78. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení spoluobčania, dámy a páni, správa o stave republiky je snahou o zhodnotenie najdôležitejších udalostí v republike za posledných dvanásť mesiacov a o reflexiu situácie v spoločnosti.
Pri písaní tejto správy som si uvedomila, že napriek snahe neustále hľadať východiská a udržiavať nádej v spoločnosti, táto správa bude, lebo musí byť, jedna z najvážnejších a zrejme aj najkritickejších. Cieľom nie je priťažiť situácii, naopak, v snahe o čo najpravdivejšiu reflexiu pomôcť posunúť sa ďalej z kritického bodu, do ktorého sme sa ako spoločnosť dostali. Žijeme v dobe, kedy je oslabovaná dôvera verejnosti v štát a v súdržnosť našej spoločnosti. Ak túto situáciu nedokážeme zvrátiť, je dôvod sa obávať o podobu demokracie a ďalší vývoj spoločnosti. Negatívny pohľad na situáciu na Slovensku totiž zdieľa aj masívna časť verejnosti, čo budem postupne dokumentovať viacerými dátami.
Vážené dámy, vážení páni, údaje o životnej úrovni na Slovensku hovoria o nepriaznivých dopadoch rokov kríz. Ľuďom klesli reálne príjmy, príjmové nerovnosti rastú a prehlbuje sa chudoba. Počet ľudí ohrozených chudobou narástol o približne 45-tisíc a celkovo doň spadá už okolo 660-tisíc ľudí. Po prvýkrát narástol podiel chudobných vo všetkých krajoch Slovenska. V riziku chudoby sa u nás ocitá každá tretia domácnosť jednorodičovských rodín a osamelých seniorov a každá tretia domácnosť rodín s tromi a viac deťmi. V riziku chudoby je takmer každé šieste dieťa. Zrejme sa zhodneme, že keď je spoločnosť chudobná, tak je nesúdržná a frustrovaná. Narastá v nej nespokojnosť a zvyšuje sa sociálne napätie, čo napokon môže viesť až k destabilizácii a postupnej radikalizácii spoločnosti.
Dôsledky chudoby a ich odstraňovanie sú pre štát oveľa drahšie ako preventívne opatrenia. Od chvíle, keď obyvatelia začali pociťovať zhoršenie situácie vo svojich peňaženkách, mnohí odborníci upozorňovali, že Slovensko stojí pred sociálne náročným obdobím. Pomoc však na začiatku prichádzala v porovnaní s okolitými krajinami pomerne neskoro a v relatívne nízkych sumách. Ďalšie rozhodnutia vlády situáciu viacerých domácností a rodín zlepšili, ale mnoho ľudí, ktorí v dôsledku zdražovania najviac strádajú, nedostávajú pomoc v dostatočnej miere.
Za všetkými ekonomickými ukazovateľmi sú konkrétni ľudia. Spomeniem napríklad otca z Humenného, ktorý si zarábal ako vodič kamiónu, ale zostal sám so svojimi troma malými deťmi a nedokáže sa popri starostlivosti o deti riadne zamestnať, a tak si nemá z čoho uplatniť zvýšený daňový bonus protiinflačného balíčka. Živí svoju rodinu z necelých 400 eur náhradného výživného a prídavkov na deti. 207 eur z toho zaplatí len za garsónku a energie, ktoré sa zvyšujú. Denne počíta, koľko môže minúť na nákup. Bežné detské ochorenie znamená niekedy aj desiatky eur na lieky, ktoré si nemôže dovoliť.
Alebo príklad bezdetnej dôchodkyne z Prievidze, ktorá celý život pracovala, najskôr ako šička v Zornici alebo neskôr ako upratovačka. Dnes žije sama z minimálneho 350-eurového dôchodku a len bývanie a lieky ju stoja 200 euro. Povedala mi, že pri tomto tempe zdražovania jej vychádza, že sa asi bude musieť odnaúčať jesť. Netýka sa jej ani ohlasovaná valorizácia dôchodkov a ani rodičovský dôchodok, pritom celý život pracovala a vytvárala hodnoty. Toto sú tiež ľudia v štatistikách chudoby a ktorým potrebujeme pomôcť oveľa viac, adresne a opakovane.
Vážení prítomní, pri súbehu kríz, ktorým čelíme, chcem osobitne poukázať na postavenie žien na Slovensku. Ženy sú u nás stále v ekonomicky slabšej pozícii, a tak dopady energetickej krízy a inflácie cítia výraznejšie. Priemerný plat žien je o 275 eur nižší ako muža. S tým súvisí, že priemerná výška starobného dôchodku ženy je takmer o 100 euro nižšia ako u muža dôchodcu. Ženy sú na čele približne 90 % jednorodičovských rodín, ktoré sú najviac postihnuté chudobou.
Ekonomická tieseň tiež zintenzívňuje domáce násilie. Odborníčky upozorňujú, že zaznamenávajú viac život a zdravie ohrozujúcich hlásení. Myslím si preto, že ako spoločnosť musíme pri hľadaní riešení kríz myslieť viac aj na dopady na ženy.
