78. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja budem veľmi stručný vzhľadom na to, že naozaj nám začína pomaličky čas hlasovania, takže budem reagovať len na to, že ja som trošku viac optimistický, že to zosúladenie volieb ešte nie je úplne neodvratné, a teda apelujem aj na pána ministra vnútra a verím, že aj na jeho kolegyne a kolegov, že to nevzdávame a že hoc teda nám na prvý pokus o sedem hlasov táto možnosť nevyšla, stále ju môžme ešte doplniť v priebehu šiestich mesiacov a vtedy aj táto novela, o ktorej dnes rokujeme, dostane úplne iný charakter a tie tri ciele budú naplniteľné. Ja sa tomu budem venovať trošičku viacej potom v rozprave, kde sa chcem prihlásiť ústne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
No, my tu vo veľa prípadoch alebo celkovo nemáme vyjasnené v rokovacom poriadku situácie, kedy určitý návrh považovať za rozširujúci a kedy ho považovať za prílepok. Viackrát sme sa tu o tom dohadovali aj na ústavnoprávnom výbore sme sa o tom dohadovali. (Zaznievanie gongu.) V princípe máme tu veľa, veľa prípadov a úplne legitímne, kedy takáto, takýto návrh, ktorý je teraz spravený, pretože tematicky súvisí s voľbami, je to úprava volieb, sa tuná veľakrát považoval za rozširujúci návrh. Súhlasím, že keď sa to dávalo vtedy k tej dépeháčke, tak to bol podľa všetkého prílepok, preto sme to aj stiahli, ale toto je rozširujúci návrh. Čiže môj názor a môj výklad toho je taký, že ak minister si to myslí tiež a vystúpi v rozprave a povie, že súhlasí s takýmto návrhom ako rozširujúcim návrhom, lebo má to, má to charakter rozširujúceho návrhu, tak sa o tom môže hlasovať v zmysle rokovacieho poriadku parlamentu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Klus, tak ja som v tomto skeptickejší, že sa to ešte podarí v tomto období vyriešiť. Myslím si, že ak sa o takom návrhu bude hlasovať, tak nebudem mať problém ho podporiť. Len tam vzniká problém, že šesťmesačná lehota, potom vzniká problém, že už bude krátko, krátko pred voľbami a budú sa rozbiehať tie procesy. Ak sa nájde riešenie, budem len rád.
Pán poslanec Vetrák, § 94 ods. 3 hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Návrh zákona, o ktorom rokujeme, sa týka nie volebnej kampane, nie transparentných účtov, týka sa voľby poštou, respektíve pôvodne sa týkal aj možnosti zosúladenia termínov druhého kola prezidentských volieb a eurovolieb. Čiže v tomto prípade nejde o rozširujúci návrh. O rozširujúci návrh by podľa môjho názoru išlo v prípade, že by sa menil ten istý návrh zákona, teda zákon o podmienkach výkonu volebného práva, a bola, bola tam riešená iná téma, ako je téma návrhu zákona, ale bolo by to v rámci toho istého zákona. Škoda, že pán poslanec Vetrák nepočúva.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, k prerokovanému návrhu mám jednu korektúru. Je to k tlači 1212, žiadam vyňať bod 5 spoločnej správy na osobitné hlasovanie, nakoľko koliduje s bodom 4 spoločnej správy.
Ďakujem.

Príjemný podvečer prajem všetkým, ktorí ste sa rozhodli zostať. Je to dôležitá súčasť nášho parlamentného života, to, akým spôsobom umožníme stovkám tisíc občanov žijúcich v zahraničí voliť v budúcich parlamentných voľbách a ja sa stále nádejam, že aj v prezidentských voľbách napriek teda tomu, čo skonštatoval predrečník pán poslanec Dostál, z tých troch cieľov sa nateraz javí dosiahnuteľný len jeden. Ako som spomínal aj v mojej faktickej poznámke, verím, že ministerstvo vnútra ešte prehodnotí možnosť znovu zaradiť zmenu ústavy a že tentoraz sa tých sedem chýbajúcich hlasov nájde a budeme môcť hlasovať v prezidentských voľbách spoločne s voľbami do Európskeho parlamentu začiatkom mája roku 2024.
