6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sme v prvom čítaní ohľadom lex korona, ktorý sa opäť novelizuje a o ďalšie opatrenia, ktoré sú dôležité práve z dôvodu korony, ja to teraz trošku s vami prebehnem, aby ste, aby som vám vysvetlil v takej zjednodušenej podobe, čo všetko tam máme a prípadne tam budeme otvorení na diskusiu.
Takže z hľadiska daňovej a colnej máme tam, po prvé, opatrenie, t. j. vrátenie preplatkov z daňových priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2019 a ustanovenie pokuty vo výške sto percent, aby sa predišlo špekulatívnemu správaniu. Čo to znamená? To znamená, že tí, ktorí zaplatili a podali daňové priznanie do 31. 3., čiže ešte urobili daňové priznanie, aj podali, aj zaplatili a majú právo na preplatok, tak tým, že sme robili vlastne tú lex koronu 1, tak v takom prípade by dostali tento preplatok až po skončení pandémie, mimoriadnej situácie plus jeden mesiac. Ale keďže chceme týmto ľuďom vyhovieť, pretože likvidita je jedna z dôležitých ako keby súčastí tejto doby, aby firmy mali likviditu, a keďže na ňu majú aj nárok, tak vlastne robíme úpravu tohto znenia tak, aby tí, ktorí do 31. 3. teda podali, aby mali nárok v normálne zákonnej lehote, čo je štandardne do štyridsať dní, čiže do 10. mája, aby dostali tieto preplatky späť. Takže toto sa vlastne upravuje v prvej časti týchto ustanovení.
Taktiež robíme pre tých, ktorí by chceli počas obdobia pandémie podať daňové priznanie a majú nárok na preplatok, čiže to sú tí, ktorí do 31. nepodali, ale medzitým si stihli urobiť svoje účtovné závierky a zistili, že by mali nárok na preplatok, môžu podať a zase im plynie klasická štandardná 40-dňová lehota, v ktorej im ten preplatok vrátime. Robíme tam však jednu vec, pretože štandardne, keď si požiadate o odklad finančnú, teda áno, Finančnú správu, alebo teda keď podáte, požiadate o odklad, keby nebola korona, tak vy k 31. 3. môžte požiadať teda o odklad a dáte si nejakú lehotu či do 30. 4, 31. 5., 30. 6. maximálne. A v takom prípade vám plynie lehota, že kedykoľvek podáte daňové priznanie, tak až aj tak by ste dostali preplatok až po skončení tohto termínu, ktoré ste si zadali v tej žiadosti o odklad. Čiže niečo podobné jak pandémia. Funguje to tak, že ak takto to, ak by ste to urobili a nebola by korona, tak môžte podávať dodatočné daňové priznanie v prípade, že urobíte chybu, lebo berie sa až posledné daňové priznanie najbližšie k tej lehote, ktorú ste si zadali v tom termíne. Čiže ak ste si zadali 30. 6. a podali by ste, povedzme, nejaké v máji a potom dodatočne ešte v júni, tak sa berie to posledné, teda to júnové daňové priznanie. A na základe toho sa vám potom buď vypláca preplatok, alebo zaplatíte akokoľvek. Avšak teraz keby sme urobili túto vec, že môžte požiadať o preplatok, tak by sme, a neurobili by sme tam to opatrenie s tou stopercentnou pokutou, tak vlastne by sa mohlo stať, že niekto požiada o preplatok, my by sme mu ho hneď vyplatili, čo je normálny stav, neexistuje, lebo v normálnom stave by to malo byť tak, že až po skončení pandémie by sme mu ho vyplatili a on by potom podal opravné, kde by už teda povedal, že mám nejakú daňovú povinnosť. A vlastne by ste mu prefinancovali, štát by mu prefinancoval to obdobie a on by možno doplatil len ten rozdiel, čo sú úroky, ktoré nie sú ani nejako extra vysoké. Takže hovoríme vlastne týmto ustanovením to, že ak niekto chce počas pandémie preplatok, v poriadku, vôbec nie je problém, ak mu to vychádza, ale nech si to dobre skontroluje, nech si to najradšej trikrát skontroluje, aby mal istotu, že to daňové priznanie, na ktoré chce preplatok, že je naozaj konečné a je správne, a v takom prípade mu ho pošleme. Ale už nech potom nepodáva opravné, opravné, pardon dodatočné daňové priznanie, v ktorom by bolo, tento preplatok buď nižší, alebo dokonca by bola nejaká daňová povinnosť. V takom prípade ak to urobil, bude sa to považovať za špekuláciu a bude to vlastne pokutované. Ale samozrejme nikto ho nenúti, aby žiadal o ten preplatok, ale keď si to urobí, dobre si to skontroluje, nemá sa čoho obávať, je to v poriadku.
