65. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo pán predsedajúci.
Pani kolegyňa súhlasím, že každé zlepšenie, či už zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti, alebo každej sociálnej alebo zdravotnej služby, je len na prospech občana, na prospech klienta, pacienta, čiže celej spoločnosti. To, samozrejme, vítam. Čo sa týka zdravotnej a sociálnej starostlivosti to je prepojená nádoba, jednoducho to my nevieme ani rozdeliť, ani nejakým spôsobom sa baviť raz o jednej, raz o druhej časti. Jednoducho dnešná spoločnosť je už takto prepojená, že tieto dve, dva aspekty, respektíve tieto dve formy starostlivosti sa už jednoducho veľmi prepájajú. Súhlasím, že tento zákon je v súlade s deinštitucionalizáciou sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti, kde sa myslím ešte vláda v roku 2005 zaviazala, aby táto deinštitucionalizácia prebiehala a preventívne sa riešila, respektíve bola viac uprednostňovaná forma zdravotnej a sociálnej starostlivosti v domácom prostredí na úkor tej štátnej alebo neziskovej, respektíve v nejakých zariadeniach, či už sociálnych služieb alebo špecializovaných zariadeniach. Ale čo sa týka dlhodobej starostlivosti o ťažko dlhodobo umierajúcich pacientov, tak tá je aj takýmto spôsobom stále neudržateľná, pretože v prípade, kedy sa nám naruší ten pomer, to znamená kvalita sociálnej zdravotnej služby, respektíve na druhú stranu si musíme dať tú ochotu tej samotnej rodiny prebrať na seba tú určitú dávku zodpovednosti, tak tam je v tomto stále jasný nepomer. Ideálnym spôsobom, respektíve najideálnejšou metódou, akú sa doteraz podarilo aplikovať v praxi, s ktorou sa stretávam najčastejšie, a hlavne, ktorá mi je najbližšia, je jednoducho pobytová forma v domove sociálnych služieb, ale, samozrejme, s ambulantnou časťou starostlivosti. Čiže klient alebo poberateľ alebo poberateľ sociálnej služby alebo samotný pacient je určitý čas svojho denného času od dva do osem hodín v tomto zariadení, zvyšok trávi v rodine. Toto je ideálna kombinácia. Lepšie sa zatiaľ nič vymyslieť nepodarilo. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Oceňujem šľachetný zámer tohto zákona. Nakoniec, asi všetci vieme, že s týmto už naozaj najvyšší čas niečo robiť, a nieže teraz, ale najvyšší čas je už niekoľko rokov. To je všetko v poriadku. Dovolím si ale upozorniť na zádrhely, ktoré tento návrh zákona má, a hovorím to teraz v prvom čítaní, pretože vieme si predstaviť podporu v prvom čítaní, ale pokiaľ by tam tieto veci zostali, tak v druhom čítaní si tú podporu predstaviť za klub SaS nevieme.
Konkrétne, tento zákon v podstate robí z duchovnej služby zdravotnú starostlivosť. To je niečo neprijateľné. Duchovná služba je duchovná starostlivosť, je to duchovná služba, ale nie je to zdravotná starostlivosť, a pokiaľ sa teda snažím zistiť argumenty, prečo sa to tak deje, tak v podstate ide o to, aby veriaci ľudia mali prístup k tej duchovnej službe v tých ťažkých chvíľach, keď naozaj nemôžu odísť a nemôžu prísť za touto službou a naozaj prežívajú to tak silne, že to potrebujú k životu. Toto nijako vôbec nerozporujem. Chcem ale pripomenúť, a vôbec mi to nevadí, že takáto možnosť je. Samozrejme, keď je niekto veriaci, potrebuje toto k životu, je to preňho dôležité, má to byť súčasť tej starostlivosti, to je úplne v poriadku, ale, prosím, nie zdravotnej starostlivosti. A poviem neskôr, prečo to môže mať vážne dopady. Chcem ale pripomenúť, že máme zákon č. 308/1991 o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností, ktoré hovoria o tom, že