66. schôdza

Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1415 zo 4. mája 2022 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 979, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
- ústavnoprávny výbor uznesením č. 528 z 9. júna 2022 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť,
- výbor pre hospodárske záležitosti neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady,
- výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 210 z 8. júna 2022 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť,
- výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 157 z 9. júna 2022 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 219 zo dňa 14. júna 2022. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Dvaja kolegovia. Pán poslanec Šíbl a pán poslanec Kazda. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán poslanec Jaromír Šíbl.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, k predloženému návrhu zákona by som chcel predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili spolu s kolegom pánom poslancom Karahutom. Pozmeňujúci návrh obsahuje dva body. V prvom bode ide o to, že návrh zákona zavádza a rozširuje povinnosti pre pôvodcu odpadu. Zabezpečiť preukázateľným zmluvným vzťahom ešte pred vznikom stavebného odpadu zhodnotenie a recykláciu tohto stavebného odpadu z demolácie vo výške záväzných cieľov a limitov zhodnocovania recyklácie stavebných odpadov pri stavbách si vyžaduje pre pôvodcu odpadu dostatočný čas na prípravu a vytvorenie takýchto zmluvných vzťahov. Preto sa navrhované prechodné obdobie považuje za nedostačujúce, aby ich pôvodca odpadu vedel reálne naplniť a navrhuje sa toto prechodné obdobie predĺžiť z navrhovaných šiestich na deväť mesiacov, čo považujeme už za primeraný a dostatočný čas. V prípade druhého bodu pozmeňovacieho návrhu ide legislatívno-technickú úpravu, ktorá spočíva vo vypustení už v minulosti transponovaného ustanovenia. Súčasné nastavenie cieľa v druhom bode súvisí s plánom obnovy a odolnosti, komponent 2, obnova budov, reforma 3, reforma nakladania so stavebným odpadom, podľa ktorej by najmenej 70 % hmotnosti stavebného odpadu a odpadu z demolácií, ktorý vznikne na stavbe, malo byť recyklovaného a tento cieľ je potrebné jednoznačne delegovať na pôvodcu uvedených odpadov.
Pozmeňujúci návrh teraz prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla a Jaroslava Karahutu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 979.
1. V čl. I v 6. bode § 135k sa slovo "šiestich" nahrádza slovom "deviatich".
2. V čl. I 7. bod znie:
"7. Doterajší text prílohy č. 3 v časti 6 sa označuje ako prvý bod a dopĺňa sa druhým bodom, ktorý znie:
"2. Cieľom odpadového hospodárstva, pôvodcu stavebného odpadu a odpadu z demolácie je zabezpečiť prípravu na opätovné použitie, recykláciu a zhodnotenie stavebného odpadu a odpadu z demolácie, vrátane zasypávacích prác ako náhrady za iné materiály v jednotlivom kalendárnom roku, najmenej na 70 % hmotnosti takéhoto odpadu. Tento cieľ sa uplatní na odpady uvedené v skupine č. 17 v katalógu odpadov, okrem nebezpečných odpadov a odpadu pod katalógovým číslom 170504."."
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Radovan Kazda.

