Vystúpenie v rozprave 10:28
Ján Budaj
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, toto je veľmi jednoduchá novela, ktorá je, zvyšuje transparentnosť archívov Štátneho ústavu Dionýza Štúra, geologického ústavu Dionýza Štúra, ktoré obsahujú takzvané záverečné správy z prieskumov. Na Slovensku sa už vyše sto rokov robia geologické prieskumy, vytvárame tak z každého jedného geologického prieskumu, jeho záverečná správa sa zo zákona ukladá v štátnom ústave, v Štátnom...
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, toto je veľmi jednoduchá novela, ktorá je, zvyšuje transparentnosť archívov Štátneho ústavu Dionýza Štúra, geologického ústavu Dionýza Štúra, ktoré obsahujú takzvané záverečné správy z prieskumov. Na Slovensku sa už vyše sto rokov robia geologické prieskumy, vytvárame tak z každého jedného geologického prieskumu, jeho záverečná správa sa zo zákona ukladá v štátnom ústave, v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra, a vytvárame tak jedinečný archív poznatkov o pôde a horninách, na ktorých stojí Slovensko.
Malo to ale jednu, jednu naozaj vadu, že tieto informácie, ktoré v minulých rokoch čoraz viac zaujímajú bežnú verejnosť, pretože často sa chce dozvedieť, či jej prostredie je zdravé a či nie je kontaminované, či v tom prostredí nie sú napríklad environmentálne záťaže alebo zvyšky nejakej priemyselnej výroby. Za týchto okolností vysvitlo, že predošlé vlády na časť týchto záverečných správ umožnili uvaliť tabu alebo embargo, informačné embargo na desať rokov. A to konkrétne súkromné spoločnosti, ktoré si dali urobiť prieskumy. Vysvitlo to pri kauze otázok okolo Istrochemu, kde práve súkromný vlastník Istrochemu Duslo Šaľa si dal urobiť takýto prieskum, ale keďže obsahoval hrozivé informácie o zlej kvalite podzemnej vody a takisto o veľkej environmentálnej záťaži, ktorá je v tejto, v tomto území, tak sa rozhodol využiť takúto výnimku a uvaliť na výsledky tej záverečnej správy desaťročné informačné embargo. Predkladaný zákon túto prax ukončuje. A na Slovensku pokiaľ prieskumy aj robí súkromník, my chápeme, že niekedy môže mať záujem, obchodný záujem utajiť, či objavil nejaké vzácne nerasty, alebo nejaké iné komodity, ale v prípade, že budú tieto záverečné správy obsahovať informácie týkajúce sa kvality životného prostredia, notabene zhoršenej kvality životného prostredia, nebudú smieť byť v žiadnom prípade utajované.
To je hlavný obsah, hlavný obsah zákona, novely zákona. Nemá dopad na životné prostredie ani na ďalšie sledované, sledované otázky.
Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
Vystúpenie v rozprave
4.5.2022 o 10:28 hod.
Ján Budaj
Facebook
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, toto je veľmi jednoduchá novela, ktorá je, zvyšuje transparentnosť archívov Štátneho ústavu Dionýza Štúra, geologického ústavu Dionýza Štúra, ktoré obsahujú takzvané záverečné správy z prieskumov. Na Slovensku sa už vyše sto rokov robia geologické prieskumy, vytvárame tak z každého jedného geologického prieskumu, jeho záverečná správa sa zo zákona ukladá v štátnom ústave, v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra, a vytvárame tak jedinečný archív poznatkov o pôde a horninách, na ktorých stojí Slovensko.
Malo to ale jednu, jednu naozaj vadu, že tieto informácie, ktoré v minulých rokoch čoraz viac zaujímajú bežnú verejnosť, pretože často sa chce dozvedieť, či jej prostredie je zdravé a či nie je kontaminované, či v tom prostredí nie sú napríklad environmentálne záťaže alebo zvyšky nejakej priemyselnej výroby. Za týchto okolností vysvitlo, že predošlé vlády na časť týchto záverečných správ umožnili uvaliť tabu alebo embargo, informačné embargo na desať rokov. A to konkrétne súkromné spoločnosti, ktoré si dali urobiť prieskumy. Vysvitlo to pri kauze otázok okolo Istrochemu, kde práve súkromný vlastník Istrochemu Duslo Šaľa si dal urobiť takýto prieskum, ale keďže obsahoval hrozivé informácie o zlej kvalite podzemnej vody a takisto o veľkej environmentálnej záťaži, ktorá je v tejto, v tomto území, tak sa rozhodol využiť takúto výnimku a uvaliť na výsledky tej záverečnej správy desaťročné informačné embargo. Predkladaný zákon túto prax ukončuje. A na Slovensku pokiaľ prieskumy aj robí súkromník, my chápeme, že niekedy môže mať záujem, obchodný záujem utajiť, či objavil nejaké vzácne nerasty, alebo nejaké iné komodity, ale v prípade, že budú tieto záverečné správy obsahovať informácie týkajúce sa kvality životného prostredia, notabene zhoršenej kvality životného prostredia, nebudú smieť byť v žiadnom prípade utajované.
To je hlavný obsah, hlavný obsah zákona, novely zákona. Nemá dopad na životné prostredie ani na ďalšie sledované, sledované otázky.
Pán predsedajúci, skončil som.
Stav prepisu
Rozpracované