65. schôdza

Janko, správne si pripomenul, tak ako aj ja vo svojej reči všetky tie veci, ktoré boli urobené. Dotkol si sa toho minimálneho valorizačného mechanizmu. Ja tiež nerozumiem, prečo bol taký problém ho predĺžiť a pokračovať v ňom, veď aj my sme ho stanovili na nejaké prechodné obdobie práve kvôli tomu, aby sme videli, čo dôchodcovská inflácia urobí s dôchodkami, ako sa budú meniť. A bola to taká rezerva, taká poistka, aby dôchodcovia naozaj aspoň niečo dostali. To ma asi zo všetkého mrzí najviac. Síce sa hovorí o tom, že po skoršom vyplatení 13. dôchodku má ešte vraj nasledovať nejaká jednorazová pomoc, ale nie je to nič konkrétne. Nič. Je to proste niečo, čo visí vo vzduchu, a preto my sa snažíme navrhnúť tento 14. dôchodok, lebo je to konkrétna vec. A pri tejto príležitosti, samozrejme, chcem poďakovať aj SMER-u-SD, aj Republike, aj všetkým poslancom. Možno sa nejaký odvážlivec nájde aj v koalícii, ktorý by to podporil. To nie je zákon pre nás, to je zákon pre seniorov, tak stále apelujem na ich svedomie. Uvidíme, čo to s nimi urobí dnes. Ďakujem pekne

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Ján Richter.

Ďakujem pekne za slovo.
Chcem poďakovať všetkým, ktorí reagovali na to moje vystúpenie, možno doplnili, rozšírili tú problematiku ako takú. Ale žiada sa mi povedať veľmi v stručnosti snáď jednu alebo dve myšlienky.
Po prvé. Všetci sa zhodneme na tom, že takýto návrh nemá absolútne žiadne politické pozadie. To nie je o pravici, o ľavici. To je o konkrétnych ľuďoch. Každý jeden poslanec, poslankyňa, ktorý tu sedí, buď mal, alebo má starých rodičov doma alebo príbuzných, to znamená, vie to objektívne zhodnotiť, čo pre nich znamená táto situácia a riešenie tej situácii. Pretože ja sa osobne necítim dobre a som presvedčený, že aj viacerí z vás, keď v nejakých potravinách vidím, ako tá starenka otáča to euro, či si ten rohlík ešte má alebo už nemôže dovoliť kúpiť. Odstráňme to a zabezpečme nejakú dôstojnosť týmto ľuďom, pretože oni si to zaslúžia za to, čo odrobili v predchádzajúcich rokoch.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Milan Mazurek a pripraví sa pán poslanec Peter Pellegrini. Nech sa páči.