Takže ďalšia vec je tam neplatenie preddavku na daň z príjmov fyzických a právnických osôb za stanovených podmienok. Ako viete, toto sme deklarovali. Zatiaľ to funguje v takej podobe, že ak má záujem dnes o odklad preplatkov, je to možné. Na základe žiadosti Finančná správa posúdi jeho žiadosť a vyhovie mu. Teraz v tomto čase vyhovujeme ešte viacej ako predtým, ale ide o to, že na základe tohto ustanovenia to nebude už tým pádom na základe žiadosti, ale na základe oznámenia. Takže sa to vlastne zautomatizuje. Podá oznámenie, automaticky, ak mu poklesli tržby o štyridsať percent, na základe tohto oznámenia má odklad v platení preddavku.
Ďalšie je možnosť odpočtu úhrnnej výšky daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobie 2015 až 2018. Toto je opatrenie, o ktorom som hovoril vlastne vtedy v tých prvých opatreniach. Jedná sa o to, že môže si uplatniť neuplatnenú daňovú stratu. To znamená, že v roku 2015 máte nárok uplatniť si 25 percent z vašej neuplatnenej daňovej straty, v roku 2016 máte 50 percent na základe zákona, v roku 2017 sedemdesiatpäť a za rok 2018 sto percent s tým, že teraz je možnosť vlastne si uplatniť toto akumulatívne, ale, pozor, iba neuplatnenú. Čiže ak mu ostalo, že si môže uplatniť z roku 2015 iba nie 25 percent, ale 20 percent, tak si uplatní len 20 percent. Čiže nemôže si navyše čo už, to, čo mu proste prepadlo, to už je pasé, na to už nemá nárok. Iba na to, čo si môže uplatniť a, pozor, a kumulatívne iba do výšky jedného milióna. Čiže je to vyslovene opatrenie zamerané na malých podnikateľov, aby vedeli ako keby si upraviť svoj daňový základ tak, aby mohli potom aj lepšie naštartovať do ekonomiky a nemuseli niesť nejaké, nejaké staré straty, mali viacej peňazí a mohli tým pádom investovať do svojho rozvoja.
Ďalej tu máme spôsob doručovania rozhodnutí vydaných podľa colných predpisov. To je len opäť poštová vec, oddlženie vymáhania nedoplatkov v colnom exekučnom konaní. Čiže odkladajú sa aj colné exekúcie, keďže ostatné exekúcie už boli odložené.
Vylúčenie negatívneho dôsledku nezaplatenia nákladov súvisiacich s presadzovaním práv duševného vlastníctva colnými orgánmi v stanovenej lehote. Je to, týka sa to colných režimov, keď vlastne vám nájdu, že ste doviezli nejaký tovar, ktorý bol fejkový, a teraz vlastne sa na to príde, tak keď by toto bolo, keď je to zabavené a ide sa to zničiť, tak musíte to zaplatiť. Teraz je to v situácii, kedy ak by na to nemal dostatok peňazí, tak sa mu to vlastne odloží, túto platbu. Čiže ideme naozaj pomáhať ako keby s likviditou.
Zverejnenie niektorých zoznamov týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty. Opäť ak teraz sa, z dôvodu pandémie daňový subjekt nebol schopný zaplatiť nejakú daň, teda daň z pridanej hodnoty, automaticky svietil v zozname neplatičov dane z pridanej hodnoty a tým pádom by možno nemohol niektoré veci procesne robiť. Tak teraz vlastne sa nebude aktualizovať tento zoznam kvôli tomu, aby sa mohol na to naďalej uchádzať, pretože tento dôvod je práve tá pandémia. Takže je to opäť ako keby vyhovenie voči týmto daňovým subjektom a prihliadnutie na spôsoby alebo teda na nedostatky peňazí spôsobené práve tou pandémiou.
Taktiež tu máme ďalšie opatrenie – zmiernenie podmienok pre uplatnenie vrátenia nadmerných odpočtov DPH v skrátenej lehote. Ide o to, že v prípade, že niekto žiada o vratku DPH, tak musí mať, za štandardných podmienok musí mať vysporiadané nedoplatky na daniach a odvodoch. Teraz to môže byť pre niektoré firmy problém a tým pádom by sa nedostali k tým vratkám, ale všetko ostatné spĺňajú, tak sa vlastne ruší táto podmienka na obdobie pandémie, aby sa mohli dostať aj k týmto vratkám, ktoré im náležia právom, aby si posilnili svoju likviditu.
