72. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no ako začať? Máme tu znova skrátené legislatívne konanie k návrhu zmeny rozpočtu na tento rok, ktoré sme takto včera či predvčerom, včera neschválili. Okej. Vláda expresne znovu schválila a doručila nám naspäť toto skrátené legislatívne konanie, no ja by som povedal, že deje sa to celé v takom chaose, že tentokrát prerokovanie, zaradenie a prerokovanie prekvapilo dokonca ešte aj organizačný odbor, ktorý teda zvláda iné veci, a prihlásiť do rozpravy som sa musel na čistý papier, pretože ešte ani nestihlo sa vôbec pripraviť to tlačivo. Presne takto by asi veci nemali vyzerať a zrovna vtedy, keď riešime vec za jeden a pol miliardy eur - navýšenie príjmov, ale aj výdavkov rozpočtu. Čiže máme tu niečo, o čom sme rozhodli včera okej, máme znova, znova skrátené, môže to tak byť, tak sme tu naspäť.
Druhá vec, čo chcem povedať, je, takto dnes ráno tu mal sedieť minister Matovič a predkladal, mal predkladať zákon o Štátnej pokladnici. Nesedel, nepredkladal, je 13.15 h, mal sedieť, či už k tomuto skrátenému, ale aj ku dani z ruskej ropy na výbore pre financie a rozpočet, nesedel, nepredkladal. 14.00 h bolo termínované, termínovaný zákon o ruskej ropy, o ruskej rope, ktorý mal, samozrejme, predkladať v pléne minister Matovič, nesedel, nepredkladal. A dnes, keď sme teda takto expresne rýchlo zaradili toto skrátené, tak tu mal sedieť pán minister Matovič, tu mal vysvetľovať, prečo je to tak urgentné a tu mal sedieť. A nie tu poslať ministra sociálnych vecí, ktorý zasa si tu bude musieť vypočuť kritiku úplne, ktorá mu vôbec nepatrí, proste ja sa pýtam, čo má také na práci pán minister financií, či skutočne teda je toto, čo tu preberáme, tak dôležité, keď si pán minister nenájde čas na to, aby sa tu posadil a povedal nám za prvé, prečo je to dôležité a za druhé, aby nám povedal, kde chce tú 1,3 mld. eur minúť, komu chce pomôcť, áno, pomôcť treba, ktorým zraniteľným skupinám obyvateľov, ktorým firmám, ktorým ďalším skupinám, ktorým pomôcť treba.
Vidíme, že skrátené je možné poslať expresne rýchlo, tak ja sa pýtam, keď to je možné urobiť v priebehu týždňa dvakrát, prečo teda si vláda nevie sadnúť, počkať aj na nejaké výsledky európskych rokovaní a jednoducho napísať do toho návrhu ako a komu tie peniaze budú pomáhať. Ak by to tam napísali, tak by to dopadlo presne tak, ako pred chvíľkou hovoril minister sociálnych vecí, kde teda zákon o štrnástom dôchodku prešiel 130 hlasmi, myslím. Čiže ja si myslím, že táto Národná rada si zaslúži vedieť pri takýchto sumách, to je 1,3 mld., je to 1,5, ale teda rátam týchto 200 mil., že tie sú nejak určené. Národná rada si zaslúži pri takomto hlasovaní vedieť viac, než len to, že tie peniaze pôjdu do všeobecnej pokladničnej správy a netušiť, čo sa s nimi ďalej stane. To sú peniaze pre tento rok, to sú peniaze, ktoré musia byť použité do konca roka. A včera aj pán premiér povedal, že nevie povedať, ako ich použiť. No dobre, keď nevie, tak proste to o tom nemôžme v tomto momente hlasovať, tak počkajme týždeň, za chvíľku nám začína riadna októbrová schôdze, nie táto septembrová, ktorá sa pretiahla do októbra, a to skrátené sa sem dalo posunúť proste nanovo.