Hovorím to s plnou vážnosťou a hovorím to preto, lebo pokiaľ sa takáto zmena nestane, tak si, prosím pekne, uvedomme, že máme tu troje voľby v priebehu troch mesiacov, čo by podľa môjho názoru znamenalo ďalšiu veľkú európsku katastrofu pre Slovensko, pretože my už sme dvakrát po sebe prekonali náš vlastný rekord v neúčasti a ja mám veľmi vážnu obavu, že tentoraz by to bolo opäť dokonca možno aj pod tých famóznych 13 %, ktoré sme dosiahli pred takmer ôsmimi rokmi.
Čiže z tohto uhla pohľadu prosím, aby ministerstvo vnútra naozaj zvážilo, že využijeme tú šesťmesačnú lehotu a ešte sa sem do Národnej rady pán minister vráti a predloží návrh zákona, ktorý nám toto spojenie umožní. O to zvlášť, keď vidíme, že je na to priamo naviazaná aj možnosť zjednodušenia voľby poštou v prezidentských voľbách ako takých. Dlho sme tu diskutovali, pamätám si, ešte v opozičných laviciach o tejto možnosti. Veľmi nám vtedy záležalo na tom, aby naši občania žijúci v zahraničí nemuseli merať stovky až tisícky kilometrov, aby mohli voliť prezidenta, respektíve prezidentku Slovenskej republiky. Pamätám si, že vtedy aj vtedajšia vláda, osobitne teda pán vtedajší premiér Pellegrini hovoril, že treba to umožniť, urobme to. No tak verím, že je tu na tom teraz celospoločenská zhoda, akurát že tých sedem hlasov nám chýbalo. Takže dúfam, že toto nebude problém o pár mesiacov, ak dobre počítam, najneskôr v máji by sme to tu mohli mať opäť. A verím, že tentoraz, tentoraz to dáme.
Čo je ale podstatné spomenúť, je, že od prvých volieb, kedy sa volilo poštou do Národnej rady, v roku 2006 sa nám zásadne zmenil aj záujem občanov o voľbu poštou. Vtedy to bolo 3 427 občanov, dnes ich rátame v desiatkach tisíc a ja verím tomu, že to bude v stovkách tisíc, pretože naozaj mnohí využívajú túto alternatívu ako veľmi vhodnú a ja si myslím, že je našou povinnosťou, aby sme umožnili našim občanom voliť si okrem iného aj hlavu štátu.
Tiež ma mrzí, že nemáme možnosť rozšíriť túto voľbu aj o voľby do Európskeho parlamentu. Tí, ktorí ste sledovali moje vystúpenia a takisto aj vystúpenia pána poslanca Dostála, ale viacerých z vtedajšieho klubu, poslaneckého klubu OĽANO, áno, už sú to takmer tri roky, čo som tu stál naposledy, tak viete, že nám na tom mimoriadne záležalo a niekoľkokrát sme sami navrhovali takúto zmenu. Fakt je ale ten, že tu máme tú technickú prekážku, a teda že nie všetky štáty Európskej únie, a teraz nechcem menovať, aby sa to niekoho nedotklo, ale môžeme hovoriť aj o susedných krajinách, sú zdielne, pokiaľ ide o zoznam ich občanov a už tobôž pokiaľ ide o vyhodnotenie voľby do Európskeho parlamentu v zmysle účasti, aby naozaj nedochádzalo k duplicite. Bohužiaľ, aj Slovensko má nepríjemnú skúsenosť s tým, že sa tu pokúšali niektorí ľudia negatívnym spôsobom zasiahnuť do výkonu volebného práva tým, že hlasovali niekoľkokrát na rôzne doklady totožnosti. Čiže tá obozretnosť je na mieste. To posledné, čo by sme potrebovali, je naozaj mať akúkoľvek možnosť spochybnenia legitímnosti volieb, v tomto prípade volieb do Európskeho parlamentu. Ale ja verím tomu, že sa nám to podarí vyriešiť.