Vážené dámy a páni, vláda Eduarda Hegera dosiahla vo viacerých oblastiach pozitívne výsledky. Boli schválené reformy vysokého školstva, súdnictva, verejného obstarávania, reforma národných parkov, stratégia dlhodobej starostlivosti, prijali sa dva balíky opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. Pozitívny obrat nastal v oblasti vymožiteľnosti práva a boja proti korupcii, čo má tiež svoj ekonomický rozmer. Slovensko pripravilo jeden z najkvalitnejších plánov obnovy a na Úrade vlády bol sformovaný kvalitný tím, ktorý riadi a koordinuje reformy a investície tohto kľúčového európskeho projektu. Všetky tieto zmeny sú krokmi správnym smerom.
V roku 2021 sa načas zlepšila aj udržateľnosť našich financií. V súčasnosti však Rada pre rozpočtovú zodpovednosť opäť zaradila tento ukazovateľ do pásma vysokého rizika. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol štátny rozpočet zostavený realisticky len pre najbližší rok a konsolidačná stratégia chýba už tretí rok za sebou. Vláda doteraz nedeklarovala spôsob, ako sa vyrovná so sankciami dlhovej brzdy, keďže na rok 2022 sa predpokladá hodnota dlhu nad úrovňou piateho pásma dlhovej brzdy. Ani dnes, len pár dní pred hlasovaním o rozpočte, nie je zrejmé ani to, či v dôsledku jeho schválenia neprídeme o financie z plánu obnovy. Rozpočtové provizórium by však bolo prehrou nás všetkých, a preto dúfam, že rozumný kompromis vo vzťahu k vecným a mnohokrát opodstatneným výhradám voči návrhu rozpočtu prinesie pre jeho schválenie potrebnú podporu.
Vážené dámy, vážení páni, zvládnutie energetickej krízy bude jednou z najväčších výziev v budúcom roku. Mnohé potrebné kroky na jej preklenutie sa nám už podarilo uskutočniť. Slovensko veľmi úspešne diverzifikovalo dodávky energií a bezprostredný nedostatok nám počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny nehrozí. Dochádza k výrazným úsporám energií. Prenos vysokých cien z európskych trhov do maloobchodných cien pre našich spotrebiteľov a firmy by však bez kompenzačných opatrení viedol ku kolapsu hospodárstva a sociálneho zmieru. Je dobré, že vláda predstavila schému podpory pre podnikateľov a dokončuje podporu pre domácnosti. Napriek tomu však vieme, že niektoré domácnosti budú aj po týchto kompenzáciách ohrozené existenčnou chudobou. Preto by bolo správne pomôcť týmto skupinám prekonať energetickú krízu prostredníctvom cielenej podpory, ktorú som viackrát ako možné riešenie už navrhovala v podobe príspevku na bývanie. Ten dorovnáva najviac zasiahnutým domácnostiam príjem v prípade, že ich náklady na bývanie prekročia únosnú mieru.
Energetická kríza je ale pre nás zároveň aj príležitosťou, aby sme z dlhodobejšieho hľadiska využívali stále viac obnoviteľné zdroje energie. Posilňuje to našu nezávislosť, sebestačnosť a v neposlednom rade prispeje aj k napĺňaniu klimatických cieľov, ku ktorým sme sa zaviazali. Ako sme sa mohli presvedčiť v horúčavách a nedostatku vody počas tohto leta, je evidentné, že globálne javy ako zmena klímy, úbytok biodiverzity či zhoršovanie životného prostredia sa nás dotýkajú priamo a bezprostredne. Sme generáciou politikov, ktorých kroky budú rozhodujúce pre kvalitu života ďalších generácií na našej planéte. Preto som presvedčená, že problém ochrany klímy by sa mal stať plnohodnotnou témou politických strán.
Vážení prítomní, vážení občania, o nevyhnutnosti zvyšovať kvalitu nášho školstva počúvame roky. Je dôležité, že sa v poslednom období mnohé zmeny urobili alebo aspoň naštartovali, vrátane krokov podpory vzdelávania detí so špeciálnymi potrebami a dlhoočakávanej kurikulárnej reformy. Oceňujem, že vláda od septembra pristúpila k zvyšovaniu platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov. Už menej oceňujem, že k tomu došlo až po masívnych protestoch a hrozbe neotvorenia nového školského roka.
S podobným napätím verejnosť do posledných chvíľ sledovala aj krízu v zdravotníctve. O tom, že pre zlepšenie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti je potrebná personálna stabilizácia, vyššie platové ohodnotenie, lepšie vybavenie či vzdelávanie začínajúcich zdravotníkov, sa vie dlhodobo. Odkladanie riešenia, vyjednávanie na poslednú chvíľu a často menené podmienky urobili z tejto situácie drámu. Pacientom napokon muselo odľahnúť, že plánované operácie sa nemusia posúvať a k odchodu vyše 2 100 lekárov z nemocníc napokon nedôjde. Pachuť však zostala.