Mnohí ľudia na Slovensku sa podľa môjho názoru pýtajú, kde vlastne mohli títo vládni poslanci za tieto dva roky stratiť aj posledné zvyšky svedomia. Ako je možné, že dokážu robiť to, čo robia. Ako je možné, že sa dokážu pozerať stále občanom Slovenskej republiky do očí, nesedieť tu ani v pléne Národnej rady, niekde sa vyváľať v dobe, keď sa preberajú tie najdôležitejšie veci, ktoré pre občanov Slovenskej republiky znamenajú rozhodovanie o tom, či naďalej budú môcť dôstojne žiť, alebo nebudú môcť. A to všetko je dôsledok vládnutia tejto vlády. To všetko je dôsledok absolútnej ignorácie vládnej moci voči obyvateľstvu Slovenskej republiky.
Všetci sme čakali na to, akým spôsobom pristúpi táto vláda k riešeniu situácie, ktorá nastala v celej Európe. Situácie, ktorá so sebou nesie obrovský nárast cien. Obrovský nárast cien potravín, pohonných hmôt, obrovský nárast cien základných nákladov na život každého jedného jednotlivca v Slovenskej republike a situácia, ktorú ak vláda nebude nejakým spôsobom riešiť, dostane pod hranicu chudoby obrovské množstvo ľudí. Spôsobí sociálnu katastrofu, ekonomické samovraždy, spôsobí také množstvá utrpenia, že si to len málokto z nás vie živo predstaviť a každý z nás by sme si asi pred tým radšej zatvorili oči, ako sa pozerali na tie neľahké ľudské osudy, ktoré každý jeden deň na Slovensku pribúdajú. Ale celé týždne absolútne nič. Mesiace absolútne nič. Roky absolútne nič. Kým zahraničné vlády, či už v Poľsku, alebo v Maďarsku prijímajú rôzne formy opatrení, táto vláda spí.
Rieši blokovanie nepohodlných webov, aby náhodou nemohol niekto kritizovať tento vládny fašizmus. Aby vypli svojich oponentov ako také gestapo. Rieši prenasledovanie opozičných poslancov, dováža tu poslancov na dlhodobej péenke len preto, aby mohli konkrétnych ľudí posielať do väzby. To sú priority tejto vlády. Zatvárať opozíciu, likvidovať akúkoľvek kritiku, postaviť sa zoči voči akejkoľvek forme kritiky a zničiť takéhoto človeka, kriminalizovať, prenasledovať a opozíciu zruinovať každým možným spôsobom, ktorý im príde pod ruku. Ale ak majú riešiť problémy bežných pracujúcich ľudí, zrazu je ticho. Zrazu je ticho.
Včera nemali problém sa postaviť všetci títo pajáci z tej sekty OĽANO na tlačovku a vyplakávať tam o tom, ako ich zradili dve poslankyne, potom na seba škrieka s Cigánikovou navzájom o tom, ako toto sú najzávažnejšie problémy občanov Slovenskej republiky. Ale, drahí páni poslanci, panie poslankyne, toto ľudí dnes nezaujíma. Ľudia chcú vedieť, za čo budú žiť. Mladé rodiny sa pýtajú, z čoho majú platiť účty. Dôchodcovia sa pýtajú, akým spôsobom si majú zaobstarať potraviny. Vidíte vy okolo seba, čo sa deje? Vidíte ten brutálny nárast cien? Nie je vám dnes ľúto, koľko neuveriteľných miliárd ste rozhajdákali na nezmysli počas tých vašich pseudocovid opatrení, ktoré dosiahli v Slovensku najvyššie čísla na celej planéte po niekoľko dní, možno týždňov?
Nie je vám dnes ľúto, akým spôsobom ste Slovensko dostali na kolená? Necítite ani trošku hanbi a nechcete sa pakovať z tohto pléna, aby ste konečne mohli občanom Slovenskej republiky poskytnúť možnosť zvoliť si niekoho iného, kto im nebude neustále otočený chrbtom?
Preto ja jednoznačne podporím tento návrh zákona. Vy ste prišli s tým, že vyriešite problémy slovenských dôchodcov tým, že im vyplatíte ten pseudotrinásty dôchodok jednoducho teraz niekedy v najbližšom mesiaci. Ale následne v novembri už podľa návrhu zákona, o ktorom sa tu hlasovalo, nedostanú nič. Majú len nejaký váš prísľub, že potom ešte príde nejaký príspevok. V zákone je jasne napísané, že nárok na ďalší dôchodok v novembri nevzniká. Čiže my sa nebudeme spoliehať na vaše prísľuby, lebo vaše prísľuby neznamenajú nič.
