75. schôdza

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku som neobdržal. Dávam možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň informujem, že budeme o ňom hlasovať budúci štvrtok o jedenástej hodine.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zároveň uzatváram dnešný rokovací deň. Budeme pokračovať zajtra o deviatej hodine.
Prajem vám všetkým pekný večer a ďakujem za spoluprácu.

(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)

Dobrý deň prajem. Pani poslankyne, páni poslanci, otváram dnešný rokovací deň.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 75. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslanci: Jaroslav Baška, Ján Blcháč, Dušan Galis, Jarmila Halgašová, Marek Hattas, Marián Kéry, Marek Kotleba, Filip Kuffa, Štefan Kuffa, Vladimír Ledecký, Erik Tomáš. O ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadala poslankyňa Miriam Šuteková.
Pani poslankyne, páni poslanci, chcem len na úvod schôdze vás požiadať, aj všetci, ktorí pozeráte prenos z tohto pléna, aby ste si kontrolovali poradie svojich bodov, nakoľko dnes máme riadny rokovací deň do 14.00 h a keďže nám v posledných dňoch prepadlo viacero bodov, bolo by dobré, aby sme zbytočne nerobili dlhšie pauzy. Ale vzhľadom na to, že už mám informáciu hneď na úvod, že niekoľko bodov teraz prepadne, tak poprosím, vašich ďalších kolegov aby ste trošku ponaháňali.
Pokračovať budeme prvým čítaním pána poslanca Kollára, ktorý tu nie je, čiže tento bod mu prepadáva. Opäť pán poslanec Kollár, parlamentná tlač 1239, prepadáva. Pani poslankyňa Halgašová a návrh pod tlačou 1256, prepadáva. Opäť pani poslankyňa Halgašová, tlač 1240, prepadáva. Poslanec Ján Benčík, tlač 1244, prepadáva. Pán poslanec Cmorej, 1247, prepadáva.
A teraz tu máme návrh pána poslanca Cmoreja, Vladimíra Ledeckého, Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 1248, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 1308.
Dávam teraz slovo poslancovi Petrovi Cmorejovi, aby návrh zákona uviedol, a zároveň poprosím pána poslanca Haláka, aby sa pripravil so svojím bodom.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja, Vladimíra Ledeckého a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 1248.)

Ďakujem pekne za slovo. Budem trošku dlhší, takže nemusí sa kolega Halák až tak plašiť.
Ide o novelu zákona o majetku obcí, čo by sme mohli s troškou nadsázky nazvať ako protikorupčný zákon v samosprávach. A je to zákon, ktorý som pripravoval s kolegami ešte v dobe, kedy sme boli v koalícii. Delí sa na také dve časti a tú časť, tú prvú, tú hlavnú, ktorá hovorí o verejných obchodných súťažiach, cez ktoré sa častokrát predáva majetok v samosprávach, tak tú sme veľmi intenzívne konzultovali so sekciou právnou, a teda s oddelením majetku na ministerstve financií, kam tento zákon spadá. Chcem sa pri tejto príležitosti veľmi pekne poďakovať pani Gajdošovej, sekčnej šéfke, a pánovi Pokornému, šéfovi oddelenia majetku, že sa nám venovali.
V podstate verzia dokumentu, ktorú sme potom premietli do zákona, bola verzia 12, takže z toho vám môže byť, kolegovia, z toho je jasné, že naozaj sme veľmi veľa času venovali konzultáciám a nielen teda s ministerstvom, ale napríklad aj so ZOMOS-om alebo s inými odborníkmi, ktorí sa teda venujú samospráve.
Tento zákon má teda... a ešte k tomu poviem, už som teda zachytil také niečo, že budú nejaké koalično-opozičné rokovania, že čo my podporíme, ak vy nám podporíte, tak tu chcem rovno deklarovať, ja k tomuto zákonu, tento zákon nebudem vôbec zapájať do takýchto handlovačiek, lebo osobne si myslím, že ide o takú dobrú vec, ktorú by mali všetci poslanci podporiť už bez akýchkoľvek náznakov alebo snáh o to, aby za to niečo získali. Myslím, že ak to, kolegovia, nepodporíte, tak si trošku narobíte hanbu, takže to nechcem nejaký neprimeraný tlak na vás, na vás vyvíjať, ale dúfam, že si to teda pozriete a neodpálite to len tak ako opozičný návrh, lebo každý, kto sa zaujíma o samosprávu, tak by mal pochopiť, že toto je niečo, čo nám chýba.
