65. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som vám odpovedal v mene pána ministra Vlčana.
Rezort pôdohospodárstva pod mojím vedením veľmi citlivo vníma zložitú situáciu, ktorá bola spôsobená nielen pandémiou, ale aj konfliktom na Ukrajine, a práve preto som rád, že môžem povedať, že sme úspešne nastavili parametre výzvy č. 52 v podopatrení 4.2 Podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov v celkovej alokácii 170 mil. eur. Dôkazom dobrého nastavenia výzvy je fakt, že sa nám prihlásilo 625 žiadateľov v celkovom objeme približne 266 mil. eur. To znamená, že prostredníctvom tejto pomoci napríklad zásadným spôsobom pre našich agropotravinárov znížime energetickú náročnosť a zvýšime efektivitu ich výroby, pretože moderné technológie sú kľúč k úspechu.
Za dôležité považujem, že verejného obstarávania, že verejné obstarávanie bolo realizované výlučne elektronicky cez systém JOSEPHINE, čím sa zjednodušil celý proces verejného obstarávania a zvýšila sa jeho transparentnosť.
Ďalším opatrením pomoci je rozdelenie pomoci 15,7 mil. eur z tzv. mimoriadnej pomoci Európskej únie vo výške 5,2 mil. eur, ktorú sme my navýšili o ďalších 10,5 mil. eur z našej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, z ktorej 10 mil. pôjde na podporu mliečnej vertikály a zbytok na ostatné živočíšne komodity, čím zastabilizujeme nielen celý mliekarenský sektor. Zároveň sme pripravili a spustili dňa 30. apríla 2022 osobitnú pomoc na podporu výrobcov potravín v celkovej výške 8 mil. eur, kde najnižšia možná pomoc predstavuje sumu 1 000 eur a najvyššia možná pomoc približne 60-tisíc eur. Tá má slúžiť pre účely prípravy systémových opatrení zameraných na skvalitnenie potravinárskej výroby, zlepšenie spracovania poľnohospodárskych výrobkov a zvyšovanie konkurencieschopnosti potravinárskeho priemyslu doma a v zahraničí. Výsledky prieskumu nám pomôžu pri vyjednávaniach s Európskou komisiou a nastaveniach notifikovaných štátnych pomocí pre oblasť znižovania dopadov energetickej krízy.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Pán poslanec, doplňujúcu otázku? Nie? Ďakujem veľmi pekne.
Čiže máme už len 30 sekúnd na ďalšiu otázku. (Reakcia z pléna.) Nestihneme. Pán poslanec Svrček by sa spýtal ďalšiu otázku ministra zdravotníctva, ale netrvá na nej.
Takže, vážené panie poslankyne, páni (reakcie z pléna) poslanci... (Reakcie z pléna.) To nie je možné (povedané so smiechom), pretože by som musel čítať pána poslanca Svrčeka, ale iste uznáte, že už nie je na to čas, aby to bolo seriózne.
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, čas určený na hodinu otázok uplynul, končím tento bod programu. Zároveň prosím členov vlády, aby zotrvali v rokovacej sále, nasleduje bod písomné odpovede na interpelácie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na bodoch odpovede na interpelácie a interpelácie budú prítomní členovia vlády podľa oznámenia títo: minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling; ministerka spravodlivosti Mária Kolíková; minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak; ministerka kultúry Natália Milanová; minister vnútra Roman Mikulec a minister životného prostredia Ján Budaj.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram bod najskôr

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 25 marca 2022,

je to parlamentná tlač 888. Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpením uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači č. 888 nachádza a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.
Otváram rozpravu. Písomne som na odpovede na interpelácie nedostal žiadnu prihlášku, preto sa chcem spýtať, či sa niekto hlási ústne do tohoto bodu. Konštatujem, že nie. Preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a zároveň rozpravu uzatváram. A vyhlasujem zároveň aj túto, ako som povedal, rozpravu uzavretú. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.
Vážené panie poslankyne, poslanci, budeme teraz pokračovať bodom

interpelácie poslancov.

