6. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca Gyimesiho osem faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ako prvý pán poslanec Marian Kotleba. (Reakcia z pléna.) Prihlásil sa ešte pán Dostál? (Reakcia z pléna.) Stihol, áno? Dobre, takže pán Dostál je posledný, len ho nebolo vidieť na tabuli.
Takže ešte raz, pán poslanec Kotleba, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Gyimesi, váš prejav je kultivovaný a inteligentný, to nemožno povedať, že nie, ale tie témy a tie otázky, ktoré ste tam načrtli, sú natoľko vážne, že proste nemôžte sa čudovať takému počtu faktických.
Vy ste spomenuli tých 15 %, že keby na základe 15 % nejakej menšiny, jednoducho tí ľudia nemajú priznané tie práva, čiže vlastne vy ste dnes spochybnili ten súčasný mechanizmus priznávania práv týmto menšinám na základe nejakého podielu počtu obyvateľstva.
A preto sa vás chcem spýtať, že aký iný mechanizmus, aký iný mechanizmus by ste zaviedli, pretože o tom, aký iný mechanizmus by táto vláda chcela zaviesť, nie je v programovom vyhlásení ani čiarka. Ani čiarka. Samozrejme, ten mechanizmus sa musí odlišovať aj od toho, o akom type, o akej entite v rámci územnosprávneho členenia sa predsa rozprávame. Úplne niečo iné je obec, mesto a úplne niečo iné je samosprávny kraj, resp. vyšší územný celok, ako je to originál pomenované. A práve ten vyšší územný celok, pán kolega, veď to je úplne neporovnateľná územnosprávna entita alebo celok v porovnaní s obcou alebo s mestom, čo sa týka kompetencií. Veď vyšší územný celok má kompetencie a v mnohých prípadoch prenesené kompetencie zo štátu, ktoré, proste nemôžte sa tváriť, že sú vlastne to isté ako niekde na obci.
A ak by sa malo o takýchto závažných otázkach rokovať aj v jazyku národnostných menšín, tak mi povedzte, ako bude dodržaný zákon o štátnom jazyku a hlavne v problémových oblastiach, kde povedzme je zastúpenie viacerých menšín. Teraz, teraz vystúpi 5 poslancov, každý bude rozprávať vlastným jazykom? Tak si to predstavujete? Ja neútočím, ja sa vás pýtam, tak poprosím vysvetliť.
Ďakujem pekne.

S ďalšou faktickou pán poslanec Suja.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, myslím si, že je ešte skoro tvrdiť, že ste niečo dosiahli oproti predchádzajúcim, lebo myslím si, že v súčasnej dobe ste ešte nedosiahli nič, nebol na to čas. Držím vám palce a uvidíme po štyroch rokoch, či dosiahnete to, čo ste tu všetci tvrdili, že táto vláda vyrieši rómsku otázku. Držím vám palce, lebo to je hlavný problém, nie ostatné menšiny. Takže na to sa pozrieme. Takže teraz tvrdiť z vašej strany, že už ste to dosiahli, ešte, prepáčte, ešte nie, ale držím vám palce.
A ak chcete vy, aby vo svojom jazyku mohli hovoriť národnosti, kde je aspoň 20 %, tak ja si neviem predstaviť, keď napríklad v Detve by to aj mohlo byť, keď sa prihlásia všetci Rómovia k svojej národnosti a keby aj nie, neviem, či tam teraz sú poslanci a začali by hovoriť v rómskom jazyku, ako im bude rozumieť tých zvyšných 80 alebo 90 %? Ako neviem si to dosť dobre predstaviť, by som to chcel vysvetliť. Či budú musieť tie obce a mestá si zabezpečiť tlmočníkov, ktorí to potom budú tým ostatným poslancom prekladať, či to nebude veľká záťaž na také rozpočty obcí. Možno mestá by to zvládli. To by som chcel vedieť, že ako technicky to chcete zvládnuť.
A nemusíme sa pozerať na menšiny ako na riziká. Nemusíme. Ale keď nejaké riziko tam je alebo už sa niečo stalo, tak to potom musíme, musíme konať, nemôžme sa tváriť, že nič a ideme ukameňovať policajtov, keď zasiahnu. To znamená, nemali by sme sa pozrieť ako na riziká, ale už keď niečo sa vysrstirilo, povedané, tak potom nemôžme napádať tých policajtov, že si nekonali správne.
Ďakujem.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Gyimesi, normálne som stratil reč. Čo to malo znamenať? V prvom rade by ste sa mali pozrieť, aké školy či triedy majú slovenské deti na územiach, ktoré obýva maďarská národnostná menšina. Minule, v minulom volebnom období sme riešili obštrukcie riadiacich funkcionárov v daných lokalitách, ktoré neumožňovali založiť slovenskú triedu alebo slovenskú školu. Dokonca aj ja som hovoril o tom na tlačovke.
Vaše návrhy sú ne-re-a-li-zo-va-teľ-né, máte zmätok v pojmoch, plus nemáte tlmočníkov. Ja by som snáď vedel pretlmočiť "šun, more, čites", hej, ale viacej asi nie. A ostatok perfektne vysvetlili moji dvaja predrečníci pán Kotleba a pán Suja.
Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa Pleštinská.