Ten zákon má dve časti. Tá druhá časť, tá tam pribudla tak viac-menej na poslednú chvíľu a tá neni úplne detailne odkonzultovaná s ministerstvom financií. A tá v podstate hovorí o vysporiadaní majetku medzi mestskými časťami a mestom, teda týka sa Bratislavy a Košíc a ešte sa jej bližšie budem venovať vo svojom vystúpení v rozprave.
Tá prvá časť, tak tá sa venuje teda úprave obchodných verejných súťaží, cez ktoré sa častokrát pomerne netransparentne predáva majetok, a to je tá, ktorá je teda plne odkonzultovaná s ministerstvom.
Toľko v úvodnom slove a do rozpravy sa hlásim ako prvý, aby bolo na mňa možné reagovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Tomášovi Lehotskému.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte k uvedenému návrhu zákona rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ale do rozpravy sa hlási navrhovateľ.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Teraz by som chcel povedať bližšie teda k návrhu zákona.
Začnem tou druhou časťou, lebo tá je taká kratšia a je v prvých paragrafoch daného zákona. A ide o časť, ktorá rieši vysporiadanie majetku medzi mestami a mestskými časťami. Teda keďže mestské časti majú, s vlastnou právnou subjektivitou majú len, len Bratislava a Košice, takže ide o, ide o naše dve najväčšie mestá. Problém s majetkom alebo teda s nevysporiadaným majetkom v týchto dvoch mestách je ten, že, a teda budem, budem teda napríklad hovoriť o Petržalke, keďže som dlhoročný petržalský poslanec. Že keď sa prechádzate po Petržalke a niečo chcete urobiť, napríklad si chcete spraviť, si chcete zatvoriť kontajnerové stojisko, tak zrazu zistíte, že možno ten, ten, ten kus pozemku, kde by ste chceli to zábradlie postaviť, nepatrí Petržalke, ale patrí mestu. A o dva metre ďalej, kde už je iná parcela, tak je situácia opačná a patrí to Petržalke a nepatrí to mestu.
Toto vzniklo niekedy v 90. rokoch, teda konkrétne v ´91., kedy sa kreovali samosprávy. A je, žiaľbohu, teda veľmi veľa majetku na území mestských častí, ktoré patria mestu, ale reálne ich mesto nijakým spôsobom nevyužíva. A buď ich teda, buď ich teda nevyužíva nikto, alebo sú zverené mestskej časti a nejakým spôsobom ich užíva mestská časť. Vznikajú potom také rôzne problémy, také tie úsmevnejšie sú napríklad pri kosení, že jedna trávnatá plocha patrí mestskej časti, druhá tak, druhá patrí mestu, a teda vy by ste, samozrejme, mali kosiť svoj majetok, no len ten mestský by si mala, malo kosiť mesto, no len keďže je to nejaký fliačik niekde, niekde, tak mesto to nerobí, a potom, samozrejme, obyvatelia sa začnú sťažovať. Takže, keďže, ale keďže ide o trávu a tí obyvatelia by nám hneď vykrútili krk, keby to nikto nekosil, tak nakoniec sa to nejako usporiada a tá mestská časť to pokosí. No ale toto je, to je, to je, to je tá úsmevnejšia časť.
Oveľa zložitejšie je to pri budovách, kedy, kedy nejakú budovu má zverenú mestská časť. Mestská časť ju nejakým spôsobom užíva, ale nepatrí jej. A teraz povedzme, že tá budova si začne vyžadovať opravy. Môže mestská časť investovať do cudzieho majetku? Žiaden zákon jej v tom nebráni, ale zároveň je v zákone o obecnom zriadení, že máte hospodárne nakladať so svojím majetkom, a teda nepoznám ani jedného starostu, ani jedno miestne zastupiteľstvo, ktoré by, ktoré by nadšene išlo, išlo investovať do cudzieho majetku. Takéto niečo by bolo hneď využité politickými oponentmi. Realita je taká, že mestské časti do cudzieho majetku neinvestujú. Zároveň ten majiteľ, to mesto v tomto prípade, by malo udržiavať ten majetok v užívaniaschopnom stave, ale túto povinnosť je tiež pomerne ťažké, ťažké vynútiť. A potom teda nastáva to, že ten majetok degraduje.