Takže takto je situácia. Možno sa zdá, že je normálne, že teda nedá sa, nevie sa, ako by sa tie peniaze minuli. Ako je určitá neistota, ale na strane príjmov, aby som teda aj pochválil, sa stalo to, čo sme nejaké mesiace už hovorili, že tie príjmy navyše budú, že teda či už našťastie zatiaľ aj dobrým vývojom ekonomiky ale, samozrejme, z veľkej časti inflačným vývojom tie príjmy budú väčšie, budú vyššie, budú skutočne vyššie minimálne o tú 1,2 až 2 mld. Tu treba jednoznačne povedať, že ľudia, firmy, občania tohto štátu ďakujeme, to sú peniaze, ktorých vy ste sa museli vzdať, či už dépeháčkou, alebo rôznymi inými formami daní, odvodov a všetkého a zároveň, kolegyne, kolegovia, a to vás chcem veľmi upozorniť, to sú neni naše peniaze, my ich len nejakou formou spravujeme. Proste, my nemôžme tie peniaze, ktorých sa ľudia vzdali, len tak bez, schváliť toto navýšenie, schváliť nové výdavky, ktoré ale nevieme, aké budú. To takto nejde. Na strane príjmov sa to podarilo tomu ministerstvu financií, jasne, pekne tú tabuľku, to je myslím príloha 1, napísali, že daň z príjmu sa zvýši o toľkoto toľkoto miliónov, že daň z príjmu právnických osôb, že daň z pridanej hodnoty sa zvýši o toľkoto toľkoto miliónov. Pomenili všetky kolonky, ktoré bolo pomeniť treba, dokonca niektorú aj znížili, keďže prognóza ukázala, že príjmy, tam boli nejaké colné alebo takéto niečo, sa proste znížili. Čiže toto všetko išlo, tak to má byť. Na strane druhej, je jediná zmena 1,5 mld. ide do všeobecnej pokladničnej správy.
Trebalo rozpísať, ako tie peniaze budú použité, komu budú pomáhať. Bez toho proste strana SaS za takýto nevie zahlasovať, ani za skrátené, ani za samostatný návrh. A ešte k jednej veci sa vyjadrím. Pretože sa to dezinterpretuje, schválené dôchodky štrnáste vo výške 207 mil. eur nie sú nijako spojené s nutnosťou prijať zmenu rozpočtu. Ministerstvo financií je schopné alebo štát je schopný toto vyplatiť aj bez zmeny. Samozrejme, že ak sa zmena vykoná, že sa tie príjmy navýšia a navýšia sa aj výdavky, je to úradnícky jednoduchšie, samozrejme. Ale to nie je zákonne spojené, ak niekto hovorí, že ak tu neprijmeme zmenu rozpočtu a ešte, že ju neprijmeme dnes alebo zajtra, tak nebudú môcť byť vyplatené tie dôchodky, ktoré už sme schválili, to nie je pravda. Tie dôchodky sa dajú vyplatiť, nie je žiadny zákonný problém, aby ktorý by v tom bránil. A nie je žiadne spojenie tohto zákona s tým zákonom, ktorý je schválený, proste nie je. Takže, prosím, aj toto majte na pamäti, keď budete uvažovať o tom, či teda schválime toto skrátené legislatívne konanie alebo teda ak ho schválime, či teda ďalej schválime celý proces zákona a samotnú, samotnú zmenu rozpočtu. Čiže na záver chcem ešte raz povedať, že strana SaS nepodporíme ani návrh na skrátené legislatívne konanie, ani na samotnú, samotnú teda zmenu rozpočtu v takomto vyjadrení. Nevieme si predstaviť, že 1,3 mld. sa vyrobia nové výdavky bez toho, aby sme tušili, aké výdavky to budú.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ani mne nie je úplne jasné, prečo ministerstvo financií vlastne druhýkrát navrhuje to isté a tentokrát očakáva nejaký iný výsledok, pretože už raz Národná rada povedala, že nesúhlasí s tým, aby sme rokovali v skrátenom konaní o tomto návrhu zákona. A myslím, že aj tak, ako to pán minister povedal v tej úvodnej reči, že tie dôchodky prešli s úplnou ľahkosťou, že to prešlo naprieč celým politickým spektrom, aj návrh na zafinancovanie tých dôchodkov, teda tých 207 mil. eur by prešlo s ľahkosťou tiež cez parlament, keby napríklad tá zmena rozpočtu sa týkalo len toho. Pretože to tam potrebujeme my vidieť a ako to povedal aj predseda výboru pán Viskupič, je tam vlastne ten bianco šek, ktorý nechcú poslanci podpísať.
