72. schôdza

Ďakujem veľmi pekne všetkým za faktické poznámky. Ja budem reagovať asi len na Milana Potockého, lebo tak trošku to bolo zhrnutie aj za ďalších rečníkov.
Milan, ty si hovoril, že navodzujem dojem, že LGBTI ľudia alebo LGBTI komunita je nejakým spôsobom diskriminovaná alebo teda že má problémy väčšie ako väčšina populácie. Ja nenavodzujem ten dojem, ja to hovorím, ja si myslím, že to tak je, dôkazom toho je to, aj čo som hovoril v rozprave, teda že tých ľudí, ktorí idú s tým vonku, je naozaj veľmi, veľmi málo. Plus sú to fakt, hej, že my vlastne hovoríme o tom, že títo ľudia nemôžu dediť, keď žijú v spoločnej domácnosti so svojím partnerom. Hovoríme o tom, že nemôžu napríklad poberať dôchodok, ak partner zomrie napríklad, hej, po tomto partnerovi, nemôžu nahliadať do zdravotnej dokumentácie, toto všetko sa, samozrejme, právne upraviť dá, ale je to XY krokov, ktoré sú navyše, aby to bolo potrebné, ani nehovoriac proste o tom latentnom, o tej latentnej homofóbii, ktorá proste na Slovensku, ale zaznelo to tuná opäť aj v parlamente v rôznych prirovnávaniach k nejakým zvrhlíkom, úchylákom, ktorá zaznieva proste na Slovensku. Čiže to nie je dojem, to je proste fakt, LGBT ľudia sú diskriminovaní na Slovensku, majú oveľa väčšie problémy v tom reálnom živote, ako máme my.
A budem reagovať zase na to, že dám ti ten pingpong naspäť, že ty vravíš, že je to skôr naopak, že tá väčšina, máš pocit, že je diskriminovaná, tí kresťania, tradicionalisti a tak ďalej, napríklad toto ja zasa nevidím. Hej, ja možno si akože v tom dialógu vieme nejakým spôsobom pomôcť, ale ja nevidím, že boli nejak znevýhodňovaní ľudia, ktorí veria v nejaké náboženstvo na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený predsedajúci.
Vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Na úvod poviem tuná k pánu predsedajúcemu, že som vo faktickej poznámke reagoval naozaj na predrečníka, ktorý aj spomenul rôzne osoby, tak som na to nadviazal. Tak čo som aj hneď vzniesol tú námietku tam. Ale vrátim sa k podstate k návrhu zákona.
Viete, na Slovensku sme sa dožili doby takej, kedy my musíme hovoriť o tom, že aká je biela farba, aká je čierna farba. My tu prekrúcame úplne všetko. Chválapánubohu, aj tvorcom ústavy pred rokmi a pri vzniku Slovenskej republiky tvorcovia ústavy nezabudli uviesť, ale myslím si, však je to aj vo všetkých ústavách vo svete, symboly, ktoré symbolizujú Slovenskú republiku. Sú to 4 symboly, ktoré máme tuná. A bolo by dobré, keby sme práve toto naše deti v našich školách učili a nie gebuziny, hlúposti, aby oni nevedeli, že máme dve pohlavia muž a žena. Prosím vás pekne, aké existuje ešte iné? Vy to sami viete veľmi dobre, ale budete presadzovať tuná čosi iné. Štátne symboly sú veľmi dôležité. Nie náhodou hovorí o tom Ústava Slovenskej republiky v čl. 8, v čl. 9. Dvakrát sa o tom zmieňuje. Je to znak Slovenskej republiky, vlajka Slovenskej republiky, pečať Slovenskej republiky a hymna Slovenskej republiky. Sú to 4 symboly.
