiu o konkrétnych ustanoveniach sme mali potom o samotnom návrhu, návrhu zákona. Ale, samozrejme, som pripravená odpovedať na všetky otázky.
Takže ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená podpredsedníčka vlády, pani ministerka, kolegovia, kolegyne, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 938 z 18. marca 2022 pridelil výboru pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 949) s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Predseda výboru zvolal schôdzu výboru k návrhu na skrátené legislatívne konanie na dnešný deň, 22. marca 2022.
Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Predseda výboru ma poveril, aby som predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený predseda... pán predsedajúci, dajte, prosím, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, mám len takú krátku otázku k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. V zásade principiálne vidím, naozaj že táto hrozba bezpečnostná tu je, a jednoznačne oceňujem, že týmto spôsobom sa smeruje teda novela tohto zákona o verejnom obstarávaní. Máme skúsenosti aj napokon už aj z blízkeho zahraničia, vieme, že v Česku sa rozhodla vláda pri jednom konkrétnom projekte ako reakciu práve na ten podpaľačský útok vo... teda myslím, že Vrbětice sa to volalo, tak pri výstavbe, plánovanej výstavbe nového jadrového bloku v Dukovanoch, tak vyradili zo súťaže ruského dodávateľa Rosatom, čím teda znížili, samozrejme, aj rozsah teda možnosti týchto dodávok, ale vnímam to aj ako celkom relevantnú a správnu odpoveď.
Keď ale teraz hovoríme tak o tom skrátenom konaní, tak som sa chcel spýtať pani predkladateľky, že či nejakým spôsobom monitorujú, majú nejak zmonitorované, že či je teraz tak naozaj veľmi akútne hneď ísť do, ísť do skráteného konania, že teda či sa plánuje v súčasnosti nejaká veľká zákazka, v ktorej by mohol byť účastný práve nejaký rizikový partner a pre ktorý by sme mali vlastne takúto, takéto opatrenie urobiť čo najskôr, čiže to je taká ako jednoduchá otázka, inak vnímam to ako naozaj že veľmi dôležité, že takúto úpravu ideme robiť.
Ďakujem.