Preto sme rozmýšľali, že akým spôsobom toto vyriešiť. S nejakým riešením sme prišli na ministerstvo financií, to riešenie sa im nepozdávalo, a teda poradili nám, že ako by to možno išlo ani nieže vyriešiť, ale popchnúť tie mestské časti a to mesto, že aby, aby, aby boli motivované si to vyriešiť.
To naše riešenie je také, že do § 6, kde teraz je, že ten, kto má ten majetok zverený, teda tá mas... teda tá mestská časť z neho poberá úžitky a s ním nakladá, tak dávame tam, že ho aj udržiava v užívaniaschopnom stave a zhodnocuje. Teda do, priamo do zákona dávame, že mestská časť už môže zhodnocovať ten zverený majetok.
Zároveň do ďalšieho odseku píšeme, že ten správca, tá mestská časť, má právo na primeranú náhradu za zhodnotenie majetku vlastníka, čo je prirodzené. Investoval som do cudzieho majetku, tak chcem, aby mi to ten vlastník nejakým spôsobom refundoval.
A zároveň tam pridávame druhú vetu, ktorá kedysi už bola v zákone na začiatku, že hlavné mesto Bratislava a mesto Košice môžu bezodplatne previesť do vlastníctva mestských častí nehnuteľný majetok, ktorý im zverili. Toto kedysi v zákone na začiatku bolo, potom to odtiaľ vypadlo, lebo týmto spôsobom kedysi mestské časti získali časť svojho majetku. A my by sme to tam, to tam radi zaviedli, lebo keď toto, keby sme toto zaviedli, tak sa potom stane také niečo, že, a teraz budem, budem opäť konkrétny, napríklad v Petržalke, Petržalka, mestská časť sídli, sídli v budove Technopolu, ale budova Technopolu, tá jedna veža, tak tá nepatrí Petržalke, ale patrí mestu. A teda už by si vyžadovala že pomerne veľkú investíciu, lebo zateká tam, fúka tam, no je to tam proste celé, celé zlé v tej jednej veži, tak povedzme mestská časť sa zrazu na základe tohoto, keďže už jej umožníme, a dokonca jej prikážeme, že má, že má, že má udržiavať tú vežu v užívaniaschopnom stave a zhodnocovať, začne na vlastné náklady opravovať, opravovať vežu Technopolu. Bude to môcť urobiť a pošle mestu, milé mesto, poď nám to refundovať, toto sú naše oprávnené náklady.
Mesto bude mať dve možnosti. Buď im to uhradí, lebo zhodnotili ich majetok, alebo si povie, no, tú vežu sme 20 rokov nevyužívali, nechce sa nám zrovna investovať do toho, aby sme ju, aby, aby sme vám, vám nahradili tie náklady, tak vám to radšej darujeme. Samozrejme, zákon vôbec nevylučuje, že sa dohodnú aj nejakým iným spôsobom a ešte nejakým iným spôsobom si niečo vysporiadajú, len ich popchneme zákonom, aby sa toto vyriešilo.
Na tejto časti zákona nejak zásadne netrvám a ak... ak to prejde do druhého čítania, a teda v pripomienkovom konaní bude nejaký lepší návrh na stole, tak som ochotný prikloniť sa ku hocičomu, čo túto patovú situáciu vyrieši. A budem aj rád aj za to, ak sa vôbec rozhýbe diskusia, ako vysporiadať majetok medzi mestskými časťami a mestom.
Prejdem k tej druhej časti, ktorá je, ktorá teda bola vypracovaná za súčinnosti ministerstva financií a ktorá je tá protikorupčná na tomto celom. Na začiatok vám prečítam časť zápisnice zo zastupiteľstva jednej nemenovanej obce, ktorá pekne deklaruje, prečo by sme takéto niečo mali prijať. Ide o jednu menšiu obec v Banskobystrickom kraji.