Viete, keď pri vzniku štátnosti a pracovali na tej ústave, nemyslím si, že vtedy ľudia, ktorí boli okolo toho zainteresovaní, že by uvažovali nad takou situáciou, ktorá nastala, ako dnes a v súčasnosti. Áno, Juro Gyimesi to dobre ako povedal tuná. Ten symbol má veľmi veľkú váhu, symbol. A keď tak trošku mierne odbočím, ja som bol vojakom Československej republiky, ale aj my sme mali, náš útvar, symboly. Aj slovenskí vojaci v súčasnosti takisto majú svoje symboly. Náš útvar mal vlastnú vlajku a bolo to tak, keď my sme mali tiež takú čestnú stráž, ale nebolo to tak permanentné a stále tak ako je to tu dole vo vestibule Národnej rady, ale z času na čas sa vyťahovala tá vlajka, kedy sa vojaci stavali, bolo to na štábe a sme túto vlajku chránili. Tie symboly sú veľmi dôležité. A my, aby sme nechali a dehonestovali symboly našej štátnosti, to je čosi neakceptovateľné. To je čosi neprijateľné. Nijaký veľvyslanec v Maďarsku, že by vystavoval na štátnej budove vlajku LGBTI. To nie je jeho budova. To neni jeho budova, že on si môže robiť čo chce. Je reprezentant štátu v zahraničí v Maďarsku. Viete, prirovnávať tuná LGBTI komunity ku národnostnej menšine maďarskej a Juro Gymesi tu sedí, no tak to musí byť aké urážlivé. Však vy urážate práve tie národnostné menšiny. Homosexuáli sú národnostnou menšinou? Prosím vás pekne, vytiahnite si slovník sociológie a uvidíte, čo sú menšiny. Čo to také bludy vy hovoríte?
To asi také bludy, že 87 pohlaví. Však mladí ľudia sú tak zmagorení, že nevedia ani, že koľko pohlaví máme. Tu musíme jasnú líniu ako raziť. A tým ľuďom hovoriť pravdu a pravdivo. Áno, samozrejme, liberálne médiá sú na našej strane. Sa budete chechtať, rehotať, vysmievať sa. Práveže naopak. Vy sa vydávate, akí ste vy chudáčikovia, ale vy ste tí, ktorí tuná toto napadáte. Ale to by nebolo nič, napádate iných. Ale najhoršie je to, pán Benčík, ale aj vám sa čudujem. Vy ste muž v rokoch, vy tuná takto tlieskate takýmto prejavom? Vás učili vôbec voľačo v škole o sexualite? Vy sa neviete sexuálne správať? Pán Benčík, neviete? Vy tlieskate takým bludom, kolegovi, ktorý tu číta rozprávky, báchorky, ktoré má napísané?
Pani Marcinková, ktorá sa tu bude chichotať, ale ja tuná jej poviem, viete, vy máte tiež kdesi zverejnenú fotku takú, kde ste na stretnutí s pápežom. Je to hanba, to je taký pľuvanec pápežovi do očí, že práve s vami sa stretol. Je to hanba a pľuvanec do očí. Pretože vy tieto bludy, ktoré sú tuná, tak verejne takto obhajujete, vy nie ste už súkromná osoba, ale vy ste tuná poslankyňa Národnej rady a máte byť nositeľom hodnôt a nie bludov, ktoré tuná sú.
Vrátim sa k tej štátnosti. (Reakcia z pléna.) No ozval sa otec, no tak toto jablko asi ďaleko nepadlo od stromu, ale asi ďaleko nepadlo, tak to patrí aj tomuto otcovi. Patrí to aj otcovi, lebo pozrite sa vedľa seba, čo ste vychovali, prosím vás pekne. To je ostuda pre Slovenskú republiku. Veľká ostuda. A to sú poslanci Národnej rady. Ľudia, nenechajte sa tuná oklamať týmto bludom, ktorý tuná je. A ja spomeniem ešte jednu udalosť, ktorá sa tu stala. Preto sme sa dostali k tomu, že jednoducho je tu predložený návrh zákona, ktorý zakazuje tieto bludy vešať na štátne budovy. Doma si môžeš robiť, čo chceš. Vyves si vlajku, akú chceš, ale ty štát na to nebudeš zneužívať, aby si ty dehonestoval Slovenskú republiku, lebo je to dehonestácia.
Štátny znak máme jeden z najkrajších na svete, poviem, jeden z najkrajších na svete a neni hocijaký. Má svoju históriu. Je to ranogotický štít, v ktorom je strieborný kríž, na červenom pozadí je strieborný dvojkríž, ktorý je symbolom cyrilometodskej tradície, ktorú máme my napísaný odkaz na cyrilometodskú tradíciu aj v preambule Ústavy Slovenskej republiky. Nie náhodou sa to stalo. Ranogotický štít predstavuje nejaké obdobie, keď dozadu, poviem, nejakých 600-700 rokov, to je obdobie gotiky, máme tu aj z kultúry, tí ľudia, ktorí sú tu od kultúry, tak vedia, o čom hovorím. Na modrom trojvrší - Tatra, Matra, Fatra, dakedy sa to tak hovorilo. Symbol našej vlajky biela, modrá, červená, my sme to jak deti v školách vedeli, dneska o dúhových vlajkách, prosím vás pekne, sa učia v školách. Čo to sú za bludy? Keby ste sa pýtali, ako vyzerá vlajka Slovenskej republiky, dnešných detí, na hanbu ani nebudú vedieť vymenovať farby. A to má pekne svoje poradie - biela, modrá, červená.
