66. schôdza

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k predmetnému návrhu chcem povedať takú tú hlavnú vec, že považujem za správnu líniu, ktorou ide tento návrh, pretože naozaj tieto poplatky neboli veľmi veľa rokov zvyšované, bola tu inflácia, následne, samozrejme, chce, chce vláda vytvoriť nejaký motivačný faktor na to, aby znečisťovatelia boli motivovaní znižovať emisie znečisťujúcich látok, to znamená, že v tomto smere vnímam tento návrh ako, ako v poriadku. To, čo sa mi trošku nezdá na tom návrhu a čo by som chcel možno odpoveď od pána ministra, sú viac-menej asi, asi dve-tri veci.
Tá prvá vec je, v medzirezortnom pripomienkovom konaní veľmi významne argumentovali a následne aj medializovali svoje výhrady práve zástupcovia priemyslu, predovšetkým tí, ktorí sú teda emitenti znečisťujúcich látok, a poukazovali na to, že ten nárast je veľmi skokový. Je veľmi náhly a skokový. A dokonca poukazovali aj na to, že najväčší z krajín V4, tam som si robil nejaké porovnanie s Českom, myslím, že tam ten nárast nie je až taký vyšší v porovnaní napríklad s Českou republikou. Ale súhlasím s ich, s ich výhradou, že ten nárast je tam naozaj veľmi skokový, napriek tomu, že je tam teda nejaký ten kompenzačný, resp. koeficient, ktorým sa to nejakým spôsobom trochu eliminuje. Ale ten nárast je naozaj veľmi skokový. To teraz v súčasnej situácii, kedy čelíme naozaj obrovským hospodárskym problémom súvisiacim s infláciou, súvisiacim s covidom, s postcovidovou situáciou, s rastúcimi cenami atď. atď., s inváziou Putina, Putina na Ukrajinu, tak opäť to prináša dosť nešťastnú dobu, zvyšovanie, zvyšovanie nákladov priemyslu a dosť významné skokové v priebehu niektorých najbližších rokov.
Tak toto mám takú prvú výhradu. Ja si myslím, že by, že síce súhlasím s tým, že áno, treba to upraviť. Treba to upraviť, je v poriadku, že sa to zvyšuje, ale ten nárazový náskok sa mi zdá byť veľmi, veľmi vysoký.
Takisto by sa dalo možno uvažovať o tom prerozdelení tých prostriedkov. V Českej republike majú, 65 % výnosov z poplatkov je príjmom štátneho fondu životného prostredia, 25 % príjmom kraja, na ktorom, na ktorom území sa stacionárny zdroj nachádza a 10 % je príjmom štátneho rozpočtu. Ja by som možno chcel na pána ministra otázku, že akým spôsobom uvažujú oni, že či by sa nedalo ísť týmto spôsobom, ktorý sa mi zdá celkom logický, aby mohli z toho poplatku za znečisťovanie ovzdušia aj adresne profitovať, resp. adresne ho využívať napríklad aj, aj kraje.
A tá moja tretia otázka je, že prečo vlastne prichádza ministerstvo životného prostredia až teraz k tomu, vlastne už prešli, prešli už dva roky. Možno keby sa takáto norma pripravila skôr, ešte v čase, kedy aj tie priemyselné podniky boli nejakým spôsobom v lepšej hospodárskej kondícii, ekonomickej kondícii, tak by sa to vedelo možno, vedeli by sa nejakým spôsobom na to pripraviť.
To sú také tri základné body aspoň v tomto, v tomto prvom čítaní, ktoré som chcel spomenúť, a ja si myslím, že by sme ešte mohli do druhého čítania a mali by sme uvažovať veľmi intenzívne o tom, že tento nárast, ktorý považujem za správny, ale nejakým spôsobom upraviť tak, aby to v tejto dnešnej, súčasnej situácii nespôsobilo veľmi skokové nárasty nákladov pre priemysel, pretože ten, a resp. pre znečisťovateľov, pretože to sú tí ľudia, ktorí zamestnávajú, a tieto náklady jednoducho nejakým spôsobom musia odniekiaľ nejakým spôsobom kompenzovať v rámci svojich výdavkov a koniec koncov to môže viesť až k nejakému znižovaniu buď miezd alebo k znižovaniu zamestnanosti, čo práve v takých tých postihnutých regiónoch, kde nie je veľmi veľa, veľmi veľa, veľmi veľká a vysoká ekonomická výkonnosť, tak to môže mať veľmi neblahé dôsledky.
