78. schôdza

Ďakujem pekne.
Pán Gyimesi, poviem jednu vec. Mýlite si 13. dôchodok so 14. dôchodkom. Ten štrnásty dôchodok, čo vy nazývate, tak to nie je dôchodok, to je sociálna dávka, aj ten 13. je sociálna dávka. My sme navrhovali 13. plnohodnotný dôchodok, kde ste tých dôchodcov v podstate okradli každý rok o 280 miliónov krát tri roky, 840 miliónov.
Čo sa týka pána Kuriaka, no vy hovoríte o tom dlhu, že vám percentuálne klesá, pán Kuriak. Lenže pozrite si aj čísla. HDP vám stúpajú, v podstate okolo 100 miliárd bolo HDP za našich čias, teraz je 122 miliárd vďaka inflácii, a hovoríte o percentách. Ja vám ale poviem, ako vám rástol dlh z absolútnych hodnotách. V roku 2019 sme vám odovzdali dlh Slovenskej republiky na úrovni 45,3 miliardy. V roku 2020 už to bolo o 10, o 10 miliárd viac, to bolo 55 miliárd, v roku 2022 v rozpočte máte 65 miliárd, hej, a v roku 2023 máte 77,7 miliardy. Takže neoháňajme sa len percentami, ale pozrime sa na absolútne čísla. Je to nárast o 56 %. 56 % za tri roky toho, čo sa tu naakumuloval dlh od vzniku Slovenskej republiky až do roku 2019. Toto je proste skutočnosť. Takže môžme sa baviť o číslach, ale potom sa musíme baviť aj o HDP a o ostatných veciach.
Ďakujem pekne.

Pán predseda, ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, pán spravodajca. Tak sme sa vrátili k rozprave k najdôležitejšiemu zákonu, nie veľmi šťastné, keď sa to prerušuje, ale tak sú aj iné dôležitejšie veci, samozrejme.
No a tentokrát bude toto rokovanie, respektíve hlasovanie o tomto zákone trošku špecifickejšie ako v minulosti, pretože prvýkrát hrozí Slovensku neprijatie rozpočtu a od januára začiatok rozpočtového provizória. Ja osobne ten systém jednej dvanástiny považujem za zastaraný aj vzhľadom na to, že výdavky nie sú v čase rovnomerne rozložené, najviac ich býva, ako viete, ku koncu roka, hlavne teda v decembri. Ja osobne by som si vedel skôr predstaviť obmedzenie buď na úrovni celoročných výdavkov, alebo jednu dvanástinu s možnosťou presunu nevyčerpaných zdrojov. A to už možno tak trošku dopredu hovorím o nejakom provizóriu, aj keď tak uvidíme, ako dopadne potom samotné hlasovanie. Ja som presvedčený, že nikto v pléne nemá záujem zablokovať fungovanie štátu alebo obmedziť nejaké poskytovanie pomoci, ale treba mať aj na pamäti, že provizórium umožňuje poskytovať pomoc, nemusí trvať taký tiež, nemusí trvať celý rok. Rozpočet sa môže schváliť aj v priebehu roka, čiže v januári, februári, pokiaľ bude, samozrejme, nejaká ochota s kýmkoľvek v rámci parlamentu o danom rozpočte rokovať.
No a o provizóriu som hneď začal na začiatku hovoriť práve kvôli tomu, že my nepodporíme tento návrh rozpočtu a skúsim aj vysvetliť niekoľko dôvodov prečo. Pre mňa osobne hlasovanie o rozpočte je zároveň aj takým akýmsi hlasovaním o vyjadrení dôvery vláde, pretože síce na jednej strane hovoríme o tom, čo treba v rámci rozpočtu financovať, ale na druhej strane tu aj hovoríme, že kto má o týchto financiách rozhodovať a to v takejto situácii nám naozaj nemôže byť jedno.
V pléne parlamentu schvaľujeme len hotovostný štátny rozpočet a už v minulosti som tu viackrát opakoval, že to znižuje kvalitu diskusie o verejných financiách a takisto to znižuje transparentnosť aj zvyšuje komplikovanosť. Akruálny princíp voči hotovostnému má veľa výhod a mali by sme k nemu pristúpiť, ak sme nepristúpili v minulosti, tak by sme mali k nemu pristúpiť pri najbližšej príležitosti. Pretože akruálne limity by sa mali zaviesť aj na, pre rezorty, aby bola vyššia disciplína a bolo by ich aj ťažšie obchádzať ako hotovostné limity. Vďaka tomu môže mať aj menej prekvapení a väčšiu kontrolu výsledku hospodárenia celého verejného sektora. Preto dúfam, že sa toto odporúčanie už do budúcnosti zváži.
No ja som tie moje výčitky zoradil do takých piatich kategórií, päť najväčších mínusov. Prvá kategória je vlastne žiadna konsolidácia verejných financií, a teda žiadne znižovanie štrukturálneho deficitu. Potom sú to opakované nadhodnocovanie rezerv a výsledku hospodárenia. Tretí podsun je aplikované výdavkové limity. Štvrtý bod je žiadna príprava k budúcoročnému ukončeniu dvojročnej výnimky. A piata je reakcia na situáciu, reakcia vlády na situáciu na finančných trhoch a budúce financovanie dlhu. Tak teraz prejdem postupne k týmto piatim oblastiam.
Prvá teda konsolidácia. Stabilizácia a zníženie zadlženia si bude vyžadovať ambicióznu konsolidáciu verejných financií, ktorej kredibilitu by posilnili práve ústavne ukotvené výdavkové limity a novelizovaná dlhová brzda. Zatiaľ, žiaľ, to stále nemáme. Vláda minulý rok predstavila návrh rozpočtu na rok 2022 až 2024, ktorý bol zostavený v súlade s deklarovanými rozpočtovými cieľami iba v roku 2022, nie v tých ďalších rokoch. A v tomto rozpočte opätovne chýbala informácia o konkrétnych konsolidačných opatreniach na dosiahnutie cieľov stanovených na roky 2023 a 2024. A opätovne chýba aj v súčasnom návrhu rozpočtu.
Tento rok sme prepásli poslednú možnosť na konsolidáciu, keďže v predvolebnom roku to už nikto nemôže očakávať. Zhoršenie či už pandemickej, alebo inej situácie mohla vláda naďalej riešiť jednorazovou adresnou pomocou a presunom investícií z budúcnosti do prítomnosti, pričom ani jedna z týchto foriem stimulu by nezhoršovala konsolidáciu. Dočasná pomoc a konsolidačné opatrenia sa navzájom nevylučujú. Nezabúdajme, že Slovenská republika má najhoršiu dlhodobú udržateľnosť v Európskej únii a podľa hodnotenia Európskej komisie čelia verejné financie vysokému riziku aj v krátkodobom horizonte.