V prvej tretine je v podstate na tej vlajke, na prednej strane je symbol Slovenskej republiky, v podstate tam je ten znak ešte viac zvýraznený na našej vlajke. Ďalej je to pečať. Tú pečať, že máme Slovenskej republiky, neni náhodou, tiež je tam znak Slovenskej republiky a nápis je tam Slovenská republika. To sú symboly, ktoré my takto poslanci Národnej rady, necháme takto dehonestovať? To je úplne totálna hanba. No, samozrejme, záverom tých štátnych symbolov je hymna Slovenskej republiky, Nad Tatrou sa blýska. Je to v podstate, sú to slová Janka Matušku, ktoré zložil, a je to na nápev ľudovej piesne, a to odráža do istej miery aj tú ľudovosť, ktorá na Slovensku tuná naozaj je a opierame sa o tradície nielen svätých Cyrila a Metoda, ale o tradície našich otcov a našich mám. Myslím si, že naši starí otcovia, staré mamy by sa hanbili za toto, čo na Slovensku sa tuná deje.
V závere spomeniem, spomeniem pápeža, dneska už v podstate v blahej pamäti, ktorý hovoril, Ján Pavol II. a hovoril, Slovensko je krajina, ktorá má čo odkázať Európe. Slovensko je krajinou tou, ktorá má čo povedať celému svetu. Len my sme takí, ktorí tak sami seba potláčame a sa tak dehonestujeme a podceňujeme, ale aj ja som o tom presvedčený, že Slovensko je tou krajinou, ktorá má čo odkázať dnešnému svetu. Zvlášť dnešnému svetu, ktorý je zmietaný v týchto bludoch. Mladým ľuďom odkazujem, chráňte si Slovenskú republiku, chráňte naše symboly, ale aj armáde Slovenskej republiky, takisto. Toto sú veci, myslím, ktoré... Vypadlo mi teraz, sa ospravedlňujem.
Ale na záver celkom chcem povedať to, jak Juro Gyimesi v tom úvode povedal takúto vec, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. My to máme v ústave, a to sa prijímalo tuná v pléne Národnej rady, je to nejakých osem rokov dozadu, bola tu bitka, že či toto dáme do ústavy, alebo nedáme. Prešlo to ústavnou väčšinou, kolegovia, ústavnou väčšinou, že je zväzok medzi mužom a ženou. Nie medzi dvoma mužmi a dvoma ženami, ale medzi mužom a ženou, a to je tiež veľká vec, ktorú v ústave máme ukotvenú.
Ďakujem.

Ja na rozdiel od pána predsedajúceho vecnosť vašich príspevkov neviem úplne oceniť, ale veľmi, veľmi sa mi naozaj páči, pán Kuffa, ako sa snažíte pôsobiť sofistikovane, ako hovoríte o tom, čo by sme mali a nemali v školách vyučovať a vlastne, že či my vôbec vieme, čo je to menšina, nám tu kladiete takú rečnícku otázku, keď hovoríme o sexuálnych menšinách ako o menšinách, no viete, asi vieme, čo je to menšina a vy asi neviete, pretože menšina je označenie, zreteľné označenie pre akúkoľvek skupina, ktorá sa odlišuje od väčšinovej spoločnosti, takže áno, aj sexuálne menšiny sú menšiny, aj národnostné menšiny sú menšiny, aj iné kultúrne, sociálne menšiny sú menšiny. Čiže ja len toľko, že keď sa snažíte poučovať druhých, tak robme to exaktne.