teda duchovní môžu v podstate vstupovať do zariadení, aj do nemocníc, ale ďalej aj do detských domovov, ubytovacích objektov, vojenských útvarov a tak ďalej, a tak ďalej, že jednoducho kvôli tomuto zákonu alebo zo znenia tohto zákona, konkrétne § 7 a § 9, mám to tu pred sebou, nechcem to celé čítať, ale vyplýva z toho, že môžu si nárokovať títo duchovní, že majú zo zákona povolený vstup do zdravotníckeho zariadenia. Preto nevidím žiadny dôvod, aby sme ich dávali na úroveň, ja neviem, psychológov, psychiatrov alebo lekárov. Jednak to považujem naozaj za neúctu k tým lekárom, lebo dobre, však keď kňaz chce poskytovať zdravotnú pomoc, tak nech sa páči, však nech študuje psychológiu alebo nech ide robiť psychiatra, v poriadku, a potom je to zdravotná starostlivosť, a jednak to považujem za nesprávne aj z toho dôvodu, že už to v zákone máme. A opakujem, nepovažujem za nesprávne tým ľuďom túto službu dať, pokiaľ ju potrebujú, ale mám za to, že už je to v zákone vyriešené, a celé to hovorím preto, lebo teraz si predstavme v praxi, okrem toho, že som presvedčená, že v budúcnosti to bude vyzerať tak, že cirkev bude apelovať na to, aby zo zdravotných zdrojov, zo zdravotných odvodov boli títo duchovní platení, lebo však je to zdravotný výkon, že je to zdravotná starostlivosť, tak prečo to neplatiť zo zdravotných zdrojov. A je pravda, že momentálne to tak nie je, ale pekne sa ide krôčik po krôčiku a krok dva bude presne toto. Tak okrem toho si predstavme, že teda keď je to zdravotný výkon, tak kto to bude vykonávanie kontrolovať? Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? Lebo však asi áno. Zdravotný výkon v zdravotnom zariadení, a potom budú konzultanti budú farári alebo kedy to bude vykonané dobre a kedy zle. Čiže myslím si, že to v praxi spôsobí problém. Myslím si a viem, že to spôsobuje aj odpor zdravotníkov. Som presvedčená, že to, čo je zámerom tohto, už to je vyriešené v zákone, a jednoducho vidím za tým úplne niečo iné ako úprimný záujem pomôcť tým ľuďom, pretože to sa dá urobiť už dneska.
Ďalej je tu ďalší problém v tomto zákone a to konkrétne to, že ceny výkonov vyplývajú z cenového opatrenia alebo z nariadenia ministerstva zdravotníctva. Inými slovami, niekto na ministerstve určí koľko, kto, komu bude platiť. Toto môže znieť pekne, lebo však zlé poisťovne. Hej, však klasika, ale čo sa môže stať. V budúcnosti nikto nevie, kto bude zvolený, kto bude znova ministrom zdravotníctva. Teraz si predstavte, že tam príde nejaký Paška 2, nech mu je zem ľahká, nič v zlom, ale tak všetci vieme, ako sa veci mali, alebo niekto podobný, a potom to vyzerá tak, že do toho cenového opatrenia sa píšu cenovky podľa toho, kto koho pozná a nie podľa toho, aké sú reálne zdroje, aké sú reálne možnosti toho zdravotného systému, a je to naozaj riskantné. Toto viem, lebo to bola prvá moja návšteva za českým ministrom zdravotníctva Adamom Vojtechom, ktorý tam má tú úhradovú vyhlášku, a ja som mu teda hovorila ako to funguje u nás a on presne hovoril, že je to oveľa lepšie, lebo on tam na tom ministerstve nemá nič iné iba lobistov alebo veľa času rieši, trávi tým, že komunikuje s lobistami, ktorí tam poznajú tam toho úradníka, tam hentoho, niekto pozná dokonca štátneho tajomníka, niekto ministra, a čuduj sa svete vždy ten, ktorý pozná vyššieho, ten mám vyššiu cenu. Je to pochopiteľné, lebo však stačí, keď to niekto prepíše nemusí tam byť vždy pán Lengvarský. Určite tam jedného dňa bude iný a nikto z nás teraz nevie kto. A potom si budeme všetci plieskať hlavu, pretože to