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k predmetnému návrhu zákona mám pár viet. Považujem ho za principiálne, principiálne správny, možno len také dve poznámky. Je mi jasné, že musíme reflektovať, musíme reflektovať smernicu Európskej únie, čo sa premieta vlastne aj do znenia tohto zákona, čiže máme dosiahnuť cieľ 70 % recyklácie stavebného odpadu. My sme o tejto veci rokovali aj na hospodárskom výbore, niektoré veci boli aj zodpovedané. Tá moja najväčšia výhrada bola teda práve s tým veľmi rýchlym termínom, kedy má byť, kedy má byť toto vlastne už spustené, to bolo, tuším, už do konca tohto mesiaca, ak prejde, prejde tento návrh, na čo teda je naozaj veľmi šibeničný termín vzhľadom k tomu, že nie všetky, nie celý trh je na toto pripravený, na takýto opäť, takýto veľmi rýchly a skokový nárast, keďže ani tie spracovateľské kapacity neboli, nebol trh pripravený na to, na také veľké spracovateľské kapacity. Následne bolo vysvetlené z ministerstva životného prostredia, že tieto obavy nemajú, že majú informácie, že teda spracovateľských kapacít bude dosť, takže v tomto smere teda rešpektujem to, že je to veľmi skokový termín, ale naozaj súhlasím s tým iba kvôli tomu a teda najmä kvôli tomu, že je tam teda tá požiadavka na čerpanie prostriedkov z plánu obnovy, ktorý treba jednoducho, ktorý takto stanovuje takéto šibeničné termíny.
Stavený odpad, ako povedal aj pán minister, tvorí veľmi významnú, dokonca asi, myslím, že najväčšiu časť odpadov vyprodukovaných na Slovensku. Na ich obhajobu treba povedať, že síce je to najväčší odpad objemovo aj hmotnostne na Slovensku, ale pokiaľ hovoríme o nie nebezpečnom stavebnom odpade, tak nie je to, nie je to odpad, ktorý by nejako zásadne škodil životnému prostrediu. To je jednoducho ľudovo povedané kamenivo, kamenivo, ktoré síce je veľmi neestetické a je veľmi, nie veľmi správne, keď končí na nelegálnych skládkach niekde v lese za obcami a za mestom. Naozaj nie je správne, ale treba vnímať tie veľkostné parametre odpadov, ktoré vznikajú na Slovensku, aj v tomto kontexte tých 70, ten cieľ 70 % je veľmi ambiciózny, ale hovoríme stále o odpade, ktorý naozaj aj v tej kategorizácii nie nebezpečných odpadov je naozaj veľmi málo nebezpečných. Samozrejme, že je správne, aby sme sa snažili, aby tento odpad mohol byť spätne vracaný, vracaný do nejakého výrobného cyklu, resp. používaný na nejaké znovu použitie, ale toľko k tomu, teda k tomu kontextu toho, tej nebezpečnosti.
No a k tomu cieľu tých 70 %, je tam pomerne dosť významná, významná výhrada, evidujem dosť významnú výhradu od prevádzkovateľov skládok, ktorá sa mi zdá byť dosť, dosť významná. My si musíme uvedomiť, že veľmi veľká časť týchto stavebných odpadov sa využíva práve na zakrývanie skládok, na tých vrstiev skládok. To znamená, že ony síce nie sú ako znovu použiteľné, ale slúžia v podstate na, poviem to jednoducho, slúžia na ekologický účel zakrytia tej skládky, ktorá sama o sebe, jasné, že vnímame ju ako menej ekologickú ako tie iné systémy, lepšie systémy nakladania s odpadmi, ale toto môže spôsobiť v budúcnosti problémy práve prevádzkovateľom skládok, ktorých síce nechceme mať, ale jednoducho musíme rešpektovať fakty, že dnes ich máme a dnes sme na nich ešte veľmi významne závislí, veľmi významnú časť skládok, myslím, 50 % odpadov skládkujeme stále. Čo síce je v kontexte toho, že chceme znížiť mieru skládkovania, by malo byť, akože by sme to nemali reflektovať, ale to si ja nemyslím. Ja si myslím, že by sme mali vnímať aj ten kontext, že tento odpad, stavebný, potrebujeme napríklad aj na zakrývanie skládok a v prípade, že bude jeho nedostatok, tak prevádzkovatelia skládok si budú musieť tento odpad nakupovať za drahšiu cenu, čo sa zase premietne do poplatkov za komunálny odpad. Takže chcel som to uviesť iba do kontextu, tento raz to nehovorím ako, ako zásadnú že kritiku tohto návrhu. Tento návrh jednoducho rešpektuje, reflektuje to, čo potrebujeme dosiahnuť z hľadiska legislatívy Európskej komisie, Európskej únie a reflektuje aj to, že potrebujeme čerpať prostriedky z plánu obnovy.
Ďakujem.

To bol posledný prihlásený v rozprave pán poslanec. Takže žiadna faktická poznámka? Chcete ešte v rozprave, pán minister? (Reakcia ministra.) Tak nech sa páči, udeľujem pánovi ministrovi slovo ešte v rozprave.
Nech sa páči.