A tu by som možno na záver môjho vystúpenia, ktoré som chcel, aby bolo krátke, spomenul ešte stále aj tú alternatívu, ktorú nám svojho času ponúkol vtedajší minister Miroslav Lajčák a ktorú som ja ponúkal dva a pol roka, keď som chodieval na rokovania o tejto téme, a teda možnosť využiť aj ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí ako poštára. Chápem kolegov z ministerstva vnútra, že to možno nechcú v nejakej podobe komplikovať a využívať napríklad naše zastupiteľské úrady či už ako priestor na voľbu samotnú, alebo aspoň ako priestor na zbieranie hlasovacích lístkov, ale zvážme, zvážme prípadne aj túto alternatívu, ak by to malo byť akokoľvek nápomocné aspoň tým občanom, ktorí to nemajú na naše zastupiteľské úrady, prípadne generálne konzuláty, honorárne konzuláty, alebo máme tu krajiny, ktoré si dokonca prenajímajú priestory pre takéto účely, ak týmto občanom dokážeme vyjsť v ústrety, verím tomu, že sa tým výrazne zvýši aj legitimita samotných volieb ako takých.
A tu by som možno ešte úplne na záver dodal, že nesúhlasím s tým názorom, že tí, ktorí nie sú permanentne na území Slovenskej republiky, by sa nemali vyjadrovať k tomu, kto bude zastupovať ich záujmy. Každý občan Slovenskej republiky má právo vo voľbách, v akýchkoľvek voľbách vyjadriť svoj názor a osobitne, pokiaľ sa to týka volieb prezidenta, Národnej rady Slovenskej republiky a poťažme Európskeho parlamentu. Na väčšiu diskusiu je potom otázka regionálnych a komunálnych volieb. Ja osobne som v tomto smere liberál a myslím si, že by sme mali rozšíriť voľbu poštou, prípadne iné alternatívne voľby aj o tieto typy volieb, keď nám to či už technika, alebo iné okolnosti umožnia. V tejto chvíli na to, bohužiaľ, pristúpiť nemôžme a tie dôvody, ako nám boli niekoľkokrát spomínané aj zo strany ministerstva vnútra, sú nateraz aj z môjho pohľadu legitímne.
Takže toľko za mňa. Ďakujem ministerstvu vnútra, že sa pokúša zjednodušiť ten proces, že tu máme možnosť využiť alternatívu v zmysle zbierania hlasovacích lístkov priamo na ministerstve vnútra, a teda odbremeníme tým naše mestá a obce. Takisto si myslím, že je veľmi dobré aj z hľadiska transparentnosti procesu, že politické strany budú môcť nominovať do tohto špecifického okrsku svojich vlastných sledovateľov, koordinátorov celého procesu a do jednotlivých komisií, a toto podľa môjho názoru zvýši aj mieru transparentnosti a legitímnosti týchto volieb. Takže dúfam, že sa to podarí, a prihováram sa aj ja za to, čo spomínal pán poslanec Dostál, a teda skúsme naozaj tú deviatku dať na osobitné hlasovanie.
Tiež si nemyslím, že je nevyhnutné, aby sme potrebovali celý budúci rok na testovanie. Skúsme tam nájsť aspoň alternatívu, že by to mohlo byť od 1. 7. 2023, aby v prípade, že by boli voľby, predčasné voľby na jeseň v roku 2023, tak aby sme už mohli využiť tú zjednodušenú a podľa mňa veľmi rozumnú možnosť hlasovania prostredníctvom okrsku, ktorý bude na tento účel špeciálne zriadený.