znamená, že keď dostane niekto na, na nejakú zdravotnú starostlivosť viac peňazí, lebo pozná štátneho tajomníka, ministra alebo nejakého dôležitého úradníka, tak potom to znamená, že niekde inde tie peniaze budú chýbať. A môžu chýbať na liečbu dieťaťa alebo jeho matky alebo jeho otca. A preto nie je nič lepšie ako to, keď je ministerstvom určená tzv. minimálna sieť, minimálny, minimálny dosah tých výkonov, ministerstvo má urobiť to, má sa starať o tých ľudí, má urobiť, má dať príkaz poisťovni koľkých má zazmluvniť takýchto poskytovateľov, ako ďaleko majú byť od tých jej poistencov, lebo presne na toto poisťovne máme. A, milá poisťovňa, keď to nezabezpečíš, tak sa nebudeme baviť ani o zisku, takto to má vyzerať. A keď sa nám nepáči ako je to teraz, no tak potom tú sieť treba nahustiť, ale určite to nemá vyzerať tak, že napíšeme do cenového opatrenia 55 euro, lebo potom tam príde nejaký Paška a nejakému masérovi Kostkovi tam napíše 155 euro a tých 100 euro bude iným poskytovateľom chýbať. Čiže ja chápem dobrý úmysel, ale, prosím vás, poďme trošku do reality a nastavme to tak, aby to nebolo do budúcna nebezpečné pre ľudí, lebo keď sa v zdravotníctve robia chyby, tak to má vždy dopad na zdravie a životy. To nie je akože pokazíme niečo a postaví sa neskôr diaľnica. Tuto naozaj reálne keď my urobíme chybu, niekto sa včas nedostane k zdravotnej starostlivosti.
No, čiže moja obava spočíva v tomto, nemusím hovoriť, že práve túto, a teda klobúk dole, práve túto opateru paliatívnu starostlivosť, následnú starostlivosť z veľkej časti a často zabezpečujú aj cirkvi, aj duchovní. Treba im zato povedať ďakujem, treba to naozaj oceniť. Je aj, je aj potrebné, keď teda naozaj je to súčasť života toho človeka, aby mal k tomu prístup, to určite áno, a nikto nechce tomuto brániť. Ale opakujem, dnešné zákony to už umožňujú, a ja mám len obavy, aby zdroje z verejného zdravotného poistenia určené na liečbu ľudí sa v budúcnosti nestali len ďalším zdrojom, zdrojom pre financovanie cirkvi alebo niečo podobné. To jednoducho je neprípustné.
Keď sme pri tých zdrojoch, tak peniaze na toto sú, chápem to, z eurofondov, sú nejaké z plánu obnovy, boli tu aj spomínané komponenty, všetko v poriadku. Ja by som ale ocenila, keď aj kolegyne hovorili o tom, ako je to dôležité potom pomoc pri rozpočte, je tu aj pán minister financií, tak aj naňho apelujem, naozaj ten rozpočet zdravotníctva je tragický, viem, že to vždy tak bolo, že hádže sa do čiernej studne, ale dá sa to nastaviť spôsobom, že sa určia tie kritériá a presne takáto starostlivosť môže byť jedno z nich. A pokiaľ sa kritériá budú spĺňať, dá sa tam viac peňazí dať, pretože to zdravotníctvo je na tom akože historicky kriticky, nie kvôli našej vláde, naopak, to všetci vieme, ale jednoducho zdedili sme problém, ktorý musíme vyriešiť. Ale prosím vás, neriešme to zavádzaním nejakej úhradovej vyhlášky a financovaním cirkvi cez peniaze určené na zdravotnú starostlivosť. Toto naozaj nie je cesta, ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Cigániková, to čo ste prezentovali to je váš názor a ja ho rešpektujem, ale ja mám iný. A myslím si, že veľakrát aj tá duchovná pomoc dokáže tým ľuďom pomôcť, a stretol som sa s tým vo viacerých prípadoch. A nechcem sa o tom hádať, že či tá viera dokáže pomôcť, alebo nie. Vy máte na to iný názor, ja mám na to iný, ja rešpektujem váš názor. Ja chápem, že vy nerešpektujete môj, že máte iné presvedčenie, ale tak to je. A čo sa týka nároku na odmenu duchovných, že by mohli mať nejaký nárok v budúcnosti, to je podľa mňa špekulácia, však duchovní z toho princípu svojho ako to robia, ako kvôli svojmu poslaniu. A ak by mali mať nejaký nárok, tak vždy, ak tu bude, ako hovoríte, nejaký iný minister, tak to môže zmeniť zákonom a nič na tom nezmení, že teraz sa tento zákon prijme alebo nie, takže asi len toľko. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja sa neobávam, že by z tých prostriedkov boli financované cirkvi. Ja sa skôr obávam po skúsenostiach, ktoré máme z pandemického obdobia, že duchovní sa nevedeli mesiace dostať k zomierajúcim pacientom. Z vlastnej skúsenosti, resp. nie z vlastnej skúsenosti, ale zo skúseností blízkych osôb, viem, že koľkokrát to muselo ísť cez vedenia nemocníc, takže ja si nemyslím, že to je o financovaní cirkvi, ale je to skôr o tom, aby mal možnosť sa zomierajúci pacient dostať k duchovnej službe. Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som k tomu povedala, ono už aj v dôvodovej správe, ani v samotnom zákone sa nehovorí o tom, že duchovná služba má byť poskytovaná a má byť zdravotnou starostlivosťou, že má byť nejakým spôsobom hradená. Pokiaľ sú tam nejaké obavy, áno, hovorme o tom, ale nehľadajme v tom zákone niečo čo tam nie je, a nakoniec vždy sa to dá ešte nejako zmeniť. Z môjho pohľadu nastavenie platieb za lôžkodní, ktoré ako tak reflektuje potreby tých poskytovateľov, môže napomôcť tomu, aby sa nám naozaj zvýšila trošku tá ponuka. Lebo tá ponuka je tak obmedzená aj práve preto, že tie hospice, či už kamenné alebo mobilné, nemajú veľmi z čoho fungovať, preto to ľudia robia častokrát popri svoje práci. Z môjho pohľadu nastavenie tých lôžkodní, ktoré sú vypočítané v tomto roku v ďalšom a od roku ´24, neviem to posúdiť ekonomicky, ale predpokladám, že to sú sumy, ktoré by mohli naozaj napomôcť a zvýšiť tú ponuku a tým pádom napĺňať aj potreby, ktoré tu máme. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Priznám sa, pani kolegyňa, že čakal som, že s touto problematikou, resp. s týmto bodom, bodom v tejto rozprave vyjdete, pretože bolo by mi to prinajmenšom také zvláštne, že by ste k tomu nevystúpili. Áno, súhlasím s vami v jednom bode, že duchovná služba nie je zdravotná služba. S týmto naozaj môžem súhlasiť. Ale tak ako povedal kolega Suja, naozaj ten duchovný rozmer pri tej zdravotnej starostlivosti, resp. duchovný rozmer pri apelovaní, resp. aplikovaní na sociálno-zdravotnú službu má v niektorých prípadoch, netvrdím že vo všetkých, ale v niektorých prípadoch doslova až úplne taký čarovný rozmer. Pretože naozaj človek, ktorý je hlboko veriaci a potrebuje nielen tú materiálnu stránku veci, nielen tú zdravotnú starostlivosť, ale častokrát je viac odkázaný na to duchovno a na prítomnosť človeka, ktorý je s ním na nejakej rovnakej vlnovej dĺžke, tak dovolím si povedať a dovolím si tvrdiť najmä v týchto zariadeniach paliatívnej starostlivosti, kde sa bavíme naozaj o klientoch alebo o pacientoch alebo o ľuďoch, ktorí sú dlhodobo chorí a už sú v štádiu umierania. Tak jednoducho títo ľudia, aj keď možno neboli tak príliš nastavení na tú duchovnú stránku, tak jednoducho dochádza tam k určitému obráteniu, resp. k inému pohľadu na túto celú problematiku. Čiže v tomto by som naozaj nevidel problém a v žiadnom prípade by som tam nehľadal nejaký zádrheľ, resp. nejakú možnosť, aby práca duchovného, ktorý je už, samozrejme, platený zo štátu a z príspevku od cirkvi na štát, bola nejakým spôsobom platená aj táto v úvodzovkách, ako ste povedali, zdravotno nejaká, nejaká duchovná služba. Čiže, toto asi nie, ale ďakujem pekne.