Nemám ambíciu, lebo to nie je ani možné, vyznať sa v tom, čo sa počas vyjednávaní dialo a kde sa stali chyby. Stretla som sa s viacerými lekármi, ktorí výpovede podali, a podľa ich veľmi podrobných vysvetlení nemám dôvod pochybovať o čestnosti ich návrhov, ktoré presahovali ich osobné záujmy. Všade, aj medzi lekármi, nájdeme ľudí, ktorí ľudsky alebo odborne zlyhávajú. Avšak nedovoľme, aby sme teraz paušálne lekárov posudzovali alebo dokonca odsudzovali podľa možných zlyhaní jednotlivcov. Nesmieme živiť v spoločnosti novú vlnu nenávisti voči ľuďom, z ktorých drvivá väčšina odvádzala roky kvalitnú službu pacientom.
Vážení prítomní, aj v aktuálnej dobe sa ukazuje zásadný prínos nášho členstva v Európskej únii. Vďaka plánu obnovy a ďalším programom a financiám Európskej únie sme neostali pri zvládaní ekonomických ťažkostí sami; máme európsku podporu, know-how, ale aj finančné prostriedky, ktoré nám v tom pomôžu. O to dôležitejšie je, aby sme ich vedeli využiť včas a správne.
Z hľadiska bezpečnosti žijeme časy, ktoré sú najrizikovejšie v novodobej histórii Slovenska. Na susednej Ukrajine rozpútal ruský režim vojnu, spochybnil všetky princípy európskej bezpečnosti a stal sa najväčšou hrozbou mieru v Európe. Chcem oceniť, že v tejto situácii sa väčšina vládnych činiteľov, zvolených zástupcov v parlamente aj verejnosti postavila na správnu stranu: na stranu slovenských záujmov, odsúdenia agresie, rešpektu k štátnej suverenite a pomoci utekajúcim pred vojnou. Náš záujem je pritom jediný a je ním čo najskoršie obnovenie mieru. Mier však musí byť spravodlivý a vydrží iba vtedy, ak bude rešpektované právo štátov na ich suverenitu, územnú celistvosť a tiež ich právo vybrať si vlastné smerovanie.
Zároveň sa práve v týchto mesiacoch potvrdzuje, že prínos nášho členstva v Severoatlantickej aliancii nikdy nebol jasnejší ako dnes. Vidia to aj Fínsko a Švédsko, ktoré sa vzdali svojej dlhodobej neutrality a požiadali o členstvo v NATO. Slovensko dostalo od našich spojencov v Severoatlantickej aliancii na zlepšenie našich obranných spôsobilostí presne takú podporu a pomoc, akú sme potrebovali a o akú sme žiadali. Je veľmi dôležité, že dobiehame aj zameškané investície do našej obrany. Som rada, že naše ozbrojené sily v tejto neľahkej bezpečnostnej situácii požívajú naďalej vysokú mieru dôveryhodnosti a môžu pracovať pod spoľahlivým vojenským velením a politickým vedením rezortu obrany.
Rovnako by som chcela oceniť aj prácu príslušníkov iných ozbrojených zložiek. Ich služba je v tejto dobe nenahraditeľná. Utečenecká vlna, ktorej momentálne čelí Európa, sa tentokrát dotkla aj Slovenska. Nie však v podobe zvýšeného počtu migrantov, ktorí majú záujem sa usadiť na Slovensku, ale cez našu krajinu prechádzajú, čo spôsobilo zavedenie kontrol na hraniciach s Českou republikou a Rakúskom. Je správne, že riešenie sa už hľadá na európskej úrovni a má spočívať najmä v ochrane vonkajšej schengenskej hranice, k čomu prispievajú aj naši policajti na srbsko-maďarskej hranici. Posledné rokovania na úrovni Európskej únie priniesli konkrétnu dohodu o príprave akčného plánu. A dúfam, že tá prinesie aj riešenia.
Naša krajina je už dlhodobo terčom hybridnej vojny. Takto to konštatujú naše informačné služby. Je to vojna, ktorá sa voči nám vedie bez výstrelov. Jej hlavnými zbraňami sa stali dezinformácie, plynový kohútik, spravodajské služby či rôzne diverzné činnosti. Na mieru šité zbrane, ktoré zaberajú práve na miestach, v ktorých je naša spoločnosť najzraniteľnejšia. Cieľom tejto hybridnej vojny je oslabiť naše inštitúcie, podkopať dôveru v demokraciu, vytrhnúť Slovensko z politického Západu a získať ho znovu pod ruskú sféru vplyvu. Mnohí ešte stále veria, že dezinformácie a konšpirácie sú len produktom modernej doby a fenoménom sociálnych sietí a internetu. Žiaľ, nie je to tak, masívna časť z nich je súčasťou cielenej propagandy.
V schopnosti odlíšiť fakty od lží patríme medzi najhoršie spomedzi všetkých štátov v našom regióne. Teší ma pritom aspoň to, že zo strany niektorých rezortov už došlo k imunitnej odpovedi, a to najmä v podobe expertov ministerstva obrany, zahraničných vecí, vnútra alebo Policajného zboru. Ani to však nebude dostatočné, ak si existenciu týchto hrozieb nepriznáme naprieč celou spoločnosťou a všetci nezareagujeme adekvátne.