A ja obdivujem ako niekto dokáže počas desiatich minút uraziť slovenské deti, pretože nevedia ani farby vlajky podľa vás, hej. Toto, toto si ja nemyslím, napríklad. To, že urazíte mňa alebo môjho otca, alebo proste kohokoľvek ďalšieho, to už je proste taký folklór. Mňa ste dokázali uraziť, aj keď som bola tehotná, čo bolo vtedy oveľa horšie, znova som tehotná, znova ma urážate. Keď budem tretí raz tehotná, už budem na to pripravená, ale naozaj, pán Kuffa, keď vy ste vzorkou tradičnej slovenskej spoločnosti, tak mrzí ma to a naozaj neviem, čo k tomu dodať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, spomínal si symboly. Áno, tie symboly sú dôležité, lebo tie symboly sa tak vkrádajú pomaličky do podvedomia nás všetkých aj našich detí a v poslednej dobe, čím častejšie vidíme tie symboly na športových podujatiach, však, keď si všimnete majstrovstvá sveta v Katare budú, kapitáni mužstiev budú označení dúhovými vlajkami na zápästí. Osem krajín to odmietlo, ale kto odmietne takýto symbol, tak je nepohodlný. To znamená, nehovorte tu o tom, že nátlaky tejto komunity nie sú, keď sa podsúvajú aj deťom sa podsúvajú tieto symboly. Takže ja chcem pána poslanca pochváliť, o tých symboloch povedal to, čo si myslím aj ja. Ďakujem.

Tento zákon je úplne jasný iba o tom, čo definuje našu štátnosť, ale to, čo bolo krásne vidieť, tu podaktorí si urobili vlastne politickú kampaň len na tom, že majú potrebu zvýrazňovať, že ty niekoho urážaš. Ja si veľmi dobre pamätám, keď sme tu viedli tú debatu o tom, že či je hodná ochrana života dieťaťa pred narodením a niekto nás tu začal poučovať, že to je fetus, to neni dieťa, čo to tu používame. Áno, ty si sa spýtal, že či tehotná matka vo všeobecnosti povie, že čaká fetus alebo čaká dieťatko, hej. Lenže podaktorí, ktorých nikto nečíta, nikto nepočúva, dosah majú nulový, tak potrebuje jediné piár si urobiť na tom, že na mňa zaútočil Kuffa, Kuffa na mňa zaútočil, lebo to je taká. Takže o tomto to tak je a práve preto áno, tak jak je to symbol ochrany života, nie je, že bojujeme za fetus, ale za dieťa, tak aj tuná pri tejto, pri tejto vlajke my nebojujeme proti niekomu, ale hovoríme toto je naša štátnosť, a to, že niekto si tu myslí, že k slovenskej štátnosti patria aj tieto ideologické zástavy, však to je presne vidieť, aký majú vzťah k tej štátnosti oni. Poväčšine túto stranu tvoria ľudia, ktorí tento štát ani nechceli, a to je celé. To znamená, že presne sa to vedie v tejto, v tejto línii a ja chcem veriť, že tak ako niekedy parlament rozhodol o tak samozrejmej veci, že manželstvo tvorí zväzok muža a ženy, čo kedysi nikoho ani nenapadlo definovať v ústave, lebo to je ľudská samozrejmosť, tak chcem veriť, že aj tento parlament je tvorený politikmi, ktorí vedia, čo sú symboly Slovenskej republiky a čo toto tvorí a kto to nevie, tak potom je fajn, pri tom hlasovaní, aby to ukázal.

Ďakujem.
Pán Kuffa, ste ma oslovili takou pre mňa nepochopiteľnou otázkou, že či sa viem sexuálne správať. Musím sa priznať, že ani pohľad na vás mi to akosi nejako nič nenapovedal, že čo by to, o čo by malo ísť, no ale, keď ja som štyridsaťsedem rokov ženatý a mám dvoch synov, tak možnože nejako, niečo o tom viem.
No, potom ste hovorili, že vám akosi spôsobuje traumu nejakú priam, že kolegyňa Marcinková má fotografiu so Svätým otcom. Ja vám spôsobím ďalšiu, budete sa čudovať, nie som katolík a v roku 1980 na verejnej audiencii v Ríme pápež Ján Pavol II. mi dal ruku na hlavu a ma požehnal so slovami, že nech Boh ochraňuje Slovákov. No a k tej vašej zmätenosti, to o čom tu rozprávate, pán Kuffa, sú veci, ktoré sú vecou našej voľby. A sú veci, ktoré vecou našej voľby nie sú. Proste sa, že sa tak narodíme alebo že nás tak stvoril Pán Boh. Medzi také veci, ktoré nie sú vecou voľby, napríklad farby aj, patrí aj farba pokožky alebo sexuálna orientácia. A to, akým spôsobom vy teda ľudí, ktorí sú iní ako je bežná vzorka alebo priemer ľudí, akými slovami dehonestujete to, to sa veru ťažko počúva a je to veľká hanba, pán Kuffa, hlavne ak hovoríte, že ste kresťan.

Ďakujem.