Pán Kočiš, o fľašu šampanského, že to tak bude, že si, že potom ďalší návrh zákona bude o tom, že spoplatniť, ale poďme sa baviť teda o tom, čo ste hovorili aj vy, aj pán poslanec Suja. A ja sa vami úplne súhlasím. Veď nakoniec ja to aj na vás kolegovia vidím, ako je pre časť obyvateľstva veľmi dôležitá tá, tá duchovná podpora, jednoducho tá viera, a je to úplne v poriadku. My naozaj sme zástancovia toho nech každý, keď inému neškodí, nech si robí čo chce a nech má všetko, čo potrebuje nato, aby sa cítil šťastne. Nech sa páči, nech je, nech to tak je.
A s týmto chcem prečítať § 9 toho zákona 308/1991. Poverené osoby vykonávajúce duchovnú činnosť, predtým v tých paragrafoch sa píše, že cirkvou, majú právo vstúpiť do verejných zariadení sociálnej starostlivosti a zdravotníckych zariadení a detských domov a tak ďalej, a tak ďalej. Tuto to je, je to platný zákon, o čom sa tu bavíme, o čom je tento návrh. Tento návrh je o tom, že pomenováva duchovnú službu zdravotníckou starostlivosťou. Pani poslankyňa Drábiková hovorí, že to tak nie je, no tak si to pozrite. Tím, ktorý bude, podporný tím, ktorý bude vykonávať zdravotnú starostlivosť, tak súčasťou toho bude duchovný. Však načo iné by to tam bolo, keď som vám teraz prečítala paragraf, že vstup je už dnes umožnený.
Čiže opäť nerozporujem potrebu duchovnej služby pre časť spoločnosti a budem prvá, ktorá bude bojovať zato, aby to tí ľudia mali, keď to chcú. Ale opakujem, nikto z vás mi neodpovedal čo potom, kto bude kontrolovať tú zdravotnú starostlivosť, úrad pre dohľad, akým spôsobom? Vám hovorím, cieľom tohto nakoniec bude spoplatnenie tohto výkonu zdravotného zo zdravotných odvodov, ale OK. Môžme sa baviť o tom, ale teraz to v praxi urobí veľké problémy a zároveň vám hovorím, pokiaľ chcete podporu SaS, tento bod odtiaľ, kolegovia, vyhoďte a dostanete podporu SaS. Ak tam bude úhradová vyhláška a budú tam duchovní, ktorí robia zdravotnú starostlivosť, SaS to v druhom čítaní nepodporí.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani spravodajkyňa, pán predkladateľ, mňa len napadla teraz taká myšlienka, pani kolegyňa Cigániková, existuje mnoho profesií zdravotných sestier, ktoré vykonávajú vlastne "duchovný" v úvodzovkách, pretože sa bavíme o rádové sestry, ktoré vykonávajú dlhodobo zdravotnú starostlivosť aj pri paliatívnych, čiže umierajúcich pacientoch. Sú jednoducho rády, ktoré túto starostlivosť vykonávajú, a je to už niekoľko desiatok rokov aj v rámci Slovenskej republiky. Čiže teoreticky keď sa bavíme o tom, tak je to kombinácia zdravotnej starostlivosti, ale zároveň tá rehoľná sestra, ktorá je v tomto ráde, ktorý ponúka túto službu, aj ako zdravotná sestra buď v hospici, alebo v zariadení sociálnych služieb, zariadení dlhodobej starostlivosti o dlhodobo chorých alebo v špecializovaných zariadeniach, tak táto zdravotná sestra, ktorá je zároveň aj rehoľnou sestrou, tak ja si nemyslím, aby sa to nejakým spôsobom vymykalo z nejakého súbehu, resp. aby to malo nejaký negatívny vplyv. Čiže ak sa na to ja pozerám takto teraz akože z logiky veci, a ktorá je vlastne dlhoročne alebo dlhodobo vedená do praxe, nevidím na tom nič zlé.