Nutnosť konsolidácie je umocnená potrebou zastaviť ďalší nárast historicky najvyšších úrovní čistého dlhu, vytvorenie podmienok pre jeho ďalšie znižovanie, ako aj potrebou zásadnejšie znížiť riziko dlhodobej udržateľnosti, ktorá je v súčasnosti na hranici stredného a vysokého rizika napriek schváleniu dôchodkovej reformy, ktorá má pozitívny vplyv. Prípadné dosiahnutie vládou cieleného deficitu na úrovni 2,7 % HDP v roku 2025 by vytvorilo podmienky na znižovanie dlhu a mohlo by zlepšiť dlhodobú udržateľnosť o 1,4 % HDP do pásma stredného rizika.
Štrukturálny deficit, ktorý je očistený o vplyv výkyvov ekonomického vývoja a iných jednorazových a dočasných opatrení, dosiahne 2,4 % HDP v roku 2022. A oproti roku 2021 sa tak zhorší o 1 % HDP. V roku 2023 sa prehĺbi o dodatočné 1 % HDP na úroveň 3,3 %. No a v ďalších dvoch rokoch sa zvýši blízko úrovne 4 % HDP. A počas nasledujúcich troch rokov sa tak celkovo zhorší o 1,4 % HDP. To je tá chýbajúca konsolidácia. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by sa štrukturálny deficit bez zásahov vlády, to znamená, keby sa neprijali žiadne zmeny, by sa zhoršil do roku 2025 celkovo iba o 0,1 % HDP. To je tá politika nezmenených, to je tá nezmenená politika. V porovnaní s rokom 2022, čiže zhoršovanie štrukturálneho deficitu je výsledkom zlého nastaveného hospodárenia súčasnou vládou.
Druhý bod. Nadhodnotenie. Vláda už opakovane do parlamentu predkladá návrhy rozpočtov, ako aj ich novelizácie s výrazne nadhodnotenými číslami. Otázka je, či je to chyba nesprávnej aktualizácie, a teda tohoto vlastného princípu, alebo je to snaha vlády na konci obdobia vyzerať lepšie, ako bol pôvodný návrh. Avšak nadhodnotené čerpania bežných a kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu v odhade vlády oproti aktuálnemu vývoju výrazne znižuje kvalitu o návrhu rozpočtu, keďže nie je úplne transparentný. Pre tento rozpočet je rok 2022 východiskovým rokom pre zostavenie návrhu rozpočtu správy na roky 2023 až 2025. A v roku 2023 môže dosiahnuť deficit 5,6 % HDP. Úroveň deficitu by tak v roku 2023 mohla byť nižšia takmer, až o takmer 1 % HDP, ako je to rozpočtované vládou v tomto dokumente.
Tretím bodom sú výdavkové limity. To už kolegovia spomínali, že to tu bude pravdepodobne niekoľkokrát opakované. Návrh rozpočtu na rok 2023 až 2025 je prvý návrh rozpočtu predkladaný po už nadobudnutí účinnosti zákona, aj keď teda nie ústavného, ktoré sa zavádzajú výdavkové limity ako fiškálne pravidlo. Ide o hlavný rozpočtový nástroj na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, pričom limity sa prvýkrát mali uplatniť pre rozpočet na najbližšie roky 2023 až 2025. Teda návrh rozpočtu nebol zostavený v súlade s výdavkovými limitmi, keďže zatiaľ nedošlo ku konečnej dohode na metodike medzi ministerstvom financií a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá má slúžiť na výpočet, aktualizáciu a vyhodnotenie plnenia limitu. V rade dôsledku toho nebolo umožnené vypočítať limity a predložiť ich na rokovanie Národnej rady v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. A pritom odhadované zavedenie výdavkových limitov vzhľadom na situáciu, v akej sa Slovensko nachádza, by podľa prepočtov mohli byť vyššie, ako sú celkovo naplánované výdavky štátneho rozpočtu v tomto návrhu. Čiže ich neprijatie a aplikovanie vlastne spôsobilo ešte horšiu situáciu, ako dnes máme navrhnutú.
Opätovne zdôrazňujem potrebu aplikáciu výdavkových limitov do ústavného zákona, čo sa odkladá už viac ako dva roky bez žiadneho posunu v rokovaniach. Ich prijatie v obyčajnom zákone má veľké riziko v budúcnosti, že ich ďalšia vláda môže jednoduchým zákonom zrušiť alebo obmedziť. A opäť bude Slovensko čeliť situácii, kedy sa budú budúce nadpríjmy prejedať namiesto ich odkladu na horšie časy.
Štvrtý bod je ukončenie dvojročnej výnimky zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Keďže vieme, že hrubý dlh v roku 2022 dosiahne úroveň viac ako 58 % HDP, čo by znamenalo medziročný síce pokles o viac ako 4-percentuálne body oproti historicky najvyššej úrovni v roku 2021, ale v ďalších rokoch by aj vplyvom odhadovanej výraznej inflácie a postupného znižovania hotovostnej rezervy klesol a na konci roku 2025 by dosiahol 56,7 % HDP, vzhľadom na postupný pokles hraníc sankčných pásiem by to znamenalo, že dlh bude zotrvávať nad horným limitom dlhovej brzdy o takmer päť percentuálnych bodov v roku 2025. Čistý dlh by dosiahol na konci roku 2022 úroveň 48 % HDP. Vzhľadom na chýbajúce konsolidačné opatrenia na konci strednodobého horizontu sa predpokladá postupný nárast čistého dlhu v porovnaní s rokom 2022 na úroveň 51,8 % HDP. Nové trvalé opatrenia vlády zvyšujú dlh od doby, od roku, do roku 2025 o 3,4 percentuálne body. No a z dôvodu predpokladanej výšky hrubého dlhu za rok 2022, ktorá prekračuje najvyššie sankčné pásmo a ukončenie dvojročnej výnimky z uplatňovania sankcií tretieho, štvrtého a piateho sankčného pásma, sankcie pre novú vládu dňa 5. mája 2023, teda za polroka, by vláda po tomto termíne bola povinná viazať 3 % vybraných výdavkov štátneho rozpočtu a bezodkladne by mala požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery.