Otváram tento bod a zároveň konštatujem, že sa písomne prihlásili do bodu interpelácie – jedna pani poslankyňa Zita Pleštinská a dvaja páni poslanci Miloš Svrček a Ján Podmanický. Ako prvá vystúpi so svojou interpeláciou pani poslankyňa Pleštinská, po nej sa pripraví pán poslanec Miloš Svrček.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám interpeláciu na ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky Andreja Doležala vo veci nadmerného hluku z dopravy na diaľnici D1 a absencie stien na ochranu pred hlukom v meste Svit.
Vážený pán minister, v súlade čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Diaľnica D1 prechádza katastrom mesta Svit v blízkosti mestskej časti Podskalka a v bezprostrednej blízkosti chráneného rekreačného územia kategórie II. Meranie intenzity hluku z dopravy vykonané v rokoch 2014 a 2017 v uvedených častiach mesta preukázali, že hodnoty špecifického hluku spôsobeného výlučne dopravou na D1 sú značne vyššie ako prípustné hodnoty. V mestskej časti Podskalka bol v čase merania hluk 3- až 7,1-násobne vyšší. Alarmujúca situácia je na území chráneného rekreačného územia kategórie II, kde merania preukázali až 22,4-násobne prekročenie prípustných hodnôt.
Kategorizáciu chráneného rekreačného územia potvrdil Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade vo svojom záväznom vyjadrení zo 12. 12. 2016. Príslušníci pracov... príslušní pracovníci ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky a správca diaľnice D1 vedia o týchto objektívne zistených skutočnostiach už 7 rokov. Do dnešného dňa podali mesto Svit, Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov 35-9 Breziny vo Svite a petičný výbor petície občanov za vybudovanie stien na ochranu pred hlukom z diaľnice D1 a zo železnice v meste Svit celkom desať individuálnych žiadostí o vybudovanie protihlukových stien popri diaľnici D1. Žiadosti boli adresované Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky alebo Národnej diaľničnej spoločnosti v období rokov 2014 až 2021. A aj posledná žiadosť adresovaná ministrovi dopravy a výstavby zo 14. decembra 2021 bola zamietnutá ako neopodstatnená.
Riešenie hluku z dopravy v meste Svit nie je zahrnuté v dokumentoch „Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry“ ani v „Zozname investičných priorít“, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky dňa 16. septembra 2020 uznesením č. 567/2020. Mesto Svit nie je uvedené ani v dokumente „Harmonogram prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry“, ktorý vláda Slovenskej republiky vzala na vedomie dňa 12. 5. 2021. V tomto poslednom materiáli sa v najbližšom desaťročí počíta s výstavbou protihlukových stien na celkom deviatich miestach. Zaujíma ma preto, či na týchto deviatich miestach zahrnutých do plánu výstavby je ohrozenie hlukom obyvateľstva dokázateľne naliehavejšie ako v meste Svit.
V nadväznosti na vyššie uvedené informácie si vás, vážený pán minister, dovoľujem požiadať o odpovede na nasledovné otázky:
1. Aká je úroveň hluku z dopravy v decibeloch na každom z deviatich miest, na ktorých majú byť vybudované protihlukové steny. Konkrétne je to na miestach Šoporňa, Báb, Privádzač Košice Južné nábrežie, Vlčkovce, Jarovce, Lamač, Lafranconi – tunel Sitina, Nitra – Kynek, Váhovce, Banská Bystrica. O koľko decibelov je prekročená intenzita hluku od najvyššej prípustnej hodnoty v každom z uvedených deviatich miest a aká bude vzdialenosť protihlukových stien od územia chráneného pred hlukom?
2. Z akých dôvodov nebola do materiálov schválených vládou Slovenskej republiky zahrnutá výstavby protihlukových stien v meste Svit?
3. Aké sú predpokladané náklady na výstavbu protihlukových stien z dopravy na D1 v meste Svit?
S pozdravom Pleštinská.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, len chcem dať ešte informáciu, že v zmysle rokovacieho poriadku vás nezbavuje povinnosť, že aby ste písomne odovzdali túto interpeláciu predsedovi Národnej rady, aby ste mohli potom do 30 dní obdržať aj písomnú odpoveď. Ďakujem.
Udeľujem slovo teraz druhému prihlásenému do interpelácie, pánovi poslancovi Svrčekovi, pre ktorého táto informácia, ktorú som uviedol, rovnako platí.
