72. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, ja súhlasím s tvojím návrhom. Pre mňa vlajka ako symbol predstavuje také podprahové vnímanie určitej komunity. Osobne nemám žiadny problém s tým, keby si ľudia zastupujúci túto komunitu vyvesili tú zástavu na svojom majetku, pozemku, aute alebo už hocikde, ale určite nie na štátnej budove. A trošku by som chcel tú diskusiu ďalej posunúť, ako že otázkou zostáva, že prečo pokiaľ mám nejaké interné informácie, že už sú aj názory v LGBTI, v skupine ľudí zastupujúce LGBTI už aj menšina sa cíti určitým spôsobom, časť teda sa cíti diskriminovaná interným negatívnym mainstreamom zastupujúci túto skupinu, takže by možno stálo za prieskum, koľko osôb by sa reálne hlásilo ku LGBTI komunite a k symbolom, ktorý predstavuje túto komunitu, ktorá sa medzičasom odchýlila od svojich názorových základov.
Takže ak to môžem povedať, je to naozaj nejaká salámová metóda, tak teraz ideme skúšať akože, aby sme presadili, ja neviem, zástavy na budovách, potom bude nejaký ďalší, ďalší symbol, ktorý budeme chcieť, ale vidím to, vidím to tak, že neni dôvod prečo. Ako tí ľudia majú aj svoje zákony, ktoré sú presadzujúce, tie spolunažívania, tie sú v slovenskom právnom poriadku, je to len niečo naviac, čo si žiadajú a stále hovorím salámová metóda.

Ja by som asi zareagoval najprv na pána kolegu Mičovského o nepotrebnosti tohto zákona, resp. o nevhodnosti a časovej, časových súvislostiach. Ja by som chcel upozorniť napríklad na to, že nedávno sa, a prosím o ospravedlnenie, ak poviem nesprávne mesto, ale myslím, že v Charkove, vo vojnou zmietanej Ukrajine uskutočnil gay pride. Takže ak na Ukrajine môžu v čase vojny poriadať gay pride a takto demonštrovať za svoje práva, tak si nemyslím, že takýto zákon nemôžme predložiť aj my, kde, chvalabohu, Slovensko vo vojne ešte nie je.
A ináč ďakujem kolegom za fakt vecnú diskusiu, ale ona sa trošku posunula inde, než smeruje tento zákon. My sa v skutočnosti nebavíme o tom, že my tu teraz ideme pranierovať príslušníkov LGBTI komunity, lebo oni, oni existujú, oni sú, sú tu medzi nami, a to je neodškriepiteľný fakt. My len hovoríme o tom, že ak vy nás nazývate netolerantnými ľuďmi preto, lebo povieme, že na štátnych budovách to tam nemá viať, tak chceme od vás, aby ste tolerovali náš názor, že to tak, že sa tak cítime, že chceme sa viazať na nejaké naše národné korene a nechceme, aby tá ideológia, ktorá sem skutočne prúdi zo západu, bola propagovaná na tých budovách.
Pani kolegyňa Halgašová, Jarka, prosím ťa, čo má spoločné zmena môjho mena s prerokovanou problematikou. Ja som sa nemohol od narodenia stať Györgyom preto, lebo v 1980 roku komunistická moc neumožňovala, aby rodičia deťom dali maďarské mená, lebo jednoducho to nebolo možné. Keď to možné bolo, bol rok ´98... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, odpichnem sa od faktickej poznámky pána poslanca Mičovského, ktorý hovoril, že teraz, teda okrem iného hovoril, že teraz nie je čas na to, že sú tu dôležitejšie veci. A s tým zvyškom, čo hovoril pán poslanec Mičovský, v zásade súhlasím, toto podľa mňa, čo som citoval, nie je veľmi dobrý argument, lebo vždy sme v tej situácii, že je niečo oveľa dôležitejšie ako drvivá väčšina z toho, čo tu, čo tu riešime. Poslanci majú právo prichádzať s legislatívnou iniciatívou, a teda každý pociťujeme tú dôležitosť veci rôzne. Podľa mňa je to zlý návrh a nesprávny. A myslím si, že by som ho takto vnímal, aj keby boli vyriešené už všetky ostatné problémy, ktoré na svete sú, a toto by bol ten, ten posledný, tak aj v tej situácii by som s tým návrhom nesúhlasil, kritizoval ho a vystúpil proti nemu v rozprave.