Bod 4 tohto, tej, tohto zastupiteľstva bol predaj obecných pozemkov, trvalého trávnatého porastu o výmere skoro 1 700 metrov štvorcových formou obchodnej verejnej súťaže. Predať to mali tomu, kto, kto ponúkne najvyššiu cenu a minimálna cena bola stanovená 11 eur za meter štvorcový. Prihlásili sa dve dámy, ktoré chceli predať, teda, teda ktoré chceli kúpiť tento pozemok. Jedna, pani Nikola, použi... ponúkla najnižšiu možnú cenu 11 eur na meter štvorcový, spolu 18 500 eur. Druhá ponúkla sumu oveľa vyššiu, a to konkrétne 30 300 eur. Rozdiel 12 000 eur.
Komisia pre vyhodnotenie návrhov po posúdení skonštatovala, že obe splnili podmienky obchodnej verejnej súťaže, a nasledovala rozprava poslancov. Toto je, prosím, zápisnica, ktorá je, je akože verejným záznamom a je verejne dohľadateľná na webe.
Pán poslanec 1: "Som za predaj občanovi, ktorý má trvalý pobyt. Bolo to pripravené pre Nikolu."
Pán poslanec 2: "Predávali sa pozemky cudzím, tí potom s nimi kšeftovali, niektorý pozemok má už aj tretieho vlastníka. Malo by sa predať tým, ktorí ostanú v obci. Bolo to pripravené pre Nikolu."
Pán poslanec číslo 3: "Bol by som za to, aby sa to predalo Nikole, je to kamarátka a mali by sme prihliadať aj na to, kto pomáha obci aj kto obec reprezentoval v športe." Toto je môj favorit, pán poslanec 3.
Bol tam aj pán poslanec 4, ktorý teda jemne naznačil, že teda rozdiel 12 000 je ho teda, je teda celkom zásadný pre takú malú obec a keď sme si dali do obchodnej verejnej súťaže, že predáme tomu, kto ponúkne najvyššiu cenu, tak by sme to aj mali dodržať, no nepochodil a pani Nikola bola úspešná, a teda páni poslanci jej odklepli, že predajú jej to za 18 000, aj keď mali ponuku za 30. Pani Nikole to nestačilo a ešte sa teda ozvala, že ju veľmi mrzí, že prečo sa schvaľovanie tak naťahovalo a prečo si ona musela dať robiť dokonca znalecký posudok, že kto jej teraz preplatí tých 500 eur za znalecký posudok, starosta ju zavádzal, a teda bola veľmi urazená. No. Našťastie aspoň starosta v tejto malej obci mal kus rozumu a pochopil, že takéto nezákonné rozhodnutie nemôže podpísať, a nakoniec obchodnú verejnú súťaž zrušili.
Netuším, čo sa udialo s tým pozemkom, až tak som to, až tak som to nesledoval, neviem, či vypísali ďalšiu obchodnú verejnú súťaž a opäť sa to snažili prihrať Nikole, alebo, alebo sa, alebo sa už týmto viacej nezaoberali. Ale toto je, žiaľ, realita, ktorá hlavne v malých obciach je celkom, je celkom bežná. A každý, kto sa trošku venuje samospráve, vám povie, že cez obchodné verejné súťaže sa teda dejú iné zverstvá. Niekedy je to úmyselné a niekedy to je skôr také to úsmevné, vyplývajúce skôr z neznalosti o základných povinnostiach poslanca o, a o základných povinnostiach zastupiteľstva.
Preto sa v tomto zákone snažíme dať nejaké základné pravidlá pre obchodné verejné súťaže, aby sa nemohlo diať presne toto, že vypíšem obchodnú verejnú súťaž pre známeho a keď to nedopadne tak, ako si prajem, tak to len bez, tak to len jednoducho zruším bez akéhokoľvek odôvodnenia. A dokonca sa to častokrát robí aj tak, že to niekde vyvesím na nástenke a ešte keď to dáte nejaký taký termín že pred Vianocami, tak, tak sa to títo ľudia ani len nedozvedia.
