6. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega poslanec Mazurek, chcem zareagovať na začiatok vašej rozpravy. Aj mne je ľúto všetkých ľudí, ktorí stoja na hraniciach a musia čakať naozaj aj niekoľko hodín, kým sa dostanú na Slovensko. Ale uvedomme si jednu skutočnosť, že opatrenia vlády Igora Matoviča prispeli k tomu, že máme najlepšie výsledky, čo sa týka boja s koronakrízou v Európe. A mnohí politici v okolitých štátoch aj celej Európy nám dávajú hold za tieto opatrenia.
Čo sa týka pobytov v karanténach, hovoríte, že iba o zlých skúsenostiach. Ale ja sa rozprávam s mnohými ľuďmi a počúvam od nich aj pochvalné slová na prístup ľudí, ktorí sa o nich v tejto karanténe a v karanténach na Slovensku starajú.
Neviem, ako vy, ale ja podporujem kroky vlády Igora Matoviča, lebo ide o ochranu zdravia a životov ľudí, a ja mám dosť veľa skúseností, že hodnota života je nadovšetko. Aj z vlastného života, mne osobne zomreli štyria súrodenci, tak ja naozaj budem robiť všetko preto, aby tieto opatrenia boli stále. Radšej budem za prísnejšie opatrenia, ako povoliť v týchto veciach.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Naozaj nemá zmysel reagovať na všetko, čo ste povedali, lebo to bola naozaj taká všehochuť, ako naznačil kolega Ďuro Krúpa, ale iba v skratke.
Národná banka Slovenska schválila zrušila 10- a 20-haliernikov, ktoré sa prestanú používať koncom roka. Viete, aký to bol rok? 2003. Odvtedy prešlo už viac ako 16 rokov a neviem ako vy, ale myslím si, že stále používame hotovosť. Takže tieto vaše vyhlásenia o rušení hotovosti sú dosť chabé pokusy s týmto nejakým spôsobom konšpirovať.
Neviem ako vy, ale ja za bezpečnostnú hrozbu vnímam každý štát, ktorý bezdôvodne napadne inú krajinu a anektuje časť jej územia. A tým myslím naozaj každý, na východ, na západ, na sever aj na juh. A to, že vy si pred anexiou Krymu a konfliktom na Ukrajine, kde trpia ľudia a zomierajú ľudia, zakrývate oči, je vlastne signál vašim voličom, že ak by sa na Slovensku, alebo teda Slovensku stalo čosi podobné, nestáli by ste na strane tejto krajiny, ale na strane agresora.
Týmto vystúpením ste vlastne dokázali, že vám nezáleží na bezpečnosti Slovákov, pretože ak nášho suseda napadnú ruskí dovolenkári, tak vy to ešte niekoľko rokov budete spochybňovať a režim, ktorý to dovolil, budete obhajovať.
Páni z ĽSNS, to, čo tu svojimi vystúpeniami predvádzate a dokazujete, nie je národovectvo, ale hejslováctvo!
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Skúsim čo najviac.
Pán poslanec Pollák a Herák, vy ste ako Pat a Mat, čiže to je ťažko reagovať. Pán Pollák prečítal nejaký čitateľský denník, vy ste sa zase zdôverili s tým, že som mal niekedy vlasy po pás, to som nikdy nemal. Neviem, odkiaľ beriete tieto sprostosti. (Povedané so smiechom.)
Pán poslanec Ňarjaš, vy ste hovorili o tom, že tu máme nejaké nenávistné prejavy, ľudia vonku hladujú a my to tu zdržiavame, najlepšie by bolo, keby sme vám celá opozícia poslali email, čo nám prekáža, a vy to prehodnotíte potom spolu. Akože naozaj vy ste vôbec normálny, veď takto sa vysmievať demokracii? No načo potom, zrušme parlament! Bude Rada Igora Matoviča, kde bude sedieť Igor Matovič a možno ešte nejaký ďalší dvaja ľudí a bude všetko vybavené.
Pán poslanec Valášek, vy tvrdíte, že vláda nie je protiruská. Veď pán minister Naď sám na výbore pre obranu a bezpečnosť povedal, že musíme posilniť vplyv Spojených štátov amerických a Rusko je v súčasnosti bezpečnostná hrozba. On to otvorene povedal. A okrem toho povedal, že USA je vzorom, pretože viedlo úspešný útok na Líbyu, chápete to?! Úspešný útok na Líbyu, veď to je neuveriteľná hanba.