Vážení ústavní činitelia, vážení občania, atmosféra, v ktorej žijeme, praje šíreniu neznášanlivosti. Terčom zastrašovania a nenávistných útokov, podporovaných, žiaľ, aj z politického prostredia, sa stávajú tiež sudcovia, prokurátori alebo vyšetrovatelia. Ak sudca za svoje riadne zdôvodnené rozhodnutie čelí vyhrážkam a musí požiadať o policajnú ochranu, bola ďaleko prekročená legitímna miera kritiky. Akýkoľvek tlak vyvíjaný na ľudí v orgánoch vymožiteľnosti práva je neprípustný. Rovnako sú neprípustné verbálne útoky a vyhrážky novinárom, ktorých práca je pre fungovanie demokracie nenahraditeľná. Hoci sa nám politikom a političkám môžu výstupy novinárov niekedy prijímať ťažko, význam novinárskej práce presahuje naše záujmy či komfort.
V súčasnosti je ešte zjavnejšie, že aj slová sú zbraň, ubližujú a zraňujú. Napriek tomu mnohí bezohľadne zapĺňajú priestor nenávisťou, ktorá mobilizuje k nenávisti ďalších. Nijako pritom nespochybňujem pocity hnevu alebo frustrácie, ktoré môže veľa občanov cítiť, napokon o tom je aj veľká časť tejto správy. Za neprípustné však považujem šírenie nenávisti, dehumanizáciu a ponižovanie názorového oponenta. Šírením nenávisti podľa psychológov vytvárame predpolie trestného činu, teda predpoklad na zhmotnenie v podobe fyzického útoku. Nenávisť nie je teda bez následkov. Pred pár týždňami len niekoľko metrov odtiaľto stála životy dvoch nevinných mladých ľudí. Zastavme ju, prosím, kým nebude stáť ďalšie.
V oblasti spravodlivosti je preto nevyhnutné opustiť dlhodobé podceňovanie verbálnych útokov. Nemôžeme na ne nazerať optikou spred niekoľkých rokov, keď bolo verejné šírenie informácií doménou regulovanej tlače a vysielateľov. Sociálne médiá úplne zmenili situáciu. Ak chceme ochrániť spoločnosť, nastal čas, aby všetky príslušné inštitúcie zamerali svoje úsilie na rozumné používanie už existujúcich pravidiel. Ak demokraciu nebudeme chrániť, môže sa nám stať, že budeme poslednou generáciou, ktorá ju zažije.
Vážené dámy a páni, súčasná situácia si ešte naliehavejšie ako inokedy vyžaduje odborne pripravenú legislatívu. Legislatívny proces má zákonom presne určené pravidlá, ktoré nie sú samoúčelné, ale sledujú dôležité ciele, napríklad čo najvyššiu kvalitu prijímaných noriem. V legislatívnom procese sme však svedkami, že vláda predkladá zákony na skrátené legislatívne konanie aj vtedy, keď na to neexistujú dôvody a keď môžu mať zásadný dopad na verejné financie a hospodárenie samospráv. Vládne návrhy zákonov sú často zásadným spôsobom menené tesne pred ich schválením, či dokonca vo forme prílepkov k nesúvisiacim predpisom. Celkovo bolo od marca 2020 do začiatku tejto schôdze schválených 103 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Pre porovnanie, v predchádzajúcom volebnom období bolo takto schválených 28 zákonov. Samozrejme, veľká časť zákonov v skrátenom legislatívnom konaní bola odôvodnená krízami, avšak zďaleka nie všetky a tento inštitút bol nadužívaný. Preto budem s ešte väčšou pozornosťou strážiť kvalitu a zákonnosť legislatívneho procesu. A zároveň vás chcem z tohto miesta požiadať, aby ste dbali na dodržiavanie vlastných procesných pravidiel.
Vážené dámy, vážení páni, v tomto roku sa dostalo pred súdy viacero prípadov, ktoré svedčia o tom, že v minulosti pri správe vecí verejných nemalé množstvo vysoko postavených verejných činiteľov zneužívalo svoju funkciu a dopúšťali sa závažných trestných činov. Išlo nielen o štátnych úradníkov na ministerstvách alebo na finančnej správe, policajných funkcionárov, sudcov, ale dokonca aj dlhoročného špeciálneho prokurátora. Treba zdôrazniť, že už nehovoríme len o podozreniach, ale vo viacerých prípadoch o právoplatných rozsudkoch súdov.
Schopnosť priniesť spravodlivé rozhodnutia v týchto kauzách je súčasťou úsilia o charakter štátu. Ak sa ako spoločnosť s týmito javmi nedokážeme vyrovnať, a to výlučne zákonným spôsobom, nebudeme žiť v právnom štáte a verejnosť nebude mať možnosť dôverovať jeho inštitúciám.