Na druhú stranu, zase možno chápem takému argumentu, že by niekto povedal, že aj keby to tam bolo napísané, tak sa to môže rozpočtovou zmenou potom zase presunúť asi niekde inde. Ale predsa len pre tú čistotu toho procesu, aj keďže už máme do konca roka nie veľa mesiacov, tak by bolo potrebné, aby sme tie veci robili, tak ako majú byť urobené. Ono to možnože nakoniec prejde, možnože to tentokrát niektorí poslanci zmenia názor alebo to bude taká prítomná väčšina poslancov, že to nakoniec prejde. Ale možno by bolo dobré, aby ministerstvo financií alebo ministerstvo práce možno počúvali argumenty tých poslancov, že prečo nechcú ten návrh podporiť a možno ako ten návrh zmeniť, keď už prišlo druhýkrát do parlamentu, aby prešiel tiež s ľahkosťou a bez problémov.
Ďakujem.

Tiež by som sa chcel ako pán poslanec Viskupič dotknúť toho procesu a z formálneho hľadiska je to asi, asi v poriadku, že vláda môže opätovne požiadať o skrátené legislatívne konanie aj k tomu istému návrhu. Môže sa to zdať zvláštne, keďže pri zákonoch je šesťmesačná lehota, keď nie je možné opätovne predložiť taký istý zákona alebo návrh zákona, vo vzťahu k návrhu na skráteného legislatívne konanie to možné je, tam také obmedzenie v zákone o rokovacom poriadku explicitne stanovené nie je. A ale aj tak je namieste sa teda pýtať, že čo sa zmenilo alebo či, či ten návrh je nejaký iný alebo iba, iba vláda teda bude skúšať a skúšať až raz tu bude taká zostave, že, že prejde aj ten návrh na skrátené legislatívne konanie. Ale teda vecne by som sa chcel spýtať a nebudem sa kvôli tomu hlásiť do rozpravy keďže to súvisí aj s tým, čo hovoril pán poslanec Viskupič, že či vláda neuvažovala že by, že by predložila okrem ďalšieho návrhu na skrátené legislatívne konanie aj návrh novely zákona o štátnom rozpočte, ktorý by povedzme vyšiel v ústrety tým pochybnostiam a výhradám, ktoré tu zazneli v rozprave, lebo ja nevnímam tú náladu takú tak, že by bola a priori väčšina, väčšina parlamentu proti akejkoľvek zmene rozpočtu, ale toto sa nám zdá tak všeobecné, že, že nenašlo sa dosť poslancov, aby podporili skrátené legislatívne konanie. Možno keby sme tu mali v tejto chvíli iný návrh novely zákona o štátnom rozpočte, kde by bolo konkretizované aspoň to, čo konkretizované byť môže, lebo uznávam, že možno nie všetko môže byť konkretizované, tak by sa tu nemuseli rátať hlasy, že či to prejde o dva hlasy alebo o jeden hlas, alebo to neprejde o jeden hlas, ale by to pohodlnou väčšinou prešlo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Ondro Dostál, no veď na toto sme presne apelovali, veď tu sú vedľa seba dva procesy, že skutočne bez problémov prijaté dôchodky, a teda neprijatá zmena rozpočtu. Je tak mimoriadna situácia, že keby vláda prišla, že trikrát so zmenou rozpočtu, ktorá keby táto pokrývala tých 207 mil., ktoré sú teda takto, tak bez problémov, si myslím, to by zasa dostalo, dostalo tých 130 hlasov plus. Čiže o toto, samozrejme, to sme tu aj ja osobne som to v predchádzajúcej rozprave hovoril, že ak by sa výdavková strana spresnila alebo teda riešilo len to, čo sa v danom momente riešiť dá, tak tá situácia by tu bola, som, predpokladám, že iná, pretože všetci cítime, áno, je tu energetická kríza, je tu inflačná kríza, ekonomiku máme jednu bez ohľadu na to, či sme opozícia, alebo koalícia a proste treba pomôcť aj firmám. Čiže tuto, s týmto len potvrdzujem to čo Ondro, nie je, nie je tento rozpor, tu je rozpor v tom, že 1,3 mld. je v tomto momente bianco šek, tak ako to teraz spomenul aj pán Beluský, takže toto je ten problém. No a tak zasa sa raz ide tak nejak hlavou proti múru, ono tá, tá právnická vec, ako sa to urobilo, je, že návrh totožný, len k nemu prišlo vlastne na novo vládou schválené skrátené legislatívne konanie, ale iste, samozrejme, bola možnosť, aby vláda stiahla pôvodný návrh a súčasťou skráteného bol nový návrh, ktorý by teda reflektoval veci, ktoré tu zazneli v predchádzajúcej rozprave. To hlavou proti múru. Pán minister Matovič to tak nejak ide spolu, že to takto poviem.