78. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Benčík, vy sa bojíte vôle ľudí a tým ich oberáte o ich právo vyjadriť sa v referende. Keby ste nerobili rozhodnutia v neprospech ľudí a vôle ľudí, tak sa nemusíme báť žiadneho referenda. Ale, bohužiaľ, táto vláda, ktorej ste boli súčasťou aj vy, to dva a pol roka permanentne robila. Ak by sme, ako povedal v reakcii na vás, ale vy ste sa k tomu vyjadrovali tiež, kolega, nerozhodovali napríklad ako o tej obrannej dohode, tak sa nemáte báť prečo ľudí. Lebo drvivá väčšina občanov tú obrannú dohodu odmietla. Tak je samozrejmé, že ľudia ako vy, liberáli, ktorí neuznávajú žiadne ľudské práva, iný názor ako ten svoj, sa boja vyjadrenia ľudí v referende. Vôbec sa tomu nečudujem. A pomoc Ukrajine vojenská, podotýkam vojenská, s tým tiež väčšina Slovákov nesúhlasí. Tak tiež sa nečudujem, že sa bojíte referenda a vôle ľudí.
A čo sa týka toho, že by mohlo byť referendum hneď po voľbách, no ja si myslím, že mohlo by tam byť jedno ustanovenie, že rok po voľbách a rok pred voľbami by nemohlo byť referendum vyhlásené. Čo si myslím, že je logické, že mohlo by byť len druhý alebo tretí rok vyhlasované.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, spomenúť vo svojej rozprave inštitút referenda ako najvyššiu moc ľudí vyjadriť svoj názor a spojiť ju nejakým zvláštnym spôsobom o nejakej obsesii historickej udalosti, že aj referendom sa dostal k moci Napoleon alebo Hitler, to je podľa mňa, no neviem, to už je také skôr science fiction, čo vlastne tu spomínate. Kolega Svrček vám viackrát spomenul inštitút referenda vo Švajčiarsku, ktorý je zakorenený úplne troška inak, pretože švajčiarska spoločnosť je nastavená inak a naozaj o každej jednej pálčivejšej alebo trocha problematickejšej otázke, alebo probléme rozhoduje spoločnosť. Je tam nastavené určité kvórum, ktoré sa dodržiava už celé desaťročia, a to kvórum úplne postačuje aj na veľkosť danej krajiny, na veľkosť daného štátu, na populáciu obyvateľstva.
To, že na Slovensku je inštitút referenda zaknihovaný iným kvórom, na iný počet obyvateľov, o tom sa môžu viesť siahodlhé debaty a niekoľkohodinové, možno niekoľkodňové polemiky, prečo je to tak a prečo by to malo byť inak. Ale budem si myslieť, myslím si a vždy som si myslel, že referendum ako najvyššia možnosť občanov Slovenskej republiky vyjadriť svoj názor by mala byť zakomponovaná v ústave ešte promptnejším a ešte viac vykonateľnejším spôsobom, ako je tomu doteraz.
Čiže ak si položíme na misku váh to, čo občania môžu referendom dokázať alebo zmeniť, a to, čo vlastne im inštitút referenda neumožňuje, tak je to diametrálne odlišný faktor toho, o čo by sa mala naozaj demokratická spoločnosť, tak sa vy hrdíte tým, že ste demokrat a uznávate demokraciu, tak na základe toho demokratická spoločnosť a demokratickí poslanci by za takýto zákon hlasovať mali.

Ďakujem za reakcie, napred na pána predkladateľa. Myslím si, že medzi nami nie je nejaký závažný rozpor v tom, čo ste hovorili, až na to teda, že vy navrhujete to referendum v tejto veci a ja s tým nesúhlasím. Ale spomenuli ste to Švajčiarsko a tu si myslím, že sa obaja tiež zhodneme, lebo ste teda vy spomenuli, že to je krajina s úplne inými historickými skúsenosťami a tí občania si na tie nielen desaťročia, priam stáročia zvykli, že s tým, že majú právo o niečom rozhodovať súvisí aj zodpovednosť. A obávam sa, že u nás, aj to ste v podstate spomenuli, že vzhľadom na dedičstvo predchádzajúce a ešte aj tej ďalšej totality, občania na to zvyknutí nie sú. Vo voľbách dajú hlas na základe nejakého náhleho poryvu duše niekomu a vzápätí sú to schopní na druhý, tretí deň oľutovať.
