78. schôdza

Na vystúpenia pána poslanca Benčíka štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími.
Ako prvý pán poslanec Tomáš Lehotský.

Ďakujem, Janko, za tvoj príspevok. Umožnil si mi reagovať aj na nestihnutú faktickú poznámku z toho môjho predchádzajúceho príspevku, pretože si nadviazal na to, čo som hovoril o tej permanentnej kampani. Nejde totiž o to, že týmto referendom alebo teda týmto prijatým zákonom priamo hneď ustanovujeme predčasné voľby, ale môže sa, samozrejme, stať, že taká strana ako SMER v nadchádzajúcich voľbách po štandardných štvorročných voľbách okamžite začne organizovať referendá o tom, aby boli nové predčasné voľby, čo celú tú spoločnosť, tak ako to vidíme dneska, nejakým spôsobom polarizuje, znemožňuje nejakú racionálnu debatu a každý z tých politikov viac či menej sa utieka hneď k nejakej forme populizmu. Čiže toto je hrozba, ktorá prichádza s možnosťou referendom rozhodnúť o predčasných voľbách.
Tá ďalšia vec, a toho si sa tiež dotkol, sú presne tie ťažké rozhodnutia, že to štvorročné obdobie fungovania parlamentu, existencie vlády má svoje dôvody a možno dokonca nie je dostatočné, pretože celkom otvorene sa, samozrejme, hovorí o tom, že ak chceme urobiť nejaké reformy, tak možno v prvom, druhom roku, potom to už nie je možné, pretože už prichádzajú ďalšie voľby. A predstavme si situáciu rôznych týmto referend na tie ťažké otázky, ktoré mala aj táto vláda, má táto vláda, pomoc Ukrajine, podpis obrannej dohody s USA, očista štátu, ktorá je pod, pod veľkým tlakom.
Čiže myslím si, že tento zákon dáva veľký priestor k tomu, aby práve pri týchto ťažkých rozhodnutiach bola veľmi negatívnym spôsobom ovplyvňovaná fungovanie vlády, ktorá bola zákonné zvolená na štyri roky.

Pán poslanec Svrček s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie. Áno, referendum, aj sa opravujem, je inštitút priamej demokracie. Súhlasím, samozrejme, a nie sme zvyknutí tuto na Slovensku, u nás v našej krajine na takýto inštitút z jedného jednoduchého, ale logického dôvodu, že v minulosti, v ére a dobe socializmu, samozrejme, takéto prvky boli cudzorodé a nemali sme ústavnú zvyklosť ako mladá demokracia na to, aby sme mohli využívať tento inštitút priamej demokracie.
A čo sa týka aj možno komparácie a porovnania s inými štátmi, mohli by sme to porovnať aj napríklad s tým Švajčiarskom, že aký je tam diametrálny rozdiel medzi Slovenskom a Švajčiarskom. Lebo tam majú desaťročia tento inštitút zakotvený už doslova v krvi. Tam rozhodujú pomaly o všetkom. A samozrejme, je tam aj iné ústavné zriadenie, nemôžeme to porovnať úplne so Slovenskom, ale práve to je jeden z dôvodov, prečo na Slovensku nie je takto hlboko zakorenený v našej krvi a v kostiach občanov tento inštitút.
Čo sa týka permanentnej volebnej kampane, že politické strany si budú vykonávať stále v ďalších volebných obdobiach kampaň. No viete, keby sme sa na to pozreli aj iným obrazom, však politické strany už aj teraz robia volebnú kampaň tým, že presadzujú svoj volebný program, že tu nesedia len a nestláčajú gombík, ale, samozrejme, vystupujú v rozpravách, presadzujú svoj volebný program v jednotlivých oblastiach. Takže je to také no ťažko posudzovateľné, žeby sa robila kampaň. Kampaň sa bude robiť aj tak tým, že tu budú politické strany a budú presadzovať svoj volebný program, však to je normálne v politickej súťaži bežné a normálne.
Ďakujem.

