65. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Oceňujem šľachetný zámer tohto zákona. Nakoniec, asi všetci vieme, že s týmto je už naozaj najvyšší čas niečo robiť, a nieže teraz, ale najvyšší čas je už niekoľko rokov. To je všetko v poriadku. Dovolím si ale upozorniť na zádrhely, ktoré tento návrh zákona má, a hovorím to teraz v prvom čítaní, pretože vieme si predstaviť podporu v prvom čítaní, ale pokiaľ by tam tieto veci zostali, tak v druhom čítaní si tú podporu predstaviť za klub SaS nevieme.
Konkrétne, tento zákon v podstate robí z duchovnej služby zdravotnú starostlivosť. To je niečo neprijateľné. Duchovná služba je duchovná starostlivosť, je to duchovná služba, ale nie je to zdravotná starostlivosť, a pokiaľ sa teda snažím zistiť argumenty, prečo sa to tak deje, tak v podstate ide o to, aby veriaci ľudia mali prístup k tej duchovnej službe v tých ťažkých chvíľach, keď naozaj nemôžu odísť a nemôžu prísť za touto službou a naozaj prežívajú to tak silne, že to potrebujú k životu. Toto nijako vôbec nerozporujem. Chcem ale pripomenúť, a vôbec mi to nevadí, že takáto možnosť je. Samozrejme, keď je niekto veriaci, potrebuje toto k životu, je to preňho dôležité, má to byť súčasť tej starostlivosti, to je úplne v poriadku, ale, prosím, nie zdravotnej starostlivosti. A poviem neskôr, prečo to môže mať vážne dopady.
Chcem ale pripomenúť, že máme zákon č. 308/1991 o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností, ktoré hovoria o tom, že teda duchovní môžu v podstate vstupovať do zariadení, aj do nemocníc, ale ďalej aj do detských domovov, ubytovacích objektov, vojenských útvarov a tak ďalej a tak ďalej, že jednoducho kvôli tomuto zákonu, alebo zo znenia tohto zákona, konkrétne § 7 a § 9, mám to tu pred sebou, nechcem to celé čítať, ale vyplýva z toho, že môžu si nárokovať títo duchovní, že majú zo zákona povolený vstup do zdravotníckeho zariadenia. Preto nevidím žiadny dôvod, aby sme ich dávali na úroveň, ja neviem, psychológov, psychiatrov alebo lekárov. Jednak to považujem naozaj za neúctu k tým lekárom, lebo dobre, však keď kňaz chce poskytovať zdravotnú pomoc, tak nech sa páči, však nech študuje psychológiu alebo nech ide robiť psychiatra, v poriadku, a potom je to zdravotná starostlivosť, a jednak to považujem za nesprávne aj z toho dôvodu, že už to v zákone máme. A opakujem, nepovažujem za nesprávne tým ľuďom túto službu dať, pokiaľ ju potrebujú, ale mám za to, že už je to v zákone vyriešené, a celé to hovorím preto, lebo teraz si predstavme v praxi, okrem toho, že som presvedčená, že v budúcnosti to bude vyzerať tak, že cirkev bude apelovať na to, aby zo zdravotných zdrojov, zo zdravotných odvodov boli títo duchovní platení, lebo však je to zdravotný výkon, že je to zdravotná starostlivosť, tak prečo to neplatiť zo zdravotných zdrojov. A je pravda, že momentálne to tak nie je, ale pekne sa ide krôčik po krôčiku a krok dva bude presne toto. Tak okrem toho si predstavme, že teda, keď je to zdravotný výkon, tak kto to bude vykonávanie kontrolovať? Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? Lebo však asi áno. Zdravotný výkon v zdravotnom zariadení, a potom budú konzultanti budú farári, alebo kedy to bude vykonané dobre a kedy zle. Čiže myslím si, že to v praxi spôsobí problém. Myslím si a viem, že to spôsobuje aj odpor zdravotníkov. Som presvedčená, že to, čo je zámerom tohto, už to je vyriešené v zákone, a jednoducho vidím za tým úplne niečo iné ako úprimný záujem pomôcť tým ľuďom, pretože to sa dá urobiť už dneska.
