6. schôdza

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní ako spravodajca vystúpil k uvedenému návrhu zákona. Vládny návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor. Zo znenia návrhu zákona, ako aj z odôvodnenia a vystúpenia pani ministerky v prvom čítaní je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Navrhujem zároveň, aby výbory prerokovali návrh zákona ihneď.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Susko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pán poslanec Susko ako jediný prihlásený do ústnej rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, teším sa, že tu máme prvý z takých návrhov, ktorý sa týka aj podnikateľského prostredia pomoci podnikateľom. Avšak treba povedať jednu vec, že doteraz keď sme sa zaoberali týmito skrátenými konaniami vo vzťahu k nejakým úľavám, vo vzťahu k fyzickým osobám a teraz aj podnikateľom, tak sa to vždy vzťahovalo k verejnému právu, teda k plneniu si nejakých povinností zo strany či už fyzických osôb alebo podnikateľov voči štátu.
V tomto návrhu však ide o zásah do súkromného práva. To znamená zásah do súkromno-právnych vzťahov medzi podnikateľmi navzájom. A tu sa obávam, že toho, aby sme týmto niektorými týmito ustanoveniami tohto zákona nespôsobili ešte väčšie problémy, ako podnikatelia teraz majú.
Len veľmi stručne jeden príklad, konkrétne k § 17 ods. 6, kde sa hovorí, že druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s podnikateľom pod dočasnou ochranou alebo od nej odstúpiť pre omeškanie s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred poskytovaním dočasnej ochrany, a vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné. Sa obávam, že môže naozaj spôsobiť obrovský problém, a to z toho dôvodu, že môže spôsobiť aj druhotnú platobnú neschopnosť týchto veriteľov.
Pretože ak veriteľ, ktorý najmä teda s ohľadom na účinnosť tohto zákona, dokedy majú tieto opatrenia platiť, pretože majú platiť do 1. októbra a vláda ho môže predĺžiť až do konca decembra tohto roku, a ak nastane situácia, že veriteľ nebude si môcť nieže uplatniť si svoje právo na plnenie od podnikateľa iného, ktorý je pod dočasnou ochranou, a nebude môcť si ani zabezpečiť, povedzme, nejaké druhotné suroviny na to, aby mohol si skompletizovať svoj výrobok a ďalej ho predať a nedostal sa sám do sekundárnej platobnej neschopnosti a nebude môcť ani vypovedať zmluvu so svojím dodávateľom, ktorý je pod dočasnou ochranou, tak sa sám môže dostať do platobnej druhotnej neschopnosti a môže to nabrať obrovskú špirálu do budúcnosti. Čiže ja len dávam na zváženie toto ustanovenie a vôbec celý tento návrh aj z tých ostatných ustanoveniach, aby sme ho možno ešte v druhom čítaní upravili tak, aby sa takéto situácie nestávali. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce... Aha, pardon, faktická poznámka, pán poslanec Dostál.

Ďakujem. Pán poslanec Susko, ja som rád, že ste vystúpili k tomu návrhu, lebo ideme strašným tempom a myslím si, že v parlamente sa má diskutovať. A o tomto návrhu zákona predpokladám, že bude diskusia aj zajtra vo výboroch. A práve tú tému, ktorú ste načali, tak toto bude asi jedna, jedna z hlavných tém, okolo ktorých sa budeme točiť, teda možnosť vypovedania zmluvných vzťahov, keď si neplní povinnosti podnikateľ, ktorý bude v ochrane. Podľa teda mojich diskusií so zástupcami ministerstva ministerstvo eviduje tento problém a je pripravené rokovať alebo teda aj prostredníctvom výboru a nejakých pozmeňujúcich návrhov hovoriť o tom, akým spôsobom upraviť túto otázku, aby sme tým, že vyriešime problémy jedných, nevyrábali problém druhých.
Takže opakujem iba rád, že som rád, že ste to otvorili aj v rámci prvého čítania. A myslím si, že zajtra bude dostatok priestoru na to, aby sme to zrovna napríklad my dvaja na rokovaní ústavnoprávneho výboru podrobnejšie prebrali.
Ďakujem.

Ďakujem. Chce pán poslanec reagovať? Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka, navrhovateľka?