Takže moja prosba, pán minister, na záver takáto, ak je čo len trochu šanca, urobme to.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec, ja sa budem venovať len tej časti, kde ste hovorili o tom, že neprešiel ústavný zákon, kde sa malo spojiť druhé kolo prezidentských volieb s voľbami do Európskeho parlamentu. Ja som bol jeden z tých, ktorý tiež nepodporil tento návrh zákona a poviem vám prečo. Mesiac dozadu sme mali krásny ilustračný príklad, kedy sme historicky prvýkrát spojili voľby do VÚC a komunálne voľby, kde sme očakávali, že komunálne voľby potiahnu vúckarské voľby a skončilo to tak, že vúckarské voľby ešte stiahli komunálne voľby svojou účasťou dole.
A druhý faktor, ktorý sa ukázal, je tam viac ako 200-tisíc neplatných lístkov. A možno by stálo za zváženie zistiť dôvod neplatnosti týchto lístkov, či to bol chaos vo voľbe, alebo úmyselné neplatné lístky a podobne.
A tu vám chcem uviesť príklad, že vúckarské a komunálne voľby mali k sebe oveľa, ale oveľa bližšie, ako majú prezidentské a eurovoľby, takže neviem, či ten želaný efekt pri spojení týchto volieb dosiahneme, lebo v tomto prípade sme to nedosiahli vôbec a ak by sme sa ministra vnútra opýtali, že aká bola úspora spojenia týchto dvoch volieb, tak neviem, či vôbec nejaká.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, s vaším názorom sa nemôžem stotožniť, pretože spojené voľby nepovažujem za príliš šťastné riešenie. A tak ako pred chvíľočkou kolega Saloň vo svojej faktickej poznámke poznamenal veľmi správne, že nedošlo ani k úspore tohto aktu a zároveň vo volebných miestnostiach bol totálny chaos. Spojené komunálne voľby a spojené župné voľby mali sa úplne odohrávať iným spôsobom a mali mať úplne iný široký záber. Ale ak si vezmeme do úvahy len základné fakty, že pri voľbe do zastupiteľských úradov samosprávnych krajov bolo vyše 204-tisíc neplatných hlasov, bavíme sa len o poslancoch krajského zastupiteľstva, a v rámci voľby predsedu samosprávneho kraja bolo neplatných vyše 192-tisíc hlasov, čiže totálny chaos. Či to bolo nezvládnutie členmi volebnej komisie, či to bolo nezvládnutie školiteľmi týchto volebných komisií, to sú dve také rôzne pohľady na jednu problematiku, ale určite nemôžem považovať spojené voľby komunálne a vúckarské, ktoré majú naozaj k sebe veľmi blízko, a vzťah volieb do Európskeho parlamentu s voľbami hlavy štátu sú na seba úplne nenaviazané a diametrálne odlišné problematiky. Problematika volieb komunálnych, kde bolo doteraz spočítaných viac ako 92-tisíc neplatných hlasov v rámci voľby poslancov do mestských a obecných zastupiteľstiev a vyše 80-tisíc hlasov neplatných na voľbu starostu alebo primátora mesta, ja si myslím, že to je totálny chaos.
Ja som voliť bol, ja som videl, akým spôsobom tieto komisie pristupovali k týmto dvom spojeným voľbám, a naozaj komisia od komisie sa tento prístup líšil, čiže spojenie dvoch volieb, ako to bolo urobené teraz, to bol jednoducho jeden organizovaný chaos a ak by sa takýto organizovaný chaos opäť mal uskutočniť pri spojených voľbách do Európskeho parlamentu a prezidentských volieb, no tak pánboh zaplať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja zase budem súhlasiť s Martinom a skutočne Slovenská republika prekonala rekord neúčasti vo voľbe poslancov do Európskeho parlamentu a v parlamente európskom mi to kolegovia stále vytýkali. Myslím si, že ministerstvo vnútra by malo zvážiť možnosť a po uplynutí lehoty predložiť zmenu ústavy s možnosťou voľby poslancov Európskeho parlamentu s voľbou druhého kola prezidentských volieb.