Zároveň by na rok 2024 mala pripraviť návrh rozpočtu verejnej správy s vyrovnaným saldom a nerastúcimi výdavkami. Vláda nedeklarovala spôsob, ako sa s uvedenými sankciami plánuje vysporiadať, ak by dlh za rok 2022 bol na odhadovanej úrovni. Zároveň je treba konštatovať, že predložený návrh rozpočtu na rok 2024 nie je v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, pretože, nie, nie je, pretože, pretože by musel byť vyrovnaný, tak ako to predpokladá ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Splnenie najprísnejších sankcií dlhovej brzdy by spôsobilo, na druhej strane treba povedať, že to splnenie najprísnejších sankcií by spôsobilo neprimerané a z ekonomického pohľadu nevhodné utlmenie ekonomického rastu. Čiže tým chcem povedať, že vyrovnaný rozpočet v takto krátkej dobe by bol veľmi nevhodný a s príliš veľkým negatívnym vplyvom na životnú úroveň obyvateľstva. A preto riešenie aktuálnej situácie nie je len nejaké formálne splnenie platných pravidiel, prípadne ich obchádzanie, ale ich primeraná úprava v podobe schválnej navrhnutej novely ústavného zákona, aby sme aktualizovali teda jednak aj výdavkové limity, aj dlhovú brzdu. Je dôležité, aby dlhová brzda bola kredibilná, a teda reflektovala aktuálny stav verejných financií a ekonomický vývoj.
No a piata oblasť našich výčitiek voči tomuto návrhu zákona je situácia, ktorá sa momentálne nachádza na finančných troch a s ktorým teda súvisí financovanie dlhu, financovanie výdavkov štátu. Ak by Slovenská republika vstúpila do rozpočtového provizória, znamenalo by to, bude to znamenať negatívny signál pre finančné trhy. A to bude mať výrazne negatívny efekt na možnosť financovania štátneho dlhu. Tieto situácie, kedy vzrástli úroky na trhoch, je vidieť, že nie je jedno, aké deficity robia jednotlivé krajiny. Mali sme možnosť v nedávnej histórii vidieť príklad, ako trhy reagujú na hospodárenie vlády. Britskí bankári mali pred zhruba dvoma mesiacmi aj plné ruky práce, keď britská libra sa prepadla na historické minimá a dlhopisový trh sa vymkol spod kontroly. Bank of England nemala inú možnosť ako intervenovať na trhu a nakupovať štátne dlhopisy. V jeden deň dokonca libra padla až o 5 % voči doláru. Aj po stabilizácii sa zaknihovala pokles o 7 % v priebehu dvoch dní. Na devízovom trhu takto zvyknú padať meny rozvojových krajín, nie mena piatej najväčšej ekonomiky sveta. Tieto prudké pohyby boli neskôr vysvetľované aj ako reakcia na ohlásenie nižších daní zo strany britskej vlády, ktoré zvýšia deficit verejných financií, či neočakávaný vysoký deficit bežného účtu, ktoré bolo 8,3 % HDP. Nepriaznivá situácia na takých trhoch a následná reakcia na predstavenie návrhu rozpočtu dokázala v priebehu dvoch týždňoch vymeniť vo Veľkej Británii vládu.
Na Slovensku síce vlastnú menu nemáme, avšak stále si musíme na trhoch peniaze požičiavať. Kvôli nárastu úrokov na 4 % stúpnu nám úrokové nálady až dvojnásobne. Takýto prudký nárast nákladov znamená vyššiu citlivosť na deficit. Problém s financovaním bude znamenať tlak na šetrenie, respektíve na vyššie dane, čo bude mať zase nepriaznivý efekt na obyvateľstvo. Otázkou zostáva, ako sa plánuje vláda, respektíve ministerstvo vysporiada s touto situáciou a či máme vôbec pripravený nejaký náhradný plán, ako sa v budúcnosti s takouto situáciu budeme vôbec vedieť vysporiadať.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený návrh rozpočtu z týchto dôvodov nemôžeme podporiť. Verím tomu, že pokiaľ bude schválené provizórium, tak bude štát vedieť zabezpečovať základné funkcie. A že v priebehu roka stále môže vláda rokovať so svojimi či už bývalým partnermi, alebo s ostatnými opozičnými stranami a nájsť nejaký kompromis na schválenie návrhu rozpočtu a potom to provizórium ukončiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predseda Národnej rady, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2023. A tým dôvodom je najmä to, aby sme legislatívne alebo finančné dopady legislatívnych zmien, ktoré sme prijali, ale aj to, čo si rozpočet vyžaduje, aby sme stabilizovali situáciu v zdravotníctve, dovoľte mi, aby som odôvodnil aj predniesol pozmeňujúci návrh.
Myslím si, že v celom sektore zdravotníctva, bolo to rokované na zdravotníckom výbore, je to názor organizácií pôsobiacich v sektore zdravotníctva, ktoré majú na starosti všetky skupiny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo aj pacientov. Ten všeobecný názor je, že objem financií, ktoré sú vyčlenené na tento rok 2023, je nepostačujúci na to, aby pokryl základné potreby, ktoré si náš systém zdravotníctva bude vyžadovať. Vieme, že okrem platov lekárov, sestier a ostatných 25 zdravotníckych povolaní sú tu nároky, oprávnené nároky z ambulantnej starostlivosti, nároky poskytovateľov záchranného zdravotného systému, nároky na zmeny v politike liekov, na inovatívne lieky, aby tu dochádzali. Nároky na poskytovateľov SVLZ-ov, čiže Spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, a mnohých ďalších. A na to všetko, aby sme to dokázali aj finančne pokryť, aby sa nám systém znova nezadlžoval, potrebujeme, aby sme do systému dostali minimálne taký objem peňazí, aký je v Českej republike. A tým mechanizmom je platba za poistencov štátu. Teda aby štát, aby Slovenská republika vynakladala aspoň také zdroje, ako je tomu v Českej republike.
Možno pre porovnanie, kým na Slovensku platíme návrh rozpočtu na rok 2023 za poistenca štátu zhruba 30-32 eur, v Českej republike na toho istého poistenca tá suma je viac ako dvojnásobná. No a pokiaľ toto neurobíme, dosiahneme len to, že systém sa nám bude naďalej prepadať do deficitu, nemocnice zadlžovať, poskytovatelia nebudú mať platené také sumy za výkony zdravotnej starostlivosti, ktoré by pokrývali ich reálne náklady. Nehovoriac o tom, že nebudú mať financie na ďalší rozvoj a investície aj do teda dlhov, ktoré, ktoré majú voči, máme v jednotlivých sektoroch.
Preto sme pripravili pozmeňujúci návrh poslancov za stranu HLAS – sociálna demokracia, ktorý presúva časť financií z rezerv, ktoré sú v štátnom rozpočte, do systému verejného zdravotného poistenia. Čiže z hľadiska celkového rozpočtu je to návrh rozpočtovo neutrálny, nenavyšuje deficit verejných financií a príjmy a výdavky v štátnom rozpočte zostávajú zachované, akurát presúvame financie v rámci jednotlivých rezerv do systému verejného zdravotného poistenia. Ako som už povedal, opakovane sme o tom hovorili na výbore pre zdravotníctvo a presun financií do systému verejného zdravotného poistenia je jedinou možnosťou na to, aby sme pokryli reálne požiadavky, ktoré náš systém potrebuje.