Ďakujem.

Nestihol som tak rýchle zareagovať, ako pán predsedajúci ukončil rozpravu, a tak v záverečnom slove iba dodám, že absolútne súhlasím s pánom Kazdom, ten skok je neprijateľný, pravdaže opačným smerom, ako pán Kazda myslí.
Tento zákon tak zlepšil výdaje podnikateľov, že prichádza k strate financií, na čo nás upozornilo ministerstvo financií. Prichádza k mínusovému, k bilancii, čo si ľahko nájdete, pán poslanec, vy ste hovorili presný opak. Presný opak. (Reakcia z pléna.) Presný opak ste tvrdili. Tvrdili ste, že prídu o peniaze, 3,5 milióna stratí envirofond. To, samozrejme, takto nezostane. To je aj záver rokovania vlády.
Pokiaľ ide o to, že či to nemohlo byť rýchlejšie, pol roka vyjednával o postupoch okolo tohoto cenníka pán predseda hospodárstva. A môžem uviesť teda, možno, ak si prajete podrobnosti, prečo zdržiaval, prečo zdržiaval prijatie takéhoto vskutku výhodného, výhodného návrhu a veľmi žiaduceho, ako aj vy dobre viete. Takže v tom tvrdení, že tu prichádza o poškodenie podnikateľov, nemáte pravdu úplne fundamentálne, a toto nedopatrenie sa pokúsim spolu s poslancami ešte vyriešiť. Zákon je potrebný, dôležitý a trochu treba upraviť tabuľku tak, aby sa štát nedostával po zvýšení poplatkov do mínusovej bilancie. A dodávam len, že vy vôbec nevnímate, pán Kazda, a mnohí, život skutočných drobných podnikateľov. Tí tu prišli k veľkej výhode. Ten deficit je z toho, že ľudia do 500 eur, ktorí robia znečistenie, dajme tomu má lakovňu, má autodielňu, má malú pekáreň, má stolársku dielňu, tí prestanú mať o jednu byrokratickú starosť viac.
Ja by som čakal, že vy budete plesať, no ale nemusím všetkému rozumieť. Čiže určite máte pravdu, že prichádzajú ku skokovému, ale zvýhodneniu na neprospech envirofondu, tak až takto ďaleko to nemalo zájsť a budeme to, budeme to riešiť v druhom čítaní.
Tak iba toľko.

Budeme hlasovať dnes o 17. hodine. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok ´22. Tento návrh súvisí bezprostredne s reformou v podobe zmeny zákona o odpadoch a je nevyhnutnou podmienkou plánu obnovy a odolnosti ako komponent č. 2. Obnova budov 1.1, oblasť politiky zelená ekonomika a reforma č. 3, ktorá sa volá Reforma nakladania so stavebným odpadom. Stavebné odpady a odpady z demolácií predstavujú dlhodobo z hľadiska produkcie odpadov najvýznamnejší odpadový prúd. Je to prúd, ktorý najviac zapĺňa zmesové skládky (zaznel gong), kvôli ktorým, ešte veľkému množstvu týchto zmesových skládok je Slovensko opäť na tabuli zaostávajúcich... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Poprosím vás, kolegovia, aby ste netelefonovali v rokovacej sále. Ďakujem pekne.

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Je na, je vystavené infringementu, čiže poslednému upozorneniu pred tým, než pôjdeme, než bude podaná žaloba na Európsky súd v Haagu. Tento zákon, teda verím, pomôže odvrátiť tento, toto dlhoročné ignorovanie tohto najväčšieho prúdu odpadu, ktorým je prúd odpadu zo stavieb. Ako viete, už sme jednu novelu predložili, tak isto vyšlo nariadenie vlády, ktoré určuje nové poplatky, minimálne poplatky za ukladanie odpadov a postupnými krokmi smerujeme k tomu, aby sme nielen proforma sa vyhli konaniu pred Európskym súdom, ale najmä aby sme mali čistejšiu krajinu. Odpady zo stavieb, pokiaľ nám zaplnia všetky skládky, budeme mať závažný problém s bežným odpadom. Verím, že na jednej strane, keďže sme prijali zákon o separovaní kuchynského odpadu, ktorý tiež bol nezanedbateľný prúd odpadu, a spolu s týmto najvýznamnejším odpadovým prúdom, ak bude dobre regulovaný, dostaneme sa na úroveň, akú sme si predstavovali vo vládnom nariadení, vo vládnom programe.