K pánovi Sujovi, no tak taká poznámka, že som liberál, no neviem, či som celkom liberál, mám 74 rokov a to v tomto veku človek je aj v mnohom skostnatený či konzervatívny. Ale ak vy tvrdíte, že nejakou charakteristikou liberalizmu je potieranie slobôd nejakých, tak to ste teda na hlbokom omyle. Je to pravý opak. Charakteristikou všetkých obyvateľov totalitných režimov je práve nenávisť ako k osobným slobodám.
A pán Kočiš, len jedna vec. Teda vy tam hovoríte, že nejaké science fiction som spomínal. No nie, to nie je science fiction a nehovoril som, že sa prostredníctvom referend dostali k moci, ani Napoleon, ani Hitler sa nedostali prostredníctvom referend, ale práve prostredníctvom referend značne rozšírili svoje kompetencie a právomoci. A zverili im ich prostredníctvom referend nimi dobre motivovaný a ich demagógiou zavedený ľud.

Tak, vážení páni kolegovia, hľadám, či tu je nejaká pani kolegyňa, aktuálne nie, ale aj vážení hostia, ktorí ste hore na balkóne, v prvom rade musím konštatovať, že mi je ľúto, že je nás tu naozaj málo na to, aká vážna téma sa rozoberá. Lebo jedna vec je, že môžme tuto rozoberať aj z takého odborného hľadiska, ale ono deje sa táto diskusia práve v čase, kedy, kedy máme v utorok budúceho týždňa hlasovanie o dôvere vláde, čiže nedá sa to od toho nejakým spôsobom oddeliť a je to aj vysoko aktuálne politická otázka. Ale ja som sa skôr tým politickým otázkam venoval v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona a dnes by som chcel, mám na to aj pomerne krátky čas, necelých desať minút, zareagovať skôr odbornejšie alebo venovať sa tým otázkam, ktoré majú skôr charakter odborný ako politický.
Začnem tým, že OĽANO dlhodobo má vo svojom volebnom programe ustanovenie, kedy hovorí, že chce síce posilniť inštitút referenda, ale predmetom referendovej otázky by nemali byť predčasné voľby. A prečo by nemali byť to aj vysvetlím v tom svojom vystúpení a nakoniec vy sami viacerí ste už poukázali presne na tie problémy, kvôli ktorým sme si dali do volebného programu, že predmetom referenda by nemali byť predčasné voľby. Odhliadnem ale teraz teda, čiže my máme legitímny postoj, ak hovoríme, že my za takýto návrh zákona nezahlasujeme, lebo my budeme postupovať len v duchu nášho volebného programu. Ale teraz si odmyslím, lebo tým by som v zásade mohol aj skončiť, ale odmyslím si teraz, že to máme vo volebnom programe a venujme sa teda naozaj že odbornej diskusii o takomto návrhu zákona, ako keby sme to vo volebnom programe nemali teda. Lebo padajú tu rôzne otázky a podľa mňa nie všetko je riešené práve najšťastnejším spôsobom.
Začnem tým, že slovenská ústava, škoda, že nás opustili teraz poslanci za stranu SaS, že naša ústava hovorí veľmi jasne, že ľud vykonáva moc dvomi rovnocennými spôsobmi. Jedným spôsobom je prostredníctvom zastupiteľov v parlamente a druhý spôsob je prostredníctvom referenda, teda priamou účasťou na rozhodovaní o veciach verejných. Ústava nerobí podmienku, že referendom iba vtedy, ak si to zástupcovia rozmyslia a nechce sa im hlasovať v parlamente. Takto ústava nič takéhoto nehovorí. Čiže naozaj referendum je úplne rovnocenný nástroj, je to jedna z dvoch nôh, na ktorých stojí demokracia.
A pokiaľ by sme sa pozreli aj do ostatných členských štátov Európskej únie alebo do ostatných krajín, hovorilo sa tu o Švajčiarsku, tak ani nie je pravda to, čo povedal napríklad pán Benčík, že väčšina členských štátov nepracuje s inštitútom referenda. Práve naopak, väčšina členských štátov Európskej únie pracuje s inštitútom referenda a dokonca takým spôsobom, že každá novela ústavy, ktorú prijme ich parlament, je obligatórne povinne schvaľovaná v referende. Dokonca až také silné postavenie referenda majú vo väčšine členských štátov Európskej únie. Čiže ak pán Šebej v minulosti robil nejakú analýzu, možno že robil analýzu z osemnásteho, devätnásteho storočia, ale určite nie z dvadsiateho, dvadsiateho prvého storočia, lebo väčšina členských štátov má inštitút referenda ako povinný inštitút, ktorým sa potvrdzuje novela ústavy.