V tomto zákone teda určujeme pravidlá, ktoré by obchodné verejné súťaže stransparentnili. A len veľmi v krátkosti to preberiem. Ukladáme napríklad obci povinnosť, aby si prijala všeobecné podmienky obchodných verejných súťaží, kde povie napríklad, aké sú kritériá pre určenie prebytočného a neupotrebiteľného majetku, ktorý ide predávať, podmienky, za ktorých bude možné znížiť kúpnu cenu oproti znaleckému posudku, a aké sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pokiaľ idem nejaký majetok predávať priamo uchádzačovi, a napríklad že to môže byť buď malá výmera, alebo nízka hodnota, či všeobecne akceptovateľný verejnoprospešný účel.
Zavádzame alebo teda chceme v tomto návrhu, aby sa návrhy do obchodnej verejnej súťaže dávali výhradne cez elektronickú schránku. Všetky obce už dávno musia mať elektronické schránky. A myslíme si, že keď sa niekto chce uchádzať o majetok obce, tak vyžadovať po ňom, aby, aby podal ten návrh cez elektronickú schránku, neni až také neprimerané a výrazne to zvýši transparentnosť, lebo nebude pochybnosť, či, že, ako a kedy sa otvárala nejaká obálka, či nebola otvorená dopredu a podobne.
A tu ešte chcem pripomenúť, že cez elektronickú schránku môže podať návrh ktokoľvek, aj ten, kto nemá elektronickú schránku aktivovanú pre doručovanie. Takže to ešte nemusí znamenať, že aj musíte prijímať cez tú schránku úradné dokumenty. Jediné, čo potrebujete, je mať ten čip na občianskom preukazi, na občianskom preukaze a teda platné podpisy.
Ďalej tam dáme, že obec prevedie svoj majetok navrhovateľovi, ktorý splní podmienky obchodnej verejnej súťaže a zároveň ponúkne najvyššiu cenu. Aby sa nemohlo udiať presne niečo takéto ako v tomto prípade, kedy jednoducho to odklepli Nikole, lebo Nikola je kamarátka.
Máme tam aj, že obec môže zrušiť obchodnú verejnú súťaž, len ak sa podstatne zmenili okolnosti. Lebo určite nie je, nie je správnym dôvodom, že obchodnú verejnú súťaž zruším preto, lebo to nevyhral ten, pre koho som to pripravil.
Rovnako zavádzame, že pri obchodnej verejnej súťaži, keď idete niečo predávať, tak máte mať na ten, na ten majetok, ktorý idete predávať, znalecký posudok, a zároveň píšeme, kedy ten znalecký posudok nepotrebujete. Nepotrebujete ho vtedy, ak ten majetok a ak tá hodnota nepresiahne 5 000, zjavne nepresiahne 5 000 eur. Teda ide o majetok s nízkou hodnotou.
Obdobné ustanovenie zavádzame aj pri nájmoch, kde teda hovoríme, že musíte mať znalecký posudok, pokiaľ úhrn nájomného počas doby nájmu by presiahol sumu 20 000 eur.
A tým som vlastne prišiel asi aj ku koncu tohto návrhu. Ja osobne to považujem za rozumné návrhy, niektoré, teda aj niektoré sumy sme upravovali na základe, nechcem povedať že pokynu, alebo po konzultácii s ministerstvom financií. Takže ja pevne dúfam, že tento návrh získa vašu podporu a prípadne ho v druhom čítaní ešte vylepšíme tak, aby zvýšil transparentnosť nakladania s majetkom v našich samosprávach.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky.
Otváram teda ústnu rozpravu. Hlási sa niekto do ústnej rozpravy? Pán poslanec Dostál. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako jeden zo spolupredkladateľov vystúpil k tomuto návrhu zákona a podporil ho tiež aj ako človek, ktorý má skúsenosti z komunálnej politiky a ktorý bol poslancom aj na úrovni mesta Bratislavy, aj na úrovni mestskej časti Bratislava-Staré Mesto. Čiže mám aj osobné skúsenosti s tým, o čom hovoril pán poslanec Cmorej v úvodnom slove. A môžem potvrdiť, že oba problémy alebo teda okruhy problémov, ktoré sa návrh novely pokúša riešiť, reálne existujú a reálne spôsobujú problémy.