Verím, že toto môže mať významné výhody z hľadiska udržateľného rozvoja kvality života a aj hospodárskych výsledkov Slovenska. V nadväznosti na tento potenciál boli stavebné odpady a odpady z demolácií zaradené medzi prioritné oblasti akčného plánu Európskej únie pre obehové hospodárstvo, kde, žiaľ, Slovenská republika dlhodobo patrila na chvost v miere recyklácie stavebných odpadov. Teraz by sme chceli využiť potenciál obehovej ekonomiky, lebo aj to je silný trh, ktorý môže živiť tisíce ľudí, tisíce pracovníkov, ktorí už z tejto draho vyrobenej suroviny, ako sú tehly, škridle, betón, asfalt, ktoré často používajú prvotné suroviny, ktoré sú vyčerpateľné, alebo používajú vysokú mieru energie, ktorá je nám všetkým dnes mimoriadne vzácna, aby sa vytvoril trh na recykláciu stavebných odpadov, dnešných stavebných odpadov, z ktorých sa stanú budúce stavebné materiály.
Cieľom teda je predchádzanie vzniku stavebného odpadu a rast recyklácie.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, skončil som, prosím.

Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1415 zo 4. mája 2022 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 979, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
- ústavnoprávny výbor uznesením č. 528 z 9. júna 2022 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť,
- výbor pre hospodárske záležitosti neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady,
- výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 210 z 8. júna 2022 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť,
- výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 157 z 9. júna 2022 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 219 zo dňa 14. júna 2022. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, k predloženému návrhu zákona by som chcel predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili spolu s kolegom pánom poslancom Karahutom. Pozmeňujúci návrh obsahuje dva body. V prvom bode ide o to, že návrh zákona zavádza a rozširuje povinnosti pre pôvodcu odpadu. Zabezpečiť preukázateľným zmluvným vzťahom ešte pred vznikom stavebného odpadu zhodnotenie a recykláciu tohto stavebného odpadu z demolácie vo výške záväzných cieľov a limitov zhodnocovania recyklácie stavebných odpadov pri stavbách si vyžaduje pre pôvodcu odpadu dostatočný čas na prípravu a vytvorenie takýchto zmluvných vzťahov. Preto sa navrhované prechodné obdobie považuje za nedostačujúce, aby ich pôvodca odpadu vedel reálne naplniť a navrhuje sa toto prechodné obdobie predĺžiť z navrhovaných šiestich na deväť mesiacov, čo považujeme už za primeraný a dostatočný čas. V prípade druhého bodu pozmeňovacieho návrhu ide legislatívno-technickú úpravu, ktorá spočíva vo vypustení už v minulosti transponovaného ustanovenia. Súčasné nastavenie cieľa v druhom bode súvisí s plánom obnovy a odolnosti, komponent 2, obnova budov, reforma 3, reforma nakladania so stavebným odpadom, podľa ktorej by najmenej 70 % hmotnosti stavebného odpadu a odpadu z demolácií, ktorý vznikne na stavbe, malo byť recyklovaného a tento cieľ je potrebné jednoznačne delegovať na pôvodcu uvedených odpadov.
Pozmeňujúci návrh teraz prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla a Jaroslava Karahutu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 979.
1. V čl. I v 6. bode § 135k sa slovo "šiestich" nahrádza slovom "deviatich".
2. V čl. I 7. bod znie:
"7. Doterajší text prílohy č. 3 v časti 6 sa označuje ako prvý bod a dopĺňa sa druhým bodom, ktorý znie:
"2. Cieľom odpadového hospodárstva, pôvodcu stavebného odpadu a odpadu z demolácie je zabezpečiť prípravu na opätovné použitie, recykláciu a zhodnotenie stavebného odpadu a odpadu z demolácie, vrátane zasypávacích prác ako náhrady za iné materiály v jednotlivom kalendárnom roku, najmenej na 70 % hmotnosti takéhoto odpadu. Tento cieľ sa uplatní na odpady uvedené v skupine č. 17 v katalógu odpadov, okrem nebezpečných odpadov a odpadu pod katalógovým číslom 170504."."