Pokiaľ ide o Švajčiarsko, tam je, samozrejme, ten inštitút referenda v určitom zmysle dohnaný až do extrému alebo je, dalo by sa povedať, súčasťou rozhodovania aj o bežných zákonoch, ale tam zase platí jedna vec, a to tá, že musí byť nejaký odstup od toho, kedy sa prijme zákon a od toho, kedy ľudia hlasujú v referende, aby tí ľudia nehlasovali pod vplyvom emócií z toho, aká diskusia sa viedla k prijatiu zákona. To znamená, že tam viete hlasovať v referende až o pol roka, o rok neskôr, ako sa zákon prijme, aby ste neboli, aby ste si dali odstup, aby ste si to s chladnou hlavou premysleli a vedeli ten zákon ratifikovať alebo tú ústavnú zmenu. Čo, samozrejme, u nás na takýto spôsob nie sme zvyknutí a u nás je aj problém vôbec diskutovať o tom, či chceme mať povinné referendum, ktorým by sa potvrdzovala novela ústavy, hoci takto to pozná väčšina štátov Európskej únie.
OĽANO vo svojom volebnom programe má, dovolím si povedať, najviac rozpracovaný inštitút referenda, jeho posilnenie, s výnimkou tejto jednej konkrétnej otázky o predčasných voľbách. OĽANO bolo jediné, ktoré aj v minulosti predkladalo v parlamente návrhy zákonov, ktoré terajšia opozícia vždy odignorovala, a to, aby sa posilnil inštitút referenda. To znamená, aby malo silu ústavného zákona, aby sa znížilo kvórum referendové, aby tu bola aj nejaká referendová kampaň, ktorá dnes v zákonoch nie je upravená. My máme upravenú len volebnú kampaň, nie referendovú kampaň, aj keď sa hovorí, že referendová je ako keby volebná. Ale ona nie je, proste chýba táto právna úprava.
Hovorili sme aj o tom, aby sa spojilo napríklad referendum s najbližšími celoštátnymi voľbami, aby bola vyššia účasť. Čiže OĽANO bolo naozaj jediné, ktoré najčastejšie a najrozsiahlejšie chcelo upraviť inštitút referenda tak, aby bolo skutočne tým nástrojom, ktorý sa bude aj využívať. Lebo nemusíme si tu nejako zahovárať, dnes pri inštitúte referenda je najväčšou prekážkou to že vysoké kvórum. Keby bolo znížené kvórum, tak my budeme mať aj oveľa lepšiu skúsenosť s tým, že sa bude rozhodovať v referende. No ale prečo to nie je v programovom vyhlásení vlády, OĽANO to navrhovalo do programového vyhlásenia vlády. No preto, lebo SaS neuznáva inštitút referenda takým spôsobom, aký je zakotvený v ústave, a to, že je to rovnocenný nástroj rozhodovania v rukách ľudí, že si zvolia aj svojich zástupcov do parlamentu a že o dôležitých otázkach verejného záujmu alebo aj teda o úprave, ktorú by chceli prijať, budú rozhodovať aj v referende.
Dotknem sa teraz toho, čo hovorí Ústavný súd vo svojom rozhodnutí. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí povedal, že síce je loptička na strane parlamentu, ako to tvrdí predkladateľ, ale Ústavný súd nepovedal, že to musíme riešiť. Ústavný súd povedal, že keď to chcete riešiť, tak je loptička na strane parlamentu. Takže čiastočne súhlasím, čiastočne nie a otázka je, či to chceme riešiť. Niektorí to chcú riešiť, niektorí to nechcú riešiť, ale nie je povinnosť, aby sme to riešili. Ústavný súd tak isto aj povedal, a to je dosť vážna vec, v posledných svojich rozhodnutiach, že inštitút referenda má slúžiť iba na schvaľovanie otázok, ktoré majú normatívny charakter. Teraz teda to preložím do možno do takého jednoduchšieho, ľudovejšieho jazyka. Referendum nemá slúžiť na rozhodovanie o otázkach, ktoré sú otázkami dôležitého verejného záujmu a nemajú charakter ako keby zákona alebo zákonnej právnej úpravy, čo je inak výrazný posun aj oproti tomu, čo hovorí ústava.