K budovaniu dôvery neprispieva ani stále prebiehajúca polemika ohľadom spôsobu používania § 363 Trestného poriadku. Už len samotná skutočnosť, že pri tak vážnom nástroji, voči ktorému neexistuje opravný prostriedok, nie je zhoda o jeho interpretácii a o možnostiach použitia, spôsobuje neprípustnú nepredvídateľnosť a odôvodňuje potrebu zaoberať sa zodpovedajúcou úpravou Trestného poriadku. Zároveň zdôrazňujem, že všetky orgány činné v trestnom konaní musia dbať na to, aby nedochádzalo k pochybeniam, ktoré spravidla znamenajú zásah do ľudských práv. Každé jedno, aj individuálne zlyhanie môže byť – a vidíme, že aj je – využité na spochybňovanie všetkých prebiehajúcich vyšetrovaní a na spochybňovanie už právoplatných rozhodnutí súdov. Očividné je to najmä na tlačových konferenciách predstaviteľov jednej politickej strany, ktorí vystupujú súčasne v pozíciách advokátov, svedkov či obvinených a svoje vlastné obavy prezentujú verejnosti ako ohrozenie demokracie.
Reformy, ktoré boli naštartované aj v oblasti organizácie súdnej moci, je potrebné dotiahnuť do konca. Oceňujem na tomto mieste sfunkčnenie disciplinárnej agendy Najvyššieho správneho súdu, ktorý nielen touto agendou ukazuje svoju dôležitosť.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení občania, stojím tu pred vami na mieste, ktoré by malo byť jadrom našej demokracie. Odohralo sa tu mnoho zápasov o jej podobu a napriek mnohým chybám či dokonca pokusom o jej oklieštenie sa predsa len naša parlamentná demokracia vyvíjala postupne k ustáleným pravidlám. Žiaľ, najmä v tomto roku je výsledkom domácej politiky nebývalý zmätok. Verejnosť dokonca stráca prehľad aj v tom, kto naozaj vládne a kto je v opozícii. Koaliční poslanci a politici boli často sami sebe väčšími protivníkmi, ako im bola opozícia, a vzájomné útoky vyústili až do odchodu koaličného partnera. Menšinové vládnutie sprevádza oslabovanie funkčnosti parlamentu cez neotváranie a odsúvanie schôdzí až po nejasný spôsob podpory vlády. Aj v dobrých časoch by tento spôsob vládnutia krajinu neuveriteľne vyčerpával. My však v dobrých časoch ani omylom nie sme.
Na dnešnej politickej kríze máme ako politici každý svoj podiel viny, ale všetci spolu vytvárame pre verejnosť obraz, akoby sme trpeli zahľadenosťou do seba samých a slepotou voči pocitom ľudí. Dôsledkom je nielen to, že vláda má podľa prieskumov verejnej mienky veľmi nízku dôveryhodnosť. Dôsledkom je, že sa vytráca autorita štátu, ako aj autorita demokracie. K tomuto významne prispieva tiež časť opozície, ktorá čoraz tvrdšie útočí nielen proti svojim oponentom, ale aj proti demokracii samotnej.
Žiaľ, rôzne sociologické dáta potvrdzujú, že miera nespokojnosti ľudí dosahuje rekordy. Až 84 % občanov si myslí, že naša spoločnosť nejde dobrým smerom. Tento parameter je na Slovensku skúmaný od roku 1998 a za celú dobu 24 rokov nikdy nedosiahol takto kritickú hodnotu. Až 82 % občanov považuje za veľký problém pribúdanie napätia a agresivity v spoločnosti a zároveň 78 % ľudí nie je spokojných s fungovaním demokracie v našej krajine. Nejde pritom iba o sociologické dáta. Hnev a nespokojnosť spoločnosti sú takmer hmatateľné.
Cieľom politiky nemá byť odstránenie protivníka. Slovenská politická realita akoby sa redukovala iba na to. Politika má byť pritom nástrojom vykonávania služby, nástrojom na spravovanie vecí verejných v prospech ľudí.
Vzhľadom na rozsah reálnych právomocí a skutočnej politickej moci máme najväčšie očakávania spojené s vládou. Vláda má objektívne kvôli krízam ťažkú situáciu. Za nebezpečné však považujem, že mnohé z nich manažuje spôsobom, ktorý do posledných okamihov robí z krízy drámu. Nie sme futbaloví fanúšikovia, aby sme si vyberali, komu fandíme viac či dôverujeme. Sme občania, ktorí potrebujú vedieť, na čo sa majú pripraviť. V tejto situácii musí byť každému súdnemu človeku jasná jedna vec. Takto to ďalej na Slovensku ísť nemôže bez toho, aby boli zničené zvyšky dôvery verejnosti a súdržnosti našej spoločnosti. Ak to vládna koalícia nedokáže zvrátiť, potom nám hrozí, že politická kríza prerastie do vážnej krízy demokracie. V takom prípade bude lepšie umožniť občanom nanovo si vybrať svojich volených zástupcov.
Vážené dámy, vážení páni, na záver napriek mnohým negatívnym konštatovaniam verím, že všetky tieto ťažké výzvy, problémy a konflikty máme schopnosť vyriešiť a dať Slovensku novú perspektívu. Z množstva stretnutí v rôznych kútoch našej krajiny viem, že tu žijú mimoriadne šikovní ľudia, predstavitelia samospráv, podnikatelia, angažovaní odborníci. Napriek neľahkým podmienkam robia Slovensko silným. Máme zdravý a vitálny občiansky sektor, ktorý často supluje štát. Máme špičkových umelcov, ktorí nás svojím talentom povznášajú a pomáhajú preniesť sa v ťažkých chvíľach ďalej. Stretávam inovátorov, vynikajúcich vedcov, ktorí v rôznych kútoch Slovenska pracujú na riešeniach, ktoré budia rešpekt vo svete. Máme menšiny, ktoré potrebujú počuť a na vlastnej koži zažiť utvrdenie, že sú rovnocennou súčasťou našej spoločnosti, že sú rešpektovaní vo svojich právach, ktoré sme im doposiaľ nepriznali, že nám záleží na tom, aby naši občania patriaci k národnostným menšinám mali dostatočné možnosti na napredovanie a rozvoj svojich jazykov či kultúry.