A pán poslanec Gyimesi v úvodnom slove nabádal na to, aby tá debata bola vecná a aby sa to teda nezvrhlo na nejaké hejty voči LGBTI komunite. Len zvláštne, že to povedal len pár minút po tom, čo LGBTI komunitu prirovnal alebo vypichol k zoofilii, čo teda je snaha dehonestovať, a teda zdá sa mi to dosť, dosť nechutné, ak hodnotím LGBTI komunitu prostredníctvom toho, že existujú aj zoofili. Potom sa pani poslankyňa Vorobelová pridala s pedofilmi a nekrofilmi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, musím vás upozorniť, aby ste netelefonovali v rokovacej sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Pán poslanec Schlosár sa pridal s deviantmi a chorou sexuálnou menšinou, ďalší poslanci tu spomínali rôzne počty, počty pohlaví, tak áno, je to taká salámová metóda, o ktorej tu hovoril pán poslanec Goga, akurát v opačnom garde, lebo to nie je, že by sme tu jednali o nejakom návrhu zákona, ktorý má zlepšiť postavenie LGBTI. Ale je celkom logické, že keď prídete s takýmto návrhom zákona, tak to dá priechod aj takýmto homofóbnym poznámkam.
Ale teda k samotnému návrhu zákona. Navrhujete doplniť do zákona o štátnych symboloch ustanovenie, že na budovy a v budovách ustanovizní, uvedených v § 3 ods. 1, teda štátne, štátne orgány, a na budove, a v budovách, v ktorých sídli verejný ochranca práv, sa zakazuje umiestniť symboly hnutí, organizácií, komunít alebo ideológií propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie. Tak keby tam bolo, že akýkoľvek druh ideológie, tak možno by sa tomu dalo rozumieť, ale prečo akýkoľvek druh práve sexuálnej orientácie? Prečo nie napríklad zástavy alebo symboly hnutí organizácií a ideológií propagujúcich nenávisť, neznášanlivosť, extrémizmus? Keďže u nás máme dvojaký meter na posudzovanie komunistickej a fašistickej symboliky, tak aj po schválení vášho návrhu zákona teoreticky, ak si nejaký štátny orgán alebo obec vyvesí sovietsku vlajku, symbol komunizmu, tak to bude v poriadku, nebude to zakázané zákonom, ale dúhová vlajka zakázaná bude. Príde mi to zvláštne z hľadiska dôležitosti toho, čo by mal štát vôbec zakazovať. Ak by mal niečo zakazovať, tak som presvedčený, že by mal zakazovať ideológie a ich prejavy, ktoré sú extrémistické, nenávistné, totalitné.
A symbolika, a to tu už tiež zaznelo v rozprave, symbolika je dôležitá. Niekedy ju môžu prejavovať aj štátne orgány alebo verejné orgány, keď Ukrajina bola napadnutá Putinovým Ruskom, tak viaceré aj verejné inštitúcie vyvesili ukrajinské vlajky, hoci Ukrajina, nie sme súčasťou Ukrajiny, ale takouto formou podporovali Ukrajinu ako obeť agresie a dávali najavo svoju solidaritu. Keď v Bielorusku boli sfalšované prezidentské voľby, tak opäť viaceré inštitúcie vyvesili vlajky, teda tradičnú bieloruskú vlajku, nie tú oficiálnu Lukašenkovu, ale tradičnú historickú bieloruskú vlajku. Zvyknú sa vyvesovať vlajky Tibetu, onedlho budeme mať deň, Deň Taiwanu, tak na niektorých budovách alebo v niektorých budovách sa objaví, objaví taiwanská vlajka. Sú situácie, keď sa vyvesuje rómska vlajka na pripomenutie si nejakej, nejakej udalosti. Čiže symbolika má svoj význam a myslím si, že má význam aj vo vzťahu k demonštrovaniu tolerancie a nastaveniu prijímania voči LGBTI komunite.