My sme dneska v stave, keď Ústavný súd vysvetľuje referendum spôsobom, akým ústava, teda užším spôsobom, akým to ústava umožňuje, ale to v praxi znamená, že my by sme nemali hovoriť pri predčasných voľbách o referende, ale my by sme mali hovoriť o inštitúte, ktorý nazveme ľudovým hlasovaním. My to ľudové hlasovanie už v ústave poznáme, poznáme pri prezidentovi. Čiže ak by sme chceli byť odborne pevne na zemi, tak nebudeme hovoriť o referende, ale budeme hovoriť o ľudovom hlasovaní, v ktorom budeme odvolávať vládu. Tak ako odvolávame prezidenta. Lenže potom s tým budú súvisieť aj ďalšie otázky. Pretože keď máme ľudové hlasovanie o prezidentovi a prezident nie je v ľudovom hlasovaní odvolaný, no tak potom mu začína plynúť nové funkčné obdobie. Čiže je tam určitá sankcia, aby sa to nezneužívalo. Čo bude sankciou za to, že sa tu budú konať referendá každú chvíľu alebo, povedzme, raz do roka a budú neúspešné? Bude sankciou to, že bude parlamentu znova plynúť nové funkčné obdobie? Naozaj takto to bude ako pri prezidentovi? Alebo keď nie, tak potom prečo to máme pri prezidentovi? Prečo aj prezident nemôže byť každý rok odvolávaný? Prečo to tak zrazu u prezidenta môže byť a u parlamentu alebo u vlády to tak nebude. To je naozaj odborná otázka, ktorú tak isto treba riešiť.
Ďalšia odborná otázka je tá, alebo dá sa táto otázka riešiť aj inak, už to tu niektorí poslanci naznačovali, že aby sme zamedzili tomu, že tu bude každý rok referendum a že sa tu tými referendami úplne stane demokracia talianskeho typu, no tak sa to obmedzí na prvý a posledný rok, že sa nemôže a môže sa to len druhý, tretí rok, že pôjdeme do nejakých obmedzení buď časových, alebo iných. Čiže to je tak isto relevantná otázka, ktorú treba rozobrať. No a keď o tom hovoríme, tak určite patrí do ústavy aj to, že referendum má silu ústavného zákona, lebo to konštatoval už Ústavný súd. A tiež by sme sa mali asi zamyslieť nad tým, že keď v zmysle ústavy nie je možné výsledok referenda prelamovať počas najbližších troch rokov zákonnou úpravou, a hovoríme o dvoch nohách toho, demokracie a právneho štátu, tak potom by to malo platiť asi aj naopak, že keď sa, povedzme, ak to má silu ústavného zákona, že keď sa niečo prijme ústavným zákonom, tak tiež by to nemalo byť prelamované referendom, lebo inak potom to referendum, ak to úplne zrovnoprávňuje, dostane navrch. Ono by nemalo mať navrch.