Po ňom vystúpi pán poslanec Ján Podmanický a dám možnosť prihlásiť sa ústne po ňom do rozpravy.
Nech sa páči.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci.
V súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu. Je určená na ministra dopravy a výstavby pána Doležala.
Je zrejmé, že región Zemplína bez poriadnej cestnej infraštruktúry výrazným spôsobom zaostáva za inými regiónmi Slovenska. O tom, že Michalovce, Sobrance a Humenné sú v 21. storočí chýbajúcim napojením na diaľničnú sieť doslova odrezané od sveta, netreba hádam nikomu zdôrazňovať. Mnohí mladí ľudia odtiaľ z uvedeného dôvodu odišli a región Zemplína tak má nejasnú perspektívu. Je však aj zrejmé, že významná je nielen výstavba diaľnic a rýchlostných ciest, ale aj ciest I. triedy.
Jedným z mimoriadne dôležitých úsekov v regióne Zemplína je križovatka ciest I/18 a I/74 v meste Strážske v okrese Michalovce, ktorej výstavba je dôležitá z dôvodov veľkého počtu smrteľných nehôd, a s tým spojenej vysokej nebezpečnosti a rizikovosti daného cestného úseku. V rámci tohto úseku sú dlhé roky ohrozované najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, pričom predmetný úsek je tiež dopravnou tepnou medzi okresmi Michalovce, Humenné a Vranov nad Topľou.
V rámci technologického postupu daného úseku sa jedná o prestavbu priesečnej neriadenej križovatky ciest I/18, I/74 a miestnou komunikáciou na okružnú križovatku so spojovacími vetvami. Predpokladaná hodnota zákazky je 750 000 eur bez DPH a prestavba križovatky by mala byť spolufinancovaná z fondov Európskej únie.
Verejné obstarávanie bolo vyhlásené minulý rok v mesiaci jún, ale k dnešnému dňu nie je potvrdená platnosť predložených ponúk, a tým nie je verejné obstarávanie ešte definitívne ukončené. Výstavba tohto kruhového objazdu sa pôvodne očakávala ešte v roku 2020, pričom omeškanie spôsobilo aj odvolanie sa jedného z uchádzačov zapojených do verejného obstarávania. Verejné obstarávanie už vtedy bolo v záverečnej fáze, pričom bol významný, vyzvaný úspešný uchádzač na súčinnosť, teda predloženie dokladov k podpisu zmluvy o dielo.
Momentálne ma však kontaktovalo viacero občanov z mesta Strážske, či sú pravdivé informácie, že súťaž nemá svojho víťaza a Slovenská správa ciest musela súťaž zrušiť z dôvodu, že žiadna firma, ktorá sa zapojila do verejnej súťaže, nemala záujem zmluvu podpísať z dôvodu obáv z ďalších veľkých zvyšovaní cien stavebného materiálu. Je zrejmé, že situácia je v danom segmente mimoriadne zložitá a veľké zdražovanie vytvára pre stavebný segment veľké riziká, ale obyvatelia troch mimoriadne dopravne exponovaných okresov by chceli mať informáciu, čo sa deje momentálne s prípravou výstavby kruhového objazdu.
A práve v nadväznosti na uvedené skutočnosti by som sa vás chcel opýtať, pán minister dopravy a výstavby, na nasledovné:
1. Vo veci výstavby okružnej križovatky v meste Strážske konkrétne na križovatke ciest I. triedy I/18 a I/74 medzi ulicami Mierová, Osloboditeľov a Vihorlatská sa chcem informovať, aký je ďalší časový a procesný harmonogram a postup zo správy Slovenskej správy ciest. Napríklad prípadné navýšenie rozpočtu a opätovné vyhlásenie novej súťaže.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Zaznela druhá interpelácia a teraz by mal vystúpiť s interpeláciou pán poslanec Ján Podmanický, ktorý sa však nenachádza v rokovacej sále, teda prepadáva mu možnosť prezentovať interpeláciu v pléne.
Dávam teraz možnosť sa prihlásiť ústne do bodu interpelácie, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Kto má tak záujem, môže urobiť. Nie je tomu tak. Uzatváram teda možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy, v ktorej sme už vyčerpali teda všetkých. Nikto sa neprihlásil. Preto sa pýtam členov vlády, či niektorý z nich, na ktorých bola interpelácia adresovaná, chce odpovedať na interpelácie poslancov. Konštatujem, že nie.