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Viskupič, najskôr jedna poznámka. Ubezpečujem ťa, pán poslanec, že keď som prišiel na vládu už s tým konkrétnym dohodnutým návrhom tretej varianty tej inflačnej pomoci pre, ďakujem, inflačnej pomoci pre dôchodcov, tak som neprišiel s novelou zákona o štátnom rozpočte, lebo som bol na 100 % presvedčený, že teda to nepotrebujeme urobiť. Akurát priamo na vláde sme zistili, že zákon o rozpočtových pravidlách vyslovene zakazuje použitie zvýšeného výberu daní a odvodov na krytie výdavkov mimo štátneho rozpočtu. To znamená, že preto vlastne priamo na vláde sme sa dohodli alebo tesne pred vládou, že vlastne musíme urobiť aj tento krok bé, lebo inak to nevie Sociálna poisťovňa vyplatiť. Ona by to teoreticky mohla vyplatiť, ale tým pádom by sme museli v ďalších mesiacoch v decembri niečo škrknúť. To, čo by sa vyplatiť nemohlo. To, čo iný rezort alebo iný ústredný orgán štátnej správy mal vo výdavkoch naplánované. Čiže toto je ten dôvod. Ja som, ja som tiež predpokladal, že to nemusíme urobiť. Naozaj sme sa dlho, dlho, dlho o tom bavili. A aj naše legislatívne odbory Úradu vlády, ministerstva práce, ministerstva financií a dospeli sme k tomu, že bez toho sa to urobiť nedá. Nevymýšľam si. Takto to bolo.
A teraz druhá odpoveď na tvoju otázku, prečo ja, no. Preto vlastne ja som bol predkladateľ toho návrhu. Vedeli sme, že pán, okrem toho vedeli sme, že pán minister financií ide na Ecofin do Bruselu a bude sa snažiť presadiť to, čo sa vyzerá, že sa podarilo presadiť. To znamená, že budeme môcť nejakú časť nevyčerpaných eurofondov použiť na pomoc v súvislosti s energiami pre firmy, prípadne verejnú správu, domácnosti. A práve aj na základe tohoto, aj na základe toho, tej smernice, ktorá prešla v piatok vlastne musí pán minister financií logicky prerábať návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, kde môže už počítať s nejakými inými príjmami, s ktorými doteraz počítať nemohol. A ako viete, ten rozpočet musí byť v parlamente, myslím, do desiatich dní, do budúcej soboty, pokiaľ sa nemýlim. Takže toto sú tie dôvody, že prečo som tu ja. A okrem toho, však mi bytostne na tom záleží, keď viem, že chcem tie štrnáste dôchodky vyplatiť. No tak mi nevadí, že musím čeliť týmto otázkam. Rád na ne budem čeliť.
Ale, pán poslanec Viskupič, pán poslanec Dostál, pán poslanec Beluský, ja si uvedomujem alebo predpokladám, že myslíte tú svoju námietku o nutnosti podrobnejšie rozpísať na čo má byť tých zvyšných 1,3 mld. použité dobromyseľne, nie ako zámienku. Preto som splnomocnený a poverený kolegami vo vláde vám oznámiť, že nestihli sme to pripraviť na dnes, pretože to bolo v súvislosti s inými vecami, ktoré ministerstvo financií muselo robiť termínovaných, to nestihli pripraviť. Ale ak by ste boli ochotní pustiť tento návrh do druhého čítania. Tak v druhom čítaní dáme pozmeňujúci návrh s podrobnejším rozpisom toho, čo presne žiadate. Aby ste vedeli, že, že na aké položky to má byť použité. Čiže toto som splnomocnený a poverený kolegami vo vláde, že vám môžem oznámiť a chcem vás, nebudem vás nijako lámať ani nič, chcem vás požiadať v tomto o dobromyseľnosť, že nikto z nás, myslím si, že to hovorím úprimne za všetkých kolegov vo vláde, nechce tie peniaze použiť na nič iné, iba na, buď inflačnú pomoc, alebo pomoc v súvislosti s vysokými cenami energií pre firmy, pre verejný sektor. A čo je tiež v podstate inflačná pomoc, lebo najpodstatnejšou zložkou rastúcej inflácie sú ceny energií.