Potom, pán poslanec Krúpa, vy ste tu tancovali pri tom prejave, to bolo veľmi milé. Ale stále hovoríte, že za niečo, za niečím je niečo za tým a my to čerpáme z internetu a podobné hlúposti. Nie, ja to čerpám z vášho programového vyhlásenia vlády, tie nezmysly, o ktorých som tu hovoril. A bolo by dobré trošku prehodnotiť ten zmysel prejavu a možno prestať brať tie veci, ktoré beriete.
Pán poslanec Kuriak, vás mrzí, že na hraniciach musia títo ľudia čakať. Ale nás mrzí aj to, že sa k nim správajú nedôstojne, a hlavne akú má logiku posielať ľudí, ktorí žijú v Bratislave, na východ do karantény, dať ich do jedného auta s ľuďmi, ktorých nepoznajú, o ktorých nevedia, akú majú diagnózu, čo im môže byť, no asi akú logiku to má, to by sme veľmi, veľmi dlho hľadali.
No a, pán poslanec Čekovský, vy ste spomínali, že vy vnímate každý štát, ktorý napadne iného suseda za bezpečnostnú hrozbu. No vy ste strašný protiizraelský fanatik. Viete o tom? Lebo Izrael je najväčší agresor proste, ten napáda jeden štát za druhým. A tu pán Krúpa sa vedľa vás smeje, tak asi to potvrdzuje, takže... No to je strašný antisemitizmus.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, pani ministerky, milí kolegovia, dovoľte pár slov k európskej časti programového vyhlásenia vlády. Už sme sa na túto tému bavili minulý týždeň a chcem poďakovať kolegom z európskeho výboru pani poslankyni Pleštinskej, pánu poslancovi Gogovi, pánovi poslancovi Kmecovi v neprítomnosti za ich slová na túto tému.
Požiadal som o slovo, lebo nechcem, aby nám ušiel jeden dôležitý bod z programového vyhlásenia. Táto vláda sa totiž podujala urobiť vo vzťahu k Európe niečo, čo nám doteraz unikalo. Konečne zobrať náš európsky osud do slovenských rúk a začať meniť Európsku úniu viac vo vlastný obraz.
V dokumente, v programovom vyhlásení sa jasne píše, že sa musíme prestať stavať k európskej politike ako k zahraničnej, že si musíme urobiť viac jasno v tom, akú Európsku úniu chceme, a že táto diskusia musí prebehnúť na najvyšších úrovniach vlády, nielen medzi úradníkmi či diplomatmi, akokoľvek šikovní sú. Inými slovami, po prvýkrát ide tento dokument do relatívne veľkého detailu nielen v otázke, ktorá je už takou témou kontinuity, že sme súčasťou EÚ a prečo, ale to hlavné nové je, že ide do veľkého detailu v otázke, že ako chceme členstvom narábať.
Ja viem, ono to znie tak trošku technicky, nudne a možno tak trochu ako politická floskula - uchopiť európsky osud do slovenských rúk. Ale ide o potenciálne dôležitú zmenu, mimochodom, priamo z programu ZA ĽUDÍ a som veľmi vďačný ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí, zhodou okolností po mojej ľavici, za jeho spoluprácu v tomto bode.
A teraz, prečo sme to tam chceli a prečo ide o veľa. Viete (ruch v sále a zaznievanie gongu), ako krajina máme dlhodobo taký trochu nešťastný zvyk – a to sa vzťahuje na všetky predošlé vlády, nielen tú, čo práve odišla z funkcie –, že rozhodnutia Európskej únie málokedy iniciujeme, málokedy formujeme, skôr reagujeme. Väčšinou sme za, niekedy sme proti, ako to bolo v prípade kvót pre azylantov, ale skoro vždy je to v reakcii na iných, až na pár výnimiek ako západný Balkán a na pár výnimiek v podobe osobností ako práve pán minister Korčok. Tých našich nápadov zo slovenskej dielne, tých našich politikov pripravených v tej európskej pô..., na tej európskej pôde hovoriť s inými ako rovný s rovným, je už pomenej. Povedal by som tak pekne po slovensky, že ako šafranu. Vieme takto fungovať, vieme sa takto trošku motkať po Bruseli bez zanechania nejakej brázdy, ale platíme za to dane, daň v dvoch rovinách.