Chcem teda ešte dať do pozornosti, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že musia všetci tí, ktorí predniesli svoje interpelácie, rovnako ich odovzdať v zmysle § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. A tieto interpelácie potom budú zaslané jednotlivým ministrom, ktorí vám do 30 dní pošlú písomnú odpoveď. Vyhlasujem tento bod programu za uzavretý. Ďakujem prítomným pánom ministrom, pani ministerkám.
Pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania prebiehajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým je pokračovanie v popoludňajšom rokovaní siedmeho dňa 65. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Pellegriniho, Sakovej, Rašiho, Tomáša a Šutaj Eštoka, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku, tlač 993.
Poprosím pána poslanca Erika Tomáša, aby zaujal miesto pre navrhovateľa. Rád by som rovnako požiadal o prítomnosť pána poslanca Richtera, ktorý je spravodajcom k tomuto bodu. Mám informáciu, že za chvíľočku príde. Tak vyhlasujem krátku prestávku, pokým a... Pán spravodajca je už prítomný, takže môžeme pokračovať v rokovaní.
Posledným v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je pán poslanec Radovan Kazda, ktorému odovzdávam týmto slovo. Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, Denisy Sakovej, Richarda Rašiho, Erika Tomáša a Matúša Šutaj Eštoka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 993.)

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, trošku sa to tu preriedlo po interpeláciách. Vidím, že aj z navrhovateľov, ale máme tu našťastie aj navrhovateľa. Mám tu niekoľko poznámok k tomuto návrhu a pokúsim sa ich tak veľmi v rýchlosti, v rýchlosti preletieť k tomu návrhu na 14., 14.dôchodok.
Tá prvá vec je, čo mám trošku s týmto problém, a teda mám, mám s tým problém, samozrejme, nielen vo vzťahu k tomuto návrhu, ale ku každému návrhu, aj keď ide zo strany, povedzme, koalície, je adresnosť tohto príspevku. Iste uznáte všetci, že dôchodky tým, že sú odlišné, tak to neznamená, že keď sú tie sadzby napríklad, že niekto má veľmi nízky dôchodok, ak niekto má veľmi vysoký dôchodok, tak to neznamená, že úmerne tomu má aj vyššiu spotrebu potravín alebo vyššie náklady na energie. Samozrejme, že bohatší dôchodcovia, predpokladáme, že majú aj vyššiu spotrebu potravín aj vyššiu spotrebu energie, ale nie je to priama úmera.
To znamená, že pokiaľ by sa taká, takýto 14. dôchodok vyplatil všetkým dôchodcom, tak istá miera neefektivity, resp. istá miera nie až takej dôležitosti tam je, pretože dostanú to aj dôchodcovia, ktorí majú možno dôchodok až, ja neviem, koľko veľa, veľa stoviek, až možno tisícok eur. A tí, si myslím, že tým nie, tí až tak netrpia práve zvýšeným nákladom na ceny potravín a ceny energií.
No druhá, to druhá moja poznámka bude trošku taká skôr, skôr ideologická, skôr teoretická. Vy tvrdíte teda v dôvodovej správe, že nedošlo k adekvátnej kompenzácií zvýšených nákladov spôsobených bezprecedentným rastom spotrebiteľských cien, no a teraz moja otázka taká, ktorú, si myslím, že je dôležité položiť, je, že a tá znie, že: Nikto, samozrejme, nepopiera benefity tzv. kompenzácií, ale teda na rozdiel, ja som, ja som ekonomicky pravičiar, na rozdiel od sociálnych demokratov, ekonomických ľavičiarov. Ekonomickí pravičiari si dobre uvedomujú a snažia sa aj vysvetľovať, že rozdávanie peňazí vytvára pre tých, ktorí majú z čoho šetriť. Opäť opakujem, nehovorím o tých, ktorým by adresne mala byť cielená pomoc, tak pre tých, ktorí majú z čoho šetriť, vytvára istú, nazvime to, nezdravú závislosť od štátu alebo nazvem to nezodpovedný prístup k šetreniu.
