65. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, ďakujem pekne za toto vaše zhodnotenie a najmä to odôvodnenie tohto návrhu. Treba povedať a tu by som chcel podotknúť na tomto mieste, že aj samotná Európska komisia pre efektívnu justíciu odporúča jednotlivým krajinám pri súdnej reforme túto robiť tak, aby mala podporu zdola, teda podporu od samotného justičného stavu, pretože len veľmi ťažko robiť takúto podporu, keď prevažná časť odbornej verejnosti, ktorej sa týka, má proti tomu výhrady a má ju potom realizovať v praxi. Len ťažko sa v praxi realizujú reformy a kroky, s ktorými jednotliví adresáti týchto krokov nesúhlasia a navyše pokiaľ sami sú presvedčení o tom, že nesplní ten cieľ, ktorým je zefektívnenie a zrýchlenie súdnych konaní. Dokumentovať to snáď ani netreba. Každý ste do svojich mailových schránok dostali množstvo protestov od jednotlivých sudcovských rád z jednotlivých súdov, takže to len dokazuje to, že táto reforma nemá podporu v rámci justičného stavu a že tu nejde o nič iné len o to, aby boli minuté peniaze z plánu podpory a odolnosti Európskej únie a že tu ide o to, aby sa znova vybudovali nejaké nové budovy pre jednotlivé súdy.
Ďakujem.

Pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán podpredseda Blanár, v tvojej rozprave, resp. v tvojej reči ohľadne tejto naozaj nezmyselnej zmeny súdnej mapy bola veľmi dôležitá jedna veta a túto vetu si dovolím zopakovať. Naozaj peniaze z Európskej únie v rámci programu obnovy plánu a odolnosti nie sú darom, ktorý nám Európska únia nejakým spôsobom zvláštne dáva. Ale je to, nie je to, pani ministerka, ani nenávratná pôžička. Toto všetko budeme musieť vrátiť. Všetko budeme musieť vracať, všetci daňoví poplatníci, tento jeden obrovský balík peňazí, skoro 600 miliónov, ktoré je presne určené na túto zmenu súdnej mapy alebo zmenu skvalitnenia súdov, akokoľvek to nazvete, pretože už možno ani sama neviete, akým spôsobom to máte nazvať, pretože robiť reformu na deformu, to už je také veľmi zvláštne.
Kolega Susko tiež veľmi správne poznamenal, že v našich poslaneckých mailových schránkach je niekoľko desiatok mailov od rôznych sudcovských organizácií a stavov, ktoré poukazujú na to, že táto reforma naozaj nemá zmysel. Nie je dostatočne pripravená, nie je kvalitne spracovaná a ak samotní sudcovia, vyšší súdni úradníci a pracovníci súdov s takouto reformou nieže nesúhlasia, ale tvrdia pravý opak toho, čo tvrdíte vy na ministerstve, tak potom je namieste a obligatórna otázka vzniká, že kto má vlastne pravdu. Vy z pozície ministerky spravodlivosti alebo priamo sudcovia a všetci zamestnanci súdov, ktorí s touto problematikou prichádzajú každodenne do styku. Čiže ja sa skôr prikláňam na adresu a na stranu súdov, sudcov, súdnych úradníkov, že asi v tejto problematike sú zbehlejší a kompetentnejší ako samotné ministerstvo spravodlivosti.

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán podpredseda Juraj Blanár. Nech sa páči.

Ďakujem za vaše faktické poznámky, kolegovia. Chcem ešte raz dať do pozornosti vyjadrenie aj členky Súdnej rady, ktoré som citoval, ktoré hovorí samo za seba, a doplním aj kolegu Suska, že to nie sú len profesné organizácie, samotní sudcovia, zamestnanci nesudcovia tých súdov sú významne proti tomu, ale sú tam aj zásadné judikáty Ústavného súdu, ale všímajme si aj, ako sa to vyvíjalo po politickej úrovni. Citoval som vyjadrenie predsedu parlamentu. Ale spomeňme si aj na vyjadrenie pani podpredsedníčky vlády Remišovej, pod ktorú patrila pani ministerka donedávna, ktorá označila túto reformu, že to už nie je reforma, pretože to, čo v tej finálnej fáze pani ministerka predložila, tak to už je len taká hra na reformu len preto, aby sme finančné prostriedky vyčerpali.