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k predmetnému návrhu zákona mám pár viet. Považujem ho za principiálne, principiálne správny, možno len také dve poznámky. Je mi jasné, že musíme reflektovať, musíme reflektovať smernicu Európskej únie, čo sa premieta vlastne aj do znenia tohto zákona, čiže máme dosiahnuť cieľ 70 % recyklácie stavebného odpadu. My sme o tejto veci rokovali aj na hospodárskom výbore, niektoré veci boli aj zodpovedané. Tá moja najväčšia výhrada bola teda práve s tým veľmi rýchlym termínom, kedy má byť, kedy má byť toto vlastne už spustené, to bolo, tuším, už do konca tohto mesiaca, ak prejde, prejde tento návrh, na čo teda je naozaj veľmi šibeničný termín vzhľadom k tomu, že nie všetky, nie celý trh je na toto pripravený, na takýto opäť, takýto veľmi rýchly a skokový nárast, keďže ani tie spracovateľské kapacity neboli, nebol trh pripravený na to, na také veľké spracovateľské kapacity. Následne bolo vysvetlené z ministerstva životného prostredia, že tieto obavy nemajú, že majú informácie, že teda spracovateľských kapacít bude dosť, takže v tomto smere teda rešpektujem to, že je to veľmi skokový termín, ale naozaj súhlasím s tým iba kvôli tomu a teda najmä kvôli tomu, že je tam teda tá požiadavka na čerpanie prostriedkov z plánu obnovy, ktorý treba jednoducho, ktorý takto stanovuje takéto šibeničné termíny.
Stavený odpad, ako povedal aj pán minister, tvorí veľmi významnú, dokonca asi, myslím, že najväčšiu časť odpadov vyprodukovaných na Slovensku. Na ich obhajobu treba povedať, že síce je to najväčší odpad objemovo aj hmotnostne na Slovensku, ale pokiaľ hovoríme o nie nebezpečnom stavebnom odpade, tak nie je to, nie je to odpad, ktorý by nejako zásadne škodil životnému prostrediu. To je jednoducho ľudovo povedané kamenivo, kamenivo, ktoré síce je veľmi neestetické a je veľmi, nie veľmi správne, keď končí na nelegálnych skládkach niekde v lese za obcami a za mestom. Naozaj nie je správne, ale treba vnímať tie veľkostné parametre odpadov, ktoré vznikajú na Slovensku, aj v tomto kontexte tých 70, ten cieľ 70 % je veľmi ambiciózny, ale hovoríme stále o odpade, ktorý naozaj aj v tej kategorizácii nie nebezpečných odpadov je naozaj veľmi málo nebezpečných. Samozrejme, že je správne, aby sme sa snažili, aby tento odpad mohol byť spätne vracaný, vracaný do nejakého výrobného cyklu, resp. používaný na nejaké znovu použitie, ale toľko k tomu, teda k tomu kontextu toho, tej nebezpečnosti.
No a k tomu cieľu tých 70 %, je tam pomerne dosť významná, významná výhrada, evidujem dosť významnú výhradu od prevádzkovateľov skládok, ktorá sa mi zdá byť dosť, dosť významná. My si musíme uvedomiť, že veľmi veľká časť týchto stavebných odpadov sa využíva práve na zakrývanie skládok, na tých vrstiev skládok. To znamená, že ony síce nie sú ako znovu použiteľné, ale slúžia v podstate na, poviem to jednoducho, slúžia na ekologický účel zakrytia tej skládky, ktorá sama o sebe, jasné, že vnímame ju ako menej ekologickú ako tie iné systémy, lepšie systémy nakladania s odpadmi, ale toto môže spôsobiť v budúcnosti problémy práve prevádzkovateľom skládok, ktorých síce nechceme mať, ale jednoducho musíme rešpektovať fakty, že dnes ich máme a dnes sme na nich ešte veľmi významne závislí, veľmi významnú časť skládok, myslím, 50 % odpadov skládkujeme stále. Čo síce je v kontexte toho, že chceme znížiť mieru skládkovania, by malo byť, akože by sme to nemali reflektovať, ale to si ja nemyslím. Ja si myslím, že by sme mali vnímať aj ten kontext, že tento odpad, stavebný, potrebujeme napríklad aj na zakrývanie skládok a v prípade, že bude jeho nedostatok, tak prevádzkovatelia skládok si budú musieť tento odpad nakupovať za drahšiu cenu, čo sa zase premietne do poplatkov za komunálny odpad. Takže chcel som to uviesť iba do kontextu, tento raz to nehovorím ako, ako zásadnú že kritiku tohto návrhu. Tento návrh jednoducho rešpektuje, reflektuje to, čo potrebujeme dosiahnuť z hľadiska legislatívy Európskej komisie, Európskej únie a reflektuje aj to, že potrebujeme čerpať prostriedky z plánu obnovy.