Takže opäť hovorím, pokiaľ to dostávajú aj vysokopríjmoví dôchodcovia, tak tým, že vytvoríme takýto nástroj dôchodkový univerzálny, veľký, resp. kompenzačný vo forme dôchodku, tak vytvárame, samozrejme, aj túto, túto nezdravú závislosť. Je mi jasné, že sociálni demokrati veľmi často hovoria o tom, že, že my sme sociálni netvori a nechceme dať nejaké dôchodky alebo sociálni odľudovia, no nie je to pravda. Samozrejme, aj pravičiari, aj ľavičiari majú porovnateľné sociálne cítenie. V tom sa vôbec nejako nelíšia, porovnateľne chcú pomáhať tým, ktorí sú najchudobnejší, akurát že my sa snažíme správať zodpovednejšie, bez urážky. Zodpovednejšie a vysvetľovať, vysvetľovať aj tento aspekt, ktorý prináša práve takéto udeľovanie peňazí, nejakých dávok alebo nejakých kompenzácií zo štátneho rozpočtu univerzálne. Opakujem a ešte raz by som chcel zdôrazniť, nehovorím o ľudí, o ľuďoch, ktorí nemajú, z čoho šetriť. Tam o tomto, táto, táto debata nie je.
No a ďalšia, ďalšia moja poznámka je, a tá je, že tento návrh vy tam teda uvádzate, že to bude mať dopad na rozpočet verejnej správy, ale nemáte tam nejaké, nejakú kalkuláciu, že aký dopad tom bude mať. A 300, 308 miliónov, a teda chýba mi tam trochu aj teda to zdôvodnenie, že teda možno, že odkiaľ vyčer, odkiaľ čerpať tých 308 miliónov. Samozrejme, nebude, viem asi alebo predpokladám, že v rozprave, resp. v reakcii zaznie, že nejaká kritika tejto vlády, že kde oni pomíňali, kde táto vláda podľa vás pomíňala nejaké peniaze, ktoré nemala pomíňať, alebo kde chce minúť nejaké peniaze a nemala by a nemala by. Tomuto, samozrejme, celkom rozumiem, len mi tam proste chýba také to, také to jasné zdôvodnenie, že v čom by ste ušetrili, kde by ste tieto peniaze zobrali. A vieme, že aká je situácia. Vieme, že tie, rast cien energií rastie, ale chcem ukázať, poukázať ešte aj na jeden fakt, a to je tiež jeden negatívny dopad práve uvoľňovania nejakých peňazí na trh, ak sú povedzme nie celkom zdôvodnené, nie celkom kryté, nie je celkom dobre vysvetlené, že či tieto peniaze budú získané nejakou novou daňou, alebo budú získané nejakou novou pôžičkou a tak ďalej.
Čiže pokiaľ sú takéto peniaze nejakým spôsobom nekryté, tak vlastne uvoľňujeme peniaze na trh, ktoré dostanú povedzme, v tomto prípade napríklad dôchodcovia, ale tým len podporujeme ďalší rast cien. Pretože v momente, ako dostaneme takéto peniaze na trh, tak, samozrejme, dopytová krivka a ponuková nepustí a vlastne iba znovu podporujeme istým spôsobom zvyšovanie, zvyšovanie inflácie.
Takže toto sú ako moje základné problémy, ktoré s tým mám. Ja nespochybňujem to, že je potrebné, aby sme, aby sme, alebo resp. nespochybňujem to, že keď si vláda dá za úlohu, že kompenzovať najchudobnejších, tak je to v poriadku. To vôbec nespochybňujem. Toto vláda môže robiť, ale poukazujem na to, že mali by sme zodpovedne pristupovať ku každým výdavkom a vysvetľovať, v akej situácii teraz spoločnosť je, že rast cien energií do veľkej miery a rast cien potravín do veľkej miery nespôsobila vláda, s výnimkou teda prípadov, ktoré sa ťahajú už, samozrejme, dlhodobými konaniami vlád jednak v Spojených štátoch, jednak v Európe, a to je práve tým umiestňovaním tzv. nekrytých peňazí, znovu emitovaním na trh. Čiže rast cien, rast cien potravín a rast celkovo cien nastal už pred vojnovým konfliktom, už pred agresiou Putinovho režimu. Nastal už aj v Spojených štátoch amerických, takisto politikou, politikou tamojšej vlády a takisto nastal aj v Európskej únii. Čiže toto áno, v tomto prípade uznávam, že áno, ten rast cien do istej miery ovplyvnila aj, ovplyvnilo aj konanie vlád ako takých.
