75. schôdza

Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku som neobdržal, dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto sa nehlási, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme hlasovať o ňom v štvrtok budúci týždeň o jedenástej hodine. Ďakujem pánovi predkladateľovi aj pani spravodajkyni.
A teraz sa dostaneme k ďalšiemu návrhu, ktorým je prvé čítanie poslancov Kataríny Hatrákovej, Petry Hajšelovej a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších prepisov, parlamentná tlač 1245. Pani poslankyňa Katarína Hatráková nám prednesie tento návrh za skupinu poslancov.
Nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej, Petry Hajšelovej a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších prepisov, tlač 1245.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže návrh zákona je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1245 a dovoľte mi teda, aby som ho aspoň v stručnosti predkladala.
Základným cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečiť riadny procesný postup prehliadky priestorov výkonu advokácie tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu práv občanov a k svojvoľným a nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní. V praxi tak dochádza k prípadom, vieme o nich, kedy orgány činné v trestnom konaní neselektujú dokumenty alebo informácie, ale zabavia unblock všetky dokumenty alebo celý nosič dát, ktorý obsahuje údaje o rôznych osobách, často, samozrejme, nesúvisiace s predmetom prehliadky. Následkom je tak nielen zásah do práv advokáta, ale aj zásah do práv širokého okruhu osôb, ktorým advokát poskytuje právne služby a ktorým je v právnom štáte garantované, že informácie zverené advokátovi požívajú osobitnú mieru ochrany, a to aj pred OČTK (orgánmi činnými v trestnom konaní, pozn. red.).
Návrh má ukotviť postup, ktorý umožní izolovanie údajov relevantných pre trestné konanie spôsobom vylučujúcim vznik neprípustnej situácie znamenajúcej závažný zásah do práv jednotlivcov. Pri domových prehliadkach alebo prehliadkach iných priestorov, kde advokát vykonáva advokáciu, dochádza k situáciám, kedy písomnosti alebo elektronické nosiče, ktoré sú predmetom prehliadky, obsahujú informácie a skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti a ktoré nie sú predmetom prehliadky v zmysle príkazu na prehliadku, teda nepožívajú žiadnu výnimku z povinnosti mlčanlivosti.
Navrhovaná právna úprava sleduje cieľ zabrániť tomu, aby sa vykonaním prehliadky a získaním dôverných informácií dôležitých pre prípravu obhajoby klienta zasiahlo do práva na obhajobu a rovnosti zbraní v trestnom konaní. Rovnako sa návrhom poskytuje ochrana tretím osobám, voči ktorým advokát vykonáva svoju profesijnú činnosť nesúvisiacu s prebiehajúcim trestným konaním a prehliadkou. Zároveň však znenie návrhu zákona neumožňuje zneužitie povinnosti mlčanlivosti.
Návrh vychádza, samozrejme, z predpokladu, že inštitút mlčanlivosti nemôže byť zneužívaný na páchanie trestnej činnosti, ak je dôvodné podozrenie, že v dotknutom priestore je vec dôležitá pre trestné konanie, môže dôjsť k prehliadke priestoru výkonu advokácie. Na to však návrh ukotvuje prísne stanovené pravidlá.
Návrh zároveň čiastočne napĺňa niektoré tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie ´21 až ´24 v oblasti ľudských práv a právneho štátu. Konkrétne vláda Slovenskej republiky zefektívni a skvalitní systém podpory a ochrany ľudských práv v Slovenskej republike vrátane nezávislých mechanizmov a mimovládnych organizácií.
Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na životné prostredie. Nemá žiaden vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami.
Aby sa dosiahol základný cieľ návrhu zákona uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy, sa za dnes platné znenie § 106 Trestného poriadku vkladá nové ustanovenie 106a, § 106a, ktoré bude osobitným ustanovením týkajúcim sa ochrany povinnosti mlčanlivosti advokáta. Táto povinnosť mlčanlivosti vzniká v okamihu, v ktorom sa advokát dozvie o okolnosti súvisiacich s budúcim poskytnutím či poskytovaním právnych služieb. Povinnosť existuje počas celého trvania vzťahu advokáta s klientom a trvá dovtedy, pokiaľ advokáta povinnosti mlčanlivosti nezbaví klient alebo nenastane situácia, s ktorou zákon spája prelomenie povinnosti mlčanlivosti.