Dovoľte mi preto, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Petra Pellegriniho, Denisy Sakovej, Richarda Rašiho, Erika Tomáša a Matúša Šutaj Eštoka k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte, tlač 1193.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2023.
V predmetnom vládnom návrhu zákona navrhujeme nasledovné zmeny:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo zdravotníctva SR sa suma Výdavkov spolu „1 730 175 602" zvyšuje o sumu 840 miliónov eur a suma Výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti „1 352 746 676" sa zvyšuje o sumu 840 miliónov eur.
Zároveň sa v prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa suma Výdavkov spolu „7 779 199 009" eur znižuje o sumu 840 miliónov eur a suma Výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti „7 368 887 754" eur znižuje o sumu 840 miliónov eur.
2. V prílohe č. 4 v kapitole „21 – Ministerstvo zdravotníctva SR" sa suma Výdavky spolu za kapitolu „1 730 175 602" zvyšuje o sumu 840 miliónov eur, suma výdavkov na program 07A Zdravotná starostlivosť „1 576 789 441" sa zvyšuje o sumu 840 miliónov eur a suma výdavkov na podprogram 07A01 Poistné za poistencov štátu „1 102 969 007" eur sa zvyšuje o sumu 840 miliónov eur.
3. V prílohe č. 4 v kapitole „48 – Všeobecná pokladničná správa" sa suma Výdavkov spolu za kapitolu „7 779 199 009" znižuje o sumu 840 miliónov eur.
4. V prílohe č. 6 sa vypúšťa riadok „Rezerva na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 a výdavky v zdravotníctve" a v riadku „Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien" sa suma „891 009 546" znižuje o sumu 440 miliónov eur.
Zmeny rezervy sa premietnu aj v riadku „Spolu".
5. V prílohe č. 7 sa v riadku „Celková platba za poistencov štátu na verejné zdravotné poistenie" suma „1 102 969 007" zvyšuje o sumu 840 miliónov eur.
Vážený pán predseda, ctené dámy a páni, dovoľte mi požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Raši, ja sa vás chcem iba opýtať, že k čomu bol dobrý vami podaný pozmeňujúci návrh ku štátnemu rozpočtu, keď už neraz z úst opozičných poslancov aj vašich kolegov, aj z bývalého SMER-u, aj zo strany SaS už neraz bolo vyjadrené, že štátny rozpočet nepodporíte za žiadnych okolností. Tak ja neviem, či to nie je strata času, že takto sa tu vyrozprávate a už, a už vopred viete, že štátny rozpočet nepodporíte, aj keby boli brané v úvahu, v úvahu niektoré pripomienky alebo pozmeňujúce návrhy, aby boli schválené, takže neviem, či, či to je vhodné, aby ste tu oberali o čas len takým rozprávaním a populistickými rečami a nejakými pozmeňovákmi.
Ďakujem.

Pán poslanec Kuriak, ja verím, že keby ste možno rozumeli, čo hovoríte, možno by ste to nerozprávali. Štátny rozpočet bol urobený (reakcia z pléna), skúste vydržať nerozprávať chvíľu, kým hovorím ja. Štátny rozpočet bol urobený tak, že asi nenájdete odborníka alebo sektor, ktorý by ho neskritizoval nielen kvôli obsahu, ale aj kvôli spôsobu, ako bol robený. Keby sa o štátnom rozpočte diskutovalo a reálne požiadavky by sa doňho vložili, ako je napríklad reálna potreba na to, aby naši pacienti mohli byť liečení, tak možno tá diskusia mohla byť urobená úplne ináč. Ale vy ste ten rozpočet predložili systémom silovým, teda tu bol predložený bez diskusií, bez reálnych potrieb. A my dávame, a ja dávam poslanecký návrh za poslancov strany HLAS – sociálna demokracia, aby sa napríklad pacienti v našich nemocniciach, ambulanciách a záchrankách dokázali liečiť, aby títo naši poskytovatelia existovali.
Takže napriek tomu, že máte svoje extrémne názory, tak skúste sa aj zamyslieť nad podstatou pozmeňujúcich návrhov, lebo aj vy, pán poslanec, aj vy môžte byť pacient. A keď budete pacient, tak potrebujete lekára, ktorý sa o vás postará, a sestru a zdravotníka. A verím, že sa vám to nikdy nestane, ale na to, aby ste toho zdravotníka mali, tak ten zdravotník musí aj prežiť, musí byť aj zaplatený aj zdravotnou starostlivosťou za reálny výkon, ktorý vám môže poskytnúť, dobre? Tak si možno nechajte tie svoje reči a skúste sa zamyslieť, skúste pred tým, ako rozprávate, aj rozmýšľať.
Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážený pán spravodajca, pán poslanec Kuriak (reakcia z pléna), áno, odchádzajúci spravodajca, ale ešte, ešte stále na mieste, tak som rád, že ste na mieste. Ja by som vás chcel naozaj poprosiť, aby ste nepoučovali poslancov, čo môžu alebo nemôžu hovoriť. Tu sme v parlamente, tu sme na pôde, kde sa má hovoriť a má sa vystupovať aj kriticky a je úplne v poriadku, keď opoziční poslanci vystupujú k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý nechcú podporiť, lebo ho považujú za zlý, alebo sú opoziční poslanci, a teda nenájdete v histórii veľa príkladov, ak vôbec nejaké, keď opoziční poslanci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom rozpočte, lebo na tom sa to obvykle, obvykle člení. (Reakcia z pléna.) Nehovorte mi do toho, pán poslanec Kuriak. Môžete sa prihlásiť s faktickou poznámkou, môžete kedykoľvek vystúpiť. A, a teda je právom opozičných poslancov vystupovať v rozprave, dávať faktické poznámky aj dávať pozmeňujúce návrhy, a to aj v situácii, keď nechcú hlasovať za zákon ako celok.
Začal by som otázkou. Chcel by som sa spýtať tu prítomných poslancov a poslankýň, či keď niekedy od niekoho niečo chcú, tak zvyknú postupovať tak, že mu vynadajú, okydajú ho, skritizujú ho, vyčítajú mu všetko možné a nemožné a následne ho požiadajú, aby pre nich ten okydaný, skritizovaný niečo urobil. Otázka je rečnícka, netreba na ňu odpovedať. Lebo presne takto postupoval pán minister financií Igor Matovič vo svojom doobedňajšom vstupe, ktorým uviedol návrh zákona o štátnom rozpočte, a z jeho vystúpenia je úplne zjavné, že v skutočnosti mu nejde o to, aby získal pre návrh rozpočtu hlasy poslancov za SaS. Tú podporu si zjavne hľadá niekde inde.