Pán predkladateľ tu spomenul zákaz maďarských vlajok alebo teda vlajok iných štátov na zápasoch. Ja by som nemal problém, aby sme tento zákaz zrušili, lebo zdá sa mi to neprimeraný zásah do slobody prejavu. A napokon keď v roku 2019 na sklonku predchádzajúceho volebného obdobia na návrh SNS bol, bolo v podstate zakázané hrať a spievať zahraničné, ale teda najmä maďarské, maďarskú hymnu na oficiálnych podujatiach a bolo, bolo, nebolo zjavné, že a kde, tak ja som bol ten, ktorý na to upozorňoval, ktorý to kritizoval a pod vplyvom ktorého to potom bolo, bolo zmenené, alebo MOST - HÍD si to vtedy akosi, akosi nevšimol.
A v rozprave pán predkladateľ povedal, že teda nemožno porovnávať národnostné menšiny a sexuálne menšiny. Ja si myslím, že nikto netvrdí, že národnostné menšiny a sexuálne menšiny sú, sú tá istá kategória, že majú tie isté problémy alebo že by to bolo to isté. A na druhej strane si myslím, a som o tom hlboko presvedčený, že vo vzťahu k menšinám, a teraz je jedno, či sú to národnostné, náboženské, názorové, politické alebo sexuálne, je potrebné, aby väčšina sa správala tolerantne, aby ich akceptovala, aby bola voči nim ústretová, znášanlivá, a teraz nehovorím o nejakých menšinách, ktoré šíria, šíria nenávisť a neznášanlivosť, aby nedošlo k omylu, ale k menšinám, ku ktorým ľudia patria na základe toho, že sa takí narodili alebo že takí, že sa tak, že sa tak cítia. A z tohto ohľadu sú menšiny porovnateľné, aj národnostné, aj sexuálne.
A opäť, ja nehovorím, že je to to isté alebo že má byť, má byť rovnaká legislatívna úprava práv príslušníkov národnostných a sexuálnych menšín.
Pán poslanec Kuffa tu vo svojom príhovore okrem iného tvrdil, že dúhové vlajky dehonestujú štátne symboly. No tu by som rád upozornil, že vy navrhujete novelizovať zákon o štátnych symboloch, pričom to, dúhová vlajka nikto netvrdí, že je štátny symbol. Neviem si síce predstaviť, akým spôsobom vyvesenie dúhovej vlajky na budovu, v ktorej sídli štátny orgán, by mohlo dehonestovať štátnu vlajku Slovenskej republiky alebo iný, iný štátny symbol, ale rieši to niečo, niečo úplne, úplne iné.
A tá otázka, otázka, asi by som tým aj skončil, či je akt sexuálnej orientácie aj predmetom nejakej diskriminácie, tak tu by som zacitoval asi mesiac staré vyjadrenie pána ministra Káčera z doby, keď ešte nebol ministrom, ale už bolo známe, že má nastúpiť, ktorý hovorí, že: "Iná farba pleti a priznaná homosexuálna orientácia dokážu robiť peklo v živote. Vyspelosť spoločnosti sa okrem iného hodnotí aj akceptáciou a rešpektovaním inakosti. Garantovanie rovnakých občianskych práv a služieb štátu občanovi by malo byť minimum. Podpora tých, ktorých ich inakosť nejako hendikepuje, by mala byť samozrejmosť. Dôležitá je celková atmosféra v spoločnosti. Keď netoleranciu a nenávisť k inakosti živia ľudia, čo by mali byť vzorom cnosti a ťahať spoločnosť k vyšším štandardom humanity, je to odporné a nízke. Pre mňa dúhová vlajka nie je symbolom propagovania inej sexuálnej orientácie, však je to nezmysel ako hrom. Kto je hetero, bude hetero, aj keby mu obývačku oblepili dúhou. Je to pre mňa symbol tolerancie a akceptácie inakosti."