Ale, samozrejme, treba vysvetľovať aj to, že keď nastane takáto zlá situácia rastu, tak treba vysvetliť aj to, že je ovplyvnený aj práve agresiou Putina na Ukrajine a, samozrejme, že tam môžeme teoretizovať, či sme vedeli tomu zabrániť skôr a bezpochyby, bezpochyby sme asi mali robiť nejaké opatrenia, ale tam naozaj vplyv tejto vlády ani predchádzajúcej vlády nie je nejaký významný. A treba toto ľuďom vysvetľovať, že sú niektoré opatrenia, ktoré treba robiť prednostnejšie a tak, aby vnímali celý, celý, celú problematiku rozpočtu verejnej správy.
Takže ja tento návrh nepodporím. Ja by som čakal, a to by som bol veľmi rád, keby sme raz v parlamente vedeli dospieť k tomu, že budeme povedzme, že bude aj, že budú aj predkladatelia z opozície komunikovať napríklad s ministerstvom financií, že máme takýto návrh, môžu urobiť kľudne tlačovú konferenciu, že predložili sme takýto návrh, konzultujeme, že či, či koalícia ho prijme, alebo ho neprijme. Samozrejme, koalícia by opäť urobila tlačovú konferenciu a mohli by odpovedať na otázky. Lebo v tomto prípade, keď naozaj nemáme ten výpočet, tak mi to príde, príde tak trochu populistické, pretože populisti veľmi radi hovoria, keď vláda niečo dá, tak oni povedia nie, to je málo, mali by sme dať oveľa viac.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky.
Ako prvý pán poslanec Tomáš.

Pán kolega Kazda, ďakujem za vecné vystúpenie. Ja mám takéto, takúto diskusiu radšej. Vy ste hovorili, že nie každý dôchodca potrebuje ten tzv. 14. dôchodok, lebo ťažko sa už baviť o 13. dôchodku tak, ako je nastavený. Ale my ideme podľa vzoru vlády. Vláda nastavila ten tzv. 13. dôchodok tak, že to dáva každému dôchodcovi, ale, samozrejme, odstupňované podľa výšky dôchodkov, od 300 pre tých nižšie príjmových až po 50 euro pre tých vyššie príjmových, čiže tu len prenášame vlastne to, čo nastavila vaša vláda.
Druhá vec. Odkiaľ na to peniaze? Naozaj sa nebudem opakovať, ale veď aj strana SaS viackrát vytkla tejto vlastnej vláde, v ktorej je, výdavky napríklad na plošné testovanie a podobne, a to boli neuveriteľné sumy v stovkách miliónov eur. A sú tu nadpríjmy 3,5 mld. za dva roky, napožičiavané peniaze, čiže tie peniaze sú, ale ja aj otvorene ako ľavičiar, keď sa bavíme teda hodnotovo, hovorím, že my nemáme ani problém s tým mimoriadnym zdanením, buď monopolov, alebo bánk.
Len banky za minulý rok mali zisky 740 mil. eur, pokiaľ si pamätám, čiže otvorene sa aj k tomu hlásime, no a rokujeme s ministrom práce. Rokujeme o týchto našich návrhoch, mali sme tieto pracovné rokovania, sú veľmi korektné, uvidíme, čo z toho bude. Takže myslím, že sa, pristupujeme k tomu vecne a ten hodnotový rozdiel medzi nami a vami tu je, ale ten, ten je podľa mňa v poriadku, a preto hovorím, že ďakujem za tú, za tú vecnú poznámku.
Pozrite sa, nič to nemení na tom, že 13. dôchodok takzvaný ste vyplatili skôr, lebo to sú peniaze, ktoré by dôchodcovia aj tak mali, nedostali nič navyše a my každý mesiac za stranu HLAS skúšame niečo pre nich urobiť. To nie je len teraz, že 14. dôchodok. Predtým to bola mimoriadna valorizácia, jednorazové príspevky. Zatiaľ ste nič neschválili a naozaj tá finančná kríza tu, resp. tá krí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Marek Kotleba s faktickou.