Ten vzťah mesta a mestských častí je, v Bratislave a Košiciach je z viacerých stránok nie celkom šťastne riešený, je z viacerých stránok neujasnený a aj keby bol schválený návrh zákona v predloženej podobe, tak definitívne nevyrieši všetky, všetky problémy, ktoré v tých vzťahoch existujú, ale teda môže to byť krok správnym smerom k vyčisteniu, k vyčisteniu tých vzťahov.
Môj kolega Martin Mlýnek, ktorý pôsobí tri roky ako prednosta Miestneho úradu bratislavského Starého Mesta a teraz kandiduje na primátora Bratislavy, ako jednu zo svojich priorít uvádza práve jasnejšiu úpravu vzťahov medzi mestom Bratislava a mestskými časťami, a teda hovorí to na základe trojročnej skúsenosti primátora... či prednostu. Ja mám podobnú skúsenosť z viacerých, z viacerých situácií, aj napríklad z nerovnakého zaobchádzania s mestskými časťami zo strany mesta, že keď starosta alebo starostka sú v tej správnej konštelácii, či už stranícko-politickej alebo, alebo teda vo vzťahu k primátorovi, tak veci, veci sa dajú riešiť, v prípade, že sú v konflikte s primátorom, tak je to oveľa komplikovanejšie. Ja som to ako mestský poslanec zažil napríklad za pána primátora Nesrovnala, kde niektorým mestským častiam nebol problém zveriť do správy, iným sa iba prenajímalo za iných podmienok.
Ale naozaj nie je to iba, iba otázka nejakých praktických problémov, ale nejakého systémového vyčistenia vzťahov, lebo množstvo majetku, s ktorým reálne zaobchádzajú mestské časti, lebo sú tam nejaké ich zariadenia, školy alebo podobne, že nie je to, nie je to majetok, ktorý by mesto používalo alebo bol predpoklad, že niekedy v budúcnosti bude používať, tak sú, tak je iba zverené, zverené do správy mestskej časti. Čiže určite bude dobré, ak sa tam aj stanovia tie povinnosti uží... teda zachovávať majetok v užívaniaschopnom stave a refundovať tie náklady, ale teda najmä tá možnosť previesť majetok do vlastníctva mestskej časti a, samozrejme, okrem tejto zákonnej, zákonných podmienok bude potrebné na tom potom aj vôľu na úrovni mesta a mestských častí dohodnúť sa na tom.
To, čo sa týka nielen Bratislavy a Košíc, je tá druhá časť zákona, tá, ktorú by sme mohli označiť za antikorupčnú a ktorú teda vnímajú ľudia na celom Slovensku, lebo ľudia na celom Slovensku majú skúsenosť s tým, že niektoré samosprávy, nie, samozrejme, všetky, zaobchádzajú nehospodárne s verejným majetkom a zneužívajú, zneužívajú predstavitelia samosprávy svoje postavenie nie spôsobom asi, že by páchali trestný čin, ale nedodržiavajú alebo obchádzajú pravidlá dané zákonom, a preto bude veľmi dobré, keď sa stanovia jasnejšie podmienky. A teda spomenul by som dve veci, ktoré sú tam riešené, a to sú osobitné zretele a verejné obchodné súťaže.