Pán poslanec Suja.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Benčík, vy sa bojíte vôle ľudí a tým ich oberáte o ich právo vyjadriť sa v referende. Keby ste nerobili rozhodnutia v neprospech ľudí a vôle ľudí, tak sa nemusíme báť žiadneho referenda. Ale, bohužiaľ, táto vláda, ktorej ste boli súčasťou aj vy, to dva a pol roka permanentne robila. Ak by sme, ako povedal v reakcii na vás, ale vy ste sa k tomu vyjadrovali tiež, kolega, nerozhodovali napríklad ako o tej obrannej dohode, tak sa nemáte báť prečo ľudí. Lebo drvivá väčšina občanov tú obrannú dohodu odmietla. Tak je samozrejmé, že ľudia ako vy, liberáli, ktorí neuznávajú žiadne ľudské práva, iný názor ako ten svoj, sa boja vyjadrenia ľudí v referende. Vôbec sa tomu nečudujem. A pomoc Ukrajine vojenská, podotýkam vojenská, s tým tiež väčšina Slovákov nesúhlasí. Tak tiež sa nečudujem, že sa bojíte referenda a vôle ľudí.
A čo sa týka toho, že by mohlo byť referendum hneď po voľbách, no ja si myslím, že mohlo by tam byť jedno ustanovenie, že rok po voľbách a rok pred voľbami by nemohlo byť referendum vyhlásené. Čo si myslím, že je logické, že mohlo by byť len druhý alebo tretí rok vyhlasované.
Ďakujem.

Pán poslanec Kočiš ako posledný.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, spomenúť vo svojej rozprave inštitút referenda ako najvyššiu moc ľudí vyjadriť svoj názor a spojiť ju nejakým zvláštnym spôsobom o nejakej obsesii historickej udalosti, že aj referendom sa dostal k moci Napoleon alebo Hitler, to je podľa mňa, no neviem, to už je také skôr science fiction, čo vlastne tu spomínate. Kolega Svrček vám viackrát spomenul inštitút referenda vo Švajčiarsku, ktorý je zakorenený úplne troška inak, pretože švajčiarska spoločnosť je nastavená inak a naozaj o každej jednej pálčivejšej alebo trocha problematickejšej otázke, alebo probléme rozhoduje spoločnosť. Je tam nastavené určité kvórum, ktoré sa dodržiava už celé desaťročia, a to kvórum úplne postačuje aj na veľkosť danej krajiny, na veľkosť daného štátu, na populáciu obyvateľstva.
To, že na Slovensku je inštitút referenda zaknihovaný iným kvórom, na iný počet obyvateľov, o tom sa môžu viesť siahodlhé debaty a niekoľkohodinové, možno niekoľkodňové polemiky, prečo je to tak a prečo by to malo byť inak. Ale budem si myslieť, myslím si a vždy som si myslel, že referendum ako najvyššia možnosť občanov Slovenskej republiky vyjadriť svoj názor by mala byť zakomponovaná v ústave ešte promptnejším a ešte viac vykonateľnejším spôsobom, ako je tomu doteraz.
Čiže ak si položíme na misku váh to, čo občania môžu referendom dokázať alebo zmeniť, a to, čo vlastne im inštitút referenda neumožňuje, tak je to diametrálne odlišný faktor toho, o čo by sa mala naozaj demokratická spoločnosť, tak sa vy hrdíte tým, že ste demokrat a uznávate demokraciu, tak na základe toho demokratická spoločnosť a demokratickí poslanci by za takýto zákon hlasovať mali.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Benčík.

Ďakujem za reakcie, napred na pána predkladateľa. Myslím si, že medzi nami nie je nejaký závažný rozpor v tom, čo ste hovorili, až na to teda, že vy navrhujete to referendum v tejto veci a ja s tým nesúhlasím. Ale spomenuli ste to Švajčiarsko a tu si myslím, že sa obaja tiež zhodneme, lebo ste teda vy spomenuli, že to je krajina s úplne inými historickými skúsenosťami a tí občania si na tie nielen desaťročia, priam stáročia zvykli, že s tým, že majú právo o niečom rozhodovať súvisí aj zodpovednosť. A obávam sa, že u nás, aj to ste v podstate spomenuli, že vzhľadom na dedičstvo predchádzajúce a ešte aj tej ďalšej totality, občania na to zvyknutí nie sú. Vo voľbách dajú hlas na základe nejakého náhleho poryvu duše niekomu a vzápätí sú to schopní na druhý, tretí deň oľutovať.
K pánovi Sujovi, no tak taká poznámka, že som liberál, no neviem, či som celkom liberál, mám 74 rokov a to v tomto veku človek je aj v mnohom skostnatený či konzervatívny. Ale ak vy tvrdíte, že nejakou charakteristikou liberalizmu je potieranie slobôd nejakých, tak to ste teda na hlbokom omyle. Je to pravý opak. Charakteristikou všetkých obyvateľov totalitných režimov je práve nenávisť ako k osobným slobodám.
A pán Kočiš, len jedna vec. Teda vy tam hovoríte, že nejaké science fiction som spomínal. No nie, to nie je science fiction a nehovoril som, že sa prostredníctvom referend dostali k moci, ani Napoleon, ani Hitler sa nedostali prostredníctvom referend, ale práve prostredníctvom referend značne rozšírili svoje kompetencie a právomoci. A zverili im ich prostredníctvom referend nimi dobre motivovaný a ich demagógiou zavedený ľud.