Ja som síce v tejto chvíli opozičný poslanec a návrh predkladá jeden odjakživa koaličný poslanec a jeden čerstvo de facto koaličný poslanec, čiže nie je to môj minister zahraničných vecí, ale súhlasím s ním podstatne viac ako vy a ako to, s čím vy prichádzate.

Začnem od konca, pán kolega. Som síce koaličný poslanec od začiatku, ale od začiatku nesúhlasím s nomináciou Rastislava Káčera za ministra zahraničných vecí a nepovažujem ho za svojho ministra zahraničných vecí. Aj v súvislosti s týmito vyjadreniami, aj v súvislosti s jeho atakmi a útokmi na nás Maďarov. Pokračuje len v tom, v čom skončil pán váš minister Ivan Korčok.
Inak sa ti chcem skutočne poďakovať za konštruktívny prístup k tejto debate a toto je to, čo by sme tu mali robiť v pléne. Absolútne súhlasím s názorom, že na štátnych budovách okrem tej dúhovej vlajky, nemá viať ani zástava akejkoľvek ideológie, akejkoľvek alebo ideológie, ktorá popiera ľudské práva alebo ktorá nie je súlade s našou štátnosťou, ako si správne spomenul, môžu to byť, môže to byť vlajka Sovietskeho zväzu alebo inej, napríklad aj Bieloruska alebo Ukrajiny. V tomto s tebou úplne súhlasím, preto poprosím o podporu v prvom čítaní.
A v druhom čítaní, upravme ten zákon tak, aby vyhovoval všetkým. A je veľmi správne ak, ak sa bavíme o tom, že toto nie je namierené voči príslušníkom tejto LGBTI skupiny. Toto je ochrana štátnosti.
A môže sa vám zdať pritiahnuté za pačesy alebo sa vám nepáčiť, že to robí človek, ktorý je občanom Slovenskej republiky, ale maďarskej národnosti. Ale jednoducho je to tak. Mne skutočne na Slovensku záleží aj napriek tomu, že ma obviňujú z toho, že nie.
Ďakujem pekne.

Ja doplním poslanca Gyimesiho, že návrh tohto zákona, to nejde len o nejaký politický rozmar predkladateľov, ale naozaj na Slovensku je veľká skupina ľudí, ktorým sa nepáči, ak sú takéto symboly sexuálnych menšín vešané na štátne budovy.
Ja vám uvediem aj príklad, keď raz bol deň, nedávno, deň otvorených dverí v Národnej rade a prišli niektorí obyvatelia Slovenska tak na Hrad a boli tam z niektorých kancelárií vyvesené vlajky LGBTI, títo ľudia, sa im to nepáčilo, že vlastne na takýchto miestach sú tieto vlajky vyvesené. A ja si myslím, že treba akceptovať, Slovensko je prevažne kresťanské a konzervatívne, je to proste fakt. Ja som to už hovoril aj niekedy v predchádzajúcich rozpravách, si vezmete, na Slovensku máme len jeden liberálny dom, ten je v Bratislave. Ale máme vyše 3 700 obcí a miest a v každom je nejaký kostol. A tieto kostoly sú každú nedeľu plné tisíckami ľudí a veriacich. A my hájime záujmy týchto ľudí. Takže treba to tiež rešpektovať.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál, keď som vás tak počúval, vaše vystúpenie v rozprave, tak si kladiem takú rečnícku otázku, že či vy sám nie ste náhodou homosexuál, alebo či ste len proste taký obyčajný hlúpy liberál, ktorý má potrebu obliekať sa do ženských šiat, ktorý má krízu národnej identity. Lebo tým ste vy ako osoba známy. Ale každopádne, nech je to už akokoľvek, tak ja si myslím, že keď teda pride, keď teda hrdosť, tak či už vy alebo vaši kolegovia tu v parlamente, tak kľudne sa k tomu prihláste. Tí, ktorí z vás ste homosexuáli, kľudne sa k tomu prihláste hrdo, aby sme vedeli, teda kým sme tu v parlamente obkolesený. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem za slovo. Akokoľvek môžeme kritizovať návrh zákona, ktorý máme teraz v prvom čítaní, určite ten návrh zákazu dúhových vlajok na verejných budovách by mal byť nejak legislatívne upravený a podľa môjho názoru aj platí to, že úrady a inštitúcie, by v záujme zachovania svojej nezávislosti nemali propagovať akúkoľvek ideológiu. To je úplne jedno, že akúkoľvek ideológiu, ale jednoducho malo by to byť legislatívne upravené.
