78. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Ja som sa pôvodne prihlásil preto, lebo na moje vystúpenie reagoval s faktickou poznámkou pán poslanec Vetrák a keď ja som reagoval naňho, tak vôbec nedával pozor, vôbec nepočúval, ani po upozornení nepočúval, tak by som mu to rád zopakoval, ale je tu plodná dis... (reakcia z pléna), on si to vypočuje určite, on je taký pozorný, a je tu plodná diskusia, ktorú inicioval pán poslanec Klus, takže chcel by som reagovať aj na niektoré veci, ktoré tu zazneli.
Pán poslanec Saloň hovoril o tom, že jak sa neosvedčilo spojenie komunálnych a župných volieb, a teda mali k sebe bližšie aj ako prezidentské voľby a eurovoľby. Tu by som trošičku vyjadril, vyjadril pochybnosť, aj čo sa týka tej účasti, aj čo sa týka chybovosti. Pokiaľ ide o tú účasť, tak tam viacej asi zohralo rolu ten nešťastný termín, keď to bolo v tom dušičkovom víkende, a teda mnohí ľudia odišli, odišli preč. A čo sa týka tej chybovosti alebo porovnateľnosti, tak v spojených komunálnych a regionálnych voľbách mali k dispozícii poslanci, kandidá... alebo voliči štyri hlasovacie lístky, v Bratislave a v Košiciach dokonca šesť, na niektorých volili, krúžkovali jedného kandidáta, na niektorých viacerých kandidátov, na niektorých mali veľké plachty a mali problém sa v tom zorientovať, čiže tá chybovosť súvisí skôr, skôr s tým.
V prípade spojenia druhého kola prezidentských volieb a volieb do Európskeho parlamentu by dostali voliči dve obálky a teda jeden hlasovací lístok, na ktorom by boli dvaja kandidáti, lebo by to boli, lebo by to bolo druhé kolo prezidentských volieb, a potom sadu hlasovacích lístkov, kde by tak ako v parlamentných voľbách volili, vybrali si jeden a volili jednu politickú stranu, na ktorej by zakrúžkovali maximálne dvoch kandidátov. Čiže ten systém by bol oveľa-oveľa jednoduchší, a teda kľudne by som sa aj stavil, že tá chybovosť by bola oveľa nižšia ako v spojených komunálnych a regionálnych voľbách.
A, ale teda mňa zaujalo, pán poslanec Saloň, že vy to tvrdíte, že sa to neosvedčilo, lebo veď kto spojil komunálne a regionálne voľby? Veď to bola vláda vedená SMER-om v predchádzajúcom volebnom období. Ja som bol vtedy k tomu skeptický a my sme to aj kritizovali, predlžovalo sa kvôli tomu volebné, volebné obdobie regionálnej samosprávy; vy ste to schválili a dnes tvrdíte, že sa to neosvedčilo, a to je veľmi zvláštne.
Pokiaľ ide o to, ak argument je, že nechceli ste spájať druhé kolo prezidentských volieb s voľbami do Európskeho parlamentu, je to, samozrejme, že legitímny pohľad, ale nemuseli ste kvôli tomu odmietnuť celú novelu ústavy, lebo tá novela ústavy riešila aj ďalšiu vec. Tá novela ústavy riešila aj to, aby bolo možné voliť poštou v prezidentských voľbách, teda aby sa predĺžili lehoty, ktoré sú ústavou stanovené. A vy tým, že ste odmietli možnosť spojenia takým spôsobom, že ste odmietli celú novelu ústavy, tak ste zároveň aj zabili možnosť voľby poštou v prezidentských voľbách. Čiže je to vaša zodpovednosť.
Ak slovenskí občania nebudú mať možnosť voliť poštou v prezidentských voľbách, tak je to zodpovednosť tých poslancov a poslankýň, ktoré odmietli novelu ústavy, ktorá nebola schválená na predchádzajúcej schôdzi.