... pán predseda... (Reakcia z pléna.) Áno. Ja by som chcela ešte upozorniť aj na nemeckú menšinu. Nemecká menšina žije dnes v historických sídlach na území Slovenska. Má zhruba 4 500 členov a žije vlastne v 32 miestnych skupinách, ktoré sú na ich historickej teritorálnej príslušnosti zjednotené v nasledovných piatich regiónoch, je to Bratislava, Hauerland, Horný Spiš, Dolný Spiš, Bodwatal.
Ja žijem v nemeckej dedine a musím tu kolegov upokojiť, že naše deti, máme nemeckú, teda alebo školu národnostnú, a upokojiť, že vedia krásne po slovensky aj po nemecky a tá nemčina je pre nich v budúcnosti len prínosom. A môžem povedať, že skutočne vychovávame skvelých učiteľov nemčiny, ktorí budú vlastne učiť naše deti na Slovensku.
Takže upokojujem vás, naše deti vedia krásne po slovensky a vedia aj po nemecky. A koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom. (Potlesk.)

Pán poslanec Kočiš.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, podľa môjho skromného názoru nepatria strany, ktoré sú na etnickom princípe, do Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko žijeme v 21. storočí, a oháňate sa takou krásnou rečníckou otázkou, že všetci sme Európania. Tak keď sme všetci Európania, nemusíme sa zaoberať témou, že sa národnostná menšina maďarská prvýkrát v histórii nedostala do Národnej rady Slovenskej republiky, či už to bol v minulosti MOST - HÍD, alebo, alebo, alebo SMK.
Naším životným priestorom, ako zase pekne rozprávate, je Európska únia, čiže žijeme v Európe, všetci sme Európania, riaďme sa týmto.
Vaše ďalšie tvrdenie, že ani MOST - HÍD počas svojich vlád, ktorých bol súčasťou, ani SMK neurobili pre maďarskú národnostnú menšinu nič. Môj názor je opačný, myslím si, že pre maďarskú národnostnú menšinu urobili veľmi veľa, nakoľko maďarské národnostné menšiny, než sa počas fungovania tých zoskupení darilo veľmi dobre na rozdiel od iných národnostných menšín, či už rómskej, alebo rusínskej.
A spomenuli ste Rusínov. Ja sám žijem na severovýchode Slovenska, kde je rusínska menšina zastúpená v enormnom množstve. Na túto skupinu obyvateľstva sa nezabudlo pred štyrmi rokmi, pred ôsmymi rokmi, na túto skupinu obyvateľstva sa zabúda v kuse. Od roku ´93 táto vzorka obyvateľstva, ktorá tvorí veľmi, veľmi vysokú časť obyvateľstva východného Slovenska, je opomínaná, nie sú podporované jej kultúrne, športové inštitúcie.
A čo sa týka, na záver, vašej myšlienky o používaní rómskeho jazyka na úradoch a na verejných inštitúciách, to snáď nemôžete myslieť vážne.