Igor Matovič dal verejný prísľub alebo verejnú výzvu Andrejovi Dankovi, keď sa stal, zistilo, že je to plagiátor, aby odstúpil. Ale keď sa zistilo, že Igor Matovič je plagiátor, tak nebol schopný ani sa vzdať svojho titulu. To sú vaše verejné prísľuby. Vy ste chodiaca hanba. A nikto vám neverí. A práve o toto tu ide. Preto opozícia prichádza s takýmito návrhmi. A vždy prídu tie isté argumenty: „Ale, páni opoziční poslanci, my si to nemôžme dovoliť, nemôžeme pomôcť týmto dôchodcom, nemôžeme pomôcť mladým rodinám, nemáme financie na to, aby sme zastropovali ceny potravín, ceny energií, nemáme peniaze na to, aby sme znížili DPH, dane, odvody, nemáme na nič.“ Stále nie sú peniaze, nie sú a potom vyškerený minister Naď, aby mohol urobiť veľké bicepsy na tlačových konferenciách a hovoriť Putinovi, ako on ho vyrieši. Nakupuje transportéry, nakupuje stíhačky, nakupuje náboje, dokonca na interpeláciu môjho kolegu Mira Suju odpovedali: „Áno, Slovenská republiky nakúpila náboje za milióny eur a rovno ich transportovala na Ukrajinu.“ Čiže my sme netransportovali len vlastný materiál, ktorý sme mali, my sme ho kúpili, aby sme ho mohli presunúť na Ukrajinu. To je to, na čo peniaze sú. Určite by tieto milióny eur mohli nejakým spôsobom pomôcť ťažko skúšaným dôchodcom alebo mladým rodinám zaobstarať si nejaké potraviny. Mohli by pomôcť mladým slobodným mamičkám, ktoré naozaj nemajú ani kde bývať, nevedia si z čo zaplatiť nájom. Mohli by im pomôcť vyriešiť problémy na niekoľko mesiacov. Nie. My sme nakúpili náboje a poslali ich na Ukrajinu, lebo na to prachy máte. Na to prachy majú podľa vás všetci občania Slovenskej republiky. A na toto sa opozícia pozerá, jasné, že vás kritizuje. Jasné, že tu sedíte, mlčíte, nie ste schopní sa postaviť zoči voči týmto skutočnostiam a nie ste schopní povedať jeden zmysluplný argument, prečo dnes nemôžeme pomôcť slovenským rodinám, prečo dnes nemôžeme pomôcť dôchodcom.
Preto ja zahlasujem za to, čo tu je navrhnuté, aby dôchodcovia dostali ešte jeden dôchodok v tomto roku. A preto je si nemyslím, že akékoľvek jedno vaše slovíčko o tom, že nemáme peniaze, je pravdivé. Pretože vy ste rozhajdákali také miliardy, že sa niekedy ľuďom o tom ani nesnívalo. Ľuďom o tom ani nesnívalo o tom, že štát je schopný sa takto rýchlo, bleskurýchlo zadlžiť. Ľuďom o tom ani nesnívalo, že keď niekto vie, že sme stopercentne závislý na rope a plyne, že tu bude nejaký prepnutý minister alebo ešte prepnutejší premiér, ktorý povie: „Odstrihnime sa, my to dáme.“
Vy vôbec nechápete, že vy nesiete zodpovednosť za životy miliónov ľudí. Je úplne jedno, aké morálne argumenty vytiahnete na obhajobu vašich uletených stanovísk. Realita je taká, že keď to urobíte, zruinujete slovenskú ekonomiku. A vy to aj tak chcete urobiť, ale pomôcť dôchodcom nedokážete. Nie sú peniaze. Nie sú príjmy. Ale aké budú príjmy, ak odkiaľ budú mať miliardy na to, aby ste kompenzovali tie devastačné škody, ktoré Heger verejne vyslovuje a verejne podporuje, to už Slovenskej republike neviete povedať. Ale zrejme ich máte. Zrejme ich máte, ak ste schopní tieto nezmysly verejnosti hovoriť. Preto sa nedivím, že tu nie ste, nedivím sa, že ste ticho, nedivím sa ani tomu vášmu prístupu, že dve vaše poslankyne, páni z klubu OĽANO, zahlasujú tak, ako to považujú za správne, tak ich vyhodíte. Tak ich vyhodíte. (Povedané so smiechom.) To je úplne nádherné. Vy demokratické, slobodné, protikorupčné hnutie. No, môžme sa všetci smiať, čo z vás ostalo. Sekta, sekta, normálne sekta! Zahlasuješ inak, letíš. To je sekta. Kto ešte pochybuje o tom, že OĽANO je proste sekta ľudí, ktorí slepo nasledujú toho narušeného spasiteľa, tomu naozaj gratulujem k jeho naivite, ale my ostatní už tú pravdu vidíme. A preto ja nepochybujem, že vy nepodporíte takýto opozičný návrh. A nepochybujem, že môžem tu od rána do večera vystupovať, môžu tu vystupovať opoziční kolegovia z akejkoľvek strany, apelovať na vás, aby ste aspoň vnímali tie problémy ľudí, riešili ich, uvedomovali si ich, uvedomovali si, že odbory vám tu vyhlasujú generálny štrajk, že to už je asi vážna vec. Ale očakávam, naozaj očakávam, že aspoň zopár z vás jednotlivcov bude schopný už na tej hranici, kedy uvidíte, že tí ľudia fakt nemajú z čoho žiť, precitnúť a uvedomiť si, že vaša vláda je pre Slovensko pohromou, že to najlepšie, čo môžete urobiť, je spakovať sa, zrušiť to, vzdať to, podať demisiu, odísť, zahanbene si priznať chybu, priznať si porážku, priznať si fatálne zlyhanie a oslobodiť Slovensko od tej tragédie, ktorú sme aj včera po hlasovaní videli na tých tlačových konferenciách. Proste prestaňte s tým, ľudí trápi niečo úplne iné.