Vážení občania, potrebujeme sa pozerať dopredu, vnímať rôznosť našich postojov ako niečo, čo nás nielen odlišuje a zaťažuje, ale ako privilégium demokracie. Tohto privilégia sa dostalo len málo štátom v dejinách a len niekoľkým šťastnejším generáciám, ktoré po stáročia tento krásny kus zeme volali svojím domovom. Akoby sme sa však ocitli na mŕtvom bode, kde čakáme, až toto zlé obdobie nejako prejde. Ale ono neprejde bez nášho úsilia, bez dôvery, že na to máme, bez snahy pochopiť, počúvať a budovať mosty.
Spojme sily napriek rôznym názorom a pri plnom uvedomovaní si ťaživej reality. Nevzdávajme dôveru, že slušný a poctivý život prežitý pre svojich blízkych, pre komunitu, pre spoločnosť a pre Slovensko má zmysel.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pozmeňujúci návrh. (Reakcie z pléna.) No, k návrhu programu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
K doplneniu programu, tak?

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Áno.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Áno. Najprv sa, ale hlasuje o programe. Či? (Reakcia predsedu parlamentu.) Nie? Okej. Tak nech sa páči, pán poslanec, poprosím o nastavenie času. Nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
A poprosil by som plný čas. A navrhujem vypustiť z návrhu programu schôdze bod 83, návrh poslancov Filipa Kuffu, Štefana Kuffu a Tomáša Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 o obecnom zriadení.
A odôvodnenie: Predmetný návrh zákona je podľa môjho názoru podaný v rozpore s § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, a to z dôvodu, že ide o návrh zákona v tej istej veci, ako bol neschválený návrh poslanca Martina Fecka, o ktorom Národná rada rozhodla 22. júna 2022 v treťom čítaní, keď neschválila tento návrh zákona ako celok a neuplynulo odvtedy šesť mesiacov.
Obsahom oboch návrhov zákona je návrh zmeniť, je návrh zmeniť podmienky, za ktorých sa môže obec rozčleniť, a navrhujem, aby sa k tomu vyjadril ústavnoprávny výbor.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o Ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov.
Cieľom zmien a doplnení zákona č. 321 o Ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je umožniť použitie Ozbrojených síl Slovenskej republiky na účely ochrany vymedzených kategórií vojenských objektov a priestorov, ako aj vojenských konvojov a vojenských transportov pred činnosťou bezpilotného lietadla, ktorá je z bezpečnostného hľadiska nežiaduca.
V záujme zabezpečenia efektívnej ochrany a vymáhania navrhovaného zákazu činnosti bezpilotných lietadiel vo vzdušnom priestore nad vojenskými objektmi a priestormi, vojenskými konvojmi a vojenskými transportmi sa následne profesionálnemu vojakovi poskytuje oprávnenie prerušiť činnosť bezpilotného lietadla za použitia technického prostriedku určeného na tento účel alebo vojenské zbrane.
Dôvod realizácie uvedených legislatívnych úprav je zrejmý; od začiatku vojenskej invázie Ruskej federácie na Ukrajinu bol zaznamenaný nárast počtu nepovolených preletov bezpilotných lietadiel cez vzdušný priestor nad vojenskými objektmi, jednak tiež nedostatok právnych nástrojov, prostredníctvom ktorých by bolo možné čeliť novým bezpečnostným hrozbám.
V nadväznosti na tieto legislatívne zmeny sa upravuje tiež zákon o Vojenskej polícii, aby boli rovnaké oprávnenia ako pre príslušníkov ozbrojených síl, tak aj pre Vojenskú políciu.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážený pán predsedajúci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o Ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 1208a). Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor návrhu zákona podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1800 z 8. novembra 2022 pridelila vládny návrh zákona (tlač 1208) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre obranu a bezpečnosť odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v časti III spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona (tlač 1208) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Marcela Mihalika vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.
Spoločná správa výborov Národnej rady (tlač 1208a) bola schválená uznesením výboru pre obranu a bezpečnosť č. 213 na svojej 91. schôdzi.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte rozpravu.

Termín hlasovania 17.00 h.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v druhom čítaní predkladám na prerokovanie vládny návrh zákona o Vojenskom spravodajstve.
Návrh zákona bol spracovaný s prihliadnutím na skutočnosť, že viaceré ustanovenia dnes platného zákona o Vojenskom spravodajstve sa po 28 rokoch ich účinnosti stali nevyhovujúcimi vzhľadom na úlohy, ktoré má Vojenské spravodajstvo plniť v súčasnom bezpečnostnom prostredí. Prijatie úplne novej právnej úpravy postavenia, úloh a vlastnej činnosti Vojenského spravodajstva odôvodňuje predovšetkým stav a vývoj medzinárodnej bezpečnostnej situácie, a to obzvlášť v súvislosti s rastúcim nebezpečenstvom teroristických útokov.