Ďakujem.

Vyjadrím sa v rozprave, aby prípadne pán poslanec mohol reagovať, lebo minule som to nestihol, a to ja nerobievam, sa veľmi rád, nie, si vymieňam názory na takejto vecnej úrovni.
Treba povedať, pán kolega, že to človeka by naozaj nenapadlo s tým zasypávaním skládok, že vy nebudete reprezentovať záujmy tejto vrstvy podnikateľov. Uisťujem vás, že ak z nehnuteľnosti, kde povedzme pri tisíc subjektoch, odhadnime, že ide o 820-tisíc ton sute, stavebnej, ak 30 % sa môže použiť na takéto účely, že v žiadnom prípade táto vami spomínaná skupina nepríde k žiadnej ujme. To naozaj v dobrom a ak teda s nimi komunikujete, toto im môžte kľudne odkázať.
Podotýkam ešte, že pri, že sme si zobrali ako tisíc subjektov ako odhad vzorky, na ktorej sme analyzovali náklady a, a výhody tohto nového modelu. Podnikatelia alebo subjekty, ktoré, na ktoré sa tento zákon vzťahuje, musia búrať nehnuteľnosť väčšiu, než je zastavaná plocha 300 metrov. Buď to teda ide o menší kaštieľ, predpokladáme, že takýto zámocký pán už je trochu v inej kategórii, než majiteľ rodinného domu. V žiadnom prípade nejde o bežný rodinný dom, je to trojnásobok bežného rodinného domu, a preto sme stanovili túto kategóriu, aby sa táto povinnosť týkala de facto iba firiem. Firmy, samozrejme, sú schopné aj zabezpečiť patričné prostriedky, aj logistiku, ktorá si tento zákon vyžaduje.
Na margo príspevku pána Šíbla chcem poznamenať, že ak je takáto vôľa, predĺžme to teda na deväť mesiacov, nebudem kvôli tomu zákon sťahovať. Je to trochu škoda, pretože šesť mesiacov mne pripadá veľmi slušný čas na to, aby vznikol nejaký nábeh, ale v poriadku, keď sa poslanecké kluby dohodli na deviatich mesiacoch, tak to plne akceptujem.
Ešte pár slov k tým nákladom pri, ako už bolo zmienené, pri tisíc subjektoch je náš pracovný odhad 819 164 ton, pri zákonnej sadzbe, ktorá platila v minulosti, 7 eur za tonu, to je rok dozadu alebo tak nejak, tak podnikateľ ušetrí, ušetrí, títo podnikatelia ušetria 5 734 148 eur. To nehovoriac o tom, že teraz je tá sadzba 25 eur. Tak tam ide teraz zhruba potom o trojnásobok až štvornásobok tejto zmieňovanej sumy. Toto je veľmi výhodná ponuka, na druhej strane ja predpokladám, samozrejme, že ten materiál sa naozaj bude kupovať, tak ako aj vy ste zmienili, ale opakujem, nebude sa musieť kupovať na zasypávanie a konzervovanie nejakých odpadových jám alebo skládok, pretože tých 30 %, to je práve ten prach, to je práve omietka, to sú veci, ktoré budú ťažšie tak či tak predajné.
To prvé, čo určite každý bude separovať, sú škridly, to sa často oddeľuje aj dnes, ibaže ich nie je dovolené použiť ako stavebný materiál. Potom tu máme drevo, to sa často oddeľuje aj dnes, no väčšinou sa spáli, použije sa povedzme ako palivo. No a potom tu máme tehly, aj tie sa aj dnes často separujú. Čiže nie je to zas až taký revolučný, revolučná zmena a týka sa, znovu, znovu to zdôrazním, nie malých staviteľov, tí často aj v minulosti separovali. Týka sa tých veľkých firiem.