Dodatočné preukázanie pôvodu biopaliva ako titulu na uplatnenie zvýhodnenej sadzby spotrebnej dane z minerálneho oleja. Je to opäť reakcia na požiadavky z trhu. Je problém s týmito podkladmi, dodávaním. Čiže čo my hovoríme? Hovoríme, že musí ich dodať, ale dodá ich po skončení pandémie, pretože aby sa procesne dalo to uplatňovať a nemuseli platiť vyššiu spotrebnú daň len preto, že nedostali včas tie podklady. Takže nezbavujeme ho povinnosti predložiť tie podklady, ale hovoríme, že má na to dlhšiu dobu, keďže je problém v tomto čase ich zabezpečiť.
Určenie náhradného postupu výkonu daňového dozoru v období pandémie. Ide o to, aby Finančná správa mohla podľa potreby vlastne zabezpečovať aj náhradný daňový dozor v prípade, že by niektorý z tých ich zamestnancov bol zasiahnutý chorobou, tak aby mohli vlastne variovať.
Posunutie splatnosti preddavkov na dani z motorových vozidiel počas obdobia pandémie počnúc aprílom 2020 v lehote na podanie daňového priznania. Opäť ide o to, že vlastne tie preddavky, ktoré platili, čiže to je preddavok, daň sa potom platí začiatkom budúceho roka, tak tieto preddavky vlastne sú oslobodené od platenia týchto preddavkov práve počas obdobia pandémie, aby opäť aj tí dopravcovia mali viacej likvidity. Posunutie lehôt na podanie priznania k dani a splnenie oznamovacích povinností v oblasti miestnych daní a poplatkov. Opäť aj v prípade dedenia a dražby v tomto procese môže podať to podanie neskôr po skončení pandémie. A posledná možnosť obce dočasne použiť príjmy z poplatku za rozvoj aj na krytie bežných výdavkov obce. To je to, čo sme tu diskutovali vlastne naposledy, čiže rozširujeme to aj o tento, o tento účel, uvoľnenie teda rozpočtovania alebo teda používania peňazí v rámci obce, čo je dôležité pre ich likviditu.
Ďalej tam máme oblasť vnútorného a vládneho auditu. Tam sa uvoľňuje požiadavka absolvovania minimálneho počtu hodín odborného vzdelávania, ktoré musia povinne dosiahnuť vymenovaní vnútorne vládni audítori, a upravuje sa spôsob podpisovania správ z administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste opäť z dôvodu pandémie.
Posledná oblasť – oblasť majetku verejnej správy. Navrhuje sa, aby správca pohľadávky štátu mohol uzatvoriť dohodu o splátkach pohľadávky štátu, aj keď pôvodná dohoda o splátkach nebola dlžníkom dodržaná v dôsledku pandémie. Ak bude uzatvorená nová dohoda o splátkach, dlžník nebude počas obdobia pandémie v omeškaní. Čiže opäť vyhovieť tým, ktorí by sa z nejakého dôvodu pandémie, ktorú teda preukážu, dostali do finančných problémov a nie sú schopní zaplatiť svoju splátku. Štát týmto rámcom si vytvára možnosť uzavrieť, možnosť uzavrieť s nimi dohodu o nových splátkach, pretože doposiaľ nemal túto možnosť, musel automaticky nezaplatenie jednej splátky považovať ako keby za default a musel požadovať tým pádom úhradu celej dlžnej sumy, čo by bolo pre mnohých problematické. Takže vlastne štát dostáva možnosť na obdobie pandémie uzavrieť novú dohodu o splátkach. A taktiež druhé je, tak isto sa navrhuje, aby hnuteľný majetok štátu určený na boj s pandémiou, to je dôležité povedať, určený na boj s pandémiou, mohol správca majetku štátu distribuovať podľa potrieb bez použitia postupov, ktoré pre bežné nakladanie s majetkom štátu predpokladá zákon o správe štátneho majetku alebo majetku štátu. Táto požiadavka vychádza teda primárne z ministerstva zdravotníctva. Ide o to, aby štát mohol, opäť mal možnosť, či už nejaké zrýchlenie niektorých procesov, ktoré, alebo vypustenie niektorých procesov, ktoré sú štandardne bežné, ale v období pandémie by mohli byť problematické alebo zdĺhavé. Takže aby mohol s takýmito, napríklad rúška a podobne, aby mohol nakladať rýchlejšie, čiže nebude musieť preukazovať nadbytočnosť alebo nejaké ďalšie úkony, ktoré s tým súvisia. Takže je to opäť zjednodušenie práve na to, aby sme dokázali efektívnejšie bojovať s pandémiou.
Toto je v podstate všetko, čo tam v tomto lex korona v tretej aktualizácii máme. Takže ak sú nejaké otázky, nech sa páči. Skončil som.

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pani poslankyni Anne Miernej, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpila v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajúcu z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Zaujmite miesto pre spravodajcu.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa pán poslanec Kamenický.
Nech sa páči, máte slovo.