V odseku 1 sa preto navrhuje, aby bola v Trestnom poriadku zakotvená účasť zástupcu Slovenskej advokátskej komory počas prehliadky priestoru výkonu advokácie. Ide o bežnú prax, v rámci ktorej v prípade príkazu na prehliadku dotknutý advokát prizve k priebehu prehliadky zástupcu SAK (Slovenská advokátska komora, pozn. red.), ktorý dohliada na zákonnosť postupu OČTK. V zmysle pokynov SAK a advokátskeho poriadku, ktorým je advokát viazaný, po overení príkazu advokát je povinný upozorniť veliaceho policajta na zákonom stanovenú povinnosť mlčanlivosti a s tým spojenú obmedzenú edičnú povinnosť, ako aj na právne predpisy pri dodržiavaní zásad ochrany osobných údajov.
V odsekoch 2 až 8 sa upravujú postupy pre prípad nesúhlasu zástupcu komory. Vtedy ten, kto nariadil prehliadku, bude oprávnený podať návrh nadriadenému súdu, aby o vydaní rozhodol. Dôraz sa kladie na to, aby do doby, kým bude o vydaní právoplatne rozhodnuté, bola zabezpečená ochrana pred neoprávneným zásahom a neoprávneným oboznámením sa s ich obsahom. Preto je potrebné voliť opatrenia, ktoré vedú k vylúčeniu pochybností všetkých strán o neoprávnenosti manipulácie s listinami a nosičmi údajov. Aby orgány činné v trestnom konaní, Slovenská advokátska komora, súdy a advokáti mali dostatok času na prípravu a aplikáciu zmeny v trestnom procese, zavádza sa dostatočne dlhá doba, teda legisvakačná lehota, účinnosť sa navrhuje od 1. februára 2023.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani navrhovateľka. Teraz k tomu vášmu návrhu uvedie spravodajskú informáciu pán spravodajca Lukáš Kyselica za ústavnoprávny gestorský výbor.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som písomnú prihlášku neobdržal. Nech sa páči, kto má záujem sa prihlásiť ústne, môže tak urobiť teraz. Pán poslanec Boris Susko a nikto viac. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja by som chcel veľmi stručne podporiť tento návrh zákona, kde sa môže síce na prvé čítanie zdať, že tu ide o ochranu advokátov, avšak treba si jednoznačne povedať, že to nie je smerované k ochrane advokátov ako, ako takých, ale k ochrane práv tretích osôb klientov, ktorých títo advokáti zastupujú, a kde ich práva naozaj treba chrániť pred takýmito invazívnymi úkonmi, ktorými môžu byť aj prehliadka priestorov, kde títo klienti nemusia mať nič spoločné s úkonmi, ktoré smerujú v súvislosti s nejakým konkrétnym prípadom a týchto klientov sa vôbec nedotýkajú, a preto treba zabezpečiť dôslednú ochranu ich práv.
A dovolím si v tejto súvislosti pre zápis využiť tento priestor na oznámenie osobného záujmu, aj keď si osobne nemyslím, že tu môžem mať ako advokát osobný záujem, pretože sa snažím tuná hájiť práve verejný záujem na ochrane práv klientov advokátov, teda tretích osôb, ich základné práva, ale napriek tomu, aby nebola žiadna pochybnosť, keďže som aktívnym advokátom, tak v zmysle článku 6 zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov si dovoľujem oznámiť možný potenciálny, potenciálny záujem na veci, osobný záujem na tejto veci.
Ďakujem pekne.

To bol jediný prihlásený ústne do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Pani navrhovateľka nemá záujem o záverečné slovo, pán spravodajca rovnako nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme o ňom budúci štvrtok o jedenástej hodine. Ďakujem pánovi spravodajcovi.
Pani navrhovateľku poprosím, aby ešte zotrvala, pretože uvedie ďalší bod, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslankyne Kataríny Hatrákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to pod parlamentnou tlačou 1230.
Pani poslankyňa Hatráková, nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1230.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni, ja budem možno tuto trošku detailnejšia, využijem ešte trošku času, ktorý máme, aby nevznikali zbytočné šumy okolo tohto zákona, ktoré ešte sme, ktoré už viem, že vznikajú.
Takže na úvod chcem povedať, že tento zákon sa netýka adopcií. Týka sa náhradnej osobnej starostlivosti. To je veľký rozdiel, keď bude treba, vysvetlím. Návrh má za cieľ rozšíriť okruh osôb, ktorým môže súd zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti dieťa. Platné právo § 45 ods. 2 neumožňuje subsumovať pod pojem príbuzní maloletého dieťaťa napríklad inú blízku osobu v pomere rodinnom alebo obdobnom vo vzťahu k dieťaťu.