Ja len plne si uvedomujem, čo tu bola vlastne diskusia, bude zajtra. Ale chcem tu povedať iba jedno slovo, ale slovo nie, ale možno vetu, dve. Keby sme to dali len voči štátu, ten účinok by sme nesplnili. A k tomu bude určite zajtra priestor. Úplne rozumiem, o čom hovoríte, lebo ide o to chrániť tých poctivých. A teraz ako to urobiť, aby tí poctiví to dostali riadne a včas a účinne. A to je, myslím si, že v tomto si rozumieme, hej, či sme opozícia alebo sme koalícia, že proste nastaviť právnu úpravu tak, aby tí poctiví to dostali rýchlo a včas a tí nepoctiví to nedostali. No to je naozaj ako zložité. A osobitne je to zložité, že to potrebujeme urobiť v rámci skráteného, priznať ten nástroj, ktorý je ten správny a plus potom ho zaviesť, hej, aby to naozaj bolo účinné a hneď to prišlo.
Takže to sú tie dilemy, ktoré tu máme. A v rámci toho treba myslieť určite na to, že keď chceme, aby to tí poctiví dostali riadne a včas, no spadnú nám tam potencionálne aj tí nepoctiví, a potom ich môžme chytať na záver. A to bol ten princíp, ktorý sme si zvolili. A keby to bolo len proti štátu, tak tie záväzkové vzťahy tých podnikateľov, ktorí vo veľkej miere majú práve tie záväzkové vzťahy aj v rámci toho, tých súkromných, by nám tam jednoducho spadli a by nám zanikli, hej. Podnikatelia môžu byť veľmi dôležité nájomné vzťahy. Nejde nám o to, aby neplatili vôbec, hej. A tiež, keď si pozriete tú právnu úpravu, tak o tom bude viac zajtra, ale nie je to o tom, že jedna strana má stále plniť a tá druhá proste neplní nič a ani nebude, hej. Zasa úplne takto to nastavené nie je.
Ale každopádne to počúvame a máme už niektoré ako úvahy ako to prípadne ešte skorigovať, ale úplne z toho vyhodiť tie súkromno-právne vzťahy, nechať to iba voči štátu, myslím si, že by sme sa minuli účinku. Ale rozumiem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 57, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 56. Prosím ministra pôdohospodárstva, rozvoja vidieka Slovenskej republiky Jána Mičovského, aby vládny návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán minister, sme prehodili jeden bod, takže máte slovo. A do budúcna by som vás poprosil teda, keby ste nejak sledovali priebeh schôdze a boli tu v čase, keď predkladáme váš bod. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ospravedlňujem sa, že som teda donútil vás meniť poradie. Mrzí ma to, pokúsim sa, aby sa to už neopakovalo. A v tejto chvíli vás teda dovolím si, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o prerokovanie návrhu zákona, ktorým sa mení, upravuje zákon o pozemkových spoločenstvách 97/2013, a to v súvislosti s mimoriadnou situáciou, ktorá je na území Slovenska kvôli vírusovému onemocneniu, pandémii.
Podstata tejto zmeny je v tom, že sa navrhuje, aby účtovná uzávierka, ktorá podľa doteraz platného zákona musí byť prerokovaná do 30 dní po skončení účtovnej uzávierky, to znamená predchádzajúceho roka, teda do 30. júna roka nasledujúceho, bola prerokovaná, schválená, teda nie prerokovaná, ale schválená len výborom, a to namiesto schválenia valným zhromaždením, ktoré má podľa doteraz platného zákona túto kompetenciu.
Zmyslom tohto návrhu je skutočnosť, aby sa podarilo jednak naplniť literu zákona v tom zmysle, že je zákon prerokovaný, aj keď táto účtovná uzávierka prerokovaná, aj keď ide o zúžený rozsah, a zároveň, aby sa zabezpečila aj skutočnosť, že sa nestretne väčšie množstvo ľudí, ktoré by bolo nutné pri valnom zhromaždení dať do jedného úzkeho priestoru. To znamená, mohlo by sa jednať aj o niekoľko desiatok alebo aj sto podielnikov. Takže toto je podstata tej zmeny, že kompetencia prechádza na výbor, ktorý túto uzávierku účtovnú vie schváliť, a tým pádom sa zabráni na jednej strane tomu, aby došlo k porušeniu zákona o pozemkových spoločenstvách, a na druhej strane tomu, aby sa schádzalo kvôli takémuto prerokovaniu väčšie množstvo ľudí.
To je všetko, ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Na druhú stranu, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, predsedovi tohto výboru poslancovi Jaroslavovi Karahutovi.