Pán poslanec Klus vo svojom vystúpení povedal, že verí, že raz bude možné voľbu poštou využiť aj v komunálnych, aj v regionálnych voľbách. No možno raz áno, ale tu súhlasím aj s ministerstvom vnútra, napokon aj s kolegom Klusom, že určite v tejto situácii by to bolo predčasné, pretože keď si predstavím situáciu v niektorých samosprávach, kde dochádza k pokusom o manipuláciu alebo falšovanie volieb aj pri tých fyzických voľbách, tak tam to riziko by bolo príliš veľké, tak asi je v poriadku, že voľba poštou sa nerozširuje aj na komunálne a regionálne voľby, aspoň z môjho pohľadu.
Teraz sa prihováram pánovi poslancovi Vetrákovi, ktorý teda verím, že si pozrie moje vystúpenie. On namietal, že ten bod 10, ktorým sa novelizuje zákon o bankách v bode 10 spoločnej správy, nie je prílepok, ale je rozširujúci pozmeňujúci návrh. Tak ja dávam do pozornosti rokovací poriadok, ktorý určite pán poslanec Vetrák veľmi dobre pozná, konkrétne § 94, kde v ods. 2 je definovaný rozširujúci, rozširujúci pozmeňujúci návrh alebo doplňujúci návrh a v ods. 3 je definovaný prílepok. Ten prvý je možný, ak s tým vysloví súhlas navrhovateľ, ten druhý možný nie je. Čiže rozširujúci je: "Pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním." Čiže ak sa rokuje o novele zákona, možno ju rozšíriť teda o iné ustanovenia toho istého novelizovaného zákona.
§ 94 ods. 3 hovorí: "Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona." V tomto prípade sa mení a dopĺňa iný zákon, zákon o bankách, ktorý nesúvisí s tým, čo sa rieši v návrhu zákona, o ktorom rokujeme. Čiže je to zjavne prílepok. Ak by sme prijali tú interpretáciu, že možno meniť a dopĺňať akékoľvek iné zákony, ktoré súvisia nie s návrhom zákona, ale s tým zákonom, ktorý je novelizovaný, tak dôjdeme k úplne absurdným záverom, lebo áno, s voľbami súvisí volebná kampaň a s volebnou kampaňou súvisia transparentné účty a s transparentnými účtami súvisí zákon o bankách. Ale s voľbami do Národnej rady súvisí aj fungovanie Národnej rady, čiže môžeme dať k tomuto pozmeňujúci návrh, ktorým by sa menil zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, lebo to je tiež niečo, čo súvisí s voľbami, alebo zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov budeme novelizovať ďalším článkom, ktorý prilepíme k tejto novele? Lebo to tiež súvisí s voľbami, lebo tí ústavní činitelia mnohí sú volení vo voľbách, ktoré sú upravené v zákone o podmienkach výkonu volebného práva. Alebo zákon o politických stranách, predsa politické strany kandidujú v parlamentných voľbách aj v eurovoľbách, tak zmeníme niečo v zákone o politických stranách, čo absolútne nesúvisí s tým, čo je predmetom návrhu zákona len preto, lebo to súvisí s voľbami? Alebo teda keď sa tu rieši voľba poštou, tak ideme meniť niečo v zákone o poštových službách?
Čiže len opakujem, bod 10 spoločnej správy je podľa môjho názoru prílepok, a teda § 94 ods. 4 hovorí: "Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 alebo odseku 3," odsek 3 sú tie prílepky, "predsedajúci nedá o ňom hlasovať". Čiže upozorňujem pána spravodajcu, aby upozornil predsedajúceho v čase hlasovania, aby nedal o tom hlasovať, lebo nespĺňa podmienky podľa odseku, odseku 3.
A posledná vec, teda dúfam, že pán minister mi odpovie, či už v rozprave, alebo v dôvodovej správe, na ten argument alebo na tú otázku, že čo sa zmenilo od 28. septembra 2022, keď vláda schválila návrh zákona, ktorý predpokladal, že nadobudne účinnosť zákon od 1. marca 2023, pričom v zákone bola tá účinnosť od 1. marca 2023 a nie trebárs od 1. januára 2023 zdôvodňovaná práve tým, že treba mať potrebu obdobia na prípravu a testovanie elektronického informačného systému. A teraz sa tam navrhuje ešte prechodné obdobie, čiže nebude stačiť dva a pol mesiaca, ale budeme potrebovať dvanásť a pol mesiaca na to, aby sme to otestovali. Že čo sa zmenilo za tie dva mesiace, lebo toto schválila vláda nie niekedy na jar, ale 28. septembra 2022, čo je takmer na deň pred dvoma mesiacmi. Dva mesiace a jeden deň.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Zvážime.