A čo je ale zaujímavé, je, že nezaťažoval sa číslami, faktami, vysvetľovaním súvislostí, robil to, čo mu ide najlepšie, útočil na svojho bývalého koaličného partnera a na pani prezidentku. Využil som to, že bola obedná prestávka, že sa, že sa natiahlo rokovanie o štátnom rozpočte vďaka ďalšiemu veľmi zaujímavému vystúpeniu pána ministra financií, ktorý kritizoval vládny návrh na zvýšenie platov lekárov, a pozrel som si, čo v úvodných slovách hovorili ministri financií, uvádzajúci návrh zákona o štátnom rozpočte v minulosti.
Pán minister Kažimír v roku 2018 v rozpočte o roku dvetisíc... na rok 2019, čo bol jeho posledný rozpočet, hovoril o prioritách vlády, fiškálnych cieľoch, vyrovnanom hospodárení, o deficite, prognózach, hrubom dlhu, čistom dlhu, trhu práce, o výdavkoch jednotlivých rezortov, o daniach.
Pán minister Kamenický v roku 2019 pri uvádzaní štátneho rozpočtu na rok 2020 hovoril o tom, ako sa rozpočet zostavoval, hovoril o rokovaniach s Európskou komisiou, opäť o deficite, o tom, čo na to Eurostat, o daniach, finančných operáciách, cieľoch rozpočtu, rizikách spojených s rozpočtom, výške dlhu, premietnutie legislatívnych zmien schvaľovaných poslancami do rozpočtu a o jednotlivých výdavkových kapitolách.
Minister financií Eduard Heger v roku 2020 pri uvádzaní rozpočtu na rok 2021 hovoril o pandémii, neistote, o východiskách rozpočtu, spomalení približovania Slovenska k najvyspelejším krajinám, hovoril o podnikateľskom prostredí, čerpaní eurofondov, zlyhaní krajiny v spravodlivosti, korupcii, o cieľoch novej vlády, o dôsledkoch koronakrízy, štruktúre výdavkov, deficite a novej štruktúre rozpočtu.
Pán minister Matovič v roku 2021, pred rokom, pri uvádzaní návrhu rozpočtu na rok 2022 hovoril o dlhu, deficite, jeho poklese, rozpočtovej zodpovednosti, programe stability, makroekonomických prognózach, výdavkových prioritách, o štruktúre výdavkov, o reformách a áno, spomenul aj nedohodu v rámci vládnej koalície ohľadom prijatia novely ústavného zákona o dlhovej brzde.
No a o čom hovoril pán minister financií Matovič dnes doobeda v roku 2022 pri uvádzaní rozpočtu na rok 2023? Hovoril o SaS, o SaS, o tom, ako sa nedá dohodnúť s SaS, o tom, ako je SaS nekonštruktívna, o tom, ako sa pani prezidentka pomýlila, o tom, ako pani prezidentka nechce dopriať rodinám a potom zasa o SaS, o SaS, o Sulíkovi a o SaS. Chýbali už len tie povestné nekúpené testy, ktoré Sulík zabudol kúpiť.
Teraz k samotnému návrhu zákona o štátnom rozpočte. Pán minister predložil do parlamentu návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025 s podtitulom Rozpočet pomoci ľuďom, a pritom sa tvári ako Mikuláš, ktorý sľubuje darčeky jednotlivým skupinám voličov, rodinám alebo dôchodcom. Aj táto pomoc ale bude nie z peňazí, ktoré si štát niekde vyčaruje, ale bude to z peňazí, ktoré zoberie daňovníkom na úkor tým, ktorí tvoria ekonomické zdroje a za cenu posilňovania rozsahu a vplyvu štátu. Čo jedno aj druhé dlhodobo uškodí ľuďom.
Je pravda, že po období pandémie s negatívnymi ekonomickými dôsledkami je dnes vláda aj pre energetickú krízu, rastúcu infláciu a hroziacu recesiu v podstatne horšej situácii ako boli smerácke vlády, ktoré rozvrátili verejné financie v ekonomicky dobrých časoch.
To však vládu neospravedlňuje, že predložila neúsporný rozpočet, ktorý zatína na budúci rok veľkú sekeru, prináša veľké zvýšenie verejných výdavkov, neprináša konsolidáciu a ozdravenie verejných financií a nerešpektuje zákony a dohody s Európskou úniou. O to viac dnes v čase vysokého rizika dlhodobej neudržateľnosti slovenských verejných financií. Spomeniem aspoň pár vecí.
Vláda chce zaťať v budúcom roku príliš veľkú sekeru do verejných financií. Deficit verejných financií na budúci rok vo výške 7,9 miliardy eur by totiž zodpovedal nielen 6,4 % hrubého domáceho produktu, ale aj približne 1 450 eurám na každého obyvateľa. Znamenal by, že každé takmer ôsme euro, ktoré verejná správa minie v budúcom roku, si bude musieť požičať.
Okrem toho vláda naplánovala aj na ďalšie dva roky, teda 2024 a 2025, poriadne sekery. Síce menšie, ale takéto deficity verejnej správy považuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť za príliš optimistické a odhaduje, že reálne budú vyššie. Na rozhadzovačných a rozpočtovo nezodpovedných vládach so SMER-om v dobrých časoch nadväzuje súčasná vláda s ministrom financií pánom Matovičom a pokračuje v takomto prístupe a v zatínaní veľkých sekier aj v horších ekonomických časoch, kde sa to tak očakáva, ale nie v takejto miere a takto ekonomicky zdôvodnené. Je samozrejmé, že vláda musí reagovať nejakým spôsobom na krízy, prijíma kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom energií vo výške 3,4 miliardy eur, ale bez potrebnej konkretizácie použitia týchto prostriedkov a ich zdôvodniteľnosti.
Budúcoročný deficit však majú výrazne zdvihnúť aj iné výdavky. Pán minister sa tu pýtal, že kde teda chcete ušetriť. Možno by ani netrebalo šetriť, možno by stačilo, keby vláda nepresadzovala väčšie rozhadzovanie ako v minulosti, ako napríklad takzvaný prorodinný balíček schválený s fašistami porušením pravidiel legislatívneho procesu alebo takzvaný rodičovský dôchodok. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom nedávnom hodnotení rozpočtu upozorňuje, že čistý príspevok opatrení bude v roku 2023 negatívny vo výške až 1,6 % hrubého domáceho produktu, hlavne kvôli novoprijatej legislatíve, najmä takej ako je rodinný balíček alebo zavedenie rodičovského dôchodku a nárasty miest vo verejnej správe presahujúce rast miest v súkromnej sfére.
Vláda týmito sekerami zatínanými na spotrebu prenesie ďalšiu veľkú finančnú záťaž do budúcnosti na daňovníkov a bude to ešte navýšené, samozrejme, o úrokové výdavky. Úrokové sadzby a úrokové náklady na obsluhu rastúceho dlhu pritom rýchlo rastú a s najväčšou pravdepodobnosťou budú rásť ďalej a ešte intenzívnejšie. A vláda sa už nebude môcť spoliehať na dlhovú barličku Európskej centrálnej banky v podobe umelo nízkych úrokov.