Po prvé, pokiaľ Slovenska nezačne meniť rozhodnutia Európskej únie viac vo svoj obraz, budú nám unikať príležitosti posilniť prosperitu tejto krajiny. Jeden príklad za všetky. Členské štáty Európskej únie sa skladajú na nemalú sumu, ktorá potom financuje prepojenie železničných či iných cestných, či cestných sietí. Tieto cezhraničné spojenia potom vedia ekonomicky zdvihnúť celé regióny, ako vy, čo žijete pri hraniciach, dobre viete. Sú to aj naše peniaze, skladáme sa na ne aj my, ale už ich využívame menej šikovne ako ostatní. Keď sa začnú diskusie o tom, kam ich investovať, do akých projektov, nie vždy sme prítomní, niekedy vstúpime neskoro, niekedy vôbec. No a potom sa nečudujme, že nám neujde.
Ten druhý silný dôvod, pre ktorý treba pristupovať k Európskej únii aktívnejšie, je ten, že nielenže prichádzame o príležitosti, ale, obávam sa, že si zarábame na slušnú vlnu euroskepticizmu.
Pozrite, každý z nás chce byť hrdý na to svoje, to majú kolegovia z ĽSNS prečítané veľmi dobre, ja súhlasím. Nikto nechce byť iba do počtu. Väčšina z nás, drvivá väčšina Slovákov chce byť nielen hrdá na to svoje, ale cítia sa byť zároveň doma v Európe, ale to sa môže zmeniť, ak sa raz ujme, že v Bruseli nemáme váhu rovnú iným, že iní rozhodujú a my sa prispôsobujeme. Nie je to tak, ale dlhodobou pasivitou by sme si vedeli na takéto vnímanie zarobiť.
Vlády, táto vláda, tie budúce budú vedieť, iba ak budú vedieť zmysluplne formovať rozhodovanie v Bruseli, presvedčia slovenskú verejnosť o tom, že Brusel, Európa sme aj my, iba tak sa začneme cítiť v Únii reálne doma.
Chcem, aby bolo jasné, tie príklady, ktoré som uviedol, nie sú zlyhaniami - zlyhaniami v úvodzovkách - Bruselu či iných členských štátov. Tiež si len robia svoju domácu úlohu a robia si ju lepšie ako my. Príležitosti ako spomínaný fond pre cezhraničné dopravné siete sú otvorené nám rovnako ako všetkým iným. A je len a len na nás, na Slovákoch, aby sme si tieto príležitosti nenechali ujsť. Opäť, nie Európska únia, nie Brusel, ale naša vlastná občasná plachosť sú tým problémom, na ktorom treba popracovať.
A teraz ako na to, ako ten pasívny prístup zmeniť, ako zanechať v Európskej únii možno trošku hlbšiu európsku alebo slovenskú brázdu, to nie je žiadne tajomstvo. V programovom vyhlásení nájdete úplne jasný recept. Chce to mať viac ľudí vo všetkých rezortoch, nielen na rezorte zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorí Európskej únii rozumejú a pomôžu vláde tie príležitosti, ktoré tam vznikajú, identifikovať a ustrážiť. Títo ľudia musia mať jasne zadefinované od ministrov, že ktoré politiky treba prioritne formovať, lebo ako menšia krajina asi nebudeme stíhať rovnako kvalitne pokryť všetky agendy Európskej únie. Chce to viac pracovať so Slovákmi v európskych inštitúciách, ktorí sú vlastenci, tiež chcú pomôcť, majú reálny vplyv na rozhodovanie Európskej únie, ale často narážajú na nezáujem zo strany vlády.
Som rád, že máme vo vláde aktívnych ministrov a ministerky, ktorí žijú európskymi témami, vedia sa v nich pohybovať a vedia, akú Európsku úniu chcú, lebo bez tohto mentálneho nastavenia to nepôjde.
Držím im palce a ako predseda Výboru Národnej rady pre európske záležitosti urobím všetko pre to, aby pri tej časti programového vyhlásenia, ktorá hovorí o väčšej slovenskej stope, o väčšej slovenskej brázde v Európe, neostalo iba pri slovách.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Áno, je veľká pravda, že najväčším darom je mať dobrého suseda. A to si asi praje každý. A takisto aj Slovenská republika. Sme malá krajina, aby sme určovala, určovali veľkú zahraničnú politiku, ale vieme veľmi prospešne možno pri tých vzťahoch tých veľkých hráčov. A to si všetci uvedomujú.