Čo určuje zákon o štátnych symboloch a ich používaní? Úrady a inštitúcie by mali byť označované výhradne štátnou vlajkou, čiže zástavou Slovenskej republiky. Máme tu aj iné predpisy. Napríklad máme odporúčanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o tom, ako sa majú používať napríklad symboly alebo vyvesovanie vlajky Európskej únie, čiže presne legislatívne, zákonne, v zákone máme upravené, že kedy sa môžu, akým spôsobom, na akých miestach vyvesovať štátne symboly alebo symboly iných napríklad orgánov samosprávy, poprípade nejakých firiem, ktoré sú vo vlastníctve alebo podnikov, ktoré sú vo vlastníctve výhradnom alebo čiastočnom štátu.
Tento zákon, musím povedať, keď som si ho prečítal, nijako nezakazuje, aby si dúhovú vlajku vyvesil nejaký človek, súkromná osoba na svojom balkóne alebo niekde na svojej budove. Jednoducho tu sa presne určuje ten spôsob, kedy by sa nemali vyvesovať takéto dúhové vlajky na orgánoch alebo budovách orgánov štátnej správy. Úrady a inštitúcie by mali ostať určite len nezávislé vo svojej činnosti a musia sa tak aj javiť. Preto ja tento návrh zákona podporím.

Ďakujem za slovo.
Chcem osobitne poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi za záver jeho vystúpenia, kde spomenul slová alebo citoval slová pána ministra zahraničných vecí Káčera. Tie slová považujem za nadčasové a v tejto situácii a v tejto dobe, akú žijeme, za veľmi potrebné ich pripomínať. Mne osobne tak trocha pripomenuli aj nedávne vystúpenie tu v parlamente pána ministra Káčera, keď povedal niečo o tom, že sa musí každý rozhodnúť aj z pohľadu na to, čo sme zažili alebo generácie pred nami v minulosti, na ktorej strane histórie chceme stáť.
Tie slová, ktoré vtedy povedal, na mňa zapôsobili a mám dojem, že tieto na ne vhodne nadväzujú, takže by bolo veľmi dobré a v tomto ohľade chcem využiť túto príležitosť, aby som poďakoval, že sme mali takého ministra zahraničných vecí, ako bol pán Korčok, že našťastie máme aj na jeho mieste takého, ako je pán Káčer. V tejto dobe, keď vieme, že s našou zahraničnou orientáciou, nie sexuálnou, ale zahraničnou orientáciou našej krajiny máme dosť veľké problémy na Slovensku. Tak takýto jasný prozápadný postoj nesmierne oceňujem. A vždy keď, kým tu budem sedieť, budem ho oceňovať.
Považujem to za otázku prežitia tejto krajiny tam v tom priestore, do ktorého patríme a ktorý patrí kultúrnym ľuďom.
Ďakujem.