Áno, súhlasím, že finančné prostriedky je potrebné investovať, ale nerobiť to len tak, že budeme teraz investovať do budov, ale na tú hlavnú stránku, ktorá má zefektívniť súdnictvo, a to je ten personál, digitalizácia, infraštruktúra práve tá informačná, ktorá je veľmi dôležitá, tak tam je to absolútne podcenené a na to poukazovali predovšetkým sudcovia. A náš pozmeňujúci návrh práve reflektuje túto požiadavku, a preto ak to má Slovenská republika platiť späť, pretože to bude pôžička, ktorú musíme splácať, tak je potrebné, aby jednoducho bol prijatý takýto pozmeňujúci návrh, ktorý aj poukazuje na to, že plán obnovy a udržateľnosti jednoducho bol ušitý horúcou ihlou. A my sme na to niekoľkokrát zvolávaním mimoriadnych schôdzí aj poukazovali. Dnes vidíme výsledok, kde sa teraz horúcou ihlou niečo upieklo len preto, aby sa mohol jeden míľnik pustiť na vyplatenie z plánu podpo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Juraj Šeliga, pripraví sa pán poslanec Ján Ferenčák. Pán poslanec Šeliga sa nenachádza v sále, stráca poradie.
Takže, pán poslanec Ján Ferenčák, nech sa páči, a pripraví sa pán poslanec Miroslav Urban.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, slovo reforma podľa Wikipédie znamená prebudovanie niečoho, úprava, zmena, pretváranie pomerov postupným zlepšovaním. Po uskutočnení reformy, v tomto prípade reformy súdnictva, by veci mali fungovať lepšie, efektívnejšie a hlavne by mali byť aj dostupnejšie pre ľudí. Ak nehovoríme o reforme, tak môžme hovoriť o deforme.
Vláda Slovenskej republiky predložila do druhého čítania na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, tzv. súdnu mapu, ktorá má v tomto návrhu riešiť situáciu v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov. Zdôrazňujem, že ide o veľmi vážny zásah do organizácie súdnictva v Slovenskej republike, ktorého dôsledky budeme pociťovať desaťročia. Skutočnosť, že tento zámer je zlý a neudržateľný, zvýrazňuje fakt, že aj keď ide o už štvrtú verziu návrhu, tá stále trpí tými istými nedostatkami ako predchádzajúce verzie. Zároveň včera predloženým novým pozmeňujúcim návrhom, čítal sa viac ako hodinu v pléne, na stole máme už, ako by sme nazvali, piatu verziu tzv. vo vládnej koalícii politickej priechodnejšej verzie. Preto to stále nazývate, prečo to stále nazývate reformou, pani ministerka, a čo tým vôbec chcete v rámci zlepšenia súdnictva dosiahnuť? Ide o čerpanie peňazí, ovládnutie súdov alebo kvôli čomu ste ochotná takto niekedy až kupčiť, kde súd má zostať a kde nie?
Súdna mapa by mala mať ambíciu dosiahnuť vyššiu efektívnosť, kvalitu a transparentnosť súdnictva. Reálne však okrem radikálneho a nevídaného zásahu do existujúceho stavu nedáva žiadnu presvedčivú odpoveď, akými cestami je to možné dosiahnuť. Obsah celého dokumentu je vágny, argumentácia nie je založená na podrobných analýzach ani na presvedčivých dátach, z ktorých by vychádzala. Argumenty a dáta násilne prispôsobuje svojim zámerom, čo je neprípustné, preto neobstála a nedala odpovede na námietky v pripomienkovom konaní. Táto súdna mapa by v prípade jej uskutočnenia predstavovala len jeden veľký experiment viac než s neistým výsledkom.
Uvedené tvrdenia je možné demonštrovať na príklade riešenia, ktoré súdna mapa v pôvodnej verzii ponúkala pre región Spiša, konkrétne Okresného súdu Poprad, Stará Ľubovňa a Kežmarok, kde malo dôjsť k ich zlúčeniu s tým, že Okresný súd Kežmarok bude zrušený, Okresný súd Stará Ľubovňa bude len pracoviskom Okresného súdu Poprad. V novom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predkladateľ nám predložil včera, navrhuje vytvorenie Okresného súdu Poprad, Okresného súdu Stará Ľubovňa s pracoviskom Okresného súdu Poprad v Kežmarku. Áno, je to zlepšenie oproti tej pôvodnej štvrtej verzii, ktoré sa ale nezakladá na žiadnom logickom ani argumentačnom podklade, prečo takto sa rozhodlo, a neexistuje žiadna argumentácia takéhoto riešenia, ani čo to prinesie pre samotný, samotnú súdnu mapu.