Čiže toto je moje stanovisko k tomu, čo som vám chcel povedať, aby ste boli o tom informovaní. Ak by ste boli ochotní to, neviem, kedy sa bude hlasovať, predpokladám, že asi zajtra, zajtra o jedenástej, ak by ste boli ochotní to pustiť normálne do procesu, tak ja nevidím žiadny problém v tom, to, čo ste požadovali, aby to bolo rozpísané podrobnejšie, aby ste to dostali vo forme pozmeňujúceho návrhu. Presne to, čo ste, neviem teraz, či pán Viskupič, alebo pán poslanec Dostál, presne to sme uvažovali, že či nestiahnuť tento návrh a v súvislosti s týmto skrátením vlastne nedať ten rozpísaný rozpočet. Ale nakoniec sme sa rozhodli pre túto cestu. Keby som vám ho vedel dnes dať, tak by sme ho už na vláde schválili dnes, myslím ten nový návrh. Čiže viem, ale urobím všetko preto, aby ste k tomu mali čo najpodrobnejšie informácie. Nie je to myslené ako žiadna kuleha na poslancov. Ja to robím naozaj kvôli tomu, že viem, že ani tie štrnáste dôchodky neviem bez toho vyplatiť. Tak preto robím. A normálne ľudsky na vás apelujem. (Reakcia z pléna.) Dvestosedem myslíte. Tak. Hej, hej ,hej, ale však v poriadku. Pochopil som. S kolegami na vláde sme o tom hovorili, že chcete podrobnejší rozpis. Hovorím vám, že mám pocit, že nemáte so mnou takú skúsenosť, že by som vás chcel vedome zavádzať. A preto vám hovorím, že teda s takouto ponukou voči poslancom, ktorí chcú podrobnejší rozpis prichádzam.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Gyimesi, nemôžem so všetkým s tebou súhlasiť. Lebo to pohlavie si môžeš vybrať. To pohlavie si môžeš vybrať, ráno si muž, večer budeš žena, na obed môžeš byť úplne niečo iné. Máš tam 72 možností, či koľko ich tam je. No ale úplne jednoduchý, jednoduchá vec. Stačí sa pozrieť do nohavíc a vieš čo si. To je jedna vec. A toto, čo sa tu predkladá, to je len sociálny konštrukt. A súhlasím s tým, že vlajky sú tohto všetko iba symbolom. Ďakujem.

Pán poslanec Gyimesi, povedali ste to, čo hovoríme my a je to napísané aj v ústave. Otec je muž, matka je žena a deti sú deti. Žiadne iné cicavce to nerobia. To nie je inde v prírode. Robíme to len my, keď niekto tvrdí opak, je to dekadencia. Tak nerozumiem celkom, že čo si tým chcel povedať. Ale ak si chcel povedať, že inde v prírode neexistuje homosexuálne správanie zvierat, tak to nie je pravda. Aj iné zvieratá sa správajú homosexuálne. A ak si tým chcel povedať, že žiadne iné cicavce nemajú homosexuálne manželstvá, tak ani heterosexuálne manželstvá nemajú žiadne iné cicavce, tak ako nemajú žiadne iné cicavce parlament. Ale teda neviem, aký to má byť argument v rámci tejto debaty.
A môžeme mať, samozrejme, že rôzny názor, že čo je normálne, že ako sa má kto obliekať na akej akcii a pred deťmi a čo nie je normálne, čo by nemalo byť. Ale úplne normálne je, keď sa dvaja ľudia majú radi, žijú spolu, vychovávajú spolu deti, starajú sa o ne, starajú sa o seba a majú vzájomné práva a povinnosti upravené zákonom. A to bez ohľadu na to, či tí dvaja ľudia, ktorí sa majú radi a žijú spolu, sú ľudia rôzneho pohlavia alebo sú to dvaja ľudia rovnakého pohlavia. To je úplne normálne. A my ako Národná rada by sme mali pre to vytvoriť nejaké právne prostredie.

Ďakujem pekne.