S prvou faktickou pán poslanec Klus. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja už sa nebudem opakovať, ale naozaj by som rád spomenul, ako hovoril aj pán poslanec Dostál, že charakter týchto spojených volieb bol iný okrem iného aj v tom, že na tých jednotlivých hlasovacích lístkoch mali mnohí občania rovnaké mená. To znamená, že do miestneho zastupiteľstva kandidovali rovnakí ľudia ako do mestského zastupiteľstva a potom prípadne aj krajského zastupiteľstva. Teraz sa nejdem sporiť o tom, či je to správne alebo nesprávne, ale aj to bol jeden z dôsledkov alebo dôvodov toho chaosu, ako ste to označili v predchádzajúcej diskusii vy, a ja si osobne nemyslím, že toto je niečo, čo by len náznakom hrozilo pri spojení prezidentských volieb a volieb do Európskeho parlamentu.
Tu už možno len malý dovetok, ja si osobne myslím, že aj voľby do Európskeho parlamentu samé osebe by zniesli zmenu, ja sa prikláňam k semiproporčnému systému, zhodou okolností tomu, ktorý funguje vo voľbách do miestnych a mestských a župných zastupiteľstiev, to znamená mali by sme si aj v nich vyberať konkrétnych kandidátov, nie stranícke zoznamy, čo vo veľkej miere súvisí aj s tým, že potom tu vôľa voliť v týchto európskych voľbách nie je veľmi vysoká, pretože občania nevnímajú tie strany ako zástupcov nejakej straníckej rodiny z Európskeho parlamentu, oni tam chcú mať konkrétne volené osobnosti. Takáto zmena sa nám zatiaľ na Slovensku nedarí, ale ja verím tomu, že príde správna doba, aby sme o nej mohli debatovať. Ak to niekoho zaujíma, bol to jeden z bodov programu SaS ešte v roku 2016 a verím tomu, že tento zostane zachovaný.
Takže chce to zmeny, chce to veľa zmien, ale začnime aspoň tým, čo je v tejto chvíli v tomto volebnom období možné, a som presvedčený o tom, že návrh, ktorý predkladá ministerstvo vnútra, je v rámci tej pomyselnej salámovej metódy to najlepšie, čo v tejto chvíli môžme mať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
S ďalšou faktickou pán poslanec Goga.

Ďakujem za slovo.
Faktickú poznámku by som chcel presne povedať k tomu, že čo ste, pán kolega, povedali ohľadom toho nesprávne zvoleného termínu, že dušičkové obdobie, dvadsiaty neviem koľkáty to bol, dvadsiaty deviaty. Ja si dobre pamätám, že na koaličnej rade bol, odznel návrh urobiť tie voľby šiesteho alebo, respektíve jeden týždeň potom, a práve myslím, že práve klub SaS tlačil na tento termín, že to spravme v tomto, takže to je len taká malá pripomienka.
A druhá k tým združeným voľbám, k tým účastiam voliča vo voľbách, ja mám pocit, že pozícia buď prezidentského kandidáta, alebo kandidáta do Európskeho parlamentu z minulosti sa vlastne ukazuje, že tí kandidáti, ktorí nereprezentujú záujmy toho voliča, spôsobia aj nezáujem, že oni nedôjdu nielen na jedny samostatné, ale ani na tie združené voľby. Takže to je iba môj názor.
Ďakujem.