Chápem vašu obavu nejakú v úvodzovkách, že mohlo by to byť dajme tomu zneužité, že ten podporný tím, bol by tam sociálny pracovník, ergoterapeut nejaký, arteterapeut, bol by tam zakomponovaný aj duchovný, chápem, tá vaša obava je tam, aby tento duchovný činiteľ alebo jednoducho táto duchovná nejaká osoba nebola platená už z tak poddimenzovaného rozpočtu, ktoré má ministerstvo zdravotníctva. Bavili ste sa, resp. rozprávali ste o tom, že kto by to kontroloval. Pripúšťam, že je tam možno problém že, áno, išlo by o duchovnú osobu, mal byť s tým, možno ani tá kompetencia toho úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by tam možno nebola, ale bolo by možno vhodné nejakým spôsobom poznamenať kto by mal byť tým kontrolným orgánom, resp. kto by mal mať dohľad nad takou sobou, ktorá by napríklad nebola vyňatá z tohto zákona, ale zostalo by to v platnosti. Čiže skúsme hľadať nejaký prienik, skúsme hľadať nejaké riešenie v rámci logiky a v rámci toho, že tento zákon je naozaj pre všeobecné blaho a pre všeobecné dobro. Čiže či som liberál, či som veriaci človek, je mi to jedno, hľadajme nejaký konsenzus, hľadajme nejakú strednú cestu, ale hlavne nech bude správna. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci.
Ďakujem kolegovi Edovi Kočišovi za jeho vystúpenie, áno, ja si myslím, že ten zákon je dobrý a ak vadí niekomu kontrola, že tam nie je, tak nikomu nebráni, aby v druhom čítaní dal nejaký pozmeňujúci návrh, kde by špecifikoval túto kontrolu. V SaS-ke ste samí odborníci, pani Cigániková, tak sa vyjadrujete, tak ja si myslím, že pre vašu stranu nie je problém tam dať nejaký bod, ktorý by predstavoval ako kto má kontrolovať. Ďakujem.

Pán kolega Kočiš, problém je ten, že ten kontrolný orgán už existuje. Pri všetkých, pri všetkej zdravotnej starostlivosti je to vždy Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ja hovorím o tom, že keď zaradíme duchovných ako tých, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť, tento pokus tu bol aj v minulosti, netvárme sa, že toto je niečo iné, len je to natreté inou farbou. Veď sa to odvoláva celé na, na ten zákon o, pardon, vypadlo mi to, o náboženských spoločnostiach, o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi. No tak ako netvárme sa, že je to niečo iné, tak hovorím o tom, že to urobí problém, lebo ako potom ten úrad pre dohľad, ktorý je určený, rozumiete tam sú, tam sú medicínski odborníci a na pomoc si volajú ďalších odborných garantov. A teraz ja si chcem akože, ja som si len v praxi živo chcela predstaviť ako to budú riešiť, keď teraz nejaká rodina bude predstavte si veľmi veriaca, bude tam nejaký tam ten duchovný, bude sa tam modliť, ale ten, ten človek nakoniec, bohužiaľ, zomrie a tá rodina si povie, no tak ale málo sa modlil, tak idem ho žalovať za zlé poskytnutú zdravotnú starostlivosť, pôjde na úrad pre dohľad, tam čo, tam si povolajú nejakého kňaza na konzultáciu. Ako verte mi, z tohto, to neni maličkosť, z tohto môžu byť vážne problémy a nielen pre úrad ako taký a, samozrejme, že aj pre tých kňazov samotných. A zoberte si napríklad nozokomiálne infekcie, to sú infekcie, ktorú môžte dostať v nemocnici, že prídete tam s jednou, ale je to pomerne veľký problém našich nemocníc, že, že prídete tam s jednou, ale odídete s inou, ktorú ste chytili v tej nemocnici. A napríklad zdrojom, samozrejme, môže byť ktorákoľvek osoba, kňaza nevynímajúc, no tak keď takéto niečo potom kňaz spôsobí, bude potom zodpovedný ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Lebo pozor, to sa už bavíme o vážnych trestoch, to sa môžte opýtať sestier a zdravotníckych pracovníkov, lekárov, že oni sú vlastne nonstop musia byť na pozore. Toto, toto nie je naozaj maličkosť a ja som presvedčená, že v súčasnosti je predsa možné to, o čom hovoríte, a nijako nespochybňujem, opäť duchovná podpora je možná aj dnes.