A samozrejme, voľba zo zahraničia je veľmi dôležitá, napríklad je komunita úradníkov, ktorí, Slovákov, ktorí pracujú pri európskych inštitúciách v Bruseli a sú vlastne tie ich podnety, že rovnako majú právo voliť, a myslím si, že toto treba umožniť.

Ďakujem veľmi pekne za veľmi konštruktívne príspevky.
Pán poslanec Saloň a pán poslanec Kočiš, nesúhlasím s tým, že teda problém sú samotné spojené voľby. Môžme sa rozprávať o tom, ako sa nám ich podarilo spojiť na prvýkrát v prípade komunálnych a regionálnych volieb, a tu je presný opak toho, čo ste vy hovorili, a teda práve tým, že tá blízkosť volieb a možno aj to, že občania nie celkom rozumejú, aký je rozdiel medzi zastupiteľským zborom župy, mesta a prípadne mestskej časti, mohli spôsobovať takýto chaos. Môžme sa sporiť aj o tom, že či nebolo vhodné, aby občania dostali hlasovacie lístky vopred, aby nehľadali tie správne mená až za plentou, čo spôsobovalo zase zdržanie a tak ďalej a tak ďalej. O tomto všetkom môžme diskutovať a podľa mňa veľmi racionálne a dať aj podnety pre ministerstvo vnútra, aby sa podobné problémy okrem iného aj s neplatnými lístkami neopakovali, ale všade vo svete je trendom voľby spájať a je to dobrý trend, pretože to zvyšuje mieru transparentnosti.
Spomínali ste, že to znížilo počet zúčastnených na komunálnych voľbách, ale ja si skôr myslím, že to je spoločenský trend a dôvera v nás politikov, prečo občania neprišli aj na komunálne voľby, ale zas na druhej strane výrazne to zvýšilo mieru účasti na voľbách do vyšších územných celkov. Čiže pohár nie je v tomto prípade poloprázdny, je poloplný. A ja zase mám veľkú dôveru v našich občanov, že vedia rozlišovať medzi poslancami Európskeho parlamentu, ktorých by mali voliť, a prezidentskými kandidátmi. Čiže tam predpokladám, že miera, to, čo ste označili za chaos, bude výrazne-výrazne nižšia, a preto si myslím, že je dôležité, aby sme tie voľby, voľby spojili.
A ďakujem pekne aj pani poslankyni Pleštinskej za podporu a to, že spomenula našich kolegov a kolegyne v európskych inštitúciách a naprieč celým svetom. Týka sa to okrem iného aj našich zastupiteľských úradov. Naši veľvyslanci a naši kolegovia a kolegyne zo zahraničnej služby nemôžu vycestovať na voľby, pretože niekto tam jednoducho musí zostať, a týchto ľudí ukracujeme vo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán podpredseda. Ja som sa pôvodne prihlásil preto, lebo na moje vystúpenie reagoval s faktickou poznámkou pán poslanec Vetrák a keď ja som reagoval naňho, tak vôbec nedával pozor, vôbec nepočúval, ani po upozornení nepočúval, tak by som mu to rád zopakoval, ale je tu plodná dis... (reakcia z pléna), on si to vypočuje určite, on je taký pozorný, a je tu plodná diskusia, ktorú inicioval pán poslanec Klus, takže chcel by som reagovať aj na niektoré veci, ktoré tu zazneli.