Viete, že donedávna sme mali obrovskú kopu, vlastne takú malú horu v Petržalke, ktorá bola zo zbúraných domov starej Petržalky, potom sa nám nešťastne tento, bohužiaľ, neseparovaný odpad dostal do obchvatu. Keby boli tieto zákony, mohlo byť všetko inak, mohol to byť legálny stavebný materiál, za vtedajšej legislatívy to bol trestný čin a pokračuje tam stále ešte trestné stíhanie vinníkov, ktorí vlastne použili nelegálny materiál na stavbu.
Takže trošku dobiehame moderné krajiny a verím, že v tom budeme mať v parlamente zhodu. Určite máte pravdu, pán Kazda, že iba 53 % Slovenská republika zatiaľ v minulých rokoch separovala a podčiarknem, že v rokoch ´17 a ´18 to dokonca malo zhoršujúci sa trend, tak som presvedčený, že po našej volebnej etape aj vzhľadom na zálohovanie fliaš, vzhľadom na zákaz jednorazových plastov, vzhľadom na najmä toto opatrenie o stavebnom odpade, bude to číslo po skončení tohoto volebného obdobia už, povedal by som, európske a veľmi uspokojivé.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za reakciu. V podstate len krátko, že naozaj na tú poznámku, že obhajujem skládkovateľov. Ja neobhajujem skládkovateľov, obhajujem vždy názor, ktorý, s ktorým sa stotožním a ktorý, ku ktorému sa prikloním a ktorý sa mi zdá byť argumentačne silný, Preto som potreboval za dôležité použiť práve tento argument, lebo vidím v ňom nejaké racionálne jadro, že teda, že ten odpad používajú skládkovatelia práve na zakrývanie skládok a v tom smere vlastne on plní aj environmentálny účel, veľmi dôležitý, napríklad aby zabraňoval úletom zo skládky, ale, samozrejme, ten, ten trend, že by sme mali zvyšovať mieru využitia stavebného odpadu, s tým myslím, že vôbec nemáme žiadny, žiadny rozpor. Ten, na tom máme úplnú zhodu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2019-1009, implementácia sa vykonáva nahradením doterajšieho produktu na hnojenie s označením ´hnojivo ES´ produktom na hnojenie, ktorým je EÚ produkt na hnojenie. Na to nadväzuje prechodné ustanovenie k používaniu doterajšieho produktu ako aj úprava ukladania sankcií za porušenie pravidiel podľa spomenutého nariadenia Európskej únie. Dátum účinnosti sa navrhuje v súlade s dátumom uplatniteľnosti tohto nariadenia Európskej únie.
Pri využívaní tohto alternatívneho zdroja živín sa navrhovanými úpravami vo vzťahu k produktom na hnojenie a výživu rastlín, ktoré obsahujú čistiarenské kaly, a vo vzťahu k ich producentom sleduje zabezpečenie záujmu na ochranu zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia. Pre dotknutých producentov sa zavádza povinnosť každoročne hlásiť Ústrednému kontrolného a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu v Bratislave údaje o vyprodukovanom množstve čistiarenských kalov a ich zložení.
Cieľom tejto úpravy je umožniť prostredníctvom monitoringu pohybu čistiarenských kalov v rôznych produktoch z domácej produkcie alebo dovozu lepšiu dosledovateľnosť zdroja znečistenia poľnohospodárskej pôdy, vody alebo prípadnej nelegálnej likvidácie čistiarenských kalov.
Z dôvodu klimatickej zmeny sa navrhuje predĺženie začiatku obdobia pre možnosť udelenia výnimky zo zakázaného obdobia pre aplikáciu dusíkatých hnojív v zraniteľných oblastiach zo 14 na 28 dní v prípade vhodných poveternostných podmienok na ornej pôde so svahovitosťou do 5° v nízkom alebo strednom stupni obmedzenia. Tým sa umožní predĺžiť dobu pre jesenné poľnohospodárske práce.
Ďalšie navrhované úpravy vychádzajú z potrieb aplikačnej praxe.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho schválenie.
Ďakujem za pozornosť.