Šesť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa. Ako prvý pán poslanec Tomáš Taraba. Nech sa páči.

Nie je krajšie porovnanie toho, čo sú priority tejto vlády ako práve to, ako teraz prebieha schôdza. Včera sme hlasovali o vydaní Roberta Fica na väzobné stíhanie, došli sem poslanci koalície, ktorí sú aj na péenkách. Došli sem, bol tu dokopy teda plný parlament, 150. Dnes, keď sa hlasuje o sociálnych zákonoch, ktoré by pomohli ľuďom kompenzovať výpadky spôsobené mrhaním tejto vlády, ktorá spôsobuje od svojho nástupu rekordné deficity, také deficity, ktoré zo Slovenska urobili tretiu najhoršie vyvíjajúcu sa krajinu v Európskej únii, čo sa týka verejných financií.
Táto vláda spôsobila, že Rumunsko nás predbehlo v parite kúpnej sily. Rumuni sú bohatší ako Slováci po dvoch rokoch tejto vlády napriek tomu, že rozflákali na ročnej báze šestnásť miliárd, celý jeden rozpočet mali navyše. Ja sa pýtam Slovákov, ktorí z vás to cítia, kde tie peniaze skončili. A teraz tu vidíme troch, štyroch, ani neviem, koľko poslancov vládnej koalície. Kde je ten Mičovský z tej péenky? Dnes tí ľudia ho nezaujímajú? Ten Fico mu je hodnotnejší, aby sa sem dotrepal z péenky a dnes zrazu tí ľudia ho nezaujímajú? On je doma v postieľke. On nepotrebuje dneska hlasovať za ľudí. A toto je tá vizitka tých jednoduchých obyčajných osobností, ktoré sem prišli, že tí jednoduchí ľudia sú im akože úplne, ale úplne že ukradnutí.
Myslím si, že jeden váš problém je nielen to, že vy veci nerobíte, ale keď sa aj rozhodnete ich urobiť, ich robíte neskoro. My sme v septembri hovorili, že príde inflácia. Od septembra ste nám tu zarezávali jednu schôdzu za druhou. Minulý týždeň ste povedali, koaličníci, že áno, bude sa treba zaoberať infláciou. Úplne super. Prešiel ďalší týždeň, žiadne návrhy, tak práve teraz tu máte návrh zákona, ktorý by kompenzoval ľuďom vyššie ceny. Som veľmi rád, ak Mičovský tu bude.

S faktickou poznámkou vystúpi teraz pán poslanec Eduard Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Mazurek vo svojej rozprave veľmi správne poznamenal, že sociálno-ekonomické problémy a zjavné nezvládanie životných situácií, úplne bežných situácií, úplne bežných občanov, či sa budeme baviť o vzorke, či sú to študenti, či sú to slobodné matky s deťmi, či sú to pracujúci rodičia s nízkopríjmovými zárobkami, alebo či sa to jedná o dôchodcov. Tak tieto skupiny obyvateľstva, ktoré sú naozaj ohrozené touto infláciou a týmto naozaj nezvládaným stavom v rámci aj verejných financií, aj v rámci sociálneho systému. Majú doslova a do písmena strach už len z bežných, rok, rok a pol dozadu úplne banálnych úkonov. Ak potrebujú zaplatiť účet v potravinách, no poniektorých naozaj obleje studený pot. Ak treba zaplatiť inkaso, už sa špekuluje, že koľko my v tej peňaženke alebo koľko mi v tom, na tom účte vlastne zostane peňazí. Zaplatenie obedov pre deti alebo vybratie si liekov z lekárne. To sú naozaj veci, nad ktorými by sme sa v 21. storočí vôbec nemali zaoberať.
Ale poslanci z vládnej koalície napriek tým všetkým svojim sľubom, ktoré už tu počúvame skoro dva roky, neviem, či niektorý bol dotiahnutý do úplnej dokonalosti a či niektorý sľub, ktorý buď dali vo forme poslaneckých návrhov zákonov, alebo vo forme vládnych návrhov zákonov, sa vôbec uviedol do praxe.
Ak sa ideme baviť o nákupe zbraní a o pomoci pre Ukrajinu v miliardách eur, tak na to sa finančné prostriedky nájdu, pretože tak je to správne. Musíme byť solidárni, musíme jednoducho bojovať proti nejakému virtuálnemu nepriateľovi aj napriek vojenskému konfliktu, ktorý sa nás naozaj bezprostredne netýka. Ale pokiaľ ide o našich vlastných ľudí, tam sa nenájde nič.

Pán poslanec Ondrej Ďurica, nech sa páči.