Možno tak prakticky teraz ku programovému vyhláseniu. Sú tam definované tie naše vzťahy, aké by mali byť, ale väčšinou sú riešené z takej výšky, to znamená z vládnej úrovne. Ako Slovenská republika, ako budeme pokračovať vo vzťahu, ako to spomínali kolegovia, či k Spojeným štátom, k Rusku a tak ďalej a tak ďalej. Málokto si ale uvedomuje, že reálna politika cezhraničná sa deje medzi ľuďmi a je to v regiónoch. Hovoríme o prihraničných regiónoch, ale hovoríme aj o spolupráci jednotlivých miest a regiónov v rámci nielen Európy, ale aj v rámci Ruska, v rámci celého sveta, pretože tieto mestá, obce alebo regióny majú svojich partnerov a s nimi dennodenne komunikujú.
Trošku ma mrzí, že práve v tomto programovom vyhlásení nie je ani spomenutá budovanie alebo posilňovanie tejto cezhraničnej spolupráce práve tejto regionálnej alebo samosprávnej štruktúry, ktorú ja vnímam veľmi podstatnú. A čo treba povedať, nie je tam spomenuté ani euroregióny, nie sú ani spomenuté EZÚS-y, takisto výbor regiónov, ktorý môže zohrávať v Bruseli veľkú úlohu pri spájaní alebo vytváraní týchto, týchto možno by som povedal priateľstiev alebo spojenectiev. A najviac ma rozrušilo práve na tej str. 63, keď nové ministerstvo si zobralo za úlohu ako jediný operačný program, že bude riešiť cezhraničné spolupráce to Slovensko - Rusko a Slovensko a Česká republika. Znova sme zabudli na tých ďalších našich susedov, to vravím, mať dobrého suseda je najväčším darom. A prečo nemá ambíciu práve toto ministerstvo riadiť a byť alebo riadiacim orgánom aj pre cezhraničnú spoluprácu s Ukrajinou, Poľskom alebo Maďarskou republikou? Toto mi absolútne absentuje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Valášek, zaujala ma najmä jedna vaša veta, že vláda Igora Matoviča chce uchopiť osud Európskej únie do slovenských rúk. Bodaj by to tak aj bolo a bodaj by to bola pravda.
Ja si však nemyslím, že Európska únia berie Slovenskú republiku ako rovnocenného partnera. Nikdy nás ako rovnocenného partnera nebrala a nikdy nás ako rovnocenného partnera brať nebude. Slovensko je príliš maličký štátik na to, aby sme boli niekedy v Európe braní rovnocenne, pokiaľ nedôjde k zásadnému prerozdeleniu síl v Európe, v Európskom parlamente a v európskych štruktúrach, nikdy maličké štátiky typu Slovensko, Česká republika, Litva, Lotyšsko, Estónsko nebudú brané tak, ako veľké štáty Španielsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko. Pokiaľ toto budeme tvrdiť, tak sme veľmi naivní.
Európa je v mojom vnímaní a ponímaní vždy braná ako kontinent, nie ako domov pre jej obyvateľov. Jednoducho každý rozumný a každý väčší európsky štát si najprv chráni to svoje a až potom pozerá na akési dobro Európskej únie. A to vám povedia všetci obyvatelia, ktorí v týchto veľkých krajinách žijú. Drobné štáty sú iba akýmsi odbytiskom tovaru a zväčša nekvalitného a sú vnímaní ako partner iba vtedy, ak veľkým štátom ide o nejaké presadenie ich osobných záujom, záujmov. Drobný štátik v Európskej únii nebude nikdy braný ako partner, bude braný vždy zväčša ako vazal.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Valášek, ja v prvom rade sa vám chcem poďakovať za váš naozaj výnimočne kultivovaný prejav a aj z môjho vnímania, alebo z môjho pohľadu ako veľkého eurokritika ste to naozaj podali veľmi, to programové vyhlásenie vlády, veľmi pútavo a zaujímavo. To sa musí uznať. Klobúk dole. Myslím si, že ste možno jeden z najlepších rečníkov, ktoré tu vláda má k dispozícii. Len musím sa dotknúť trošku aj tej myšlienky, ten, uchopenie toho európskeho rozmeru.
Viete, ono v tom vašom podaní to znelo naozaj, naozaj dobre. Keby sa to podarilo, tak vám aj my zatlieskame. Len my dnes vidíme, že Slovenská republika nielenže veľmi za chvíľku bude doplácať a veľmi škaredo doplácať na to, že má veľmi otvorenú, proexportnú ekonomiku, to s tým nič neurobíme v čase, keď, keď vla..., keď projekt COVID-19 dal dole spotrebu a nákup a výrobu áut. Ale hlavne, pán kolega, veľmi jasne vidíme, ako sa Európska únia stavia nielen k Slovenskej republike a ostatným malým štátom, ale aj k celej V4 v otázkach, v ktorých napríklad s nimi nesúhlasíme. Ako sa bruselskí páni k celej V4 stavajú vždy, keď narazia na nejaký odpor ohľadom toho, ako oni v tom Bruseli, ako oni v tom Bruseli rozhodnú.