Keď sa zaviedla povinnosť predávať aj prenajímať majetok obcí verejnými obchodnými súťažami alebo priamym predajom, alebo verejnou dražbou, tak, samozrejme, dala sa tam výnimka, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa možno, možno postupovať aj iným spôsobom, lebo tak ak, niekedy sú tie výnimky odôvodnené. Keď sa to začalo zneužívať, tak v období vlády Ivety Radičovej sa, bol pokus nejako to doprecizovať, ale nenašla sa zhoda na tom, akým spôsobom by tie dôvody hodné osobitného zreteľa mali byť zadefinované v zákone, lebo tých situácií môže byť pomerne veľké množstvo. Môže ísť o predaj nejakých zbytkových malých pozemkov v predzáhradkách, môže ísť o prenájom nejakých priestorov, trebárs nejakej sociálnej alebo charitatívnej organizácii, kde si, kde si obec povie, že nemusíme ísť podľa najvyššej ceny. Ale všetci vieme, alebo teda tí, čo sa zaoberáme samosprávou a máme s tým nejaké skúsenosti, tak vieme, že sa to často zneužíva, a teda ja ako člen združenia obcí, Združenia občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, takmer som sa pomýlil, a teda mám s tým tiež bohaté skúsenosti, že sa to deje v rôznych obciach Slovenska. A preto bude dobré, ak samotné obce budú mať povinnosť si nejako zadefinovať tie dôvody a zadefinovať aj dôvody, keď môže prísť k zníženiu znaleckej ceny, lebo teda nemalo by to byť len, že vymyslíme si nejaký formálny dôvod, ako sa to často deje, a znížime cenu alebo predáme, predáme pozemok alebo nejakú nehnuteľnosť pod cenou len preto, že máme tri pätiny v zastupiteľstve. A teda že samotná povinnosť uviesť dôvod nie je dostatočná, ako ukazuje tá vyše desaťročná skúsenosť.
No a verejné obchodné súťaže, čo na prvý pohľad vyzerá veľmi dobre, že súťaží sa a vyhrá, vyhrá najlepšia ponuka, ale aj toto je niečo, čo sa často buď teda zneužíva, alebo, alebo deformuje. Opäť poviem svoju skúsenosť poslanca Starého Mesta z volebného obdobia rokov 2006 – 2010, kde sa konali verejné obchodné súťaže na predaj alebo prenájom, ale častejšie predaj nehnuteľností alebo nebytových priestorov. Povedalo sa, že kritériá sú 70 % cena, 30 % účel, a ten účel posudzovala finančná a majetková komisia. Prišlo osem ponúk, z tých ôsmich ponúk nevysvetliteľnou zhodou náhod si osem z desiatich prítomných členov komisie povedalo, že tento účel je najlepší a všetkých 30 % kritérií, kritériá a hodnotenia za účel putovalo tej ponuke, hoci ten účel nebol nijako bližšie, bližšie zadefinovaný. Bolo to že napríklad sociálne zariadenie, zariadenie pre seniorov, že štyri rôzne ponuky mali rovnaký účel, ale dostala to tá jedna, na ktorej sa zázračnou zhodou okolností zhodli evidentne vopred dohodnutí členovia komisie a vďaka tomu nebola tá nehnuteľnosť predaná za najvyššiu cenu, ale za, ale za tretiu alebo štvrtú najvyššiu cenu, lebo zavážil účel. No a samozrejme, že keď sa tá nehnuteľnosť predala, tak potom tam bolo niečo iné, lebo samozrejme, že nie je nijako vymožiteľné, že keď niekto kúpi od mestskej časti a povie, že urobím tam sociálne zariadenie, a potom tam, potom tam narobí byty, no tak tá mestská časť to nijako neukontrolovala.
Čiže je dobré, že budú prísnejšie pravidlá aj pre verejné obchodné súťaže, a je dobré, že tým kritériom bude cena, lebo, lebo tie iné kritériá v tom horšom prípade sú, sú priestorom pre korupciu, v tom lepšom prípade iba deformujú súťaž, lebo teda zažil som aj teda prípady, keď si poslanci povedali, že oni vedia lepšie, že čo by v takom priestore malo byť, a nezadefinovali to iba ako podmienky, ale hodnotili nielen, nielen cenu, ale hodnotili, bodovali, kto ako napĺňa ten účel, čo bolo opäť čisto subjektívne, aj keď za tým nemusela byť, nemusela byť žiadna korupcia, tak nakoniec ten priestor dostal napríklad niekto, kto, išlo o nájom, nebol schopný ho ekonomicky, ekonomicky využívať.
Takže ja by som vás chcel poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, ktorý má šancu zlepšiť fungovanie samospráv nielen v Bratislave a Košiciach, ale po celom Slovensku.
Ďakujem.