Návrh zákona tiež reflektuje skutočnosť, že Slovenská republika sa začlenením do Severoatlantickej aliancie stala súčasťou geostrategického priestoru s pre ňu úplne novými bezpečnostnými rizikami vojenského a nevojenského charakteru, ako sú napríklad kybernetické, hybridné hrozby a útoky a tak ďalej. Pripomínam, že naozaj my sme nemenili zákon o Vojenskom spravodajstve ani vtedy, keď sme sa stali členskou krajinou NATO, a to už teda bolo pred naozaj sedemnástimi rokmi, ak dobre počítam, alebo osemnástimi.
Medzi hlavné ciele návrhu zákona preto patrí precizovať a doplniť úlohy Vojenského spravodajstva s ohľadom na požiadavky súčasného bezpečnostného prostredia, zefektívniť ofenzívne pôsobenie Vojenského spravodajstva voči asymetrickým hrozbám a posilniť kontrolu Vojenského spravodajstva mechanizmami vnútornej i vonkajšej kontroly, vďaka čomu sa vytvoria podmienky pre začlenenie Vojenského spravodajstva do komunity ostatných moderných spravodajských služieb.
Pri spracovaní návrhu zákona boli zohľadnené dnes už existujúce a Vojenským spravodajstvom využívané právne inštitúty, ktoré boli ďalej precizované s prihliadnutím na poznatky aplikačnej praxe a podmienky panujúce v súčasnom bezpečnostnom prostredí.
Návrh zákona má mať, bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pričom všetky výdavky na rozpočet sú kryté pridelenými rozpočtovými limitmi ministerstva obrany. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, prítomní, dovoľte, aby som sa ako spravodajca, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Vojenskom spravodajstve (tlač 1207a). Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1801 z 8. novembra 2022 pridelila vládny návrh zákona o Vojenskom spravodajstve na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre obranu a bezpečnosť odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o návrhu nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom III spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 7 zo spoločnej správy spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o Vojenskom spravodajstve vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť č. 212 na svojej 91. schôdzi.
Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vďaka, pán predsedajúci.
Pán minister, ja len krátko. Viacero mojich obáv som už vyjadril v prvom čítaní a keďže vo výboroch sa na tých veciach, ku ktorým som mal výhrady, nezmenilo nič, tak ich zopakujem aj v tomto druhom čítaní.
Niet žiadnych pochýb, že táto krajina potrebuje nový zákon o Vojenskom spravodajstve. To, čo predniesol pán minister, platí do bodky, ten zákon je starší ako naše členstvo v NATO a v EÚ a bol menený rôznymi spôsobmi, ale súhlasím, že niektoré veci, ako napríklad vznik kybernetických či hybridných hrozieb, tak jednoducho potrebovali úplne nové spracovanie. Takže nemám námietky proti existencii tohto zákona. Myslím si, že bolo načase, dokonca by som povedal, že niekoľko rokov zrejme po lehote.
Podotýkam však, že proces, akým sme sa k nemu dopracovali, je, nepoviem že neštandardný, ale poviem to takto že nesystémový. Za normálnych okolností a nakoniec bolo to aj vo vienku tejto vlády a v programovom vyhlásení tejto vlády, by sa za normálnych okolností najskôr urobilo niečo ako bezpečnostný audit toho, ako fungujú systémy, ktoré riadia bezpečnosť a fungovanie tohto štátu v čase kríz. A neodmysliteľnou súčasťou tohto štátu bude, samozrejme, aj Vojenské spravodajstvo v gescii ministra obrany. Podotýkam, že takáto reforma alebo revízia tej koncepcie bezpečnostného systému je priamo aj v programovom vyhlásení vlády.
A opäť za normálnych okolností by prebehlo najskôr zamyslenie sa nad tým, čo s týmto manažovaním štátu v čase kríz funguje, čo nefunguje, a následne by prišli po tejto, po tomto bezpečnostnom audite a koncepcii by prišli na stôl dielčie a rovnako dôležité zákony ako zákon o Vojenskom spravodajstve, zákon o SIS-ke, ktorá predpokladám, že v nejakom štádiu príde, a potom predpokladám, že aj ak to bude treba riešiť zákonom, napríklad aj zákon to bude riešiť, nové úlohy bezpečnostnej rady. To sa neudialo. A teraz nie je na mne špekulovať prečo, či sa k tomu chce vyjadriť pán minister, to je na ňom, podotýkam, že sa to neudialo. Neudialo sa to napriek tomu, že sme ako krajina zažili za posledné dva roky koľko kríz, pán minister? Budeš to vedieť lepšie ako ja. Začali ste covidom, následne, samozrejme, vojna na Ukrajine, v niečom môže predstavovať aj táto kríza s cenami energií v prípade, že skutočne dôjde k predraženiu dodávok, takisto bezpečnostnú krízu.