Dôsledkom takýchto rozpočtových deficitov bude výrazný nárast verejného dlhu v absolútnom vyjadrení, budúcoročný verejný dlh má oproti roku 2019 vyskočiť až o 25,5 miliardy eur na 70,7 miliardy eur, čo aby sme si to vedeli predstaviť, je až 13-tisíc eur na každého obyvateľa Slovenska. Také bude zadlženie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Osuský, viete, že by ste nemali fotografovať počas rokovania.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... bude to znamenať trojnásobok daňových príjmov alebo 1,7-násobok všetkých daňových a odvodových príjmov verejnej správy. Vážnym nedostatkom rozpočtu je absencia ozdravného a úsporného plánu verejných financií minimálne v strednodobom horizonte s reálnou a konkretizovanou predstavou dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu bez zvyšovania daní a odvodov. Rozpočet zároveň neobsahuje opatrenia, akými chce vláda v budúcnosti znižovať dlh tak, aby rešpektoval požiadavky zákona o dlhovej brzde. Verejné financie sú pritom dnes podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v pásme vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti.
Rada tiež upozorňuje na dôležitosť konsolidačných opatrení pre udržateľnosť verejných financií aj ich absenciu v rozpočte. Uvádza napríklad, že bez prijatia opatrení už v strednodobom horizonte, ktoré by viedli ku zníženiu štrukturálneho deficitu do roku 2025, sa dlh začne opätovne zvyšovať, čo spolu s vplyvom zhoršujúcej sa demografie bude viesť k neudržateľným úrovniam dlhu už v horizonte najbližších 15 až 20 rokov.
Prispieva k tomu zásadná chyba v rozpočte, a to nie je v súlade s výdavkový, a to, že nie je v súlade s výdavkovými limitmi, hoci nás k tomu zaväzuje aktuálne znenie zákona v rozpočtových pravidlách schválené v parlamente v marci tohto roku. A ako aj záväzok Slovenska voči Európskej únii z plánu obnovy a odolnosti, k čomu sme sa dobrovoľne zaviazali. Európska komisia upozorňuje, že ak výdavkové limity nebudú v budúcom roku zavedené v praxi, tak pozastaví Slovensku vyplácanie peňazí z plánu obnovy. To by znamenalo nielen finančné, ale aj výrazné reputačné riziko.
Ministerstvo financií sa vyhovára na nedohodu s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť k metodike výdavkových limitov. Rada však oponuje, že skutočným dôvodom nezavedenia limitov môže byť chýbajúca politická podpora, pričom nedohoda na metodike je len spôsob ako procesne zavedenie limitov zastaviť. Napokon potvrdzujú to aj informácie o tom, ako k výdavkovým limitom pristúpila koaličná rada, že ich jedna z koaličných strán, konkrétne SME RODINA, vetovala. Pritom práve výdavkové limity by mohli účinne brzdiť vládu v prejedaní rastúcich daňových príjmov.
Dochádza totiž napríklad aj k tomu, že dodatočné daňové príjmy nad rámec rozpočtovaných vlády rozpúšťajú v ďalších a ďalších výdavkoch. Výdavkové limity by zároveň predstavovali brzdu nadmerne rastúcich verejných výdavkov. Významný vplyv na rast výdavkov a na štrukturálny deficit bude mať aj nezodpovedné zvyšovanie plošných sociálnych dávok. Týka sa to vládou nedávno presadených finančne mimoriadne náročných a nekrytých programov výdavkového politického populizmu, ako je napríklad rodičovský dôchodok pána ministra Krajniaka alebo takzvaný prorodinný balíček pána ministra Matoviča s výrazným nárastom prídavku na dieťa od budúceho roku a zavedením krúžkovného od roku 2025. Tieto neadresné finančné transfery nielenže zhoršia udržateľnosť verejných financií a viac zaťažia daňovníkov, ale tiež posilnia kultúru závislosti od štátu, mentalitu nárokovateľnosti a ďalšie deformácie v sociálnom systéme, ktoré potláčajú zodpovednosť jednotlivcov a rodín, a tým vlastne aj oslabujú rodiny, ktorými sa častokrát zaštítil.
Takéto podpory zapadajú do realizovania verejných výdavkov aj na funkcie, ktoré by vláda nemala v slobodnej trhovej spoločnosti alebo v slobodnej spoločnosti s trhovou ekonomikou zabezpečovať a ktorými prehlbuje neudržateľné nafukovanie sociálneho štátu. Garantuje totiž široký rozsah nárokov aj tým, ktorí to vzhľadom na svoju finančnú situáciu nepotrebujú. Namiesto úspor a koncepčných zmien na výdavkovej strane sa vláda opäť spolieha na vyššie daňovo-odvodové príjmy a vyššie dane. Oproti rozpočtu na tento rok sa spolieha o 3,6 miliardy vyššie daňové príjmy a o 5,7 miliárd vyššie celkové daňovo-odvodové príjmy verejnej správy.
Príkladom je napríklad trojnásobné zvýšenie odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach a rozšírenie rozsahu jeho uplatnenia, ktoré podobne ako prorodinný balíček neprešlo štandardným pripomienkovým konaním. Ide pritom o selektívny politický nástroj zavedený pred desiatimi rokmi Petrom Kažimírom, ktorý takouto zmenou ešte viac zvýši náklady vybraných podnikateľských subjektov, ale tým pádom aj ceny ich zákazníkov a celkové daňové bremeno.
Vládna koalícia tak týmto rozpočtom a súvisiacimi daňovými návrhmi, o ktorých ešte budeme rokovať, otvára do budúcnosti dvere ďalším daniam, zvyšovaniu daní a celkového daňového a odvodového bremena. A to pritom celkové bremeno povinnými platbami na Slovensku podľa prepočtov Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika predstavuje až 62,5 % k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou.