Ďalej je tu ďalší problém v tomto zákone, a to konkrétne to, že ceny výkonov vyplývajú z cenového opatrenia alebo z nariadenia ministerstva zdravotníctva. Inými slovami, niekto na ministerstve určí koľko, kto, komu bude platiť. Toto môže znieť pekne, lebo však zlé poisťovne. Hej, však klasika, ale čo sa môže stať. V budúcnosti nikto nevie, kto bude zvolený, kto bude znova ministrom zdravotníctva. Teraz si predstavte, že tam príde nejaký Paška 2, nech mu je zem ľahká, nič v zlom, ale tak všetci vieme, ako sa veci mali, alebo niekto podobný, a potom to vyzerá tak, že do toho cenového opatrenia sa píšu cenovky podľa toho, kto koho pozná a nie podľa toho, aké sú reálne zdroje, aké sú reálne možnosti toho zdravotného systému, a je to naozaj riskantné. Toto viem, lebo to bola prvá moja návšteva za českým ministrom zdravotníctva Adamom Vojtechom, ktorý tam má tú úhradovú vyhlášku, a ja som mu teda hovorila ako to funguje u nás a on presne hovoril, že je to oveľa lepšie, lebo on tam na tom ministerstve nemá nič iné iba lobistov alebo veľa času rieši, trávi tým, že komunikuje s lobistami, ktorí tam poznajú tam toho úradníka, tam hentoho, niekto pozná dokonca štátneho tajomníka, niekto ministra, a čuduj sa svete vždy ten, ktorý pozná vyššieho, ten mám vyššiu cenu. Je to pochopiteľné, lebo však stačí, keď to niekto prepíše, nemusí tam byť vždy pán Lengvarský. Určite tam jedného dňa bude iný a nikto z nás teraz nevie kto. A potom si budeme všetci plieskať hlavu, pretože to znamená, že keď dostane niekto na, na nejakú zdravotnú starostlivosť viac peňazí, lebo pozná štátneho tajomníka, ministra alebo nejakého dôležitého úradníka, tak potom to znamená, že niekde inde tie peniaze budú chýbať. A môžu chýbať na liečbu dieťaťa alebo jeho matky, alebo jeho otca.
A preto nie je nič lepšie ako to, keď je ministerstvom určená tzv. minimálna sieť, minimálny, minimálny dosah tých výkonov, ministerstvo má urobiť to, má sa starať o tých ľudí, má urobiť, má dať príkaz poisťovni koľkých má zazmluvniť takýchto poskytovateľov, ako ďaleko majú byť od tých jej poistencov, lebo presne na toto poisťovne máme. A, milá poisťovňa, keď to nezabezpečíš, tak sa nebudeme baviť ani o zisku, takto to má vyzerať. A keď sa nám nepáči ako je to teraz, no tak potom tú sieť treba nahustiť, ale určite to nemá vyzerať tak, že napíšeme do cenového opatrenia 55 euro, lebo potom tam príde nejaký Paška a nejakému masérovi Kostkovi tam napíše 155 euro a tých 100 euro bude iným poskytovateľom chýbať. Čiže ja chápem dobrý úmysel, ale, prosím vás, poďme trošku do reality a nastavme to tak, aby to nebolo do budúcna nebezpečné pre ľudí, lebo keď sa v zdravotníctve robia chyby, tak to má vždy dopad na zdravie a životy. To nie je akože pokazíme niečo a postaví sa neskôr diaľnica. Tuto naozaj reálne keď my urobíme chybu, niekto sa včas nedostane k zdravotnej starostlivosti.
No, čiže moja obava spočíva v tomto, nemusím hovoriť, že práve túto, a teda klobúk dole, práve túto opateru paliatívnu starostlivosť, následnú starostlivosť z veľkej časti a často zabezpečujú aj cirkvi, aj duchovní. Treba im za to povedať ďakujem, treba to naozaj oceniť. Je aj, je aj potrebné, keď teda naozaj je to súčasť života toho človeka, aby mal k tomu prístup, to určite áno, a nikto nechce tomuto brániť. Ale opakujem, dnešné zákony to už umožňujú, a ja mám len obavy, aby zdroje z verejného zdravotného poistenia určené na liečbu ľudí sa v budúcnosti nestali len ďalším zdrojom, zdrojom pre financovanie cirkvi alebo niečo podobné. To jednoducho je neprípustné.
Keď sme pri tých zdrojoch, tak peniaze na toto sú, chápem to, z eurofondov, sú nejaké z plánu obnovy, boli tu aj spomínané komponenty, všetko v poriadku. Ja by som ale ocenila, keď aj kolegyne hovorili o tom, ako je to dôležité potom pomoc pri rozpočte, je tu aj pán minister financií, tak aj naňho apelujem, naozaj ten rozpočet zdravotníctva je tragický, viem, že to vždy tak bolo, že hádže sa do čiernej studne, ale dá sa to nastaviť spôsobom, že sa určia tie kritériá a presne takáto starostlivosť môže byť jedno z nich. A pokiaľ sa kritériá budú spĺňať, dá sa tam viac peňazí dať, pretože to zdravotníctvo je na tom akože historicky kriticky nie kvôli našej vláde, naopak, to všetci vieme, ale jednoducho zdedili sme problém, ktorý musíme vyriešiť. Ale prosím vás, neriešme to zavádzaním nejakej úhradovej vyhlášky a financovaním cirkvi cez peniaze určené na zdravotnú starostlivosť. Toto naozaj nie je cesta, ďakujem.

Štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Ako prvý pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Cigániková, to, čo ste prezentovali, to je váš názor a ja ho rešpektujem, ale ja mám iný. A myslím si, že veľakrát aj tá duchovná pomoc dokáže tým ľuďom pomôcť, a stretol som sa s tým vo viacerých prípadoch. A nechcem sa o tom hádať, že či tá viera dokáže pomôcť, alebo nie. Vy máte na to iný názor, ja mám na to iný, ja rešpektujem váš názor. Ja chápem, že vy nerešpektujete môj, že máte iné presvedčenie, ale tak to je. A čo sa týka nároku na odmenu duchovných, že by mohli mať nejaký nárok v budúcnosti, to je podľa mňa špekulácia, však duchovní z toho princípu svojho ako to robia, ako kvôli svojmu poslaniu. A ak by mali mať nejaký nárok, tak vždy, ak tu bude, ako hovoríte, nejaký iný minister, tak to môže zmeniť zákonom a nič na tom nezmení, že teraz sa tento zákon prijme, alebo nie, takže asi len toľko. Ďakujem.

Pán poslanec Martin Čepček.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja sa neobávam, že by z tých prostriedkov boli financované cirkvi. Ja sa skôr obávam po skúsenostiach, ktoré máme z pandemického obdobia, že duchovní sa nevedeli mesiace dostať k zomierajúcim pacientom. Z vlastnej skúsenosti, respektíve nie z vlastnej skúsenosti, ale zo skúseností blízkych osôb viem, že koľkokrát to muselo ísť cez vedenia nemocníc, takže ja si nemyslím, že to je o financovaní cirkvi, ale je to skôr o tom, aby mal možnosť sa zomierajúci pacient dostať k duchovnej službe. Ďakujem.

Pani poslankyňa Drábiková.

Ďakujem. Ja by som k tomu povedala, ono už aj v dôvodovej správe, ani v samotnom zákone sa nehovorí o tom, že duchovná služba má byť poskytovaná a má byť zdravotnou starostlivosťou, že má byť nejakým spôsobom hradená. Pokiaľ sú tam nejaké obavy, áno, hovorme o tom, ale nehľadajme v tom zákone niečo, čo tam nie je, a nakoniec vždy sa to dá ešte nejako zmeniť. Z môjho pohľadu nastavenie platieb za lôžkodní, ktoré ako tak reflektuje potreby tých poskytovateľov, môže napomôcť tomu, aby sa nám naozaj zvýšila trošku tá ponuka. Lebo tá ponuka je tak obmedzená aj práve preto, že tie hospice, či už kamenné, alebo mobilné, nemajú veľmi z čoho fungovať, preto to ľudia robia častokrát popri svoje práci. Z môjho pohľadu nastavenie tých lôžkodní, ktoré sú vypočítané v tomto roku v ďalšom a od roku ´24, neviem to posúdiť ekonomicky, ale predpokladám, že to sú sumy, ktoré by mohli naozaj napomôcť a zvýšiť tú ponuku a tým pádom napĺňať aj potreby, ktoré tu máme. Ďakujem.

Pán poslanec Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Priznám sa, pani kolegyňa, že čakal som, že s touto problematikou, respektíve s týmto bodom, bodom v tejto rozprave vyjdete, pretože bolo by mi to prinajmenšom také zvláštne, že by ste k tomu nevystúpili. Áno, súhlasím s vami v jednom bode, že duchovná služba nie je zdravotná služba. S týmto naozaj môžem súhlasiť. Ale, tak ako povedal kolega Suja, naozaj ten duchovný rozmer pri tej zdravotnej starostlivosti, respektíve duchovný rozmer pri apelovaní, respektíve aplikovaní na sociálno-zdravotnú službu má v niektorých prípadoch, netvrdím že vo všetkých, ale v niektorých prípadoch doslova až úplne taký čarovný rozmer. Pretože naozaj človek, ktorý je hlboko veriaci a potrebuje nielen tú materiálnu stránku veci, nielen tú zdravotnú starostlivosť, ale častokrát je viac odkázaný na to duchovno a na prítomnosť človeka, ktorý je s ním na nejakej rovnakej vlnovej dĺžke, tak dovolím si povedať a dovolím si tvrdiť najmä v týchto zariadeniach paliatívnej starostlivosti, kde sa bavíme naozaj o klientoch alebo o pacientoch, alebo o ľuďoch, ktorí sú dlhodobo chorí a už sú v štádiu umierania. Tak jednoducho títo ľudia, aj keď možno neboli tak príliš nastavení na tú duchovnú stránku, tak jednoducho dochádza tam k určitému obráteniu, respektíve k inému pohľadu na túto celú problematiku.
Čiže v tomto by som naozaj nevidel problém a v žiadnom prípade by som tam nehľadal nejaký zádrheľ, respektíve nejakú možnosť, aby práca duchovného, ktorý je už, samozrejme, platený zo štátu a z príspevku od cirkvi na štát, bola nejakým spôsobom platená aj táto v úvodzovkách, ako ste povedali, zdravotno nejaká, nejaká duchovná služba. Čiže, toto asi nie, ale ďakujem pekne.

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Jana Bittó Cigániková.