Čiže my sme za referendum, ale v zmysle volebného programu, nie o predčasných voľbách, aj kvôli tomu, čo som teraz povedal, že my nechceme, aby tu bola demokracia talianskeho typu, ale my chceme, aby sa mohlo v referende rozhodovať. Čiže my nesúhlasíme s tým návrhom, ktorý má SaS, že by sa to zúžilo len na hlasovanie v parlamente a nedali by sme aj ľuďom možnosť o tom rozhodovať. S tým určite nesúhlasíme. A ja som to hovoril len pre prípad, že by sme išli čisto do odbornej diskusie a urobili by sme naozaj odbornú, takú odbornú novelu ústavy, ktorá by aj zohľadňovala charakter toho hlasovania v zmysle toho, ako to hovorí Ústavný súd. To znamená nie do referenda, ale poďme hovoriť o ľudovom hlasovaní, poďme tam dať aj nejaké sankcie, poďme tam dať aj nejaké časové obmedzenia a potom sa bavme o tom odborne. Potom v princípe čisto formulačne nebude platiť, my hovoríme o referende vo volebnom programe, ale nie o ľudovom hlasovaní. Aj keď teda môže to byť o slovíčkach, ale je to naozaj aj o tom charaktere toho celého a o tom odbornom poňatí problému, ktorý tu pred sebou máme.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Vetrák, to ste pred voľbami netvrdili, že referendum áno, ale nie o predčasných voľbách. Tam to nikde nebolo. Čo tu trepete? Vy ste hovoril len o referende. Myslíte, že tých desať bodov, čo vám tam ľudia napísali, podľa ktorých ste si vyrobili program volebný, že tam ľudia napísali, že áno referendum, len nie o predčasných voľbách? To si naozaj tu myslíte, že tu áno, seno žerieme všetci. Presne, áno. Presne viem, ako tí ľudia presne hovorili, že áno, chceme referendum, len nie o predčasných voľbách. To je asi také tvrdenie ako v relácii, keď ste bol naposledy, že vám nikto neveril. Ja neviem, či ste demagóg, alebo jednoduchý.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, referendum je v podstate vykonávanie priamej demokracie a ja ešte doplním, ako to funguje vo Švajčiarsku. Vo Švajčiarsku prebiehajú tzv. regionálne referendá, to znamená, každý kantón si robí svoje vlastné referendum. Vždy, myslím, v nedeľu v nejakom čase sa zbierajú obálky, kde ľudia hlasujú. Rozhodujú o takých veciach ako o pristúpení napríklad medzinárodným zmluvám, o covid pasoch alebo o zvýšení odchodu do dôchodku, že to znamená referendum ako také sa dá použiť na rôzne účely a ja si myslím, že zachovanie referenda aj čo sa týka predčasných volieb má význam.
Ďakujem.

Pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, to, že inštitút referenda je nejakým spôsobom ukotvený v Ústave Slovenskej republiky, neznamená zase to, že budeme sa tu naozaj, ako vravíte, ťahať za slovíčka, že kedy inštitút referenda môže byť uplatňovaný z pozície občana Slovenskej republiky, ktorý sa pod takéto referendum podpísal, vyzbieral sa adekvátny počet podpisov, prezidentka Slovenskej republiky ho uzná a predseda Národnej rady určí termín. Jednoducho je to holý fakt. Referendum ako najvyššia forma občianskej demokracie v každej jednej spoločnosti, ktorá o sebe bude, môže a chce tvrdiť, že je pokroková, demokratická a nastavená správnym spôsobom, nie totalitným, ako mnohí kolegovia z OĽANO rozprávajú, že iba totalitná spoločnosť bude chcieť predčasné voľby.
Ja sa však pýtam, to o akej totalite títo niektorí jednoduchí kolegovia z OĽANO neustále rozprávajú? Veď každá jedna vláda, áno, ona má mandát na štyri roky, ale ani jeden člen vlády nemá zadok prilepený k vládnej stoličke. Ak raz vláda nezvláda svoju funkciu, čo je vládnuť v štáte, tak jednoducho občania vyjadria nespokojnosť takýmto spôsobom a týmto spôsobom je referendum. To znamená, že ak vláda nie je podľa toho, čo sľubovala, to znamená predĺženou rukou ľudu, pretože každá jedna vláda vychádza zo základnej funkcie, že ľud, moc pochádza od ľudí. Čiže títo ľudia dali moc tejto vláde, môžeme sa baviť, na aké volebné obdobie alebo na aké časové rozpätie, tak jednoducho, či už sa budeme baviť o inštitúte referenda, ktorý má právomoc odvolať vládu, či bude mať niekedy právomoc odvolať prezidenta, prezidentku alebo Národnú radu, je úplne jedno. Jednoducho vôľa ľudu, vôľa Božia.

Ďakujem, pán podpredseda.
Ďakujem, pán poslanec, aj za vystúpenie. Áno, potvrdzujem, aj vaši poslanci v minulom volebnom období prichádzali s niektorými legislatívnymi návrhmi, aby sa zlepšil inštitút a využívanie tohto inštitútu. Ja môžem napríklad povedať, že aj hnutie SME RODINA v minulom volebnom období prišla buď cez vtedajšieho pána poslanca Krajniaka, alebo tuto prítomného pána Pčolinského s návrhom na zmenu zníženia kvóra z 50 % na 30 %, ale vtedajšia politická reprezentácia jednoducho o tom nechcela ani počuť a jednoducho nepustila ďalej ten návrh do druhého čítania. Čo bola pre mňa škoda.