Juraj, ty si sa navážal do transľudí, že to považuješ za nenormálne, ak sa niekto narodí ako muž a prejde transakciou a po nej chce, aby sme ho oslovovali ako ženu. To je normálne. Ja považujem za nenormálne, ak sa narodí niekto a je pomenovaný ako Juraj a po štyridsiatich rokoch sa rozhodne, aby sme ho oslovovali ako György. Je možno taký poetický kalkul. Ale teda dobre. Povedal si tiež, že, že si pripravený týmto ľuďom pomáhať, že by sme im mali pomáhať. Tak to som veľmi rada, pretože pevne verím, že návrh novely Občianskeho zákonníka, ktorý predkladáme zajtra alebo pozajtra v hlasovaní podporíš.
Ďakujem.

Juraj, či ti poviem po slovensky Juraj, alebo po maďarsky György, stále si to ty. Tak v podstate toto prirovnávať k zmene pohlavia, myslím si, že to je úplne pomýlené. Ideologické zástavy, ktoré naozaj boli tuná zneužívané v minulosti na štátnych budovách, jednoznačne odmietame. Nemôže byť dehonestovaná budova, ktorá reprezentuje a tiež je do istej miery symbol štátnosti a štátu. A to jedno, či už je v domácom prostredí, alebo v zahraničí. Takéto zneužívanie jednoducho odmietame. A či už niekto sa cíti ako muž alebo ako žena, jednoducho sa tak narodíš. Narodíš sa ako muž ako žena. A ty si môžeš preoperovať, čo chceš. A to stále zostaneš, tak ako si to povedal, tie chromozómy XX sú nemenné, ako XY sú takisto nemenné. A ty darmo aj navonok, že sa budeš tváriť tak, proste.
Inak toto je veľká tragédia, lebo veľa mladých ľudí sa dostalo takéhoto nešťastia, kedy v podstate dali sa takto preoperovať, a ja som to tu spomínal, dievča na muža, keď potom plakala, že chce byť naspäť dievčaťom. Najprv bolo hviezda veľká. Chcela sa vrátiť ako späť, že chce byť ženou a to a keď jej teraz povedal, že dobre, ale že tak to nie je možné. Ono však ako amputujú žene prsníky, tak ako jej ich prišijú naspäť. To jednoducho nie je možné. A to dievča cez ten posmech a cez traumu, ktorú ako prežívalo, tak to vyústilo do samovraždy. Samozrejme, dneska mainstreamové média podsúvajú takto, že dobrovoľne odišla z tohto sveta. Ale že sú veľakrát štvaní títo ľudia touto spoločnosťou k tomu, aby spáchali tú samovraždu, to o tom zamlčujú. A prostredie, ktoré sa tuná vytvára, je veľmi divoké. Muž je muž. Žena je ženou.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán kolega Gyimesi, ja možnože z vecného hľadiska by som ani nemal problém súhlasiť s tým, že štátna budova má istú úroveň a treba zachovávať isté dekórum. Ale čo mi vadí a prečo ani nepodporím tento zákon, je práve istá zbytočnosť. V tejto situácii sa mi zdá zvlášť, lebo na jednej strane vieme, že máme tu naozaj komunitu ľudí, ktorá je históriou nespravodlivo utláčaná, nemá svoje pozície také, aké zaslúžila. Voľakedy za to strieľalo, potom len zatváralo, potom to bola iba diagnóza. A dneska vieme, že je to normálna vec a máme problém s tým sa nejak stotožniť. Áno, chce to nejaký vývoj. Ale tá podstata mi na tomto zákone uniká práve v tom, že koľko vlastne máme budov alebo akú máme skúsenosť, kde takáto zástava bola vyvesovaná.
Ja si myslím, že ten zákon je zbytočný a v tejto situácii, keď vieme, že riešime životné problémy krajiny a dokonca aj Európy. Keď vieme, že sa na nás valia pomerne zložité okolnosti, s ktorými bude treba veľmi úporne zápasiť. Keď vieme, že v tejto krajine je veľa ľudí, ktorí majú názor, ktorí pripomína staré zlé časy. A história sa zvykne nám opakovať a býva to veľmi nepríjemné. Tak v tejto chvíli dávať tento zákon, ktorý rieši budovy, ktoré aj tak nie sú takýmto spôsobom atakované, sa mi zdá nielen zbytočné, ale doslova ako kontraproduktívne, odpútava to pozornosť z hlavných problémov a ubližuje to tým ľuďom, ktorí sa možno ani nehlásili o tie zástavy. Len zbytočne vyvolávame emócie. A to v tejto chvíli mi pripadá ako naozaj nepotrebné.
Ďakujem.