Záverom by som chcel len konštatovať, že vládou predložený rozpočet ako rozpočet pomoci ľuďom je de facto rozpočet spotrebných úverov odvolávajúc sa na ľudí. Považujem tento návrh za nezodpovedný, neúsporný výdavkovo expanzívny, proinflačný a rizikový, za návrh, ktorý prehlbuje rozsah a vplyv štátu, a tým aj podstatu problémov vo verejných financiách a v strednodobom a dlhodobom pohľade poškodzujúci daňovníkov a celú ekonomiku. Takýto návrh nemôžem v tejto podobe podporiť. Verím, že takýto návrh nebude v tomto parlamente schválený.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Dostálovi za to, že veľmi trefne poukázal na priepastný rozdiel medzi tým, ako svoj návrh rozpočtu uvádzali bývalí ministri financií a ako svoj návrh rozpočtu dnes uvádzal minister Matovič. Ten totiž o návrhu rozpočtu nepovedal prakticky vôbec nič a namiesto toho, ako je jeho zvykom, urážal a dehonestoval svojho bývalého koaličného partnera. A pod spŕškou urážok ho vyzval, aby sa správal zodpovedne a rozpočet podporil. Ak privrieme jedno oko a druhé si vypichneme a slová Matoviča budeme považovať za svojsky, svojský spôsob morálneho apelu, nebude na škodu odcitovať slová komentátorky Nataše Holinovej, ktoré znejú takto: Človek, ktorý mal dva mesiace času, aby dôkladne zvážil, či uprednostní verejný záujem na udržaní väčšinovej vládnej koalície, alebo svoju vládnu funkciu. Aké právo na morálny apel má človek, ktorý disponuje dostatočnou machialistickou inteligenciou, aby vedel posúdiť, aké následky prinesie jeho osobné rozhodnutie. Keďže si sám vybral, že pre neho je najvyššou prioritou zotrvanie na ministerskom poste, a nie väčšinová vláda, ako môže od nich žiadať, aby odvrátili „koniec sveta", ktorý svojim rozhodnutím privolal. Výzva ´myslite na ľudí a na ich blaho´ je určite správna, ale nie z úst politika, ktorý myslel a myslí iba na seba a na svoje pretrvanie vo svetle reflektorov.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Dostál, mrzí ma, že sa znižujete k politizovaniu ešte aj pri rozpočte. Vedome chcete dosiahnuť rozpočtové provizórium, ktoré spôsobí obrovské problémy. Zapríčiníte tým, že bude narastať nezamestnanosť, exekúcie, ohrozí sa ešte viac zdravotníctvo na úkor zdravia a životov ľudí. Problémy budú mať mnohé firmy. Neschválením štátneho rozpočtu ohrozíte aj plán obnovy a spústu ďalších problémov. Máte, máte problém schváliť rozpočet, ktorý bol vypracovaný v súlade s legislatívou Slovenskej republiky, čo potvrdili aj mnohé inštitúcie.
V jednom s vami môžem súhlasiť, a to s tým, že je normálne, ako ste povedali, že je normálne pre opozíciu nepodporiť či kritizovať štátny rozpočet. Áno, ale v nie tak ťažkej situácii ako, v akej sme dnes a deficit štátneho rozpočtu je opodstatnený, lebo veľká časť tohto rozpočtu je o pomoci, o nevyhnutnej pomoci ľuďom. Áno, takže súhlasím, že opozícia kritizovala rozpočet vždy doteraz. Vy, vy ste s opozíciou splynuli veľmi rýchlo. To len potvrdzuje to, že ste sa na rozbitie, položenie vlády a oslabenie parlamentu pripravovali dlho. Minimálne dva a pol roka. Častokrát sme vám zo strany SaS ustupovali. Mňa veľmi mrzí, že na splnenie vášho sna povaliť ďalšiu vládu zneužívate najdôležitejší zákon roka, a to štátny rozpočet, bez ktorého schválenia naozaj, ako som spomenul, budú, budú obrovské nedozierne následky. Ja si viem predsta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kuriak, neschválenie rozpočtu nebude znamenať obrovské nedozierne následky. Je možné o návrhu zákona o štátnom rozpočte rokovať a hlasovať opätovne, tam neplatí tá polročná lehota, ktorá zakazuje opätovne predkladať návrhy zákonov, čiže je možné, aby vláda prišla do parlamentu s iným rozpočtom, a nemusí to byť o pol roka, môže to byť ešte v decembri alebo to môže byť v januári.
Neviem, či som dobre počul, ale povedali ste, že sa znižujeme k politizovaniu ešte aj pri rozpočte. Teda neviem, či ste to mysleli všeobecne, alebo iba na mňa, ale teda neviem, počúvali ste vystúpenie svojho predsedu, pána ministra financií Matoviča? A teda kto tu politizoval? Ja som hovoril k návrhu rozpočtu. Politizoval som, keď som reagoval na jeho úvodné vystúpenie a opísal som, o čom hovorili iní ministri financií pri uvádzaní rozpočtu v rokoch 2018, 2019, v rokoch 2020 a dokonca v roku 2021, keď ten návrh uvádzal pán minister Matovič, ale zjavne bol v inom duševnom rozpoložení, ako je dnes.
A teda argument, že ak bol návrh vypracovaný v súlade s legislatívou Slovenskej republiky, tak by mal byť podporený, je, mierne povedané, absurdný, lebo všetky rozpočty, ktoré boli vypracované v súlade s legislatívou za smeráckych vlád, boli predsa tiež v súlade s legislatívou Slovenskej republiky vypracované a napriek tomu sme za ne my ani vy, poslanci OĽANO, ktorí ste vtedy boli poslanci OĽANO, nehlasovali, lebo to nie je argument.

Ďakujem pekne za slovo. No v úvodnom slove predkladateľ návrhu štátneho rozpočtu minister financií Igor Matovič nezostal nič dlžný svojej povinnosti. Jeho slovo namiesto racionálnych zdôvodnení jeho návrhu bolo v prvom rade útočiť na SaS, na Richarda Sulíka, stavať sa rozhodne do role martýra ako člena vlády, ktorej všetci ubližujeme, lebo oni to myslia so Slovenskom a s každým dobre.
Vláda ministra financií Igora Matoviča myslí na seba. Niektorí jej členovia omámení mocou sú a mocou a vlastnou dokonalosťou. Útočné vyjadrenia manipulujú a rozoštvávajú spoločnosť. A namiesto pokory k mandátu, k exekutíve člena vlády a úlohe, ktorú dostala vláda, sú nezodpovední. Neustále prenášajú svoje pochybenia na politických konkurentov. Je to, pán minister, nepočúva, ale ostatní áno. Pán minister, je to slabošské.
Manipulovanie mienky a predstava, že len vaše riešenia sú správne a najlepšie a jediné. Pán minister, vo svojom úvodnom vystúpení si predviedol, že nerozumieš parlamentnej demokracii. Tá nie je o poklonkovaní sa tvojim predstavám a predstavám vlády. Vláda sa zodpovedá parlamentu, a nie naopak. Pán minister, pán premiér, kolegovia, to je rovnica. Ponižovanie a urážanie politických konkurentov a hľadanie vinníkov u druhých nepomáha. Práve naopak, rozdeľuje spoločnosť. Nárast extrémizmu a radikalizácia spoločnosti je aj dielom tejto vlády, vlády Eduarda Hegera. Rozpočet je sprevádzaný hanbou, ktorá výrazne poškodzuje reputáciu Slovenska. Podvod, ktorý môže Slovensko stáť obrovské škody v podobe zabrzdenia financovania projektov v pláne a odolnosti. Výdavkové limity, ktoré sú podmienkou čerpania týchto prostriedkov, a zabrzdenie reforiem, to sú dôvody.