Prozápadný postoj, veď to sú bludy toto. To sa nedá počúvať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, reagujte na rečníka, prosím vás.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... ale ja reagujem, reagujem. Na štátnych budovách iba štátne symboly. Nič viac, nič menej. Na štátnych budovách, štátne symboly. A štátne symboly sú jasne definované, také aké, aké máme zadefinované i v Ústave Slovenskej republiky.
Spomenutá tu bola rovnako aj Ukrajina a či Ukrajinci nemajú čo robiť. No ja si, ja som si položil takúto otázku. A v lete som zachytil informáciu takú, že ukrajinský parlament 20. júna ratifikoval Istanbulský dohovor. No tak ja sa pýtam, oni nemajú čo robiť. Na Ukrajine nemajú čo robiť? Pride pochody organizovať? Prosím vás pekne, to, to, čo je? Tuná niektorí kolegovia tu poukazovali, že či nemáme čo robiť. Nie, to, to je veľmi vážna vec. Lebo tu je systematické nabúravanie našej štátnosti. A spájať LGBTI komunity s Rómami a maďarskou menšinou na Slovensku je tak dehonestujúce a tak urážajúce. Prosím vás pekne, to je nič?
Vy proste, ak majú ľudia iný názor, no tak vy ich môžete urážať úplne v pohode. Nič sa nedeje. Ak vám nejakou argumentáciou protiargumentujeme, no tak hneď je oheň na streche.
Pre mladých ľudí tu chcem len dať také posolstvo, aby to vedeli. Lebo dneska mladí ľudia sú, mnohí sú aj pomýlení. Narodíš sa ako chlapec, vyrastieš, tak si muž. Narodíš sa ako dievča, tak si, vyrastieš ako žena. Muž je mužom, žena je ženou. Nijaká operácia, nič ti nepomôže, že by si sa zmenil. To je, prosím ťa pekne, to si len zničíš svoje vlastné telo a v podstate rovnako aj svoju dušu. Nikdy sa nestane žena mužom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za reakcie a pokúsim sa na niektoré reagovať.
Pán poslanec Gyimesi tvrdil, že tento návrh zákona je na ochranu štátnosti. Rozhodne nie. Dúhové vlajky neohrozujú slovenskú štátnosť, ani LGBTI komunita neohrozuje slovenskú štátnosť. A to, že povedal, že súhlasí, že by nemala byť na štátnych budovách vlajka akejkoľvek ideológie, ktorá popiera ľudské práva, no tak je zvláštne, že tu nemáme návrh zákona, ktorý by zakazoval vyvesovanie vlajok ideológii, ktoré popierajú ľudské práva, a mám tu návrh zákona, ktorý zakazuje dúhové vlajky alebo teda vlajky ideológií, ktoré propagujú údajne nejakú sexuálnu orientáciu.
Pán poslanec Potocký, veľká skupina ľudí je taká, že sa jej nepáčia dúhové vlajky, no, to je život v demokratickej a slobodnej spoločnosti, že sa deje mnoho vecí, ktoré sa nám nemusia páčiť, ale mali by sme ich tolerovať pokiaľ nepresiahnu nejakú, nejakú mieru. Vyvesovanie dúhových vlajok určite žiadnu mieru nepresiahne.
Pán poslanec Schlosár, sa ma tu pýta, že či nie som homosexuál, no tak môžem spraviť pri tejto príležitosti ´coming out´ zoči voči fašistom, ako je pán poslanec Schlosár a jemu podobní, sa cítim byť pevnou súčasťou LGBTI komunity.
Pán poslanec Kuffa, hovoril, že ukrajinský parlament ratifikoval Istanbulský dohovor, však dobre. To treba oceniť, to súhlasím.
A pán poslanec Mičovský, ocenil pána ministra Káčera, tak ja len dopoviem, že síce som opozičný poslanec, ale považujem ho za svojho ministra ako občan tejto krajiny, a tiež som s jeho pôsobením doterajším a názormi spokojný.