S faktickou pán poslanec Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, zase si nedovolím súhlasiť, pretože pri spojených voľbách komunálnych a župných častokrát došlo k takému motýliemu efektu, to znamená, že človek, ktorý prišiel voliť komunálnych zástupcov, to znamená zástupcu do územnej samosprávy mesta a obce, tak jednoducho ten sa vykašľal na voľby do vyššieho územného celku, ale v mnohých iných obciach to bolo zase naopak. Čiže jedny voľby troška potiahli tie druhé, ale zároveň účasť, ktorá by mohla byť oveľa hojnejšia a oveľa silnejšia v komunálnych voľbách, tak tá práveže spojením týchto dvoch volieb prepadla.
Ak chceme spojiť druhé kolo prezidentských volieb a volieb do Európskeho parlamentu, tak v žiadnom prípade sa na to nesmieme pozerať tak, že či už bude vhodný termín, nebude vhodný termín, ušetria sa nejaké finančné prostriedky, alebo sa neušetria, v prvom rade treba pozerať na to, kto bude účasťou alebo súčasťou toho druhého kola prezidentských volieb a aké politické subjekty sa zapoja vôbec do účasti zabojovať o Európsky parlament. Pretože či sa na to pozrieme spredu, zozadu, zľava alebo sprava, Slovensko je a myslím si, že aj dlho zostane krajinou alebo štátom, kde je záujem o eurovoľby najmenší a ak by sme aj dovolili voliť občanom Slovenskej republiky zo zahraničia v rámci tejto európskej inštitúcie, tak nemyslím si, že nafúkneme ten balík takým spôsobom, ako si predkladatelia alebo podporovatelia, alebo ľudia, ktorí myslia spôsobom takým, že tieto spojené voľby by vyriešili túto nízku účasť a vlastne pomohli by odvrátiť tento, v úvodzovkách, taký, taký biľag, ktorý máme, že tieto európske voľby sú na poslednom mieste v rámci všetkých volieb, ktoré na území Slovenskej republiky sú vykonávané, čiže treba sa na to pozrieť aj z takej, aj z takej perspektívy.

Pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne.
No určite by bolo dobré urobiť analýzu tej veľkej chybovosti v rámci týchto spojených volieb. Myslím si, že boli zbytočné dve obálky, pokojne stačili byť rozličné farebné lístky a možnože tam boli chyby, ale nepoznáme to, lebo v tých zápisniciach sa nehovorí o tom, že čo spôsobili tie chybovosti. Mal by, mali, majú význam dve obálky vtedy, ak by boli, napríklad 50-percentná účasť musí byť na voľbu v prvom kole predsedu samosprávneho kraja, keďže to sa zrušilo, tak bolo zbytočné, zbytočné takéto oddelené obálkovanie. Čiže ja si myslím, že tam bolo veľa chýb, že ľudia v tom strese jednoducho pomýlili obálky a dali ich krížom-krážom a že to spôsobilo tú veľkú chybovosť.
Čo sa týka toho termínu, ma šokuje pán poslanec Goga, ktorý dal pripomienku k tvojmu, že vraj SaS tlačila, tak toto sa akože naozaj z toho smejem, hlavne od človeka, ktorý na tej koaličnej rade nebol. Áno, bola diskusia o tom, ani jeden návrh termínu nebol dobrý z tých dvoch možných, tu sa práve vyhovelo v rámci spoločného nejakého rozhovoru, že kedy by to mohlo byť tento termín, že práve cezpoľní, ktorí cestujú domov na hroby, tak že vlastne pre nich tento termín, ktorý bol navrhnutý a teda uskutočnený, je pre nich vhodnejší. Pri veľkých voľbách by to bolo asi naopak, pretože ľudia môžu volať cez, voliť cez poslanecké prieskumy. Takže naozaj sa smejem, ak teraz niekto hľadá vinníka, vždycky to je proste, buď Sulík nenakúpil testy, alebo teraz SaS tlačila na nejaký termín volieb. Takže aby to bolo ujasnené.
Ale čo sa týka tej analýzy, toto možnože naozaj je vecou, ktorá by sa mala preskúmať, popýtať sa tých okrskárov, že čo boli tie skutočné dôvody chýb.

Pani poslankyňa, len upozorňujem, že máte reagovať na predrečníka v rozprave. (Reakcia z pléna.) Ste reagovali na pána Gogu.
Ďalší vystupujúci, pán poslanec Saloň.