Ale keď sa tu bavíme o možnosti využitia referenda a v nadväznosti aj na rozhodnutie Ústavného súdu, tak ak si pamätám, tak to bol jún minulého roka a samotná prezidentka Čaputová vtedy vyzvala poslancov, aby zmenili ústavu na základe rozhodnutia a nálezu Ústavného súdu. Lebo ona sama vtedy povedala, že vníma takú ako keby unikátnu zhodu predstaviteľov politických strán na riešenie tejto situácie. Áno, Ústavný súd povedal, že nieže musí, ale mal by sa ústavodarca venovať tejto otázke, a práve preto je to v pléne na programe tejto schôdze, aby sme to riešili. Samozrejme, že to nevnímam ako povinnosť, ale ako právo, aby sme to riešili týmto spôsobom.
A áno, môžeme sa baviť aj o polemike, že čo ľudové hlasovanie. Máme teraz v ústave k dispozícii inštitút ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta, samozrejme, aj s následnými ústavnými konzekvenciami pre Národnú radu, ale aj pre prezidenta, ktorý by bol odvolávaný. Poďme sa možno baviť do budúcna ústavnoprávne aj o otázke konzekvencií napríklad pre poslancov, ktorí sa rozhodnú otvoriť túto otázku referenda, že v prípade, ak by nebolo to referendum úspešné a podpísali by sa pod neho, že by prišli o mandát. Napríklad o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Začnem teda od konca.
Miloš Svrček, no jasne, rozumieme si v tom, že to nie je povinnosť. Ja som to hovoril ani nie tak kvôli tebe, ako kvôli tomu, aby tu nedošlo k nejakému nedorozumeniu, že my teraz musíme robiť túto právnu úpravu. Lebo nie ty, ale niektorí poslanci tuná v parlamente to tak interpretujú, čiže to len aby bolo jasné. Keby bolo na SME RODINE a OĽANO, tak podľa mňa v programovom vyhlásení vlády je aj posilnenie inštitútu referenda, to som presvedčený, a preto si myslím, že ak máme urobiť nejakú kvalitnú novelu ústavy, tak by sme sa mali v prvom rade dohodnúť my medzi sebou – OĽANO, SME-RODINA, lebo tí ostatní ti nebudú z opozície hlasovať za to, pretože, že či máš kvalitný, alebo nekvalitný návrh. Tí ostatní ti podporia čokoľvek, aby sa čo najskôr dostali k moci, lebo im nikdy na tom referende nezáležalo, tak ako si presne povedal, že toto skôr naznačujem, že mali by sme my najskôr spraviť kvalitnú úpravu a tú potom ponúknuť ostatným.
K pánovi Kočišovi, my sa len nerozumieme. Ja hovorím o tom, že ak chceme mať odborne dobre spravený návrh aj v zmysle judikátu Ústavného súdu, tak by sme nemali hovoriť o referende, ale mali by sme ľuďom ponúknuť ľudové hlasovanie, tak ako ho máme pri prezidentovi. Čiže ľudia budú mať možnosť rozhodovať, ale urobme to tak, aby to bolo aj v duchu judikatúry Ústavného súdu. Čiže ľudové hlasovanie a potom aj nejaká sankcia za to, že to ľudové hlasovanie bude neúspešné. Pretože to nemôže byť tak, že každú chvíľu tu bude niekto zneužívať tento inštitút, lebo on sa dá aj zneužívať a vždy, keď budú voľby, tak vždy bude skupina na, 350-tisíc ľudí vždy bude, pokiaľ to nebude totalita, ktorá bude nespokojná s tými výsledkami volieb. O tomto hovorím a predpokladám, že všetci, ktorí tu chcú mať nejaký štandardný rozvoj krajiny, nebudú chcieť mať taliansku demokraciu u nás.
Pán Suja, demagóg, alebo jednoduchý. No tak, pokiaľ ste si čítali náš volebný program, tak ste demagóg, lebo klamete. My to tam máme jasne povedané osem rokov, že o predčasných voľbách nie referendum. A pokiaľ neviete čítať, tak potom ste asi ten jednoduchý.
Ďakujem za slovo. (Reakcia z pléna.)