Pán poslanec Saloň hovoril o tom, že jak sa neosvedčilo spojenie komunálnych a župných volieb, a teda mali k sebe bližšie aj ako prezidentské voľby a eurovoľby. Tu by som trošičku vyjadril, vyjadril pochybnosť, aj čo sa týka tej účasti, aj čo sa týka chybovosti. Pokiaľ ide o tú účasť, tak tam viacej asi zohralo rolu ten nešťastný termín, keď to bolo v tom dušičkovom víkende, a teda mnohí ľudia odišli, odišli preč. A čo sa týka tej chybovosti alebo porovnateľnosti, tak v spojených komunálnych a regionálnych voľbách mali k dispozícii poslanci, kandidá... alebo voliči štyri hlasovacie lístky, v Bratislave a v Košiciach dokonca šesť, na niektorých volili, krúžkovali jedného kandidáta, na niektorých viacerých kandidátov, na niektorých mali veľké plachty a mali problém sa v tom zorientovať, čiže tá chybovosť súvisí skôr, skôr s tým.
V prípade spojenia druhého kola prezidentských volieb a volieb do Európskeho parlamentu by dostali voliči dve obálky a teda jeden hlasovací lístok, na ktorom by boli dvaja kandidáti, lebo by to boli, lebo by to bolo druhé kolo prezidentských volieb, a potom sadu hlasovacích lístkov, kde by tak ako v parlamentných voľbách volili, vybrali si jeden a volili jednu politickú stranu, na ktorej by zakrúžkovali maximálne dvoch kandidátov. Čiže ten systém by bol oveľa-oveľa jednoduchší, a teda kľudne by som sa aj stavil, že tá chybovosť by bola oveľa nižšia ako v spojených komunálnych a regionálnych voľbách.
A, ale teda mňa zaujalo, pán poslanec Saloň, že vy to tvrdíte, že sa to neosvedčilo, lebo veď kto spojil komunálne a regionálne voľby? Veď to bola vláda vedená SMER-om v predchádzajúcom volebnom období. Ja som bol vtedy k tomu skeptický a my sme to aj kritizovali, predlžovalo sa kvôli tomu volebné, volebné obdobie regionálnej samosprávy; vy ste to schválili a dnes tvrdíte, že sa to neosvedčilo, a to je veľmi zvláštne.
Pokiaľ ide o to, ak argument je, že nechceli ste spájať druhé kolo prezidentských volieb s voľbami do Európskeho parlamentu, je to, samozrejme, že legitímny pohľad, ale nemuseli ste kvôli tomu odmietnuť celú novelu ústavy, lebo tá novela ústavy riešila aj ďalšiu vec. Tá novela ústavy riešila aj to, aby bolo možné voliť poštou v prezidentských voľbách, teda aby sa predĺžili lehoty, ktoré sú ústavou stanovené. A vy tým, že ste odmietli možnosť spojenia takým spôsobom, že ste odmietli celú novelu ústavy, tak ste zároveň aj zabili možnosť voľby poštou v prezidentských voľbách. Čiže je to vaša zodpovednosť.
Ak slovenskí občania nebudú mať možnosť voliť poštou v prezidentských voľbách, tak je to zodpovednosť tých poslancov a poslankýň, ktoré odmietli novelu ústavy, ktorá nebola schválená na predchádzajúcej schôdzi.
Pán poslanec Klus vo svojom vystúpení povedal, že verí, že raz bude možné voľbu poštou využiť aj v komunálnych, aj v regionálnych voľbách. No možno raz áno, ale tu súhlasím aj s ministerstvom vnútra, napokon aj s kolegom Klusom, že určite v tejto situácii by to bolo predčasné, pretože keď si predstavím situáciu v niektorých samosprávach, kde dochádza k pokusom o manipuláciu alebo falšovanie volieb aj pri tých fyzických voľbách, tak tam to riziko by bolo príliš veľké, tak asi je v poriadku, že voľba poštou sa nerozširuje aj na komunálne a regionálne voľby, aspoň z môjho pohľadu.