Máme tu asi že historicky najväčší počet veľmi čerstvých a veľmi informatívnych ponaučení z toho, ako sa v čase kríz správať a nesprávať. Ak bol nejaký čas, kedy sme mali fakt že najlepšie možné dáta na prepracovanie bezpečnostného systému štátu k dispozícii, tak ten čas je práve teraz. Preto ma mrzí opäť, nieže tu tento zákon máme, on sem patrí a som rád, že zákon o Vojenskom spravodajstve novelizujeme a že na to ideme tak, ako ideme. Za normálnych okolností by ten štát zadefinoval, ako má tento štát fungovať v čase kríz, a pritom by zobral do ponaučenia alebo zobral by do úvahy tie ponaučenia, ktoré máme z tých posledných dvoch kríz, ktoré sme za posledné tri roky zažili, a až potom mal prísť tento zákon do pretrasu.
To nie je výčitka voči jednému konkrétnemu ustanoveniu tohto zákona, možno len to, že mu chýba prísnejšie a jasnejšie zadefinovanie, aký je presne vzťah s SIS, aký je presne vzťah s bezpečnostnou radou, ako by sa tento vzťah menil v prípade, že nie sme v čase normálneho fungovania, ale sme v núdzovom stave, v čase vojny a tak ďalej. To sú veci, ktoré by sa asi boli bývali odrazili v tomto návrhu zákona, ak by sa najskôr bolo bývalo prešlo revíziou bezpečnostného systému, koncepcie bezpečnostného systému. Mňa len mrzí, že tak neprišlo, preto si neviem predstaviť podporiť tento zákon za seba. Opäť, nie je to námietka voči práci Vojenského spravodajstva ani tým nechcem povedať, že zákon o Vojenskom spravodajstve by sa nemal novelizovať, len sa nemal novelizovať takýmto spôsobom, bez toho, aby doňho bolo zapracované výsledky auditu, aby bola najskôr bývala vypracovaná nová koncepcia bezpečnostného systému.
Ďakujem za slovo a za váš čas, pán predseda.

Ďakujem veľmi pekne.
V prvom rade musím povedať, že zákon o Vojenskom spravodajstve podporíme. A ako som počúval môjho predrečníka, tak takisto voči nemu nemá výhrady, ale má výhrady k nejakému systému, ako sa k nemu malo nejakým spôsobom dopracovať, ale osobne si myslím, že pán minister obrany nie je ten správny adresát, na ktorého by sa mal v tejto veci obracať. Pán minister obrany zastrešuje Vojenské spravodajstvo, a teda aj v tomto urobil svoju prácu a myslím si, že ten zákon je dobrý.
Ten adresát, ktorý je zodpovedný za vypracovanie nového konceptu bezpečnostného systému alebo jeho aktualizácie, je pán kolega minister vnútra. Tejto téme som sa venoval dlhšie a to bol aj jeden z dôvodov, prečo som ministra vnútra kritizoval, pretože nie je schopný v rámci jeho sekcie krízového riadenia, vôbec v rámci jeho ministerstva sa dopracovať k nejakému výsledku, čo sa týka konceptu bezpečnostného systému. Bol už spracovaný zhruba pred rokom jeden návrh, ktorý sa nejakým spôsobom nepozdával, je to zhruba pol roka, čo som mal rokovanie s jeho poradcom, ktorý mi prezentoval druhý návrh konceptu bezpečnostného systému, ktorý mi bol prezentovaný, akože toto je ten finálny návrh, ktorý pôjde, ale ani ten sa nejakým spôsobom neukázal a jednoducho nebol schválený.
Čiže toto je, myslím si, že tá kritika je trošku neadresná vo vašom prípade, tá kritika patrí ministrovi vnútra. Čiže tento zákon podľa mňa celkom dobre vystihuje situáciu a sám ste potvrdil, že voči nemu nemáte výhrady. Proces je, samozrejme, druhá vec, ale ešte raz, ale budete mať možnosť sa v rámci týchto výhrad vyjadriť aj pri hlasovaní o ministrovi vnútra.
Ďakujem.

Tak (zasmiatie sa rečníka), tak sa usmievam. Pán minister, tak ja teda podporím ten zákon ako v prvom čítaní, tak aj v druhom čítaní a bez akejkoľvek výčitky, čo znie celkom paradoxne.
Pán kolega Valášek, spomínali ste Slovenskú informačnú službu. Áno, je pravda, možno je to na škodu veci, že to nešlo súbežne, ja som sa aj pýtal riaditeľa Slovenskej informačnej služby na ich zákon. Len Vojenské spravodajstvo má jednu obrovskú výhodu, že je zaradené pod rezortom ministerstva obrany a má svojho nositeľa témy ministra obrany. Čiže je to oveľa jednoduchšie takto tento prísť do parlamentu odprezentovať, kdežto Slovenská informačná služba by si najprv musela nájsť nositeľa, že kto by ten zákon vôbec, možno by ho mohol predložiť kľudne aj minister obrany, respektíve podpredseda vlády pre legislatívu, ale pokiaľ moje informácie sú správne a možno mi to dá za pravdu aj pán minister obrany, tak viem, že aj Slovenská informačná služba vzájomne konzultovali aj tento nový zákon, návrh zákona o Vojenskom spravodajstve.