Mesto Kežmarok ako okresné mesto pozorne sledovalo a sleduje celý proces predkladania jednotlivých verzií reformy súdnej mapy. Pani ministerke bol mestom zaslaný list, niekoľko mesiacov, na ktorý pani ministerka dodnes vôbec neodpovedala. Poslanci mesta schválili jej uznesenie so žiadosťou o zachovanie Okresného súdu v Kežmarku, takisto odignorované. Pani ministerka bola pozvaná aj mnou osobne na návštevu súdu v Kežmarku, aby sa presvedčila, či ten súd je kvalitný, prečo by mal byť zachovaný alebo prečo by mal byť zrušený. Takisto odignorované.
Z týchto dôvodov mi dovoľte poukázať aj na fakty, prečo zachovanie Okresného súdu v Kežmarku má svoje opodstatnenie. Podľa štatistických údajov súdu k 30. 11. 2021 je tento súd vo výške nápadu, to znamená návrhov predložených na rozhodnutie súdu, zo všetkých 54 okresných súdov Slovensku na 21. mieste. Podľa počtu rozhodnutí vecí z hľadiska efektivity rozhodovania viac rozhodnutých vecí, ako napadlo na súd, takto efektívne rozhoduje len 17 okresných súdov z 54 na Slovensku, je Okresný súd Kežmarok na 8. mieste z 54 okresných súdov. Nápad na sudcu je 32,84 vecí a rozhodnutých je 33,42 vecí za mesiac. Ôsmy v rebríčku, ale nemá svoje opodstatnenie. Ako jeden z piatich pilotných súdov už v roku 2018 sa zapojil do projektu procesno-organizačný audit Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a vybraných organizácií rezortu spravodlivosti, audit výkonu súdnej moci zameranej na vytvorenie vhodných podmienok pre vybavovanie rodinných sporov na súde, tzv. cochemská prax. Nové návrhy súdnej mapy alebo samotná nová súdna mapa neprihliadajú ani na špecifikum okresu Kežmarok, a to podiel rómskeho obyvateľstva, ktoré v okrese tvorí až 51,47 %, čo je najvyšší počet v rámci celého Prešovského kraja. Za posledné roky došlo k nárastu tohto rómskeho obyvateľstva, ktoré žije mimo okresného mesta hlavne. V okrese Kežmarok presahuje priemerný počet Rómov na obec hranicu tisíc obyvateľov. Autori súdnej mapy však neváhali ako jeden z podstatných argumentov pre zachovanie súdu v Starej Ľubovni použiť nepravdivý argument, ktorý pri nedostatku iných argumentov sa hodil pre daný účel, tzv. argument najväčšej koncentrácie Rómov v tomto okrese.
Ako už bolo uvedené, cieľmi reformy je špecializácia sudcov, náhodný výber, kvalitné rozhodovanie. Práve tieto ciele majú odôvodniť rušenie súdov vrátane Okresného súdu Kežmarok. Neexistuje však žiadna dostupná čo i len minimálne presvedčivá analýza, ktorá by sa zaoberala porovnaním súdov z týchto hľadísk, najmä pred reformou a čo bude po jej uplatnení, a domnievame sa oprávnene, že ani metodika. Okrem toho sudcovia Okresného súdu Kežmarok sú už dávno špecializovaní na jednotlivé druhy agendy a o kvalite ich rozhodovania nerozhoduje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa čoho a na akom právnom podklade (?), ale nadriadené súdy v odvolacích rozhodnutiach a na poradách sudcov. V tomto Okresný súd Kežmarok oproti iným súdom, ktoré ostávajú zachované, nezostáva. Podľa našich poznatkov ide o stabilizovaný súd, na ktorom pôsobia erudovaní sudcovia s dlhodobou praxou v jednotlivých agendách. Naviac mesto Kežmarok, ležiace v srdci tohto regiónu, má aj najlepšiu dopravnú dostupnosť, čo navrhovatelia úplne odignorovali na rozdiel od iných posudzovaných prípadov, kde dostupnosť bola jedným z kritérií pre samotné zachovanie súdu.
Návrh ministerstva neodôvodňuje ani porovnanie kvantitatívnych ukazovateľov, to znamená nápad vecí, počet vecí na jedného sudcu či rýchlosť konania. Ako už bolo uvedené, v rámci kraja patrí tento okresný súd medzi najlepšie súdy, a teda ani z tohto pohľadu neobstojí návrh na jeho zrušenie. Proste politicky ste sa takto jednoducho rozhodli.
Skutočnosť, že ide o kvalitný súd, podčiarkuje už aj spomenutá skutočnosť, že ako jeden z mála súdov na Slovensku pri riešení rodinných vecí využíva tzv. cochemskú metódu. Túto aplikuje v zmysle poznania špecifík okresu, výrazný podiel marginalizovaných skupín a hlavne aj nezamestnaných. Okres Kežmarok má tretiu najvyššiu nezamestnanosť v rámci Slovenskej republiky, takže je potrebné tento okresný súd zrušiť. Čo priam vyvoláva sa po zapojení iných štátnych orgánov do riešenia tejto kompetentnej problematiky a tam už je spolupráca štátnych orgánov jej autormi pritom pokladaná za dôvod pre zachovania súdov a nie rušenia a zabezpečenia aj kvalitatívne rozhodovanie.