Návrh je reakciou na aktuálny demografický vývoj, ktorý ukázal, že v roku 2011 prvýkrát v histórii sčítania obyvateľstva na Slovensku bol podiel slobodných vyšší ako podiel ženatých a vydatých. Z výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2021 vyplýva, že podiel slobodných a rozvedených obyvateľov sa naďalej zvyšuje a s tým súvisí aj zvýšený výskyt detí vychovávaných v tzv. patchworkových rodinách. Tieto deti sa môžu vyskytnúť v nepriaznivých životných situáciách, kedy v prípade úmrtia svojho rodiča tak, že platné právo v § 45 ods. 2 vedie súd k tomu, že ak sa nenájde vhodná osoba na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti z radov príbuzných dieťaťa, napríklad prarodič, súrodenec maloletého alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa, tak súd môže zveriť dieťa do ústavnej starostlivosti.
Preto cieľom návrhu je legislatívne ukotviť, aby napríklad v prípade úmrtia rodiča dieťaťa súd mohol posúdiť možnosť zveriť dieťa inej blízkej osobe v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktorá žila s dieťaťom a rodičom v domácnosti. Je nespravodlivé, ak platná právna úprava neumožňuje súdu dané ani len posúdiť a smeruje súd rovno k úvahe o zverení dieťaťa osobám, ktoré napríklad o to dieťa nejavili záujem a zákon ich preferuje len s ohľadom na formálny príbuzenský vzťah. Stále sme v tom § 45 ods. 2.
Návrh preferuje dve z už ukotvených kritérií najlepšieho záujmu dieťaťa, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami, čl. 5 písm. h) a bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. To je čl. 5 písm. b).
Tieto kritéria našli svoje legislatívne vyjadrenie v slovenskom právnom poriadku ešte pred siedmimi rokmi v novele zákona o rodine č. 175/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016, kedy bol do zákona o rodine do časti s názvom Základné zásady vložený článok 5. Zákonodarca začlenením zásady záujmu dieťaťa do ustanovenia článku 5 túto zásadu legislatívno-technicky umiestnil v systematike zákona o rodine na kardinálne miesto. Novela bola prijatá ústavnou väčšinou poslancov. Hlasovalo vtedy za ňu 98 poslancov. A prvá veta článku 5 zákona o rodine určuje prioritu záujmu dieťaťa ako základného hľadiska pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú. Vzhľadom na to, že každé dieťa je jedinečné a konštelácia jeho životnej situácie je neopakovateľná, znenie článku 5 zákona o rodine neobsahuje definíciu záujmu dieťaťa, ale ponúka príkladným a nehierarchickým spôsobom výpočet kritérií záujmu dieťaťa. V dohovore je kľúčová zásada rešpektovania záujmu dieťaťa, to je článok 3, ustanovenie článku 3 odsek 1, kde je v dohovore zakotvené, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Z tohto dôvodu ako predkladateľka návrhu sa snažím práve legislatívnou zmenou dosiahnuť lepšie naplnenie kritérií najlepšieho záujmu dieťaťa. Návrh vychádza z predpokladu vybudovanej vzťahovej väzby medzi dieťaťom žijúcim v spoločnej domácnosti s inou blízkou osobou. Mám za to, že vzťahová väzba sa vytvára v interakcii s dospelým, ktorý sa o dieťa stará, a postupne sa zvnútorňuje táto väzba. Pri tomto návrhu máme teda aj na zreteli najmä vzájomné porozumenie, zdieľanie emócií a pocitov, prijatie, trvalosť a lásku medzi dieťaťom a tou blízkou osobou, ktorá žije s rodičom dieťaťa a s tým dieťaťom v spoločnej domácnosti.
Aj v prípade zvažovania zverenia dieťaťa podľa navrhovaného odseku 3 zostávajú v platnosti tieto predpoklady:
Po prvé. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, § 45 ods. 2 prvá veta. Ide teda o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenska, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, je, je to v súlade so záujmom dieťaťa.
Návrh zákona zároveň čiastočne napĺňa tézu programového vyhlásenia vlády v oblasti práv detí, kde sa vláda zaviazala podporovať ochranu práv detí vo všetkých politikách štátu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, aj medzinárodnými zmluvami a inými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s platným právom Európskej únie.
Z môjho pohľadu vychádza práve z praxe, kedy nám stúpa počet detí žijúcich v takýchto rodinách. Takže aj v tomto zmysle by som poprosila o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani navrhovateľka. Teraz nás pán spravodajca Dominik Drdul za gestorský ústavnoprávny výbor bude informovať o správe k tomuto návrhu zákona.

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj keď vás už tu veľa nie je, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Zároveň odporúčam návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty tak, ako to bolo určené v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady, vrátane lehôt na prerokovanie návrhu zákona.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.