Ja sa stotožňujem s tým, čo bolo povedané v rozprave predrečníkom, pretože a dotknem sa len toho, toho takého vecného alebo technického bodu celej tej jeho debaty, a to je tá úloha a význam štátnych symbolov. Naozaj si asi nemusíme hovoriť, aká je tá symbolika dôležitá pre akýkoľvek národ alebo štát a príde mi pritiahnuté za vlasy, absolútne nedôstojné, aby akýkoľvek, akýkoľvek symbol, akejkoľvek menšiny a v tomto prípade teda sa bavíme o menšine z toho balíka tých LGBTI asi alebo koľko ich tam je Q a prichádzajú a pribúdajú stále ďalšie. Jednoducho nemyslím si, že je to dôstojné, že je to patričné. Veď, preboha, pozerajme sa na to normálne zdravým rozumom bez nejakých emócií a bez nejakých výčitiek a snažme sa byť naozaj tolerantní a vecní, tak ako tu práve všetci tí, ktorí kritizujú tento návrh zákona, deklarujú, že rešpektujú názor iný a buďme k sebe proste tolerantní a každý nech sa prejavuje, ako chce, ale sú tu určité pravidlá, určité zákonnosti a zásadné veci, a to sú práve tie štátne symboly a budovy, na ktorých štátne symboly sú umiestnené. Veď my sa nemôžeme dostať do polohy, že tu nejaký zväz elektrikárov alebo nejaká menšina, ktorá si bude hovoriť akákoľvek menšina, bude na štátne budovy vyvešávať svoje symboly a svoje vlajky. Takže aspoň v tejto rovine, v takej naozaj tej technickej, zachovajme zdravý rozum, nehovoriac o tom teda ako celá tá agenda a podstata, podstata tejto propagandy vplýva na celú spoločnosť. Ale aspoň v tej technickej rovine sa na to pozerajme vecne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Kuffa, najprv technická vec. Myslím si, že je dobré, ak by sme v tomto parlamente neboli osobní voči sebe navzájom, inak čo sa týka tvojho vystúpenia, súhlasím so všetkým, čo si povedal, úplne súhlasím. Manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. Dodnes som bol presvedčený o tom, že sú len dve pohlavia, ale keď tak počúvam rozpravu, mám pocit, že sú tri. Muž, žena a SaS. Ďakujem.

Áno, sú situácie, kedy sa prechádza do osobných vecí. Hej, jednoducho je to v parlamentnej prestrelke, stávajú sa tieto veci. Ale tuná na kolegyňu chcem tuná reagovať, skúste si zrobiť anketu medzi našimi deťmi a či budú poznať slovenské symboly. Ja tu nikoho neurážam a naše slovenské deti už vôbec nie, ale predchádzame tomu, aby naše deti nám nedávali odpovede, že vlajka Slovenskej republiky je farebná. Prosím vás pekne, tak toto my chceme docieliť? Alebo že máme desať, jedenásť, päťdesiat pohlaví? Toto vy tuná vnášate, a to je veľmi nebezpečné. Darmo, darmo sa váš otecko vás zastáva, ale ste pomýlená v tom a veľmi pomýlená, a tak sladučko to budete rozprávať, sa zaliečať. To viete, ja by som mal tuná hneď nejaké to prirovnanie, ale nebudem ho hovoriť tuná.
Ku kolegovi, ktorý, ktorého sa dotkol Ján Pavol II., no dnes už je svätý. Pán Benčík, viete, kiež by táto ruka, ktorá sa vás dotkla pred rokmi, aby ste na staré kolená prišli k rozumu, aby ste prišli k rozumu, pán Benčík. Zo srdca vám to naozaj prajem, vy už máte vek dostatočný na to, o čom ja hovorím, vy už máte vnúčatá a vy chcete, aby vaše vnúčatá boli takto poblúdené? Prosím vás pekne, však to je úplne absurdné. To ste sa kde dali na akú stranu? Vám sa teda čudujem, že ste ku sasom sa dali, prosím vás pekne, ku strane smrti. Tu ste to aj v prejave počuli, ministra financií, ktorý hovoril jak minister Sulík sofistikovane 60 mil., jak presunul a všetci občania Slovenskej republiky, my to zaplatíme. Prosím vás pekne, to vy ste sa dali do partie s ľuďmi hája záujmy oligarchov? Prosím vás pekne, tuná takého ministra, ktorého máme, ktorý LGBTI agendu do škôl zavádza? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady, ja som si dovolil tu urobiť zopár poznámok a chcel by som zareagovať najmä na to, čo tu odznelo zo strany predstaviteľov, poslancov strany SaS, ktorí hovoria dve veci, ktoré jednoducho nie sú pravdou.