Reakcia štátneho tajomníka Klimeka, ktorý bol na výbore, a keď som sa ho na to pýtala, tak jeho reakcia bola, mykol plecom, že nemá on dať aké výdavkové limity do rozpravy, lebo neboli vypočítané. Ale to, že neboli vypočítané z dôvodu arogancie ministerstva financií, ktoré pre istotu o nich nerokovalo. O tom ale hovoril aj náš tímlíder SaS pre verejné financie Marián Viskupič, ale nielen on, bolo to aj v správe NKÚ k štátnemu rozpočtu.
Musím dať aj krátku poznámku k balíku peňazí na účte Všeobecná pokladničná správa, rozpočtová kapitola, v ktorej sú zahrnuté rôzne rezervy na nečakané udalosti a pre obratného ministra financií, ktorým určite Igor Matovič je, umožňuje rôzne zaujímavé hry s číslami.
Ešte mám pár minút a chcem sa venovať aj oblasti životného prostredia. Tu dochádza k rastu výdavkov v objeme 1,8 miliardy eur na celkovú úroveň výdavkov v sume dva, viac ako dve miliardy. Avšak zaostávame pri odstraňovaní environmentálnych záťaží. Je úplná absencia výdavkov na odstraňovanie havarijných stavov, vodných stavieb v majetku štátu a tým nedostatočné zabezpečenie financovania protipovodňových opatrení, ktoré by mali byť v prvom rade realizované na princípe obozretnosti a prevencie. Je nedostatočné, aby sa vláda zaoberala len s informáciou o povodňových škodách na majetku, ktoré sú často aj sprevádzané na obeťami na ľudských životoch. Opakuje sa nedostatočné programové rozpočtovanie, ktoré bolo v minulosti zavedené, a práve z dôvodu, aby sa výdavky plánovali podľa navrhovaných cieľov a aby boli odpočtovateľné. Ale to je chyba celého rozpočtu a na toto tiež poukázala správa NKÚ.
Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik je naďalej na chvoste záujmu. Napriek tomu, že ide o strategický podnik, neustále ho štát drží v strate. Funguje so strojmi, ktoré patria do múzea. Nemajú dostatočnú výbavu na rýchly zásah napríklad pri stavaní protipovodňových bariér. Údržba tokov sa vykonáva v minimálnom rozsahu. Aj vďaka tomu prestáva naše najväčšie vodné dielo plniť protipovodňovú funkciu a stáva sa z neho len vodná elektráreň, cez ktorú vedie medzinárodná plavebná cesta. Stále nie je zapracovaná mapa protipovodňového ohrozenia do územných plánov. V štátnom rozpočte sa uvádza, že od ukončenia auditu v 2017 sa v Slovenskom vodohospodárskom podniku nedarí napĺňať jeho odporúčania a plánovaná úspora vo výške 20 milión eur nebola dosiahnutá. Ale vzhľadom na výrazný nárast rozsahu spravovaných vodných tokov v roku 2020, ako aj potrebnú aktualizáciu sa pripravuje jeho aktualizácia auditu. To však nestačí, pretože tento štátny podnik je podivuhodnou organizáciou, ktorá bola preradená do sektora verejnej správy. Pán minister, toto, prosím, vysvetlite.
Ďalší štátny podnik je Vodohospodárska výstavba, z ktorej nadmerného zisku bude osobitný odvod 150 miliónov eur. V minulosti to bolo 200-tisíc. Ale opäť je tu nedoriešený diskriminačný vzťah medzi Vodohospodárskou výstavbou, štátny podnik a Slovenským vodohospodárskym podnikom.
Vrátim sa ešte k tej, práve k tým, k Slovenskému vodohospodárskemu podniku, kde, ktorý je štátny podnik, ktorý explicitne hovorí o tom, že štátny podnik, zamestnanci sa riadia, sa riadia Zákonníkom práce a že len na základe akejsi metodiky boli preradení do subjektu verejnej správy, čo sa domnievam, že to nemá oporu v zákone. Sú naplánované obrovské výdavky na projekty a budovania rekonštrukcie infraštruktúry vodného hospodárstva, avšak nie je povedané, aké priority, na základe akých, akých hodnotení a prioritizácie.
Podobne je to aj v ovzduší, v oblasti ovzdušia. V roku 2022 bola dofinancovaná prevádzka SHMÚ vo výške 3,5 milióna eur, ale už v ďalších rokoch nie. Je to nesystémové a tieto úlohy, úlohy, ktoré plní SHMÚ, sú ohrozené, čo sa týka monitorovania vôd, ovzdušia, klímy, ale aj meteorológie.
Na Slovensku evidujeme viac ako 1 800 envirozáťaží, ale len 34 je naplánovaných do roku 2030. Ich sanácia, vôbec nevieme akých, ktorých, na základe akého výberu a takýmto spôsobom rozhodne Slovensko nemôže dosiahnuť stav dobrých vôd. Nie je povedané, ani či sú zahrnuté nejaké nové metódy vedy a výskumu pre ich sanáciu. Nič. To, čo vítam, je, že sa cielene určujú výdavky z environmentálneho fondu na plnenie niektorých úloh, ktoré boli, ktoré boli prijaté v tomto a minulom roku na úseku napríklad ochrany prírody.
Čo však je nedostatočné, že nemáme vôbec žiadnu perspektívu o tom, ako sa docieli aj úloha, ktorá je v programovom vyhlásení vlády, záchrana Žitného ostrova. Akčný plán do dnešného dňa nebol predložený na rokovanie vlády, z ktorého by malí vzísť úlohy. Tieto úlohy, konkrétne záchrana Žitného ostrova ako našej najväčšej zásobárne pitnej vody v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, nemá svoju kapitolu ani v programovom rozpočtovaní. Podobne to nemá ani svoju, svoju kapitolu tam nemajú práve ani tieto environmentálne záťaže, ktoré by mali byť jednotlivo popísané. Nie sú tam ani samostatne vedené úlohy, ktoré je potrebné napĺňať v súvislosti aj s pripravovaným zákonom, novým zákonom o ovzduší, kde nedostatočným spôsobom sa monitoruje kvalita životného, kvalita, kvalita ovzdušia. Tu sa rozhadzujú prostriedky na rôzne iné úlohy, ale na to, aby sme vlastne mali exaktné dáta o tom, v akom stave je životné prostredie, potrebujeme vedieť monitorovať kvalitu, kvalitu ovzdušia, kvalitu podzemných aj povrchových vôd, nie robiť len rôzne úvahy a predstavy na základe meraní, ktoré sa robia raz za nejaký dlhý čas.
Z tohto dôvodu, aj z tohto dôvodu štátny rozpočet podobne ako moji kolegovia nepodporím.