Vyjadrím sa v rozprave, aby prípadne pán poslanec mohol reagovať, lebo minule som to nestihol, a to ja nerobievam, sa veľmi rád, nie, si vymieňam názory na takejto vecnej úrovni.
Treba povedať, pán kolega, že to človeka by naozaj nenapadlo s tým zasypávaním skládok, že vy nebudete reprezentovať záujmy tejto vrstvy podnikateľov. Uisťujem vás, že ak z nehnuteľnosti, kde povedzme pri tisíc subjektoch, odhadnime, že ide o 820-tisíc ton sute, stavebnej, ak 30 % sa môže použiť na takéto účely, že v žiadnom prípade táto vami spomínaná skupina nepríde k žiadnej ujme. To naozaj v dobrom a ak teda s nimi komunikujete, toto im môžte kľudne odkázať.
Podotýkam ešte, že pri, že sme si zobrali ako tisíc subjektov ako odhad vzorky, na ktorej sme analyzovali náklady a, a výhody tohto nového modelu. Podnikatelia alebo subjekty, ktoré, na ktoré sa tento zákon vzťahuje, musia búrať nehnuteľnosť väčšiu, než je zastavaná plocha 300 metrov. Buď to teda ide o menší kaštieľ, predpokladáme, že takýto zámocký pán už je trochu v inej kategórii, než majiteľ rodinného domu. V žiadnom prípade nejde o bežný rodinný dom, je to trojnásobok bežného rodinného domu, a preto sme stanovili túto kategóriu, aby sa táto povinnosť týkala de facto iba firiem. Firmy, samozrejme, sú schopné aj zabezpečiť patričné prostriedky, aj logistiku, ktorá si tento zákon vyžaduje.
Na margo príspevku pána Šíbla chcem poznamenať, že ak je takáto vôľa, predĺžme to teda na deväť mesiacov, nebudem kvôli tomu zákon sťahovať. Je to trochu škoda, pretože šesť mesiacov mne pripadá veľmi slušný čas na to, aby vznikol nejaký nábeh, ale v poriadku, keď sa poslanecké kluby dohodli na deviatich mesiacoch, tak to plne akceptujem.
Ešte pár slov k tým nákladom pri, ako už bolo zmienené, pri tisíc subjektoch je náš pracovný odhad 819 164 ton, pri zákonnej sadzbe, ktorá platila v minulosti, 7 eur za tonu, to je rok dozadu alebo tak nejak, tak podnikateľ ušetrí, ušetrí, títo podnikatelia ušetria 5 734 148 eur. To nehovoriac o tom, že teraz je tá sadzba 25 eur. Tak tam ide teraz zhruba potom o trojnásobok až štvornásobok tejto zmieňovanej sumy. Toto je veľmi výhodná ponuka, na druhej strane ja predpokladám, samozrejme, že ten materiál sa naozaj bude kupovať, tak ako aj vy ste zmienili, ale opakujem, nebude sa musieť kupovať na zasypávanie a konzervovanie nejakých odpadových jám alebo skládok, pretože tých 30 %, to je práve ten prach, to je práve omietka, to sú veci, ktoré budú ťažšie tak či tak predajné.
To prvé, čo určite každý bude separovať, sú škridly, to sa často oddeľuje aj dnes, ibaže ich nie je dovolené použiť ako stavebný materiál. Potom tu máme drevo, to sa často oddeľuje aj dnes, no väčšinou sa spáli, použije sa povedzme ako palivo. No a potom tu máme tehly, aj tie sa aj dnes často separujú. Čiže nie je to zas až taký revolučný, revolučná zmena a týka sa, znovu, znovu to zdôrazním, nie malých staviteľov, tí často aj v minulosti separovali. Týka sa tých veľkých firiem.
Viete, že donedávna sme mali obrovskú kopu, vlastne takú malú horu v Petržalke, ktorá bola zo zbúraných domov starej Petržalky, potom sa nám nešťastne tento, bohužiaľ, neseparovaný odpad dostal do obchvatu. Keby boli tieto zákony, mohlo byť všetko inak, mohol to byť legálny stavebný materiál, za vtedajšej legislatívy to bol trestný čin a pokračuje tam stále ešte trestné stíhanie vinníkov, ktorí vlastne použili nelegálny materiál na stavbu.
Takže trošku dobiehame moderné krajiny a verím, že v tom budeme mať v parlamente zhodu. Určite máte pravdu, pán Kazda, že iba 53 % Slovenská republika zatiaľ v minulých rokoch separovala a podčiarknem, že v rokoch ´17 a ´18 to dokonca malo zhoršujúci sa trend, tak som presvedčený, že po našej volebnej etape aj vzhľadom na zálohovanie fliaš, vzhľadom na zákaz jednorazových plastov, vzhľadom na najmä toto opatrenie o stavebnom odpade, bude to číslo po skončení tohoto volebného obdobia už, povedal by som, európske a veľmi uspokojivé.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kazda, môžete reagovať faktickou poznámkou.

Ďakujem za reakciu. V podstate len krátko, že naozaj na tú poznámku, že obhajujem skládkovateľov. Ja neobhajujem skládkovateľov, obhajujem vždy názor, ktorý, s ktorým sa stotožním a ktorý, ku ktorému sa prikloním a ktorý sa mi zdá byť argumentačne silný, Preto som potreboval za dôležité použiť práve tento argument, lebo vidím v ňom nejaké racionálne jadro, že teda, že ten odpad používajú skládkovatelia práve na zakrývanie skládok a v tom smere vlastne on plní aj environmentálny účel, veľmi dôležitý, napríklad aby zabraňoval úletom zo skládky, ale, samozrejme, ten, ten trend, že by sme mali zvyšovať mieru využitia stavebného odpadu, s tým myslím, že vôbec nemáme žiadny, žiadny rozpor. Ten, na tom máme úplnú zhodu.

Vyhlasujem rozpravu za uzavretú. Chce sa pán navrhovateľ v záverečnom slove ešte vyjadriť? Nie. Pán, pani spravodajkyňa? Takisto nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem obom, pánovi ministrovi aj pani spravodajkyni.
A môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov. Tento vládny návrh je pod parlamentnou tlačou 970 a spoločná správa je pod parlamentnou tlačou 970a. Teraz udeľujem slovo pánovi ministrovi Vlčanovi, aby tento návrh zákona v snemovni odôvodnil.
Nech sa páči, pán minister.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov, tlač 970.)