Tá prvá je, ten hrubý komunikačný faul, ktorý sa nielen z ich úst, ale aj z médií, a to je, keď sa porovnávajú národnostné, čiže autochtónne, národnostné menšiny so sexuálnymi menšinami. To jednoducho nikto, kto vie aspoň trošku rozmýšľa, kto sa nad tým trošku zamyslí, vie, že sú to dve nespojiteľné veci. Áno, sú aj medzi príslušníkmi národnostných menšín tí, ktorí patria aj k sexuálnej menšine, ale spájať ich, dávať ich na roveň, dávať na roveň práva národnostných menšín a sexuálnych menšín je absolútne, absolútny nezmysel. Práva národnostných menšín sa koncipovali už pomaly od Vestfálskeho mieru a vy tu teraz hovoríte, že toto je to isté, čo sú práva sexuálnych menšín, jednoducho nie je pravda.
A potom hovoríte, že sme spiatočníci, a to čo tvrdíte vy, je vraj slušná spoločnosť, ktorá ide dopredu. A nútite nás akceptovať niečo, čo mnohí považujú za nenormálne, na čele so mnou, pretože ja považujem za nenormálne to, ak sa niekto narodí ako chlap, potom sa preoperuje na ženu a chce, aby ho volali ženou. Existuje viacero prípadov, keď zatvorili človeka do basy, bolo to v Spojených štátoch amerických, ktorý o sebe tvrdil, že je žena a zatvorili ho do ženskej nemocnice, pardon, do ženskej časti väznice a musel odtiaľ odísť, pretože tri väzenkyne otehotneli.
Nútite nás akceptovať to, že máme poprieť genetiku, to znamená chromozóm XX aj XY, ktoré zostávajú do konca života toho človeka. Nútite nás myslieť si a považovať za úplne normálne, ak sa nahí, tlstí seladóni na bicykloch premávajú nahí po pridoch pred deťmi. Nútite nás akceptovať, že je normálne, ak sa muži v tangáčoch, v podväzkoch a vo vysokých opätkoch premávajú medzi deťmi. A toto máme hovoriť, že toto je normálne a toto máme našim deťom hovoriť, že toto je normalita, to je tá nová normálnosť, ktorú ty musíš akceptovať. No, prepáčte, nie. Toto nechceme akceptovať, pretože toto skutočne považujeme za nenormálne. Rovnako ako považuje za nenormálne to, ak si niekto dá naoperovať rohy do hlavy a tvrdí o sebe, že je, ja neviem, nejaká iná bytosť z inej zemegule.
To, čo hovoríme my, a je to napísané aj v ústave, a ideológia LGBTI ide priamo proti tomu, pretože ona dáva na úroveň manželstvo osôb rovnakého pohlavia na úroveň manželstva, kde je otcom muž, matkou je žena a deti sú deťmi. Veď toto nie je nikde v prírode, žiadne iné cicavce to nerobia, robíme to len my. A vy to nazývate novými právami, slušnou spoločnosťou a všetko to čo, čo to, čo tvrdí opak, je vraj dekadencia. Tak ja neviem, či táto spoločnosť, ktorá tu je už tisícky rokov, bola postavená na právach LGBTI alebo na právach normálnych ľudí, ktorí hovoria o tom, že muž je mužom, žena je ženou a deti sú deťmi. Veď keby to tak nebolo, táto spoločnosť na zemeguli nie je, neexistuje. A tým nehovoríme to, že neuľahčíme im život, veď toto sme už povedali viackrát. Veď keď tu príde nejaký normálny návrh, ktorý pomôže tým ľuďom žiť, tak ako tu spomínal aj kolega Lehotský, tak ako tu tvrdia moji kolegovia z OĽANO, že poďme im pomôcť nazerať do zdravotnej dokumentácie, keď žijú a tvoria hodnoty, aby mohli po sebe dediť, áno, veď s týmto nie je najmenší problém. Ale problém je, keď na školách budeme budovať WC pre tých, ktorí nevedia, čo sú, budeme tam mať chlapčenské, dievčenské a taká wecká pre tých, ktorí nevedia, čo sú. Tak toto áno, toto odmietame. A toto všetko sa subsumuje aj pod dúhovú vlajku, ktorú my tvrdíme, že nemá čo robiť na budovách verejnej správy, štátnej správy a územnej samosprávy.
Ďakujem pekne.