Teraz sa prihováram pánovi poslancovi Vetrákovi, ktorý teda verím, že si pozrie moje vystúpenie. On namietal, že ten bod 10, ktorým sa novelizuje zákon o bankách v bode 10 spoločnej správy, nie je prílepok, ale je rozširujúci pozmeňujúci návrh. Tak ja dávam do pozornosti rokovací poriadok, ktorý určite pán poslanec Vetrák veľmi dobre pozná, konkrétne § 94, kde v ods. 2 je definovaný rozširujúci, rozširujúci pozmeňujúci návrh alebo doplňujúci návrh a v ods. 3 je definovaný prílepok. Ten prvý je možný, ak s tým vysloví súhlas navrhovateľ, ten druhý možný nie je. Čiže rozširujúci je: "Pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním." Čiže ak sa rokuje o novele zákona, možno ju rozšíriť teda o iné ustanovenia toho istého novelizovaného zákona.
§ 94 ods. 3 hovorí: "Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona." V tomto prípade sa mení a dopĺňa iný zákon, zákon o bankách, ktorý nesúvisí s tým, čo sa rieši v návrhu zákona, o ktorom rokujeme. Čiže je to zjavne prílepok. Ak by sme prijali tú interpretáciu, že možno meniť a dopĺňať akékoľvek iné zákony, ktoré súvisia nie s návrhom zákona, ale s tým zákonom, ktorý je novelizovaný, tak dôjdeme k úplne absurdným záverom, lebo áno, s voľbami súvisí volebná kampaň a s volebnou kampaňou súvisia transparentné účty a s transparentnými účtami súvisí zákon o bankách. Ale s voľbami do Národnej rady súvisí aj fungovanie Národnej rady, čiže môžeme dať k tomuto pozmeňujúci návrh, ktorým by sa menil zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, lebo to je tiež niečo, čo súvisí s voľbami, alebo zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov budeme novelizovať ďalším článkom, ktorý prilepíme k tejto novele? Lebo to tiež súvisí s voľbami, lebo tí ústavní činitelia mnohí sú volení vo voľbách, ktoré sú upravené v zákone o podmienkach výkonu volebného práva. Alebo zákon o politických stranách, predsa politické strany kandidujú v parlamentných voľbách aj v eurovoľbách, tak zmeníme niečo v zákone o politických stranách, čo absolútne nesúvisí s tým, čo je predmetom návrhu zákona len preto, lebo to súvisí s voľbami? Alebo teda keď sa tu rieši voľba poštou, tak ideme meniť niečo v zákone o poštových službách?
Čiže len opakujem, bod 10 spoločnej správy je podľa môjho názoru prílepok, a teda § 94 ods. 4 hovorí: "Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 alebo odseku 3," odsek 3 sú tie prílepky, "predsedajúci nedá o ňom hlasovať". Čiže upozorňujem pána spravodajcu, aby upozornil predsedajúceho v čase hlasovania, aby nedal o tom hlasovať, lebo nespĺňa podmienky podľa odseku, odseku 3.
A posledná vec, teda dúfam, že pán minister mi odpovie, či už v rozprave, alebo v dôvodovej správe, na ten argument alebo na tú otázku, že čo sa zmenilo od 28. septembra 2022, keď vláda schválila návrh zákona, ktorý predpokladal, že nadobudne účinnosť zákon od 1. marca 2023, pričom v zákone bola tá účinnosť od 1. marca 2023 a nie trebárs od 1. januára 2023 zdôvodňovaná práve tým, že treba mať potrebu obdobia na prípravu a testovanie elektronického informačného systému. A teraz sa tam navrhuje ešte prechodné obdobie, čiže nebude stačiť dva a pol mesiaca, ale budeme potrebovať dvanásť a pol mesiaca na to, aby sme to otestovali. Že čo sa zmenilo za tie dva mesiace, lebo toto schválila vláda nie niekedy na jar, ale 28. septembra 2022, čo je takmer na deň pred dvoma mesiacmi. Dva mesiace a jeden deň.
Ďakujem.