Tieto skutočnosti sú o to závažnejšie, že spolu s okresným súdom by mohlo dôjsť k zrušeniu aj ďalších štátnych orgánov naviazanú na sídlo súdu. To sú hlavne okresné riaditeľstvo Policajného zboru, okresný úrad a tu hovoríme potom aj o ďalších úradoch, ako okresná prokuratúra a tak ďalej a tak ďalej. Zväčšenie obvodov súdov teda nijako neprispeje k splneniu tzv. cieľov reformy, to je asi len to zbožné želanie autorov, ale ide skôr o zdeformovanie výkonu súdnictva, ktoré prinesie v konečnom dôsledku len množstvo problémov, rozvrat existujúceho súdneho systému bez akejkoľvek záruky jeho zlepšenia a dosiahnutia cieľov reformy a pre občana komplikovanejší prístup k súdom a k zvýšeniu nákladov, čo vzhľadom ku charakteru nášho okresu, ale, tu môžem podotknúť, aj celého Prešovského kraja nie je nijako zanedbateľné. Na to sa vôbec neprihliadalo.
Ešte uvediem niekoľko porovnaní, pretože stále neviem, z akých argumentov vychádzal predkladateľ, keď navrhol zrušiť Okresný súd Kežmarok, prípadne z neho spraviť pracovisko Okresného súdu Poprad a, naopak, plnohodnotne zachovať Okresný súd Stará Ľubovňa. Alebo je to rozhodnutie len politické, pani ministerka, alebo ste si hľadala nejakých kamarátov vo vládnej koalícii na takéto rozhodnutie? Pripomínam, že okres Kežmarok je skoro o 40 % väčší okres z pohľadu počtu obyvateľov, navyše s najvyšším podielom marginalizovanej skupiny, a to je skoro už 53 % okrem mesta Kežmarok. Títo občania budú akože dochádzať za výkonom súdnictva prípadne k sporom. Neviem, či iný okres na Slovensku má takéto percento zastúpenia, a vieme, že väčšinu agendu na súde je práve riešená v rámci tohto zamerania.
Opäť zdôrazňujem, že pani ministerka predkladá takýto návrh od zeleného stola z Bratislavy a že sa ani neprišla pozrieť, ako sa vôbec v týchto regiónoch žije, aké sú potreby týchto ľudí a ako fungujú uvedené súdy. Vôbec, žiaden záujem. Počet napadnutých vecí na súde v Kežmarku 3 155, Stará Ľubovňa 2 100, počet vybavených vecí súdu Kežmarok 3 300, Stará Ľubovňa 2 200, počet vybavených vecí súdu Kežmarok v prípravnom konaní, napadnutých vecí Kežmarok 229, Stará Ľubovňa 123. Päťdesiat percent menej, ten si zaslúži ostať.
Keďže pani ministerka už v novom pozmeňovacom návrhu navrhuje zachovanie tohto súdu, prečo ste teda, pani ministerka, nenavrhla aj zachovanie okresného súdu Kežmarok? Je to pre nás záhada, aj pre mňa, ktorý je súdom v podstate väčším, je s väčším nápadom vecí a je v celoslovenskom hodnotení kvalitnejším súdom. Alebo to máme chápať tak, že keď sa zruší Okresný súd v Kežmarku, konečne sa na severnom Spiši môžeme tešiť, že súdy tam už začnú pracovať lepšie? A ako? Neviem, ako vy a iní kolegovia, ale ja v tom žiaden argument ani logiku nenachádzam.
Vzhľadom k uvedenému žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila môj pozmeňujúci návrh, aby okresné súdy v Kežma... v okresoch Poprad, Kežmarok aj Stará Ľubovňa boli zachované v plnom rozmere, tak, ako sú dodnes, vrátane zachovania okresných prokuratúr v uvedených okresoch. Tieto súdy, pani ministerka, majú z pohľadu svojej agendy a svojho naplnenia plné právo byť zachované tak, ako sú teraz, jediné takéto riešenie, zachovanie súčasného stavu, prinesie prospech pre občanov v týchto okresoch. Preto mi dovoľte prečítať pozmeňujúci návrh a doplňujúci k uvedenému predloženému zákonu.