A ja sa vás možno chcem spýtať v tejto faktickej, pán kolega, že či si nemyslíte, že práve vďaka tej od reality odtrhnutej európskej politiky tých bruselských elít tá naša stará Európa ako kontinent stráca svoju európsku tvár a svoje kresťanské tradície a kresťanské dedičstvo. Veď to bola niekedy Európa. Dnes je z toho nejaký guláš a vaša ambícia vrátiť, vrátiť tú slovenskú silu do toho Bruselu je ambiciózna, naozaj, ale neviem, či reálna.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Chcem vyzdvihnúť to, čo ma mimoriadne teší a na čo poukázal aj kolega Valášek, že programové vyhlásenie vlády sa jednoznačne hlási k ukotveniu Slovenska v západnom civilizačnom okruhu k Európskej únii so zdôraznením, že aj my ako Slovensko sme Európska únia, k euroatlantickej orientácii a členstvu v NATO, že tu niet ani stopy po nedávnom vajataní o neutralite, o predstavách akéhosi mosta medzi Východom a Západom, pretože mosty nie vždy iba spájajú, často sa po nich dupe, mosty sa ničia a vyhadzujú do povetria, keď niektorá zo strán usúdi, že to tak pre ňu bude lepšie.
Oceňujem tiež, že programové vyhlásenie vlády nezabúda na hrozby, aké predstavuje nekontrolované šírenie extrémizmu, dezinformácií, konšpirácií a naratívov hybridnej vojny, a zmieňuje sa o nich vo viacerých kapitolách. Boj s týmito hrozbami si naozaj zaslúži pozornosť, ako aj praktické kroky na vládnej úrovni a nemôže byť iba záležitosťou mimovládnych organizácií či angažovaných jednotlivcov.
Aj preto to programové vyhlásenie rád podporím.

Vďaka, úprimne ma teší táto diskusia, pretože si myslím, že, že bola vecná a aj konštruktívna. A možno neodpoviem všetkým tak ako, tak detailne, ako by som rád chcel. A ak nie, tak sa rád pobavím možno v chodbách, ale skúsim jedným slovom, jednou vetou alebo jednou úvahou odpovedať na pána poslanca Kočiša aj na pána poslanca Kotlebu, lebo artikulovali ste niečo, čo, samozrejme, kopa Slovákov vníma a úprimne čo sme zažili tí, čo s Európskou úniou robíme alebo donedávna robili dennodenne, aj na vlastnej koži.
Je faktom, že menšie, stredne veľké a menšie krajiny majú menší vplyv v Európskej únii ako tie väčšie. Áno. Je faktom, že novopríchodzie krajiny, tie, ktoré vstúpili relatívne nedávno, menej dávnejšie, v našom prípade 2004, si musia odpracovať, nejakú trošku viac vložiť viac energie a viac úsilia do presadenia svojich pozícií ako krajiny, ktoré sú tam dlhšie. Áno. Ale opakovane sa ukazuje, že to nie sú neprekonateľné prekážky. Upozorňujem na vedenie eurogrupy luxemburským premiérom, donedávna vedenie Európskej komisie bývalým belgickým premiérom, súčasné vedenie Európskej rady bývalým belgickým premiérom. Menšie krajiny, v prípade Luxemburska neporovnateľne menšie krajiny, ktoré si vedia šikovnosťou, talentom, poviem to tak po trnavsky, uplacírovaním talentovaných ľudí na správnych miestach vydobyť takú pozíciu, že majú vplyv, ktorý je oveľa väčší, ako by inak prináležalo krajine ich veľkosti.
Je to skutočne, a to vám potvrdí pán minister zahraničných vecí, ja i všetci iní, ktorí sme v tom Bruseli žili a fungovali, skutočne nie je pravdou, že ako menšia krajina a relatívne nová krajina nemáme šancu. Je to len o talente, je to o tom, ako vieme zosietiť tých ľudí, ktorých k dispozícii máme. Je to o tom, či vieme byť skutočne objektívnym, nezaujatým navrhovateľom, čiže sme braní konštruktívne, a či si postavíme tie spojenectvá, tie aliancie, bez ktorých neprerazíme.
Dá sa to, neverte tomu, že ako malá krajina sme do počtu. Nie sme, ide to. (Potlesk.)