V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovné zmeny a doplnenia:
1. K čI. V bod 3
1. V bode 3 § 56ag ods. 1 sa vypúšťa písm. f).
To znamená, aby sa zachovala Okresná prokuratúra Kežmarok.
2. V bode 4 prílohe 1 sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
„14. Sídlom Okresnej prokuratúry Kežmarok je mesto Kežmarok; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Kežmarok."
Doterajšie body 14 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Takisto z dôvodu zachovania Okresnej prokuratúry Kežmarok.
2. K čI. VI bod 1
1. V bode 1 § 2 odsek 18 znie:
„(18) Sídlom Okresného súdu Poprad je mesto Poprad; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Poprad."
2. V bode 1 § 2 sa za odsek 18 vkladajú nové odseky 19 a 20, ktoré znejú:
„(19) Sídlom Okresného súdu Kežmarok je mesto Kežmarok; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Kežmarok."
„(20) Sídlom Okresného súdu Stará Ľubovňa je mesto Stará Ľubovňa; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Stará Ľubovňa."
Doterajšie odseky 19 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Ako som už spomínal v odôvodnení, Okresný súd Kežmarok má plné svoje opodstatnenie tak isté, aké má opodstatnenie Okresný súd v Starej Ľubovni aj Okresný súd v Poprade. Takéto, by som povedal, výmysly, ako sa majú tieto súdy do budúcna zlučovať, nemajú žiadnu argumentáciu ani dáta, ani opodstatnenie, prečo sa majú takto jednoducho zmeny nastať.
3. K čI. VI bod 2
V bode 2 § 181 ods. 1 sa vypúšťa písm. d)
Doterajšie písmená e) až n) sa označujú ako písmená d) až m).
Takisto je to aj z dôvodu zachovania Okresného súdu Kežmarok, Okresného súdu Stará Ľubovňa.
Ďakujem, skončil som. Chcem vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože verím v opodstatnenosť všetkých týchto troch súdov a nie som ochotný ani kupčiť, tak ako niektorí poslanci, ktorí boli ochotní skupčiť Starú Ľubovňu za Kežmarok, aby zostalo pracoviskom, aby možno z toho si niečo, nejaké výhody vydobyli pre seba. Tak isto sa vyjadrujem plnú podporu kolegom či už v Svidníku, Medzilaborciach, v Ružomberku a v iných okresoch, pretože takáto reforma nie je reforma, ale je to deforma súdnictva.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie.
A ako prvý pán poslanec Eduard Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Ferenčák, veľká vďaka za tento váš ďalší príspevok k tejto naozaj problematickej debate, ktorá tu začala už včera. A naozaj to, že došlo iba naozaj k vykšeftovaniu a výmene Okresného súdu v Starej Ľubovni za Okresný súd v Kežmarku, je naozaj dosť úbohé a ak takto má vyzerať naozaj súdna reforma, ktorá je takto už tuná dlhodobo, skoro dva roky prezentovaná, tak toto nemôžem v žiadnom prípade považovať za nejakú reformu. Pretože vykšeftovať jeden súd za druhý a prezentovať to ako reformu, toto naozaj nie. Okres Kežmarok má 74-tisíc obyvateľov, okres Stará Ľubovňa 53-tisíc obyvateľov, vzdialenosti medzi jednotlivými mestami Poprad – Kežmarok a Stará Ľubovňa sú značne veľké, značne komplikované a čo sa týka dostupnosti, tak v srdci týchto troch regiónov alebo týchto troch okresov sa naozaj nachádza Kežmarok. Čiže z akéhokoľvek logického alebo nelogického hľadiska je rušenie súdu v Kežmarku totálnou hlúposťou.
Čo sa týka rušenia súdov vo Svidníku, pani ministerka, ktorá podľa všetkého, neviem, či tento súd niekedy navštívila a zisťovala, akú kapacitu alebo akú obvodnosť súd vo Svidníku má, tak sa bavíme o 55-tisícovom regióne, to znamená okresy Stropkov a Svidník. Jednoducho ak by z logiky veci vychádzali na ministerstve spravodlivosti, tak pričlenia k týmto dvom okresom okres Medzilaborce, ktorý má okolo 13-tisíc obyvateľov, a vznikne jeden obvod alebo dokonalý obvod skoro so 70-tisíc obyvateľmi a bavíme sa o troch okresoch, ktoré patria do dvadsiatky najmenej rozvinutých okresov. Okres Svidník je najmenej rozvinutým od roku 2015, od roku 2017 Medzilaborce, od roku 2018 Stropkov. Čiže tieto tri najmenej rozvinuté okresy z dvadsiatky by mohli byť samostatným obvodom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kyselica.